Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/148/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106216479
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Guľová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7106216479.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Q. I samosudkyňou JUDr. Emíliou Guľovou v právnom spore žalobkyne: S.. Q. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, Q., zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, Mlynárska 19, Q.,
protižalovanému:R..Y.Q.,nar.XX.X.XXXX,bytomJ.XXX,ozaplatenie2.755,09EURspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.755,09 EUR so X %-ným ročným
úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.6.2006, doručenou tunajšiemu súdu 20.6.2006 domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť jej 489.698,85 Sk (16.255,02 EUR) so 6 % ročným úrokom z omeškania
od 10.5.2005 do zaplatenia a v prípade úspechu v spore žiadala priznať aj náhradu trov konania.

2. Dňa 12.11.2009 zobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.721,64 EUR (323.000.-Sk) aj s

príslušenstvom späť. Naďalej trvala na zaplatení sumy 5.533,38 EUR so 6% úrokom z omeškania ročne
od 10.5.2005 až do zaplatenia. Z toho sumu 2.778,29 EUR si uplatňovala titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo v prospech žalovaného plnením bez právneho dôvodu a sumu 2.755,09
EUR titulom pôžičky, ktorú poskytla žalovanému v mesiaci september 2003 na zaplatenie splátky kúpnej
ceny za nehnuteľnosti, ktoré získal na základe kúpnej zmluvy č.XXXX/XXXXXX/KZN/XX uzavretej s
Mestom Košice.

3. Rozsudkom sp. zn. 36C/148/2006-236 z 12.1.2011súd konanie o zaplatenie sumy 10.721,64 EUR s
prísl. zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 5.533,38 EUR so 6% úrokom z omeškania
ročne od 10.5.2005 do zaplatenia a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4.KrajskýsúdvKošiciachnazákladeodvolaniažalovaného,rozsudkomsp.zn.3Co/85/2011-302zodňa
16.10.2012 rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 2.778,29 EUR so 6 % úrokom z omeškania ročne od 10.5.2005 do zaplatenia potvrdil a v

prevyšujúcejčastiozaplateniesumy2.755,09EURsprísl.zamietolauložilžalobkynipovinnosťnahradiť
žalovanému trovy konania. Výrok o zastavení konania čo do sumy 10.721,64 EUR nebol odvolaním
dotknutý a nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2011.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania podaného žalobkyňou, uznesením sp.
zn. 2Cdo 244/2013-366 zo dňa 31.7.2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Co/85/2011-302 zo dňa 16.10.2012.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Co/900/2014-380 zo dňa 22.12.2016 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie sp. zn. 36C/148/2006-236 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 2.778,29 EUR so 6 % ročným úrokom z omeškania od 10.5.2005 do zaplatenia. V časti o
zaplatenie sumy 2.755,09 EUR s prísl. a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.755,09 EUR so 6 % úrokom z
omeškania od 10.5.2005 do zaplatenia, ktorý si uplatňuje voči žalovanému titulom poskytnutej pôžičky
dňa 23.9.2003.

8. Žalovaný namietal, že so žalobkyňou nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke peňazí ako súkromná osoba
neuzavrel, a preto jej nárok považoval za nedôvodný. Pre prípad, že by súd dospel k inému skutkovému
a právnemu názoru namietal premlčanie nároku žalobkyne na vrátenie peňazí.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom z bankových účtov žalobkyne vedených vo

VÚB,a.s. čísloúčtu:XXXXXXXXXXavČSOB,a.s.čísloúčtu:XXXXXXXXX,výpisomzpodnikateľského
účtu žalovaného vedeného vo VÚB, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX, kúpnymi zmluvami č. XXXX/
XXXXX/KZN/XX a č. XXXX/XXXXX/KZN/XX, ktoré uzavrelo Mesto Košice (predávajúci) so žalovaným
(kupujúci), výzvami na zaplatenie zostatku kúpnej ceny zo dňa 21.7.2003 a 25.8.2003, ktoré Mesto
Košice adresovalo žalovanému, ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pripojenými

súdnymi spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C/262/2004, 22Nc1028/98 a na základe týchto
dôkazných prostriedkov zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Z výpovedí strán sporu mal súd preukázané, že od roku 1998 až do septembra 2004 žalobkyňa a
žalovaný boli životnými partnermi, spoločne bývali v byte žalobkyne a tvorili právne relevantný celok

nazývaný spoločná domácnosť.

