Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. máj 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/109/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307200536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6307200536.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov
JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobcov: v 1. rade J.. C. T.,
narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., T. XX, v 2. rade obec A., XXX XX A., obaja zastúpení
splnomocneným advokátom: JUDr. Marián Rudy, PhD., Advokátska kancelária 830 08 Bratislava 38,
Kukuričná 8, P.O.Box 47, proti žalovanému: R. C., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., K. XXXX/
X, zastúpený splnomocneným advokátom: Mgr. Peter Lupták, Advokátska kancelária 974 01 Banská
Bystrica, Námestie Štefana Moysesa 3, o určenie vlastníctva k pozemkom, o odvolaní žalovaného zo
dňa 10. 11. 2010 proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 5C/27/2007-248 zo dňa 20. 10.
2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu mení tak, že žaloby žalobcov v 1. a 2. rade
zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov prvostupňového konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania
nepriznáva.
Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom číslo konania 5C/27/2007-248 zo dňa 20. 10. 2010 okresný súd žalobám vyhovel a uložil
žalovanému nahradiť žalobcovi v 1. rade trovy konania. V dôsledku podaného odvolania žalovaným
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací rozsudkom číslo konania 13Co/5/2011-294 zo dňa 22.
03. 2011 zmenil rozsudok okresného súdu a žaloby v celom rozsah zamietol a uložil žalobcom nahradiť
žalovanému trovy konania. Žalobcovia podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením číslo konania 5Cdo/169/2011-328 zo dňa 01. 03. 2012 zrušil rozsudok
súdu druhého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok zrušil preto, že mal za to, že „postupom
odvolacieho súdu bola žalobcom 1/, 2/ odňatá možnosť konať pred súdom“ a to tým, že tento „založil
svoje rozhodnutie >nečakane< a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého stupňa“,
čím „nemali možnosť namietať správnosť >nového< právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní“.
Správne mal odvolací súd „vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu (ustanovení § 92
ods. 4 a § 216 ods. 1 OSP) vyjadrili“. Odvolací súd listom číslo konania 13Co/109/2012-340 zo dňa 23.
04. 2012 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k inému právnemu posúdeniu veci, ktoré bolo uvedené v
rozsudku číslo konania 13Co/5/2011-294 zo dňa 22. 03. 2011.
Žalobcovia vo vyjadrení (číslo listu 346-346 p.v. spisu) žiadali „rešpektovať záväzný právny názor
dovolacieho súdu a vydať rozhodnutie v náš prospech“. Trvajú na tom, že „návrh na zápis poznámky do
katastra nehnuteľností podaný bol“ dňa 21. 05. 2007 a správa katastra 04. 06. 2007 odmietla poznámku
o začatí súdneho konania zapísať. Niet preto „zákonného ani iného rozumného dôvodu sankcionovať
nás zamietnutím žaloby, najmä, keď proces zámeny účastníctva v konaní sa dá legálne vyriešiť či

už zrušením prvostupňového rozsudku alebo spôsobom, ktorý sme načrtli vo vyjadrení k odvolaniu
protistrany“ (číslo listu 281 spisu).
Žalovaný vo vyjadrení (číslo listu 343-344 spisu) uviedol, že rozsudok okresného súdu číslo konania
5C/27/2007-248 zo dňa 20. 10. 2010 bol vydaný až potom, keď vlastníčkou sporných pozemkov sa stala
V.. D. H., k čomu došlo už XX. XX. 2010. Ustanovenie § 216 ods. 1 OSP „stanovuje úplne jednoznačne,
že zámena účastníkov je v odvolacím konaní vylúčená“. Žiadal priznať náhradu trov konania.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
