Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Blaha

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/55/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122438324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122438324.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
Gas Logistics a.s., so sídlom Táborská 15, 040 01 Košice-mestská časť Juh, IČO: 47 460 962, zast.
GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939 proti žalovanému
NAWARA s.r.o., so sídlom Banská Belá 49, 966 15 Banská Belá, IČO: 45 262 721, zast. JUDr. Michal
Holčík, advokát, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 45 021 767 o zaplatenie sumy 400,00
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
7Cb/15/2022-69 zo dňa 31. marca 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cb/15/2022-69 zo dňa 31. marca 2023 v
prvej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
a v zostávajúcej časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 200,- EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do zaplatenia rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 7Cb/15/2022-69 zo dňa 31. marca 2023 v prvej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cb/15/2022-69 zo dňa 31.marca 2023 v
tretej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 9,8 %.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 64,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia zamietol žalobu na úhradu sumy 200
EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 400 EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022,
úroku z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 200 EUR od 09.11.2022 až do zaplatenia, paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.

2. V druhej výrokovej vete konanie v časti o zaplatenie sumy 200,- EUR zastavil. V tretej výrokovej vete
rozhodol, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 400,- EUR s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že medzi stranami
sporu bola uzavretá zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 (ďalej aj „zmluva“), ktorej
predmetom bol záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi služby podľa zmluvy a v rámci vedľajších
dojednaní podľa článku VIII. ods. 4 a 5 zmluvy sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi do 30.09.2019

jeden kus nadzemného zásobníka plynu, ktorého dodávka bola žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č.
180170983, ktorá bola žalobcom uhradená. V prípade omeškania žalovaného so splnením záväzkov
podľa článku VIII. ods. 4 zmluvy si zmluvné strany v odseku 5 dohodli zmluvnú pokutu 200,- EUR
za každý, aj začatý mesiac omeškania so splnením záväzku žalovaného. Za omeškanie so splnením
povinností za obdobie jún a júl 2022, si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu 400,- EUR, vrátane úroku z
omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu
žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za jún 2022, avšak nárok na
zmluvnú pokutu za júl 2022 v sume 200,- EUR žiadal zamietnuť z dôvodu, že čestné vyhlásenie tretej
osoby, na ktoré bol viazaný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, bolo žalobcovi doručené dňa 14.06.2022,
ako to vyplýva so zápisnice v konaní pred okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 28Cb/4/2022.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca vzal svoju žalobu
späť v časti uplatneného nároku vo výške 200,- EUR a konanie v tejto časti žiadal zastaviť z dôvodu
čiastočného plnenia žalovaným dňa 08.11.2022.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykonanom dokazovaní dospel okresný
súd k záveru, že sporná medzi stranami bola otázka oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty za mesiac júl 2022 v zmysle článku VIII. bod 5 zmluvy. Okresný súd konštatoval, že
predmet sporu sa zúžil na posúdenie formy splnenia povinnosti v súvislosti s poskytnutím žalobcovi
čestného prehlásenia tretej osoby p. H. o rešpektovaní vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Okresný
súd konštatoval nespornú skutočnosť odovzdania čestného prehlásenia tretej osoby žalobcovi dňa
14.06.2022. Konštatoval, že eventuálne priznanie uplatneného nároku podľa článku VIII. bod 5 zmluvy by
bolo možné charakterizovať ako šikanózny výkon práva. V konaní mal preukázanú skutočnosť, že čestné
vyhlásenie tretej osoby p. H., aj keď len vo forme kópie, bolo odovzdané žalobcovi dňa 14.06.2022,
čo vyplýva zo zápisnice v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn 28Cb/4/2022. Z
predloženého čestného prehlásenia okresný súd zistil, že jeho autentickosť bola overená notárskym
úradom dňa 06.06.2022. Toto notárske overenie konštatuje, že fotokópia akéhokoľvek dokladu súhlasí
doslovne s originálom listiny a pre účely použitia pre ďalšie právne úkony takýto doklad povyšuje
na originál dokladu. Okresný súd konštatoval, že overená kópia dokladu plní v podstate funkciu
originálu. Konštatoval, že znenie článku VIII. bod 4 zmluvy stanovuje „vrátane potvrdenia zákazníka,
že je držiteľom príslušného zásobníka a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo klienta
k uvedenému zásobníku“. Podľa okresného súdu v prípade porušenia tejto podmienky a uplatnenia
nároku na zmluvnú pokutu podľa článku VIII. bod 5 zmluvy, zmluvné strany písomne nekonkretizovali,
či sa má jednať o originál potvrdenia alebo postačuje fotokópia takéhoto potvrdenia, naviac v súdenej
veci je táto kópia opatrená overovacou doložkou notárskeho úradu. Okresný súd uviedol, že nemohol
nezobrať do úvahy, že splnenie tejto podmienky záviselo od vôle tretej osoby, ktorá nebola účastníkom
zmluvného vzťahu. V prípade nezáujmu tretej osoby sa takéto splnenie podmienky okresnému súdu
javilo ako nemožné.

