Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Ek/1556/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120452201
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120452201.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Ing. A. O., T.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt D. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so
sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO 36 867 454 proti povinnému Ing. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt B. XXXX/XXX, XXX XX Z. I., právne zastúpený JUDr. Martin Dianiška, LL.M., advokát, Stoličková
4, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 82.307,29 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Marcelom Kroupom, Exekútorský úrad Myjava, Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 29Ek/1556/2020 zo dňa 03.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Ek/1556/2020 zo
dňa 03.09.2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania v súvislosti so sťažnosťou vo výške
364,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 29Ek/1556/2020 zo dňa 03.09.2021, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zastavil, II. výrokom zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 729,14 eur

do troch dní od právoplatnosti uznesenia a III. výrokom zaviazal oprávneného nahradil súdnemu
exekútorovi JUDr. Marcel Kroupa, so sídlom exekútorského úradu Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava,
IČO 42 026 067 trovy exekúcie vo výške 36,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právnym dôvodom zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môže byť akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z

hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (resp.
vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu). Medzi tieto dôvody môže patriť napr. premlčanie nároku z
exekučného titulu, neexistencia spôsobilého podkladu na vykonanie exekúcie - exekučného titulu, strata
vykonateľnosti exekučného titulu, nulitnosť exekučného titulu, materiálna nevykonateľnosť exekučného
titulu, absencia aktívnej alebo pasívnej exekučnej legitimácie, ale aj nedostatok neodstrániteľných
procesných podmienok exekučného konania. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm.

d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu,
ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu
na zastavenie exekúcie). Súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné
podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného
sporového poriadku. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl.

CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencia) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita strán sporu (§61 a nasl. CSP) a iné. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky súdneho konania patrí aj prekážka
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Nesplnenie niektorej z neodstrániteľných podmienok
konania má vždy bez ďalšieho za (procesný) následok zastavenie konania. V zmysle rozhodovacej

činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 280/2010 zo dňa 20. októbra 2011) k existencii vady podmienok konania spočívajúcej
v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky
tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.)
začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi (totožnosť účastníkov konania), 3.) a o tej istej

veci (totožnosť predmetu exekučného konania - vymáhaného nároku). Totožnosť predmetu exekučného
konania nastáva, ak predmetom exekučného konania je totožný nárok oprávneného voči povinnému
priznaný tým istým exekučným titulom. Totožnosť účastníkov exekučného konania nastáva, ak účastník
exekučného konania vystupuje vo viacerých prebiehajúcich exekučných konaniach voči tomu istému
účastníkovi exekučného konania na rovnakej procesnej strane exekučného konania. Pre skúmanie
existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae, res iudicata) v exekučnom konaní je

potrebné skúmať dôvod zastavenia predchádzajúceho exekučného konania týkajúceho sa totožných
účastníkov konania a totožného predmetu konania - vymáhaného nároku. „Nie každé právoplatné
uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie tvorí prekážku res
iudicata, ale iba také rozhodnutie, ktorého dôvody sú trvalého, resp. nezvratného charakteru. Nejde
teda o dôvody „pre tentokrát“ (napríklad neexistencia exekvovateľného majetku u povinného, t. j.

bývalé dôvody zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) ale napr. i h) Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017) ale ide o také dôvody, pre ktoré nemožno ani v budúcnosti objektívne viesť
riadne exekúciu (ide o napr. niektoré vady exekučného titulu, zániku pohľadávky, vady legitimácie a
podobne).“ (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Ek/290/2017 z 27. marca 2019).

3. Ďalej v odôvodnení vyšší súdny úradník uviedol, že po preskúmaní uznesenia Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 3Er/233/2015 zo dňa 6. júla 2018, ktorého právoplatnosť nebola oprávneným
ako aj povinným spochybnená, exekučný súd konštatoval, že predchádzajúce exekučné konanie
vedené medzi oprávneným a povinným, ktorého predmetom bolo vymoženie totožného nároku, bolo
zastavené, pretože sa „v predmetnej exekúcii vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba

v konkurze“ (bod 7 odôvodnenia predmetného uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica). Z
predmetného uznesenia nepochybne vyplýva, že predchádzajúce exekučné konanie bolo zastavené
z dôvodu skonštatovanej nevymáhateľnosti nároku vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní v
dôsledkuoddlženiapovinného.Nevymáhateľnosťpohľadávokveriteľovdlžníka,ktorýboloddlženýpodľa
štvrtej časti ZoKR, má trvalý charakter a pokiaľ bola exekúcia vedená na majetok takéhoto oddlženého