11.Zvýpovedežalobkynesúdzistil,žežalovanýmalvuvedenomobdobínesplatenýdlhvočiVšeobecnej
úverovej banke, a.s., obchodnej spoločnosti SaS Slovensko, Colnému úradu a iným veriteľom. Keďže
dlhy žalovaného každým dňom narastali aj o úroky a úroky z omeškania, rozhodla sa, že mu pomôže

preklenúť túto nepriaznivú finančnú situáciu. V roku 1998 mu poskytla sumu 40.000.-Sk na vyrovnanie
colného dlhu, v roku 1999 sumu 245.000.-Sk na vyrovnanie dlhu pre Všeobecnú úverovú banku, a.s., v
roku 2000 sumu 150.000.-Sk a v roku 2003, dňa 17.9.2003 sumu 60.000.-Sk a dňa 23.9.2003 sumu
23.000.-Sk na splátku kúpnej ceny v prospech Mesta Košice. Žalovaná ďalej uviedla a trvala na tom
počas celého súdneho sporu , že uvedené finančné čiastky mu poskytla ako pôžičku, čo odôvodňovala

tým, že so žalovaným sa poznali krátko, neboli v manželskom zväzku a nemohla vedieť ako sa ich
vzťah bude do budúcna vyvíjať, preto trvala na tom a žalovanému to jasne formulovala, že poskytnuté
finančné prostriedky jej bude musieť vrátiť. Úroky z pôžičky a ani konkrétny čas vrátenia finančných
prostriedkov si nedohodli.

12. Žalovaný poprel existenciu nároku žalobkyne čo do dôvodu i výšky. Tvrdil, že on ako fyzická osoba
so žalobkyňou nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov neuzavrel. So žalobkyňou žil
od roku 1998 do septembra 2003 v spoločnej domácnosti a poskytnuté finančné prostriedky nikdy
nebral ako pôžičku. Potvrdil, že dňa 23.9.2003 mu žalobkyňa previedla zo svojich bankových účtov
na jeho podnikateľský účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. sumu 60.000.-Sk a 23.000.-Sk.

Účel poskytnutia týchto finančných prostriedkov v priebehu konania niekoľkokrát zmenil. V písomnom
vyjadrení k predmetu konania zo dňa 2.10.2017, doručenom súdu 4.10.2017 uviedol, že žalobkyňa mu
tieto finančné prostriedky poskytla bez právneho dôvodu s následkami podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a pre tento prípad vzniesol námietku premlčania nároku. Na pojednávaní dňa
20.9.2018 žalovaný tvrdil, že tieto finančné prostriedky vo výške 83.000.-Sk mu žalobkyňa poukázala

na jeho účet na nákup materiálu, ktorý mal použiť na rekonštrukciu jej rekreačného domu v obci J. a
tiež na účely obchodovania jej obchodnej spoločnosti a na tom istom pojednávaní po nahliadnutí do
listinných dôkazov založených v spise tvrdil, že žalovaná mu tieto finančné prostriedky vrátila, nakoľko
v predchádzajúcom období on takúto čiastku investoval do rekonštrukcie jej rekreačného domu v J. ado jej obchodných aktivít. V písomnom podaní doručenom súdu 17.5.2019 zasa tvrdil, že žalobkyňa mu
tieto finančné prostriedky previedla za účelom svojho vkladu do spoločného podnikania, v súvislosti so
zriadením Centra pre seniorov.

