Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Šlesarová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Konkurz
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/10/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121203565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121203565.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Scania Finance
Slovak Republic s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, Senec 903 01, IČO: 43 874 746, právne
zastúpeného: CEE Attorneys A. B. s. r. o., so sídlom Štefánikova 41, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 04, IČO: 50 989 014, proti žalovanému: B.T. Transport s.r.o., so sídlom Piaristická 6, Trenčín
911 01, IČO: 36 331 171, právne zastúpenému: advokátska kancelária agner & partners,
s.r.o.,sosídlomŠpitálska10,Bratislava81108,IČO:36722758,vsporeourčeniepopretejpohľadávky,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 22Cbi/5/2021-481 zo dňa 27. júna 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal určenia
popretej pohľadávky. Navrhol, aby súd určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti
žalovanému v sume 320.475,94 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky v reštrukturalizácií žalovaného,
povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/2/2020 zo dňa 25.1.2021, v poradí ako iná
pohľadávka, titulom nároku na náhradu škody uplatnenom jednotlivými, v žalobe uvedenými faktúrami
a titulom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne z jednotlivých súm uvedených
v žalobe. Žalobca trval na tom, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
1.3.Žalovanýnavrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuť,primárnepoukazujúcnanedodržaniezákonom
stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby.
1.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav.
1.5. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40R/2/2020-859 zo dňa 25.1.2021, zverejneným v
ObchodnomVestníkuč.19/2021,bolapovolenáreštrukturalizáciadlžníkaB.T.Transports.r.o.,sosídlom
Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171.1.6. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní dlžníka prihlásil pohľadávku celkovo v sume 320.475,94
Eur, ktorú správca zaevidoval ako pohľadávku pod poradovým číslom 53/S-2.
1.7. Žalovaný a správca popreli žalobcom prihlásenú pohľadávku v sume 320.475,94 Eur, ktorá
skutočnosť spolu s dôvodmi popretia boli uvedené v liste oznamujúcom popretie pohľadávky zo dňa
30.4.2021 adresovanom žalobcovi.
1.8. Žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná na Okresnom súde Trenčín elektronicky dňa
2.6.2022.
1.9. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 124 ods. 1,2,3,4, § 199 ods. 9, § 203a
ods. 1,2,3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 121
ods. 3 ZKR v znení účinnom do 7.7.2022, § 8 zák. č. 62/2020 Z.z o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.
č. 62/2020 Z.z.“)
1.10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania uzavrel, že predmetom prejednávanej veci bola
žaloba o určenie popretej pohľadávky (incidenčná žaloba) a primárne skúmal dodržanie všetkých
prekluzívnych lehôt s tým, že otázka dodržania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby bola zároveň
otázkou medzi stranami spornou.
1.11. Konštatoval, že žaloba, ako vyplýva z elektronického súdneho spisu, bola podaná dňa 2.6.2021.
Pre posúdenie včasnosti podania žaloby bolo rozhodné určenie medzi stranami spornej otázky dátumu,
ktorým nastali účinky zverejnenia, a teda i účinky doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie
obchodnej spoločnosti B.T. Transport s.r.o.. Sporným medzi sporovými stranami bol zároveň dátum, od
ktorého sa počítala lehota na prihlasovanie pohľadávok.
1.12. V zmysle § 121 ods. 3 ZKR sa prihlášky do reštrukturalizácie podávajú u správcu a to v lehote
do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia dlžníka B.T. Transport s.r.o., so sídlom
Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171 bola povolená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
40R/2/2020-859 zo dňa 25.1.2021, zverejneným v Obchodnom Vestníku č. 19/2021 dňa 29.1.2021.
1.13. K povoleniu reštrukturalizácie došlo v období, na ktoré sa vzťahoval zák. č. 62/2020 Z.z..
Vychádzajúc zo znenia zákona č. 62/2020 Z.z. však nie je podľa právneho názoru súdu prvej inštancie
možná jeho aplikácia na určenie dátumu, ktorým nastali účinky doručenia tak, ako vo svojej právnej
argumentácii uvádza žalobca. Doručovanie uznesenia o povolení reštrukturalizácie jeho zverejnením v
Obchodnom Vestníku nebolo zákonom č. 62/2020 Z.z. dotknuté.
1.14. V zmysle § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. neplynuli lehoty do 28.2.2021, resp. lehoty, ktoré do 31.12.2020
uplynuli, neskončili skôr než 30 dní nadobudnutia účinnosti tohto zákona
v prípadoch, ak išlo o lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva. Za lehotu, na ktorú sa citované zákonné ustanovenie vzťahuje, je možné považovať lehotu
na prihlasovanie pohľadávok. V danom prípade sa tak aplikácia citovaného zákonného ustanovenia
§ 8 zák. č. 62/2020 Z.z. vzťahovala na lehotu na podanie prihlášok do reštrukturalizácie. Uvedené
zákonné ustanovenie § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. však nemalo vplyv na stanovenie dátumu, ktorým
sa považuje uznesenie o povolení reštrukturalizácie za doručené žalovanému. Vychádzajúc z jeho
znenia vymedzujúceho lehoty, ktorých sa predmetné ustanovenie týka, nebolo možné citované zákonné
ustanovenie aplikovať na stanovenie dátumu, ktorým nastali účinky zverejnenia uznesenia o povolení
reštrukturalizácie v Obchodnom Vestníku.
