Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Martin Ľupták, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010774
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719010774.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Kvietka v trestnej veci obžalovaného Z. D. a spol. stíhaného
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 8. septembra 2022, o odvolaní obžalovaného Z. D. proti rozsudku
samosudkyne Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/110/2019 zo dňa 28.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/110/2019 zo dňa 28.01.2022 bol
obžalovaný Z. D. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
v presne nezistený deň koncom mesiaca september 2018, v čase okolo 16.00 hod., v katastri obce

Sása, časť Lomné, spoločne prišli k maringotke s popisným číslom 5, kde opakovane vulgárne nadávali
poškodenej B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., S. hrad č. 7, ktorá sa v tom čase nachádzala pred
maringotkou, a požadovali od nej, aby stiahla trestné oznámenie, ktoré podala na X. oddelení vo Zvolene
týkajúce sa poškodenia jej osobného motorového vozidla, vedené pod ČVS:ORP-759/ZV-ZV-2018, a
to K. K. so slovami „stiahni to dolu, ty piča, ak to trestné oznámenie nestiahneš, tak ti to tu podpálim!"
a Z. D. so slovami, že to oznámenie má stiahnuť a ak ho nestiahne, tak jej unimobunku podpáli, čo

sa niekoľkokrát opakovalo, na čo sa poškodená B. X. spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi zo
strachu pred nimi zamkla v maringotke, čím týmto konaním vzbudili dôvodnú obavu o život a zdravie
u poškodenej B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., S. hrad č. 7, a následne obvinení asi po 10-15
minútach z miesta odišli.
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5,
ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 4 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že mal za preukázané, že po tom, ako poškodená
nahlásila policajnému orgánu poškodenie jej automobilu neznámym páchateľom, obžalovaní sa jej pri
maringotke vyhrážali, že ak predmetné oznámenie nestiahne, tak jej predmetnú maringotku podpália.

Vyhrážanie sa poškodenej potvrdzovala jednak samotná výpoveď poškodenej ako aj výpoveď svedkyne
B. X., ktorá v čase skutku bola prítomná, a teda mala vedomosť o tom, že obžalovaní sa jej
vyhrážali. Zároveň predmetná výpoveď bola potvrdená aj výpoveďou druha poškodenej, a to Q. D..
Svedeckú výpoveď Z. D., ktorý vypovedal v prospech obžalovaných, súd považoval za nedôveryhodnú.
Ním uvádzaná skutočnosť, že v septembri 2018 poškodená maringotku nenavštevovala vôbec, bola
vyvrátená svedeckou výpoveďou samotnej poškodenej, jej sestry B. X., druha poškodenej Q. D., ale

aj ďalšími svedeckými výpoveďami svedkov Q. E. a N. O., z ktorých vyplývalo, že v období spáchania
skutku rodina poškodenej maringotku využívala, chodila tam, a to predovšetkým na rekreačné účely.Predmetnú nedôveru k tejto výpovedi prehĺbila aj skutočnosť, že sám svedok na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že obžalovaný 1) ho konfrontoval s jeho výpoveďou z prípravného konania a existuje tak
dôvodné podozrenie, že po tejto konfrontácii mal svedok snahu svoju pôvodnú výpoveď z prípravného

konania zmeniť v prospech obžalovaných. Pri ukladaní trestu prvostupňový súd obžalovaného 2)
konštatoval, že tento sa dopustil zločinu opakovane, a teda s poukazom na znenie § 38 ods. 5 Tr.
zák. v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zák. sa spodná hranica trestnej sadzby zvyšuje o 1/2-icu. Trestná
sadzba uloženia trestu odňatia slobody po zvýšení dolnej hranice o 1/2-icu tak predstavovala rozpätie
od 4 rokov do 6 rokov. Hoci prvostupňový súd pri ukladaní trestu v prospech obžalovaného 2)

nevzhliadol žiadnu okolnosť, konštatoval, že spáchaným skutkom nedošlo k ujmu na zdraví či majetku, a
preto uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 4 roky
nepodmienečne. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný 2) v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a
to rozsudkom 4T/4/2014, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal obžalovaný 2) po porade s obhajcom
odvolanie čo do výroku o vine a treste. Obžalovaný 1) si ponechal lehotu, pričom v zákonom stanovenej
lehote odvolanie nepodal a tunajší krajský súd o jeho odvolaní rozhodol samostatným uznesením.

