Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Záleská
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Kúpna zmluva
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/27/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219941
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6117219941.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu
JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu Danucem Slovensko a.s., 906 38 Rohožník,
IČO 00 214 973, právne zastúpeného LD Legal, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO 47 255 692, proti žalovanému TOWER BC, a.s., Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza,
IČO 44 073 097, právne zastúpenému DEDÁK & Partners, s.r.o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava -
mestská časť Staré mesto, IČO 50 735 764, o zaplatenie 20 993,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 7Cb/17/2017-279
zo dňa 26. augusta 2019, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, v ktorej uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 715,31 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
z nasledujúcich dlžných súm : zo sumy 4 200 eur od 7.5.2016 do 12.10.2016, zo sumy
3 878,96 eur od 13.10.2016 do 13.10.2016, zo sumy 3 379,61 eur od 14.10.2016
do 24.10.2016, zo sumy 3 052,99 eur od 25.10.2016 do 28.10.2016, zo sumy 2 908,81 eur
od 29.10.2016 do 3.11.2016, zo sumy 2 771 eur od 4.11.2016 do 9.11.2016, zo sumy
2 614,09 eur od 10.11.2016 do 29.11.2016, zo sumy 1 510,95 eur od 30.11.2016 do 7.12.2016, zo sumy
572,51 eur od 8.12.2016 do 13.7.2017, zo sumy 4 200 eur od 3.6.2016 do 13.7.2017, zo sumy 2 843,89
eur od 14.7.2017 do 18.7.2017, zo sumy 2 653,48 eur od 19.7.2017 do 18.8.2017, zo sumy 1 558,22
eur od 19.8.2017 do 24.8.2017, zo sumy
1 434,97 eur od 25.8.2017 do 30.8.2017, zo sumy 531,69 eur od 31.8.2017 do 5.9.2017, zo sumy 397,07
eur od 6.9.2017 do 18.9.2017, zo sumy 4 200 eur od 7.7.2016 do 18.9.2017, zo sumy 3 524,37 eur od
19.9.2017 do 29.9.2017, zo sumy 4 200 eur od 6.8.2016 až do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania
ročne z nasledujúcich jednotlivých dlžných súm : zo sumy 7 820,98 eur od 2.10.2016 do 4.9.2017, zo
sumy 7 472,75 eur od 5.9.2017 do 29.9.2017, zo sumy 5 926,90 eur od 30.9.2017 do 4.10.2017, zo sumy
4 686,36 eur od 5.10.2017 do 6.10.2017, zo sumy 3 867,89 eur od 7.10.2017 do 8.12.2017, zo sumy
1 635,64 eur od 9.12.2017 do 18.12.2017, zo sumy 1 515,31 eur od 19.12.2017 až do zaplatenia, 40 eur
titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a v napadnutej časti výroku, v ktorej priznal žalobcovi proti žalovanému právo
na náhradu trov konania, v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete konanie
o zaplatenie sumy 15 278,18 eur zastavil, v druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5 715,31 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z nasledujúcich dlžných súm : zo sumy 4 200
eur od 7.5.2016 do 12.10.2016, zo sumy 3 878,96 eur od 13.10.2016 do 13.10.2016, zo sumy 3 379,61
eur od 14.10.2016 do 24.10.2016, zo sumy
3 052,99 eur od 25.10.2016 do 28.10.2016, zo sumy 2 908,81 eur od 29.10.2016 do 3.11.2016, zo sumy
2 771 eur od 4.11.2016 do 9.11.2016, zo sumy 2 614,09 eur od 10.11.2016 do 29.11.2016, zo sumy 1
510,95 eur od 30.11.2016 do 7.12.2016, zo sumy 572,51 eur od 8.12.2016 do 13.7.2017, zo sumy 4
200 eur od 3.6.2016 do 13.7.2017, zo sumy 2 843,89 eur od 14.7.2017 do 18.7.2017, zo sumy 2 653,48
eur od 19.7.2017 do 18.8.2017, zo sumy 1 558,22 eur od 19.8.2017 do 24.8.2017, zo sumy 1 434,97
eur od 25.8.2017 do 30.8.2017, zo sumy 531,69 eur od 31.8.2017 do 5.9.2017, zo sumy 397,07 eur
od 6.9.2017 do 18.9.2017, zo sumy 4 200 eur od 7.7.2016 do 18.9.2017, zo sumy 3 524,37 eur od
19.9.2017 do 29.9.2017, zo sumy 4 200 eur od 6.8.2016 až do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania
ročne z nasledujúcich jednotlivých dlžných súm : zo sumy 7 820,98 eur od 2.10.2016 do 4.9.2017, zo
sumy 7 472,75 eur od 5.9.2017 do 29.9.2017, zo sumy 5 926,90 eur od 30.9.2017 do 4.10.2017, zo
sumy 4 686,36 eur od 5.10.2017 do 6.10.2017, zo sumy 3 867,89 eur od 7.10.2017 do 8.12.2017, zo
sumy 1 635,64 eur od 9.12.2017 do 18.12.2017, zo sumy
1 515,31 eur od 19.12.2017 až do zaplatenia, 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v tretej výrokovej vete v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo štvrtej výrokovej vete priznal žalobcovi proti žalovanému právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal proti žalovanému zaplatenia
20 993,49 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 200 eur od 7.5.2016
do 25.10.2016, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 700,65 eur od 26.10.2016
do 17.11.2016, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 771 eur od 18.11.2016
do 15.12.2016, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 572,51 eur od 16.12.2016
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 200 eur od 3.6.2016 do zaplatenia, s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 200 eur od 7.7.2016 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 7 820,98 eur od 23.7.2016 do zaplatenia, s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 4 200 eur od 6.8.2016 do zaplatenia, a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ
a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom hnuteľnej veci,
mobilného triediča P. výrobné číslo XXXXXXXX, za dohodnuté nájomné vo výške 3 500 eur bez DPH
mesačne, ktoré sa nájomca zaviazal platiť na základe faktúry, vystavenej za príslušný kalendárny
mesiac. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného za obdobie mesiac marec 2016 až
jún 2016. Pohľadávka žalobcu titulom nájomného za mesiac marec 2016 (faktúra č. 1418332184) bola
jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 26.10.2016 znížená o sumu 499,35 eur,
zo dňa 18.11.2016 o sumu 929,65 eur a zo dňa 16.12.2016 o sumu 2 198,49 eur. Zostávajúca suma k
úhrade predstavuje 572,51 eur. V roku 2014 strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu s predmetom nájom
betonáreň a priľahlé pozemky v k. ú. K.. Pri prevzatí predmetu nájmu sa v ňom nachádzali zásoby
materiálu a kameniva na výrobu betónu vo vlastníctve žalobcu. Dňa 31.1.2016 došlo medzi stranami
sporu k dohode
o ukončení tohto nájomného vzťahu. V súlade s čl. 2 dohody bol v odovzdávacom protokole vyčíslený
rozdiel v zostatkových skladových zásobách oproti stavu pri prevzatí predmetu nájmu (materiál
spotreboval žalovaný pri prevádzke predmetu nájmu). Podľa rozdielu skladových zásob zistených pri
odovzdaní vystavil žalobca žalovanému dňa 22.6.2016 faktúru č. 1418352954 na sumu 7 820,98 eur s
DPH (6 517,48 eur bez DPH).
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal tvrdenia žalobcu v celom rozsahu.
Uviedol, že mu boli doručené faktúry č. 1418332184 splatná dňa 6.5.2016, č. 1418339548 splatná dňa
2.6.2016, č. 1418348444 splatná dňa 6.7.2016, č. 1418372954 (pokiaľ sa žalovaný vyjadruje o faktúre
splatnej dňa 1.10.2016, tak jej správne číslo je 1418372754) splatná dňa 1.10.2016 a č. 1418356807
splatná dňa 5.8.2016. Záväzok vyplývajúci z faktúry č. 1418332184, č. 1418339548, č. 1418348444,
č. 1418372954 (pokiaľ sa žalovaný vyjadruje o faktúre splatnej dňa 1.10.2016, tak správne číslo je
1418372754) evidoval (a uplatnil v kontrolnom výkaze) vo svojom účtovníctve do času ich
zániku započítaním vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom. Faktúru
č. 1418356807 v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze neeviduje z dôvodu jej bezodkladného vrátenia
žalobcovi. Poukázal na to, dňa 19.12.2013 uzavreli strany sporu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predaj nehnuteľných a hnuteľných vecí žalobcu (predávajúci) do výlučného vlastníctva žalovaného
(kupujúci) za kúpnu cenu dohodnutú
v čl. III. zmluvy. V zmysle čl. III., bodu 3.3.3. zmluvy mal (žalovaný) ako dodávateľ kameniva vystaviť
faktúru za dodaný tovar vo výške 7,20 eur/tona. Zároveň mal vystaviť aj dobropis vo výške 3,50 eur,
ktorá čiastka mala byť podľa zmluvy započítaná na kúpnu cenu. Žalovaný omylom fakturoval žalobcovi
len zľavnenú časť ceny za dodanie kameniva vo výške 3,50 eur, vznikol v neprospech žalovaného
rozdiel vo výške 24 137,94 eur vyúčtovaný faktúrou č. 0170310, ktorý uplatnil u žalobcu dôvodne.
Nesprávny postup pri fakturácii dodaného kameniva vyplynul z nesprávnych inštrukcií daných žalobcom.
Žalovaný mal záujem na zmierlivom vyriešení predmetnej záležitosti, a preto mu zaslal žalobcovi návrh
na uzatvorenie dohody o urovnaní (zo dňa 14.11.2016) na odstránenie sporných nárokov vyplývajúcich
z kúpnej zmluvy, v znení jej dodatku a kúpnej zmluvy-kamenivo (list odoslaný dňa 6.6.2017). Žalobca
neprejavil záujem o zmierlivé vyriešenie veci. Napriek uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti a
účinnosti nájomnej zmluvy dňa 31.1.2016 uplatňuje žalobca ku dňu 31.1.2016 nájomné za mesiac
marec, apríl, máj a jún 2016, kedy už neexistovala platná
a účinná nájomná zmluva. Žalovaný stroj nevyužíval. Žalovaný ku dňu 20.6.2017 započítal
jednostranným zápočtom svoju pohľadávku z faktúry č. 0170310 na sumu 24 137,94 eur
v sume 16 793,49 eur s pohľadávkami žalobcu z faktúry č. 1418332184 na sumu 4 200 eur (splatná dňa
6.5.2016) vo výške 572,51 eur, č. 1418339548 na sumu 4 200 eur (splatná dňa 2.6.2016) č. 1418348444
na sumu 4 200 eur (splatná dňa 6.7.2016), č. 1418372754 na sumu
7 820,98 eur (splatná dňa 1.10.2016) v rozsahu v akom sa vzájomne kryli (16 793,49 eur). Pohľadávky
žalobcu uplatňované vo výške 16 793,49 eur zanikli. Žalobca započítanie pohľadávok žiadnym
spôsobom nerozporoval, teda ho uznal. Na poslednú faktúru
č. 1418356807 reagoval žalobca listom zo dňa 22.7.2016 s označením „Vrátenie faktúry
č. 1418356807, č. 1418352954“. Tvrdil, že dňa 1.6.2016 oznámil e-mailom ukončenie prenájmu jeho
triediaceho stroja a zároveň aj stav motohodín pri preberaní: 3502 Mth. Triediaci stroj zostal v lome iba
pre potreby servisnej prehliadky, ktorú objednal žalobca. Dňa 1.7.2016 bol stroj prevezený na miesto
určené žalobcom. Listom zo dňa 13.10.2016 žalovaný upresnil dôvody vrátenia faktúry č. 1418356807
(list : Odpoveď na vrátenie faktúry
č. 1418356807), v ktorom namietal aj počet odpracovaných motohodín počas doby nájmu. Závady stroja,
ktoré namietal žalobca, nevznikli vinou žalovaného, ale ako dôsledok prevádzkovania triediaceho stroja
v predchádzajúcom období. Preto žalovaný nemal dôvod na úhradu faktúry č. 1418356807. Ku dňu
podania žaloby (30.6.2017) nedisponoval žalobca žiadnou splatnou pohľadávkou. Navrhol zamietnutie
žaloby v celom rozsahu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného podal vysvetlenia k jednotlivým námietkam. Poukázal na
to, že kúpna cena bola dohodnutá v kúpnej zmluve-kamenivo zo dňa 13.8.2014. Kúpna zmluva zo dňa
19.12.2013 bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 13.8.2014, v ktorom si zmluvné strany dohodli úhradu
kúpnej ceny výlučne vo forme peňazí a nie kamenivom. Neexistoval žiadny právny dôvod na fakturáciu
inej, ako v zmluve dohodnutej kúpnej ceny. Žalobca odpovedal na návrh žalovaného zo dňa 14.11.2016
listom zo dňa 29.3.2017, ktorým ho zároveň vyzval na plnenie zmluvných povinností v súlade s kúpnou
zmluvou-kamenivo zo dňa 13.8.2014, pretože v dôsledku neplnenia povinností vzniká žalobcovi škoda.
Dohodu zo dňa 31.1.2016 došlo k ukončení nájomnej zmluvy s predmetom nájmu betonáreň. Žalobou
si uplatňuje žalobca nájomné za mesiac marec, apríl, máj a jún 2016 z právneho dôvodu, ktorým je
nájomná zmluva uzavretá na hnuteľnú vec : mobilný triedič P. výrobné číslo 12405096. Na list žalovaného
zo dňa 20.6.2017 o započítaní reagoval žalobca podaním žaloby o zaplatenie celej pohľadávky, čo
jednoznačne potvrdzuje, že žalobca započítanie neakceptoval. Žalobca už v liste zo dňa 14.6.2017
oznámil žalovanému, že faktúru č. 0170310 neuznáva. Pohľadávka žalovaného
z predmetného započítania nikdy platne nevznikla, a preto nemohlo dôjsť k zániku žalobcovej
pohľadávky. V zmysle nájomnej zmluvy mal žalovaný platiť nájomné vo výške 3 500 eur bez DPH
mesačne a zároveň bol v prípade skončenia nájmu povinný hnuteľnú vec odovzdať v prevádzke žalobcu
- štrkovňa X.R.. Nájomná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by podmieňovalo vznik nároku
na zaplatenie nájomného skutočným užívaním hnuteľnej veci.
5. V podaní zo dňa 20.10.2017 sa k tvrdeniam vyjadril žalovaný. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 19.12.2013 dodal žalobcovi 5 872,67 ton kameniva. Podľa inštrukcií žalobcu fakturoval žalovaný
odobrané kamenivo v zľavnenej cene nasledovne : faktúra č. 014089, splatná dňa
6.6.2014, cena 3,70 eur/t, odobraté množstvo 1 233,33 t, cena celkom 4 563,22 eur bez DPH,
faktúra č. 014106, splatná dňa 19.6.2014, cena 3,70 eur/t, odobraté množstvo 348,24 t, cena celkom
1 288,49 eur bez DPH, faktúra č. 014117, splatná dňa 29.6.2014, cena 3,70 eur/t, odobraté množstvo
346,25 t, cena celkom 1 281,13 eur bez DPH, faktúra č. 014139, splatná dňa 16.7.2014, cena 3,70 eur/
t, odobraté množstvo 575,70 t, cena celkom 2 130,09 eur, faktúra č. 014152, splatná dňa 30.7.2014,
cena 3,70 eur/t, odobraté množstvo 265,60 t, cena celkom 982,72 eur, faktúra č. 014154, splatná dňa
16.7.2014, cena 4 eur/t, odobraté množstvo 1 385,15 t, cena celkom 5 540,60 eur, faktúra č.