1 OSP a podľa ustanovenia § 220 OSP rozsudok okresného súdu zmenil z týchto dôvodov.
V súdenej veci nie je sporné, že v priebehu konania (toto začalo dňa 12. 02. 2007, žaloba bola zmenená
dňa 29. 09. 2010, číslo listu 237 p.v. spisu) žalovaný previedol sporné vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým
sa žiada určiť vlastníctvo, dňa 21. 06. 2010 na V.. D. H. (číslo listu 267-268 spisu). Tým sa zmenili
hmotnoprávne pomery k sporným pozemkom a z procesného hľadiska sa vyžaduje, aby rozhodnutie
súdu bolo záväzné ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností pre
každého zapísaného vlastníka. Aby sa predchádzalo nekorektnému správaniu sa žalovaných vlastníkov
počas prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam,
zákon s účinnosťou od 15. 10. 2008 vyžaduje od žalobcov, aby podali „na príslušnej správe katastra
nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania“ (§ 44a OSP) a potom „výrok právoplatného
rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo
k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom
konaní“ (§ 159a OSP). Zákonom číslo 495/2009 Z. z. sa prijala ďalšia novela Občianskeho zákonníka,
ktorá do ustanovenia § 44a pripojila vetu: „Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne opravné
prostriedky“. S účinnosťou od 01. 05. 2010 sa zákonom číslo 103/2010 Z. z. prijala aj novela zákona
číslo 162/1995 Z. z., ktorá v ustanovení § 34 ods. 2 reagovala na ustanovenia § 44a a § 159a OSP.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcom nič nebránilo, aby v priebehu súdneho konania reagovali na
zmenenú právnu situáciu a poistili sa pre prípad prevodu vlastníctva zo žalovaného na inú osobu. Takto
ale nepostupovali. O zápis poznámky žiadali (číslo listu 308-308 p. v. spisu) dňa 21. 05. 2007, kedy
zákon nedovoľoval správe katastra takúto poznámku zapísať a preto nemožno mať za to, že správa
katastra pochybila, keď poznámku nezapísala. V žiadnom prípade ale odmietnutím zápisu nedošlo k
„res iudicata“ a žalobcovia mali po zmene právneho stavu kedykoľvek požiadať o zápis poznámky v
zmysle ustanovenia § 44a OSP.
Dôsledkom zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je, že žaloba musela byť zamietnutá.
Odvolací súd nemohol sám rozhodnúť o pripustení zámeny žalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom
konaní takto nemožno postupovať (§ 216 ods. 1, § 92 ods. 4 OSP). V súdenej veci nemožno ani aplikovať
ustanovenie § 92 ods. 2 OSP (singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie
v odvolacom konaní možno použiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a
povinností a tieto prešli na iný právny subjekt. Žalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, že previedol
svoje sporné vlastníctvo na inú osobu a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len
buď tak, že pristúpi k žalovanému (§ 92 ods. 1 OSP) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 OSP). Pripustenie
takejto osoby v odvolacom konaní nie je možné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti súdneho
konania.
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta OSP) a súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 posledná veta OSP). Ak potom ustanovenie
§ 216 ods. 1 OSP nedovoľuje použiť ustanovenie § 92 ods. 1 alebo ods. 4 OSP v odvolacom konaní, bolo
by porušením rovnakého postavenia účastníkov, keby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu len
preto, aby mohol žalobca napraviť svoje procesné pochybenie (to, že nepostupoval podľa ustanovenia
§ 44a OSP).
Aj keď bol žalovaný v konaní procesne úspešný (žaloba voči nemu bola zamietnutá), je nesporné, že s
predmetom sporu nakladal počas konania, čím zabránil odvolaciemu súdu preskúmať vecnú správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa. V rámci dovolania žalobcov títo tiež doložili do spisu žiadosť adresovanú
správe katastra nehnuteľností o zápis poznámky do katastra o začatí súdneho konania. Žalobcovia
sa teda pokúsili predísť tomu, aby sa vlastnícke pomery menili počas konania. Potom nemožno mať
za to, že trovy konania, ktoré žalovanému vznikli, boli potrebné na účelné bránenie svojho práva proti
žalobcom (§ 142 ods. 1 OSP). Odvolací súd formálne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
prvostupňového konania, odvolacieho a dovolacieho konania.
Žalobcovia tiež navrhli priznať náhradu trov konania. Keďže boli v konaní neúspešní, odvolací súd im
náhradu trov konania nepriznal.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.