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Q. I sp. zn. 10C/262/2004 súd zistil, že žalovaný v tomto konaní
požiadal súd o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu
z radov advokátov. Žalovaný vo vyplnenom tlačive (vzor 6 O.s.p. založený v spise na čl. 34), ktoré ako
potvrdil na pojednávaní dňa 20.9.2018 sám vypísal a doložil do súdneho spisu uviedol, že má tieto dlhy:

voči Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. vo výške 320.000.-Sk , voči veriteľovi S.. Q. X. vo
výške 750.000.-Sk, dôvod vzniku dlhu je pôžička a voči veriteľovi S.. R. Q. vo výške 50.000.-Sk, dôvod
vzniku dlhu je pôžička.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Q. I sp. zn. 22Nc/1028/1999 súd zistil, že žalovaný v tomto
konaní doručil súdu písomné vyjadrenie vo veci (čl. 136 až 138 spisu) v ktorom uvádza, že zdokladuje

súdusvojezáväzkyvočiVÚBa.s.,Slovenskejsporiteľnia.s.,Východoslovenskejleasingovejspoločnosti
a.s. Q., Daňovému úradu Q. I, Sociálnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni, Národnému úradu
práce, obchodnej spoločnosti SaS Slovensko a tiež exekúcie vykonávané exekútormi J.. L. J. a J.. Y. R..
Ďalej v tomto vyjadrení uviedol, že pri týchto finančných záväzkoch mu boli na pomoci R.. D. Q. - pôžička
250.000.-Sk a S.. Q. X. - prevody peňazí z jej účtu na jeho účet dňa 24.3.2000 vo výške 200.000.-Sk a

hotovostná pôžička vo výške 245.000.-Sk v roku 1999.

15. Z kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXXX/KZN/XX, ktorú uzavrelo Mesto Q. (predávajúci) so žalovaným
(kupujúcim) dňa 16.5.2002 súd zistil, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat.
území Q. - T., zapísané na LV. č. XXXXX ako pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná

plocha, a budova č. s. XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX. Cena nehnuteľností bola zmluvnými
stranami dohodnutá vo výške 600.000,- Sk, a jej splatnosť bola do 10 dní od doručenia podpísanej
kúpnej zmluvy kupujúcemu.

16. Z kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXXX/KZN/XX, ktorú uzavrelo Mesto Q. (predávajúci) so žalovaným

(kupujúcim) dňa 27.5.2002 súd zistil, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území T. mesto, zapísaným na LV. č. XXXXX ako pozemok parc. č. XXXX/X
o výmere XX 268 m2, ostatné plochy, a pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 238 m2, ostatné plochy.
Cena nehnuteľností bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 357.000,- Sk, a bola splatná do 10
dní od doručenia podpísanej kúpnej zmluvy kupujúcemu.

17. Z výzvy, ktorú Mesto Q. dňa 21.7.2003 adresovalo žalovanému, súd zistil, že žalovaný neuhradil
kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve č. XXXX/XXXXX/KZN/XX, ktorá sa stala splatnou 4.7.2003,
a bol vyzvaný, aby zostatok kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania vo výške 105.106,- Sk uhradil
najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy prevodom na účet v Y. a.s. Žilina č. účtu : XXXXXXXXXXX/XXXX

alebo do pokladne Magistrátu Mesta Q..

18. Z výzvy, ktorú Mesto Q. adresovalo žalovanému dňa 25.8.2003, súd zistil, že žalovaný ani v
predlženej lehote zostatok kúpnej ceny v celom rozsahu neuhradil a bol opakovane vyzvaný na
zaplatenie zostatku, ktorý spolu s úrokmi z meškania predstavoval sumu 86.041,- Sk. Opakovane mu

bola uložená lehota splatnosti do 3 dní od doručenia výzvy.

19. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB a. s. na meno S.. Q. X. súd zistil, že dňa
23.9.2003 previedla na účet R.. Y. Q. vedný vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 23.000,- Sk.

20. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB a.s. s názvom S.. Q. X. súd zistil, že dňa
23.9.2003 previedla na ten istý účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 60.000,- Sk.

21. Z písomnej informácie podanej Mestom Q. dňa 22.10.2010 súd zistil, že žalovaný zostatok kúpnej
ceny uhradil prevodom zo svojho podnikateľského účtu vedeného vo VÚB, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX

v dvoch splátkach, dňa 26.9.2003 sumu 57.500.-Sk a dňa 8.10.2003 sumu 28.541.-Sk na účet Mesta Q..