014169, splatná dňa 15.8.2014, cena 3,70 eur/t, odobraté množstvo 185,65 t, cena celkom 686,91 eur,
faktúra č. 014172, splatná dňa 15.8.2014, cena 4 eur/t, odobraté množstvo 79,85 t, cena celkom
319,40 eur, faktúra č. 014202, splatná dňa 29.8.2014, cena 3,70 eur/t, odobraté množstvo 1054,65 t,
cena celkom 3 902,21 eur, faktúra č. 014225, splatná dňa 18.9.2014, cena
3,70 eur/t, odobraté množstvo 398,25 t, cena celkom 1 473,53 eur. Celková fakturovaná suma 22
168,40 eur. Podľa čl. III., bod 3.3.3. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 mal žalovaný správne fakturovať
za odobrané množstvo kameniva cenu 7,20 eur/t a celková suma by bola 42 283,22 eur. Spočiatku
žalovaný fakturoval sumu 7,20 eur/t. Žalobca vrátil faktúry žalovanému s tým, aby fakturoval 3,70 eur/t.
Faktúrou č. 0170310, splatnou dňa 15.6.2017, dofakturoval žalovaný žalobcovi podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 19.12.2013 sumu 20 114,95 eur + DPH v sume 4 022,99 eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumu
42 283,22 eur a sumou
22 168,40 eur. Sumu 24 137,94 eur s DPH dofakturoval žalovaný len za kamenivo, ktoré žalobca odobral
do dňa 12.8.2014. Kúpna zmluva-kamenivo zo dňa 13.8.2014 v tom čase neexistovala. Podľa čl. VI.,
bod 6.1. kúpnej zmluvy-kamenivo bola táto zmluva uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou od 1.4.2014
do 31.12.2017. Zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy nevyplýva, že sa ňou mení alebo nahrádza kúpna
zmluva zo dňa 19.12.2013, ani že už odobrané kamenivo podlieha novej kúpnej zmluve. Právne úkony,
s ktorými je spájaná účinnosť určitej skutočnosti, nie je možné nariadiť retroaktívne, t. j. spätne, do
minulosti. Pokiaľ kúpna zmluva-kamenivo bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 13.8.2014, nemohla
nadobudnúť účinnosť dňa 1.4.2014 (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica
č.k. 41Cob/13/2012). V danom prípade je potrebné rešpektovať zásadu istoty právnych vzťahov, nakoľko
ani zmluvná sloboda nie je absolútna. Dňa 13.8.2014 bol medzi stranami sporu uzavretý dodatok č. 1
ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013, v ktorom sa dohodli na zmene čl. III. kúpnej zmluvy tak, že kúpna
cena je stanovená vo výške 60 000 eur bez DPH. Túto kúpnu cenu žalovaný riadne uhradil žalobcovi
v dohodnutých splátkach. V dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 absentuje ustanovenie
upravujúce už odobraté
a vyfakturované kamenivo podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Po vyčerpaní možností na uzavretie
mimosúdnej dohody žalovaný jednostranne započítal ku dňu 20.6.2017 svoju pohľadávku 16 793,49 eur
voči pohľadávke žalobcu 16 793,49 eur. Dňa 21.8.2017 a dňa 25.10.2017 mu žalobca doručil započítanie
pohľadávok a záväzkov jednostrannými právnymi úkonmi, a na základe ktorých mal jednostranným
právnym úkonom započítať neexistujúce pohľadávky vzniknuté v predchádzajúcom období. Napriek
tomu žalobca ďalej eviduje tieto pohľadávky voči žalovanému a uplatňuje si ich v konaní. Žalobca
nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy na mobilný triedič. Nájomné za mesiac jún 2016 nebol žalovaný
povinný uhradiť, nakoľko stroj neužíval a žalobcovi oznámil riadne ukončenie jeho užívania. Žalovaný
uviedol, že na základe dohody s p. U. a p. M. faktúru č. 1418352954 vrátil žalobcovi.
6. Súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP konanie sčasti zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia
žaloby pred prvým pojednávaním, pretože jednostrannými započítaniami zanikla pohľadávka v sume 15
278,18 eur (dňa 21.8.2017 v sume 2 119,03 eur, dňa 22.10.2017 v sume 3 329,11 eur, dňa 23.11.2017 v
sume 7 129,23 eur, dňa 7.1.2018 v sume 2 580,48 eur, dňa 17.5.2018 v sume 120,33 eur). Po čiastočnom
späťvzatí žaloby žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5 715,31 eur s 9
% úrokom z omeškania ročne : zo sumy 572,51 eur od 16.12.2016 do 21.8.2017, zo sumy
4 200 eur od 3.6.2016 do 21.8.2017, zo sumy 2 653,48 eur od 22.8.2017 do 22.10.2017, zo sumy 4 200
eur od 7.7.2016 do 22.10.2017, zo sumy 3 524,37 eur od 23.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 7 820,98
eur od 23.7.2016 do 23.11.2017, zo sumy 4 216,12 eur od 24.11.2017 do 7.1.2018, zo sumy 1 635,64
eur od 8.1.2018 do 17.5.2018, zo sumy
1 515,31 eur od 18.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 4 200 eur od 6.8.2016 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur.
7. V odsekoch 10. - 13. odôvodnenia rozsudku opísal súd prvej inštancie obsah jednotlivých podaní
strán sporu v predmetnej veci (žalovaného zo dňa 28.8.2018, žalobcu zo dňa 26.3.2019, žalovaného
zo dňa 26.3.2019 a zo dňa 15.4.2019).
8. V odsekoch 14. a 15. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy - listiny,
ktoré označili a v konaní pred súdom prvej inštancie predložili žalobca a žalovaný.
9. V odsekoch 16. - 51. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie skutkové zistenia z dôkazov
- listín, ktorými vykonal dokazovanie. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej
inštancie podľa § 383 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd uvedie stručný
obsah napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, odkazuje v súvislosti so skutkovými zisteniami, z
ktorých pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal, na skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené
súdom prvej inštancie v označených odsekoch odôvodnenia rozsudku súdu riadiac sa zásadou, že
prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.
10. Na pojednávaní dňa 12.3.2019 žalobca uviedol, že žalovaný nemal dostatok peňažných prostriedkov
na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013, preto sa zmluvné strany dohodli na jej úhrade
prostredníctvom dodávok kameniva. V čl. III., bod 3.3.1. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 bola uvedená
výška kúpnej ceny a v bode 3.3.3., spôsob fakturácie. Žalobca ako výrobca betónu potreboval kamenivo.
Takýto spôsob úhrady kúpnej ceny bol výhodný pre obe strany. Asi začiatkom roka 2014 navrhol
žalovaný úpravu vzájomných vzťahov s tým, že fakturácia podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 je
pre neho finančne nevýhodná, pretože ak by fakturoval kúpnu cenu 7,20 eur alebo 7,50 eur/t musel
by pri veľkých odberoch kameniva platiť DPH v značných sumách. Žalobca potreboval kamenivo od
žalovaného a z tohto dôvodu bol ochotný sa so žalovaným dohodnúť na novácii pôvodného zmluvného
vzťahu. Uzavretím Dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 došlo k
oddeleniu záväzku zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Zároveň strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu-
kamenivo zo dňa 13.8.2014, v ktorej zaužívaný spôsob fakturácie (3,70 eur/t) preniesli do čl. IV. Táto
kúpna zmluva mala pokryť aj obdobie, počas ktorého boli faktúry za dodané kamenivo vystavené v
rozpore s kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2013, preto sa zmluvné strany dohodli na jej účinnosti od
1.4.2014. Tým došlo
k legalizovaniu faktického stavu fakturácie kúpnej ceny. Obchodná zvyklosť medzi stranami sporu sa
premietla do zmeny kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 (v spôsobe fakturácie sa kúpna zmluva zo dňa
19.12.2013 stala obsolentnou) uzavretím dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014. Žalovaný takýmto spôsobom
fakturoval do roku 2016, lebo z hľadiska DPH to bolo pre neho výhodné. V roku 2016, keď žalovanému
hrozilo vyhlásenie konkurzu, zaslal žalovaný žalobcovi návrh dohody o urovnaní, pričom dňa 1.6.2017
dofakturoval doplatok kúpnej ceny. Kúpna cena 60 000 eur dohodnutá v dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014
ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 bola uhradená. Nájomnú zmluvu zo dňa 10.7.2015, predmetom
ktorej bol nájom mobilného triediča, nemohol žalobca predložiť skôr, pretože bol v rámci nadnárodného
zlúčenia oddelený od pôvodného vlastníka B. a dokumentácia o obchodnej činnosti bola odovzdaná
externej archivačnej spoločnosti.
11. Na pojednávaní dňa 12.3.2019 sa žalovaný k fakturácii rozdielu ceny skladu vyjadril tak, že je
potrebné rozlišovať medzi faktúrou č. 1418352954 a faktúrou č. 1418372754. Faktúru č. 1418352954
vrátil žalobcovi, ktorý následne vystavil faktúru č. 1418372754 na sumu 7 820,98 eur. Táto suma bola
predmetom jednostranného započítacieho prejavu zo dňa 20.6.2017. Uzavretím dodatku č. 1 ku kúpnej
zmluve zo dňa 19.12.2013 došlo k novácii záväzku o zaplatení kúpnej ceny na sumu 60 000 eur.
Žalovaný nepoprel, že so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol mobilný triedič P. Z.
N. XXXX T. Nájomný vzťah bol ukončený dňa 1.6.2016.
12. Na pojednávaní dňa 26.7.2019 zobral žalobca žalobu sčasti o zaplatenie 9 % úroku z
omeškania ročne z dlžnej sumy 7 820,98 eur za obdobie od 23.7.2016 do 1.10.2016 späť. S čiastočným
späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil. Podľa § 145 ods. 2 CSP súd prvej inštancie konanie v tejto časti
zastavil.
13. Na pojednávaní dňa 26.7.2019 žalobca uviedol, že nárok uplatňovaný titulom rozdielu ceny zásob mu
vznikol bez ohľadu na označenie faktúry, pretože je potrebné rozlišovať medzi účtovným dokladom, ktorý
z hľadiska daňového a účtovného slúži na evidenciu pohľadávok a záväzkov, a právnou stránkou
nároku na zaplatenie, ktorý vzniká bez ohľadu na prípadné nesprávne účtovanie alebo označenie faktúry.
Medzi stranami sporu prebiehala komunikácia v súvislosti s fakturovanou sumou vo faktúre č.
1418352954 a o dátume dodania tovaru. Dohodli sa, že žalobca vystaví novú faktúru s dátumom dodania
tovaru dňa 1.8.2016. Dňa 6.9.2016 vystavil žalobca faktúru č. 1418372754 na sumu 7 820,98 eur s
dátumom splatnosti 1.10.2016. Suma 7 820,98 eur medzi stranami nie je sporná, keďže dňa 20.6.2017
ju žalovaný započítal (ako pohľadávku z faktúry č. 1418372754) so svojou pohľadávkou. Podľa názoru
žalobcu je započítanie neplatné, pretože jeho predmetom bola neexistujúca pohľadávka žalovaného
(faktúra č. 0170310). Pokiaľ v priebehu konania žalobca uviedol, že suma
7 820,98 eur bola fakturovaná vo faktúre č. 1418372754, nejedná sa o podstatnú zmenu rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe, ale len o vysvetlenie, pretože stále ide o nárok uplatňovaný titulom
rozdielu ceny zásob. Z písomných podaní žalovaného vyplynulo, že potvrdzuje existenciu nájomnej
zmluvy s predmetom nájmu mobilný triedič. Ak dňa 1.6.2016 žalovaný prejavil vôľu ukončiť jednostranne
nájomnú zmluvu, tak je možné to interpretovať tak, že dal výpoveď. V mesiaci jún 2016 právny vzťah z
nájomnej zmluvy trval a žalovaný bol za toto obdobie povinný platiť nájomné. Podľa nájomnej zmluvy
bol žalovaný povinný odovzdať žalobcovi mobilný triedič v štrkovni X.R.. Žalovaný vrátil stroj žalobcovi
dňa 1.7.2016 a dopravný pás dňa 28.7.2016.
14. Na pojednávaní dňa 26.7.2019 žalovaný poukázal na to, že žalobca sa rozhodol uplatňovať sumu
7 820,98 eur ako pohľadávku z faktúry č. 1418352954, pričom už v roku 2017 mal možnosť preveriť,
že uvedenú faktúru žalovaný vrátil. Pokiaľ žalobca predložil faktúru č. 1418372754 až na pojednávaní
dňa 26.7.2019, tak prostriedok procesného útoku neuplatnil včas a súd prvej inštancie by nemal naň
prihliadať. Na zaplatenie pohľadávky
7 820,98 eur nemá žalobca nárok, pretože faktúru č. 1418352954 dobropisoval. Nárok
o zaplatenie sumy 7 820,98 eur by mal súd prvej inštancie posudzovať len na základe skutkových tvrdení
uvedených v žalobe a preukazovaných faktúrou č. 1418352954. Nárok na úhradu uvedenej sumy z
faktúry č. 1418352954 zanikol. Faktúru č. 0170310 vystavenú žalovaným žalobca nikdy nevrátil, a teda ju
akceptoval. Žalobca, ktorý pripravoval všetky zmluvy spôsobil, že zmluvné vzťahy medzi stranami sporu
sú neprehľadné. V období od 1.4.2014 do 12.8.2014 dodával žalovaný žalobcovi kamenivo na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Povinnosťou žalobcu podľa bolo vystaviť faktúru na sumu 210 000
eur (kúpna cena), voči ktorej pohľadávke mal byť započítavaný dobropis vo výške zľavy. Žalobca faktúru
na sumu 210 000 eur nevystavil. V dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013
sa zmluvné strany dohodli na zaplatení kúpnej ceny za predmet prevodu vlastníckeho práva vo výške 60
000 eur, ktorú žalovaný uhradil. Žalovanému však vznikla pohľadávka proti žalobcovi v sume 24 137,94
eur (faktúra č. 0170310). S opätovným poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
41Cob 13/2012 je podľa žalovaného absurdné, aby boli vystavované faktúry podľa zmluvy za obdobie,
ktoré predchádza jej účinnosti. Kúpna zmluva zo dňa 19.12.2013 nebola nahradená kúpnou zmluvou-
kamenivo zo dňa 13.8.2014. Kúpna zmluva-kamenivo neobsahuje ustanovenie, že faktúry vystavené
do 13.8.2014 sa spravujú touto zmluvou. Kúpna zmluva zo dňa 19.12.2013 a kúpna zmluva-kamenivo
zo dňa 13.8.2014 sú dve vedľa seba paralelne existujúce zmluvy. Ak v časovom období od 1.4.2014 do
12.8.2014 bola platná kúpna zmluva zo dňa 19.12.2013. Strany sporu sa spravovali zmluvou platnou
v čase realizácie dodávok kameniva. Nájomná zmluva zo dňa 10.7.2015 bola uzavretá na dobu určitú
šesť mesiacov a za pôvodne dojednaných podmienok sa jedenkrát obnovila na šesť mesiacov. Posledný
mesiac, kedy žalovaný užíval triediaci stroj bol máj 2016. Dňa 1.6.2016 a následne dňa 7.6.2016
žalobcovi oznámil ukončenie nájmu. Žalobca oznámil žalovanému, že za účelom vykonania servisnej
prehliadky má stroj zostať u žalovaného. Žalobca neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie, že servisnú
prehliadku objednal žalovaný. Je nelogické, aby žalovaný žiadal žalobcu
o vykonanie servisnej prehliadky, keď preukázateľne vedel, že nemá záujem na ďalšom trvaní
nájomného vzťahu. Žalovaný poukázal na čl. VI. bod 6.4. nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2015.
15. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1, 2 písm. a/, § 56 ods. 1
prvá veta § 261 ods. 1, 9, § 272 ods. 2, § 369 ods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 373 Obchodného zákonníka, § 40
ods. 2, 4, § 123, § 420 ods. 1, § 493, § 516 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 570 ods. 1, § 588, § 611,
§ 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a
podľa § 140 ods. 2, § 150 ods. 2, § 149 a § 152 CSP. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd prvej
inštancie k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne sčasti. Po čiastočných späťvzatiach
žaloby sa predmetom konania stal žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému o zaplatenie
5 715,31 eur s príslušenstvom, ktorý pozostával zo sumy 1 515,31 eur (uplatňovaný titulom
spotrebovaného materiálu v čase doby nájmu betonárne žalovaným) a zo sumy 4 200 eur (uplatňovaný
titulom nájomného za jún 2016 za mobilný triedič P. Z. N. XXXX T, výrobné číslo XXXXXXXX).
16. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné finančné vyjadrenie rozdielu v
zostatkoch skladových zásob (materiál spotrebovaný žalovaným) ku dňu 23.3.2016 v sume 7 820,98
eur (6 517,48 eur + 1 303,50 eur DPH). Rozdiel v zostatkoch skladových zásob 7 820,98 eur fakturoval
žalobca žalovanému faktúrou č. 1418352954, ktorú faktúrou č. 1420703180 dobropisoval
a následne na tú istú sumu vystavil faktúru č. 1418372754 so skutočným dátumom dodania tovaru dňa
1.8.2016 a dátumom splatnosti dňa 1.10.2016. V písomnom podaní zo dňa 22.7.2016
žalovaný oznámil žalobcovi, že po dohode
s p. U. a p. M. mu vracia faktúru č. 1418352954. Žalobca v priebehu konania potvrdil, že po dohode strán
sporu, mu žalovaný faktúru č. 1418352954 vrátil s tým, aby vystavil novú faktúru s dlhším dátumom
splatnosti. V súvislosti s faktúrami č. 1418352954 a č. 1418372754 postupoval súd prvej
inštancie vo vzťahu ku žalobcovi podľa § 150 ods. 2 CSP. Uviedol, že zo žaloby vyplývalo, že suma 7
820,98 eur (po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostala suma 1 515,31 eur) bola vyúčtovaná
faktúrou č. 1418352954, pričom jednostranným právnym úkonom zo dňa 20.6.2017 žalovaný započítal
pohľadávku žalobcu 7 820,98 eur z faktúry č. 1418372754 (či pohľadávka žalovaného bola spôsobilá
na započítanie posudzoval súd prvej inštancie v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku) proti svojej
pohľadávke z faktúry č. 0170310. Ku dňu 26.7.2019 z obsahu spisu (z písomných podaní žalovaného a i
z prednesu jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.3.2019) už vyplývalo, že suma 7 820,98 eur
po dobropisovaní faktúry č. 1418352954 bola účtovaná vo faktúre č. 1418372754. Podľa názoru súdu
prvej inštancie pokiaľ dňa 26.7.2019 žalobca uviedol, že uplatňovaná suma 7 820,98 eur (po čiastočnom
späťvzatí žaloby suma
1 515,31 eur) je sumou, ktorá bola vyúčtovaná vo faktúre č. 1418372754, nejedná sa
o doplnenie takých skutkových tvrdení, ktoré by znamenali podstatnú zmenu alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností. Podstatný základ pre uplatňovanie sumy 1 515,31 eur z pôvodnej sumy 7
820,98 eur zostal nezmenený. Išlo o vyčíslené rozdiely v zostatkoch stále tých istých skladových zásob
(spotrebované zásoby) a vystavenie faktúry č. 1418372754 bolo evidenčnou zmenou.
17. Žalovaný v konaní uplatnil hmotnoprávnu námietku započítania. Súd prvej inštancie za aplikácie
§ 152 CSP v spojení s § 149 CSP posudzoval skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky žalovaného
z faktúry č. 0170310 zo dňa 1.6.2017 s dátumom splatnosti 15.6.2017. Poukázal na právnu úpravu
obsiahnutú v §§ 34 - 42 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že Obchodný zákonník úpravu právnych
úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa (II. diel Obchodného zákonníka). Prihliadol na
skutočnosť, že žalobca a žalovaný ako strany sporu sú právnickými osobami, založenými za účelom
podnikania
(§ 2 ods. 1, 2 písm. a/ a § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa
19.12.2013 strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli :
a) pozemky - parcely registra „C“, b) pozemky - parcely registra „E“, c) stavby, d) hnuteľné veci
(špecifikácia nehnuteľných vecí, je uvedená v čl. II. bod 2.1. zmluvy a špecifikácia hnuteľných vecí, je
uvedená v prílohe č. 1 zmluvy), v podiele 1/1, vrátane ich súčastí
a príslušenstva, nachádzajúcich sa na nich. Príloha č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013, ktorá mala
obsahovať zoznam hnuteľného majetku, nebola v konaní predložená. Predmetom kúpnej zmluvy zo
dňa 19.12.2013 boli aj pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 Občianskeho
zákonníka). Kúpa nehnuteľností sa spravuje Občianskym zákonníkom, aj keď sú zmluvnými stranami
podnikatelia (§ 588 a nasl.). Súd prvej inštancie poukázal na textovú časť čl. II., bod 2.2. kúpnej zmluvy zo
dňa 19.12.2013 a predmet podnikateľskej činnosti žalovaného. S poukazom na tieto zistenia posudzoval
súd prvej inštancie kúpnu zmluvu zo dňa 19.12.2013 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v časti
prevodu vlastníckeho práva pozemkov a stavieb a podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka v časti
prevodu vlastníckeho práva hnuteľných vecí.
18. V odseku 106. odôvodnenia rozsudku s odkazom na odsek 16. odôvodnenia rozsudku opísal súd
prvej inštancie skutočnosti týkajúce sa dohodnutých podmienok platenia
a zaplatenia kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013. Vyslovil, že interpretácia obsahu právneho
úkonu, za použitia zákonných výkladových pravidiel smeruje k tomu, aby obsah právneho úkonu
vyjadreného slovami, ktorý zmluvné strany urobili po vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so
stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Z čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013
vyplýva, že žalovaný sa zaviazal dodať žalobcovi (v období od 1.4.2014 do 31.3.2017) lomové kamenivo
(v celom množstve 60000 ton) za
7,20 eur/t (za prvých 10000 ton), resp. 7,50 eur/t (za druhých a nasledujúcich po 10000 ton). Kúpna
cena 7,20 eur pozostávala z dvoch častí: a) 3,50 eur, b) 3,70 eur. Kúpna cena 7,50 eur pozostávala
z dvoch častí: a) 3,50 eur, b) 4,00 eur. Súd prvej inštancie uzavrel, že dňa 19.12.2013 strany sporu
ako podnikateľské subjekty uzavreli aj kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného
ako predávajúceho dodať žalobcovi ako kupujúcemu tovar (lomové kamenivo) a preniesť na neho
vlastnícke právo, a záväzok žalobcu zaplatiť kúpnu cenu. Bolo vecou zmluvného dojednania, akým
spôsobom vyjadria zmluvné strany odplatný charakter kúpnej zmluvy (dispozitívna povaha ustanovení
Občianskeho zákonníka, resp.
i Obchodného zákonníka). V súkromnom práve platí zásada, že kúpnu cenu určujú strany kúpnej zmluvy
na základe vzájomnej dohody (§ 589 Občianskeho zákonníka, § 409 ods. 2
a § 448 Obchodného zákonníka).
19. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581) a
aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu
(§ 358 až § 364). Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Podľa
čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 mala byť časť kúpnej ceny za dodané lomové kamenivo v
sume 3,50 eur/t (pohľadávka žalovaného z kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie lomového
kameniva) započítaná v celkovej výške 210 000 eur oproti pohľadávke žalobcu z kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej boli nehnuteľné a hnuteľné veci
(čl. II. zmluvy, čl. III., bod 3.3.3. slovné spojenie: „automaticky započítaný voči jeho pohľadávke ...“).
Účinkom uvedeného započítania pohľadávok by tak bolo splnenie záväzku (u dodávok lomového
kameniva, čiastočné splnenie záväzku, zvyšok ceny nad 3,50 eur/t mal byť zaplatený v peniazoch). V
kúpnej zmluve (s predmetom: a/ nehnuteľné a hnuteľné veci - predávajúci žalobca, b/ lomové kamenivo
- predávajúci žalovaný) zo dňa 19.12.2013 bola kúpna cena vyjadrená v peniazoch s tým, že k zániku
záväzku dôjde započítaním (kompenzáciou).
20. Súd prvej inštancie s poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
19.12.2013 a ku dňu 13.8.2014 a s poukazom na § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom
ku dňu 19.12.2013 a ku dňu 13.8.2014, uviedol, že v ustanovení § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je zakotvená zásada, že všetky písomne uzavreté dohody (zmluvy) môžu byť z rovnakých dôvodov, pre
ktoré je určená písomná forma už pri ich vzniku, opäť zmenené alebo zrušené iba písomnou formou.
Obchodný zákonník pristupuje
k úprave zmeny alebo zrušenia písomne uzavretej zmluvy inak. Na tom, aby sa písomne uzavretá zmluva
menila alebo rušila v písomnej forme, strany musia v zmluve dohodnúť.
K zmene zmluvy spravidla dochádza v prípade obnovy (novácie) záväzku. Podľa čl. VIII. bod 8.2. kúpnej
zmluvy zo dňa 19.12.2013 zmluvu možno meniť a dopĺňať len písomne, na základe dohody zmluvných
strán. Dňa 13.8.2014 uzavreli strany sporu písomnou formou dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa
19.12.2013. Podľa preambuly tohto dodatku sa zmluvné strany dohodli na zmenách a doplneniach
kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Podľa čl. I. bod 1.1. dodatku sa dohodli, že čl. III. zmluvy sa mení
a jeho nové znenie je nasledovné (bod 3.1.): kúpna cena predmetu predaja bola stanovená dohodou
zmluvných strán vo výške 60 000 eur bez DPH, t.j. spolu vo výške 72 000 eur s DPH. Za čl. I. bod
3.1. dodatku nasleduje bod 3.2., 3.3., 3.4., 3.5. (o vystavení faktúry na celú kúpnu cenu, o splátkovom
kalendári na zaplatenie sumy 60 000 eur, o splatnosti celej sumy v prípade omeškania so zaplatením
ktorejkoľvek splátky kúpnej ceny, o úrokoch z omeškania).
21. V odsekoch 131. - 152. odôvodnenia rozsudku posudzoval súd prvej inštancie za použitia § 493, §
516 ods. 1, 2 a § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.8.2014, rešpektujúc, že
záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, či uzatvorením dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014
ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 a uzatvorením kúpnej zmluvy-kamenivo zo dňa 13.8.2014 došlo
kumulatívnou obnovou záväzku alebo privatívnou obnovou záväzku. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa
19.12.2013
(čl. I., bod 1.1.) predávajúci (žalobca) predával a kupujúci (žalovaný) kupoval nehnuteľné
a hnuteľné veci uvedené v čl. II. zmluvy do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu uvedenú v čl. III.,
t.j. za 210 000 eur bez DPH (252 000 eur s DPH). Podľa tejto kúpnej zmluvy bol žalobca povinný previesť
vlastnícke právo na žalovaného k predmetu kúpy. Tejto povinnosti zodpovedalo právo žalovaného, aby
vlastnícke právo k predmetu kúpy bolo na neho prevedené. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013
bol žalovaný povinný za nehnuteľné a hnuteľné veci (čl. II.) zaplatiť kúpnu cenu. Tejto jeho povinnosti
zodpovedalo právo žalobcu ako veriteľa na plnenie. Dodatkom č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve
zo dňa 19.12.2013 nedošlo k zmene čl. II. zmluvy (predmet zmluvy), nedošlo k zániku vlastníckeho práva
k predmetu kúpy (nehnuteľné a hnuteľné veci uvedené v čl. II. zmluvy) ani k zániku práva žalobcu na
plnenie (na zaplatenie kúpnej ceny). Uzavretím dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa
19.12.2013 došlo k zmene obsahu dojednaného záväzku (nie k zániku), a to v povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu namiesto sumy 210 000 eur (252 000 eur s DPH) sumu 60 000 eur (72
000 eur s DPH). Uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie ako kumulatívnu nováciu, kedy sa uzavretím
dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 menil zmluvný rámec (zmena
obsahu existujúceho záväzku).
22. Dňa 13.8.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá i kúpna zmluva-kamenivo, ktorou sa žalovaný
ako predávajúci zaviazal žalobcovi ako kupujúcemu dodať tovar uvedený v čl. II. zmluvy, a žalobca sa
zaviazal mu za dodaný tovar (lomové kamenivo) zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. To, že dňa 19.12.2013
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim na
predmet kúpy - lomové kamenivo vyplynulo z čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013,
bod 3.3.1. Z dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 vyplynulo, že zmluvné
strany sa dohodli na zmene čl. III. zmluvy, a že jeho znenie je také, ako je to uvedené v bode 1.1.
až 3.5. Kúpna zmluva zo dňa 19.12.2013 mala bod 3.1. 3.2., 3.3., 3.3.1. až 3.3.9., 3.4. Dodatok č. 1
zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 už nemá ustanovenia o povinnosti žalovaného
dodávať žalobcovi lomové kamenivo ani o záväzku žalobcu zaplatiť kúpnu cenu. Na dodávky lomového
kameniva však v rovnaký deň 13.8.2014 uzavreli strany sporu kúpnu zmluvu-kamenivo. Ustanovenia §
516 a § 570 Občianskeho zákonníka sa použijú aj pre záväzkové obchodné vzťahy. Občiansky zákonník
umožňuje zánik záväzku na základe dohody zmluvných strán. Táto dohoda strán môže mať rôzny
rozsah. Ustanovenie § 570 Občianskeho zákonníka upravuje typ dohody o nahradení doterajšieho
záväzku novým záväzkom. Pri privátnej obnove záväzku sa nový záväzok „rodí“ z právnej matérie
pôvodného záväzku. Ak
v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 sa strany sporu dohodli, že žalobca predá žalovanému nehnuteľné
a hnuteľné veci a žalovaný zaplatí za tieto veci kúpnu cenu podľa čl. III. a zároveň sa tiež dohodli, že
žalovaný predá (čl. III., bod 3.3.1.) žalobcovi lomové kamenivo za kúpnu cenu dohodnutú v čl. III., pričom
v čl. I. dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 sa dohodli na zmene celého
čl. III. zmluvy zo dňa 19.12.2013 tak, že za nehnuteľné a hnuteľné veci žalovaný zaplatí žalobcovi 60
000 eur (72 000 eur s DPH),
a čl. I. dodatku nemá ustanovenie o záväzku žalovaného dodávať žalobcovi lomové kamenivo a o
záväzku žalobcu zaplatiť za tovar kúpnu cenu, ale dňa 13.8.2014 ako zmluvné strany uzavreli kúpnu
zmluvu-kamenivo, v ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi dodávať lomové kamenivo, tak uvedené
zistenia boli podkladom pre záver, že došlo k privátnej obnove, keď namiesto pôvodného záväzkového
vzťahu vznikol nový záväzkový vzťah (na dodávky lomového kameniva). Podľa názoru súdu prvej
inštancie z čl. I. dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 v kontexte s
kúpnou zmluvou-kamenivo zo dňa 13.8.2014 je možné vyvodiť, že dohodou zmluvných strán došlo k
zrušeniu pôvodného záväzku žalovaného dodávať lomové kamenivo žalobcovi a záväzku žalobcu platiť
za dodaný tovar kúpnu cenu, a k jeho nahradeniu novým záväzkom. Nový záväzok nastúpil na miesto
pôvodného záväzku a spôsobil jeho zánik. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013
v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 už nebol predaj lomového kameniva. Svedčí o tom aj to, že ak
by žalovaný mal podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 žalobcovi ďalej dodávať kamenivo, nebolo by
možné podľa nej platiť časť kúpnej ceny (zľavnenej časti), pretože by sa už nemohla započítavať oproti
pohľadávke žalobcu na kúpnu cenu (210 000 eur) za nehnuteľné a hnuteľné veci podľa čl. II.