1.15. Za deň, ktorým nastali účinky zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie, súd prvej
inštancie ustálil v zmysle § 199 ods. 9 ZKR deň nasledujúci po dni, v ktorom bolo uznesenie zverejnené,
teda deň 30.1.2021. Ako vyplýva z pripojeného konkurzného spisu uvedený dátum, t.j. 30.1.2021 bol
považovaný za deň, ktorým nastali účinky povolenia reštrukturalizácie i v rámci reštrukturalizačného
konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2020. Od stanovenia uvedenéhodátumu následne prvoinštančný súd odvíjal i počítanie ďalších lehôt s tým, že na lehotu na prihlasovanie
pohľadávok aplikoval ustanovenie § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. a to tak, že táto lehota začala plynúť nie dňom
31.1.2021, ale s poukazom na § 8 písm. a) až dňom 1.3.2021.
1.16. Súd prvej inštancie uzavrel, že lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňom 30.3.2021.
Dňom 31.3.2021 začala plynúť lehota na popieranie pohľadávok a táto skončila dňom 29.4.2021.
V ďalšom uzavrel, že lehota na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky, stanovená v § 124 ods.
4 ZKR na 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, uplynula s poukazom na 203a ods. 2
ZKR v prvý pracovný deň a to dňa 31.5.2021.
1.17. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba, ktorá bola súdu doručená
elektronicky dňa 2.6.2021, tak bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, keď
lehota na podanie prihlášok uplynula dňa 30.3.2021, lehota na popretie pohľadávok správcom uplynula
dňa 29.4.2021 a lehota na podanie žaloby uplynula dňa 31.5.2021. Preto žalobu výrokom I. zamietol bez
vecného prejednania, keď z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania nevykonal navrhované
dôkazy zamerané na meritórne prejednanie sporu.
1.18. O trovách konania rozhodol výrokom II. rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), g) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.2. Trval na tom, že žaloba bola podaná a doručená súdu včas, keď prvoinštančný súd nesprávne
aplikoval ustanovenia ZKR, CSP a zák. č. 62/2020 Z.z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
2.3. Dôvodil, že pre právne posúdenie otázky dodržania alebo zmeškania lehoty na uplatnenie práva
na určenie popretej pohľadávky zo strany súdu prvej inštancie bolo rozhodujúce, akým spôsobom
sa aplikujú ust. § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. na počítanie lehoty na uplatnenie práva na prihlásenie
pohľadávky veriteľom v reštrukturalizačnom konaní.
K povoleniu reštrukturalizácie došlo v období, na ktoré sa vzťahoval zák. č. 62/2020 Z.z.. Žalobca
nesúhlasil s právnym posúdením aplikácie tohto zákona zo strany prvoinštančného súdu a poukázal
na skutočnosť, že súd prvej inštancie predmetný zákon aplikoval reštriktívne a v rozpore s jeho účelom
a významom, čo malo za následok nesprávnosť právneho posúdenia o márnom uplynutí lehoty na
uplatnenie práva na určenie správcom popretej pohľadávky. Reštrukturalizačné konanie žalovaného
bolo poznačené právne bezprecedentným zákonom
č. 62/2020 Z.z.. Tento zákon bol prijatý za účelom zabránenia nepriaznivým vplyvom epidémie na
súkromnoprávnevzťahy,keďžeuplatňovanieprávnehorežimuplatiacehozabežnýchokolnostíbymohlo
mať za následok významné hospodárske škody. Za účelom poskytnutia ochrany subjektom práva bolo
zákonom č. 62/2020 Z.z. prijatých viacero modifikácii plynutia lehôt, ktoré sledovali ochranu pohľadávok
veriteľov. Medzi týmito boli najmä ust. § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z.z.. Vo svojej povahe je nutné
považovať
ust. § 8 a 9 tohto zákona za lex specialis ku všetkým ostatným normám upravujúcim plynutie lehôt,
keďže v zmysle jeho znenia sa ním modifikuje plynutie všetkých právnych predpisov
v špecifikovanom období. Uvedené ustanovenia je potrebné vykladať tak, že ak sa s určitou lehotou
určenou zákonom alebo súdom spája hmotnoprávny účinok hroziaci zánikom práva, tak plynutie tejto
lehoty sa vo vzťahu k lehotou ohrozeným právam bude počítať najskôr po 28.2.2021. Inak povedané,
lehota začne plynúť 1.3.2021 od 00:00 hod (ráno). Vo vzťahu k počítaniu lehôt ide o obdobnú situáciu
ako upravuje ust. § 203a ZKR, v zmysle ktorého keď posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V tomto prípade je posunutý
moment začiatku plynutia lehoty, ktorý pripadá na najbližší deň po 28.2.2021. Reštrukturalizácia sa v
zmysle ust. § 118
ods. 1 ZKR povoľuje uverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v obchodnom vestníku.
