Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/212/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122217257
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122217257.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5. 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinnému: K. H., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX K. XXX v konaní zast.: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, o vymoženie

peňažnej pohľadávky vo výške 2.181,97 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/212/2022 zo dňa 20. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/212/2022 zo dňa 20. 10. 2022 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.10.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 15Ek/212/2022, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61h ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3

zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ako aj uznesením pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, tiež uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 56/07-20 zo dňa 27.03.2007 a IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa

tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne
nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky toto plnenie vynútiť
prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že
z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 19. 01. 2022 k
podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom, t. j.
na istinu vo výške 2.181,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2193,97 EUR od

13.10.2020 do 27.01.2021, vo výške 5% ročne zo sumy 2173,97 EUR od 28.01.2021 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 432,78 Eur, 563,57 Eur a 112,- Eur ako aj trovy
konania vo výške 152,13 Eur. Keďže podaný návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vady,
ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 24. 02.
2022 súdneho exekútora Mgr. Igora Palša. Tiež uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa
povinného exekučný titul, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom a zároveň tvrdenie

povinného, že mal súd pri vydávaní platobného rozkazu skúmať súlad exekučného titulu so zákonoma prihliadnuť na neprijateľné zmluvné podmienky. Taktiež povinný poukázal na neprijateľnú zmluvnú
podmienku v článku II. v bode 1. zmluvy.

3. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v súvislosti s dôvodmi uvádzanými povinným v podanom
návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že e xekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), t. j. súdne rozhodnutie vydané v
skrátenom konaní. Podľa § 5 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v občianskom

súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na
vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore podanom
bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou osobou a o zrušení platobného rozkazu. Zároveň
v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica platného v čase vydania exekučného titulu
bol oprávnený vo veci pod sp. zn. 30Up/1336/2021 konať a rozhodnúť vyšší súdny úradník Mgr. Viktor
Haviar. Súd sa preto nestotožňuje s názorom povinného o nedostatku právomoci vyššieho súdneho

úradníka, ktorý bol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť. Súčasne vzhľadom na námietky povinného
týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok a s poukazom na zjednocujúce stanovisko
vyjadrené v uznesení pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa
15.06.2022, sa konajúci súd oboznámil s konaním vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 30Up/1336/2021. Z obsahu spisu zistil, že prílohou k návrhu na vydanie platobného rozkazu

(exekučného titulu) boli nasledovné listiny, a síce zmluva o postúpení pohľadávok č. 0744/2020/CE,
Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. a EOS KSI Slovensko,
s.r.o. zo dňa 12.10.2020, zmluva o splátkovom úvere zo dňa 29. 10. 2014, štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03. 03. 2020 s doručenkou, všeobecné obchodné podmienky,

sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva zo dňa 04. 05. 2020, výzva zo dňa 30.
01. 2020, platobná história, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 10. 2020, pokus o zmier
zo dňa 13. 07. 2021 a podací hárok č. EPH245805255. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom tak
potvrdil, že predmetné exekučné konanie je vedené na vymoženie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy,
z ktorej v zmysle článku I bodu 1. („Základné podmienky“) vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver

vo výške 3.000,- Eur s počtom splátok 108, pričom dátum prvej splátky je 20. 12. 2014 a dátum
poslednej splátky je 20. 11. 2023, v 108 mesačných splátkach vo výške 54,20 Eur splatný v termíne
a periodicite splátky úveru. Výška úrokovej sadzby bola 15,40 % p. a. platnej ku dňu uzatvorenia
zmluvy. V bode 1. zmluvy je uvedená špecifikácia ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 17,93
%. S poukazom na vyššie uvedené zistenia sa súd konajúc vyšším súdnym úradníkom nestotožnil

s názorom povinného ohľadom rozporu zmluvy s povinným vymenovanými právnymi predpismi, keďže
obsah zmluvy umožnil povinnému dostatočne identifikovať náležitosti predpísané ZoSÚ. Jednoznačne
bola uvedená celková výška a mena úveru, trvanie zmluvy a termín splatnosti, špecifikácia jednotlivých
splátok a poplatkov. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ neukladá, aby obsah zmluvy detailne
vyjadroval rozpis jednotlivých úverových splátok do takej miery, aby bolo uvedené rozpísanie splátky na

výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky poplatkov. Náležitosť zmluvy na samostatné
rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok istiny, úrokov je potrebné posudzovať vzhľadom
na praktický význam a reálnu využiteľnosť údajov. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ uvádza
pojmyvýškaalebopočet,čitermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovzapoužitiaeurokonformného
výkladu je uvedené pojmy potrebné posudzovať ako spresňujúce kategórie, ktoré uvádzajú, čo splátka