Čo sa týka dôvodov podaného odvolania obžalovaného 2), tento prostredníctvom svojho obhajcu v
písomných dôvodoch uviedol, že výpovede svedkov poškodenej B. X. a jej sestry B. X. sú voči jeho
osobe zaujaté a nedôveryhodné. Okrem týchto výpovedí ho neusvedčuje zo spáchania skutku ani jediný
nestranný svedok. Poukázal aj na ďalších svedkov, a to N. O., ktorý býva 15 m od maringotky Q. D.,
a ktorý v inkriminovanom čase nič nepočul, žiadny krik, pričom uviedol, že keby sa niečo také stalo,

tak by o tom vedel. Zároveň svedok Z. D. uviedol, že v čase, keď sa mal stať skutok, poškodená do
maringotky nechodila. Súčasne poukázal aj na skutočnosť, že v čase, kedy mal byť skutok spáchaný,
chodil brigádovať spolu s obžalovaným 1) k R. N.. V inkriminovanom čase mal s poškodenou B. X.
nezhody kvôli pôžičkám peňazí, a preto žiadal odvolací súd, aby tento v tejto súvislosti citlivo vyhodnotil
dôveryhodnosť výpovedí svedka poškodenej a jej sestry. Zároveň žiadal postupovať v zmysle zásady

„in dubio pro reo“ a oslobodiť ho spod obžaloby.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po postupe v zmysle citovaného uznesenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd musí v tomto mieste konštatovať, že odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil,
že Okresný súd vo Zvolene vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy
na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v zmysle § 2 ods. 10 Tr.
por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí, kde sa krajský súd zaoberal odvolaním obžalovaného sa dostavil obhajca,
ako aj obžalovaný, eskortovaný z iného výkonu trestu, krajský súd zistil, že v konečnom návrhu
obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil. Intervenujúci krajský prokurátor považoval rozsudok
okresného súdu za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Samotný obžalovaný uviedol, že sa naďalej cíti nevinný zo spáchania skutku.

Podľa názoru krajského súdu Okresný súd vo Zvolene v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade
s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného

dokazovania za vylúčené a pochybné a akými úvahami sa správal pri hodnotení dôkazov.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, keď
tvrdil, že voči poškodenej sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, ako sa vysporiadal aj s tvrdeniamipoškodenej o tom, akým spôsobom malo dôjsť k trestnej činnosti a jednotlivé dôkazy vyhodnotil tak,
ako sú v rozsudku uvedené.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozhodnutia, tieto zodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že
obžalovaný Z. D. sa trestnej činnosti dopustil tak, ako mu bolo kladené za vinu podanou obžalobou
okresnej prokuratúry a ako o nej rozhodol prvostupňový súd na základe riadne vykonaného

dokazovania.

Krajský súd si vyžiadal na obžalovaného Z. D. nový odpis z registra trestov, z ktorého konštatuje, že tento
bol doposiaľ celkom 14-krát súdne trestaný, a to naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/49/2019, kedy mu za prečin krivého obvinenia a prečin krivej výpovede bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, k týmto skutkovým zisteniam, ako aj s poukazom na správne právne posúdenie
konania obžalovaného, ktoré je dostatočne podrobne a presvedčivo rozvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto záveroch žiadne pochybnosti a preto si úvahy

a závery prvostupňového súdu v plnom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, a to aj
v súvislosti s uložením trestu odňatia slobody, ktorý na základe takto zisteného skutkového stavu a
správneho právneho posúdenia prvostupňový súd berúc do úvahy aj následky trestnej činnosti správne
rozhodol o uložení nepodmienečného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby 4 roky so zaradením do
stredného stupňa stráženia.

Z týchto dôvodov preto krajský súd ani nevyhovel odvolaniu obžalovaného a postupom podľa § 319
Tr. por. odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.