Moment povolenia reštrukturalizácie je mimoriadne dôležitý, keďže podľa ust.§ 121 ZKR sa s ním spája moment začatia plynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok. Samotné ust.
§ 121 ZKR je ale ešte ďalej modifikované ust. § 199 ods. 9 ZKR, ktoré stanovuje hmotnoprávne
účinky uverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie nastávajú až deň nasledujúci po faktickom
uverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie
v obchodnom vestníku, keďže až týmto momentom možno považovať uznesenie za doručené jeho
adresátom. Spätosť ust. § 121 ZKR s ust. § 199 ods. 9 ZKR vyjadruje už samotné znenie ust. § 121
ZKR, ktoré odkazuje na povolenie reštrukturalizácie ako moment tvoriaci súčasť tejto lehoty. Jedným
z týchto účinkov doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie je možnosť uplatnenia práva na
prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka. Právna fikcia doručenia písomnosti podľa ust. §
199 ods. 9 teda nastáva uplynutím času od kedy došlo k vykonaniu distribúcie obchodného vestníka
v elektronickej alebo písomnej podobe do konca dňa kedy sa obchodný vestník distribuoval. Takto
definovaný časový úsek spĺňa definičné znaky zákonom stanovenej lehoty, pričom v kontexte § 121
ZKR sa s touto lehotou spája hrozba zániku práva (resp. lehota na vykonanie úkonu podania prihlášky
pohľadávky). Pri uplatnení práva na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie (podanie prihlášky
pohľadávky správcovi) teda platí, že právo na podanie prihlášky zanikne v prípade jeho neuplatnenia v
lehote tvorenej: a) časovým úsekom od faktického uverejnenia uznesenia
o povolení reštrukturalizácie v obchodnom vestníku do nasledujúceho dňa a b) časovým úsekom 30 dní
nasledujúcich po nasledujúcom dni podľa písm. a). Lehota podľa ust. § 199 ods. 9 ZKR ako aj lehota
podľa ust. 121 ZKR sú lehotami stanovenými právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, keďže sa s nimi spája
právo na podanie prihlášky pohľadávky do reštrukturalizácie. Ani jedna z týchto lehôt nemohla vo vzťahu
k právu na podanie prihlášky do reštrukturalizácie plynúť do 28.2.2021.
2.4. Pre vylúčenie pochybností, žalobca netvrdil, že do 28.2.2021 nemohlo dôjsť k povoleniu
reštrukturalizácie. Mal za to, že reštrukturalizácia mohla byť v danom čase povolená a povolená aj
bola, avšak nemohla začať plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok podľa § 121 ZKR s ktorou sa
neoddeliteľne spája lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR.
2.5. Žalobca polemizoval s názorom, že samotné ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. vyslovene uvádza, že
platí pre lehoty na uplatňovanie práv a bránenie práv na súde, ktorých uplynutím by došlo k premlčaniu
alebo zániku práva, čo treba vykladať tak, že dochádza k predĺženiu iba vo vzťahu k právu na uplatnenie
práva alebo bránenie práva, nakoľko toto bolo účelom zákona č. 62/2020 Z.z.. V tomto smere podľa
názoru žalobcu ide iba o interpretačný nedostatok ust. § 8 a 9 zák. č. 62/2020 Z.z., ktorý neodrážal
skutočnosť, že určité lehoty
v právnom poriadku sú nie len viazané možný zánik práv ale aj inými účinkami. Tu sa zrejme prejavila
skutočnosť, že tento je skutočne mimoriadnou a bezprecedentnou udalosťou v právnom poriadku a jeho
formálne nedostatky je potrebné preklenúť výkladom práva, ktorý bude v súlade so sledovaným účelom
zachovaniaohrozenýchpráv.Žalobcapoukázalnaskutočnosť,že§121ZKR(sktorýmsapriamoviaže§
199 ods. 9 ZKR) určuje moment pre zánik práva na prihlásenie pohľadávky, nie moment vzniku práva na
prihlásenie pohľadávky (určuje do kedy je potrebné doručiť prihlášku nie od kedy ju môže veriteľ doručiť).
ZKR moment vzniku práva na prihlásenie pohľadávky neurčuje. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie
o povolení reštrukturalizácie žalovaného bolo v obchodnom vestníku uverejnené dňa 29.1.2021, začala
lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR (časový úsek od faktického uverejnenia do nasledujúceho dňa) plynúť od
00:00 hod dňa 1.3.2021. Pred týmto momentom totiž nemohla lehota začať plynúť. Uznesenie o povolení
reštrukturalizácie teda bolo doručené žalobcovi v súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR až dňa 2.3.2021.
