Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivica Hanusková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/409/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112222706
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112222706.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov 1/ Y. U., nar. XX. X.
XXXX, bytom X. X., V. XX, 2/ R. U., nar. XX. X. XXXX, bytom X. X., V. XX, obaja právne zastúpení
splnomocnenou advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, Advokátska kancelária so sídlom Banská
Bystrica, Krivánska 4, proti žalovaným 1/ J. R., nar. XX. X. XXXX, bytom W., V. X/XXX, zastúpenej

splnomocneným advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Koceľova 9, 2/ Registrator s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 38, IČO: 44 765 461, 3/ I. R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W., V. X, zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom,
advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Koceľova 9, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/ a 3/ proti dopĺňaciemu uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20C/235/2012-256 zo dňa 13. 5. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dopĺňacie uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým dopĺňacím uznesením okresný súd žalovaných 1/ - 3/ zaviazal spoločne a

nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
99,5 € a 33 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.181,87 € na účet právneho zástupcu žalobcov
1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o žalobnom návrhu žalobcov 1/ a 2/, ktorým sa
domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. Šalková,
rozhodol rozsudkom č. k. 20C/235/2012-199 zo dňa 12. 3. 2015 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel

a následne opravným uznesením zo dňa 22. 4. 2015 rozhodol aj o trovách konania. Na odvolanie
žalovaných 1/ a 3/ odvolací súd rozsudkom č. k. 12Co/231/2015-233 zo dňa 10. 3. 2016 rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku o trovách konania, ktorý bol
zrušený, potvrdil. Po vrátení veci odvolacím súdom tak ostalo predmetom konania len rozhodnúť o
trovách konania žalobcov 1/ a 2/. Okresný súd konštatoval, že žalobcovia boli v konaní v plnom rozsahu
úspešní, preto bolo o trovách konania potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.") a žalobcom priznať plnú náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
3.181,87 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, doplnenie žalobného návrhu zo dňa 10. 5. 2013 a účasť na pojednávaniach dňa
30.4.2013, 15.1.2015 a dňa 12.3.2015) pre žalobcu 1/ v sume 2.099,65 € a pre žalobkyňu 2/ v 1 z
uvedenej sumy, t. j. vo výške 1049,82 € a z režijného paušálu k uvedeným úkonom. Hodnota jedného

úkonu z ceny predmetu sporu predstavuje 419,93 €, režijný paušál za úkony v roku 2013 sumu 7,81
€ a za úkony v roku 2015 sumu 8,39 €.3. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 3/.
Okresnému súdu vytkli, že pokiaľ tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní 1/ a 3/
boli v konaní neúspešní, vôbec sa nevysporiadal s ich tvrdením o tom, že títo nenamietali skutočnosť,

že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je v časti prechodu vlastníctva neplatná a preto prechod
vlastníctva späť na žalobcov je dôvodný. Tvrdenie súdu o tom, že žalovaní boli v konaní neúspešní nie je
dôvodné, keď žalovaní so žalobou v tejto časti súhlasili. Žalobcom navyše nič nebránilo, aby riešili celú
vec dohodou. Predmetné uznesenie okresného súdu je navyše zmätočné, keď súd zmätočne opisuje
z čoho a ako rozhodol, keď uviedol „hodnota úkonu z ceny predmetu sporu, hodnota úkonu 419,93 €".

Z uvedenej vety podľa názoru odvolateľov nie je zrejmá cena predmetu sporu, ani hodnota úkonu, ani
ako sa konajúca sudkyňa k tejto sume dopracovala. Vzhľadom k uvedenému žalovaní 1/ a 3/ navrhli
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
4.Žalobcovia1/,2/kodvolaniuuviedli,žeokresnýsúdpovráteníveciodvolacímsúdomnarozhodnutieo
trovách konania vydal procesne správne rozhodnutie o trovách konania, ktoré právny zástupca žalobcov
vyčíslil v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „Vyhláška"), vychádzajúc z ceny
nehnuteľnosti (26.555,13 €, resp. 800.000 SKK), ktorej sa neplatné právne úkony týkali a ktorá bola v
konaní preukázaná kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Danubia Real s.r.o. a kupujúcou žalovanou 1/.
Zároveň, nakoľko konečným účinkom žaloby malo byť vrátenie predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva
žalobcov, poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012. Žalovaní 1/ a 3/ aj v pôvodnom

odvolaní proti opravnému uzneseniu uvádzali, že oni so žalobou v časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva súhlasili a teda neboli v konaní neúspešní, čoho sa dovolávajú aj v
tomto odvolaní. Nikdy však v konaní nenavrhli uzatvorenie súdneho zmieru, ktorým by sa boli vzťahy
usporiadali skôr a bez nutnosti vedenia sporu počas niekoľkých rokov. Vzhľadom k uvedenému navrhli
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

5. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 13. 5. 2016, s tým, že krajskému súdu bola vec
predložená ako súdu odvolaciemu dňa 2. 8. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP"), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem (viď. § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných
do 30. 6. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po tomto dátume ( § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa odvolacom konaní

nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných voči
rozhodnutiam vydaným od 1. 7. 2016. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd") sp.zn. PL. ÚS 36/1995].
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil, a to z nasledovných dôvodov.

