Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/129/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109212782
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6109212782.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu

Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155, právne zast. JUDr.
Róbert Fatura, advokát, Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 721 640, proti žalovanému
EKOPAL ENERGY, s. r. o., so sídlom Kynceľová 26, 974 01 Kynceľová, IČO: 36 025 950, právne zast.
AK Pekár, s. r. o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, v mene ktorej
v konaní koná konateľ JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., advokát o zaplatenie sumy 19 750, 38 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štátu p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %.

Vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 12 568,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
13% ročne od 25. 02. 2006 do zaplatenia v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou zo dňa 08. 07. 2009 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 19 750,

38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 01. 04. 2006 do zaplatenia. Uviedol, že na
základe akceptovanej Cenovej ponuky - opravy strešnej konštrukcie - Sklad hotových výrobkov Púchov
zo dňa 06. 07. 2005 a Dodatku k cenovej ponuke zo dňa 23. 09. 2005 vykonal žalovaný opravu strešnej
konštrukcie pre žalobcu, čo potvrdzuje preberací protokol podpísaný žalobcom statického riešenia
opravy O.. E. Z., autorizovaným stavebným inžinierom zo dňa 09. 02. 2006. Dňa 19. 03. 2006 časť diela,
ktoré žalovaný zhotovil, vykázala vadu, a to tým spôsobom, že časť drevenej strešnej konštrukcie sa
zborila a žalobca túto vadu bez meškania dňa 30. 03. 2006 reklamoval. V nadväznosti na túto reklamáciu

sa dňa 08. 08. 2006 uskutočnilo stretnutie zástupcov žalobcu a žalovaného. Následne žalovaný dňa 18.
08. 2006 zaslal žalobcovi oznámenie, že dňa 22. 08. 2006 príde celú záležitosť prerokovať a dohodnúť
termín opravy. K spomínanému prerokovaniu došlo dňa 22. 11. 2006, kde sa žalobca so žalovaným
dohodli, že opravu strešnej konštrukcie budovy, a teda odstránenie vád diela, bude žalovaný realizovať
v zmysle nového návrhu. K odstráneniu vád diela však nedošlo. Vzhľadom na to, že žalovaný vady diela
i napriek ďalšej výzve zo dňa 10. 07. 2007, predžalobnej upomienke zo dňa 21. 05. 2008 a oznámeniu
právneho zástupcu neodstránil, požaduje žalobca od žalovaného uhradenú cenu diela vo výške 19

758,38 Eur, ktorá vychádza z Cenovej ponuky a Dodatku k cenovej ponuke, a to z dôvodu, že dielo ako
celok vykazovalo podstatné vady, a teda bolo nepoužiteľné pre žalobcu, čo napokon žalovaný v rámci
mimosúdnych rokovaní priznal.2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu
v konaní. Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že na základe cenovej ponuky vykonal žalovaný opravu
strešnej konštrukcie a na základe takto vykonanej opravy zaplatil žalobca na základe faktúry č. 2005-442

žalovanému sumu 595 000,-- Sk. V zmysle cenovej ponuky zo dňa 06. 07. 2005 a dodatku zo dňa 23. 09.
2005 bola však celková cena diela dohodnutá vo výške 973 646,-- Sk a v tejto súvislosti žalovaný vznáša
kompenzačnú námietku, pretože po riadnom vykonaní diela žalobca neuhradil časť sumy 378 646,-- Sk
a zaplatenie tejto sumy si uplatní žalovaný vzájomným návrhom (žalobou). Žalobcovi však bola celková
cena diela uhradená prostredníctvom poisťovne Generali Slovensko poisťovňa, a. s. Bratislava, IČO:

35 709 332 (predtým Česká poisťovňa - Slovensko, a. s.), ktorá poistila celú stavbu a z poistnej zmluvy
financovalarekonštrukciustrechy.Zuvedenéhojezrejmé,žepokiaľbyžalovanýnazákladežalobyniečo
plnil žalobcovi, došlo by na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaakokplneniuzískanémubezprávnehodôvodu.Vzmyslezápisuzrokovaniadňa22.11.2006
bol na predloženie nového projektu rekonštrukcie strechy zaviazaný žalobca. K predloženiu nového
projektu od autorizovaného statika zo strany žalobcu nedošlo a je potom zrejmé, že žalovaný nemohol

vady diela odstrániť, pretože nemal k dispozícii žiadny stavebný projekt, na základe ktorého by bolo
možné takúto rekonštrukciu vykonať a nebola mu ani predložená nová objednávka. Taktiež žalovaný
namieta tvrdenie žalobcu, že v rámci mimosúdnych rokovaní priznal, že dielo ako celok vykazovalo
podstatné vady, a teda bolo nepoužiteľné. O žiadnom takomto tvrdení žalobca nepredložil žiadny dôkaz.
Naopak,žalovanýmákdispozíciipotvrdenieO..E.Z.,ktorývypracovalpôvodnýprojektnarekonštrukciu

strechy, na základe ktorého sa táto rekonštrukcia aj realizovala a v ktorom konštatuje, že oprava
strešnej konštrukcie bola realizovaná podľa predloženého návrhu. Zo strany žalovaného teda nedošlo
k žiadnemu pochybeniu, celú rekonštrukciu vykonal riadne a s odbornou starostlivosťou, a to v súlade
s predloženým projektom. Žalovaný preto nenesie žiadnu zodpovednosť za vady diela, ktoré uvádza
žalobca. Rovnako s poukazom na § 436 Obchodného zákonníka a § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka

mal žalobca uplatniť vady diela bez zbytočného odkladu, čo podľa názoru žalovaného nespravil, keď k
prepadnutiu strechy došlo dňa 19. 03. 2006 a k reklamácii 16. 10. 2006.

3. Žalobca v konaní ďalej poukázal na skutočnosť, že oprava vykonávaná žalovaným bola nevyhnutná
kvôli tomu, že táto strešná konštrukcia sa zbortila, bola predtým vykonaná iným dodávateľom a z toho

vznikla na základe zmluvy s Českou poisťovňou Slovensko poistná udalosť. Na základe tejto poistnej
udalosti bola uskutočnená likvidácia, kedy žalobca dostal od poisťovne náhradu škody. Poisťovňa
ďalej navrhla žalobcovi pre prípadné riešenie statika O.. E. Z., aby navrhol riešenie situácie. O.. E. Z.
po prejednaní veci navrhol žalobcovi spoločnosť žalovaného, aby uskutočnila toto dielo, teda opravu
strešnej konštrukcie. Ďalej žalobca poukázal na to, že má za to, že jeho nárok na náhradu škody je

oprávnený, boli naplnené všetky atribúty náhrady škody a žalovaný je zodpovedný za vady, ktoré vznikli
na reklamovanom diele, teda je tu zavinenie žalovaného a tento je povinný škodu nahradiť. Žalobca
nemal žiadnu zmluvu s projektantom, žalobca nezabezpečoval projekt, nedával žiadnu objednávku,
ani za tieto služby neplatil, preto nemôže znášať škodu, ktorá vznikla takýmto projektom, ktorý bol
vypracovaný v súčinnosti so žalovaným, nakoľko určitý vzťah medzi žalovaným a O.. Z. bol, všetky

komunikácie medzi O.. Z. a žalovaným boli mimo účasti žalobcu.