Následná lehota na prihlasovanie pohľadávok sa počítala odo dňa 2.3.2021, pričom tento deň sa ako
rozhodujúci podľa ust.
§ 203a ods. 1 ZKR nezapočítava. V súlade s ust. § 121 ZKR bol teda posledným dňom na prihlásenie
pohľadávok deň 1.4.2021. Podľa názoru žalobcu posledným dňom na popieranie pohľadávok bol podľa
ust. § 124 ods. 2 ZKR deň 1.5.2021 ( sobota) a v súlade s ust. § 203 ods. 2 ZKR bol preto posledným
dňom najbližší pracovný deň – pondelok – teda deň 3.5.2021. V ďalšom 30 dňová lehota na podanie
žaloby na určenie popretých pohľadávok začala plynúť dňom 3.5.2021 a posledný deň lehoty pripadol
na deň 2.6.2021, kedy bola žaloba aj podaná.
2.6. Žalobca zdôraznil, že ním prezentovaný výklad ZKR a zák. č. 62/2020 Z.z. je v súlade s jeho účelom,
ktorý chráni pred zánikom práv z dôvodu mimoriadnej situácie. Akékoľvek jeho výkladové nejasnosti
v kontexte ust. § 199 ods. 9 a § 121 ZKR nemožno vykladať na ťarchu žalobcu. Zužujúci výklad ust. §
8 a 9 zák. č. 62/2020 Z.z., v zmysle ktorého by sa tieto ustanovenia nemali aplikovať na lehotu podľa§ 199 ods. 9 ZKR by nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, keďže by znamenal, že štát prijal
mimoriadny zákon, ktorý v rozpore
s jeho deklarovaným účelom vniesol do systému plynutia lehôt na uplatnenia práv podľa ZKR nejasnosti
ohrozujúce právo žalobcu vlastniť majetok, právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces. V
tomto smere je potrebné aby súd vykladal ust. § 8 a 9 zák. č. 62/2020 Z.z., tak že nakoľko je lehota podľa
§ 199 ods. 9 ZKR lehotou určujúcou plynutie lehôt na zánik práva, nebolo prípustné aby začala plynúť
pred dňom 28.2.2021. Prvoinštančný súd celkom zjavne opomenul potrebu aplikácie ust. § 8 zák. č.
62/2020 Z.z. na celú lehotu určujúcu okamih zániku práva na prihlásenie pohľadávky a reštriktívnym
spôsobom obmedzuje aplikáciu iba na druhú časť tejto lehoty upravenú ust. § 121 ZKR, ktoré ale
nemožno vykladať izolovane od ust. § 199 ods. 9 ZKR. Žalobca dôvodil, že uvedenú argumentáciu použil
pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však tento v rozhodnutí nevysporiadal.
2.7. Žalovaný napadnutému rozsudku vytýkal nasledovné nedostatky. Súd prvej inštancie sa vyjadril
k účinkom § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. na doručovanie žalovanému, avšak základom argumentu žalobcu
o včasnosti podanej žaloby bolo niečo úplne iné. Žalobca od počiatku argumentoval potrebou aplikácie
§ 8 zák. č. 62/2020 Z.z. na lehotu pre zánik práva na prihlásenie pohľadávky. Lehota pre zánik práva
sa odvíja od ust. § 121 ZKR, ktoré je neoddeliteľne späté s ust. § 199 ods. 9 ZKR. Lehota na zánik
práva na prihlásenie pohľadávky je tvorená časovým úsekom od faktického uverejnenia uznesenia o
povolení reštrukturalizácie v obchodnom vestníku do nasledujúceho dňa a nasledujúcimi 30 dňami. V
tomto argumente súdu chýba akýkoľvek výklad ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. a jeho vzťahu k zániku
práva na prihlásenie pohľadávky. Súd prvej inštancie nevysvetlil ako aplikoval ustanovenia § 199 ods.
9 ZKR, § 121 ZKR a ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z.. Navyše, žalobca nepopieral že by účinky zverejnenia
uznesenia o povolení reštrukturalizácie nemali nastať. Ust. § 8 zák.
č. 62/2020 Z.z. upravuje neplynutie lehôt rozhodujúcich pre zánik práv, teda samotná reštrukturalizácia
mohla začať avšak nemohli plynúť lehoty pre zánik práva na prihlásenie pohľadávky.
2.8. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie iba uviedol, že aplikuje ust. § 8 zák.
č. 62/2020 Z.z. na lehotu na prihlasovanie pohľadávok, avšak špecifikoval iba výsledok tejto jeho
aplikácie, bez vysvetlenia dôvodov pre túto aplikáciu vo vzťahu k argumentom žalobcu. Ustanovenie §
121 ZKR upravuje lehotu na zánik práva na prihlasovanie pohľadávok a nie moment vzniku tohto práva.
Nakoľko prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil moment uplynutia lehoty určenej na uplatnenie práva
na prihlásenie pohľadávky, tak aj výpočet ostatných nadväzujúcich lehôt, sú jeho závery nesprávne.
