Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/61/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121492531
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121492531.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu
JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: Q. G., nar. 5. júna XXXX,
bytom O. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Nám.
SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: P. P., nar. 2. júla XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D.,
toho času bytom P. 7, XXX XX N., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, so sídlom Námestie
SNP 70/36, Zvolen, o zaplatenie sumy 2.614,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/56/2021-92 zo dňa 16. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/56/2021-92 zo dňa 16. júna 2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) žalobu
žalobcu zamietol (pozri výrok I. rozsudku) a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v
rozsahu 100 % (pozri výrok II. rozsudku).

1.1. Rozsudok odôvodnil najmä tým, že: „... Žalobca sa svojou žalobou, došlou na súd dňa 22.
9. 2021 domáhal zaplatenia sumy 2 614,76 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalobca je
vlastníkom motorového vozidla značky Mercedes Vito KB ev. číslo BB XXXDJ, ktoré na základe ústnej
dohody požičal žalovanému. Žalovaný na parkovisku pred bytovým domom, v ktorom býva, motorové
vozidlo zaparkoval, pričom v tej dobe došlo k poškodeniu bočných posuvných dverí. Škodovú udalosť
žalovaný oznámil žalobcovi až s odstupom času. Na základe ústnej výzvy žalobcu odmietol žalovaný
uhradiť náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, preto žalobca odovzdal vozidlo do opravy
spoločnosti Adia - ZV, s.r.o. , ktorá opravu mala realizovať a vystavil faktúru v sume 2 614,76 Eur.

1.2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci platobný rozkaz 36Up/1587/2021
zo dňa 5. 10. 2021. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že so
žalobcom sa pozná zhruba od januára 2021, kedy ho oslovil cez jeho otca, s ktorým sa pozná už dlhšiu
dobu, aby mu pomohol s predajom jeho nehnuteľností, keďže sa venuje realitnej činnosti. Postupom
času pre neho vykonával rôzne činnosti. Uviedol, že žalobca je majiteľom viacerých motorových vozidiel
a keďže on v tom čase nemal vlastné motorové vozidlo tak mu žalobca ponúkol na užívanie vozidlo
Mercedes Benz W 124 s tým, že ho on nepotrebuje. Toto vozidlo užíval zhruba 2 mesiace, pokiaľ nedošlo
k poruche. Následne mu dal žalobca k dispozícii motorové vozidlo Mercedes Benz Vito XXXCDI, ŠPZ
ZV XXX CZ , na ktorom vznikla škoda, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca mu vtedy deklaroval , že
vozidlo nepotrebuje a on potom toto vozidlo využíval na rôzne činnosti pre žalobcu. Logistika užívania

predmetného motorového vozidla bola taká, že po dohode so žalobcom sa dohodli, kto bude auto užívať
s tým, že niektoré dni toto auto potreboval aj žalobca, keď prepravoval napríklad viac osôb alebo väčšie
množstvo materiálu. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako a kedy došlo ku škode na predmetnom
motorovom vozidle. Nemôže však akceptovať, že ku škode došlo , alebo mohlo dôjsť práve v čase, keď
mal predmetné motorové vozidlo práve on. Žalovaná škoda nebola spôsobená jeho konaním. Predmetná
škoda nevznikla jeho činnosťou pri vedení motorového vozidla ani jeho nedbanlivosťou, či nečinnosťou
alebo zanedbávaním právnej povinnosti. Poukázal na to, že motorové vozidlo bolo značne poškodené
už predtým. V odpore namietal aj tú skutočnosť, že vo veci bola dodaná len proforma faktúra a je tam
uvedená ŠPZ BB XXX DJ...“