23. V odsekoch 155. - 166. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie venoval pozornosť posudzovaniu
zmluvnej retroaktivity kúpnej zmluvy-kamenivo a skutkovej a právnej dôvodnosti pohľadávky žalovaného
z faktúry č. 0170310 vrátane spôsobilosti jej započítania proti pohľadávke žalobcu so záverom, že
pohľadávka žalovaného nie je spôsobilá na započítanie. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné
vylúčiť, aby si zmluvné strany založili účinnosť zmluvy pred dňom jej uzavretia, ak sa nevyžaduje k
vzniku a účinnosti zmluvy ďalšia okolnosť, napr. súhlas určitého orgánu (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky č.k. 29Odo 22/2002, č. k. 28Odo 380/2010). V takom prípade je potrebné rešpektovať
zásadu autonómie vôle a brať zreteľ na to, čo bolo stranami explicitne zmluvne dohodnuté. Podľa čl.
II. bod 2.1. dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013, dodatok nadobúda
platnosť a účinnosť podpisom všetkých zmluvných strán. Podľa čl. VI. bod 6.1. kúpnej zmluvy-kamenivo
zo dňa 13.8.2014 sa táto zmluva uzatvára na dobu určitú s účinnosťou od 1.4.2014 do 31.12.2017.
Podľa čl. III. bod 3.3. zmluvy začiatok dodávok /odberu bude od 1.4.2014. Uzavretím dodatku č. 1 zo
dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 došlo k zmene obsahu dojednaného záväzku (nie
k zániku) spočívajúceho v povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 60 000 eur (72 000 eur
s DPH) za nehnuteľné a hnuteľné veci (čl. II. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013). Podľa názoru súdu
prvej inštancie to však neznamenalo, že by do 13.8.2014 bol žalovaný povinný platiť (započítaním
pohľadávok) cenu 210 000 eur s DPH a od 13.8.2014 cenu 60 000 eur bez DPH. Pôvodný záväzok
dodávať lomové kamenivo zanikol (čo je možné vyvodiť
z čl. I. dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013) a na jeho miesto nastúpil nový záväzok, ale už
s účinnosťou od 1.4.2014 (na základe čl. VI. bod 6.1. kúpnej zmluvy-kamenivo). Zmluvné strany založili
účinnosť pred dátumom 13.8.2014 z dôvodu záujmu viazanosti svojimi prejavmi aj do minulosti. Súd
prvej inštancie rešpektoval zásadu autonómie ich vôle a bral zreteľ na to, čo bolo zmluvne vymienené.
Uviedol, že a priori nie je nemožné, aby subjekt pred vznikom svojej právnej povinnosti už uskutočnil
konanie (plnenie). Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Cob 13/2012, na
ktoré poukazoval žalovaný, súd prvej inštancie dôvodil, že ním nie je viazaný. V čl. IV. bod 4.1. kúpnej
zmluvy-kamenivo zo dňa 13.8.2014, účinnej od 1.4.2014, sa predávajúci
a kupujúci dohodli na kúpnych cenách tovaru 3,70 eur/t (za prvých 10000 ton) a 4 eur/t (za každých
nasledujúcich 10000 ton) lomového kameniva.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že od 1.4.2014 do 12.8.2014 žalovaný dodal žalobcovi 5 872,67 eur
ton lomového kameniva (faktúry č. 014089 v množstve 1233,33 ton po 3,70 eur, č. 014106 v množstve
348,24 ton po 3,70 eur, č. 014117 v množstve 346,25 ton po 3,70 eur, č. 014139 v množstve
575,70 ton po 3,70 eur, č. 014152 v množstve 265,60 ton po 3,70 eur, č. 014154 v množstve 1385,15
ton po 4 eur, č. 014169 v množstve 185,65 ton po 3,70 eur, č. 014172 v množstve 79,85 ton
po 4,- eur, č. 014202 v množstve 1054,65 ton po 3,70 eur, č. 014225 v množstve 398,25 ton
po 3,70 eur) za sumu 22 168,40 eur.
25. Faktúrou č. 0170310 žalovaný dofakturoval žalobcovi sumu 24 137,94 eur
(18 512,34 eur plus DPH 5 625,60 eur) za 5 872,67 ton lomového kameniva, frakcie 0/4 mm, 8/16 mm,
pričom uviedol, že ide o odobraté kamenivo podľa kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2013 (správny dátum je
19.12.2013). Touto faktúrou žalovaný dofakturoval kúpnu cenu za lomové kamenivo tak, aby cena za
1 tonu predstavovala sumu 7,20 eur. Suma
7,20 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 pozostávala z dvoch častí: a) nezľavnená kúpna cena
3,70 eur, b) zľavnená kúpna cena 3,50 eur. Suma 3,50 eur mala byť započítavaná s kúpnou cenou za
nehnuteľné a hnuteľné veci uvedené v čl. II. vo výške 210 000 eur
(252 000 eur s DPH). Uzavretím dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 sa
však zmluvné strany dohodli na zmene zmluvného rámca - existujúceho záväzku tak, že výška kúpnej
ceny za nehnuteľné a hnuteľné veci uvedené v čl. II. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 je 60 000
eur, s DPH 72 000 eur (medzi stranami nebolo sporné, že túto sumu žalovaný aj žalobcovi zaplatil).
Ak dohodou zmluvných strán došlo k zmene zmluvného rámca tak, že kúpna cena za nehnuteľné a
hnuteľné veci bola 60 000 eur, s DPH 72 000 eur, tak už sumu 3,50 eur ako časť (zľavnenú) kúpnej
ceny za dodané lomové kamenivo nebolo možné započítavať so sumou 210 000 eur (252 000 eur s
DPH), čo ale neznamená, že potom kúpna cena za 1 tonu kameniva je 7,20 eur, resp. 7,50 eur s tým,
že je to už kúpna cena bez zľavy. Z dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013
takéto zistenie vôbec nevyplynulo. Pri hodnotení čestného vyhlásenie Y. B. zo dňa 23.7.2019 súd prvej
inštancie uviedol, že z neho nevyplýva, že by inštrukcie, tak ako to tvrdil žalovaný, dostala od žalobcu.
V tejto súvislosti súd opätovne poukázal na čl. VIII. bod 8.2. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013.
26. V období od 1.4.2014 do 12.8.2014 mala byť fakturovaná za 5 872,67 ton kameniva suma 21 728,87
eur (bez DPH) t. j. 5 872,67 ton krát 3,70 eur (5 872,67 ton neprekročilo 10000 ton). Fakturovaná bola
suma 22 168,40 eur (bez DPH). Žalobca zaplatil žalovanému
26 602,08 eur s DPH, t. j. viac než mal zaplatiť.
27. V odsekoch 167. - 174. odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal nárokmi uplatnenými
žalobcom titulom spotrebovaného materiálu a kameniva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 3.11.2014
uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom
betonárne a priľahkých pozemkov v K., v ktorej sa pri prevzatí predmetu nájmu nachádzali aj zásoby
materiálu a kameniva. Materiál a kamenivo neboli predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 3.11.2014. Po
ukončení právneho vzťahu z nájomnej zmluvy zo dňa 3.11.2014 ku dňu 31.1.2016 sa
v betonárni nenachádzali zásoby materiálu a kameniva v hodnote 7 820,98 eur s DPH, pretože žalovaný
ich spotreboval. Za použitia § 123 a § 420 Občianskeho zákonníka so zohľadnením skutočnosti, že
žalobca prostredníctvom žaloby už nemôže uplatňovať právo na vindikáciu vecí, žalovaný porušil právnu
povinnosť vyplývajúcu z § 123 Občianskeho zákonníka, keď nakladal s materiálom a kamenivom, ktoré
boli vo vlastníctve žalobcu tak, že ich spotreboval. Na strane žalobcu spôsobil žalovaný majetkovú
ujmu (úbytok na jeho majetkových hodnotách). Konanie žalovaného a škoda boli vo vzájomnom pomere
príčiny a následku, nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Žalovaný sa správal zavinene,
pretože uskutočnil konanie, ktorému vedel a mohol predísť. Škoda predstavuje sumu 7 820,98 eur
s DPH, ktorej výška nebola medzi stranami sporná.
28. V odsekoch 175. - 193. odôvodnenia rozsudku posudzoval súd prvej inštancie nárok žalobcu proti
žalovanému založený nájomnou zmluvou zo dňa 10.7.2015, predmetom ktorej bol mobilný triedič P. Z.
N., výrobné číslo XXXXXXXX. Uviedol, že v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená možnosť
obnovy, resp. predĺženia nájmu na základe nevyvrátiteľnej domnienky konkludentného obnovenia
nájomného vzťahu, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení. Pokračovaním nájmu je tiché
pokračovanie v užívaní (bez ohľadu na intenzitu užívania) prenajatej veci, čomu prenajímateľ nebráni.
V prípade, že nájomca užíva vec i po skončení nájmu a prenajímateľ do 30 dní proti tomu nezakročí
podaním žaloby na súde, nájomná zmluva sa obnovila bezprostredne po zániku pôvodného nájomného
vzťahu, za pôvodne dohodnutých podmienok. Nie je pritom vylúčené, aby za podmienok uvedených v
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo
k predĺženiu (k obnove) nájmu opakovane (porovnaj s. 1763 Občanský zákoník II., Veľké Komentáre, C.
H. Beck, 2008, Švestka-Spáčil -Škárová-Hulmák a spol.). Nájomná zmluva nie je upravená ako zmluvný
typ v Obchodnom zákonníku, spravuje sa ustanoveniami § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka a podporne všeobecnými ustanoveniami o obchodných záväzkových
vzťahoch v Obchodnom zákonníku (§ 261 ods. 9). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
si predmet nájmu - mobilný triedič prevzal od žalobcu dňa 19.5.2015, čo vyplynulo aj z faktúry č.
1418279127 (fakturované nájomné za obdobie od 19.5.2015 do 18.6.2015) a z preberacieho protokolu.
Podľa čl.V. bod 5.1. bola zmluva uzatvorená na dobu 6 mesiacov odo dňa odovzdania predmetu nájmu.
Doba 6 mesiacov od dátumu 19.5.2015 uplynula dňa 19.11.2015, pričom žalovaný pokračoval v užívaní
veci, čomu prenajímateľ nebránil. Po dátume 19.11.2015 sa nájomná zmluva opakovane obnovila za
pôvodne dohodnutých podmienok, až do 19.5.2016.
Podľa čl. VI. bod 6.4. veta prvá až štvrtá zmluvy sa nájomca zaviazal, že najneskôr do 3 dní od skončenia
nájmu uvoľní a odovzdá prenajímateľovi predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na
obvyklé opotrebenie a účel užívania, na mieste kde predmet prevzal, t.j. štrkovňa X. J.. Bolo dohodnuté,
že náklady na odvoz a odovzdanie predmetu nájmu znáša v plnom rozsahu nájomca. Zmluvné strany
sa dohodli, že o odovzdaní spíšu preberací protokol s údajmi uvedenými v bode 6.2. tejto zmluvy. Ak
nájomca predmet nájmu v zmysle ustanovení tohto bodu neodovzdá, súhlasí s tým a splnomocňuje
prenajímateľa, aby si odviezol predmet nájmu bez ohľadu na miesto, kde sa predmet nájmu nachádza.
Podľa čl. V. bod 5.2. zmluvy, mala každá zo zmluvných strán právo zmluvu vypovedať v 1 mesačnej
výpovednej lehote z akéhokoľvek dôvodu s tým, že výpovedná lehota mala začať plynúť 1. dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Podľa čl.
VII. bod 7.2. zmluvy bolo možné zmluvu meniť
a dopĺňať len písomne na základe dohody zmluvných strán. Bezprostredne po dátume 19.5.2016
(najneskôr do 3 dní) žalovaný neodovzdal žalobcovi predmet nájmu, ani si ho žalobca neodviezol (čl. VI.,
bod 6.4. zmluvy), ani nepodal žalobu na súde (o vydanie veci), preto sa zmluva opakovane, za pôvodne
dohodnutých podmienok obnovila.
29. Z podania žalovaného zo dňa 22.7.2016 s označením „Vrátenie faktúry
č. 1418356807, č. 1418352954“ vyplýva, že žalovaný dňa 1.6.2016 oznámil žalobcovi
e-mailom ukončenie prenájmu triediaceho stroja s tým, že stroj (mobilný triedič) zostal
v lome pre potreby servisnej prehliadky. Tiež v liste zo dňa 13.10.2016 s označením „Odpoveď na
vrátenie faktúry č. 1418356807“ oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 7.6.2016 (nie 1.6.2016) mu oznámil
ukončenie prenájmu. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa právny úkon
urobil prostredníctvom modernej komunikačnej techniky. Výslovne sa tu uvádza telegraf, ďalekopis a
iné elektronické prostriedky (napr. fax, e-mail). Právny úkon urobený takouto formou zákon považuje za
právny úkon urobený
v písomnej forme, ak sú súčasne splnené dve podmienky: a) musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu, b) musí byť identifikovateľná osoba, ktorá takýmto spôsobom
urobila právny úkon. Žalovaný e-mail zo dňa 1.6.2016 a zo dňa 7.6.2016 nepredložil. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie uviedol, že z textovej časti podania zo dňa 22.7.2016 : „dňom 1.6.2016 sme Vám oznámili
e-mailom ukončenie prenájmu Vášho triediaceho stroja ...“ nie je možné vyvodiť, že by žalovaný ako
nájomca navrhoval žalobcovi ako prenajímateľovi uzavretie dohody o ukončení záväzkového právneho
vzťahu z nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2015 ku konkrétnemu dátumu, ale že ukončil (jednostranne)
nájomný vzťah. Z podania zo dňa 22.7.2016 nevyplýva, že by v e-maily zo dňa 1.6.2016 (elektronický
prostriedok) uviedol aj dôvody, pre ktoré ukončuje nájomný vzťah. Uvedenie dôvodu, by bolo potrebné
v prípade odstúpenia od zmluvy (čl. V., bod 5.3. zmluvy). Súd prvej inštancie ustálil, že z obsahu
podania žalovaného zo dňa 22.7.2016 je možné dospieť k záveru, že žalovaný prejavil vôľu vypovedať
nájomnú zmluvu. Výpovedná lehota, ktorú si zmluvné strany dohodli, bola jednomesačná (čl. V., bod
5.2. zmluvy). Preto nájomný vzťah v mesiaci júni 2016 trval. Z podania zo dňa 22.7.2016 vyplýva, že
žalovaný objednal („... sme objednali“) servisnú prehliadku, a preto stroj zostal v lome. Podľa podania
zo dňa 13.10.2016, stroj bol žalobcovi vrátený do X. H. dňa 1.7.2016 a dopravný pás dňa 28.7.2016.