2.9. Žalobca zotrval na tvrdení, že dodržal lehotu na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky podľa
ust. § 124 ods. 4 ZKR a nie je žiaden dôvod, pre ktorý by súd mal žalobu zamietnuť alebo by sa nemal
zaoberať podanou žalobou, jej meritom a predloženými dôkazmi.
2.10. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie
nedostatočne len v bodoch 48 až 50 odôvodnenia redukoval svoju argumentáciu bez uvedenia riadnej
argumentácie rozporujúcej argumenty žalobcu, ktoré svedčili o dodržaní lehoty na uplatnenie práva
na určenie popretej pohľadávky. Rovnako súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý
proces tým, že sa nezaoberal meritom veci a nevykonal navrhované dôkazy. Žalobca mal právo poznať
presné vysvetlenie prečo jeho argumenty týkajúce sa včasnosti uplatnenia práva na určenie popretej
pohľadávky neboli akceptované. V ďalšom namietal, že správca nepoprel pohľadávku žalobcu včas
a preto neboli splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku. Zdôraznil, že ak by odvolací súd
nahliadal na námietku neskorého popretia pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní ako na novotu, tak
s ohľadom na jej vzťah k procesným podmienkam je táto novota v odvolacom konaní prípustná podľa
§ 366 CSP.
3.1.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcunavrholodvolaciemusúdunapadnutýrozsudok
ako vecne správny potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.2. Rozporoval všetky tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní v celom rozsahu, odvolanie považoval za
neopodstatnené a postup žalobcu v odvolacom konaní za účelový. Nesúhlasil
s tvrdeniami žalobcu uvedenými v bode 10. a v bode 11. odvolania tvrdiac, že žaloba žalobcu bola
doručená súdu prvej inštancie po zákonnej lehote a preto sa tento správne, v súlade so zásadou
hospodárnosti, nezaoberal meritom veci. Bolo by totiž nelogické a v rozpore so zásadami konania, keby
súd konal vo veci aj napriek tomu, že by mal za to, že žaloba bola doručená po lehote.3.3. Žalovaný súhlasil s právnym posúdením a spôsobom aplikácie zák. č. 62/2020 Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti sírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Zákon č. 62/2020") v
danej právnej veci, tak ako to učinil súd prvej inštancie. Výklad
a spôsob, ktorým tento zákon aplikoval považoval za logický a v konečnom dôsledku nebol žiadnym
iným veriteľom rozporovaný.
3.4.Dôvodil,žezák.č.62/2020Z.z.akomimoriadnyzákonbolprijatýabyriešilvplyv,existenciuadopady
pandémie na rôzne oblasti práva, pri zachovaní rovností práv. Neobsahoval síce priamu a konkrétnu
úpravu vo vzťahu k ZKR a lehotám v ňom uplatneným, avšak všeobecná úprava v ňom obsiahnutá bola
dostatočne zrozumiteľná, pričom poukázal na § 8 a 9 tohto zákona.
3.5. Žalovaný v ďalšom dôvodil, že žalobca si chybne vykladá aplikáciu daného ustanovenia na ZKR a
spája dva rôzne momenty a to moment, kedy sa považuje uznesenie
o povolení reštrukturalizácie za doručené a moment začiatku plynutia lehoty na podávanie prihlášok.
Zák. č. 62/2020 Z.z. totiž neobsahoval žiadnu úpravu ani posunutie momentu doručenia uznesení,
ktoré sa zverejňujú v obchodnom vestníku, akurát len úpravu týkajúcu sa pozastavenia plynutia lehôt.