1.3. „... Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla Mercedes
Benz Vito, špz: ZV XXX CZ. V konaní takisto bolo preukázané, že toto motorové vozidlo so súhlasom
žalobcu užíval aj žalovaný, ktorý pre žalobcu vykonával rôzne činnosti v rámci realitnej kancelárie.
Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. V konaní takisto bolo preukázané, že na tomto
motorovom vozidle vznikla škoda na pravej strane, čo takisto medzi stranami nebolo sporné. V priebehu
konania žalobca do spisu pripojil faktúru za opravu tohto motorového vozidla č. X201058 v sume 2
614,64 Eur s tým, že bolo zaplatené v hotovosti. Potom, ako žalobca túto faktúru predložil , žalovaný tieto
skutočnosti ohľadom výšky škody už nespochybňoval, že došlo k zaplateniu za vzniknutú škodu. Sporné
medzi stranami ostala tá skutočnosť, kedy došlo k poškodeniu tohto motorového vozidla a kto mal toto
motorové vozidlo v tom čase k dispozícii. Žalobca trval na tom, že mu sám žalovaný povedal, že videl,
keď bol u svojej mamy na balkóne, ako do tohto motorového vozidla narazilo iné červené auto a potom
toto auto ušlo a následne mu povedal, že opravu zabezpečí prostredníctvom mechanika v Hriňovej, že
sa to vyklepe a natrie. Tieto skutočnosti mali počuť viaceré osoby, medzi inými aj otec žalovaného. Podľa
žalobcu, ak žalovaný tieto skutočnosti nepotvrdí tak jednoducho je klamár a podvodník. Žalovaný však
tieto tvrdenia žalobcu poprel, uviedol, že on nikdy nepovedal žalobcovi, že došlo k poškodeniu tohto
motorového vozidla takým spôsobom, ako to uviedol žalobca a že to videl či už z balkóna alebo z niekade
inokade. Žalobca na podporu svojich tvrdení žiadal vo veci vypočuť svedkyňu - matku žalovaného, ktorá
však uviedla, že sa o poškodení motorového vozidla dozvedela až keď začal tento súdny spor a povedal
jej to syn. Poukázala na to, že oni nemajú ani balkón s priamym výhľadom na parkovisko, len bočný
výhľad, odtiaľ vidieť len veľmi slabo, keďže sú tam stromy a sú na šiestom poschodí. Jej však syn nikdy
nepovedal, že to auto bolo poškodené. Žalobca napriek tomu, že svoje tvrdenia ohľadom toho, kedy
došlo k poškodeniu motorového vozidla a kto mal v tom čase vozidlo v užívaní, v konaní to nepreukázal,
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere už nevzniesol. Zodpovednosť za škodu zavinenie
predpokladá: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.

Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol porušil svoju právnu povinnosť v
súvislosti so vzniknutou škodou na motorovom vozidle, čo v konaní nebolo preukázané, kedy došlo k
poškodeniu tohto motorového vozidla a či v tom čase mal toto motorové vozidlo v užívaní žalovaný.
Naopak žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť a ani neuviedol akú. Z
uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu zamietol.

1.4. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP...“

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z obsahu
ktorého okrem iného vyplýva: „... Podané odvolanie žalobca odôvodňuje v zmysle § 365 ods. 1 písm. d)
a h) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Žalobca je vlastníkom motorového vozidla zn. Mercedes Vito KB evid. číslo W ktoré
na základe ústnej dohody požičal žalovanému, ktorý túto skutočnosť nepoprel, naopak aj z
listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný si od žalobcu opakovane
požičiaval pre svoje potreby rôzne motorové vozidlá, pričom ani raz žalobcu neupozornil na
skutočnosť, že niektoré z vozidiel, ale ani motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré je predmetom
tohto sporu, je poškodené.

Rovnako tak žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že s predmetným motorovým
vozidlom parkoval na parkovisku pred bytovým domom, v ktorom býva, pričom v tejto dobe
došlo aj k poškodeniu bočných posuvných dverí. Škodovú udalosť žalovaný oznámil žalobcovi
až s odstupom času.

Na základe ústnej výzvy žalobcu odmietol žalovaný uhradiť náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla a preto žalobca odovzdal vozidlo do opravy spoločnosti ADIA-ZV s.r.o.,
ktorá opravu zrealizovala a vystavila faktúru za opravu v sume 2.614,76 Eur.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.614,76 Eur opakovane, a to ústne, resp.
mailom prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný na výzvy nereagoval a sumu 2.614,76
Eur nezaplatil.