7. Okresný súd preto dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu za júl 2022 je nedôvodný a žalobu v
tejto časti zamietol, pričom nárok uplatnený žalobcom vo výške 200,- ako zmluvnú pokutu za jún 2022
žalovaný žalobcovi uhradil.

8. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky vo forme úroku z omeškania vzhľadom na okolnosť, že
príslušenstvo spolu so samotnou pohľadávkou zdieľa osud pohľadávky, okresný súd aj v časti úroku z
omeškania žalobu zamietol. Z toho istého dôvodu zamietol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V časti späťvzatia istiny vo výške 200,- EUR konanie v
druhej výrokovej vete zastavil.

9. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania na preukázanie, že zmluva bola koncipovaná za účasti
právnikov, považoval za nehospodárny a nadbytočný a teda mu nevyhovel v súvislosti s potrebou
odročenia pojednávania, pričom táto okolnosť by nemala podľa okresného súdu vplyv na meritórne
rozhodnutie vo veci.

10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP a
pretože k späťvzatiu žaloby vo výške 200,- EUR došlo zavineným konaním žalovaného, ktorý až v

priebehu konania čiastočne uhradil túto sumu, avšak vzhľadom na to, že v zostávajúcej časti bol žalobca
neúspešný, t. j. v jednej polovici, potom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

11. Proti prvému a tretiemu výroku uvedeného rozhodnutia podal včas odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Zopakoval, že ním uplatnený nárok po čiastočnom späťvzatí
žaloby sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty 200,- EUR za porušenie povinnosti podľa článku VIII. ods.
4 zmluvy. Záväzok žalovaného odovzdať zásobník plynu mohol žalovaný splniť okrem jeho faktického
odovzdania aj odovzdaním technickej dokumentácie k zásobníku a potvrdenia zákazníka, u ktorého
sa zásobník nachádza, že rešpektuje vlastnícke právo žalobcu k predmetnému zásobníku. V prípade
omeškania so splnením tejto povinnosti bola v článku VIII. bod 5 zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta
vo výške 200,- EUR za každý aj začatý mesiac omeškania so splnením záväzku. Uviedol, že žalovaný
popieral nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za júl 2002 tvrdiac, že dňa 14.06.2022 odovzdal
žalobcovi posledné chýbajúce doklady, a to kópiu Správy o odbornej prehliadke a skúške, kópiu
Osvedčenia zo dňa 10.09.2018 a kópiu čestného vyhláseniaXX.XX.XXXX. H. zo dňa 06.06.2022. V
odvolaní žalobca uviedol, že bol ochotný akceptovať odovzdanie dokladov, a to Správy o odbornej
prehliadke a skúške a Osvedčenia aj v kópii z dôvodu tvrdenia žalovaného, že ich originály sa nachádzali
u pôvodcov týchto dokladov. Odovzdanie kópie čestného prehlásenia F. H. však podľa žalobcu nebolo
postačujúce a ním akceptované. Žalobca žiadal opakovane žalovaného o doručenie originálu čestného
vyhlásenia, prípadne osvedčenej kópie, k čomu zo strany žalovaného došlo až v októbri 2022.

12. Žalobca potvrdil, že sporná medzi stranami konania bola skutočnosť, či na splnenie záväzku
žalovaným podľa článku VIII. bod 4 zmluvy postačovalo predloženie kópie potvrdenia F. H. alebo
jeho originálu, prípadne osvedčenej kópie. Okresný súd dospel k záveru, že postačilo predložiť kópiu
tohto prehlásenia, pretože zmluva neuvádza povinnosť žalovaného predložiť originál. Žalobca s týmto
záverom nesúhlasil. Poukázal na prejav vôle podľa čl. VIII. bod 4 zmluvy, ktorý je potrebné vykladať podľa
§ 266 ObZ. Na základe týchto pravidiel je možné dospieť len k tomu záveru, že žalovaný bol povinný
odovzdať originál potvrdenia zákazníka, nanajvýš v úradne osvedčenej kópii. Toto vyplýva z povahy
a účelu, ktorému má táto listina slúžiť, a to k preukázaniu vlastníctva žalobcu k zásobníku pre prípad
sporu s držiteľom tohto zásobníka. Kópia by bola v takomto prípade neupotrebiteľná a nepoužiteľná pred
orgánmi verejnej moci a OČTK. Potrebu predloženia originálu s odkazom na ustanovenie § 266 ods. 3
ObZ potvrdilo aj konanie žalovaného, ktorý následne v októbri 2002 predložil žalobcovi aj osvedčenú
kópiu tohto potvrdenia. Záver okresného súdu o splnení povinností žalovaným predložením len kópie
vychádzajúc z absencie pojmu „originál“ v článku VIII. bod 4 zmluvy je nesprávny. Potvrdenie podľa
citovaného článku zmluvy je potvrdením len vtedy, ak je v origináli. Ak v origináli nie je, nie je možné
hovoriť o potvrdení, ale len o jeho kópii.

