Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010285
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721010285.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného K. W., stíhaného pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 14. 07. 2022, o odvolaní obžalovaného K. W. proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/39/2021 zo dňa 09. 02. 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/39/2021 zo dňa 09. 02. 2022, bol obž. K. W.
uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák.
a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

dňa 27. 10. 2020 v čase po 18.00 h viedol ako vodič svoje osobné motorové vozidlo zn. Jeep Grand
Cherokee s ev. č.: ZV XXXDR po ceste III/2550 v smere jazdy od obce Hontianske Nemce, časť Vinice
na obec Sitnianska Lehôtka, okres Krupina, pričom z dôvodu vbehnutia lesnej zveri - jelenice, zišiel
s vozidlom z cesty vpravo, kde zostal stáť a s vozidlom sa nevedel dostať späť na cestu, pričom pri
preverovaní udalosti hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Krupine sa na výzvu policajta
odmietol podrobiť dychovej skúške analyzátorom dychu prístrojom AlcoQuant s ev. č.: A409971, ktorým

sa zisťuje objemové percento alkoholu v krvi a taktiež sa odmietol podrobiť odberu krvi na zistenie
prítomnosti alkoholu, hoci mu z uvedeného úkonu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo pre jeho zdravie,

pričom rozhodnutím o priestupku pod číslom ORPZ-ZV-ODI2-511/2019-S vydaným Okresným
dopravným inšpektorátom vo Zvolene dňa 05.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2020
a vykonateľnosť dňa 21.02.2020 a ktoré mu bolo oznámené pri ústnom prejednávaní priestupku dňa

05.02.2020, mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona,
§ 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, mu súd výkon trestu podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 6 rokov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zákona obžalovanému uložil aj trest
prepadnutia veci a to:
- osobného motorového vozidla zn . Jeep Grand Cherokee, ev. č. ZV XXXDR, VIN:
XJXGWBXNXXYXXXXXX, pričom podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že síce obžalovaný voči skutku, ktorý mu bol
kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný, bol tento zo žalovanéhoskutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkov a to policajtov V. M. a R. M.. Okresný súd mal
za to, že ohľadom rozhodujúcich okolností skutku, t. j., kedy sa skutok stal, kto bol jeho páchateľom
a ako prebiehal skutkový dej , tieto boli v absolútnom súlade s ich vzájomnými výpoveďami tak z

prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom korešpondovali i s úradnými záznamami,
zápisnicami, ktoré boli spísané v priebehu policajnej kontroly, či objasňovania priestupku. Okresný súd
mal za preukázané, že obžalovaný sa po výkone činností (vedení osobného motorové vozidla), napriek
tomu, že v čase skutku mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, odmietol podrobiť dychovej
skúške, ako aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi, alebo iného biologického materiálu za

účelom zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Predmetné jednoznačne vyplývalo z výpovedí
svedkov - policajtov V. M. a R. M.. Obžalovaný sa podľa ich výpovedí odmietol nielen legitimovať, či
uviesť svoje osobné údaje, ale odmietol sa podrobiť aj dychovej skúške, či odberu krvi alebo iného
biologického materiálu a to aj napriek tomu, že bol upozornený na trestnoprávne následky spojené s
neuposlúchnutím výzvy. Naviac takto konal v čase, keď mal ODI Zvolen uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Obžalovaný sa síce na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že on

vozidlo neriadil a sám žiadne oznámenie urobiť nechcel, preto ani nevidel dôvod na svoju legitimáciu, či
podrobenie sa dychovej skúške alebo odberu krvi. Dokazoval, že vozidlo viedla iná osoba , ktorej meno
uviesť nechcel z dôvodu, aby nebola trestne stíhaná. Obžalovaný však bezprostredne po nehode na
žiadne takéto skutočnosti nepoukázal, napokon sám policajtom potvrdil, že vozidlo viedol on a opísal
priebeh nehody. Prvýkrát o danej inej osobe sa obžalovaný zmieňoval až v zápisnici o jeho zadržaní

na druhý deň, dňa 28.10.2020. Zároveň aj svedok V. B. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že mu obžalovaný telefonoval a uviedol mu, že je v jarku a treba ho ťahať.
Žiadne iné skutočnosti mu neuviedol a keď sa na dané miesto dostavil, videl len obžalovaného. Žiadnu
inú osobu na tomto mieste nevidel.

Zároveň súd poukázal na závery znaleckého dokazovania , najmä na to, že analýzou DNA z venca
volantu predmetného vozidla, bola zistená DNA obžalovaného s tým, že v uvedenej stope bola
síce zistená aj majoritná prítomnosť prímesi biologického materiálu ľudského pôvodu nevhodná na
interpretáciu a individuálnu identifikáciu. Teda v danom prípade sa jedná o majoritného prispievateľa s
individuálnouidentifikáciou alenominoritnúprímeszbiologickéhomateriáluľudskéhopôvodu,dokonca

nevhodnú na interpretáciu a individuálnu identifikáciu. Z týchto dôvodov mal okresný súd za to, že
na vykonanom hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu dôkazy spoľahlivo a bezpečne vyvrátili
obhajobu obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine

a treste, ktoré bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s jeho
obhajobou, čo sa týka zákonnosti výpovede policajtov ako svedkov ohľadne jeho priznania na mieste
skutku.Súdibakonštatoval,žezadôkaznepovažovalúradnýzáznam,alesvedeckévýpovedepolicajtov
pred súdom. Jeho námietky sa však nevzťahovali k použitiu úradného záznamu, ale sa týkali svedeckej

výpovede zasahujúcich policajtov v časti, ktoré sa týkajú výpovede podozrivej osoby bez jej zákonného
poučenia. Zároveň poukázal na výpoveď svedka V. B., ktorá nepotvrdila to, že vozidlo nemala šoférovať
tretia osoba. Svedok B. prišiel na miesto nehody po viac ako hodine po jeho prvom telefonáte a prišiel
v podstate v rovnakom čase ako policajná hliadka. Zároveň poukázal na svedectvo utajeného svedka,
pričom má za to, že súd sa s takouto zápisnicou vôbec nemal oboznamovať, ani uvádzať v rozhodnutí,

počas súdneho pojednávania bol svedok odtajnený a na druhej strane, človek , ktorý ho mal počas
jazdy autom vidieť, ako sa snaží dostať auto z jarku tým, že ho šoféruje, zostal stále utajený. Zároveň
spochybnil aj identifikovanie DNA J. R. , pričom na rovnakom mieste boli aj iné vzorky DNA, zároveň on
nikdy nepopieral, že sa pri dlhom čakaní na vytiahnutie posadil aj na miesto vodiča a dotýkal sa volantu,
zo samotného znaleckého posudku nevyplýva, že je možné určiť, či obvinený skutočne vozidlo riadil,

resp. či mohla vozidlo viesť aj iná osoba.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nariadil termín verejného
zasadnutia,naktorýsariadneavčasdostaviljednakobžalovaný,jehoobhajca,akoajkrajskýprokurátor.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a poukázal
najmä na svedecké výpovede policajtov, na ktoré okresný súd prihliadol a ktoré sa týkali správania
obžalovaného pred jeho poučením. Mal za to, že takýto dôkaz nemôže byť použitý v súdnom konaní a
poukazuje na zásadu in dubio pro reo a žiadal, aby bolo rozhodnuté v prospech obžalovaného.Krajský prokurátor v konečnom návrhu pred súdom uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za
zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Sám obžalovaný na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s tým, čo povedal jeho
obhajca a mal za to, že súd ho nemôže odsúdiť za niečo, čo nespáchal.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného K. W. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu a je zrejmé, že tieto
dôkazy umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., kedy potom aj súd tieto

jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, aj v súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por.
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a najmä aj pri rozhodovaní o tom, aký druh a

formu trestu obžalovanému za takto preukázanú trestnú činnosť musel ukladať.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z predloženého trestného spisu pre krajský súd jednoznačne vyplynulo, že súd prvého stupňa

na viacerých hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu veci. Prvostupňový súd jednoznačne podrobne vypočul zasahujúcich policajtov v
mieste dopravnej nehody a to V. M., ako aj R. M., zároveň vypočul svedka V. B., ako sa aj oboznámil
so znaleckému posudkom KEÚ Slovenská Ľupča.

Pre krajský súd z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že prvostupňový súd vo svojom
odôvodnení podrobne uviedol, ako sa vysporiadal s hodnotením jednotlivých dôkazov, pričom tieto
dôvody podrobne rozviedol na strane 8 až 10 odôvodnenia prvostupňového rozsudku, pričom
krajský súd o týchto záveroch nemá pochybnosti a aj z pohľadu krajského súdu zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach. Krajský súd rovnako ako okresný

súd považuje obhajobu obžalovaného ako nelogickú a vo vzťahu k vykonaným dôkazom ako
absolútne nepravdepodobnú , pričom všetky vykonané dôkazy smerovali k tomu, že vodičom bol J..
K. W.. Argumentáciu obžalovaného týkajúcu sa toho, že prvostupňový súd prihliadal aj na výpovede
svedkov, t.j. zasahujúcich policajtov, o skutočnostiach, ktoré vypovedal obžalovaný pred zákonným
poučením nepovažoval krajský súd za relevantné, vzhľadom k tomu, že z odôvodnenia okresného

súdu jednoznačne vyplýva, že vyhodnocoval jednotlivé dôkazy a vzájomné súvislosti a to porovnaním
vzájomných súvislostí vyplývajúcich z výpovedí svedkov, ako aj zo znaleckého posudku a to bez
prihliadnutia na vyjadrenie obžalovaného pred zákonným poučením. V neposlednom rade má aj krajský
súd za to, že aj samotná obhajoba obžalovaného nebola podložená žiadnym relevantným dôkazom,
okrem jeho samotného tvrdenia.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste obžalovanému, krajský súd konštatuje, že tento bol uložený
správne, pričom prvostupňový súd vyhodnotil tak osobu páchateľa, ako aj závažnosť trestného činu,
s prihliadnutím na príslušné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a uložený podmienečný trest odňatiaslobody, so súčasným uložením trestu zákazu činnosti a prepadnutia veci a možno ho považovať za
zákonný a správny.
Z týchto dôvodov preto Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné

a toto podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 6, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.