4. Žalovaný ďalej v konaní poukázal na skutočnosť, že oprava strechy bola vykonaná tak, ako to navrhol
O.. E. Z. vo svojom posúdení poruchy zo dňa 06. 05. 2005, v ktorej konštatuje dôvody poruchy a
zborteniastrechy,kuktorejdošlovroku2005.Žalovanýtútoopravuvykonalplnevsúladesnavrhovaným

plánom opravy. Žalovaný preto namieta, že by jeho postupom došlo k nejakým spôsobom k škodám
na diele alebo k neodbornému vykonaniu diela. Žalovaný vykonával opravu tejto strechy v mesiacoch
október až november 2005. V marci 2006 však nastala nová deformácia tejto strechy, na miesto prišiel
aj O.. Z., ktorý konštatoval, že to, čo žalovaný previedol, bolo vzhľadom na normové zaťaženie pre
snehovú oblasť nedostatočné, a že treba urobiť nové opatrenia, keďže Púchov je na rozhraní snehových

oblastí a je potrebné zvýšiť tuhosť zosilnenia na vyššiu snehovú oblasť. O.. Z. teda prehodnotil to, čo
žalovaný urobil a navrhol nové riešenie. Žalovaný s tým súhlasil pod podmienkou, že mu bude daná
objednávka a patričná technická dokumentácia. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ako zhotoviteľ len plnil
pokyny a stavbu realizoval na základe návrhu, ktorý mu bol predložený zo strany objednávateľa. Stavbu
realizoval priamo na základe objednávky žalobcu zo dňa 07. 10. 2005. V danom prípade dielo bolo

vykonávané podľa návrhu O.. Z., čo potom žalovaný chápe ako danie pokynov žalobcu žalovanému,
aby dielo bolo vykonávané podľa návrhu O.. Z.. Žalovaný, ani nikto s pracovníkov žalovaného nemá také
vzdelanie, aby nevhodnosť tohto návrhu mohol zistiť, teda s poukazom na § 561 veta druhá Obchodného
zákonníka žalovaný nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných muobjednávateľom, keďže túto nevhodnosť žalovaný nemohol zistiť, pričom ako aj bolo konštatované
znalcami, v danom prípade bol nevhodný, resp. vadný už ten prvý projekt, teda ani túto skutočnosť
žalovaný nemohol zistiť. Na základe znaleckého dokazovania teda v konaní nebolo preukázané, že

by žalovaný pri realizácii diela porušil povinnosť riadne zhotoviť dielo, pretože znalecké dokazovanie
preukázalo a dokázalo len vady na vypracovaných projektových dokumentáciách a nie na realizácii
stavby ako takej.

5. Súd vyhlásil vo veci dňa 04. 06. 2013 rozsudok č. k. 64Cb 129/2009-330, ktorým žalobu zamietol,

vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vzájomnú žalobu
žalovaného o zaplatenia sumy 12 568,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 25.
02. 2006 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, a to s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné,
že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo pri ich podnikateľskej
činnosti konkludentným spôsobom k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to na základe cenovej ponuky
žalovaného zo dňa 06. 07. 2005, dodatku k cenovej ponuke zo dňa 23. 09. 2005 a písomnej objednávky

žalobcuvelektronickejformezodňa07.10.2005.Spornánebolavkonaníaniskutočnosť,žepredmetom
zmluvy, a teda dielom, bolo vykonanie opravy strešnej konštrukcie na Sklade hotových výrobkov vo
vlastníctve žalobcu, ktorá strešná konštrukcia sa zbortila v roku 2005. Sporná nebola v konaní ani
skutočnosť, že zbortenie strechy v roku 2005 si žalobca uplatnil ako poistnú udalosť u spoločnosti
Česká poisťovňa - Slovensko, a. s. Bratislava a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že O.. E.

Z. pre Českú poisťovňu Slovensko, a. s. ako objednávateľa vypracoval v mesiaci jún 2005 písomné
Posúdenie poruchy strešnej konštrukcie. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že v mesiaci október a
november 2005 žalovaný opravu strešnej konštrukcie pre žalobcu vykonal a sporná nebola v konaní ani
skutočnosť, že dňa 19. 03. 2006 sa časť tejto strešnej konštrukcie zbortila. Podanou žalobou sa potom
žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške uhradenej ceny diela. Žalovaný sa bránil v

konaní tvrdením, že dielo vykonal podľa návrhu O.. E. Z. a bránil sa aj tvrdením, že žalobca si nároky
z vád diela neuplatnil riadne a včas. K zborteniu časti strešnej konštrukcie došlo dňa 19. 03. 2006, bolo
pravdou, že písomný úkon označený ako Reklamácia zaslal žalobca žalovanému až dňa 16. 10. 2006,
ale z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že minimálne dňa 08. 08. 2006 a dňa
14. 08. 2006 došlo medzi stranami sporu k vzájomným jednaniam a stretnutiam týkajúcim sa zbortenej

strechy a rovnako z výpisu z účastníckej telefónnej stanice žalobcu súd považoval za preukázané, že
žalobca kontaktoval žalovanému aj v mesiaci marec 2006 a v mesiaci apríl 2006, na základe čoho sa
súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že vadu oznámil žalovanému telefonicky bez zbytočného odkladu, a
preto súd vyhodnotil námietku žalovaného o nesplnení notifikačnej povinnosti žalobcom ako nedôvodnú.
Následnežalobcavkonanítvrdil,žedielonebolovykonanécelé,nebolodokončenéaneboloodovzdané.

Keďže rozsah vykonaného diela predstavuje odbornú otázku, súd nariadil znalecké dokazovanie, keď
úlohou znalca bolo posúdiť, či žalovaný vykonal všetky práce v zmysle návrhu riešenia vypracovaného
O.. Z. v mesiaci jún roku 2005 a v zmysle cenovej ponuky zo dňa 06. 07. 2005, vrátane dodatku
zo dňa 23. 09. 2005, na základe čoho znalec O.. H. U. dospel k záveru, že žalovaný vykonal práce
v zmysle návrhu riešenia vypracovaného O.. Z. a v zmysle cenovej ponuky zo dňa 06. 07. 2005.

Ďalej znalec dospel k záveru, že k zborteniu strechy došlo na mieste, kde vykonával opravu žalovaný,
pričom k poruche stavby, teda k zborteniu strechy, došlo v dôsledku nedostatočného návrhu opravy
a zosilnenia pôvodne poddimenzovaných a chybne zrealizovaných väzníkov a v dôsledku zvýšeného
zaťaženia snehom. Následne bolo vo veci vykonané aj kontrolné znalecké dokazovanie, kde ustanovený
znalec Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dospel k záveru, že v zmysle cenových

ponúk žalovaného boli zrealizované stavebné práce v odhadovanom rozsahu 71,87 % z predložených
cenových ponúk, pričom primárne úkony zosilnenia väzníkov zrealizované boli a rovnako dospel aj k
záveru, že k deformácii strešnej roviny došlo na celej streche, čiže aj v miestach, kde žalovaný vykonával
opravu a k poruche strechy došlo vplyvom nevhodného návrhu zosilnenia, čiže chybou projektu, keď
chybný bol už prvotný projekt realizácie predmetnej strechy, pričom návrh O.. Z. túto primárnu príčinu

neodstraňoval. Žalovaný sa potom bránil v konaní tvrdením, že nevhodnosť pokynov vyplývajúcich z
návrhu O.. Z. nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, pričom žalobca tvrdil, že on si
návrh riešenia od O.. E. Z. neobjednával, ale bol tu určitý vzťah medzi žalovaným a O.. Z., preto žalobca
nemôže znášať škodu, ktorá vznikla takýmto projektom. Žalovaný vzťah s O.. Z. popieral, pričom ani
svedeckou výpoveďou O.. Z. sa vzťah medzi žalovaným a O.. Z. žalobcovi preukázať nepodarilo, keď O..

Z. uviedol, že bol vo vzťahu len s Českou poisťovňou Slovensko, a. s. Bratislava, ktorú skutočnosť súd
považoval za preukázanú aj tým, že pokiaľ O.. E. Z. vypracoval v mesiaci jún 2005 Posúdenie poruchy
strešnej konštrukcie, je na tomto posúdení ako objednávateľ uvádzaná Česká poisťovňa Slovensko,
a. s.. Svedok O.. Z. uviedol, že žalobcovi žalovaného odporučil ako možného zhotoviteľa diela, bolovšak na žalobcovi, či sa so žalovaným dohodne, pričom v tejto súvislosti súd poukázal aj na cenovú
ponuku žalovaného, vrátane jej dodatku, ktoré boli adresované žalobcovi a rovnako súd poukázal
aj na objednávku žalobcu zo dňa 07. 10. 2005, ktorou si samotný žalobca objednal opravu strešnej

konštrukcie u žalovaného a naviac, O.. Z. konštatoval, že ním vypracované posúdenie bolo vyhotovené
len pre účely poistného plnenia, išlo len o návrh opravy, nie o projektovú dokumentáciu opravy. Potom,
keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že návrh opravy si objednával
žalovaný u O.. Z., pričom však žalovaný podľa tohto návrhu dielo (opravu strechy) vykonával, čo potvrdil
Ing. Z. žalobcovi aj vyjadrením zo dňa 09. 02. 2006, je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že