13. Žalobca vytýkal okresnému súdu aj nesprávne skutkové zistenie, že žalovaný predložil už dňa
14.06.2022 úradne osvedčenú kópiu potvrdenia F. H., ktorej autentickosť mala byť overená notárom
dňa 06.06.2022. Kópia potvrdenia p. H. bola osvedčená notárom až dňa 07.10.2022 a doručená
bola žalobcovi dňa 17.10.2022. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o šikanóznom
výkone práva zo strany žalobcu, pretože žiadne okolnosti takéhoto záveru z napadnutého rozhodnutia
nevyplývajú. Záver o šikanóznom výkone práva koliduje s iným záverom okresného súdu, že žalobcovi
žiadne právo nepatrí.

14. Nenáležitý je aj záver okresného súdu, že zmluvná pokuta podľa článku VIII. ods. 5 zmluvy
zabezpečuje povinnosť, ktorej splnenie je nemožné, keďže závisí od vôle tretej osoby. Žalovaný mohol
splniť svoj záväzok podľa článku VIII. bod 4 zmluvy buď predložením dokumentácie alebo faktickým
odovzdaním sporného zásobníka. Nemožnosť plnenia záväzku žalovaný v konaní ani nenamietal.

15. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že vôbec z neho nie je zrejmé, prečo nebol žalobcovi
priznaný úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 a paušálna
náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, ktoré príslušenstvo bolo
viazané na zaplatenie zmluvnej pokuty 200,- EUR za obdobie jún 2022, ktorý nárok sporný nebol a ktorý
žalovaný uhradil dňa 08.11.2022. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o zamietnutí príslušenstva
sa týka zmluvnej pokuty za júl 2022 a nevysvetľuje príslušenstvo k zmluvnej pokute za jún 2022, ktorý
sporný nebol. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200,-
EUR vrátane 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 400,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 a vo výške

9 % ročne zo sumy 200,- EUR od 09.11.2022 do zaplatenia a na paušálnu náhradu nákladov vo výške
40,- EUR. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.05.2023 v ktorom uviedol, že
odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu
neupravovala v akej forme sa má potvrdenie p. H. predložiť na účely zmluvy a preto postačovalo
aj predloženie kópie. Spochybnil, či uvedené dojednanie o predložení potvrdenia p. H. je možné
posudzovať za platné, keď nie je zrejmé, o ktorého p. H. sa má jednať, keď je okrem mena a
priezviska identifikovaný len telefónnym číslom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. z.
3Obo/61/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom
nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny, o opis alebo o fotokópiu. Žalobca pritom nepopieral pravosť
potvrdenia p. H., domáhal sa zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu nepredloženia jeho originálu.
Žalovaný odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/16/2013 z 25.11.2013, ako aj na
ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o prípustnosti vykonávania dôkazov fotokópiami listiny. Podľa
žalovaného je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že potvrdenie p. H. je nepostačujúce v kópii. Použitie
tejto kópie v súdnom konaní je postačujúce.

17. Pri pochybnostiach, či malo byť potvrdenie od p. H. predložené v origináli alebo v kópii odkázal
žalovaný na § 266 ods. 4 ObZ, podľa ktorého treba prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, vykladať pri pochybnostiach na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Preto pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou žalovaného predložiť originál potvrdenia, v prípade
neexistencie dojednania upravujúceho formu potvrdenia treba toto vykladať v neprospech žalobcu, ktorý
tento výraz prvý raz použil. Poukázal aj na to, že žalobca disponoval nárokom na zmluvnú pokutu vo
výške 1.000,- EUR a špekulatívne uplatnil len časť vo výške 400,- EUR. Nie je preto vylúčený zámer
žalobcu viacerými konaniami nedôvodne navyšovať trovy konania. Žalobcom namietané nepriznanie
úrokov z omeškania zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 predstavuje 3,40 EUR a svedčí
názoru súdu o šikanóznom výkone práva žalobcu uplatňujúceho si marginálne príslušenstvo. Pokiaľ
žalobca odkazoval na viaceré súdne konania, v ktorých sa právoplatne judikoval nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty, v žiadnom z týchto konaní žalobca potvrdenie p. H. nepredložil a udialo sa
tak priamo na pojednávaní vo veci 28CB/14/2022 dňa 14.06.2022. Žalovaný preto považoval napadnutý
rozsudok za vecne správny a navrhol ho potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