dlžníka z tohto dôvodu zastavená, potom takéto zastavenie exekúcie má trvalé účinky a pôsobí ako
právoplatne rozhodnutá vec (res iudicata). Teda, ak by sa oprávnený opätovne domáhal vykonania
exekúcie voči svojmu oddlženému dlžníkovi na vymoženie nároku, ktorý sa v dôsledku oddlženia dlžníka
stal nevymáhateľným, takéto nové exekučné konanie bude trpieť od svojho začiatku neodstrániteľnou
vadou konania spočívajúcou v prekážke rozhodnutej veci. Exekučný súd v priebehu tohto exekučného

konania nezískal vedomosť o tom, že oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. 3Er/233/2015 zo dňa 6. júla 2018 podal opravný prostriedok, resp. že by toto uznesenie bolo
zrušené alebo stratilo svoje účinky. Exekučný súd sa nestotožnil s právnym názorom oprávneného, že
by predmetné uznesenie o zastavení exekučného konania z dôvodu podľa ust. § 167f ods. 2 ZoKR
nemalo predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je

aj prejavom princípu právnej istoty v tom smere, že pokiaľ príslušný orgán (súd) svojim právoplatným
rozhodnutím vytvorí určitý právny stav (v tomto prípade zastavenie exekúcie pre nevymáhateľnosť
vymáhanejpohľadávky),tento(judikovaný)právnystavtrvápokiaľnedôjdekpodstatnejzmeneokolností
- pomerov, ktorá však vždy musí nastať po vzniku (vydaní) právoplatného rozhodnutia. Ako to exekučný
súd už v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie, účinky oddlženia spočívajúce v nevymáhateľnosti

dlhov oddlženého dlžníka pôsobia trvalo do budúcnosti. Vzhľadom na to, že pohľadávka vymáhaná
v tejto exekúcii sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia povinného subjektu konkurzom podľa
štvrtej časti ZoKR a táto právna skutočnosť bola skonštatovaná skorším rozhodnutím exekučného
súdu v tejto exekučnej veci, vznikla existencia neodstrániteľnej prekážky tohto exekučného konania
spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného exekučný

súdkonštatovalexistenciuinejskutočnostibrániacejvymáhateľnostiexekučnéhotitulu,apretoexekučný
súd túto exekúciu ako celok podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku I. výrokom zastavil.4. Na záver súd skonštatoval, že ostatnými dôvodmi zastavenia exekúcie uvedenými povinným v návrhu
na zastavene exekúcie sa v tomto uznesení nezaoberal, keďže táto exekúcia bola v celom rozsahu
zastavená, pretože ostatné dôvody zastavenia exekúcie namietané povinným v návrhu na zastavenie

exekúcie sú už pre toto exekučné konanie bezpredmetné - irelevantné, tzn. už nemajú relevanciu pre
rozhodovanieexekučnéhosúduvtomtoexekučnomkonaní,pretožetátoexekúciabolatýmtouznesením
aj bez potreby posúdenia ostatných dôvodov zastavenia exekúcie uvedených povinným v návrhu na
zastavenie exekúcie ako celok zastavená.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť, v ktorej uviedol, že nemôže súhlasiť s vymedzeným dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vychádza pritom z prvého výroku napadnutého
uznesenia ako aj z jeho odôvodnenia. Jediným dôvodom, pre ktorý exekučný súd exekúciu zastavil,
je existencia predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.07.2018,
sp. zn. 3Er 233/2015, ktoré rozhodnutie podľa názoru exekučného súdu zakladá prekážku právoplatne

rozhodnutej veci. Oprávnený s vyjadreným právnym názorom exekučného súdu nemôže súhlasiť,
poukazujúc v tomto kontexte na osobitnú právnu úpravu ust. § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého znenie následne i citoval. Reflektujúc obsah a
zmysel vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca dáva veriteľovi možnosť domáhať
sa uspokojenia z majetku dlžníka, ktorý odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušiel,

a to bez ohľadu na jeho oddlženie a právne konzekvencie s tým spojené vrátane nevymáhateľnosti
pohľadávok veriteľov. Uvedený prístup zákonodarcu, na ktorý oprávnený poukázal už vo svojom
vyjadrení zo dňa 23.04.2021, je legitímnym vyjadrením vôle zákonodarcu umožniť, aby aj po vyhlásení
konkurzu a oddlžení dlžníka, ostala individuálnemu veriteľovi, v prospech ktorého bol založený dôvod
odporovateľnosti právneho úkonu, zachovaná možnosť postihnúť majetok, ktorý z majetku dlžníka