predmetný návrh opravy v danom prípade predstavuje pokyny dané žalobcom ako objednávateľom
žalovanému ako zhotoviteľovi, pričom žalovaný ako zhotoviteľ nevhodnosť tohto návrhu zistiť nemohol,
keďže nedostatky tohto návrhu by mohol posúdiť len statik, na základe čoho nebola daná zodpovednosť
žalovanéhozazborteniestrechy,keďžežalovanýnevhodnosťnávrhuriešeniaopravyzistiťnemohol,keď
aj v prebiehajúcom súdnom konaní nevhodnosť návrhu opravy bola zistená len odborným posúdením,
teda znaleckým dokazovaním a následne aj kontrolným znaleckým dokazovaním. Keďže znaleckým

dokazovaním, ako aj kontrolným znaleckým dokazovaním, bolo preukázané, že žalovaný práce pre
žalobcu realizoval podľa návrhu O.. E. Z., pričom vadné boli nie práce vykonané žalovaným, ale
nevyhovujúci bol návrh prác, nebola daná zodpovednosť žalovaného za vady diela a keďže žalovaný
práce vykonal v zmysle návrhu O.. Z. a vadné nebolo vykonanie prác žalovaným, ale vadný bol návrh,
podľa ktorého žalovaný práce vykonával, nemohol žalovaný porušiť svoju zmluvnu povinnosť dielo

vykonať, a teda nebol daný základ nároku žalobcu proti žalovanému ani titulom náhrady škody.

6. Na základe odolania podaného žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
43Cob 173/2015-358 zo dňa 30. 03. 2013 rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb
129/2009-330 zo dňa 04. 06. 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým,

že preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav
pre vyhodnotenie, kto dal návrh riešenia opravy strechy označený ako Posúdenie stavu konštrukcie
žalovanému, ktorý podľa neho vykonal opravu, ktorý návrh posúdil Okresný súd ako pokyny žalobcu
pre žalovaného, v dôsledku čoho je aplikácia § 551, § 552 a § 561 Obchodného zákonníka na
prejednávaný prípad, bez doplnenia dokazovania, predčasná. Okresný súd z tohto dôvodu nemohol

vec právne správne posúdiť, a to aj napriek tomu, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovi navrhla na
riešenie vzniknutej situácie, po prvom zbortení strechy statika, O.. Z., Ž. O.. Z. navrhol žalobcovi na
realizáciu stavebných prác žalovaného a ani to, že žalovaný vykonal opravu strechy podľa návrhu O..
Z., ktorý nemal náležitosti riadnej projektovej dokumentácie, pretože bol vypracovaný výlučne pre účely
poisťovne. Spornou skutočnosťou však naďalej zostalo to, a to aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu, kto

dal žalovanému fyzicky Posúdenie stavu konštrukcie vypracovanej O.. Z., aby podľa neho vykonával
opravu strechy. Až po tomto zistení je na mieste posúdiť jeho povahu, a teda či sa jednalo o pokyny, ako
ajjehovhodnosť,atoajsprihliadnutímnavykonanéznaleckédokazovanie.Odvolacísúdjetohonázoru,
že ak sa chce žalovaný zbaviť zodpovednosti, je dôkazné bremeno o nevhodných pokynoch, podľa
ktorých postupoval na žalovanom, a teda musí preukázať, že Posúdenie stavu konštrukcie vypracované

O.. Z., podľa ktorého vykonával opravu strechy mu dodal žalobca. Ak mu Posúdenie stavu konštrukcie
vypracované O.. Z. dodala iná osoba, nemôže byť daná zodpovednosť žalobcu. Aj keď sa okresný súd
v rozhodnutí odvoláva na písomnú objednávku žalobcu zo dňa 07. októbra 2005, táto sa v spisovom
materiály nenachádza. Pre absenciu objednávky žalobcu, ktorou mal reagovať na cenovú ponuku
žalovanéhoniejemožnéposúdiť,čopresnesižalobcaužalovanéhoobjednal,akýbolrozsahprácanito,

čijejobsahomnebolhocilenodkaznaPosúdeniestavukonštrukcievykonanéO..Z.,nazákladektorého
mal žalovaný práce vykonať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že bez jednoznačného zistenia, kto
dal žalovanému Posúdenie poruchy s nákresom možnej opravy, a teda konkrétny pokyn podľa tohto
nákresu O.. Z. postupovať, či to bol žalobca, O.. Z., poisťovňa alebo ho žalovaný od týchto osôb prevzal
sám, ktoré zistenie je pre posúdenie zodpovednosti za nesprávne pokyny podstatné. Prvostupňový súd

bude musieť v ďalšom konaní doplniť do spisu objednávku žalobcu v e-mailovej podobe, na ktorú sa súd
v rozhodnutí na strane 3 odvoláva, zistiť, kto dal žalovanému Pokyny O.. E. Z., podľa ktorých žalovaný
práce vykonal, prípadne na túto skutočnosť vykonať aj konfrontáciu výsluchov zúčastnených osôb a až
následne právne vyhodnotiť to, či žalovaný skutočne konal podľa pokynov žalobcu, pretože z doteraz
vykonaného dokazovania nevyplýva, či a aké pokyny žalobca žalovanému dal, ktoré mali za následok

zborenie strechy.

7. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka O.. E. Z., výsluchom svedka O.. Š. P., výsluchom svedka
M. P., výsluchom svedka E. T., konfrontáciou O.. E. Z., O.. Š. P. a E. B..8. Svedok O.. E. Z. uviedol, že bol požiadaný poisťovňou, aby zistil príčinu poruchy a čo sa s tou stavbou
dá robiť. Na to bolo spracované vyhodnotenie v čom je chyba tej stavby. Jeho úlohou bolo doporučiť,

čo bude predmetom plnenia poisťovne. Pôvodne doporučovali, aby bol účastníkom pôvodný dodávateľ
stavby, čo by bolo ako reklamácia jednoznačné a bezproblémové. Na to bol vypracovaný tento posudok,
ktorý slúžil pre rozhodovanie poisťovne, čo bude vlastne plniť a akou cestou má ísť. Z jeho strany teda
bolo potrebné zistiť v čom bol problém a ako to riešiť, tým bola jeho úloha skončená v tomto prípade.
Svedok si už nepamätá, ako sa posudok dostal do sféry spoločnosti žalovaného. Ale pokiaľ si zoberie

rozpis ku posudku, tam bolo napísané investor ODEMA, čo znamená že ho obdržal, objednávateľ Česká
poisťovňa, ako to bolo rozdistribuované ďalej nevie, skutočne si nepamätá. Svedok si nepamätá, či
posudok odovzdával aj ODEME, lebo viackrát boli na mieste činu, kde sa vyhodnocovalo čo vlastne
treba urobiť, lebo problém bol v tom, že keby poisťovňa uhradila presne také isté poškodené prvky, tak
by to nič neriešilo. Spravidla keď svedok spolupracoval s poisťovňou, posudky odovzdával likvidátorom
osobne. Vždy, keď išlo o nejednoznačné prípady poruchy stavieb, svedka oslovila poisťovňa, aby sa

našla chyba, diagnostikovala a nie vždy sa to riešilo posudkom, niekedy išlo len o upresnenie názoru,
ale toto bol práve problém v tom, že poisťovňa potrebovala podklad na vymáhanie škody po pôvodnom
zhotoviteľovi.