18. K tomuto podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.05.2023. Pokiaľ žalovaný
namietal prípadnú neplatnosť dojednania o povinnosti predložiť potvrdenie F. H., žalobca poukázal
na to, že bol to práve žalovaný, kto označil a identifikoval uvedenú osobu a identifikácia tohto
držiteľa nevyvolávala pochybnosti a túto skutočnosť žalovaný nikdy nenamietal. Odkaz žalovaného
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o postačujúcom vykonaní dôkazu kópiou listiny žalobca
nespochybňoval, avšak sporové strany uzatvorili hmotnoprávnu zmluvu, ktorej práva a povinnosti
sa neriadia procesnými pravidlami. Práve žalovaným uvádzaná judikatúra potvrdzuje dôvodnosť
požiadavky žalobcu na predloženie originálu, resp. osvedčenej kópie listiny, nakoľko v prípade popretia
pravosti listiny, jej pravosť je povinná preukázať sporová strana, ktorá odvodzuje z nej okolnosti pre
seba priaznivé. Pokiaľ poukazoval žalovaný na aplikáciu ustanovenia § 266 ods. 4 ObZ, autorstvo
predmetného dojednania patrí podľa žalobcu obidvom stranám sporu, pričom spojenie „potvrdenie
zákazníka“ nie je nejasné, ako uvádza žalovaný. Kópia potvrdenia nie je potvrdením, vždy je len jeho
kópiou. Ak sa hovorí o potvrdení, ide len o jeho originál. Všade kde sa hovorí o potvrdení, nemá sa na
mysli jeho kópia, ale logicky jeho originál, pretože kópia potvrdenia je jeho adresátovi spravidla nanič.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že uplatnenie práva v nižšej sume, na akú by mal nárok, je
šikanóznym výkonom práva. Za šikanózny výkon práva nie je možné považovať ani uplatnenie úroku
z omeškania v prepočte vo výške 3,40 EUR. Jeho výška je daná práve tým, že žalovaný po podaní
žaloby zaplatil časť z uplatnenej sumy v konkrétny dátum. Skutočnosť, že žalobca zaplatil žalovanú
sumu po doručení platobného rozkazu, nie je dôvodom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku
z omeškania. Tvrdenie žalovaného, že otázka odovzdania kópie potvrdenia p. H. je na rozdiel od
predchádzajúcich konaní novotou, nie je sporné.

19. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.06.2023. Uviedol, že podľa jeho
názoru sa mu javí dojednanie o predložení potvrdenia od p. H. za absolútne neplatné pre jeho neurčitosť.

Zopakoval, že podľa jeho názoru predloženie originálu potvrdenia zo zmluvy nevyplýva. V konaní nie je
pochybnosť o pravosti predloženej listiny. Znova zopakoval, že bol to žalobca, ktorý prvý použil pojem
predloženia originálu potvrdenia a preto prejav vôle treba vykladať na jeho ťarchu. Predloženie originálu
alebo kópie potvrdenia nemá vplyv na postavenie žalobcu a nezasahuje do jeho práv. Jeho pozíciu bez
ohľadu na to, či má originál alebo kópiu, nijakým spôsobom nezhoršuje ani nezlepšuje. Predloženie
overenej fotokópie zo strany žalovaného neznamená uznanie argumentácie žalobcu. Tvrdenie žalobcu,
že kópia potvrdenia nie je potvrdením, je nepravdivé. Podľa žalovaného v prípade, ak sa hovorí o
potvrdení, má sa na mysli potvrdenie v písomnej forme, ktorá nevylučuje ani kópiu potvrdenia.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany dňa 26.07.2019 uzatvorili v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného ako
poskytovateľa poskytovať dohodnuté služby uvedené v zmluve v prospech žalobcu ako klienta. V rámci
vedľajších v článku VIII. bod 4, 5 zmluvy sa strany sporu okrem iného dohodli, že žalovaný žalobcovi
odovzdá do 30.09.2019 jeden kus nadzemného zásobníka, ktorého dodávka bola žalobcovi vyúčtovaná
faktúrou č. 180170983, ktorej úhrada bola realizovaná, čo sporné v konaní nebolo.

22. V čl. VIII. 4 zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že popri zásobníkoch uvedených
v ods. 1 tohto článku zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje odovzdať klientovi aj jeden kus zásobníka,
ktorého dodávka bola klientovi vyúčtovaná faktúrou poskytovateľa č. 180170983, zo dňa 02.08.2018,
ktorú klient poskytovateľovi uhradil. Poskytovateľ dáva klientovi na vedomie, že zásobník podľa
predchádzajúcej vety je umiestnený v novovybudovanej reštaurácii, ktorú vlastní p.G. a nachádza
sa na adreseK.. Poskytovateľ sa zaväzuje do 30.09.2019 odovzdať klientovi príslušné doklady k
predmetnému zásobníku, a to passport, revízne záznamy, atď., vrátane potvrdenia zákazníka, že
je držiteľom príslušného zásobníka a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo klienta k
uvedenému zásobníku.

23. V čl. VIII. 4 zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že pre prípad omeškania
poskytovateľa (žalovaného) so splnením záväzkov uvedeného v odseku 4 tohto článku zmluvy si
zmluvné strany dojednávajú v prospech klienta (žalobcu) zmluvnú pokutu vo výške 200,- EUR za každý
aj začatý mesiac omeškania poskytovateľa so splnením tohto záväzku.

24. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom
sp. zn. 28Cb/4/2022 dňa 14.06.2022 predložil žalobcovi kópiu čestného prehlásenia F. H. zo dňa
06.06.2002, ktorý v ňom prehlásil, že je držiteľom príslušného zásobníka a berie na vedomie a rešpektuje
vlastnícke právo žalobcu k uvedenému zásobníku č. 10143/2018. Táto kópia bola notárkou JUDr.
Zuzanou Koukalovou dňa 07.10.2022 osvedčená, t. j. že súhlasí s originálom (č.l. 32 p.v.). Z obsahu
spisu ďalej vyplýva, že takto osvedčená kópia bola doručená žalobcovi dňa 17.10.2022, čo sporné v
konaní nebolo.

25. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) účastníci môžu uzavrieť
aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet
svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

26. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

27. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na predmet tohto konania, ktorým je nárok
žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty pôvodne vo výške 400,- EUR za obdobie

jún a júl 2022 z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci podľa
článku VIII. bod 4 a 5. V konaní nebolo sporné, že podľa článku VIII. bod 4 sa žalovaný zaviazal
odovzdať žalovanému 1 ks zásobníka, ktorého cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 180170983 a ktorý
mal byť umiestnený u zákazníka p. H., G. XXX. Žalovaný sa zaviazal do dňa do 30.09.2019 odovzdať
žalobcovi doklady k tomuto zásobníku, a to passport, revízne záznamy, vrátane potvrdenia zákazníka,
že je držiteľom príslušného zásobníka a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo žalobcu
k uvedenému zásobníku. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.06.2022 priamo na vyššie uvedenom
pojednávaní boli kópie týchto dokladov predložené žalovanému s tým, že v priebehu konania žalovaný
uznal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za jún 2022, avšak pri nároku na zmluvnú pokutu za omeškanie
v období júl 2022 považoval tento nárok za nedôvodný, keďže uvedené potvrdenie p. H. už v kópii
odovzdal žalobcovi dňa 14.06.2022. Žalobca tvrdil, že nepostačuje na splnenie povinnosti odovzdať
potvrdenie od p. H. v jeho kópii, ale vyžaduje sa originál. Sporná medzi stranami sporu teda ostala
otázka, či na splnenie povinnosti predložiť potvrdenie zákazníka p. H. postačovalo jeho odovzdanie
v kópii alebo v origináli. Sporné pritom nebolo, že kópiu potvrdenia predložil žalovaný žalobcovi dňa
14.06.2022 a osvedčenú kópiu dňa 17.10.2022.

29. Okresný súd dospel k záveru, že na splnenie povinnosti žalovaného voči žalobcovi podľa čl. VIII.
bod 4 a 5 zmluvy odovzdať potvrdenie zákazníka p. H. postačovala jeho kópia. S takýmto záverom sa
odvolací súd stotožnil.

30. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z ustanovenia § 544 ods. 2 OZ
vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú podobu. V prejednávanej veci bola povinnosť,
ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou, upravená medzi stranami sporu v článku VIII.
bod 4 zmluvy, ktorý okrem iného ukladal žalovanému povinnosť predložiť žalobcovi potvrdenie zákazníka
p. H., že je držiteľom príslušného zásobníka a berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo žalobcu. V
prípade nesplnenia tejto povinnosti do 30.09.2019 bola dohodnutá zmluvná pokuta 200,- EUR za každý
aj začatý mesiac omeškania. Zmluvná pokuta bola teda viazaná na nesplnenie povinnosti predložiť
potvrdenie, t. j. z povahy pojmu „potvrdenie“ vyplýva, že sa jedná o potvrdenie v listinnej podobe. Ako
uviedol aj okresný súd žiadnu iné bližšiu špecifikáciu jeho podoby, t. j. či sa jedná o originál, kópiu,
osvedčenú kópiu, článok VIII. bod 4 zmluvy neupravuje.

31. Podľa odvolacieho súdu zmluvná pokuta môže postihovať len to konanie a porušenie tej zmluvnej
povinnosti, ktorá splnená nebola. V danom prípade bola dohodnutá povinnosť predložiť potvrdenie
bez bližšej špecifikácie jeho podoby. Zo samotného tvrdenia žalobcu vyplýva, že tento akceptoval iné
kópie požadovaných dokladov, a to Správy o odbornej prehliadke a Osvedčenia, avšak pri potvrdení
od zákazníka predloženie kópie žalobcovi nepostačovalo. V danom prípade teda žalobca subjektívne
zhodnotil svoju situáciu tak, že kópie iných dokladov sú spôsobilé na splnenie povinnosti podľa
článku VIII. bod 4 zmluvy, avšak pri potvrdení od p. H. predloženie kópie nepostačovalo. V konaní
nebolo sporné, že originál tohto potvrdenia žalobcovi predložený ani nebol, keď mu bola doručená
„len“ osvedčená kópia dňa 17.10.2022, pričom doručenie osvedčenej kópie už podľa subjektívneho
zhodnotenia žalobcu tiež postačovalo na splnenie povinnosti podľa čl. VIII. bod 4 zmluvy.

32. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že v danom prípade nemôže byť splnenie a
vznik nároku na zmluvnú pokutu viazaný na subjektívne pocity a predpoklady zmluvnej strany, avšak
má byť výsledkom jednoznačného porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ článok VIII. bod 4 zmluvy
ukladal povinnosť predloženia potvrdenia bez toho, aby bolo jednoznačne určené, že sa jedná o
originál, o osvedčenú kópiu alebo o „jednoduchú“ kópiu (bez osvedčenia súhlasu s originálom), potom
z predloženia jednoduchej kópie vyvodenie nesplnenia povinnosti pod následkom zmluvnej pokuty z
dojednaných práv a povinností nevyplýva.

33. Žalobca argumentoval pri požiadavke predložiť originál tohto potvrdenia jeho prípadným neistým
postavením v budúcnosti, kedy v prípade spornosti vlastníctva predmetného zásobníka a nepredloženia
originálu, môže byť žalobca vystavený dôkaznej núdzi, pretože bez predloženia originálu môže p.
H. poprieť vystavenie originálu tohto potvrdenia. Na prvom mieste odvolací súd poukazuje na to,
že odvolávanie sa zo strany žalovaného na procesnoprávne posúdenie vykonania dôkazov kópiou
alebo originálom listiny, je v danej veci irelevantné, pretože predmetom konania je posúdenie splnenia
dohodnutého záväzku z hľadiska hmotného práva a nie posudzovanie podoby listiny z hľadiska
procesnoprávnych účinkov vykonania dokazovania kópiou listiny. Je síce pravdou, že v konaní pred

súdom v rámci procesnoprávnych predpisov je možné vykonanie dôkazu listinou aj jej kópiou a v
prípade námietok voči obsahu a pravosti takejto listiny sa nevyhnutne súd bude zaoberať originálom,
pôvodom a identifikáciou vystaviteľa príslušnej listiny. V danom prípade však predmetom konania
nebolo posudzovanie obsahu a pravosti predloženého potvrdenia z procesnoprávneho hľadiska účinkov
vykonania dôkazu kópiou alebo originálom listiny, pričom obsah a ani pravosť potvrdenia žalobca
nespochybnil. Predmetom konania bolo posúdenie splnenia zmluvnej povinnosti z hľadiska hmotného
práva a dohodnutých práv a povinností.

34. Na druhej strane žalobca odôvodňoval predloženie originálu potvrdenia jeho neistým právnym
postavením. Nespochybňoval originál a obsah tejto listiny, domáhal sa predloženia originálu, resp.
osvedčenej kópie. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania dňa 17.10.2022 mu bola doručená
osvedčená kópia, t. j. osvedčujúca, že predložená kópia súhlasí s originálom. Teda subjektívny pocit
žalovaného o prípadnom ohrození jeho budúcich práv doručením uvedenej osvedčenej kópie bol
odstránený. Pretože jednoznačne v písomnej podobe zmluvná pokuta nebola viazaná na predloženie
originálu potvrdenia, ale na potvrdenie (bez špecifikácie, či sa jedná o originál, kópiu, alebo osvedčenú
kópiu), keď navyše v konaní bolo preukázané, že žalovaným predložená kópia súhlasí s originálom,
nebol daný podľa odvolacieho súdu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj za obdobie júl 2022, keďže
v tomto období už žalobca disponoval potvrdením p. H. v zmysle článku VIII. bod 4 zmluvy, čo navyše
bolo následne potvrdené doručením osvedčenej kópie, že súhlasí s originálom.

35. Tvrdenie žalobcu, že pod „potvrdením“ sa rozumie len jeho originál, resp. osvedčená kópia,
nevyplýva zo znenia článku VIII. bod 4 zmluvy a nevyplýva ani z povahy veci, vzhľadom na absenciu
takejto žalobcom tvrdenej špecifikácie v článku VIII. bod 4 a 5 zmluvy, ako aj vzhľadom na samotný
postoj žalobcu, keď v prípade predloženia iných dokladov postačovalo ich predloženie v kópii. Zmluva
neobsahuje účel predloženia uvedeného potvrdenia ako ho uvádzal žalobca v odvolaní (orgány OČTK,
prípadné súdne spory), upravovala len povinnosť jeho predloženia, čo následne bolo aj splnené ku dňu
14.06.2022 predložením kópie a následne osvedčenej kópie. V danom prípade je potrebné posudzovať
uplatnený nárok výhradne v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok s tým, že žalobca nenamietal
pravosť ani obsah tohto potvrdenia, domáhal sa len predloženia originálu, resp. osvedčenej kópie. Už
aj samotné tvrdenie žalobcu, že sa domáha originálu, resp. osvedčenej kópie, smeruje k záveru, že do
úvahy pripadá možnosť plnenia predložením originálu, osvedčenej kópie, alebo spornej „jednoduchej“
kópie. Tieto do úvahy pripadajúce alternatívy neriešila dohoda o zmluvnej pokute v článku VIII. bod 4
a bod 5 zmluvy. Pokiaľ preto bola dňa 14.06.2022 predložená kópia potvrdenia, ktoré bolo následne v
októbri doručené žalobcovi v osvedčenej kópii, t.j., že súhlasí s originálom, je potrebné dospieť k záveru,
že ku dňu 14.06.2022 žalovaný splnil svoju povinnosť podľa článku VIII. bod 4 zmluvy a preto nárok na
zmluvnú pokutu za obdobie júl 2022 žalobcovi už nevznikol.