22.ZvýpisuzúčtuR..PetraQ.č.XXXXXXXXXX/XXXXsúdzistil,žek17.9.2003bolzostatokfinančných
prostriedkov na tomto účte 3.312,94 Sk. Dňa 22.9.2003 bola na účet pripísaná suma 19.720,60 Sk,23.9.2003 bola pripísaná suma 23.000,- Sk prevodom z osobného účtu S.. Q. X. č. XXXXXXXXXX/
XXXX,23.9.2003zúčtubolazrazenásuma5,00Sk(poplatokzazadanie),23.9.2003bolazúčtuzrazená
suma 1.000,- Sk (E KE - Strojárenská), 23.9.2003 bola na účet pripísaná suma 60.000,- Sk prevodom

z účtu S.. Q. X. č. XXXXXXXXX/XXXX.

23. Dňa 25.9.2003 bola z účtu R.. Y. Q. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený ako podnikateľský
účet, zrazená suma 57.500,- Sk a poukázaná na účet č. XXXXXXXXX/XXXX v prospech Mesta Q.. Dňa
29.9.2003 bola na účet vložená suma 6.000,- Sk, 30.9.2003 bola na účet pripísaná suma 12,20 Sk. Dňa

30.9.2003bolazúčtuzrazenásuma1,00Sk,10,00Sk,24,00Sk,35,00Sk,130,00Sk,411,00Sk,1.000.-
Sk,4.482,74Sk.Dňa7.10.2003bolazúčtuzrazenásuma50,00Ska15.000,00.-Sk.Dňa8.10.2003bola
z účtu zrazená a poukázaná suma 28.541,00 Sk v prospech Mesta Q. na účet č. XXXXXXXXX/XXXX.

24. Z písomného podania žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Q. I pod sp. zn.
22Nc/1028/1999 založeného na čl. 136 až 138 spisu súd zistil, že žalovaný predložil písomné doklady

o jemu poskytnutých pôžičkách v súvislosti s kúpou a rekonštrukciou objektu na B. ul. č. XX v Q., kde
mala byť poskytovaná zdravotná starostlivosť. V tomto podaní žalovaný uvádza že sumu 360.000.-Sk
obdŕžal od S.. Q. X. a pripojil k tomuto podaniu aj písomné prehlásenie S.. Q. X. o tom, že mu v priebehu
obdobia október 2002 až november 2003 poskytla finančné pôžičky, ktoré úhrnom činia 360.000.-Sk.

25. Z listu R.. Y. Q. zo dňa 27.6.2005 adresovaného S.. Q. X. súd zistil, že žalovaný požiadal S.. X.
o oznámenie čísla účtu, na ktorý jej bude posielať finančné prostriedky minimálne vo výške XX.XXX,-
Sk mesačne.

26. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP), a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

27. Na vydanie rozhodnutia vo veci potrebuje súd tak poznatky skutkové, ako aj právne. Právne
poznatky, teda poznatky o objektívnom práve, sú všeobecné, a tie súd zo svojej funkcie má. Naproti

tomu, skutkové poznatky sú v každej veci jedinečné, a súd ich musí buď priamo alebo nepriamo
získať. Žalobca v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré
umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané. Na druhej strane aj žalovaný nesie
dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Dokazovanie skutočností
významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkaznými prostriedkami rozmanitého charakteru a

súdu je daná možnosť zisťovať skutkový stav každým prostriedkom, ktorý uzná za vhodný a ktorý je
nositeľom informácie dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej.

28. Súd pri rozhodovaní použil tieto právne predpisy:

29. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

30. Podľa ust. § 559 ods. 2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

31. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

33.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu).34. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Zo žaloby ako aj z dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný od
roku 1998 do septembra 2003 boli životnými partnermi, žili spolu v byte žalobkyne a tvorili spoločnú
domácnosť. Žalobkyňa sa postupne dozvedala, že žalovaný má veľké finančné problémy, mal dlh voči
Všeobecnej úverovej banke, a.s., Slovenskej sporiteľni a.s., Slovenskej záručnej a rozvojovej banke,
Východoslovenskejleasingovejspoločnostia.s.Q.,DaňovémuúraduQ.I,Sociálnejpoisťovni,Spoločnej
zdravotnej poisťovni, Národnému úradu práce, obchodnej spoločnosti SaS Slovensko, Colnému úradu