9. V procesnom postavení svedka bol v konaní vypočúvaný aj O.. Š. P., bývalý konateľ obchodnej

spoločnosti žalovaného. O.. P. uviedol, že projekt prevzal on, a to od pána B. ako zástupcu ODEMY.
Spoločnosťou ODEMA Púchov bola ich firma oslovená, či môžu opraviť poškodenú strechu. Dohodli
sa následne na návšteve v Púchove, ktorej sa svedok zúčastnil, kde mu bola ukázaná budova, kde
poškodená strecha bola a následne mu bol odovzdaný návrh na opravu strechy s tým, že sa má do
určitého času vyjadriť či budú strechu opravovať a ak áno, mal vypracovať cenový návrh. Svedok cenový

návrh vypracoval a poslal ho na adresu ODEMA Púchov. Potom bolo niekoľko mesačné mlčanie a
následne bol znova oslovený pánom B., aby cenu navýšil, pretože je možné, že tam budú nejaké skryté
vady, ktoré bude treba tiež opraviť. Pokiaľ je v zápise zo dňa 22. 11. 2006 konštatované, že zástupca
spoločnosti žalovaného pán P. odovzdal návrh technického riešenia opravy skladu hotových výrobkov,
rok 2006 bol už po prvej oprave a po prvej zime, kde došlo k tej následnej deformácii strechy a bolo

zvolané jednanie zástupcov ODEMY Púchov, aby hľadali riešenie čo ďalej. Svedok vtedy povedal,
že sú tu určité možnosti, ale neboli to návrhy od autorizovaného autora, to boli len určité návrhy,
ktorými sa dalo pracovať, ale len za predpokladu, že ODEMA Púchov objedná ten projekt, tak ako je
to konštatované v poslednej vete na buď dopracovanie svedkovho návrhu, ktorý v žiadnom prípade
nemohol byť posudzovaný ako projekt, boli to len náčrty a svedok žiadal, aby bol vypracovaný projekt

aleboprepracovanýjehonávrhvzmysleplatnýchpredpisovaautorizovanýmstatikom.Návrhnariešenie
svedok dostal od investora ODEMY Púchov a nemal dôvod meniť iné riešenie. Pán B. pri stretnutí v
Púchove svedkovi odovzdal predmetné odborné posúdenie, ukázal mu stavbu a odovzdal návrh opravy,
podľa ktorého mal svedok vypracovať cenovú ponuku. Bol tam tento jediný návrh, na ktorý svedok
robil cenový návrh. Svedok nerobil cenovú ponuku na žiadne iné, cenová ponuka vznikla na základe

návrhu, ktorý svedkovi dal pán B.. Svedok od O.. B. nedostal žiadne ani písomné ani ústne pokyny,
len ten jeden návrh na vykonanie opravy. Počas vykonávania prác na streche, tam nebol nijaký statik.
Spoločnosť žalovaného nikdy nemala v náplni práce vyhotovovanie nejakých projektov, vyhotovenie
projektov nebolo predmetom cenového návrhu.

10. Svedok M. P. uviedol, že ako likvidátor poisťovne ešte v roku 2005 likvidoval škodu žalobcu. Mali
nahlásenúpoistnúudalosť,poškodeniestrechyvobjekte,noanazákladetejtopoistnejudalostivyplácali
škodu. Svedok do spisu doložil aj Likvidačnú správu, v ktorej je zaznamenaný priebeh, ako im žalobca
ako klient dodával podklady, aká bola fakturácia, čo bolo vyplatené. O.. Z. bol v tej dobe súdny znalec v
odbore statika stavieb a na základe toho si ho vybrali zo zoznamu a urobil im posudok na tú poškodenú

strechu a bolo vlastne zistené, že pôvodná strecha mala nejaké zlé navrhnutie krovu a na základe
toho vlastne došlo k poškodeniu strechy. Pôvodným zhotoviteľom nebola dodržaná nejaká dimenzia.
Na základe tohto posudku potom žalobcu vyzvali, aby sa začalo odstraňovanie týchto následkov na
tej stavbe. Svedok si už dobre nepamätá, ale jednou z alternatív bola aj spoločnosť žalovaného,
potom z tej spoločnosti obdržali cenovú ponuku na opravu strechy, no a potom svedok komunikoval

už len so žalobcom a žalobca mu dodával doklady, ktoré súviseli s tou poistnou udalosťou. Svedok
nemal vedomosť o tom, či v iných prípadoch, kedy využili služby O.. Z., realizáciu diela alebo opravu
zabezpečovala spoločnosť žalovaného. Čo si svedok pamätá, toto bol prvý prípad čo mali, že robili túto
strešnú konštrukciu. Poisťovňa ako klienta mala žalobcu a na základe poistnej udalosti všetky dokladyžiadala od neho. Svedok nevedel odpovedať na otázku, kto zadával zadanie čo sa má opraviť a akým
spôsobom O.. P. ako zástupcovi žalovaného a uviedol, že oni mali spravený statický posudok čo bolo
poškodené na tej stavbe a na základe tohto statického posudku boli vykonávané ďalšie práce, lebo ten

statický posudok odovzdali aj ODEME, aby sa vedelo, že aké poškodenie tam je, aby tá ďalšia firma,
ktorá to bude opravovať, aby vedeli čoho sa vystríhať. Svedok sa zúčastnil stretnutia dňa 14. 08. 2006,
totostretnutiesauskutočniloažpovykonanejoprave,potomakosastrechazdeformovala,alesvedokuž
presne nevedel, o čom sa tam rozprávalo. Svedok sa zúčastnil za poisťovňu toho, ako Ing. Z. obhliadol
poškodené miesto a boli mu dodané doklady a podklady k realizácií tých prác, ktoré boli na streche a on

na základe tejto obhliadky a týchto podkladov, ktoré dostal od pána B., vypracoval ten znalecký - statický
posudok. Posudok vypracovaný Ing. Z. bol odovzdaný poisťovni a poisťovňa ho následne odovzdala
pánovi B. do ODEMY, aby vedel, čo tam bolo poškodené, lebo prvotná vec bola taká, že stavbu mala
opravovať tá pôvodná firma, ktorá realizovala strechu, ale nakoľko nemali dosť kapacít, požiadali pána
B., aby si to dal opraviť a následne, že škoda bude refundovaná akože poisťovni.

11. Svedok E. T. uviedol, že pozná O.. P., ktorý je jeho blízky príbuzný. Svedka oslovil O.. P., či nepozná
Púchov, že sa mu tam rysuje nejaká práca. Tak sa stretli, následne O.. P. išiel do toho podniku, svedok
ho čakal v aute, potom sa vrátil a už doniesol nejaké papiere s tým, že svedka oslovil, že sa mu tá
robota rysuje, či by vedel nejakých robotníkov tam zorganizovať. Svedok v tom čase bol zamestnaný
ako súkromný podnikateľ. Svedok potom O.. P. nejakých pracovníkov odporučil, aj tam chodil tých

pracovníkov kontrolovať, či tam chodia, aby O. P. vedel čo sa robí a koľko. Svedok Ing. Z. nepozná,
svedok sa nepodieľal na tvorbe cenovej ponuky zo strany žalovaného pre žalobcu. Počas kontroly
plnenia diela na stavbe, stavbu navštevoval aj O.. P.Š.. Svedok okrem toho, že zohnal tých pracovníkov
a že tam chodil, sa absolútne nestaral o niečo. Nevie absolútne nič k tomu, ako sa realizovala oprava,
kto dával pokyny. Svedok O.. P. len hovoril, koľko je tam ľudí a čo prakticky spravili.

12. Pri konfrontácii O.. Š. P., O.. E. Z. I. E. B., O.. P.k uviedol, že pri prvej obhliadke dostal od pána
B. Posúdenie poruchy strešnej konštrukcie vypracovanej O.. E. Z. v mesiaci jún v roku 2005 a pán
B. uviedol, že O.. P. žiadnu projektovú dokumentáciu, ani posúdenie strechy neodovzdával, neboli s
ním ani v žiadnom vzťahu, až dokedy ich nedal dokopy O.. Z.. O.. P. uviedol, že potvrdenie zo dňa

