Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/49/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723202876
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723202876.1

Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne: I. Š., I.. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. X. B. XXX, XXX XX X.
B., N. T., proti žalovanému: R. Z., I.. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. X. B. XXX, XXX XX X. B., N. T., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd žalovanému u k l a d á zákaz priblížiť sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.07.2023 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s kontrolou
zákazu priblíženia sa technickými prostriedkami s tým, aby sa zákaz priblíženia vzťahoval aj na najbližšiu
rodinu a to maloleté deti navrhovateľky, rodičov a brata s družkou.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že od roku 2019 tvorila pár so žalovaným, pričom vzťah v
januári 2023 ukončila. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že je neustále pod dohľadom, žalobca ju prenasleduje,
atakuje, nadáva a vyhráža sa jej. Žalobkyňa je neustále v strehu, bojí sa o svoj život, o život jej detí
a príbuzných. Zo strachu o svoj život ju sprevádzajú rodinný príslušníci mimo domu. Dňa 01.07.2023
podala trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu, prečinu nebezpečného
prenasledovania. Z trestného oznámenia vyplýva, že žalovaný sa snaží žalobkyňu vyhľadávať, sledovať,
kontrolovať, pričom sa jej vyhráža. Žalovaný má žalobkyňu pravidelne sledovať zo svojho motorového
vozidla, parkuje pri zastávke a počas čakania na autobus má na žalobkyňu vykrikovať, nadávať jej a
vyhrážať sa. Žalovaný mal približne pred mesiacom žalobkyni vytrhnúť telefón za účelom zistenia či si
s niekým nepíše. Žalovaný je podľa žalobkyne aj agresívny a mal ju aj fyzicky napadnúť. Zo zápisnice
o trestnom oznámení vyplýva, že žalovaný sa jej vyhráža fyzickou likvidáciou a to osobne ako aj na
sociálnych sieťach. Žalobkyňa v trestnom oznámení opisuje situácie pri ceste podnikovým autobusom.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila potvrdenie o trestnom oznámení, zápisnicu o trestnom oznámení. Súd na
základe predložených dôkazov telefonicky kontaktoval Obvodné oddelenie Policajného zboru Krupina za
účelom zistenia, či poverený príslušník Policajného zboru ukladal zákaz priblíženia žalovanému, pričom
z odpovede vyplynulo, že zákaz priblíženia doteraz nebol uložený (č. l. 14).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

9. Neodkladným opatrením súd spravidla zasahuje do pomerov účastníkov bez nariadenia pojednávania
a bez riadneho dokazovania v rámci zásady kontradiktórnosti konania, a to z dôvodu, že je nevyhnutný
bezodkladný zásah súdu. Súd však musí mať z predložených listín osvedčené skutočnosti, z ktorých
možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by
k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku na právach jednej
zo strán alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný alebo napraviteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana a nutnosti neodkladne zasiahnuť. Súd pri tom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR:
„Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre
vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 OSP (329 ods. 1 CSP) dáva zreteľne
najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že
subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie. Medzi
osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového
stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na
predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo
vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.
Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné“ (z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6M Cdo 5/2012).

10. Súd rozhodol v súlade s § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu, resp. bez vyjadrenia druhej strany,
nakoľko má za to, že situácia si vyžaduje rýchly zásah súdu. Z predložených tvrdení žalobkyňou mal
súd osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z podania trestného oznámenia
vyplýva, že intenzita útokov voči žalobkyni dospela do štádia, kedy obavy žalobkyne o jej život a zdravie
dosiahli trestnoprávnu rovinu. Uvedené slovné útoky považuje súd za zásahy do duševnej integrity
žalobkyne, nakoľko osočovanie a hrozba nebezpečenstva vplývajú na jej psychickú pohodu a kvalitu
jej každodenného života. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel pokiaľ ide o
zákaz priblížiť sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov tak ako je uvedené vo výroku I.

11. Nariadené neodkladné opatrenie má preventívny charakter, má zabrániť prípadným ďalším
konfliktom medzi stranami sporu a psychickému týraniu a nátlaku zo strany žalovaného. Súd považuje
toto neodkladné opatrenie za trvalé bez potreby rušiť ho rozhodnutím vo veci samej či obmedziť ho na
určitý časový úsek. Nariadením tohto neodkladného opatrenia sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá
úprava pomerov medzi stranami, preto v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobkyni povinnosť
podať žalobu vo veci samej. V prípade, že pominú dôvody pre trvanie tohto neodkladného opatrenia,
môže súd na návrh jednej zo strán sporu toto neodkladné opatrenia zrušiť.

12. Žalobkyňa navrhla uložiť žalovanému zákaz priblíženia sa s kontrolou tohto zákazu technickými
prostriedkami, pričom žiadala, aby sa zákaz priblíženia vzťahoval aj na najbližšiu rodinu a to maloleté

deti navrhovateľky, rodičov a brata s družkou. Svoj návrh na takto široké obmedzenie žalobcových
práv v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnila, súd dôvody nemal osvedčené a
považoval návrh v uvedenej časti za neprimeraný, vzhľadom na bežné životné situácie, ktoré môžu
nastať v každodennom živote a ku ktorým by zbytočne dochádzalo k porušovaniu súdom stanovej
povinnosti až v trestnoprávnej rovine. Z predložených dôkazov ani z opísaných skutočností nemal
súd osvedčené, že žalovaný ohrozuje rodinných príslušníkov žalobkyne jej maloleté deti, resp. jej
brata či jeho družku. Osoby na ochranu ktorých by malo obmedzenie pôsobiť neboli v návrhu bližšie
konkretizovane, len všeobecne vymenované a preto súd považoval návrh v tejto časti za nedostatočne
určitý. Pokiaľ ide kontrolu technickými prostriedkami, túto je možné nariadiť len s písomným súhlasom
chránenej osoby a za splnenia predpokladov v možnosti ich plnenia u žalovaného. Splnenie týchto
podmienok preskúmava na pokyn sudcu probačný a mediačný úradník, pričom ide o značný zásah do
práv a právom chránených záujmov žalovaného. Dôvodnosť zásahu do žalobcových práv a právom
chránených záujmov podrobením sa kontrole technickými prostriedkami súd nemal osvedčenú. V
posudzovanom prípade sa preto javí ako primerané nariadenie ochrany žalobkyne pred prípadným
osobným útokom žalobcu na vzdialenosť 5 metrov, nakoľko z tejto vzdialenosti nemá žalovaný fyzický
dosah na žalobkyňu, a zároveň je táto vzdialenosť dostatočná na to, aby boli strany pri náhodnom
stretnutí jedna druhej viditeľné a mohli zabrániť vzájomnému kontaktu. Súd preto uložil žalovanému
zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a vo zvyšnej časti návrh zamietol
(výrok II.) a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu: „Ochrana práv v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie žiada ale rovnako aj tomu voči komu
predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho proti komu má navrhované opatrenie smerovať tak nemôže
dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany“ (z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 33/2012 zo dňa 13. decembra 2012).

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Keďže vydaním tohto uznesenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách tohto konania (§ 262
ods. 1 CSP). Súd vyhovel návrhu žalobkyne, pričom návrhu nevyhovel len v nepatrnej časti. Vzhľadom
k tomu, že návrh žalobkyne bol dôvodný, súd považoval úspech žalobkyne za 100%. Z tohto dôvodu
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému v rozsahu 100
% (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 8. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.