36. Okresný súd preto správne posúdil nárok uplatnený žalobcom za júl 2022 tak, že nárok na zmluvnú
pokutu za júl 2022 nevznikol a rozhodol správne, keď žalobu v tejto časti o zaplatenie 200,- EUR s 9%
úrokom z omeškania od 01.09.2022 do zaplatenia zamietol.

37. Žalobca v odvolaní poukázal na nesprávne skutkové zistenie, keď okresný súd konštatoval, že už
dňa 14.06.2022 predložil žalovaný žalobcovi úradne osvedčenú kópiu. Je nepochybné, že k osvedčeniu
pravosti uvedenej kópie došlo na základe úkonu notára až dňa 07.10.2022 tak, ako to vyplýva v spise
na čísle listu 32 p.v. Toto nesprávne skutkové zistenie okresného súdu však nemá vplyv na jeho správne
posúdenie o nepreukázaní vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za júl 2022.
38. Pokiaľ žalobca vytýkal okresnému súdu záver o šikanóznom výkone práva žalobcom, odvolací súd
konštatuje, že na tomto závere nepostavil svoje rozhodnutie o nevyhovení nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty za júl 2022. Súd prvej inštancie tento svoj záver žiadnym spôsobom neodôvodnil (bod
16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), teda neuviedol žiadne skutkové a právne závery, ktoré
ho viedli k takémuto záveru. Napriek uvedenému je však toto jeho konštatovanie irelevantné, pretože
podstatné pre rozhodnutie o nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí bolo správne zistenie okresného
súdu, že k splneniu povinnosti žalovaným došlo ku dňu 14.06.2022 predložením kópie potvrdenia, ktoré
bola následne predložené žalobcovi aj vo forme osvedčenej kópie.

39. Za irelevantný a nesúvisiaci s predmetom sporu považuje odvolací súd aj žalobcom namietaný záver
okresného súdu, ktorému sa javilo plnenie nemožné, ktoré je viazané na ľubovôľu tretej osoby p. H..

Tento záver okresného súdu nebol dôvodom zamietnutia žaloby, keď navyše žalovaný túto povinnosť
aj splnil.

40. Žalobca však oprávnene vytýkal okresnému súdu, že pri zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvnej
pokuty za júl 2022 nesprávne zamietol aj úrok z omeškania z oprávnene uplatnenej sumy 200,- EUR
ako zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného za obdobie jún 2022. Žalovaný už v odpore uznal nárok
na zmluvnú pokutu žalobcu za jún 2022 vo výške 200,- EUR, ktorú sumu aj dňa 08.11.2022 zaplatil.
Žalobca vzal žalobu späť len v časti istiny takto uhradenej zmluvnej pokuty (č.l. 47) a trval ďalej na úroku
z omeškania z takto žalovaným uznanej a zaplatenej sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022.
Okresný súd zamietol celé príslušenstvo, vrátane úrokov z omeškania zo žalovaným uhradenej sumy
odôvodňujúc, že príslušenstvo zdieľa osud pohľadávky a preto aj v časti úroku z omeškania žalobu
zamietol.