Podľa záznamu servisného technika došlo k servisnej prehliadke dňa 16.6.2016. Bez ohľadu na to, či
žalovaný skutočne užíval v mesiaci júni 2016 mobilný triedič alebo nie, bol povinný aj za tento mesiac
platiť nájomné, pretože nájomný vzťah ešte trval. Jednomesačná lehota začala plynúť 1. dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom výpoveď došla žalobcovi. Medzi stranami nebolo sporné, že e-mail,
ktorým dal žalovaný výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2015 došiel žalobcovi v mesiaci jún 2016.
30. Za mesiac jún 2016 bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť 4 500 eur bez DPH,
s DPH 5 400 eur, predmetom konania však urobil nárok o zaplatenie sumy 4 200 eur s DPH. Nájomná
zmluva sa dňa 19.5.2016 opakovane obnovila za pôvodne dohodnutých podmienok, vrátane podmienky,
že ju možno meniť a dopĺňať len písomne (§ 272 ods. 2 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie
bez návrhu nemohol žalobný návrh prekročiť a priznať viac. Nárok o zaplatenie sumy 4 200 eur titulom
nájomného za mesiac jún 2016 za mobilný triedič vyhodnotil súd prvej inštancie ako opodstatnený.
31. Ak strana sporu uplatní námietku započítania, považuje pohľadávku druhej strany za existujúcu
(za spôsobilú, aby bolo voči nej započítané). V priebehu konania žalobca jednostranným právnym
úkonom zo svojej pohľadávky 7 820,98 eur započítal oproti pohľadávkam žalovaného, ktoré ale neboli
predmetom konania sumu 3 604,86 eur (započítanie ku dňu 23.11.2017), sumu 2 580,48 eur (započítanie
ku dňu 7.1.2018), sumu 120,33 eur (započítanie ku dňu 17.5.2018), celkovo 6 305,67 eur (v tejto časti
žalobu zobral späť, je zahrnutá v sume 15 278,18 eur). Predmetom konania z tohto titulu zostal nárok
o zaplatenie sumy 1 515,31 eur. Pred podaním žaloby žalovaný jednostranným právnym úkonom zo
dňa 20.6.2017 započítal zo svojej pohľadávky 24 137,94 eur (faktúra č. 0170310) sumu 16 793,49 eur
s tým, že započítavanou pohľadávkou je aj pohľadávka žalobcu
7 820,98 eur (spotrebované zásoby skladu). Sumu 24 137,94 eur považoval súd prvej inštancie za
neexistujúcu pohľadávku žalovaného (faktúra č. 0170310). Z tohto dôvodu vyhodnotil započítací prejav
žalovaného zo dňa 20.6.2017 ako neplatný a preto na jeho základe nemohla zaniknúť pohľadávka
žalobcu voči žalovanému v sume 16 793,49 eur
(t. j. ani suma 7 820,98 eur). Nárok žalobcu uplatňovaný vo výške 1 515,31 eur bol dôvodný.
32. O nároku žalobcu proti žalovanému o zaplatenie úrokov z omeškania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády
č. 21/2013 Z.z. V odsekoch 211. - 218. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne odôvodnil
a vysvetlil vo vzťahu k faktúre č. 1418332184 na sumu 4 200 eur (nájomné za mobilný triedič za marec
2016), vo vzťahu k faktúre č. 1418339548 na sumu 4 200 eur (nájomné za mobilný triedič za apríl 2016),
vo vzťahu k faktúre č. 1418348444 na sumu
4 200 eur (nájomné za mobilný triedič za máj 2016) a vo vzťahu k faktúre č. 1418356807 na sumu 4 200
eur (nájomné za mobilný triedič za jún 2016) čiastočnú dôvodnosť uplatnených nárokov na zaplatenie
úrokov z omeškania z jednotlivých súm; rovnako odôvodnil a vysvetlil, v ktorých častiach boli uplatnené
nároky na úroky z omeškania nedôvodné, z ktorého dôvodu v týchto častiach žalobu žalobcu zamietol.
33. Žalovaný si v započítacom prejave zo dňa 20.6.2017 okrem sumy 7 820,98 eur započítal aj sumu
572,51 eur a dvakrát po 4 200 eur z faktúr č. 1418332184, č. 1418339548, č. 1418348444
oproti svojej pohľadávke z faktúry č. 0170310. V súvislosti s úkonom započítania predmetných súm
konštatoval súd prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného vyúčtovaná faktúrou č. 0170310 nebola na
započítanie spôsobilá a platnosť započítania žalobca namietal.
34. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády
č. 21/2013 Z.z., priznal súd prvej inštancie žalobcovi 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.
35. Faktúra na sumu 7 820,98 eur bola splatná dňa 1.10.2016. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby
na pojednávaní dňa 26.7.2019, o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 7 820,98 eur za
obdobie od 23.7.2016 do 1.10.2016, uplatnil úroky z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy od 2.10.2016
až do zaplatenia. V podaní zo dňa 13.8.2018 označenom ako čiastočné späťvzatie žaloby (o sumu 15
278,18 eur) žalobca uviedol svoj žalobný návrh týkajúci sa príslušenstva z dlžných súm, avšak postupom
podľa § 140 Civilného sporového poriadku nenavrhol pripustenie zmeny žaloby (rozšírenie) a v časti
úrokov z omeškania týmto podaním žalobu nezobral sčasti späť. Preto súd prvej inštancie posudzoval,
či nárok
o zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne podľa petitu žaloby je dôvodný (po čiastočnom späťvzatí v
uplatňovaných úrokoch z omeškania). Rozdiel medzi sumou 7 820,98 eur
a pohľadávkou, ktorá zanikla v dôsledku jednostranného započítacieho prejavu žalobcu v sume 6 305,67
eur (3 604,86 eur plus 2 580,48 eur plus 120,33 eur) predstavoval sumu
1 515,31 eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok
z omeškania zo sumy 7 820,98 eur od 2.10.2016 do 4.9.2017, kedy došlo k zániku pohľadávky vo výške
348,23 eur, zo sumy 7 472,75 eur od 5.9.2017 do 29.9.2017, kedy došlo k zániku pohľadávky vo výške
1 545,85 eur, zo sumy 5 926,90 eur od 30.9.2017 do 4.10.2017, kedy došlo k zániku pohľadávky vo
výške 1 240,54 eur, zo sumy 4 686,36 eur od 5.10.2017 do 6.10.2017, kedy došlo k zániku pohľadávky
vo výške 818,47 eur, zo sumy
3 867,89 eur od 7.10.2017 do 8.12.2017, kedy došlo k zániku pohľadávky vo výške
2 232,25 eur, zo sumy 1 635,64 eur od 9.12.2017 do 18.12.2017, kedy došlo k zániku pohľadávky vo
výške 120,33 eur, zo sumy 1 515,31 eur od 19.12.2017 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Nárok
o zaplatenie sumy 7 820,98 eur, z ktorej žalobcovi priznal 1 515,31 eur, keď zvyšok zanikol započítaním,
posúdil súd prvej inštancie ako nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z tohto
dôvodu priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t. j. 5 % ročne.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako neopodstatnenú.
36. V priebehu konania žalobca v konaní navrhol výsluch svedka L. U. a žalovaný Y. B..
Následne strany sporu na ich výsluchu netrvali. V civilnom sporovom konaní súd vykonáva dokazovanie
v zásade v zmysle návrhu strán sporu. Pojednávanie dňa 18.5.2018 bolo odročené na základe návrhu
strán sporu, rovnako aj pojednávanie zo dňa 12.3.2019. Vzhľadom na právnu zložitosť sporu požiadali
strany sporu dňa 12.3.2019 o poskytnutie lehoty za účelom písomného vyjadrenia sa. V tejto súvislosti
predložili aj ďalšie listinné dôkazy, pričom pokiaľ ide o žalobcu, tento ich dohľadával v
centrálnom archíve. Súd omeškané procesné úkony oboch strán ospravedlnil. Na tomto mieste poukázal
súd prvej inštancie na to, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany
zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Sudcovská koncentrácia konania je teda len na
určitú podporu a zrýchlenie, zefektívnenie konania, nie je však dogmatická. Ak strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas, má súd možnosť buď konanie ospravedlniť a na jej procesný úkon
prihliadnuť, alebo na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť.
37. Predmetom konania bol nárok žalobcu o zaplatenie sumy 20 993,49 eur s
príslušenstvom. V priebehu konania zobral žalobca žalobu sčasti späť o zaplatenie sumy 15
278,18 eur, ktorú sumu žalovaný nezaplatil, ale zanikla v dôsledku jednostranného započítacieho prejavu
žalobcu. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania
o zaplatenie sumy 15 278,18 eur, zavinil žalovaný (§ 256 CSP). Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala
predmetom konania suma 5 715,31 eur (4 200 eur a 1 515,31 eur), u ktorej bol žalobca úspešný. Podľa
§ 255 ods. 1 CSP prestavoval úspech žalobcu 100 %. O vrátení alikvotnej časti zaplateného súdneho
poplatku rozhodne súdny úradník. Po právoplatnosti rozhodnutia, osobitné uznesenie o výške náhrady
trov konania vydá súdny úradník.
38. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP napadol výroky III. (tretia výroková veta) a V. (piata výroková veta)
rozsudku. Uviedol, že predmetom konania, po čiastočnom späťvzatí žaloby pred prvým pojednávaním,
bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5 715,31 eur s príslušenstvom, uplatňovaný titulom : 1/ faktúra
č. 1418352954 zo dňa 22.6.2016, splatná dňa 22.7.2016, za rozdiel v skladových zásobách vo výške 1
515,31 eur (pôvodná suma vo výške 7 820,98 eur) a 2/ faktúra č. 1418356807 zo dňa 5.7.2016, splatná
dňa 5.8.2016, za nájomné za mesiac jún vo výške 4 200 eur.
39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP : Sumu 1 515,31eur uplatnil žalobca proti
žalovanému faktúrou č. 1418352954, pričom v konaní nebolo sporné a žalovaný preukázal, že
túto faktúru dňa 22.7.2016 vrátil žalobcovi. Žalobca tým, že dňa 6.9.2016 vystavil novú faktúru
č. 1418372754, splatnú dňa 1.10.2016, opätovne za totožné skladové zásoby v rovnakej výške
7 820,98 eur, potvrdil oprávnené vrátenie faktúry č. 1418352954 žalovaným. Žalovaný namietal
procesné posúdenie tvrdení žalobcu zo dňa 26.7.2019 súdom prvej inštancie o tom, že uplatňovaná
suma 7 820,98 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby suma 1 515,31 eur) je sumou vyúčtovanou vo
faktúre č. 1418372754 so záverom, že sa nejedná o doplnenie skutkových tvrdení znamenajúcich
podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. Skutkový základ zostal podľa súdu prvej
inštancie nezmenený, pretože išlo o vyčíslené rozdiely v zostatkoch stále tých istých skladových zásob
(spotrebované zásoby) a vystavenie faktúry č. 1418372754 bolo evidenčnou zmenou. Podľa názoru
žalovaného nárok žalobcu na úhradu faktúry č. 1418352954 zanikol a žalobca nebol oprávnený tento
nárok od žalovaného ďalej vymáhať. Žalovaný s poukazom na § 139 CSP,
§ 140 ods. 1 a 2 CSP a na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5 Obdo 96/2011 a sp.zn. 3 Obo 27/2015 argumentoval, že za zmenu žaloby treba považovať aj procesný
úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných okolností, než
tých, ktoré uviedol v žalobe. Napriek tomu, že žalobca stále požadoval finančné plnenie za rozdiel v
skladových zásobách, požadoval ho na základe iného právneho titulu - faktúry. Nakoľko žalobca zmenil
právny titul, na základe ktorého uplatňoval svoj nárok, súd prvej inštancie mal najprv rozhodnúť o zmene
žaloby, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie tak v čase svojho rozhodovania konal o niečom, čo nebolo
predmetom konania a tým neboli naplnené procesné podmienky konania. Žalovaný poukázal na to, že za
vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP spočívajúcu v nedostatku žaloby je možné považovať
porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie žalobného návrhu súdom, ktorý nespĺňa predpoklad
uvedený v § 216 ods. 2 CSP, čo predstavuje nielen prípad, že súd prisúdi viac, ale aj prípad prisúdenia
nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal.
40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP - pohľadávka z titulu faktúry č.
1418372754 : Z opatrnosti pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že zmenou v
právnom titule uplatňovanej sumy nedošlo k zmene žaloby a ide o nezmenený skutkový základ,
žalovaný v odvolaní tvrdil, že ohľadom faktúry č. 1418372754 uplatnil hmotnoprávnu námietku. Žalovaný
faktúru žalobcu č. 1418372754 v celom rozsahu započítal na základe jednostranného započítania ku
dňu 20.6.2017 so svojou pohľadávkou vo výške 24 137,94 eur, ktorá vznikla na základe faktúry č.
0170310 za kamenivo dodané žalobcovi v období od 1.4.2014 do 12.8.2014. V tomto období žalovaný
dodával žalobcovi kamenivo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľných a hnuteľných vecí (lomu) špecifikovaných v článku II tejto kúpnej zmluvy. Kúpna cena
za predmet predaja bola pôvodne stanovená vo výške 210 000 eur. Podľa článku III bod 3.3.3 kúpnej
zmluvy zo dňa 19.12.2013 mal žalobca vystaviť faktúru na celú kúpnu cenu. Kúpnu cenu mal žalovaný
zaplatiť žalobcovi prostredníctvom zľavy vo výške 3,5 eur/t z dodávky 60 000 ton lomového kameniva,
ktorá mala byť zahájená od 1.4.2014 (3,5 eur x 60 000 ton = 210 000 eur). Za týmto účelom sa žalovaný
na základe článku III bod 3.3.1. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 zaviazal dodať žalobcovi 60 000 ton
kameniva. V zmysle článku III bod 3.3.3. kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 bola nezľavnená cena za
tonu lomového kameniva dohodnutá vo výške
7,2 eur (za prvých dodaných 10 000 ton). Žalobca a žalovaný sa zároveň dohodli (článok III bod 3.3.3
kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013), že vždy po dodaní kameniva (jednotlivej dodávke) vystaví žalovaný
faktúru za dodané kamenivo vo výške 7,2 eur/t a zároveň vystaví dobropis vo výške zľavy 3,5 eur/t.
Dobropis vo výške zľavy 3,5 eur/t mal byť automaticky započítaný žalobcom voči jeho pohľadávke na
zaplatenie kúpnej ceny, t.j. s faktúrou žalobcu vo výške 210 000 eur, ktorú mal vystaviť žalobca. Keďže
žalobca faktúru vo výške
210 000 eur nikdy nevystavil, nevedel žalovaný započítať dobropis, ktorý mal vystavovať žalovaný a
preto na základe pokynov žalobcu fakturoval žalovaný len zľavnenú cenu vo výške 3,7 eur. V konaní
nebolo sporné, že došlo k takejto fakturácii, že žiadne dobropisy neboli vystavované a faktúry neboli
na kúpnu cenu za predmet predaja započítavané. Situácia sa zásadne zmenila v auguste roka 2014.