8.Zust.§255ods.1CSP(do30.6.2016išlooust.§142ods.1O.s.p.),podľaktoréhosúdpriznástrane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu, vyplýva, že o trovách konania v civilnom sporovom
konaní sa rozhoduje prioritne podľa zásady úspechu. Úspech v spore sa posudzuje len z procesného
hľadiska, a to porovnaním posledného petitu, ktorý žalobca v spore urobil, s meritórnym rozhodnutím
konajúceho súdu. Ak je medzi týmto petitom a meritórnym výrokom plný súlad, teda (povedané inak),

ak bolo žalobe v celku vyhovené, úspešným v spore (konaní) je žalobca a žalovaný je naopak v spore
neúspešný. Skutočnosť, či žalovaný podanej žalobe, ktorej bolo vyhovené, odporoval alebo nie (napr. z
dôvodu, že ostal v konaní pasívnym, prípadne, že s podanou žalobou súhlasil) preto nemá nijaký vplyv
na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešným a nezakladá (ani len čiastočný) úspech žalovaného.
Súhlas žalovaného s podanou žalobou však môže byť výnimočne a v okolnostiach konkrétneho prípadu

dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania strane sporu, ktorá v spore úspešná
bola. Pôjde pritom najmä o prípady tzv. núteného procesného spoločenstva (§ 78 CSP), kedy osobitný
predpis pre úspech žalobcu v spore vyžaduje, aby tento žaloval presne v zákone určený okruh subjektov.
Ak v rámci tohto okruhu žalobca označí aj subjekty, ktoré jednak vôbec nezadali príčinu pre vznik sporua jednak žalobe v priebehu celého konania neodporovali (pôjde napr. o prípad žaloby o neplatnosť
dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č 527/2002 Z. z. , v ktorom by bolo možné dôvody
osobitného zreteľa vzťahovať napr. na vydražiteľa, ktorý nemal o neplatnosti dražby vedomosť a zároveň

by s podanou žalobou vyjadril súhlas), je na mieste zvažovať, či je na mieste od žalovaného, ktorý sa stal
stranou sporu len z dôvodu, že ho zákon za stranu sporu označuje, náhradu trov konania požadovať.
Samozrejme, súhlas žalovaného s podanou žalobou ako dôvod na následné nepriznanie trov konania
žalobcovi, sa môže vyskytnúť aj v iných typoch konaní. Zväčša však tento postoj žalovaného súvisí
s nepriaznivým vývojom konanie pre jeho osobu (a s uvedomením si hrozby, že bude musieť trovy

konania uhradiť), alebo nie je splnená druhá z už spomínaných podmienok, a to, že žalovaný vznik
sporu nezavinil. V prejednávanom prípade pritom v prvom rade nemožno konštatovať, že by žalované
1/ a 3/ v priebehu celého konania žalobe neodporovali. Z prednesu ich (pôvodného) právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 15. 1. 2015 totiž vyplýva, že tento žiadal žalobu ako takú zamietnuť a napádané
zmluvy týkajúce sa nehnuteľností považoval za platné. Súhlas s podanou žalobou na predmetnom
pojednávaní nevyjadrili ani samotné žalované 1/ a 3/ pri svojom výsluchu a neurobili tak ani vo viacerých

písomných podaniach, ktoré súdu adresovali. Až na pojednávaní dňa 12. 3. 2015 v rámci záverečnej
reči (pôvodný) právny zástupca žalovaných 1/ a 3/ uviedol, že žalobu čiastočne za dôvodnú považuje,
čo odvolací súd vzhľadom na skorší postoj žalovaných 1/ a 3/ k uplatnenému nároku, ako aj vzhľadom
na fázu, v akej svoje stanovisko zmenili (po vykonaní dokazovania a po jeho vyhlásení za skončené)
vyhodnotil ako účelový postup motivovaný snahou nebyť zaviazaní na trovy konania. Už uvedená

skutočnosť potom podľa názoru odvolacieho súdu bráni tomu, aby konečný postoj žalovaných 1/ a 3/ k
časti uplatneného nároku mohol byť za dôvod hodný osobitného zreteľa považovaný. Preto je nutné v
prvom rade konštatovať, že pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z plného
úspechu žalobcov 1/ a 2/ a zároveň nekonštatoval existenciu akýchkoľvek dôvodov osobitného zreteľa,
vec správne právne posúdil.