„ušiel“ pred vyhlásením konkurzu, z ktorého dôvodu nemôže byť tento majetok predmetom pomerného
uspokojenia z konkurznej podstaty a jej speňaženia pre účely kolektívneho uspokojenia ostatných
veriteľov. Z praktického hľadiska exekučný súd v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného
vedenú exekúciu ex lege v zmysle ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastaví; to
však žiadnym spôsobom nevylučuje následný postup veriteľa v zmysle ust. § 166h ods. 1 zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a uplatnenie jeho práva z odporovateľného právneho úkonu,
prípadne aj v podobe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Ďalej uviedol, že zákonná úprava § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
predstavuje dôvod sui generis, ktorý prelamuje nielen účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a

jeho oddlženia, ale aj akékoľvek úvahy o založení prekážky res iudicata pre prípad opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie. Ak by tomu tak nebolo, veriteľ, v prospech ktorého je založená odporovateľnosť
právneho úkonu dlžníka, by nemal k dispozícii žiaden právny nástroj na uspokojenie svojej pohľadávky
z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka, napriek tomu, že mu
takéto právo garantuje zákonodarca v už spomenutom § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii. Pri aktuálnom znení § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v zásade nepripadá do úvahy iný postup, ako ten, že exekučný súd v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného exekúciu zastaví. Ak však oprávnený spĺňa podmienky v
zmysle § 166h ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, neexistuje iný dostupný právny prostriedok,
ani iný procesný postup ako sa domôcť svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky z ušlého

majetku dlžníka, ako cestou opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to aj v prípade
nevymáhateľnosti pohľadávky. Ak by exekučný súd konal inak a exekúciu by z dôvodu vyhlásenia
konkurzunamajetokdlžníkanezastavil(vprípadepohľadávokuspokojovanýchvrámcikonkurzudlžníka
a pohľadávok nevymáhateľných), uvedomujúc si, že oprávnený má možnosť postupovať v zmysle §
166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, išlo by o konanie exekučného

súdu v rozpore s legislatívnou povinnosťou vymedzenou v § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii. Preto je potrebné akcentovať, že iný postup ako zastavenie exekúcie
zo strany exekučného súdu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a následné opätovné
podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, vychádzajúc z textácie § 166h ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nie je v zmysle legislatívnej úpravy de lege lata

možný. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad, nie je rozhodujúce a ani právne relevantné, či
oprávnený podal voči uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 3Er
233/2015,opravnýprostriedokalebonie,anitočisatotorozhodnutiestaloprávoplatným,keďževdanom
prípade nemôže predstavovať prekážku res iudicata. Napriek tomu, že sa oprávnený nestotožňuje svýrokom, ani odôvodnením spomenutého uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica o zastavení
pôvodnej exekúcie, možnosť oprávneného domáhať sa uspokojenia v zmysle na § 166h ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z majetku, ktorý pred vyhlásením konkurzu ušiel

z majetku povinného, tým nepochybne nie je dotknutá, a to hoc aj opätovným podaním návrhu na
vykonanie exekúcie. Oprávnený tak dôvodne podal návrh na opätovné vedenie exekúcie a predmetná
exekúcia je nepochybne vedená dôvodne až do okamihu uspokojenia pohľadávky oprávneného z
majetku dotknutého odporovateľným právnym úkonom povinného.

7. Vyšší súdny úradník sa zároveň pri svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal právnymi konzekvenciami,
ktoré v danom prípade zakladá judikovaná odporovateľnosť právneho úkonu povinného v zmysle
priloženého rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. 10C/22/2009.
Naopak v odôvodnení svojho rozhodnutia (napadnutého uznesenia) len stroho konštatuje, že sa
nestotožňuje s právnym názorom oprávneného, že by predmetné uznesenie o zastavení exekučného
konania z dôvodu podľa § 167f ods. 2 ZoKR nemalo predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej

veci,atonapriektomu,žeoprávnenýužvrámcisvojhovyjadreniazodňa23.04.2021pomernepodrobne
poukázalnavýznamnéprávneúčinky§166hods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,
ktoré je potrebné aplikovať na predmetné exekučné konanie. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia zároveň uviedol nasledovné: „Nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorý bol
oddlžený podľa štvrtej časti ZoKR, má trvalý charakter a pokiaľ bola exekúcia vedená na majetok

takéhoto oddlženého dlžníka z tohto dôvodu zastavená, potom takéto zastavenie exekúcie má trvalé
účinky a pôsobí ako právoplatne rozhodnutá vec (res iudicata). Teda, ak by sa oprávnený opätovne
domáhal vykonania exekúcie voči svojmu oddlženému dlžníkovi na vymoženie nároku, ktorý sa v
dôsledku oddlženia dlžníka stal nevymáhateľným, takéto nové exekučné konanie bude trpieť od svojho
začiatku neodstrániteľnou vadou konania spočívajúcou v prekážke rozhodnutej veci.“ Vyjadrený právny

názor exekučného súdu je zjavne nesprávny vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, na
ktoré už oprávnený v obsahu tohto podania poukázal. Prezentovaný právny názor súdu by bolo možné
považovať za správny, to však výlučne za kumulatívneho splnenia podmienok, že by v danom prípade
išlo o pohľadávku oprávneného, ktorá podlieha uspokojeniu v konkurze povinného, resp. by išlo o
pohľadávku nevymáhateľnú a zároveň že nie sú splnené podmienky pre postup, resp. pre aplikáciu

§ 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. že v danom prípade nie
je založené právo oprávneného domáhať sa uspokojenia z majetku, ktorý odporovateľným právnym
úkonom ušiel z majetku povinného. V danom prípade však ani jedna z vyššie uvedených podmienok
nie je splnená, keďže pohľadávka oprávneného uplatňovaná podaným návrhom na vykonanie exekúcie
je pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia v konkurze dlžníka (povinného) a v zmysle toho pohľadávkou

vymáhateľnou; a zároveň oprávnený preukázal už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, že
v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. 10C/22/2009
bola právoplatne judikovaná odporovateľnosť scudzovacieho právneho úkonu dlžníka (povinného),
čo nepochybne zakladá dôvod pre aplikáciu § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii. V danom prípade tak konkurz povinného a jeho oddlženie nezaložilo vo vzťahu k

oprávnenému a jeho zmenkovej pohľadávke uplatňovanej podaným návrhom na vykonanie exekúcie do
budúcna trvalý a ani nemenný stav. Tak ako z vyššie uvedených skutočností a citovanej zákonnej úpravy
bez ďalšieho vyplýva, vymáhaná pohľadávka oprávneného je aj naďalej vymáhateľná, bez akejkoľvek
možnosti uvažovať o založení prekážky res iudicata.

8. Na záver sťažnosti oprávnený uviedol, že nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že rozhodnutie o
vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo v Obchodnom vestníku zverejnené a verejne dostupné
už v čase, kedy exekučný súd rozhodoval o vydaní poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie.
Napriek tomu exekučný súd v čase rozhodovania o vydaní poverenia nevzhliadal žiadne prekážky
ani dôvody, ktoré by vydaniu poverenia bránili a pre ktoré by mohol a mal návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie zamietnuť. V zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku je pritom obligatórnou
povinnosťou exekučného súdu návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť napríklad pre prípad, ak na
základe svojho prieskumu exekučný súd zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s Exekučným
poriadkom, či z dôvodu, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená. Ak teda exekučný súd napriek
prieskumu podaného návrhu a exekučných titulov, na podklade ktorých je predmetná exekúcia vedená,

nevzhliadol pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie žiadne prekážky, pre ktoré by
mal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť, je viac ako prekvapujúce, že tieto dôvody
vzhliada až dodatočne, napriek tomu, že v čase jeho rozhodovania o vydaní poverenia už existovali,
resp. už v tom čase bolo verejne dostupné rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného ao jeho oddlžení. Oprávnený tak záverom bilancujúc vyššie uvedené skutočnosti a relevantnú zákonnú
úpravu uviedol, že exekučný súd, za ktorý v predmetnom prípade rozhodoval vyšší súdny úradník,
sa v rámci svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal s argumentáciou oprávneného uplatnenou už v

rámci písomného vyjadrenia zo dňa 23.04.2021, v dôsledku čoho dospel exekučný súd k nesprávnym
právnym záverom, čo premietol do vecne nesprávnych výrokov napadnutého uznesenia. Oprávnený
sa tak podanou sťažnosťou domáha, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 03.09.2021, sp. zn. 29Ek/1556/2020 (vydané vyšším súdnym úradníkom) zrušil
a vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi späť s právnym názorom na ďalšie konanie.

9. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
nie je správne tvrdenie oprávneného, že „zákonná úprava § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii predstavuje dôvod sui generis, ktorý prelamuje nielen účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka a jeho oddlženia, ale aj akékoľvek úvahy o založení prekážky res
iudicata pre prípad opätovného návrhu na vykonanie exekúcie“. V prvom rade podľa § 166h ods. 1

ZoKR „Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať
sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo
nevykonateľná.“ Pôvodnou pohľadávkou oprávneného podľa rozsudku Okresného súdu Považská
Bystricasp.zn.10C/22/2009zodňa22.01.2010(vydanéhovkonaníoodporovateľnosťprávnehoúkonu)

a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/93/2010 zo dňa 16.06.2010, ktorými
oprávnený dôvodí v návrhu na vykonanie exekúcie, mala byť pohľadávka vo výške 1.590.000,- Sk zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2005 (zaplatenia ktorej sa však oprávnený nikdy nedomáhal). Oprávnený
sa však návrhom na vykonanie exekúcie nedomáha uspokojenia tejto pôvodnej pohľadávky ale inej
zmenkovej pohľadávky vyplývajúcej zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 57Zm/15/2010 zo dňa 27.07.2010 a naň nadväzujúcich rozhodnutí Okresného súdu Trenčín a
Krajského súdu v Trenčíne (t. j. oprávnený sa domáha uspokojenia nového, abstraktného záväzku). V
návrhu na vykonanie exekúcie teda oprávnený spojil exekučné tituly, ktoré spolu nesúvisia a zneužil
pritom podobnosť pohľadávok, ktoré voči povinnému eviduje. Prostredníctvom rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 zo dňa 22.01.2010 sa tak nesnaží uspokojiť pôvodnú

pohľadávku z titulu pôžičky (ktorej úspešne odporoval), ale inú zmenkovú pohľadávku, ktorá v čase
vykonania odporovaného právneho úkonu jeho klienta a dokonca ani v čase vyhlásenia „odporovacieho“
rozsudku ešte neexistovala. Podrobnejšie vysvetlenie súdu poskytol v časti návrhu na zastavenie
exekúcie označenej ako „Kolízia exekučných titulov“, na ktorú týmto v podrobnostiach odkazuje.
Oprávnený ďalej nesprávne interpretuje ZoKR v tom, že „pohľadávka oprávneného uplatňovaná

podaným návrhom na vykonanie exekúcie je pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia v konkurze dlžníka
(povinného) a v zmysle toho pohľadávkou vymáhateľnou.“ Inými slovami oprávnený tvrdí, že pokiaľ je
pohľadávka titulom zmenky vylúčená z uspokojenia podľa § 166b ods. 1 písm. c) ZoKR, je naďalej
vymáhateľnávexekučnomkonaní.Stakýmtovýkladomprávanemožnosúhlasiť.Pokiaľbyzákonodarca
pohľadávky titulom zmenky považoval za naďalej vymáhateľné, zaradil by takého pohľadávky medzi

tzv. nedotknuté pohľadávky podľa § 166c ZoKR, čo však neurobil. Oprávneným prezentovaný výklad
neobstojí v konfrontácii s prednosťou výkladu právnych noriem súdom s cieľom materiálnej ochrany
zákonnosti.

10. Ďalej vo vyjadrení povinný uviedol, že oprávnený opäť nesprávne prezentuje obsah právnej normy

obsiahnutej v § 166h ods. 1 ZoKR tak, že uplatnením jeho práva z odporovateľného právneho úkonu
je aj opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Opäť je teda potrebné poukázať na obsah § 166h ods.
1 ZoKR, podľa ktorého „Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej
pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,

nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by
v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.“ §
166h ods. 1 ZoKR oprávnenému poskytuje právo podľa Občianskeho zákonníka odporovať právnemu
úkonu. Zo systematického výkladu ustanovenia § 166h ZoKR je nepochybné, že právo veriteľa ...
domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka ... uspokojenia pôvodnej pohľadávky je potrebné vykladať v

