Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/736/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120291203
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120291203.9

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX,
XXX XX D., proti povinnému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX H., vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná
6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 121EX 289/20, v konaní o vymoženie 1.659,70,-EUR s prísl., rozhodujúc
o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa

29. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo
dňa 29. júla 2022 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenej n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 29. júla 2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu pôvodných oprávnených 1/, 2/ na vykonanie exekúcie, doručeného súdu
dňa 4.5.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky pôvodných
oprávnených 1/, 2/, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 11C 235/2003-77 zo dňa 2.6.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.7.2005 a vykonateľnosť dňa 1.8.2005 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená

súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 052 01
Spišská Nová Ves, pod EX 64/2005, pričom podľa oznámenia súdneho exekútora, dňa 67Ek/736/2020
22.6.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Poprad, pod sp.
zn. 9Er/376/2005 (§ 8 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z.).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 67Ek/736/2020 dňa 11.6.2020 súdneho

exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov.
Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v
neprospech povinného.
3. Dňa 21.03.2022 bol súdu predložený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane
oprávneného, oznámenie o postúpení pohľadávky a Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.3.2022.
Súd na zmenu oprávneného prihliadol a dňa 1.6.2022 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.

4. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 29.7.2022,
vydaným vyšším súdnym úradníkom súd, v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.

5. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ustanovenie §

61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, avšak
zákon ho limituje v tom, že v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať lentaké skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný
poriadok tak obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na zastavenie exekúcie z tých
istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie mal byť právne

relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po predchádzajúcom návrhu
na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o skutočnosti, ktoré podľa
neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného obmedzenia
podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny

nemohol skôr uplatniť. V poradí ďalšie návrhy povinného na zastavenie exekúcie nemajú ani odkladný
účinok. Vyšší súdny úradník, po preskúmaní v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie
dospel k záveru, že povinný v opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal nové skutočnosti,
ktoré by nastali po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré by sa týkali
zániku vymáhaného nároku, zrušenia exekučného titulu, ani skutočností brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Keďže

povinný takéto skutočnosti súdu neuviedol, súd považoval jeho v poradí druhý návrh na zastavenie
exekúcie za nedôvodný a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ho
zamietol. Vyšší súdny úradník k tvrdeniam povinného spočívajúcim v nesúhlase povinného so zvoleným
spôsobom vykonania exekúcie súdnym exekútorom uviedol, že spôsob akým sa vykoná exekúcia
je plne v kompetencii súdneho exekútora a súd nepreskúmava spôsob akým ju vykonal. V prípade

peňažného plnenia môže byť exekúcia vedená aj viacerými spôsobmi, pričom súdny exekútor ich volí
vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Pri určení spôsobu vykonania
exekúcie sa prioritne riadi zásadou primeranosti. Jedným zo zásahov do v zásade neobmedzenej
voľby spôsobu výkonu exekúcie na peňažné plnenie súdneho exekútora je ustanovenie § 63 ods. 2
Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie sa dotýka tzv. drobných exekúcií a spôsobu exekúcie

vedenej predajom nehnuteľností, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt
alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku
predstavujevýnimkuzrežimulimitáciespôsobovvykonaniaexekúciepredajomnehnuteľnostipridrobnej
exekúcii. Ani režim drobnej exekúcie nemôže byť absolútny, pretože by mohlo prísť k jeho zneužitiu, a
to najmä zo strany subjektov, voči ktorým je vedených viacero exekučných konaní. Je preto namieste

isté vyváženie postavenia oprávneného a povinného. Vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v
rámci drobnej exekúcie je výnimočné a musia byť splnené predpoklady, ktorými sú: schválenie súdu pri
viacerýchexekučnýchkonaniachvedenýchvočipovinnému,vktorýchsavsúhrnevymáhajúpohľadávky
prevyšujúce sumu 2000,-EUR a súčasne preukázanie, že exekúciu na peňažné plnenie nie je možné
vykonať iným spôsobom. Iba pri preukázaní splnenia obidvoch vyššie vymedzených podmienok môže

súd vyhovieť návrhu súdneho exekútora a schváliť predaj nehnuteľnosti pri tzv. drobnej exekúcii.

6. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 8.8.2022,
podal povinný dňa 17.8.2022 (na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

7.Podanúsťažnosťpovinnýodôvodniltým,žesasúdnedostatočnevysporiadalsdôvodminazastavenie
tejto „starej“ exekúcie, ktorá je nezákonná, nemorálna a v rozpore s Ústavou SR. Nová oprávnená nemá
zďaleka taký spoluvlastnícky podiel na domovom majetku, ako uvádza, pretože sú na ňu podané žaloby
(o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy), ktoré sú dôvodné a podľa nich
bude mať oprávnená podiel na nehnuteľnosti1/16 a on 7/16. Ona sa snaží získať to, čo jej nepatrí. Tiež

zamlčala, že jej Okresný súd Poprad zamietol návrh na neodkladné opatrenie na vydanie kľúčov od
jeho rodinného domu, v ktorom on už býva 65 rokov a v ktorom má trvalý pobyt. Nezmienila sa ani o
tom, že spáchala trestný čin poškodzovania cudzej veci a majetku o čom prebieha trestné konanie.
Ďalej povinný zdôraznil, že on ani morálne ani právne nedlhuje týmto ľuďom nič o čom svedčí čestné
prehlásenie spísané u notára dňa 4.7.2002 a podpísané ním a E. E., v ktorom sa E. E. zaviazal že záloha

