Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/19/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821204770
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3821204770.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G., zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matky S. a otca G.,
o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 12. augusta 2022 č.k. 13P/46/2021 61, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022 č.k. 13P/46/2021 - 61 súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.06.2020 č. k. 18P/3/2020-63 v časti úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému G. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého G. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach a otcovi uložil prispievať na výživu maloletého G. sumou 120,- Eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku, ktoré je povinný platiť k rukám matky najneskôr do posledného dňa v mesiaci,
ktorý predchádza mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje. Rozhodol, že stretávanie otca s maloletým
G. ponecháva na dohode rodičov a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie začal konanie na návrh matky a vychádzal zo skutkového zistenia, že maloletý G. bol
naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.06.2020 č. k. 18P/3/2020-63 zverený na
základe rodičovskej dohody do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch
s tým, že obaja rodičia maloletého zastupujú v bežných veciach a spravujú jeho majetok. Vyživovacia
povinnosť počas striedavej osobnej starostlivosti nebola určená. Súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia zistil, že maloletý G. má X rokov a od septembra bude navštevovať X. ročník Základnej
školy v M.. Zistil, že starostlivosť o G. v čase, keď má byť u otca, zabezpečuje stará matka otca, ktorá má
XX rokov a býva vedľa bytu otca, a tak dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého
G. otcom neplní svoj účel, otec využíva len, že vyživovacia povinnosť počas striedavej starostlivosti
nie je určená, no nijakým spôsobom sa na výchove a zabezpečovaní potrieb maloletého G. nepodieľa
a keďže maloletý od septembra nastupuje do 1. ročníka základnej školy, je potrebné jeho ukotvenie
v jednom prostredí, preto označil zverenie maloletého G. do výlučnej osobnej starostlivosti matky za
v záujme maloletého, ktorý to tiež chce. S nástupom maloletého do školy mala matka mimoriadne
výdavky na zakúpenie školských potrieb, školskej tašky (75,- Eur), oblečenia a úboru v
sume 380,- Eur. Otec sa na výdavkoch nijako nepodieľal. Ďalej má matka len bežné výdavky na stravu,
bývanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby a bežnú zdravotnú starostlivosť maloletého G.. Súd prvej
inštancie uviedol, že vzhľadom na zásadu tzv. potencionality príjmov na strane otca a celkového prístupu
otca k preukazovaniu svojich majetkových a osobných pomerov dospel k záveru, že v objektívnych

možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné pre maloletého G. v sume 120,- Eur. Zdôraznil, že
otec súdu nijako nepreukázal svoje majetkové a príjmové pomery, hoci na to bol riadne vyzvaný. Súd
prvej inštancie zistil, že otec nie je evidovaný ako zamestnanec. Avšak z vyjadrení otca, ktorý
ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach aj pracovnou vyťaženosťou, dospel k záveru, že otec
pracuje a má príjem, ktorý mu umožňuje riadne zabezpečovať svoju partnerku a ročného syna a zároveň
zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého G.. V čase poslednej úpravy rodičovských
práv a povinností pracoval na dohodu u kamaráta, ktorý má živnosť, pričom zarobil 650,- až 750,-
Eur mesačne. Súd pri určovaní výživného vychádzal z obdobných príjmov. Keďže nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, je zrejme niekde zamestnaný a ak by nebol, bol by nezamestnaný z
vlastného rozhodnutia, a preto súd vychádzal z príjmov, ktoré otec deklaroval v júni 2020, t. j. z tzv.
potenciálnych príjmov, ktoré otec zrejme dosahuje, a preto určil výživné v sume 120,- Eur mesačne.
Takúto sumu považoval za primeranú vzhľadom na potreby maloletého G., ktorý v septembri 2022
nastúpi do X. ročníka základnej školy, s čím sú objektívne spojené zvýšené výdavky.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o vyživovacej povinnosti podal včas odvolanie otec. Žiadal o
zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o vyživovacej povinnosti tak, že mu súd uloží
prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur, nakoľko nedokáže platiť 120,- Eur, Uviedol, že nemá
stálu prácu a snaží sa privyrobiť si na fuškách, kde zarobí cca 300,- Eur, že má ďalšie dve maloleté deti
s priateľkou, ktorej musí taktiež pomáhať, preto je schopný platiť len túto sumu. Uviedol, že prispieva
aj na školu, platil obedy v škôlke, kupoval oblečenie a samozrejme že aj tak naďalej robiť bude.