Dňa 13.8.2014 žalobca a žalovaný uzatvorili dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 13.12.2013 a s
účinnosťou od 13.8.2014 bol zmenený celý článok III kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2013. Kúpna cena za
predmet predaja sa zmenila na sumu 60 000 eur a mala byť uhradená splátkovým kalendárom. V konaní
nebolo sporné, že žalovaný uhradil túto kúpnu cenu žalobcovi v celom rozsahu. Po uzatvorení dodatku
odpadol úplne dôvod na poskytovanie zľavy z kameniva, ktoré dodal žalovaný žalobcovi v období od
1.4.2014 do 12.8.2014. Žalovaný zdôraznil, že jediným účelom poskytovanej zľavy za dodávky kameniva
v období od 1.4.2014 do 12.8.2014 mala byť úhrada kúpnej ceny za predmet predaja prostredníctvom
zľavy. Kúpna cena a jej úhrada však boli úplne zmenené dodatkom. Žalovaný zotrval na tvrdení, že
kamenivo v období od 1.4.2014 do 12.8.2014 dodával výlučne podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013
s dohodnutou kúpnou cenou za kamenivo vo výške 7,20 eur. Dodatkom zanikol záväzok žalovaného
dodávať žalobcovi kamenivo a tento nemal spätnú účinnosť ani neobsahoval žiadne ustanovenie o
spätnej účinnosti. Zmluvné strany zaväzoval nesporne do budúcnosti. Dňa 13.8.2014 bola žalobcom a
žalovaným podpísaná ďalšia samostatná a nezávislá kúpna zmluva-kamenivo, ktorej predmetom bolo
dodanie 60 000 ton kameniva. Samostatnosť a nezávislosť týchto zmlúv deklaruje aj to, že predmet
oboch týchto zmlúv bol diametrálne odlišný. Zmluvné strany určili v kúpnej zmluve-kamenivo jej účinnosť
spätne od 1.4.2014. Zo zmluvy však nevyplýva, prečo k tomu došlo, ani to, že by sa mala vzťahovať
aj na dodávky už uskutočnené podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Kúpna zmluva-kamenivo
neobsahovala ustanovenie, ktoré by pojednávalo o tom, že sa nahrádzajú ustanovenia kúpnej zmluvy
zo dňa 19.12.2013. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nelogicky posudzoval tieto zmluvy tak,
akoby kúpna zmluva-kamenivo nahrádzala ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Žalovanému
nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na miesto pôvodného záväzku dodávať
kamenivo podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 nastúpil záväzok dodávať kamenivo
v zmysle kúpnej zmluvy-kamenivo so spätnými účinkami. Ide o nesprávny skutkový záver. Žalovaný
poukázal na to, že súd prvej inštancie správne posúdil a aplikoval kumulatívnu nováciu v zmysle § 516
OZ na vzťah medzi kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2013 a dodatkom, pričom rozhodujúcou skutočnosťou
je, že k novácii záväzku spočívajúcej v zmene záväzku uhradiť kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy
zo dňa 19.12.2013 došlo až dňa 13.08.2014. Do času uzatvorenia dodatku však v plnom rozsahu
platili ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2013. Súd prvej inštancie však nesprávne právne a
skutkovo vec posúdil, keď ustanovenia o privátnej kumulácii nelogicky aplikoval aj na vzťah medzi
kúpnou zmluvou-kamenivo a kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2013 v znení dodatku
(odsek 152. odôvodnenia rozsudku). V danom prípade absentuje riadne odôvodnenie súdu
prvej inštancie v kontexte akej konkrétnej dohody zmluvných strán malo dôjsť k zrušeniu pôvodného
záväzku s cieľom nahradiť ho znením kúpnej zmluvy-kamenivo. Zdôraznil, že žiadna takáto dohoda
zmluvných strán neexistovala, a preto takýto kontext neexistoval a súd prvej inštancie si ho na základe
svojej svojvoľnej úvahy umelo dotvoril, čo je v rozpore so zákonom. Článok I. dodatku hovorí len o zmene
a doplnení kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 bez existencie akéhokoľvek prepojenia na kúpnu zmluvu-
kamenivo. Súd prvej inštancie sa opakovane dožadoval vyjadrenia žalobcu na dotvorenie skutkového
stavu dôvodu vedúceho
k zmene kúpnej ceny na základe dodatku, pričom žalobca na to uviedol, že „čo sa týka kúpnej ceny za
nehnuteľnosti, táto bola zmenená, ale ohľadom jej výšky a motivácie strán sa neviem vyjadriť.“ Žalobca
netvrdil, že by žalovaný menil kúpnu cenu v kúpnej zmluve dňa 19.12.2013 dodatkom v súvislosti s
uzavretím kúpnej zmluvy - kamenivo. Aplikácia privatívnej novácie záväzku je nesprávna. Argumentácia
súdu prvej inštancie je svojvoľná, arbitrárna a nezodpovedajúca výsledkom dokazovania (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08). Tým došlo aj k nadbytočnosti posúdenia
prípustnosti zmluvnej retroaktivity, pretože tá je pre tento spor irelevantná. Ak by aj žalovaný pripustil,
že zmluvná retroaktivita v zmluvných vzťahoch je prípustná, ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaný
trvá na tom, že túto nie je možné aplikovať bezhranične na každý prípad
a pri jej aplikácii sú vždy rozhodujúce konkrétne okolnosti sporu. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v súvislosti so zmluvnou retroaktivitou, nemožno na
tento spor aplikovať, nakoľko išlo o úplne odlišnú situáciu. Pôvodná zmluva bola zmenená dodatkom
k tej istej zmluve a zároveň v tomto dodatku bolo výslovne konštatované, že sa novo dojednané
podmienky vzťahujú aj na predchádzajúce obdobie. Súd v danom prípade nesprávne aplikoval zmluvnú
retroaktivitu na dve od seba nezávislé kúpne zmluvy, ktoré žiadnym spôsobom neboli prepojené a
takéto skutočnosti z ich obsahu ani nevyplývali. Podľa názoru žalovaného je absurdné, aby súd prvej
inštancie pripustil taký výklad, že kamenivo sa do 1.4.2014 dodávalo za podmienok novej kúpnej zmluve-
kamenivo, keď už v čase jej uzavretia bolo toto kamenivo nielen dodané, čiastočne vyfakturované, ale
aj čiastočne vo vyfakturovanej časti uhradené podľa podmienok kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Ak
je zmluvná retroaktivita v rozpore s kogentnou normou je vždy zakázaná. Spätná zmluvná retroaktivita
je neaplikovateľná na vzťah medzi kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2013 v znení dodatku a kúpnou
zmluvou-kamenivo pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti je nesprávny skutkový a právny záver
súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného z faktúry č. 0170310 nebola spôsobilá na započítanie.
Tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal platnosťou započítacieho prejavu vykonaného žalovaným,
nedal odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, ktoré mali pre tento spor význam. Rozsudok súd prvej
inštancie je nepresvedčivý a neúplný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 33/2012).
41. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP - pohľadávka z titulu nájomného :
Žalobca uplatnil v konaní proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 4 200 eur na základe
faktúry č. 1418356807, ktorou bolo vyúčtované nájomné za mobilný triedič P. Z. za mesiac jún roka
2016. Žalovaný si prenajímal tento stroj od žalobcu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.5.2015 (resp.
10.7.2015, kedy bola podpísaná žalobcom), ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, 6 mesiacov odo dňa
odovzdania stroja. Žalovaný prevzal stroj dňa 19.5.2015 a doba uplynula dňa 19.11.2015. Žalovaný
pokračoval v užívaní veci, čomu žalobca ako prenajímateľ nebránil. Po dátume 19.11.2015 sa nájomná
zmluva opakovane predĺžila za pôvodne dohodnutých podmienok, až do 19.5.2016. Medzi stranami
sporu bola sporná skutočnosť, kedy došlo skutočne k ukončeniu nájmu. S poukazom na názor súdu
prvej inštancie, že nájomná zmluva sa opakovane obnovila za pôvodných podmienok podľa § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný do troch dní od dátumu 19.5.2016 (podľa čl. VI. bodu
6.4 Nájomnej zmluvy) stroj nevrátil, žalobca si ho neodviezol ani nepodal žalobu na súde o vydanie veci,
žalovaný zotrval na tvrdení, že pri zákonných predpokladoch obnovenia nájomnej zmluvy, ktoré musia
byť splnené kumulatívne, bol nájom ukončený uplynutím doby, na ktorú bola nájomná zmluva uzatvorená
dňom 19.5.2016. Po uplynutí tejto doby už žalovaný stroj neužíval, čo oznámil žalobcovi emailom zo dňa
1.6.2016. Žalobca nebol nútený uplatňovať svoje právo na súde. Stroj zostal u žalovaného len z dôvodu
servisnej prehliadky, ktorá sa uskutočnila na základe objednávky žalobcu až dňa 16.6.2016. Užívanie
stroja žalovaným nebolo v konaní preukázané. Žalovaný sa s vrátením stroja nedostal do omeškania.
42. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu zamietne.
43. V súlade s § 373 ods. 3 CSP bolo odvolanie žalovaného dňa 4.11.2019 doručené žalobcovi
prostredníctvom právneho zástupcu spolu s výzvou na podanie vyjadrenia. Žalobca vyjadrenie k
odvolaniu žalovaného nepodal.
44. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.
45. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť
rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380
ods. 2 CSP. Po preskúmaní dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku III. o veci samej a vo výroku V. čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby
zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom
prvej inštancie (§ 383 CSP).
46. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
47. V odvolacom prieskume podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd tvrdenia žalovaného,
ktorými odôvodňoval uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Vytýkanú vadu
konania žalovaný identifikoval ako nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom,
že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby v dôsledku zmeny rozhodujúcich skutkových tvrdení
žalobcu, ktoré sa týkali faktúry
č. 1418352954 a po jej vrátení žalobcovi vystavenia novej faktúry č. 1418372754 so splatnosťou
1.10.2016 na totožné skladové zásoby v sume 7 820,98 eur. S poukazom na § 139 CSP, § 140 ods. 1 a
2 CSP a v intenciách uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obdo 96/2011 a sp.zn.
3 Obo 27/2015 žalovaný argumentoval, že za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým
žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných okolností, než tých, ktoré
uviedol v žalobe. Nakoľko žalobca zmenil právny titul, na základe ktorého uplatňoval svoj nárok, súd
prvej inštancie bez rozhodnutia o zmene žaloby v čase svojho rozhodovania konal o niečom, čo nebolo
predmetom konania. Za vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP spočívajúcu
v nedostatku žaloby je možné považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie žalobného
návrhu súdom, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v § 216 ods. 2 CSP, čo predstavuje nielen prípad, že
súd prisúdi viac, ale aj prípad prisúdenia nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal.
48. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
49. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.
50. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
51. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
52. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.
53. Odvolací súd sa vo význame uplatneného odvolacieho dôvodu s prezentovaným názorom
žalovaného nestotožnil. Skúmanie splnenia procesných podmienok predstavujúcich základné procesné
predpoklady k tomu, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, je úradnou povinnosťou súdu
počas celého konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Teória civilného
práva procesného rozoznáva procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán
sporu/účastníkov konania, vecné procesné podmienky a tzv. negatívne procesné podmienky. V závislosti
od následku spôsobeného nedostatkom procesných podmienok na prebiehajúce konanie je významné
aj členenie procesných podmienok na odstraniteľné a neodstraniteľné.
54. Žalobca uplatnil proti žalovanému právo na súdnu ochranu žalobou, ktorou ako základným
procesným úkonom začalo sporové konanie. Žaloba žalobcu spĺňa písomnú formu, obsahuje všeobecné
náležitosti podania uvedené v § 127 ods. 1 CSP a osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP.
Základom žaloby je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré v súhrne tvoria skutkový
dej. Za rozhodujúce skutočnosti sa považujú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na
akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí uviesť v žalobe skutočnosti opisujúce skutok v takom
individuálnom rozsahu, že tento rozsah umožňuje vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.
55. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom žaloby a uzavrel, že žalobca dostatočne určito, jasne a
zrozumiteľne založil uplatnený peňažný nárok na skutočnostiach, že v r. 2014 a v januári 2016 uzatvoril
so žalovaným nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol nájom hnuteľnej veci - mobilného triediča a
nájom betonárne a priľahlých pozemkov v K.. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal uhrádzať žalobcovi
ako prenajímateľovi dohodnuté mesačné nájomné za mobilný triedič vo výške 3 500 eur bez DPH, so
zaplatením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania za obdobie 3/2016-6/2016. Po jednostranných
zápočtoch vzájomných pohľadávok zostávajúca suma k úhrade za marec 2016 predstavuje 572,51
eur. Pri prevzatí betonárne a priľahlých pozemkov do nájmu žalovaným ako nájomcom od žalobcu ako
prenajímateľa sa v predmete nájmu nachádzali zásoby materiálu a kameniva vo vlastníctva žalobcu.
Dňa 31.1.2016 došlo k ukončeniu tohto nájomného vzťahu. Žalobca a žalovaný v súlade s čl. 2 vyčíslili
v odovzdávacom protokole rozdiel v zostatkových zásobách oproti stavu pri prevzatí predmetu nájmu.
Následne žalobca dňa 22.6.2016 vystavil žalovanému faktúru č. 1418352954 na sumu 7 820,98 eur.
56. Skutočnosti týkajúce sa faktúry č. 1418352954 na sumu 7 820,98 eur, ktoré uviedol žalovaný v
odpore proti platobnému rozkazu a v ďalších písomných a ústnych vyjadreniach k veci v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie tak, že táto faktúra bola žalobcovi vrátená a dňa 6.9.2016 vystavil
žalobca novú faktúru č. 1418372754 na sumu 7 820,98 eur, potvrdil žalobca na pojednávaní dňa
26.7.2019. V tejto súvislosti žalobca ďalej uviedol, že žalobcov nárok týkajúci sa sumy 7 820,98 eur zostal
nezmenený a v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 7 820,98 eur za obdobie od
23.7.2016 do 1.10.2016 zobral žalobu späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. V tejto
časti súd prvej inštancie konanie zastavil (druhá veta výroku rozsudku súdu prvej inštancie).
57. Odvolací súd skúmal, či skutočnosti týkajúce sa faktúry č. 1418352954 a
č. 1418372754, ktorými žalobca vyúčtoval ten istý rozdiel skladových zásob (materiálu a kameniva) ku
dňu skončenia nájomného vzťahu zo zmluvy o nájme betonárne a priľahlých pozemkov oproti stavu
skladových zásob pri vzniku nájomného vzťahu, sú v zmysle § 140 ods. 2 CSP podstatnou zmenou
alebo doplnením rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V zmysle § 139 CSP vyžaduje zmena
žaloby dispozičný prejav žalobcu za účelom modifikácie žalobného návrhu v podobe návrhu na zmenu
žaloby, ktorú je možné meniť počas konania len so súhlasom súdu. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu
spisu dospel k názoru, že doplnenie a spresnenie tvrdení žalobcom, ktoré sa týkali predmetných faktúr,
ako aj okolností ich vystavenia, nevyvolalo potrebu procesnej dispozície na strane žalobcu a procesného
postupu na strane súdu prvej inštancie rozhodovať o zmene žaloby. Vo vzťahu k nároku žalobcu na
zaplatenie spotrebovaných skladových zásob žalovaným nedošlo k takým kvantitatívnym a kvalitatívnym
zmenám v opise skutkového deja, teda k zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré by mohli vôbec
byť hodnotené k uplatnenému nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie ako nové skutočnosti.