zmysle „odporovania právnemu úkonu“. Citované ustanovenie ZoKR neposkytuje oprávnenému právo
podať podľa Exekučného poriadku opätovný návrh na vykonanie exekúcie. V situácii, kedy oprávnený
už vyčerpal právo odporovať právnemu úkonu (dávno pred podaním prvého návrhu na vykonanie
exekúcie a pred oddlžením povinného) a zároveň neefektívnym spôsobom vyčerpal aj právo začať vočiosobe povinného exekučné konanie, žiadny výklad § 166h ods. 1 ZoKR nesvedčí v prospech práva
oprávneného podať podľa Exekučného poriadku opätovný návrh na vykonanie exekúcie a už vôbec
nie spôsobom prelamujúcim prekážku res iudicata. Pokiaľ teda Okresný súd Banská Bystrica vzhliadol

existenciu neodstrániteľnej prekážky tohto exekučného konania spočívajúcej v prekážke právoplatne
rozhodnutej veci (res iudicata), ako inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto
exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, rozhodol správne.

11. Na záver svojho vyjadrenia z dôvodu právnej istoty v ďalšom povinný odkázal aj na ostatné dôvody

uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.03.2021 pod časťami: Prekážky vyplývajúce
zo ZoKR, Kolízia exekučných titulov, Zmena judikatúry k „vymáhateľnosti“ ukracovaných pohľadávok,
Zmena judikatúry k „ukráteniu“ veriteľa a Premlčanie a navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica v
zmysle ust. § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného zo dňa 24.09.2021 voči uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 03.09.2021, č. k. 29Ek/1556/2020, o zastavení exekúcie ako nedôvodnú
zamietol a povinnému priznal náhradu trov konania.

12. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

20. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

21. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

22. Podľa §166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu

svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je
premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy,
ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Pokiaľ sa povinný na danú vec domáha aplikácie § 166h ods. 1 ZoKR, tak jeho právnu argumentáciu nieje možné použiť z vecných a časových súvislostí daného prípadu. Uvedené ustanovenie totiž umožňuje
veriteľovi v prípade oddlženia jeho dlžníka domáhať sa žalobou podľa § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka získania nového exekučného titulu a v ňom obsiahnutého nového nároku v rozsahu svojej

pôvodnej pohľadávky, ak preukáže, že dlžník svojim odporovateľným právnym úkonom znemožnil
veriteľovo uspokojenie. Inými slovami povedané oddlženie ako jeden z druhov insolvenčného konania
neznemožňuje veriteľovi podať odporovaciu žalobu podľa všeobecného súkromného práva a teda právo
veriteľa domáhať sa odporovateľnosti voči tretím osobám, ktorý z dlžníkovho odporovateľného úkonu
mali prospech, zostáva zachované. Z ustanovenia zároveň vyplýva v kontexte na účinky oddlženia

dlžníka, že takáto žaloba by mala byť v zásade podaná veriteľom po vyhlásení oddlženia dlžníka a v
žalobnom petite by mal žalobca žalovať na zaplatenie náhrady v zmysle § 42b ods. 4 za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka. Uvedené vplýva z jednak z textu uvedeného ustanovenia, kde tento nový
nárok nahrádza pôvodnú pohľadávku, ktorá sa oddlžením stala už nevymáhateľnou ako aj z toho, že
vo svojej podstate odporovacia žaloba podľa Občianskeho zákonníka je určovacou žalobou sui generis
a teda rozsudok, ktorý je výsledkom takéhoto konania, sám o seba nie je spôsobilým byť riadnym

podkladom pre exekúcie. Ak sa však pôvodný nárok stane oddlžením nevyhamáteľným, tak potom
musí byť žalobný petit uvedenej žaloby formulovaný podľa § 42b ods. 4 za bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka. Zjednodušene povedané oddlženie dlžníka má taký význam pre odporovacie konanie, že
žalobca môže žiadať žalobu už iba náhradu od tretej osoby. Ak táto náhrada je právoplatne priznaná,
následne si ju veriteľ môže uplatniť v exekučnom konaní od tretej osoby. Z charakteru odporovacej

žaloby a z toho, kto je pasívne vecne legitimovaný pri takejto žalobe, tiež vyplýva, že povinný z
exekučného titulu a následne i v exekučnom konaní bude iná osoba ako dlžník, resp. pôvodný povinný.