úveru zahrňuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 146/2017). Dohoda o výške úrokov
je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. O takýto
stav by sa jednalo vtedy, ak dohodnuté úroky by podstatne presahovali mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo
dňa 31.7.2009). Dojednanie o odplate podľa zmluvy je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň

výška odplaty nepresahuje najvyššiu prípustnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov v zmysle
§ 1a ods. 1, 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere). Na základe zistených
skutočnostímožnokonštatovať,ževzmysleuzavretejzmluvybolpovinnýzaviazanýajnaúhraduúrokov
(v prípade omeškania aj úrokov z omeškania - bod 1) a aj na úhradu poplatkov, a zároveň v tejto časti

neboli zistené žiadne povinným namietané neprijateľné zmluvné podmienky. Súd po preskúmaní návrhu
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom povinného na zastavenie exekúcie mal
nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule
nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinnývo svojom podaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. V nadväznosti na žiadosť

povinného o odklade exekúcie súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že pokiaľ ide o odklad
exekúcie, o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor formou upovedomenia o odklade exekúcie.
Exekučný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2017 taxatívnym spôsobom upravuje dôvody
odkladuexekúcie(ustanovenie§61hExekučnéhoporiadku).Vzhľadomnauvedenésúdkonajúcvyšším
súdnym úradníkom skonštatoval, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na

zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 10.11.2022
na pošte sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1
písm. d/ Exekučného poriadku v celom rozsahu zastaví.

5. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávne
zisteného skutkového stavu veci a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný v
podanej sťažnosti namieta, že konajúci súd sa nevysporiadal s ním uvádzanými dôvodmi na zastavenie
exekúcie, pričom v podanom návrhu jasne uviedol množstvo dôvodov, pre ktoré by mal súd zastaviť

exekúciu, avšak s jeho argumentáciou sa súd podľa povinného nevysporiadal. Opätovne dal súdu do
pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011, ako
aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.01.1997 vo veci 3Cdo/164/1996 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997. Rovnako aj nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II ÚS 3194/18 z 01.04.2019, ďalej povinný citoval z uznesenia Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. 18CoE/7/2021 z 27.04.2021 (body 16 - 24). Povinný tiež uviedol, že súdy sú ex offo povinné
skúmaťexistenciuneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchvkaždomštádiukonania,teda
aj v exekučnom konaní. Keďže zmluva, ktorá bola predmetom upomínacieho konania preukázateľne
podľa povinného obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v zmysle § 299 CSP konajúci súd nemal
vydať platobný rozkaz. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 299 ods. 2 CSP a opätovne uviedol,

že predmetom tohto exekučného konania je exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 30Up/1336/2021 zo dňa 18.08.2021, ktorým súd priznal navrhovateľovi istinu, úroky z
omeškania a trovy konania. Namietal, že predmetná istina bola súdom priznaná bez toho, aby súd
skúmal to, či predmetom istiny nie je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pričom plnenie
prisúdené platobným rozkazom, ktorý predstavuje v tomto prípade exekučný titul je v zmysle § 4 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými
mravmi. Súčasne uviedol, že pod pojmom dobré mrav súdna prax rozumie súhrn etických a všeobecne
zachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavaniemôžebyťzabezpečenéajprávnyminormami
tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Nakoľko Okresný súd Banská Bystrica podľa povinného pri vydávaní platobného rozkazu neposúdil

Zmluvu, ktorá bola predmetom konania v zmysle platných ustanovení spotrebiteľského práva, znemožnil
vykonanie dokazovania vo veci, a to tým, že nerešpektoval rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ. Preto
predložený exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1336/20210
zo dňa 18.08.2021, nemal byť podľa povinného vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky nikdy
vydaný. Jeho vydaním tak súd podľa povinného porušil európske právo na ochranu spotrebiteľa, najmä

Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Povinný
rovnako namietol, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s jeho námietkami, argumentmi a
rozhodnutiami súdov (aj napriek tomu, že sa od rozhodovacej línie týchto súdov podľa povinného
odklonil), ktoré povinný uviedol (resp. citoval) v Návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
14.3.2022 a zaťažil tým napadnuté uznesenie vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Na záver

povinný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 06.4.2011, sp. zn. I. ÚS 344/2010, uznesenie
ÚS SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.6.2022, ako aj Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) C-693/19
zo dňa 17.5.2022 a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm.
d/ Exekučného poriadku v celom rozsahu zastaví.

6. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 7.12.2022 vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 15Ek/212/2022 zo dňa 20.10.2022 a navrhuje, aby konajúci súd toto rozhodnutie potvrdil. Oprávnený
v súvislosti s poukazom povinného na súdnu judikatúru má za to, že účelom exekučného konania jenútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom
alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať
ibavoveciexekúcie,zčohovyplýva,žeexekučnýsúdrovnakoakopoverenýsúdnyexekútorniejevecne

príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne
skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje exekučný titul, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by
exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je
exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom

konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zároveň uvádza, že
podľa § 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej
tiež „ZoUK“)platnom v čase vydania platobného rozkazu: Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva,
že v prípade existencie neprijateľných zmluvných podmienok, by Okresný súd Banská Bystrica, sp.
zn. 30Up/1336/2021 platobný rozkaz nevydal. Zároveň oprávnený touto cestou uvádza, že povinný

(žalovaný) podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1336/2021
odpor dňa 09.09.2021. Podľa § 11 ods. 1 ZoUK, „Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor,
ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor
odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť“. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) ZoUK, „Súd bez toho, aby
vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný oneskorene“. Odpor voči platobnému rozkazu

bol podaný dňa 09. 09. 2021, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odporu pre žalovaného (povinného),
teda oneskorene. S poukazom na § 12 ods. 1 písm. b) ZoUK súd odpor žalovaného (povinného)
voči platobnému rozkazu odmietol ako podaný oneskorene. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný
(žalovaný) podal odpor proti platobnému rozkazu, čím uplatnil obranu v súdnom konaní, avšak vzhľadom
na oneskorené podanie odporu, bol tento zo strany súdu odmietnutý.

7. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023,
okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023;
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

8. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

13. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 10.11.2022 a smeruje

voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo zástupcovi
povinného doručené dňa 26.10.2022, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242
CSP).

15. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249

CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.16. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.01.2022, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Pôvodne vyššia súdna úradníčka vydala na podklade
predloženého exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

30Up/1336/2021 zo dňa 18.08.2021, ktorý v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 30Up/1336/2021 zo dňa 23.09.2021 o odmietnutí odporu, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 08.09.2021, dňa 24.02.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi
Palšovi (128EX 210/2022). Dňa 18.03.2022 bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh
povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne

vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

18. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza,
že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 12 - 23. Práve pre
správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení

(objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný
záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia

§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

19. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného
rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti.

Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému
právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha
čokoľveknatomtorozhodnutímeniť.Inýmislovami,exekučnýsúdniejepríslušnýskúmaťhmotnoprávnu
správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu)
vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný

a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že povinnými vytýkané nedostatky v
základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo
„neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

20. Právoplatné súdne rozhodnutie tak musí exekučný súd rešpektovať. V tomto konaní je exekučným
titulom platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1336/2021 zo dňa 18.08.2021
vydaný vyšším súdnym úradníkom. Zároveň je potrebné uviesť, že exekučné konanie nie je opravným
konaním a treťou inštanciou súdneho procesu. Exekučný súd nútene vykonáva exekučné tituly a o to

zvlášť, ak sú to právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia. Súd v predmetnej veci vzhľadom na
námietkupovinnéhospoukazomna§299CSPavzhľadomnaviazanosťnázoromuvedenýmvuznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, uvádza, že samotná
skutočnosť, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník ipso facto ešte nespôsobuje neplatnosť
exekučného titulu, ale je dôvodom pre preskúmanie spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko exekučný titul v

prejednávanej veci vydal vyšší súdny úradník, konajúci sudca vzhľadom na vyššie uvedené preskúmal
všetky zmluvné podmienky, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok. V danom prípade bola spotrebiteľskou
zmluvou Zmluva o splátkovom úvere č. 5064068058 zo dňa 29.10.2014, z ktorej vyvodzuje oprávnený
svoj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní a bola podpísaná medzi pôvodným veriteľom,
obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a povinným ako aj Ingridou

Špaldoňovou (spoludlžník). Sudca následne preskúmal samotnú Zmluvu a zistil, že predmetom zmluvy
o splátkovom úvere bol úver vo výške 3.000,- EUR, ktorý sa povinný spolu so spoludžníčkou zaviazali
splácať mesačnými splátkami vo výške 54,20 Eur po dobu 108 mesiacov (splátok). Výška úrokovej
sadzby bola stranami dohodnutá vo výške 15,40% p.a. platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalovaní(tu povinný a jeho spoludlžníčka) napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ich postupca
v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnili v

stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť,
že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom
boli súčasne upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53
ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 02.03.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,

pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu (tu oprávnený) predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2 877,54 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 2 193,97 EUR, z riadneho úroku vo výške 563,57 EUR, z úroku z omeškania vo výške 112,00
EUR a z poplatkový vo výške 8,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní

(tu povinný a jeho spoludlžníčka) po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonali nasledujúce
úhrady: platba vo výške 20 EUR zo dňa 27.01.2021. Žalovaná (a následne súdom priznaná) suma
potom predstavuje sumu vo výške 2 857,54 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo
výške 2 173,97 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 563,57 EUR, z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 112,00 EUR, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny od

13.10.2020dozaplateniaazneuhradenýchpoplatkovvovýške8,00EUR.Pokiaľtedapovinnýnamietav
spotrebiteľskejzmluveneprijateľnézmluvnépodmienky(konkrétnepoplatokzaupomienkuvovýške25,-
Eur za každú vystavenú upomienku), tak plnenia z týchto podmienok ako vyplýva z vyššie uvedeného
neboli žalobcom (tu oprávnený) v súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný
nárok, keď tento pozostáva len z nezaplatenej istiny, úroku a úroku z omeškania z nezaplatenej istiny.

21. Na základe vyššie uvedeného sudca prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k
rovnakému záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, a teda že exekúcia je vedená
na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený a ani inak zmenený. Exekučný súd
tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva.

Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore
s právom.

22. Zhrnutím vyššie uvedeného exekučný súd musí skonštatovať, že dôvody povinného uvedené

v sťažnosti sú irelevantné a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti
exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/212/2022 zo dňa 20.10.2022 zamietol.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd

rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s
tým súvisiacich.

24. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o
sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu

vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas
neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného
konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také
je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v
ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku

oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený.
Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so
sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené

vo výroku II. tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 5, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.