Skutkový dej, že žalovaný počas doby nájmu spotreboval skladové zásoby, ktorých vlastníkom bol
žalobca, sa nezmenil a to aj napriek tomu, že odplatu za tieto spotrebované skladové zásoby vyúčtoval
žalobca najprv faktúrou č. 1418352954 a neskôr (na základe vzájomnej dohody) faktúrou
č. 1418372754. Faktúru ako účtovný doklad nemožno považovať za právny titul vzniku pohľadávky
veriteľa proti dlžníkovi. Za daných skutkových okolností a existujúceho procesného stavu konania
odvolací súd uzavrel, že procesný postup súdu prvej inštancie nie je zaťažený vadou konania
spočívajúcou v nedostatku žaloby a/alebo v porušení zásady ne ultra petitum. Tvrdenie žalovaného
nielen neobstojí, ale nedáva ani základ pre možné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP.
58. Žalovaný v odvolaní s poukazom na § 140 ods. 2 CSP argumentoval konkrétnymi rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to sp.zn. 5Obdo/96/2011 a sp.zn. 3Obo/27/2015.
Okrem všeobecne vyslovených názorov uvedených v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú výkladu § 95 ods.
1, 2 O.s.p. (v tom čase platného procesného predpisu), konkrétnemu tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k
týmto rozhodnutiam, že žalobca vystavením novej faktúry č. 1418372754 požadoval peňažné plnenie
z iného právneho titulu, čím malo dôjsť k zmene rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nárok
uplatnený žalobou, nemožno v okolnostiach danej veci prisvedčiť.
59. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, nariadenia
vlády č. 21/2013 Z.z. a zmluvných dojednaní, žalobe v časti o zaplatenie 5 715,31 eur a príslušenstva
vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, a v rámci postupu
podľa § 387
ods. 2 a 3 CSP uvádza :
60. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
61. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
62. Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP argumentoval žalovaný jednak pri
pohľadávke, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 1418372754, pri ktorej uplatnil žalovaný hmotnoprávnu
námietku započítania svojej pohľadávky v sume 24 137,94 eur vyúčtovanej faktúrou č. 0170310, a jednak
pri pohľadávke, ktorú žalobca uplatnil titulom nájomného vyúčtovaného faktúrou č. 1418356807 za
mobilný triedič za mesiac jún 2016. Ako vyplýva z obsahu odvolania (odsek 40. a 41. odôvodnenia tohto
rozsudku) žalovaný v odvolaní dôvodil rovnakými tvrdeniami ako v konaní pred súdom prvej inštancie.
63. Podstatou odvolacích námietok žalovaného pri pohľadávke, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č.
1418372754, bol zánik pohľadávky jej jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného v sume
24 137,94 eur vyúčtovanou faktúrou č. 0170310. Táto suma predstavovala doplatok kúpnej ceny za
kamenivo dodané v období od 1.4.2014 do 12.8.2014 ako rozdiel medzi dohodnutou nezľavnenou
cenou kameniva a dohodnutou zľavnenou cenou kameniva, pričom tento rozdiel predstavoval tú časť
dohodnutej ceny, ktorá sa bude započítavať na kúpnu cenu za nehnuteľnosti a hnuteľné veci podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca
a žalovaný ako zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 nepostupovali podľa dohodnutých
podmienok týkajúcich sa účtovania a platenia dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Žalovaný
aj napriek tomu, že vyčítal súdu prvej inštancie absenciu riadneho odôvodnenia a umelé dotvorenie
skutkového stavu na základe svojvoľnej úvahy pri hodnotení vzťahu medzi kúpnou zmluvou zo dňa
19.12.2013 v znení dodatku č. 1 a kúpnou zmluvou - kamenivo zo dňa 13.8.2014 ako privatívnej novácie,
sám neviedol vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa nielen uzatvorenia dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve
zo dňa 19.12.2013, ale neuviedol ani skutkové tvrdenia, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy-
kamenivo vrátane dôvodov uzatvorenia tejto zmluvy. Podľa názoru žalovaného článok I. dodatku ku
kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 sa týka len zmeny a doplnenia tejto kúpnej zmluvy bez existencie
akéhokoľvek prepojenia na kúpnu zmluvu - kamenivo zo dňa 13.8.2014.
64. Ustanovenia § 516 ods. 1 a § 570 Občianskeho zákonníka sú všeobecnými ustanoveniami o
záväzkoch, ktorými sa riadi aj oblasť obchodných záväzkových vzťahov. Zmena v obsahu záväzku
dohodou zmluvných strán sa nazýva kumulatívna obnova záväzku, u ktorej na rozdiel od privatívnej
obnovy podľa § 570 Občianskeho zákonníka a od urovnania, dochádza k zmene obsahu existujúceho
záväzku. Pre rozlíšenie, či ide o kumulatívnu nováciu alebo privatívnu nováciu, je rozhodujúca vôľa
zmluvných strán, účastníkov záväzkového vzťahu. Inštitút zmeny záväzku ako kumulatívna novácia
pojmovo predpokladá, že k zmene dochádza za trvania existujúceho záväzkového vzťahu a uzaviera
sa medzi doterajším veriteľom a doterajším dlžníkom. Dochádza k zmene pôvodného záväzkového
vzťahu, nie k jeho zániku. Z tohto dôvodu sa nemení ani právny dôvod vzniku záväzku. Dohoda o zmene
záväzku sa môže týkať predmetu alebo obsahu pôvodného záväzku. K zmene záväzku dochádza
tak, že k pôvodnej právnej skutočnosti, z ktorej vznikol záväzok, pristupuje ďalšia právna skutočnosť,
ktorou zmluvné strany menia svoje vzájomné práva a povinnosti. Strany záväzkového vzťahu disponujú
so záväzkom po celú dobu jeho trvania. V prípade privatívnej novácie dochádza k zriadeniu nového
záväzku pri súčasnom zrušení doterajšieho záväzku. V doktríne sa rozlišuje medzi obnovou záväzku
v užšom a širšom zmysle slova. O nováciu v užšom slova zmysle ide vtedy, ak popri zmene obsahu
záväzku nedôjde k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Uzavretie dohody o zriadení nového záväzku
má ten následok, že doterajšia pohľadávka veriteľa zaniká a súčasne mu vznikne nová pohľadávka
vyplývajúca z dohody a dlžníkovi vzniká nová povinnosť splniť nový záväzok. Dohoda o obnove záväzku
sa môže týkať buď celého záväzku alebo len jeho časti, ktorá môže existovať samostatne. Podmienkou
pôvodného záväzku však je, aby strany vo svojej dohode prejavili o tom nespochybniteľnú vôľu; inak
by išlo o kumulatívnu nováciu. Pri výklade prejavenej vôle zmluvných strán bude pomôckou úvaha, do
akej miery je zasiahnutý pôvodný právny dôvod pôvodného záväzku (kauza), ako aj úvaha, ktorej časti
obsahu doterajšieho záväzku sa týka nová dohoda. Ak sa týka podstatnej časti starého záväzku, pôjde
zrejme o privatívnu nováciu, a ak sa týka iba nepodstatnej časti starého záväzku, ktorý sa nahradzuje
novou úpravou, išlo by spravidla o zmenu obsahu záväzku - kumulatívnu nováciu.
65. V súlade so zákonnou úpravou a v súlade s dôkazmi, ktorými vykonal súd prvej inštancie
dokazovanie, so zohľadnením skutočností, ktoré tvrdili strany sporu, súd prvej inštancie správne ustálil,
že uzatvorením dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 došlo k zmene
obsahu existujúcich záväzkov kumulatívnou nováciou. V konečnom dôsledku tento právny záver súdu
prvej inštancie nebol v odvolaní sporný a žalovaný ako odvolateľ sa s týmto právnym záverom stotožnil.
66. Žalovaný v odvolacom konaní namietal právny záver súdu prvej inštancie v súvislosti s uzatvorením
kúpnej zmluvy - kamenivo dňa 13.8.2014 o zániku doterajšieho záväzku a vzniku nového záväzku
privatívnou nováciou, obsiahnutý v odseku 152. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie, je na rozdiel od žalovaného toho názoru, že priebeh a existencia
zmluvných vzťahov, vrátane predmetu plnenia a obsahu vzájomne dohodnutých práv a povinností, v
ktorých mali strany sporu postavenie zmluvných strán veriteľa a dlžníka, či už na základe uzavretej
kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 a k nej uzavretého dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014, alebo na základe
kúpnej zmluvy-kamenivo zo dňa 13.8.2014, že tieto prejavy vôle zmluvných strán nemožno posudzovať
izolovane a bez vzájomných skutkových súvislostí, pretože práve zmena výšky dohodnutej kúpnej ceny
z 210 000 eur dodatkom č. 1 na 60 000 eur a spôsobu jej zaplatenia (v splátkach) vyústila dňa 13.8.2014
do uzatvorenia kúpnej zmluvy-kamenivo. Skutkové zistenia, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje
hodnotenie, majú oporu vo vykonaných dôkazoch a v nepopretých tvrdeniach žalobcu (odsek 10. tohto
odôvodnenia). Odvolací súd nezistil pri posudzovaní týchto hodnotiacich úvah a záverov žiaden dôvod
pre vyslovenie, že tieto závery a úvahy súdu prvej inštancie sú svojvoľné.
67. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 došlo dohodou k zmene
kúpnej ceny ako odplaty, za ktorú sa žalobca zaviazal previesť do vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti
na jednej strane a ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť za tieto nehnuteľnosti na strane druhej. Tieto
vzájomné povinnosti zmluvných strán vymedzené nezameniteľným a nepochybným spôsobom v čl. I. a
čl. II. kúpnej zmluvy predstavujú podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy (predmet), ktorá spĺňa aj zákonnú
podmienku písomnej formy. K podstatným náležitostiam platného právneho úkonu vyžadoval zákon v
danom prípade medzi zmluvnými stranami aj dohodu o cene. Kúpnu cenu dohodli zmluvné strany v čl.
III. kúpnej zmluvy a táto sa vzťahovala na nehnuteľnosti (pozemky, stavby) a hnuteľné veci (zoznam
hnuteľných vecí podľa prílohy č. 1 ku kúpnej zmluve) v členení podľa bodu 3.2 kúpnej zmluvy. Zároveň
čl. III kúpnej zmluvy obsahoval aj platobné podmienky. V bode 3.3 kúpnej zmluvy dohodli zmluvné strany
spôsob zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny
252 000 eur s DPH (210 000 eur bez DPH).
68. Podľa názoru odvolacieho súdu body 3.3.1 až 3.3.9 kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 predstavujú
svojím obsahom nepochybný prejav vôle zmluvných strán o tom, že dohodnutá kúpna cena podľa čl. III
bod 3.1 bude platená prostredníctvom realizácie obchodných záväzkových vzťahov založených kúpnou
zmluvou podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka pri výkone podnikateľskej činnosti. Súd prvej
inštancie správne v odsekoch 105. - 112. odôvodnenia rozsudku zistil a vyhodnotil, že bod 3.3.1 kúpnej
zmluvy ako písomný prejav vôle žalobcu a žalovaného obsahoval podstatné náležitosti obchodnoprávnej
kúpnej zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi v období od 1.4.2014 (v spojení s
bodom 3.3.4 kúpnej zmluvy) do 31.3.2017 lomové kamenivo. Dohoda o cene kameniva na obdobie
dodávok kameniva od 1.4.2014 do 31.3.2017 s rozdelením na nezľavnenú cenu kameniva a na zľavnenú
cenu kameniva je tak zároveň vyjadrením vôle zmluvných strán, ktorá jednoznačne určuje platobné
podmienky na zaplatenie kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013.
69. Pri rešpektovaní skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ich obsahu a vzájomných
súvislostí vyplývajúcich z čl. III bodov 3.3.1 - 3.3.9 kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013, vyhodnotil odvolací
súd ako správny záver súdu prvej inštancie, že uzatvorením kúpnej zmluvy-kamenivo dňa 13.8.2014
upravili zmluvné strany (žalobca-kupujúci, žalovaný-predávajúci) podstatné náležitosti na
predaj a kúpu kameniva práve z dôvodu uzatvorenia dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013,
ktorým zmenili kúpnu cenu nehnuteľností (pozemky, stavby) a hnuteľných vecí zo sumy 252 000 eur
na sumu 72 000 eur s DPH (60 000 eur bez DPH) ako aj spôsob jej zaplatenia a platobné podmienky
ako privatívnu nováciu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný zaplatil kúpnu
cenu v celom rozsahu. Z dôvodu, že v kúpnej zmluve-kamenivo zo dňa 13.8.2014 bol predmet, práva
a povinnosti zmluvných strán upravené ako podstatné náležitosti tak, že nepredstavovali súvisiace
podmienky, spôsob zaplatenia a platobné podmienky za predmet kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013, ani
odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolacieho tvrdenia žalovaného o neexistencii akéhokoľvek prepojenia
dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 na kúpnu zmluvu-kamenivo zo dňa 13.8.2014.
Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 sa zmluvné strany dohodli aj na zmene platobných
podmienok. Zaplatenie kúpnej ceny vo výške 72 000 eur s DPH (60 000 eur bez DPH) nebolo od
13.8.2014 viazané na dodávky a odber lomového kameniva.
70. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj tvrdenie žalovaného o absencii riadneho odôvodnenia a
argumentácie súdu prvej inštancie o tom, že nie je zrejmé, aké okolnosti a v kontexte
akej konkrétnej dohody zmluvných strán viedli súd prvej inštancie k záveru, že malo dôjsť k zrušeniu
pôvodného záväzku s cieľom nahradiť ho znením kúpnej zmluvy-kamenivo. V odsekoch
130., 147. - 149., a najmä v odseku 152. odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne
vyslovil dôvody pre svoje hodnotenie so záverom, že došlo k privatívnej novácii záväzku.
71. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že po uzatvorení dodatku č. 1 odpadol dôvod
na poskytovanie zľavy z ceny dodaného kameniva v období od 1.4.2014 do 12.8.2014, ktorej účelom
bola postupná úhrada kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 (v časti rozdielu
medzi nezľavnenou cenou kameniva a zľavnenou cenou kameniva), taktiež s tvrdením, že dodatkom
č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 zanikol záväzok žalovaného dodávať žalobcovi kamenivo
dňom účinnosti tohto dodatku č. 1, t.j. dňa 13.8.2014, ako aj s tvrdením, že dodatok č. 1 nemal spätnú
účinnosť a dodatok zaväzoval zmluvné strany len do budúcnosti. Argumentačne smerovali tvrdenia
žalovaného k názoru, že dňom 13.8.2014 vznikol žalovanému nárok na doplatok kúpnej ceny za
kamenivo, ktorú do 12.8.2014 dodával žalobcovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Je zrejmé,
že pri tejto argumentácii venoval žalovaný zvýšenú pozornosť práve dodatku č. 1 a jeho účinkom v
zmluvných vzťahoch. Žalovaný však dostatočne neprihliadol na konanie žalobcu a žalovaného ako
účastníkov kúpnej zmluvy-kamenivo a na účel a dôvody uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy-kamenivo.
72. Za preukázaného skutkového stavu a skutkového deja so zopakovaním, že dodatkom č.
1 došlo k zmene dohodnutej výšky kúpnej ceny (jej výrazným znížením) a spôsobu zaplatenia kúpnej
ceny, potom úprava práv a povinností zmluvných strán v kúpnej zmluve-kamenivo aj
za obdobie od 1.4.2014 do 12.8.2014 patrí do dispozície zmluvných strán ako ich autonómnej vôle.