Konkrétne v tomto prípade sa aplikácia tohto zákona prejavila nasledovne. Predmetné uznesenie,
ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 19/2021,
dňa 29.01.2021. Nakoľko zákon č. 62/2020 Z.z. ako špeciálny zákon neobsahoval osobitnú úpravu
týkajúcu sa momentu doručenia, ktorá by mala za následok jeho posunutie, právne účinky povolenia
reštrukturalizácie žalovaného nastali v súlade s § 199 odsek 9 ZKR dňa 30.01.2021 a to vo vzťahu
ku všetkým tretím osobám a teda aj vo vzťahu k žalobcovi. Zák. č. 62/2020 Z.z. však obsahoval
právnu úpravu začiatku plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok a preto od momentu kedy sa
považovalo uznesenie o povolení reštrukturalizácie za doručené, t.j. odo dňa 30.01.2021, lehota na
podanieprihláškyneplynulaavkontexte§8písm.a)začalaplynúťaždňa01.03.2021o00.00hod.,ktorý
deň bol teda prvým dňom na podanie prihlášky. Uvedený výklad prezentovaný žalovaným nemožno v
žiadnomprípadepovažovaťzanespravodlivývočižalobcovi,nakoľkoprávevdôsledkutohtozákona mu
bola predĺžená lehota na prihlasovanie pohľadávok. Nesprávne spájanie momentu doručenia uznesenia
o povolení reštrukturalizácie a momentu začatia plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok na strane
žalobcu je zrejmý aj z jeho tvrdenia uvedeného v bode 34. odvolania, kedy uvádza, že netvrdí, že do
28.02.2021 nemohlo dôjsť k povoleniu reštrukturalizácie, keďže nemohlo nastať doručenie uznesenia
podľa ust. § 199 ods. 9 ZKR, ale má za to, že reštrukturalizácia mohla byť v danom čase povolená a
povolená aj bola, avšak nemohla začať plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok podľa § 121 ZKR,
s ktorou sa spája lehota podľa § 199
ods. 9 ZKR. Z vyjadrenia žalobcu totiž vyplýva, že síce vo vzťahu ku všetkým ostatným ako aj vo
vzťahu k nemu sa aplikovalo ustanovenie § 199 odsek 9 ZKR a reštrukturalizácia žalovaného, na
základe doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie, bola povolená, ale podľa jeho názoru pre
účely prihlasovania pohľadávok sa uznesenie nemalo považovať za doručené. Takýto výklad je však
nelogický a nemá oporu v zákone. Absolútne nepochopiteľné je taktiež tvrdenie žalobcu, že vzhľadom
na skutočnosť, že uznesenie
o povolení reštrukturalizácie žalovaného bolo v obchodnom vestníku uverejnené dňa 29.1.2021, začala
lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR (časový úsek od faktického uverejnenia do nasledujúceho dňa) plynúť
od 00:00 hod dňa 1.3.2021. Rovnako tak nesprávny je aj záver žalobcu, že uznesenie o povolení
reštrukturalizácie bolo doručené žalobcovi v súlade s ust.
§ 199 odsek 9 ZKR až dňa 02.03.2021. Takýto výklad je nelogický a najmä žalobca pri ňom dokonca
rozporovalaposúvalajsamotnýdeňzverejneniauzneseniavobchodnomvestníku,ktorýjealenesporný
a nastal dňa 29.01.2021. Žalovaný v celom rozsahu rozporoval aj tvrdenia žalobcu uvedené v bodoch
39.-40. odvolania a uvádzal nasledovné: Žalobca nielenže nesprávne poňal úpravu zák. č. 62/2020 Z.z.,
kedy má za to, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie mu bolo doručené až dňa 02.03.2021, ale ešte
aj úpravu podľa § 203a ZKR ako takú. Podľa názoru žalovaného je jeho vyjadrenie účelové. V prípade
ak by nebol prijatý zákon č. 62/2020 Z.z. by platilo, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie, ktoré bolo
zverejnené v obchodnom vestníku dňa 29.01.2021, bolo doručené žalobcovi v súlade s § 199 ZKR dňa
30.01.2021 a lehota by plynula odo dňa 31.01.2021. Nakoľko však bol prijatý zák. č. 62/2020 Z.z. došlo
k posunutiu začiatku plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok
a tento bol naviazaný na skutočnosť - uplynutie dňa 28.02.2021. Nastala teda skutočnosť určujúca
začiatok lehoty a deň 28.02.2021 sa preto nezapočítaval do plynutia lehoty. Následná lehota na
prihlasovanie pohľadávok tak plynula odo dňa 01.03.2021 a posledným dňom lehoty na prihlasovaniepohľadávok bol deň 30.03.2021. Výklad prezentovaný žalobcom nemá oporu v zákone a jeho aplikáciou
by dochádzalo k nelogickému vsúvaniu dní do počítania lehôt a k nelogickej aplikácii uvedeného
zákona. Za nesprávny považoval žalovaný aj ten názor žalobcu v ktorom uviedol, že nakoľko deň
28.02.2021 pripadol na nedeľu, lehota začala plynúť až dňa 01.03.2021 a teda tento deň je dňom, ktorý
sa nezapočítava do plynutia lehoty v zmysle § 203a odsek 2 ZKR. Zákon č. 62/2020 Z.z. ako lex specialis
presne a jasne stanovil pozastavenie lehôt do 28.02.2021, vrátane a uplynutím tohto dňa, t.j. od 00.00
hod. 01.03.2021 začala aj plynúť lehota, pričom deň 01.03.2021 bol prvým dňom.
3.6. Žalovaný v celom rozsahu rozporoval žalobcove tvrdenia dôvodiac, že tento sa snažil z účelových
dôvodov konvalidovať zmeškanie lehoty na podanie žaloby.