V konaní rovnako nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, podľa ktorého vozidlo „bolo značne
poškodené už predtým“, uvedené je len obranou žalovaného bez preukázania tohto tvrdenia,
keď žalovaný nepreukázal a žalobca popiera skutočnosť, že by ho žalovaný na poškodenie
vozidla niekedy, nejakým spôsobom upozornil. Motorové vozidlo žalovaný užíval bez obmedzení a
parkoval ho na parkovisku pred bytovým domom, v ktorom býva, pričom k poškodeniu bočných
posuvných dverí predmetného motorového vozidla došlo v čase, keď ho mal v užívaní žalovaný.

Na základe vyššie uvedeného preto žalobca navrhuje, aby Krajský súd Banská Bystrica ako
súd odvolací postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil rozsudok Okresného súdu
Zvolen zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 17C/56/2021-92, a vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie...“

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, z ktorého vyjadrenia vyplýva:
„... Za predpokladu riadneho a včasného podania posudzovaného odvolania je potrebné posudzovaný
opravný prostriedok žalobcu vyhodnotiť ako nedôvodný a neopodstatnený a rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Žalobca v obsahu podaného odvolania v podstate ponúka len vlastnú interpretáciu zdôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa , pričom v rámci petitu odvolania navrhuje napádaný rozsudok zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Skutkové zistenia a právne posúdenie veci ustálené súdom prvého stupňa sú koherentné s výsledkami
vykonaného dokazovania a majú spoľahlivú a zákonnú oporu v tomto dokazovaní.

Výsledky civilného sporového konania, vrátane uskutočnených pojednávaní preukázali relevantnosť a
opodstatnenosť skutkových a právnych výhrad a obrany zo strany žalovaného .

Žalovaný od začiatku konania namietal a robil sporným ,
a/ či , kedy, kde a za akých okolností u žalobcu skutočne došlo k žalobcom tvrdenej škodovej udalosti
na vozidle zn. Mercedes Vito KB ev. č. BB XXX DJ a to v relevantnej príčinnej súvislosti ;
b/ čo/kto participoval a zodpovedá za prípadný vznik škody na uvedenom vozidle ;
c/ v akej miere ( rozsahu ) a výške došlo k vzniku škody na vozidle žalobcu a to v relevantnej príčinnej
súvislosti;

Už v štádiu posudzovania žalobného návrhu bolo žalovaným vznesených viacero hmotnoprávnych a
procesnoprávnych výhrad , viď napr. podanie žalovaného zo dňa 27.10.2021.
Samotný žalobný návrh žalobcu bol koncipovaný bez toho, aby akýmkoľvek skutkovým tvrdením a
dôkazným preukazom odôvodnil argument o splnení podmienok pre vznik zodpovednosti na strane
žalovaného v zmysle ust. §§ 415, 420 Občianskeho zákonníka.

Postoje a dôkazný postup žalobcu boli skôr pasívne, mechanické a arbitrárne , čo sa prejavilo v absencii
akýchkoľvek relevantných dôkazov preukazujúcich skutkové a právne tvrdenia žalobcu, ako aj v absencii
relevantnej odvolacej argumentácie.

3.1. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a
právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej
zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho
zákonníka ( napr. § 769 až 771 ).

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je :
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody ,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. zavinenie.

Ani jeden z esenciálnych predpokladov uvedeného druhu zodpovednosti nebol v posudzovanej veci na
strane žalovaného prítomný a preukázaný...“

Žalobcom napádaný rozsudok sa náležitým a zákonným spôsobom vysporiadal so skutkovou, tak aj
právnou stránkou sporu a to aj v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.
Napádaný rozsudok súdu I. inštancie na základe vyššie uvedeného a preukázaného považujeme
za náležitý a zákonný aj z hľadiska jeho zdôvodnenia , v obsahu ktorého súd zrozumiteľným a
preskúmateľným spôsobom rozviedol svoje meritórne rozhodnutie , jeho dôvody a myšlienkové postupy ;
podrobne, precízne a výstižne ozrejmil skutkový a právny základ veci, vrátane na vec vzťahujúcej
sa a aplikovanej právnej úpravy, a uviedol z akých dôkazov, úvah a právnych záverov pri rozhodnutí
vychádzal. Rozhodnutie pokladáme za kompatibilné aj z pohľadu práva účastníkov ( strán ) na
spravodlivý proces, do ktorého je spravidla zahŕňané aj právo na riadne a preskúmateľné zdôvodnenie
súdneho rozhodnutia...“

V závere vyjadrenia žalovaný uviedol: „... Okolnosť, že výroky či odôvodnenie rozsudku nezodpovedajú
očakávaniam ( želaniam ) žalobcu neznamená, že rozsudok nie je odôvodnený a preskúmateľný, resp.
že konanie má inú vadu , prípadne že je založený na nesprávnom právnom posúdení.

