Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Martin Kostúr

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/1486/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123329384
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123329384.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so
sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava proti povinnému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/X, XXX XX Z., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 228,21 EUR s príslušenstvom a trov
exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 15Ek/1486/2023 zo dňa 21. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 15Ek/1486/2023 zo dňa 21. 6. 2023 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1486/2023 zo dňa 21. 6. 2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.6.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod
sp. zn. 15Ek/1486/2023, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň oprávnenému nepriznal nárok na náhradu
trov exekučného konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 35
ods. 1, § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. h), ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d
ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, ods. 4, § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a s poukazom na uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 ECdo 25/2014, 8 CoE 12/2014, 3 ECdo 12/2014, 3
CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1
CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4
CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8
ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014, 7 ECdo 146/2013, 7 ECdo 152/2013, 7 ECdo 32/2013, 3 Co 44/2013,
3 ECdo 76/2013, 3 Cdo 34/2013, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 a
uzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS456/2011zodňa23.11.2011.Vodôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa
26.05.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 228,21 Eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 2668/2005, NZ 26554/2005 zo dňa 22.02.2004
(správne malo byť 12.06.2005) spísanej na Notárskom úrade so sídlom ulica gen. Svobodu 1069/4,

Partizánske notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu
aj predmetnú notársku zápisnicu, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trovstarej exekúcie zo dňa 23.02.2023, sp. zn. EX 22831/2012 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. a Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 24.04.2023. Preskúmaním predloženého
exekučného titulu zistil, že podkladom pre spísanie predloženej notárskej zápisnice bola Zmluva o úvere

uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 15.10.2004, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý
úver vo výške 10.000,- Sk. Zároveň z exekučného titulu vyplýva, že povinný sa osobne nezúčastnil
právneho úkonu spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale na jej spísanie mal splnomocniť
Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, pričom toto splnomocnenie podľa predloženej notárskej zápisnice tvorí
prílohu tejto notárskej zápisnice. Opierajúc sa o ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti

s § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je
dohoda o plnomocenstve, uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom v predmetnej zmluve
o úvere, v dôsledku čoho notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie
nie je spôsobilým exekučným titulom. Ďalej uviedol, že Mgr. Tomáš Kušnír vystupoval ako právny
zástupca oprávneného, pričom na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere
uznal on záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu. Na základe uvedeného skonštatoval,
že predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko
plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i
uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, je neplatné. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu SR. Na záver uviedol, že predložená notárska zápisnica tak nezodpovedá požiadavkám, ktoré
na notársku zápisnicu kladie ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto ju nie je
možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §-u 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol a zároveň
oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
sťažnosť a navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 250 CSP napadnuté uznesenie zrušil. Svoju
sťažnosť odôvodnil tým, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s Povinným v postavení dlžníka

dňa 15.10.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal Povinnému
poskytnúť úver vo výške 331,94 Eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust.
§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Oprávneným a

Povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že
sadodatočnenemožnodovolávaťinejkvalifikácieprávnejpovahyZmluvy,keďžejejuzavretievuvedenej
forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním Povinný vyvolal a inicioval.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú
spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho
jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ďalej v súvislosti s
plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek
po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom

znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv
na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa,
v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby
dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi
známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval

aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového
súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že
povinný platne nesplnomocnil Mgr. Kušníra svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol
zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj
záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym

spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Kušnírovi je platné a nie je možné ho
kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza, že udelené plnomocenstvo
je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne.
Dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Kušníra, aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru dojednaného
v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v medziach plnomocenstva

a neprekročil svoje oprávnenia uvedeného v predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve
je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t.j. „spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia ...“ Povinný
predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Oprávnený má za to, že konanie Mgr. Kušnír

(uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného
(Povinného). Ako bolo uvedené vyššie Povinný dlhodobo ignoroval výzvy Oprávneného a neplnil si
svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy (neuhradil ani poskytnutý úver vo výške istiny) v dôsledku čoho
sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči Oprávnenému sa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky
Oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku
plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka Oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva,

že splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v záujme dlžníka (Povinného). Oprávnený uzavieral Zmluvu v
dobrej viere, že Povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy plniť a z tohto dôvod mu aj
poskytol úver. Konanie Povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev Oprávneného a neplnenie záväzkov
považuje Oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípmi poctivého
obchodného styku. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo zásad záväzkového práva,

ktoroujezásada„favorcontractus“-teóriazachovaniaplatnostizmlúvvzáujmeprávnejistotyúčastníkov
zmluvy. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia štátneho
orgánu alebo dohody o plnomocenstve, pričom dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon
medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a o jeho rozsahu.
Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a

preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu
v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotkol, že štandardne uzavieral s
klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť
žiadnym spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a Povinnému úver poskytol.
Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok

(v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi
predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta
sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany
Oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj)
doručeným súdu dňa 26. 05. 2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 228,21
EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice
č. N 2668/2005, NZ 26554/2005 zo dňa 12.06.2005 spísanej v Bratislave, na Flöglovej ulici číslo 8,

JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, ulica gen. Svobodu 1069/4. Spolu s
návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetnú notársku zápisnicu, plnomocenstvo zo dňa
22.05.2023, Zmluvu o úvere č.XXXXXXX zo dňa 15.10.2004, Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len „VOP“), Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa
23.2.2023, Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 24.04.2023. Následne vyšší súdny úradník
vydal napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade

exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými

mravmi.

16. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov /
ďalej len „Občiansky zákonník“/, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

17. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj

správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sudca sa v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

20. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice

možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez
vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej
listiny, a ako každá verejná listina, aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených
až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom
vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohodaoprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí,
ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho

hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby
teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu), nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája, a nie

je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP,
a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného

poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by
sa priečilo zásadám exekučného konania.

21. V preskúmavanej veci sa konajúci vyšší súdny úradník správne zaoberal právne relevantnou
skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi

oprávneným a povinným dňa 15.10.2004 a ktoré Mgr. Tomáš Kušnír, advokát konajúci za oprávneného,
prijal a na základe ktorého uznal dlh v mene povinného voči oprávnenému, je platným právnym úkonom
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a
vyvodil z neho i správny právny záver. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia sudca
len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí a ustálenej

rozhodovacejčinnostinajvyššíchsúdnychautorít(viďrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRuvedenévbode
26 napadnutého rozhodnutia) niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je
poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby
záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne

úkonyosôbboliučinenévrozporespríslušnýmustanovením,vzmysleust.§39Občianskehozákonníka
tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho
úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver konajúceho vyššieho súdneho úradníka o tom, že Mgr. Tomáš
Kušnír konal v rozpore so záujmom povinného, ako zastúpeného. Splnomocnenie, ktoré mu povinný
udelil za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného

plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska
zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v
rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval v intenciách
ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, keď predmetný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §-u 53
ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol a súčasne oprávnenému nepriznal nárok na náhradu

trov exekučného konania.

22. V danej veci ešte sudca v súvislosti s obranou oprávneného, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť
zmluvu o úvere, ktorej obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o
úvere mohol udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil,

objasňuje, že uvedené v žiadnom prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti
udeleného plnomocenstva, pretože možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne
neplatný právny úkon. V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre
právne posúdenie veci vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie
(ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s

dobrými mravmi.

23. K námietke oprávneného, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, súd len v krátkosti dopĺňa,
že uvedená námietka rovnako nemá právnu relevanciu, pretože právne posúdenie vyššieho súdneho
úradníkanevychádzalozpremisy,ktorápredpokladáspotrebiteľskýcharaktervzťahumedzioprávneným

a povinným. Exekučný poriadok umožňuje prieskum akejkoľvek notárskej zápisnice bez ohľadu na to či
tátonotárskazápisnicazachytávaprávneúkonyzospotrebiteľskéhoalebonespotrebiteľskéhoprávneho
vzťahu.Vnadväznostinauvedenétakprerozhodnutievovecinebolopotrebnésazaoberaťcharakterom
zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným.24. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný súd
poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na

strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho
zákonníka so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Tento záver sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou
napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou

praxoustabilnou.Inýmislovamipovedané,záveroneplatnostiplnomocenstvaudelenéhoMgr.Tomášovi
Kušnírovi v rámci zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi
autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený,
ktorý bol účastníkom mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v
prejednávanej veci.

25. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za
potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh
neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a

sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd

sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že

konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v
uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.