a tiež voči nemu boli vedené exekúcie vykonávané exekútormi J.. L. J. a J.. Y. R.. Na týchto dlhoch mu
narastali vysoké úroky z omeškania a z tejto situácie sa už nevedel sám dostať. Žalobkyňa v tom čase
pracovala ako riaditeľka pobočky Všeobecnej úverovej banky v Košiciach, mala slušný plat a tiež životné
úspory, a preto sa so žalovaným dohodla, že mu pomôže preklenúť túto nepriaznivú finančnú situáciu.
Dňa 5.1. 1999 poskytla žalobkyňa na základe písomnej zmluvy o pôžičke uzavretej so spoločnosťou PU

LDIS s.r.o., v ktorej bol žalovaný jediným spoločníkom a konateľom, finančnú pôžičku vo výške 245.000.-
Sk. Dňa 24.3.2000 previedla žalobkyňa zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB , a.s. Q.
na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 51.000.-Sk a toho istého dňa previedla žalobkyňa
zo svojho účtu vedeného vo VÚB a.s. Q. č. XXXXXXXXXX na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 150.000.-Sk. Dňa 24.6.2000 previedla žalobkyňa zo svojho účtu vedeného vo VÚB a.s.

Q. č. XXXXXXXXXX na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 65.000.-Sk. Dňa 23.9.2003
previedla žalobkyňa zo svojho účtu vedeného vo VÚB a.s. Q. č. XXXXXXXXXX na účet žalovaného č.
XXXXXXXXXX/XXXXX sumu 23.000.-Sk a v ten istý deň previedla zo svojho účtu vedeného v ČSOB
a.s. Q. č. XXXXXXXXX/XXXX na účet žalovaného č.XXXXXXXXXX/XXXX sumu 60.000.-Sk.

37. Žalobkyňa vyššie uvedené finančné čiastky poskytla žalovanému iba na základe ústnej dohody a
bez prítomnosti tretej osoby. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo prevodom z jej účtu
na účet žalovaného a v niekoľkých prípadoch aj odovzdaním priamo k rukám žalovaného. Žalovaný
s takýmto postupom súhlasil a sám jej poskytol údaje o jeho účte, na ktorý mu previedla finančné
prostriedky.

38. Predmetom tohto sporu je však iba nárok žalobkyne na vrátenie sumy 23.000.-Sk(763,46 EUR)
a 60.000.-Sk (1.991,63 EUR), ktoré poukázala žalovanému dňa 23.9.2003 na jeho podnikateľský účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX za účelom doplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré kúpil od Mesta Q.
na účely vykonávania svojej lekárskej praxe. Žalovaný kúpnu cenu do dátumu jej splatnosti neuhradil.

Mesto Q. žalovaného opakovane vyzývalo (výzva zo dňa 21.7.2003 a 25.8.2003) na splnenie si tejto
povinnosti. Žalovaný v tom čase nemal na podnikateľskom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie splátky kúpnej ceny. Po prevode finančných prostriedkov z účtov
žalobkyne na účet žalovaného, žalovaný obratom dňa 26.9.2003 a 8.10.2003 poukázal doplatok kúpnej
ceny vo výške 86.041.-Sk v prospech Mesta Q. na jeho bankový účet. Výška doplatku kúpnej ceny sa

rovnala výške poukázaných finančných prostriedkov žalobkyňou na účet žalovaného.

39. Dôkazy predložené žalobkyňou (výpisy z bankových účtov a písomná korešpondencia medzi ňou a
žalovaným a medzi advokátkou žalobkyne J.. E. Q. a žalovaným z roku 2005 založené v spise na čl. 6
až 14), listinné dôkazy získané zo súdnych spisov sp. zn. 10C/262/2004 a 22Nc/1028/1999 a výpovede

strán sporu vo vzájomnej súvislosti dávajú logický záver o tom, že žalobkyňa finančné prostriedky vo
výške ako uviedla v žalobe, t.j. 2.755,09 EUR (predtým 83.000.-Sk) reálne odovzdala žalovanému, a to
prevodom zo svojich bankových účtov na bankový účet žalovaného a že mu ich poskytla s tým, že jej
ich raz vráti, teda titulom pôžičky. Žalobkyňa v tomto smere bezpochyby uniesla dôkazné bremeno.