Žalobca v podanom odvolaní síce produkuje formálne všeobecné tvrdenia o tom, že a) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a b) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak tieto všeobecné tvrdenia žiadnym bližším a
kvalifikovaným spôsobom neozrejmuje , nekonkretizuje , nevymedzuje a nepreukazuje, takže z obsahu
odvolania nie je zrejmé, v akom konkrétnom pochybení má spočívať žalobcom tvrdená vada konania
a nesprávnosť právneho posúdenia ( v tomto smere možno konštatovať, že posudzované odvolanie
vykazuje vady pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí ).

Na základe v tomto vyjadrení uvedených argumentov žalovaný navrhuje , aby súd II. inštancie podanému
opravnému prostriedku zo strany žalobcu nevyhovel a napádaný rozsudok ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdil...“

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods.
1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania žalobcu konštatuje,
že súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, ktorým je v zmysle § 383 CSP viazaný

a keďže žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe
súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie o ďalšie nové skutočnosti, ktoré nemohli byť bez
jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní, nemal dôvod nariaďovať dokazovanie na odvolacom
súde v zmysle § 384 CSP a pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

6. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 2.614,76 eur s
príslušenstvom, na tom základe, že ako vlastník motorového vozidla značky Mercedes Vito KB EVČ ZV
XXXCZ (odvolací súd poznamenáva, že žalobcom v spise aj nesprávne uvádzané EVČ BB XXXDJ),
na základe ústnej dohody požičal žalovanému, na ktorom mala vzniknúť škoda, keď toto vozidlo podľa
vyjadrenia žalobcu žalovaný zaparkoval: „... na parkovisku pred bytovým domov, v ktorom býva, pričom
v tejto dobe došlo aj k poškodeniu bočných posuvných dverí...“. Škodovú udalosť žalovaný oznámil
žalobcovi až s odstupom času, ktorú na výzvu žalobcu odmietol uhradiť. Odvolací súd poukazuje na
nepresnosť odvolania, v ktorom žalobca uviedol, že opravu vykonala spoločnosť Adia - ZV, s.r.o , Zvolen,
avšak z obsahu spisu vyplýva, že motorové vozidlo opravovala spoločnosť M.A. Servis so sídlom v Sliači,
Kollárova 5, ktorá vystavila aj faktúru č. 2201058 na sumu 2.614,64 eur (pozri č. l. 86 spisu), z čoho
vyplýva vnútorná zmätočnosť a rozpornosť jeho dôvodov, so skutočnosťami už ustálenými v priebehu
dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom prvej inštancie.