3.7. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v bode 48. odvolania žalovaný uviedol, že zdôvodnenie výrokov
rozsudku bolo dostatočné a právny záver, ktorý ustálil súd prvej inštancie je správny. V konečnom
dôsledku všetci ostatní veritelia chápali kedy im uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo doručené,
odkedy plynuli lehoty na prihlasovanie pohľadávok a len žalobca sa s tým nestotožňuje a účelovými
tvrdeniami sa snaží zhojiť zmeškanie lehoty a „slovíčkári" pri rozbore rozsudku. Súd prvej inštancie
pritom jasne vysvetlil ako aplikoval § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. ako aj § 199 ZKR. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca si totiž nesprávne vykladá aj ustanovenie § 203a ZKR. Napr. v bode 50. Odvolania uvádza,
že: „Posledný deň lehoty na popieranie pohľadávok tak podľa ust. 124 ods. 2 ZKR pripadal na 1.5.2021,
ktorým bola sobota. V súlade s ust. § 203a ods. 2 ZKR bol preto posledným dňom lehoty na popieranie
pohľadávok najbližší pracovný deň, teda 3.5.2021." Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca však
chybne vníma moment začatia plynutia lehoty a za deň určujúci keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty nepovažuje uplynutie posledného dňa lehoty, ale až následný pracovný deň. Uvedené
opätovne spôsobuje bezprecedentné vsúvanie ďalších dní do lehôt.
3.8. Záver súdu prvej inštancie o počítaní lehôt považoval žalovaný za správny. Žalobca nesprávne
určil začiatok doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie ako bolo vyššie uvedené. Právne účinky
povolenia reštrukturalizácie žalovaného totiž nastali v súlade s § 199 odsek 9 ZKR dňa 30.01.2021 a
týmto dňom sa uznesenie považovalo za doručené a to aj vo vzťahu k žalobcovi a prvým dňom plynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok mal byť deň 31.01.2021. V súlade so zákonom č. 6/2020 Z.z. však
lehota na prihlasovanie pohľadávok nezačala plynúť 31.01.2021, ale začala plynúť až uplynutím dňa
28.02.2021, t.j. prvým dňom bol deň 01.03.2021. Od tohto dňa plynula 30 dňová lehota, ktorá uplynula
dňa 30.03.2021.
V súlade s § 203a ZKR teda lehota na popieranie pohľadávok plynula od 31.03.2021
a uplynula dňa 29.04.2021. Prvým dňom na podanie žaloby bol deň 30.04.2021 a táto lehota plynula
až do dňa 29.05.2021. Keďže posledný deň lehoty pripadol na sobotu, posledný deň lehoty na podanie
žaloby, ktorá súčasne musela byť aj v daný deň doručená súdu, bol v súlade s § 203a odsek 2 a odsek
3 ZKR deň 31.05.2021. Nakoľko žalobca doručil žalobu súdu až dňa 02.06.2021, bola žaloba doručená
súdu až po lehote a teda právny záver súdu je v celom rozsahu správny.
3.9. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne a nedošlo k porušeniu práv
žalobcu na spravodlivý proces ani k porušeniu jeho procesných práv. Súd prvej inštancie dostatočne
odôvodnil svoj právny názor a obsažne sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu. V odôvodnení uviedol
správny výpočet lehôt, preto žalovanému nie je zrejmé, aké iné odôvodnenie by žalobca očakával. Za
správny považoval žalovaný aj postup súdu prvej inštancie, ktorý v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nevykonal navrhované dôkazy a neprejednal vec v merite, pretože by vznikali ďalšie zbytočné
náklady.
3.10. K argumentácií žalobcu, že údajne nie sú splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku,
keďže správca nevykonal popretie pohľadávky žalobcu včas uviedol, že daná námietka sa netýka
procesných podmienok tohto súdneho konania a preto nemôže byť považovaná za novotu v odvolacom
konaní. Túto námietku mohol žalobca vzniesť už v rámci prvoinštančného konania a sám zo svojej viny
ju neuplatnil. Preto nemôže byť považovaná za novotu v odvolacom konaní a na tento odvolací dôvod
a argumentáciu, hoci aj tak je právne nesprávna, nemá odvolací súd hľadieť ani sa s ňou zaoberať.
Z opatrnosti však uviedol, že ZKR v § 124 odsek 2 totiž jasne uvádza, že prihlásenú pohľadávku
správcapoprietak,žepopretiepohľadávkyspolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamu
pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú
sumu prihlásenej pohľadávky. Nie je teda podstatné z hľadiska lehoty na popieranie pohľadávok kedybola splnená notifikačná povinnosť vo vzťahu k veriteľovi. Z hľadiska zachovania lehoty na popieranie
pohľadávok je podstatný akurát moment kedy bolo popretie zapísané do zoznamu pohľadávok a nie je
podstatné kedy bolo vypracované oznámenie
o popretí a kedy bolo doručené žalobcovi ako veriteľovi. V zásade aj pri lehotách kedy bolo oznámenie o
popretí doručené žalobcovi, žalobca mal dostatok času na podanie žaloby, tak aby bola súdu doručená
riadne a včas.
3.11. Na záver odvolania zdôraznil, že žalobca odvolací dôvod v ktorom uviedol, že konanie má údajne
inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žiadnym spôsobom nešpecifikoval,
akurát sa snažil vo všeobecnej rovine pokryť všetky potenciálne možné dôvody pre odvolanie, ktorý
postup je však účelový.