09. 02. 2006, že oprava bola zrealizovaná podľa návrhu O.. Z., bolo urobené preto, lebo uhradenie
faktúry žalobca týmto podmieňoval. O.. Z. uviedol, že počas realizácie opravy bolo konzultované s O..
P. ohľadne technického riešenia opravy, vzhľadom k tomu, že nebola projektová dokumentácia opravy,
bol predložený postup, bolo potrebné niektoré veci upresniť, ktoré ten návrh, ktorý bol pre poisťovňu,
neobsahoval, upresnený návrh postupu bol O.. Z. predložený O.. P. a jednalo sa o technologický

postup, nie projekt a O.. P. uviedol, že obdržal návrh na opravu od žalobcu, tento spracoval jednak
do cenovej ponuky a jednak uviedol svoju predstavu ako to bude podpierať, ako sa bude postupovať
a tieto technologické postupy, keďže nie je statik, si overoval s O.. Z.. E. B. uviedol, že spoločnosti
žalovaného neodovzdával žiadnu technickú dokumentáciu, ani žiadnu inú dokumentáciu nevidel a O.. P.
uviedol,žeinádokumentácianaopravunebola.O..Z.uviedol,žejedinýmjehozmluvnýmpartnerombola

poisťovňa, pre nikoho iného nemal žiadny zmluvný, ani právny záväzok a O.. Š. P. uviedol, že pán Z. mu
len predložil ten statický posudok s návrhom na opravu a požiadal ho, aby v zmysle tohto návrhu vykonal
opravu, následne uviedol, že od pána B., zástupcu žalobcu, obdržal návrh na opravu, podľa ktorej
bola realizovaná oprava. O.. Z. uviedol, že on odovzdával veci len poisťovni, jeho jediným partnerom
bola poisťovňa a O.. P. uviedol, ako už povedal, pri prvej obhliadke stavby mu posudok na statické

posúdenie odovzdal zástupca žalobcu, pán B.. Ing. E. Z. uviedol, že na základe posúdenia statického
stavu, posúdenie a predbežný návrh bol overený výpočtom a bolo to zrealizovatelné, ďalšie konzultácie
boli preto, že podrobnosti, ktoré by obsahovala projektová dokumentácia a upresnenie technologického
postupu, posudok bol len rámcový návrh, hrubý návrh, ktorý neobsahoval podrobnosti, to si už robila
firma,koľkokráttopodoprieť,akotopodoprieť,bolitokonzultovať,čijetodobré,svedoktoodsúhlasoval,

ale nemal to za povinnosť, keby robil projekt, ten bude ďaleko širší a bude obsahovať viac podrobnosti
ako tento predbežný návrh, toto bola len orientačná informácia pre poisťovňu, ktorou cestou sa bude
uberať oprava a O.. P. uviedol, že vzhľadom na poškodenie strechy, ten návod na opravu bol dostatočný
na to, aby sa tá oprava dala zrealizovať podľa neho. E. B. uviedol, že potom, čo došlo k zborteniu strechy,
zhotoviteľ sa postavil k tomu tak, že opraví dielo, potreboval na to nejaký čas s tým, že chcel to dielo

opravovať takým spôsobom, že si majú znova u neho objednať opravu a znova si ho zaplatiť, s čím
nesúhlasili a O.. P. uviedol, že keďže si bol vedomý, že ich firma nezanedbala pri oprave strechy nič, tak
investorovi - žalobcovi sľúbil, že strechu môžu opraviť na základe predloženej projektovej dokumentácie
novej a samozrejme na základe ich objednávky. E. B. uviedol, že ohľadom opráv vôbec nič nekonzultovalani s Ing. Z., ani s O.. P.Á. I. O.. Z. uviedol, že pán B. nebol jeho zmluvným partnerom. O.. P. uviedol, že
pán Chovanec mu predložil návrh opravy a viac sa do technických záležitostí nevkladal. E. B. a O.. E. Z.
zhodneuviedli,žesastretlizatýchokolností,žepoisťovňasiakostatikanaposúdeniepadlejkonštrukcie

objednala O.. Z., stretli sa prostredníctvom poisťovne a na tomto stretnutí O.. P. prítomný nebol. E.
B. uviedol, že počas opravy strechy nebola zadávaná žiadna objednávka na vypracovanie projektovej
dokumentácie a O.. Z. uviedol, že nikto nedal objednávku na spracovanie projektovej dokumentácie.
E. B. uviedol, že objednávku nedávali preto, lebo súčasťou ponuky, ktorú im dal pán P., bol podrobný
rozpočet, v ktorom bolo napísané čo sa má robiť a boli v tom, že žalovaný ako odborne spôsobilá osoba

môže opravovať, rekonštruovať strechy, dodávala to včetne projektovej dokumentácie. E. B. uviedol,
že podľa podrobného rozpočtu, ktorý bol daný, sa jednalo, že v tom bola zahrnutá od žalovaného aj
projektová dokumentácia a O.. P. uviedol, že v cenovej ponuke nebola zahrnutá finančná odmena za
vypracovanie akéhokoľvek projektu. E. B. uviedol, že rozpočet javil prvky projektovej dokumentácie,
lebo v rozpoložkovaných položkách boli popísané všetky položky a všetky úkony, ktoré sa mali robiť, to
sa nedalo spraviť z posúdenia stavby a O.. P. uviedol, že v cenovom návrhu nebola započítaná žiadna

položka na vypracovanie technického projektu ani technickej dokumentácie a v rozpočte je uvedené, že
je to v zmysle návrhu OK - projekt, je to návrh na opravu.

13. Na základe návrhu žalobcu uznesením č. k. 64Cb 129/2009-460 zo dňa 15. 01. 2016 súd nariadil
znalecké dokazovanie a za znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, odvetvie Statika

stavieb a odvetvie Poruchy stavieb ustanovil O.. E. O., H.., Bratislava, zapísaného v zozname znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov pod evidenčným č. 91326 a úlohou znalca bolo odpovedať na otázku: Je z
technického hľadiska možné považovať Posúdenie poruchy strešnej konštrukcie SO-01 sklad hotových
výrobkov Púchov, Svätoplukova ul. na pozemku parc. KN č. XXXX/XX, Viacúčelový areál ODEMA,
vypracované O.. E. Z., za dokumentáciu na realizáciu opravy?

14. Znalec vypracoval vo veci písomný znalecký posudok č. úkonu 129/2016, ktorého záver bol:
Nie. Tento elaborát je len neúplným statickým posudkom (žiaden/akýkoľvek posudok nikdy nie je z
obsahového hľadiska rovnocenný projektu - vždy je to len prvotný/primárny podklad pre následné
projektové riešenie posudzovanej problematiky).

15. Súd nedopĺňal dokazovanie e-mailovou objednávkou žalobcu zo dňa 07. 10. 2005, nakoľko táto sa
v spisovom materiály nachádzala (č. l. 324).

16. V záverečnom zhrnutí svojich návrhov, vyjadreniu sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci žalobca

(právny zástupca) uviedol, že má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, má za to, že žalobca
neodovzdal žalovanému žiadnu dokumentáciu ohľadne toho, ako má opraviť strechu, o ktorú sa jedná.
Odvolací súd sám vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak sa chce žalovaný zbaviť zodpovednosti je
dôkazné bremeno o nevhodných pokynoch na ňom, aby preukázal, že mu boli udelené žalobcom.
Podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené dôkazné bremeno o

nevhodných pokynoch. Svedkovia O.. P. I. O.. Z. sa v rámci minulého pojednávania vyjadrili, že oni si
odovzdávali informácie, oni konzultovali medzi sebou o vhodnosti opravy, tak isto svedok O.. P. povedal,
že svedok O.. Z. mu predložil statický posudok s návrhom opravy, takže žalobca má za to, že bolo
preukázané, že žalobca žalovanému žiadny návrh na opravu alebo nevhodné pokyny neudelil.

17. Žalovaný (právny zástupca) v záverečnom zhrnutí svojich návrhov, vyjadreniu sa k dokazovaniu i k
právnej stránke veci uviedol, žalobca sa svojím návrhom domáhal nároku na náhradu škody, ktorú mal
žalovaný spôsobiť porušením svojich povinností pri oprave strešnej konštrukcie. Nakoľko v žalobnom
návrhu absolútne absentovalo tvrdenie ako mal žalobca porušiť svoju povinnosť, žalobca (právny
zástupca) bol vyzvaný na pojednávaní dňa 27. 10. 2009, aby uviedol, v čom má spočívať porušenie

povinnostížalovanéhoažalobca(právnyzástupca)uviedol,žežalovanýnedodržalpostup,ktorýdodržať
mal pri vykonávaní opravy. Rovnako aj svedok žalobcu pán B. na tom istom pojednávaní tvrdil, že
žalovaný nevykonal stavbu podľa návrhu O.. Z., ale v rozpore s ním. Opravu strešnej konštrukcie
realizoval žalovaný na základe posúdenia poruchy strešnej konštrukcie vypracovanej O.. E. Z.. Na
základe vykonaného znaleckého dokazovania Ing. U. a Ústavom súdneho inžinierstva bolo preukázané,

že žalovaný postup opravy strešnej konštrukcie dodržal. Po preukázaní tejto skutočnosti začal žalobca
tvrdiť, že posúdenie poruchy strešnej konštrukcie neodovzdal žalovanému, a teda sa nejedná o pokyn
žalobcu na vykonanie opravy. Toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou likvidátora poisťovne pána
P., ktorý uviedol, že poisťovňa bola objednávateľom posúdenia poruchy strešnej konštrukcie a totoposúdenie následne odovzdala žalobcovi. Žalovaný mohol preto týmto dokumentom disponovať len
na základe prevzatia od žalobcu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí O.. E. Z., a to najmä
z pojednávania dňa 11. 11. 2014, kde tento svedok uviedol, že posúdenie opráv odovzdal poisťovni.