7. Podľa § 415 zákona š. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

8. Podľa § 420 ods. 1 a 3 občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

9. Povinnosť nahradiť škodu, podľa ustanovení občianskeho zákonníka vzniká až sekundárne
(následne) tomu subjektu, proti ktorému možno vyvodiť zodpovednostný vzťah v dôsledku toho,
že porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona, alebo z inej skutočnosti. Pri
uplatnení si práva zo zodpovednosti za škodu a nároku na jej náhradu je nevyhnutné, aby boli
splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Takýmito predpokladmi je v prvom rade
preukázanie protiprávneho konania (úkonu), druhým predpokladom je vznik škody, ktorá vznikla v
dôsledku protiprávneho konania, tretím predpokladom je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
úkonom a škodou (kauzálny nexus) a posledným predpokladom je zavinenie zodpovednostného
subjektu za vzniknutú škodu v dôsledku kauzálneho nexusu, pokiaľ zákon zavinenie predpokladá a
zodpovednosť nie je zákonom výslovne koncipovaná ako objektívna, pričom však prvé tri predpoklady
(protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť) majú povahu objektívnu a zavinenie má povahu
subjektívnu, viaže sa teda na osobu, ktorá svojim protiprávnym úkonom spôsobila škodu. Škodou sa
rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Pri určení výšky
škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
10. Vzniknutá skutočná škoda (damnum emergens) alebo ušlý zisk (lucrum cessant) musí byť
spôsobená bez pochybností práve porušením (alebo opomenutím) určitej konkrétnej právnej povinnosti
zodpovedného subjektu, čo v danej veci naplnené nie je. Škoda sama osebe, ktorá síce aj vznikla
porušením, v tomto prípade nekonkrétnej právnej povinnosti a aj neurčitým subjektom ešte nezakladá
zodpovednosť za vzniknutú škodu a právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť medzi týmito atribútmi je
preto zásadná a musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne a jednoznačne v konkrétnom
prípade preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, teda dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) o príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody v civilnom procese, teda aj v tomto prípade,
zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3Cdo/130/2010). Vzťah medzi príčinou a jej následkom
musí byť nie len jednoznačne preukázaný, ale musí byť aj bezprostredný, ktorú skutočnosť pri
komplexnom posúdení treba vziať do úvahy, čo v danom prípade rovnako naplnené nie je, nie je zrejmý
konkrétny čas protiprávneho konania a vzniku škody (pozri R 21/1992).
11. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov a vyvodenia zodpovednosti je nevyhnutné skúmať
vždy osobitne a vo vzťahu ku konkrétnej osobe. V danej veci súd prvej inštancie po zhodnotení
výsledkov dokazovania a zvážení zistených skutkových a právnych okolností potom správne rozhodol,
že žalobu zamietol, pretože bola nedôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, kedy došlo
k poškodeniu motorového vozidla a kto ho mal v tom čase v užívaní, nebolo preukázané, kto porušil

právnu povinnosť a vôbec nebolo preukázané k porušeniu akej právnej povinnosti došlo v súvislosti so
vznikom škody na motorovom vozidle, nebolo zistené či to bol žalovaný. S takýmito závermi sa odvolací
súd plne stotožňuje, súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane žalovaného neboli preukázané
zákonné podmienky vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 415 a § 420 občianskeho
zákonníka, a to predovšetkým preukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaného, teda konania
(opomenutia) povinného, ktorým by bolo možné konštatovať porušenie právnej či inej relevantnej
povinnosti, vyplývajúcej zo zákona, alebo z porušenia zmluvného vzťahu, resp. z nedodržania štandardu
správania, t. j. porušenia generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 občianskeho zákonníka. Nebol
tak preukázaný ani kauzálny nexus medzi eventuálnym (tvrdeným avšak nepreukázaným) porušením
právnej povinnosti a škodou a logicky potom nebolo možné vyvodiť ani zavinenie konkrétnej osoby, v
tomto prípade žalovaného za vzniknutú škodu na motorovom vozidle. Nepreukázaním čo i len jediného
z predpokladov zodpovednosti za škodu už nie je možné nárok na náhradu škody úspešne priznať. V
dôsledku uvedeného je potom nutné prijať záver, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a
nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu, čím
mu nevznikol ani nárok na náhradu škodu v zmysle ustanovení § 415 a § 420 občianskeho zákonníka.

12. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, na základe dôvodov odvolania a po zvážení všetkých
relevantných skutočností vyplývajúcich zo spisu rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I.
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Keďže výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, odvolací súd konštatuje, že v danom
prípade žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, je potom vecne správny i výrok II. rozsudku, ktorým v
súlade so zásadou zohľadnenia miery procesného úspechu a neúspechu strán sporu vyplývajúcej z §
255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Treba poznamenať, že v konaniach o uplatnenie náhrady škody ide o typické sporové
konanie, v ktorom sa v plnej miere požaduje preukázanie skutkových tvrdení a unesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu, ako subjektu, ktorý si uplatňuje určité majetkové tvrdené právo. Preto podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP bol potvrdený ako vecne správny aj závislý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) tak, že žalobca ako
neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to
samostatným uznesením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) § 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.