3. Matka k odvolaniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí. Poukázala, že otec sa nezúčastnil dvoch
pojednávaní, súdu sa vyhýbal zámerne, pol roka nepreberal rozsudok, aby nebol právoplatný a aby
nemala na nič nárok, od septembra jej neprispel na školské potreby dieťaťa. Poukázala, že syn je prvák
a výbava do školy stála cca 260,- Eur, otec nijako neprispel.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky uviedol, že súdom určenú výšku výživného
považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a navrhuje napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť ako vecne
správny z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti odvolací súd uvádza:

8. Otec v odvolaní uviedol, že má ďalšie dve maloleté deti s priateľkou, ktorej musí taktiež pomáhať.
Odvolací súd z aktuálnej lustrácie v registri obyvateľov zistil, že otec má evidované okrem mal. G. len
jedno ďalšie dieťa mal. T. L. pochádzajúce zo vzťahu s priateľkou. Preto uvedené skutkové tvrdenia otca
o jeho ďalších dvoch deťoch v odvolaní nie je pravdivé.

9. Otec ďalej v odvolaní tvrdí, že zarobí len 300,- Eur mesačne. Odvolací súd v odpovedi na toto tvrdenie
poukazuje najmä na skutočnosť, že otec sa nezúčastnil ani jedného z pojednávaní, hoci na ne bol riadne
a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť na pojednávaní opakovane ospravedlňoval vopred telefonicky
a to práve pracovnými povinnosťami. Súdu prvej inštancie napriek osobitnej výzve neoznámil svoje
príjmové pomery (ich výšku) ani písomne, ani prostredníctvom opatrovníka, ktorý sa pokúšal vykonať
šetrenie v jeho domácnosti. Kolíznemu opatrovníkovi uviedol len, že si príjem zabezpečuje formou
brigád bez konkretizácie výšky príjmu a že jeho priateľka poberá rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa.

10. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistených skutočností a z
telefonických vyjadrení otca, ktorý ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach práve pracovnou
vyťaženosťou (viď úradný záznam na č.l. 52 otec uviedol, že v deň pojednávania je pracovne
odcestovaný na SR), z vyjadrenia otca kolíznemu opatrovníkovi o príjme z brigád a z hodnotiacej
skutočnosti, že otec má príjem, ktorý mu umožňuje platiť nájomné v prenajatom byte, zabezpečovať
chod domácnosti s partnerkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke a živiť ročného syna a zároveň
zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého G.. Otec sám v odvolaní uvádza, že
maloletému G. platil stravné v škôlke, kupoval oblečenie. Zo všetkých týchto okolností je zrejmé, že otec
má dostatočný príjem na prispievanie na výživu maloletého G. v sume vyššej ako 50,- Eur. Správne
súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmu otca minimálne vo výške v čase poslednej úpravy
rodičovských práv a povinností, kedy taktiež otec nebol evidovaný zamestnaný, ale pracoval brigádne
(na dohodu u kamaráta), pričom zarobil 650,- až 750,- Eur mesačne.

11. Pokiaľ otec tvrdí, že bude aj naďalej prispievať na školu a zakupovať oblečenie maloletému,
odvolací súd predovšetkým poukazuje, že matka v odvolacom konaní vo vyjadrení z decembra 2022
uviedla, že otec napriek tomuto svojmu tvrdeniu od septembra na dieťa nijak neprispel. Podstatné
však je, že každodennú starostlivosť o maloletého vykonáva matka, u ktorej dieťa býva. Matka preto
uhrádza dennodenne sa vyskytujúce potreby maloletého. Len v jej povinnostiach je nakupovať dieťaťu
denne stravu, zakupovať potrebné oblečenie, hygienické prostriedky, zabezpečovať okamžite potrebnú
zdravotnú starostlivosť, platiť náklady spojené s bývaním dieťaťa, s jeho záujmami a pod., preto musí
mať k dispozícii potrebnú peňažnú sumu. Námietka otca o plnení výživného naturálnou
formou je preto nedôvodná, je potrebné určiť adekvátnu vyživovaciu povinnosť otca v peniazoch.

12. Vychádzajúc z takto určeného príjmu je aj podľa názoru odvolacieho súdu v schopnostiach a
možnostiach otca prispievať na výživu maloletého súdom určeným výživným 120,- Eur.

13. Uplatnené dôvody odvolania otca proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu o výživnom
potvrdiť.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti o výživnom vecne správny. Preto ho odvolací
súd podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v
spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola
zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa
ustanovenia § 55 C.m.p.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u
miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.