Žalobca v žiadnom prípade nepreukázal opak, ani nedisponuje žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by
podporoval jeho tvrdenia o tom, že daný návrh riešenia opravy si mal vypracovať žalovaný v súčinnosti
s O.. Z.. Takáto skutočnosť by bola aj absolútne nelogická, nakoľko práve žalobca komunikoval tak s
poisťovňou, ako aj s O.. Z. prvý, nakoľko stretnutia ohľadom likvidácie škodovej udalosti v súvislosti so
zbortením strechy prebiehali skôr, než žalovaný dostal k dispozícii návrh na riešenie opravy strešnej

konštrukcie.Žalovanýpoukázalajnaskutočnosť,ževcenovejponuke,ktorúzasielalžalovanýžalobcovi,
nie je nikde uvedené, že žalovaný dá vypracovať, resp. vypracuje projektovú dokumentáciu alebo návrh
opravy. Uvedené by ani nebolo možné, nakoľko žalovaný je stavebník, nie autorizovaný statik a na
takýto úkon nemá kompetencie. Je preto jednoznačne preukázané, tak ako požadoval odvolací súd,
že posúdenie opráv bolo žalovanému odovzdané žalobcom, a teda sa jedná o pokyn žalobcu pre
žalovaného. Ďalšou dôležitou otázkou je, či žalovaný mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť

nevhodnosť pokynov žalobcu. Podľa vyjadrenia znalca O.. O. na pojednávaní dňa 09. 04. 2013, môže
nevhodnosť návrhu zistiť jedine autorizovaný statik, žalovaný však autorizovaným statikom nikdy nebol.
Po preukázaní týchto skutočností žalobca navrhol vypracovanie znaleckého posudku k posúdeniu opráv
a síce, či je možné z technického hľadiska považovať posúdenie opráv strešnej konštrukcie vyhotovenej
O.. Z. za dokumentáciu na realizáciu opravy. Žalovaný poukázal na to, že toto znalecké dokazovanie je

pre preukázanie nároku žalobcu úplne zbytočné, pokiaľ ide o posudok ako taký, tak znalec odpovedal
negatívne a síce, že sa jedná len o neúplný statický posudok. Odpoveď znalca je však potrebné chápať
v kontexte celého znaleckého posudku, na strane 21 bod 3.2 znalec odpovedal tak, že toto posúdenie
nespĺňa obsahovo formálne náležitosti žiadnej projektovej dokumentácie. Zo znaleckého posudku
je zrejmé, že znalec porovnával posúdenie opráv strešnej konštrukcie s náležitosťami projektovej

dokumentácie stavby, realizačného projektu a vykonávacieho projektu. Je zrejmé, že tieto dokumenty
sa týkajú zhotovovania stavby, žalovaný však stavbu nezhotovoval, on len vykonal opravu časti strešnej
konštrukcie. Pri vykonávaní takejto opravy neukladá žalovanému žiadny právny predpis povinnosť
vypracovať realizačný či vykonávací projekt, alebo projektovú dokumentáciu stavby. Žalovaný pri
vykonávaní opravy vychádzal z posúdenia opráv, ktoré vypracoval statik a jedine tento statik mohol

zistiť nevhodnosť návrhu. Okrem toho, podľa výpovede O.. Z. zo dňa 04. 06. 2013, projekt opravy
štandardnezabezpečujeinvestor,t.j.žalobca.Vzmysleuvedenéhožalobcaneuniesoldôkaznébremeno
k porušeniu povinností žalovaným. K otázke vzniku škody žalovaný namietal jednak výšku spôsobenej
škody a jednak vznik škody ako takej, nakoľko došlo len k ohnutiu strešnej konštrukcie a sklad žalobcu
bol naďalej funkčný a nijakým spôsobom sa neznížila jeho úžitková hodnota, čo bolo preukázané pri

obhliadke stavby znalcom z Ústavu súdneho inžinierstva v roku 2013 a žalovaný na túto skutočnosť
poukázal tiež v zápisnici zo dňa 11. 11. 2014. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
vzniknutej škode. K otázke príčinnej súvislosti, aj keby žalovaný porušil pri vykonávaní nejakú právnu
povinnosť, čo žalovaný kategoricky odmietame, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajným
porušením povinnosti a vznikom škody, práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už

prvý projekt O.. D. O., na základe ktorého sa stavba ako taká realizovala, je nevhodný, pretože
obsahuje nevyhovujúce prvky, konkrétne nevhodný tvar zastrešenia a táto skutočnosť bola primárnou
príčinou. Uvedené vyplýva z výpovede znalca O.. O. zo dňa 09. 04. 2013 a rovnako táto skutočnosť
vyplýva z výpovede O.. Z. zo dňa 04. 06. 2013. Skutočnosť, že príčinou zbortenia, resp. zvlnenia
strešnej konštrukcie bola nesprávna prvotná dokumentácia stavby ako takej vyplýva aj zo Znaleckého

posudku č. 242/2012 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva, konkrétne z odpovede na otázku
č. 2, kde znalec odpovedal, že k zborteniu (deformácii strešnej roviny) došlo na celej streche. Z toho
vyplýva, že keby bolo príčinou zbortenia strechy nesprávne vykonanie opravy, tak k zborteniu strechy
by logicky došlo len na mieste, kde sa strecha opravovala. K okolnostiam vylučujúcim zodpovednosť
poukázal žalovaný na to, že ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať nevhodnosť

pokynov žalobcu. Okrem toho poukázal na to, že vadnosť prvého projektu stavby bola okolnosť, ktorá
nastala nezávisle od vôle žalovaného, žalovaný ju nemohol predvídať ani odvrátiť, bránila mu v splnení
povinností, a teda sa jedná o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, takže aj v prípade, ak by existovalo
porušenie povinnosti, škoda a príčinná súvislosť, tak žalovaný by sa zbavil zodpovednosti. Za dôležitú
považoval žalovaný aj tú skutočnosť, že po reklamácii žalobcu žalovaný bol ochotný vykonať opravu

deformovanej strechy, ale túto podmienil tým, že si žalobca u neho opravu objedná a dodá mu projektovú
dokumentáciu, alebo autorizovaný návrh riešenia. Uvedené tlmočil žalovaný písomne aj ústne viackrát,
žalobca v rozpore s dobrými mravmi nereagoval na viacero odpovedí žalovaného, resp. na jeho kladné
odpovede reagoval buď nelogicky, ďalšou výzvou na odstránenie vád diela a potom následne v roku2009 podaním žalobného návrhu. Toto konanie žalobcu považuje žalovaný za účelové, majúce za úlohu
len získať ďalšie financie od žalovaného, pričom samotný žalobca má voči žalovanému podlžnosť, ktorú
stále neuhradil. Žalovaný poukázal aj na to, že v konaní vzniesli kompenzačnú námietku vo výške 12

568,75 Eur z titulu neuhradenia časti ceny vykonanej opravy a pre prípad zamietnutia žaloby žiadal, aby
bolo rozhodovanie o jeho nároku vylúčené na samostatné konanie.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18. V konaní naďalej nebolo sporné, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
zhotoviteľom došlo pri ich podnikateľskej činnosti konkludentným spôsobom k uzatvoreniu zmluvy o
dielo, a to na základe cenovej ponuky žalovaného zo dňa 06. 07. 2005, dodatku k cenovej ponuke zo

dňa 23. 09. 2005 a písomnej objednávky žalobcu v elektronickej forme zo dňa 07. 10. 2005.