Vo vzájomných skutkových súvislostiach nemožno obísť ani preukázanú skutočnosť, že v období od
1.4.2014 do 12.8.2014, a následne aj od 13.8.2014, dohodli zmluvné strany pre predaj a kúpu lomového
kameniva rovnakú cenu kameniva za prvých 10 000 ton ročne v cene 3,70 eur/t a za druhých 10
000 ton ročne v cene 4 eur/t, a ako začiatok dodávok/odberu tohto tovaru dohodli čas od 1.4.2014
(čl. III. bod 3.3 kúpnej zmluvy-kamenivo). Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
a v odvolacom konaní nepodal žiadne vlastné tvrdenia a vysvetlenia k jeho prejavu vôle písomne
vyjadreného v čl. III. bod 3.3 kúpnej zmluvy-kamenivo a ani súvislosť tohto dojednania
k uzatvoreniu dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013. Dojednanie čl. III. bod 3.3 kúpnej
zmluvy-kamenivo spĺňalo v súdnom konaní podmienku nesporného skutkového tvrdenia (§
151 CSP). Súvislosť v správaní sa/konaní žalobcu a žalovaného dňa 13.8.2014, a tým aj súvislosť
uzatvorenia dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013 a kúpnej zmluvy-
kamenivo, je vyjadrená práve v čl. III. bod 3.3 kúpnej zmluvy-kamenivo. Odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie nezistil nezhodu vôle a jej písomného prejavu v predmetných listinách zakladajúcich
záväzkové vzťahy žalobcu a žalovaného. Pri názore, že kúpna zmluva-kamenivo sa týkala dodávok
a odberu lomového kameniva aj za predchádzajúce obdobie od 1.4.2014 do 12.8.2014, je správny
záver súdu prvej inštancie, že žalovanému dňom 13.8.2014 nevzniklo právo a nárok proti žalobcovi na
zaplatnenie sumy 24 137,94 eur (faktúra č. 0170310). Suma 24 137,94 eur vyúčtovaná žalovaným je bez
právneho dôvodu a predstavuje vo vzťahu k žalobcovi neexistujúci peňažný dlh, na započítanie ktorého
nie sú splnené hmotnoprávne podmienky. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že na zaplatenie sumy
24 137,94 eur nevznikol žalovanému nárok, následne nemal dôvod hodnotiť platnosť alebo neplatnosť
jednostranného právneho úkonu započítania vykonaného žalovaným.
73. V súlade s právnou teóriou je potrebné pri posudzovaní platnosti či neplatnosti právnych úkonov,
predovšetkým zmlúv, dôsledne rozlišovať medzi platnosťou právneho úkonu, jeho účinnosťou a účinkami
právneho úkonu. Právny úkon je platný od momentu, ak bol urobený v súlade s požiadavkami platnej
právnej úpravy. Zmluva je platná od jej uzavretia (vzniku) za splnenia všetkých zákonom vyžadovaných
náležitosti právneho úkonu vrátane jeho formy za predpokladu, ak je to potrebné, že sa právny úkon
dostal do dispozičnej sféry toho, komu bol adresovaný. Účinnosťou právneho úkonu treba rozumieť
možnosť domáhať sa práv alebo povinností z neho vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho
úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju právnu pozíciu. Účinnosť zmluvy umožňuje konať tak, aby sa
dosiahol samotný účinok zmluvy, teda aby nastali tie právne následky, ktoré sú ňou sledované, resp.
v nej dojednané. Účinkami zmluvy treba rozumieť dosiahnutie právnych následkov/dôsledkov zmluvy,
ktoré sa ňou sledovali. Okamih účinnosti zmluvy si strany môžu v zmluve dohodnúť. Ak nie je dohodnuté
v zmluve nič iné, je zmluva účinná momentom jej uzavretia. Účinnosť zmluvy môže nastať aj neskôr ako
jej platnosť, nikdy však skôr. Platnosť zmluvy podmieňuje jej účinnosť.
74. Žalovaný namietal názor súdu prvej inštancie vyslovený v odseku 160. odôvodnenia rozsudku v
spojení s odsekom 155. odôvodnenia rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podľa čl. VI. bod 6.1 kúpnej
zmluvy-kamenivo priznal tejto zmluve spätnú účinnosť,
pričom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo 22/2002 a
sp.zn. 28 Odo 380/2010 poukázal na porovnanie v prípade, ak sa k vzniku a účinnosti zmluvy vyžaduje
ďalšia okolnosť, napr. súhlas určitého orgánu. Následne vyslovil, že pokiaľ tomu tak nie, nie je možné
vylúčiť, aby si zmluvné strany založili účinnosť pred dňom jej uzavretia. Podľa názoru žalovaného
uvedené rozhodnutia nemožno aplikovať na spor medzi žalobcom a žalovaným. So zdôraznením
rešpektovania určitých mantinelov zmluvnej retroaktivity vo všetkých prípadoch s výsledkom právnej
neistoty v právnych vzťahoch žalovaný taktiež uviedol, že zmluvná retroaktivita je zakázaná ak je v
rozpore s kogentnou normou (§ 39 Občianskeho zákonníka).
75. Súd prvej inštancie (odsek 155. a 160. odôvodnenia rozsudku) vychádzal z názoru k výkladu
§ 43 Občianskeho zákonníka, Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1.zväzok. Veľký Komentár, Bratislava:
Eurokódex, 2011, 340 s., v ktorom sa odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 22.8.2007, sp.zn. 28Cdo/3033/2005 : „ Zmluvná retroaktivita je v oblasti občianskeho práva nielen
známa, ale i prípustná. Záleží od účastníkov zmluvy, aby posúdili a rozhodli, od ktorého okamihu založia
účinnosť zmluvy. Tak je tomu typicky v prípadoch, keď zmluva podľa výslovného a nepochybného prejavu
vôle účastníkov má nadobudnúť účinnosť po dátume uzatvorenia zmluvy. Nemožno však vylúčiť, aby
účastníci založili účinnosť zmluvy predo dňom jej uzavretia. Uvedený postup je prípustný vtedy, ak zákon
neustanovuje ako podmienku vzniku a účinnosti ďalšiu okolnosť (tak typicky súhlas určitého orgánu,
ktorý musí nevyhnutne pristúpiť k zmluvnému prejavu účastníkov).“
76. V danom prípade nie je sporné, že dodávka a odber lomového kameniva medzi žalobcom a
žalovaným bola uskutočňovaná v období od 1.4.2014 do 12.8.2014 na základe kúpnej zmluvy zo dňa
19.12.2013 a v období od 13.8.2014 na kúpnej zmluvy-kamenivo zo dňa 13.8.2014. Podľa § 409
Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka má §
409 Obchodného zákonníka ako základné ustanovenie vymedzujúce podstatné časti (náležitosti) kúpnej
zmluvy kogentný charakter. Kúpna zmluva patrí medzi konsenzuálne zmluvy; vzniká dohodou zmluvných
strán o týchto podstatných náležitostiach. Písomná forma je podmienkou platnosti v prípadoch ak tak
ustanovuje zákon alebo vtedy, keď písomnú formu zmluvy určila aspoň jedna zo zmluvných strán (§ 272
Obchodného zákonníka), inak právna úprava nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme.
Zákon nevylučuje a nezakazuje dohodu zmluvných strán o písomnej forme zmluvy.
77. Za použitia právnej teórie o dôslednom rozlišovaní medzi platnosťou právneho úkonu, jeho
účinnosťou a účinkami právneho úkonu (odsek 72. tohto odôvodnenia) a vysloveného názoru, že
uzavretím dodatku č. 1 dňa 13.8.2014 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2013
a kúpnej zmluvy-kamenivo dňa 13.8.2014 došlo formou privatívnej novácie k zániku a vzniku nového
záväzkového vzťahu týkajúceho sa dodávok lomového kameniva, odvolací súd uzavrel, že účinnosť
kúpnej zmluvy-kamenivo nastala súčasne, t.j. v rovnaký v deň ako zmluvné strany vyjadril konsenz
(súhlas) s jej obsahom podpisom na to oprávnených zástupcov zmluvných strán. Podpisom zmluvy
týmito osobami bol zavŕšený proces uzatvorenia kúpnej zmluvy-kamenivo v písomnej forme. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nový záväzok nastúpil na miesto pôvodného
záväzku dodávať lomové kamenivo s účinnosťou od 1.4.2014 odkazom na čl. VI. bod 6.1 kúpnej zmluvy-
kamenivo. V prípade čl. VI. bod 6.1. kúpnej zmluvy-kamenivo (účinnosť zmluvy ako celku) je namieste
vysloviť neplatnosť tohto dojednania pre rozpor s § 409 Obchodného zákonníka v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka.
78. Obsahom zmluvy sú práva a povinnosti jej účastníkov. O tom, aký bude obsah konkrétnej zmluvy,
rozhoduje autonómna vôľa zmluvných strán. Obsahom zmluvy v užšom zmysle slova je všetko to,
čo zmluvné strany urobili obsahom zmluvného konsenzu. To platí najmä v prípade, ak ide o zmluvu,
pre ktorú je predpísaná písomná forma zákonom alebo dohodou (§ 40 Občianskeho zákonníka).
Dôsledky viazanosti zmluvných strán ich prejavmi sa odvíjali od písomne dohodnutého obsahu kúpnej
zmluvy. Preto pre posúdenie, či pri zrušení doterajšieho záväzku a jeho nahradení novým záväzkom
nastali účinky ex nunc alebo účinky ex tunc, je v danom prípade rozhodujúce dojednanie obsiahnuté
v čl. III. bod 3.3 kúpnej zmluvy-kamenivo. Autonómna vôľa zmluvných strán vyjadrená v predmetnom
zmluvnom dojednaní nie je obmedzená zákonom, zákon ju nevylučuje ani nezakazuje. V dojednaní
je vyjadrená vôľa zmluvných strán viazanosti dodávok lomového kameniva v období od 1.4.2014 do
12.8.2014 rovnakými podmienkami ako boli dojednané od 13.8.2014 čo do predmetu, ceny a množstva
lomového kameniva. Pokiaľ ide o účinky ex tunc považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v rozsahu
uskutočnených dodávok lomového kameniva v predmetnom období nedošlo vôbec k zaplateniu kúpnej
ceny vo výške podľa čl. III bod 3.1 v spojení s čl. III bod 3.3.2 spôsobom započítania podľa čl. III bod
3.3.3 kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013. Na tomto mieste dáva odvolací súd zároveň do pozornosti
správnosť skutkových zistení, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odseku 165. odôvodnenia rozsudku.
79. Podstatou odvolacích námietok žalovaného pri pohľadávke 4 200 eur, ktorú žalobca vyúčtoval
faktúrou č. 1418356807 ako nájomné za nájom mobilného triediča za obdobie jún 2016, bolo tvrdenie
o nesplnení kumulatívnych podmienok pre obnovenie nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2015 a o spornosti
skutočnosti, kedy skutočne došlo k ukončeniu nájmu mobilného triediča, keď súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnej aplikácii § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
existencii a obnovení nájmu na skutkový stav. Poukázal na to, že predpokladom obnovenia nájomnej
zmluvy zo zákona je kumulatívne splnenie obligatórnych podmienok spočívajúcich v nekonaní každej zo
zmluvných strán spočívajúcich 1/ v nevrátení prenajatej veci nájomcom prenajímateľovi a v pokračovaní
užívania veci nájomcom a 2/ prenajímateľ sa nebráni v lehote 30 dní po skončení nájmu proti nájomcovi
žalobou na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti. Zo skutočnosti, že žalovaný nevrátil
žalobcovi mobilný triedič (stroj) po ukončení nájmu dňom 19.5.2016 (uplynutie doby nájmu) do troch
dní, pričom žalovaný oznámil žalobcovi dňa 1.6.2016, že stroj neužíva a stroj zostal na žiadosť žalobcu
u žalovaného len z dôvodu servisnej prehliadky, a žalobca nepodal žalobu o vydanie veci, nemožno
vyvodiť kumulatívne splnenie podmienok obnovenia nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2015
(čl.l.228 - 230).
80. Po preskúmaní a vyhodnotení dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie konštatuje odvolací
súd správnosť skutkových zistení a skutkového stavu v rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré uviedol
súd prvej inštancie v odsekoch 20., 26. - 27., 33. - 34. odôvodnenia rozsudku v spojení s odsekmi
180. - 185., 188., 190. - 192. odôvodnenia rozsudku. Tvrdenia žalovaného o ukončení nájmu dňom
19.5.2016 uplynutím doby, z ktorého dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie nájomného za
mesiac jún 2016 nie sú spôsobilé na to, aby založili dôvod na zmenu právnych názorov vyslovených
súdom prvej inštancie. Pri rešpektovaní dispozície žalobcu so žalobným návrhom proti žalovanému
uplatnením nájomného za mesiac jún 2016 vo výške 4 200 eur (odsek 192. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie) súd prvej inštancie správne v hodnotení skutkového stavu podľa § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka ustálil, že po dátume 19.5.2016 došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za
pôvodne dohodnutých podmienok, vrátane doby nájmu. Nájomnú zmluvu uzatvorili zmluvné strany,
žalobca v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu, dňa 10.7.2015 na dobu určitú
6 mesiacov odo dňa odovzdania predmetu nájmu. K odovzdaniu predmetu nájmu došlo 19.5.2015.
Doba 6 mesiacov od dátumu 19.5.2015 uplynula dňa 19.11.2015, pričom žalovaný pokračoval v užívaní
veci, čomu žalovaný nebránil. Po dátume 19.11.2015 sa nájomná zmluva obnovila opakovane až do
19.5.2016 (odsek 181. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Rovnako sa odvolací súd stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie v odseku 191. odôvodnenia rozsudku, že oznámenie žalovaného zo
dňa 1.6.2016, o ukončení nájmu triediaceho stroja (uvedené v podaní zo dňa 22.7.2016) vyjadruje jeho
vôľu ukončiť nájomný vzťah výpoveďou bez uvedenia dôvodov podľa čl. V. bod 5.2. nájomnej zmluvy,
podľa ktorého zmluvné strany pre tento spôsob ukončenia nájomnej zmluvy dohodli jednomesačnú
výpovednú dobu. Vôľa žalovaného vyjadrená v oznámení zo dňa 1.6.2016 nespĺňala podmienky pre
ukončenie nájomnej zmluvy odstúpením podľa čl. V. bod 5.3. v spojení s bodom 5.5 nájomnej zmluvy.
K obnoveniu nájomnej zmluvy z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odseku 187. odôvodnenia
rozsudku, došlo opakovane do 19.11.2016. Jednomesačná výpovedná doba začala v súlade s čl. V bod
5.2 nájomnej zmluvy plynúť od 1.7.2016 a plynula do 1.8.2016 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Nájomná zmluva patrí medzi konsenzuálne zmluvy, nie zmluvy reálne. Užívanie predmetu nájmu bolo
podľa čl. IV bod 4.1.2 dohodnuté ako oprávnenie nájomcu. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že ako
nájomca v mesiaci jún 2016 predmet nájmu neužíval, nie je z hľadiska nároku na zaplatenie nájomného
právne významná. Za obdobie mesiaca jún 2016, počas ktorého boli zmluvné strany viazané obsahom
platnej a účinnej nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie rozhodol správne a žalobcovi opodstatnene priznal
nárok na zaplatenie 4 200 eur.
81. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok
súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti výroku (tretia výroková veta) vecne správny a
táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
zisteného skutkového stavu.
82. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti
výroku o nároku na náhradu trov konania(piata výroková veta), o ktorých rozhodol súd prvej inštancie,
vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje
tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
83. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania
zásad podľa § 251 CSP.
84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.