24. Premietnutím vyššie uvedených záverov na prejednávanú vec, pokiaľ sa oprávnený dožaduje
aplikácie § 166h ods. 1 ZoKR v danej veci, musí mať v ruke, resp. priložiť k návrhu na vykonanie

exekúcie rozsudok, ktorým mu súd priznal nárok v zmysle § 166h ods. 1 ZoKRv spojení s § 42b
ods. 4 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Takýto exekučný titul však k návrhu na vykonanie
exekúcie pripojený nebol. Pripojený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010,
sp. zn. 10C/22/2009 vo svojom enunciáte nemá vyjadrenú vyššie uvedenú náhradu od tretej osoby.
Pokiaľ oprávnený má za to, že je ním uvedený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa

22.01.2010, sp. zn. 10C/22/2009, ktorý bol vydaný 8 rokov pred oddlžením povinného, spĺňa podmienky
§166h ods. 1 ZoKR, tak sa mýli. Taktiež sa mýli v tom, ako správne uviedol povinný vo vyjadrení, že
pokiaľ zákonodarca v zmysle § 166h ods. 1 ZoKR umožňuje domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka
uspokojenia pôvodnej pohľadávky, je to potrebné vykladať v zmysle „odporovania právnemu úkonu“.
Citované ustanovenie ZoKR neposkytuje oprávnenému právo podať podľa Exekučného poriadku

opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Z tohto pohľadu je rozhodnutie vecne správne, nakoľko tu
neexistuje a nebola preukázaná žiadna skutočnosť (rozhodnutie), ktorá by prelamovala účinky oddlženia
povinného podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/121/2018 zo dňa 03.05.2018, ani
účinky zastavenia exekúcie podľa uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Er/233/2015
zo dňa 06.07.2018.

25. Na záver odôvodnenie exekučný súd nemôže neuviesť, že už v čase vydania uznesenia Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Er/233/2015 zo dňa 06.07.2018 o zastavení exekúcie bol v platnosti a
účinnosti § 166h ods. 1 ZoKR a už vtedy mohol oprávnený vyššie uvedené argumenty použiť v rámci
sťažnosti proti vydanému uzneseniu. Mohol teda kategoricky žiadať zrušenie uvedeného uznesenia z

dôvodu, že exekúcie nebola správne zastavená, nakoľko súd mal zohľadniť § 166h ods. 1 ZoKR.

26. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti namieta, že súd pri prieskume návrhu na vykonanie exekúcie
nevzhliadol dôvody na zamietnutie návrhu, súd uvádza, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie
exekúcie súd v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku len zisťuje, či nie sú splnené dôvody na

zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie taxatívne stanovené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku,
keď v tomto štádiu vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného
titulu a pripojených príloh a pokiaľ nezistí žiaden dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, vydá
poverenie na vykonanie exekúcie. To však neznamená, že by v niektorej z ďalších fáz exekúcie nemohol
dospieť k záveru opačnému. Samotné poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím súdu, ale

ide len o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora.
Keďže súd pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiaden z taxatívne stanovených
dôvodov na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, postup súdu nebol nesprávny, keď vydal
poverenie na vykonanie exekúcie a následne po prejednaní opozičného sporu túto zastavil.27. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. sp. zn. 29Ek/1556/2020

zo dňa 03.09.2021 zamietol.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak nie je

ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,
ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu.

30. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o
výkonrozhodnutiaaleboexekúciu,prevzatieaprípravuzastúpenia,návrhnazačatiekonania,vyjadrenie
k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému

odvolaniu.

31. Súd v zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku priznal povinnému voči oprávnenému nárok na
náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, a to v súvislosti s
jeho vyjadrením k sťažnosti oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 29Ek/1556/2020 zo dňa 03.09.2021,

ktorým súd vyhovel jeho návrhu a exekúciu zastavil, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1
úkon právnej služby (písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti) á 292,94 eur a k tomu prináležiaci
režijný paušál vo výške 1 x 10,87 eur, spolu suma 303,81 eur + 20 % DPH, t. j. 364,57 eur. Súd má
za to, že oprávnenému možno dôvod zastavenia pričítať, keďže si v konaní uplatňoval nevymáhateľnú
pohľadávku a z tohto dôvodu bola exekúcia zastavená, a preto súd zaviazal oprávneného nahradiť

povinnému trovy konania v súvislosti so sťažnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 6, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.