41. Okresný súd nesprávne nerozlíšil úrok z omeškania zo žalovaným uznanej a zaplatenej zmluvnej
pokuty 200,- EUR za jún 2022, keď žalobca na úroku z omeškania z takto žalovaným uznanej a
zaplatenej sumy ďalej trval. Tým, že žalovaný v tejto časti nárok uznal a aj ho zaplatil, vznikol žalobcovi
nárok na zaplatenie ním uplatneného úroku z omeškania z tejto sumy. V čiastočnom späťvzatí zo dňa
21.11.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 400,-
EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 a 9 % úrokov z omeškania zo sumy 200,- EUR od 09.11.2022 do
zaplatenia. V čase uplatnenia úroku z omeškania, t. j. k 01.09.2022 predstavovala základná úroková
sadzba ECB v zmysle § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. výšku 0,05 %,
čo pri zvýšení o 9 percentuálnych bodov predstavuje 9,5 %. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne. Keďže žalovaný uznal a zaplatil zmluvnú pokutu 200,- EUR, ako zmluvnú pokutu za
omeškanie v období jún 2022, ku dňu 08.11.2022 a žalobca uplatnil úrok z omeškania od 01.09.2022,
potom žalobcovi z tejto žalovaným uhradenej sumy prináleží ním uplatnený úrok z omeškania za toto
obdobie, ktorý si uplatnil v sadzbe nižšej, ako vyplýva z právnej úpravy pri absencii dohody o výške
úrokov z omeškania, a to vo výške 9 % ročne. Pretože žalovaný uznal a aj uhradil nárok na zmluvnú
pokutu za omeškanie v období jún 2022, vznikol žalobcovi podľa § 369 písm. c) ObZ a § 2 nariadenia
č. 21/2013 Z.z. aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- EUR. Okresný súd preto nesprávne zamietol žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 a nesprávne zamietol aj uplatnenú
paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
42. Odvolací súd preto zmenil prvú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia podľa § 388 CSP tak, že
zaviazal žalovaného na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022
do 08.11.2022, ako aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- EUR a v zostávajúcej časti o zaplatenie 200,- EUR (t.j. v časti zmluvnej pokuty za júl
2022) s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.09.2022 do zaplatenia potvrdil napadnuté rozhodnutie v
prvej výrokovej vete o zamietnutí žaloby podľa § 387 ods. 1 CSP. Keďže žalobcovi nevznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty za júl 2022 a úrok z omeškania je príslušenstvom uplatnenej pohľadávky,
potom okresný súd správne v tejto časti zamietol nielen istinu, ale aj úrok z omeškania z takto uplatnenej
istiny.

43. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre jeho
neurčitosť, vzhľadom k tomu, že sa jedná o prostriedok procesnej obrany (§ 149, § 152 CSP) uplatnený
prvý krát až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, v zmysle zásady zákonnej koncentrácie konania
podľa § 154 CSP odvolací súd na toto tvrdenie neprihliadol, keďže tento prostriedok procesnej obrany
nespĺňa predpoklady novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.

44. Žalobca podal odvolanie aj voči tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, ktorým okresný súd
rozhodol, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že v časti o
zaplatenie 200,- EUR bolo konanie zastavené z dôvodu procesného zavinenia žalovaného, ktorý uhradil
túto sumu po podaní žaloby a vzhľadom k tomu, že v časti o zaplatenie 200,- EUR s príslušenstvom
žalobu zamietol, potom bol pomer úspechu strán sporu rovnaký.

45. Tým, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete a priznal žalobcovi
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, ako aj 9 % úrok z
omeškania zo sumy 200,- EUR od 01.09.2022 do 08.11.2022 (t. j. vo výške 3,40 EUR), predstavovala
uplatnená a zistiteľná výška pohľadávky žalobcu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia sumu 443,40

EUR (400,- EUR zmluvná pokuta, 40,- EUR paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky a suma 3,40 EUR ako známe úroky z omeškania). V časti o zaplatenie 200,- EUR,
ktorú uhradil žalovaný po začatí konania, došlo k zastaveniu konania v tejto časti z procesného
zavinenia žalovaného a v časti o zaplatenie 40,- EUR paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky a úroku z omeškania 3,40 EUR bol žalobca úspešný. Celkový úspech žalobcu
v konaní teda predstavuje 243,40 EUR z uplatnenej a vyčísliteľnej sumy 443,40 EUR ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia. Žalobcom uplatnená pohľadávka ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
preto predstavovala 443,40 EUR, z ktorej bol žalobca úspešný v časti 243,40 EUR. Úspech žalobcu
preto predstavuje 54,9 %, jeho neúspech 45,1 % a po odčítaní procesného neúspechu žalobcu od jeho
úspechu predstavuje pomer úspešnosti žalobcu 9,89 %. Odvolací súd preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP
zmenil tretiu výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 9,89 %.

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd v zmysle § 396 ods.
1 s použitím § 255 ods. 2 CSP. Predmetom odvolacieho konania bola prvá výroková veta napadnutého
rozhodnutia, t. j. zamietnutie žaloby v časti 200,- EUR, vrátane príslušenstva, a to úrokov z omeškania
vo výške 3,40 EUR a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR. Predmetom odvolania bola
teda vyčísliteľná suma 243,40 EUR. V časti o zaplatenie 200,- EUR nebol žalobca v odvolaní úspešný
(nedôvodný nárok na zmluvnú pokutu za obdobie júl 2022) a bol úspešný v časti paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a úrokov z omeškania zo sumy 200,-
EUR vo výške 9 % ročne od 01.09.2022 do 08.11.2022, t. j. 3,40 EUR. Z predmetu odvolacieho konania
243,40 EUR bol teda žalovaný neúspešný v rozsahu 43,40 EUR. Jeho neúspech predstavuje 17,80 % a
úspech 82,20 % a po odčítaní procesného neúspechu žalovaného od jeho úspechu predstavuje pomer
úspešnosti žalovaného v odvolacom konaní 64,40 %. Odvolací súd preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP
priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 64,40 %.

47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomer hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.