40. K námietke žalovaného, že predmetné finančné prostriedky neboli mu poskytnuté žalobkyňou
titulom pôžičky ale boli poskytnuté bez právneho titulu, resp. ako vrátka ním vynaložených finančných
prostriedkov na rekonštrukciu jej rekreačného domu v obci J., resp. ako preddavok na nákup materiálu
na rekonštrukciu rekreačného domu v J., na vedenie domácnosti, resp. ako jej vklad do spoločnéhopodnikania v nehnuteľnostiach na B. ul. č. XX v Q. súd uvádza, že žalovaný neponúkol súdu ani
jeden dôkaz o tom, že žalobkyňa mu skutočne poskytla finančné prostriedky na ním uvádzané účely.
Dokonca ani súdom žiadané dôkazy (peňažný denník a účtovnú závierku za rok 2003) na preukázanie

ako boli finančné prostriedky poukázané žalobkyňou na jeho podnikateľský účet zaúčtované, žalovaný
nepredložil, tvrdil, že mu ich účtovníčka odcudzila.

41. V sporovom konaní žalobca nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tými tvrdeniami, ktorými
odôvodňuje dôvodnosť svojho žalobného nároku. Na druhej strane aj žalovaný nesie dôkazné bremeno

tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe.

42. Procesná obrana žalovaného bola spochybnená aj tým, že žalovaný v priebehu konania viackrát
menil svoje tvrdenia ohľadom účelu, na ktorý mali byť finančné prostriedky poukázané žalobkyňou
použité. Navyše žalovaný v konaniach vedených na Okresnom súde Q. I pod sp. zn. 10C/262/2004,
22Nc/1028/1999 a tiež v tomto konaní tvrdil len to, čo mu práve vyhovovalo. Raz tvrdil, že nikdy so

žalobkyňou ako fyzická osoba zmluvu o pôžičke neuzavrel a inokedy predkladal súdu listiny (vzor 6
O.s.p., písomné vyjadrenia k prejednávaným veciam, písomné prehlásenia veriteľov) preukazujúce jeho
majetkovú a finančnú situáciu a jeho dlhy z pôžičiek, ktoré mu poskytla žalobkyňa a iní veritelia. Žalovaný
potvrdil, že tieto listiny sám napísal a podpísal a sám ich doložil do súdnych spisov. Teda žalovaný sám
potvrdil právny titul, t.j. že finančné prostriedky poskytnuté mu žalobkyňou považoval za pôžičku. Aj vo

svojom vyjadrení k predmetnej žalobe zo dňa 16.4.2007 (č.l. 44 spisu) žalovaný uvádza, že „nárok
žalobkyne na zaplatenie uvedených súm (na vrátenie uvedených poskytnutých pôžičiek), t.j. spolu vo
výške 323.000.-Sk je premlčaný“.

43. Záveru, že žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky titulom pôžičky nasvedčuje aj

skutočnosť, že žalovaný v novembri 2004, t.j. v čase keď už so žalobkyňou spolu nežili a spoločne
neuhrádzali výdavky na svoje potreby, previedol na jej účet finančné prostriedky v sume 300.000.-Sk,
t.j. sám vyhodnotil, že má vo vzťahu k žalobkyni nejaký finančný dlh. Žalovaný titul poukázania týchto
finančných prostriedkov neuviedol a v priebehu konania sa vyjadroval, že to nebola vrátka pôžičky, ale
že to urobil preto, „aby mal pokoj“ (poznámka: účastnícka výpoveď na pojednávaní dňa 6.5.2009), čo

v čase keď už spolu nežili postráda logiku. Aj z tohto prejavu žalovaného možno existenciu uzavretia
zmluvy, resp. aj viacerých zmlúv, dôvodiť.

44. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky prijala a vyhodnotila, že sa jedná o splátku pôžičiek, ktoré
mu poskytla v rokoch 1998 a 1999, teda časovo najstarších pôžičiek. Z výpisov z účtov žalobkyne za

obdobie od januára 2003 do decembra 2004 súd nezistil, že by žalovaný poukázal na jej účet vedený v
ČSOB aj iné finančné čiastky ako boli v priebehu konania zistené (dňa 16.11.2004 300.000.-Sk a platby
od zdravotných poisťovní, ktoré boli započítané a vyúčtované a bolo o nich už právoplatne rozhodnuté
rozsudkom sp. zn. 36C/148/2006-236 zo dňa 12.1.2011).

45. Na základe takto vykonaného dokazovania a v súlade so zásadami formálnej logiky súd dospel
k záveru, že účastníci konania uzavreli dňa 23.9.2003 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa
požičala žalovanému sumu 763,46 EUR (vtedy 23.000,- Sk) a sumu 1.991,63 EUR (vtedy 60.000,-
Sk). K reálnemu odovzdaniu pôžičky došlo prevodom finančných prostriedkov z účtu žalobkyne č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo L. a.s. a z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB, a.s. na

účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a. s.

46. Žalovaný v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 1.5.2009 uviedol, že ak bude mať súd preukázanú
existenciu a platnosť zmluvy o pôžičke, potom namieta premlčanie nároku žalobkyne.

47. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd musel zaoberať aj touto
skutočnosťou. Ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú premlčaciu dobu v dĺžke troch rokov. Občiansky
zákonník súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako
začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď veriteľ môže oprávnene domáhať sa na

súde splnenia záväzku. Pri záväzkoch charakteru dare (niečo dať) začína premlčacia doba plynúť odo
dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak
určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. V danom prípade
všeobecná premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 24.9.2003 (deň po poskytnutí pôžičky), resp.najneskôr10.5.2005pouplynutílehotynaplnenie stanovenejvovýzvezodňa28.4.2005,ktorúžalovaný
prevzal 2.5.2005). Trojročná premlčacia doba uplynula 24.9.2006, resp. 10.5.2008. Žalobkyňa doručila
žalobu na súd dňa 20.6.2006, teda v rámci trojročnej premlčacej doby (§101 OZ). Námietka žalovaného

o premlčaní tohto dlhu je preto nedôvodná.

48. Z takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že bezprostredné ekonomické
skutočnosti, ktoré boli motívom pre poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému logicky
nasvedčovali tomu, že nešlo o inú kauzu, napr. darovanie, úschovu alebo dokonca poskytnutie bez

právneho titulu a že žalobkyňa preukázala poskytnutie pôžičky žalovanému v uplatnenej výške, že
jej nárok nie je premlčaný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný svoj dlh riadne
a včas nesplnil, zaviazal ho súd podľa ust. § 517 ods. 2 OZ aj na zaplatenie úrokov z omeškania od
10.5.2005 t.j. od márneho uplynutia lehoty na splnenie dlhu, ktorú mu určila žalobkyňa vo výzve zo dňa
28.4.2005.Výška úrokov z omeškania predstavovala k prvému dňu omeškania 6 % ročne.

49. Návrh žalovaného zo dňa 6.5.2019 na prerušenie konania z dôvodu, že podal oznámenie Národnej
kriminálnej agentúre Q., že má podozrenie, že žalobkyňa spáchala trestný čin marenia spravodlivosti,
tým že v žalobnom návrhu zo dňa 15.6.2006, ktorý je predmetom tohto konania, uviedla nepravdy
ohľadom prijatých finančných prostriedkov od žalovaného, súd zamietol s tým, že otázku pravdivosti
vykonaného dokazovania je oprávnený posúdiť sám a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia.

Ust. § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t. zn. ktoré nie je pre konanie nevyhnutné
ale je na úvahe súdu a je upravené len ako procesná možnosť, nie povinnosť. Súd o zamietnutí návrhu
rozhodol podľa ust. § 162 ods. 2 CSP a to s prihliadnutím na dĺžku konania a na právo sporových strán
na rýchlu a účinnú ochranu.

50. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto podľa ust. § 255 ods. 1 CSP jej súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.