19. Po rozhodnutí odvolacieho súdu sa spornou v konaní stala skutočnosť, čo bolo predmetom zmluvy,
teda či zhotoveným dielom mala byť len oprava strechy alebo aj spracovanie projektovej dokumentácie,
keď žalobca začal tvrdiť, že v cenovej ponuke žalovaného bolo aj spracovanie projektu a žalovaný sa

bránil tvrdením, že v cenovej ponuke nikde nie je uvedené, že žalovaný dá vypracovať, resp. vypracuje
projektovú dokumentáciu a toto by ani nebolo možné, keďže žalovaný je stavebník, nie statik.

20. Svedok E. B., ktorý konal za žalobcu vo vzťahu so žalovaným ako aj v celej záležitosti opravy strechy,
uviedol, že počas opravy strechy nebola žalobcom zadávaná žiadna objednávka na vypracovanie

projektovej dokumentácie, lebo súčasťou ponuky, ktorú dal žalobcovi žalovaný, bol podrobný rozpočet
a v tom bola od žalovaného zahrnutá aj projektová dokumentácia (pojednávanie dňa 15. 05. 2015). V
podanej žalobe však žalobca ako vykonané dielo označil len opravu strešnej konštrukcie, následne aj na
pojednávaní konanom dňa 27. 10. 2009 žalobca (právny zástupca) a žalovaný (štatutárny zástupca Ing.
P.) zhodne uviedli, že predmetom vzťahu medzi stranami sporu bolo len zhotovenie samotnej strechy a

ani svedok E. B. vo výpovedi na tom istom pojednávaní dňa 27. 10. 2009 neuvádzal, že žalovaný mal
vypracovať aj Projektovú dokumentácie a odvolával sa len na návrh O.. Z.. Taktiež v Objednávke zo
dňa 07. 10. 2005 si žalobca objednal len „opravu strešnej konštrukcie - Sklad hotových výrobkov“, nie aj
spracovanie projektovej dokumentácie a v Cenovej ponuke žalovaného zo dňa 06. 07. 2005 je nacenená
len Dodávka materiálu, Montážne práce, Lešenie a Dopravné náklady, keď pri montážnych prácach

v bode II. bod 1 je cena „opravy strešných väzníkov v zmysle návrhu OK-projekt“, pričom Posúdenie
poruchy O.. Z. vypracoval pod hlavičkou OK, Inžinierska, projektová a technická kancelária, teda išlo
o priamu odvolávku na Posúdenie vypracované O.. Z., pričom O.. Z. dňa 09. 02. 2006 priamo pre
žalobcu vydal potvrdenie, že oprava strešnej konštrukcie objektu „sklad hotových výrobkov Púchov“ bola
realizované podľa jeho návrhu. Rovnako, pokiaľ aj žalobca definoval porušenie povinnosti žalovaného

(pojednávanie dňa 27. 10. 2009), toto videl v tom, že žalovaný nevykonal dielo riadne, keď nedodržal
postup, ktorý mal dodržať, teda žalobca v tomto štádiu konania netvrdil, že žalovaný mal vypracovať
aj projektovú dokumentáciu a aj svedok E. B. mal na pojednávaní dňa 27. 10. 2009 za to, že žalovaný
opravu neuskutočnil podľa návrhu O.. Z.. Súd preto, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, v ktoromštádiukonaniazačalžalobcatototvrdenieuvádzať,vyhodnotilakoúčelovétvrdeniežalobcu,žežalovaný
mal spracovať aj projektovú dokumentáciu. Súd preto považoval za preukázané, že predmetom ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola len oprava strešnej konštrukcie.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v mesiaci október a november 2005 pre žalobcu opravu
strešnej konštrukcie vykonal. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný vykonal opravu
strešnej konštrukcie na Sklade hotových výrobkov vo vlastníctve žalobcu, ktorá strešná konštrukcia sa
v roku 2005 zbortila, sporná nebola ani skutočnosť, že zbortenie strechy v roku 2005 si žalobca uplatnil

ako poistnú udalosť u spoločnosti Česká poisťovňa-Slovensko, a. s., Bratislava (v súčasnosti Generali
poisťovňa, a. s.) a sporná nebola ani skutočnosť, že po vykonaní opravy žalovaným, sa dňa 19. 03.
2006 časť tejto strešnej konštrukcie opäť zbortila.. Spornou nebola v konaní ani skutočnosť, že O.. E.
Z. v mesiaci jún 2005 vypracoval písomné Posúdenie poruchy strešnej konštrukcie.

22. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške uhradenej ceny

diela.

23. Koncepcia úpravy náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na povinnosti náhrady škody
stranou, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Pre priznanie nároku na
náhradu škody je preto potrebné preukázať porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody

a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

24. Základným zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, bolo preto
povinnosťou žalobcu v konaní tvrdiť a následne aj preukázať, ktorú konkrétnu povinnosť zo záväzkového
vzťahu so žalobcom žalovaný porušil.

25. V podanej žalobe žalobca atribúty náhrady škody nešpecifikoval. Následne v konaní uviedol, že
žalovaný porušil povinnosť z uzavretej zmluvy o dielo vykonať dielo riadne, keď nedodržal všetky
predpisy, ktoré mal dodržať, konkrétne nedodržal postup, ktorý mal dodržal (pojednávanie dňa 27. 10.
2009) a svedok E. B., ktorý za žalobcu riešil vzťah so žalovaným, uviedol, že stavba nebola uskutočnená

podľa návrhu O.. Z., neboli tam použité klince, ktoré mali byť použité, dodržaná technológia strešného
plášťa, práce neboli vykonané tak, ako boli uvedené v cenovej ponuke a v takom rozsahu (pojednávanie
dňa 27. 10. 2009). Ďalej žalobca v konaní uviedol, že on si návrh riešenia od O.. E. Z. neobjednával, ani
žalovanému návrh O.. Z. neodovzdal, ale bol tu určitý vzťah medzi žalovaným a O.. Z..

26. Výpoveďou svedka O.. Z. a výpoveďou svedka Františka Krajčoviča súd považoval za preukázané,
že O.. Z. Posúdenie poruchy strešnej konštrukcie vypracoval pre spoločnosť Česká poisťovňa-
Slovensko, a. s., Bratislava (v súčasnosti Generali poisťovňa, a. s.) ako poisťovňu, ktorá likvidovala
poistnú udalosť, ktorou bolo zbortenie strechy v roku 2005 a ktorá poisťovňa si O.. Z. vybrala zo
zoznamu znalcov ako statika. Súd teda považoval za preukázané, že vypracovanie Posúdenia poruchy

strešnej konštrukcie si u Ing. Z. nevyžiadal (neobjednal) ani žalobca, ani žalovaný. O.. Z. ako spracovateľ
Posúdenia poruchy vždy v konaní vždy tvrdil, že išlo len o predbežný návrh riešenia vypracovaný
pre účely poisťovne, ktorý návrh však žiadnym spôsobom nenahrádzal projektovú dokumentáciu.
Skutočnosť, že išlo len o statický posudok, preukázal žalobca v konaní aj znaleckým dokazovaním -
posudkom znalca O.. E. O., H.., č. úkonu 129/2016. Súčasne bolo v konaní znaleckým dokazovaním

preukázané, že žalovaný vykonal práce v zmysle návrhu riešenia vypracovaného O.. Z. v mesiaci jún
roku 2005 (Znalecký posudok č. 01/2011 znalca O.. H. U.: záver na otázku č. 1 a Znalecký posudok
č. 242/2012 znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity: záver na otázku č. 1), keď bolo
preukázané, že primárne úkony zosilnenia väzníkov zrealizované boli (Znalecký posudok č. 242/2012
znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity: záver na otázku č. 1) a bolo preukázané, že k

následnému zborteniu strechy po vykonaní prác žalovaným došlo v dôsledku nedostatočného návrhu
opravy strechy (Znalecký posudok č. 01/2011 znalca O.. H. U.: záver na otázku č. 3 a Znalecký posudok
č.242/2012znalcaÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzity:závernaotázkuč.3),keďspracovateľ
znaleckého posudku č. 242/2012 na pojednávaní dňa 09. 04. 2013 uviedol, že už prvý projekt, prvá
projektová dokumentácia, podľa ktorej stavba bola zrealizovaná, je v posudzovanej veci nevhodná, ďalší

návrh O.. Z. neskúmal všetky súvislosti a predpísal niečo, čo neodstraňovalo primárnu príčinu.

27. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil jednoznačne zistiť, kto dal žalovanému Posúdenie
poruchy s nákresom možnej opravy, a teda konkrétny pokyn podľa tohto nákresu O.. Z. postupovať.28. Tak podľa procesných predpisov účinných do 30. 06. 2017, ako aj podľa v súčasnosti platnej právnej
úpravy, dôkazy súd hodnotí nielen každý jednotlivo, ale aj všetky v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods.

1 CSP, resp. § 132 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016).

29. Súd má potom za to, že ani doplneným dokazovaním, vrátane konfrontácie O.. P., E. B. a O..
Z., strany sporu nepreukázali, kto žalovanému dal (odovzdal) Posúdenie poruchy strešnej konštrukcie
vypracované O.. Z., v zmysle ktorého žalovaný opravu strechy vykonal, keď svedok E. B. uviedol, že

on Posúdenie konateľovi žalovaného O.. P. neodovzdal, O.. P. tvrdil, že Posúdenie mu odovzdal pán
B., svedok O.. Z. si nepamätal, ako sa Posúdenie dostalo do sféry žalovaného a svedok P. uviedol,
že Posúdenie bolo O.. Z. odovzdané poisťovni, ktorá ho následne odovzdala pánovi Chovancovi ako
zástupcovi žalobcu, pričom strany sporu na túto skutočnosť ďalšie dôkazy neoznačili (§ 185 CSP). Nič
na tomto závere nemení ani skutočnosť, že počas realizácie opravy, teda až po vypracovaní Posúdenia,
žalovaný s O.. Z. upresnenie technologického postupu konzultoval, a to práve z dôvodu, že chýbala

projektová dokumentácia, ktorá by všetko upresňovala.

30. Súd má potom za to, že keďže strany sporu nepreukázali, kto žalovanému Posúdenie odovzdal, teda
najmä žalobca nepreukázal, že Posúdenie žalovanému odovzdal O.. Z., čím žalobca nepreukázal ani
tvrdený, ale bližšie nešpecifikovaný vzťah medzi žalovaným a O.. Z., zodpovednosť za nedostatočnosť,

resp. vadnosť návrhu na opravu strechy nemôže mať vo vzťahu k žalobcovi žalovaný, najmä keď
žalobca ako objednávateľ prác na oprave strechy, netvrdil, a teda ani nepreukázal, že žalovanému ako
zhotoviteľovi, bola predložená aj iná dokumentácia na realizáciu opravy strechy. Keďže však žalobca
porušenie povinnosti žalovaného definoval tým, že opravu strechy nevykonal podľa návrhu O.. Z.,
keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný opravu strechy tak, ako bola navrhnutá

v Posúdení O.. Z. vykonal, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vadné boli nie práce
vykonané žalovaným, ale nevyhovujúci bol návrh prác a keďže aj znalec v konaní uviedol, že nedostatky
návrhuopravybymoholposúdiťlenstatik,keďajvtomtosúdnomkonanínevhodnosťnávrhuopravybola
zistená len odborným posúdením, teda znaleckým dokazovaním a následne aj kontrolným znaleckým
dokazovaním, dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil svoju povinnosť, teda

povinnosť vykonať opravu strechy podľa návrhu O.. Z..

31. Pretože žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným, nemohol byť daný ani právny základ
nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanému.

32. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve, dielo má vady (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka) a poskytnutím vadného plnenia vznikajú
objednávateľovi nároky z vád. Hoci, nároky z vád diela sa nedotýkajú nároku na náhradu škody (§ 440
ods. 1 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka), súčasne však platí, že uspokojenie, ktoré možno
dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád diela, nemožno dosiahnuť uplatnením nárokov z iného

právneho dôvodu (§ 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka).

33. Skutočnosť, či je dielo vadné, sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela
s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. Nedodržanie postupu, resp.
technológie zhotovenia diela, za predpokladu, že tým nie je dosiahnuté zhotovenie takého diela, aby

to zodpovedalo potrebnému výsledku, je potrebné vyhodnotiť ako vadu diela, keďže nedodržanie
potrebného postupu na vykonanie diela, má za následok, že dielo ako také nezodpovedá dohodnutému
výsledku, teda vykazuje vady. V danom prípade preto nebolo možné žalobcom tvrdené nedodržanie
spôsobu a postupu opravy strechy oddeliť od konečného výsledku tak, žeby žalobca sa mohol úspešne
domáhať nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného vykonať dielo podľa

návrhu O.. Z. a súčasne sa prípadne domáhať aj nárokov z vád diela.

34. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný

úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1
CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a
v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.36.Podľaprocesnýchpredpisovúčinnýchdo30.06.2016podľavýsledkovkonaniamalprotiúčastníkom
(stranám sporu) právo na náhradu trov konania, ktoré platil, aj štát (§ 148 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskysúdnyporiadok).Procesnépredpisyúčinnéod01.07.2016užpriamoneupravujúnárokštátu
nanáhradutrovkonania,ktoréplatil.KeďževšakúčelomCivilnéhosporovéhokonanianiejeprenášaťna
štát trovy strán sporu, o to viac, že v danom prípade išlo o spor medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti, s poukazom na článok 3 a článok 4 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci, súd priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj štátu, ktorý čiastočne platil trovy znalečného.

37. Podaním zo dňa 17. 08. 2009 si žalovaný vzájomným návrhom (žalobou) uplatnil proti žalobcovi
právo na zaplatenie sumy 12 568,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 25. 02.
2006 do zaplatenia titulom úhrady zostatku ceny diela, keď ešte podaním zo dňa 10. 08. 2009 žalovaný
uviedol, že si uplatňuje proti žalobcovi kompenzačnú námietku, keďže žalobca mu neuhradil časť ceny
diela v sume 378 646,-- Sk, t. j. 12 568,75 Eur.

38. Tak ako do 30. 06. 2016 ustanovenie § 98 O. s. p., od 01. 07. 2016 ustanovenie § 147 ods. 2
CSP, ukladá súdu, ako má hodnotiť prejav žalovaného na započítanie, a to v závislosti od toho, či
navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca. Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje
iba ako obrana, s ktorou sa súd vysporadúva ako s predbežnou otázkou. Ak však navrhuje, aby mu

bolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca, takýto prejav má dôsledky predpokladané ustanovením § 147
ods. 1 CSP, resp. do 30. 06. 2016 ustanovením § 97 O.s.p.. Správne posúdenie prejavu žalovaného je
významné aj preto, aby súd rozhodol o celej prejednanej veci. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku
rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí, ak sa s touto otázkou súd vysporiada
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však započítacia pohľadávka prevyšuje plnenie uplatnené žalobcom, o

vzájomnej žalobe treba rozhodnúť vo výroku rozhodnutia.

39. Hoci žalovaný v podaní zo dňa 17. 08. 2009 uviedol, že si uplatňuje vzájomným návrhom (žalobou)
proti žalobcovi právo na zaplatenie sumy 12 568,75 Eur s príslušenstvom, keďže predmetom tohto
konania bolo zaplatenie sumy 19 750,38 Eur s príslušenstvom, teda vyšší nárok, ako si uplatnil

žalovaný, až do meritórneho rozhodnutia vo veci samej súd posudzoval uplatnený nárok žalovaného ako
kompenzačnú námietku. Keďže súd žalobu žalobcu zamietol a žalovaný si uplatnil proti žalobcovi právo
na zaplatenie sumy 12 568,75 Eur s príslušenstvom, stal sa prejav žalovaného vzájomnou žalobou,
tak ako to v záverečnej reči uviedol aj samotný žalovaný, a keďže pre posúdenie dôvodnosti nároku
žalovaného je potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie, vylúčil súd vzájomnú žalobu žalovaného na

samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.