50.000,-Sk je záväzná a on sa zaviazal, že ju vráti v plnej výške ale najneskôr do 2 dní od doručenia
celej sumy za odpredaj nehnuteľnosti na jeho účet. G. E. ho však oklamali, sumu mu na účet nedoručili,
dom si previedli na seba a ako prví od zmluvy odstúpili. Preto on nemá povinnosť vrátiť im zálohu, keď
podmienku doručenia celej sumy jemu na účet, oni už nikdy nesplnili. Rovnako je aj zákonný dôvod na
zastavenietejtostarejexekúciezdôvoduuplynutiarozhodnejdoby5rokovododňaprvotnéhopoverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa oznámenia Okresného súdu Poprad (9Er/376/2005) zo dňa 17.5.2021
bolo exekučné konanie skončené.8. Súd sťažnosť povinného zaslal dňa 22.8.2022 na vyjadrenie oprávnenej, ktorá uviedla, že na vykonaní
exekúcie trvá a skutočnosti uvedené povinným považuje za irelevantné. Aj v predmetnom čestnom
vyhlásení, ktoré súdu predložil povinný, je uvedené sa jedná o zálohu, ktorú mal vrátiť a nikde nie je

uvedené, že v prípade odstúpenia od zmluvy zálohu vrátiť nemusí, čo aj nariadil v roku 2015 súd a na
základe jeho rozhodnutia je vedená táto exekúcia.

9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd preto dospel k záveru,
že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 13. odôvodnenia, sudca nad rámec

uvedeného k sťažnosti povinného uvádza, že po preskúmaní veci zistil, že povinný podal návrh na
zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. ako ďalší návrh na zastavenie
exekúcie, podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa ods. 2 daného ustanovenia, ktorý nemá
odkladný účinok. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne také skutočnosti,
ktoré by nastali po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.

Súd poukazuje na vyššie citovanú zákonnú úpravu týkajúcu sa návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, z ktorej je zrejmé, že povinný má právo v priebehu exekučného konania podať viac návrhov
na zastavenie exekúcie. Zákon však rozlišujeme medzi návrhom za zastavenie exekúcie podaným v
lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy musí povinný súdu uviesť a
preukázať všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a

návrhom za zastavenie exekúcie podaným po uplynutí lehoty do 15 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie, kedy môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré
nastali po uplynutí tejto lehoty a ďalším návrhom na zastavenie exekúcie (t.j. návrhom v poradí druhým,
tretím, ...), v ktorom môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali popodaní jeho predchádzajúceho návrhu (v posudzovanom prípade povinný podal predchádzajúci návrh
na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 29.3.2021) s výnimkou takej skutočnosti, ktorú by
povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.

19. Povinný podal súdnemu exekútorovi dňa 28.2.2022, v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie.
Súd po jeho preskúmaní konštatuje, že povinný v tomto návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadnu
právnu skutočnosť, ktorá by nastala po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie,
o ktorom súd už právoplatne rozhodol. Súčasne povinný neuviedol v podanom návrhu za zastavenie

exekúcie ani takú právnu skutočnosť, ktorá by patrila medzi taxatívne uvedené skutočnosti v ustanovení
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a odôvodňovala by zastavenie exekúcie napriek tomu, že by bola
súdu preukázaná oneskorene.

20. S tvrdeniami povinného, ktoré uviedol povinný v podanej sťažnosti, sa súd už podrobne a
právoplatným rozhodnutím vysporiadal pri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu povinného na

zastavenie exekúcie. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa čestného vyhlásenia je potrebné zdôrazniť
aj to, že exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane
postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného
titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného

ani z toho dôvodu, že v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové
tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním
exekučného titulu (obsah čestného vyhlásenia) a s ktorými sa vysporiadal už súd v konaní v ktorom bol
exekučný titul vydaný (t.j. Okresný súd Poprad, v konaní sp. zn. 11C 235/2003, ukončeným rozsudkom
zodňa2.6.2005,právoplatnýmdňa28.7.2005avykonateľnýmdňa1.8.2005,ktorýjevtomtoexekučnom

konaní exekučným titulom).

21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti
žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti

exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca
podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie.

22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenou, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým
súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnená bola v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie úspešná. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávnenej.

24. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26.Podľa§199evetyprvejadruhejpobodkočiarkuExekučnéhoporiadkuakjezástupcomoprávneného
alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do

začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.27. Oprávnená si náhradu trov, ktoré by jej vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie neuplatnila. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách
exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým

a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči
povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom
nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený.
Keďže oprávnená nenavrhla, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d
ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách

exekúcie, súd oprávnenej trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so
sťažnosťou povinného nepriznal.

28. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 6, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.