3.12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2022 a zo dňa 2.1.2023 zotrval na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní, keď
polemizoval s názormi žalovaného uvedených vo vyjadrení k odvolaniu a k argumentácií v jeho
vyjadreniach.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2022 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
uvedených pred súdom prvej inštancie a v podanom vyjadrení
k odvolaniu, keď polemizoval so závermi žalobcu uvedených v jeho vyjadreniach.
5. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade
s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými
vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do
úvahy.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).
11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti,
či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú
procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie
v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP.
12. Žalobca dôvody odvolania prioritne založil na tvrdení, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď žalobu zamietol ako podanú neskoro, po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty;
svojerozhodnutie vodôvodnenídostatočne avsúladesust.§220CSPneodôvodnil,keďsadostatočnenevenoval argumentácii žalobcu uvedenej pred súdom prvej inštancie; nevykonal navrhnuté dôkazy;
ktorý postup prvoinštančného súdu mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
13. K jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.
14. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových
akoajprávnychzáverovvyjadrenýchvnapadnutomrozsudkuuvádza,ženapadnutýrozsudokmávšetky
náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyjadril
k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie dostatočne
a jednoznačne zdôvodnil rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu, pričom k argumentácii oboch strán
zaujal jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové
a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní
vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a
rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v
súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj
dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05,
v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak
odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania dospel k rovnakému záveru
so súdom prvej inštancie keď zhodne uzavrel, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej
prekluzívnej lehote, keď lehota na podanie prihlášok uplynula dňa 30.3.2021, lehota na popretie
pohľadávok správcom uplynula dňa 29.4.2021 a lehota na podanie žaloby uplynula dňa 31.5.2021.
Odvolací súd dôsledne zvažoval argumentáciu žalobcu, avšak v závere musel konštatovať, že spôsob
počítania lehôt uvádzaných v konaní žalobcom nie je správny a s týmto sa nestotožnil. Súd prvej
inštanciepripočítaníjednotlivýchlehôtpostupovalplnevsúladesúčelomazmyslomzák.č.62/2020Z.z.
v spojení s ZKR. Ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. sa totiž týkalo lehôt ustanovených právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo zániku práva, a nie na účinky doručenia písomnosti či ich zverejnenia v obchodnom
vestníku. Tento výklad súdu prvej inštancie ( ani odvolacieho súdu ) nemožno označovať za reštriktívny,
porušujúci Ústavu SR. Naopak výklad žalobcu je extenzívnym výkladom, smerujúcim účelovo a bez
právneho základu k odôvodneniu včasnosti podanej žaloby.
16. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia
súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácií
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia bez pochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými
skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné
zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná,
t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I. ÚS 50/2004).17. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné
a právne významné okolnosti dané v sporovej veci a riadne sa
v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán sporu. Prvoinštančný
súd jednoznačne a zrozumiteľne v odôvodnení uviedol, z akých dôvodov považuje žalobu podanú po
prekluzívnej lehote, pričom dostatočným spôsobom odôvodnil počítanie jednotlivých lehôt a uviedol
závery, pre ktoré dospel k svojmu rozhodnutiu. Skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je stručný a vecný v tomto prípade neznamená, že ho možno považovať za nepreskúmateľný. Zároveň
odvolací súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdov sa vo svojich rozhodnutiach podrobne zaoberať
a analyzovať do detailov každú skutkovú či právnu argumentáciu strán sporu podľa ich predstáv a
k ich plnej spokojnosti.
18. Za nesprávnu považuje odvolací súd argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie aj napriek tomu,
že dospel k záveru oneskorenom podaní žaloby, mal vec meritórne prejednať, vykonať navrhované
dôkazy a zabezpečiť tak právo sporových strán na spravodlivý proces a riadne prejednanie veci.
Hoci žalobca skutočne vyčerpávajúcim spôsobom predložil súdu prvej inštancie všetky argumenty
pre odôvodnenie svojich pohľadávok, pripojil veľké množstvo dôkazov, vrátane znaleckých posudkov,
bol správny procesný postup prvoinštančného súdu, keď neriešil vecnosť a správnosť argumentácie
žalobcu vo veci samej a nehodnotil predložené dôkazy, vzhľadom k tomu, že na výsledku sporu by
meritórne prejednanie veci, ani skúmanie dodržania iných lehôt než na podanie žaloby v tomto spore,
nič nezmenilo. Naviac by došlo k nehospodárnemu navýšeniu trov konania
ak neefektívnemupredĺženiutrvaniasporu.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdnepovažovalzadôvodnú
argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písmeno g) CSP a to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Jeho argumentácia
týkajúca sa včasnosti popretia pohľadávky správcom nespĺňa podmienky ust. § 366 CSP, keď naviac
rovnako vychádzala z nesprávneho spôsobu výpočtu lehôt žalobcom, s ktorým spôsobom sa odvolací
súd nestotožnil.
19. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na
základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Odvolací súd uzavrel, že
odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia,
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.
20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalovanému súd prvej inštancie správne
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad podľa § 251 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.