9.Pokiaľsajednáoďalšiuodvolaciuargumentáciužalovaných1/,3/onezrozumiteľnostičastidôvodenia
okresného súdu, z ktorého nie je zrejmá „cena predmetu sporu, hodnota jedného úkonu právnej služby a
ani ako sa konajúca sudkyňa k tejto sume dopracovala", odvolací súd uvádza nasledovné. Odvolateľom
je možné čiastočne prisvedčiť v tom, že okresný súd sa pri formulovaní odôvodnenia svojho rozhodnutia
dopustil zrejmej nesprávnosti, keď miesto vety „hodnota úkonu (právnej služby) z ceny predmetu sporu

predstavuje 419,93 €" uviedol, že „hodnota úkonu z ceny predmetu sporu, hodnota úkonu 419,93 €".
Napriek tomu je odvolací súd názoru, že hoci uvedené veta nie je formulovaná správne, keď miesto
prísudku „je" alebo „predstavuje" sa v tejto vete nachádza dva krát podmet „hodnota", zastáva odvolací
súd názor, že jej znenie je natoľko zrozumiteľné, aby bolo zrejmé, že práve (dva krát uvedená) hodnota
(jedného)úkonuprávneslužby,predstavuje419,93€.Ďalejzodôvodneniacelkomjednoznačnevyplýva,

ktoré úkony právnej služby a kedy boli právnou zástupkyňou žalobcov uskutočnené, že hodnota úkonov
právnejslužbybolaurčenázpredmetusporu,ktorýjevymedzenývzáhlavírozhodnutiaokresnéhosúdu,
a teda, že táto sa určovala podľa § 10 ods. 1 a 2 Vyhlášky z tarifnej hodnoty veci (výšky peňažného
plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka) a nie postupom podľa § 11 ods. 1
písm. a/ Vyhlášky z tzv. neurčitku (ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo

ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami). Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie
neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľností v k. ú. Šalková, ako aj určenie vlastníckeho
práva k nim v prospech žalobcov, s tým, že v jednotlivých zmluvách, ktorými sa tieto nehnuteľnosti
medzi jednotlivými žalovanými prevádzali, bola stanovená ich hodnota na 800.000 SKK, čo po prepočte
konverzným kurzom prestavuje 26.555,14 €. Z tarifnej hodnoty veci 26.555,14 € potom s poukazom na

§ 10 ods. 1 a 2 Vyhlášky predstavuje tarifná hodnota jedného úkonu právnej služby 419,93 € tak, ako
to správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia i okresný súd. Preto, hoci okrem už uvedeného
poukazu na nesprávnu vetnú skladbu možno okresnému súdu vytknúť určitú úspornosť odôvodnenia
jeho rozhodnutia, keď z tohto je síce možné učiť, čo bolo predmetom konania, nie však aká bola
jeho hodnota (ktorú možno zistiť len z viacerých iných častí obsahu spisu), uvedená sama o sebe

nie je dôvodom na zrušenie inak vecne správneho rozhodnutia. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, zo
záhlavia uznesenia okresného súdu jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom konania, z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia to, že tarifná hodnota úkonov bola určená práve z hodnoty predmetu konania
a napokon aj to, aká je uvedená tarifná hodnota úkonu právnej služby. Samotná skutočnosť, že v
odôvodnenírozhodnutiaabsentujeúdajotom,akájehodnotapredmetukonania,zasituácie,žežalovaní

jej hodnotu poznali (keď sami predmetné nehnuteľnosti za túto sumu medzi sebou prevádzali), podľa
názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu nespôsobuje. Navyše, ak by
aj odvolací súd posúdil uvedenú otázku inak, t. j., že rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné
je a uvedené rozhodnutie by s poukazom na § § 389 ods. 1 písm. b/CSP zrušil, okresnému súdu byneostávalo nič iné, len opätovne rozhodnúť rovnakým spôsobom. Uvedený postup odvolacieho súdu by
tak nebolo možné považovať za časovo ani ekonomicky hospodárny (k uvedenému pozri čl. 17 CSP).
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd (s poukazom na § 380 CSP viazaný odvolateľom

vymedzenými dôvodmi odvolania) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1, §396 ods. 1 CSP a žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešní, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešným žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.