Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/57/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119213314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3119213314.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice
Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B. B. - A. C. so sídlom D. XXXX, E. C. F.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 15/25,
Trenčín, IČO: 34 054 081, proti žalovanému G. E. C. F. so sídlom H. XXX/X, E. C. F., IČO: XX XXX XXX,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. so sídlom Legionárska 7735/31B, 911
01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 40.505,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. februára 2023, č.k. 28C/2/2020-274, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 17. februára 2023 č.k. 28C/2/2020-274 súd prvej inštancie nepriznal žalovanému
náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 01.02.2022
č.k. 28C/2/2020-223 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti výroku II. rozsudku podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31.05.2022 č.k.
27Co/43/2022-269, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania zrušil a
v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí
použil § 257 C.s.p. a za dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. výnimočné okolnosti prípadu, ktoré
odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, považoval majetkové pomery
žalobcu a zápornú hodnotu v účtovnej závierke, pričom vychádzal z údajov o žalobcovi zverejnených na
portáli I., kde sa nachádzajú účtovné závierky žalobcu, pričom z poslednej účtovej závierky vyplýva, že
v roku 2020 vykázal žalobca stratu vo výške 75.071,65 eur. Uviedol, že zohľadnil aj postoj strán sporu v
konaní, keď žaloba bola čo do základu dôvodná, ale nárok bol posúdený na základe vznesenej námietky
ako premlčaný. Poukázal na to, že žalovaný sa dal v konaní zastúpiť právnym zástupcom - advokátom
napriek tomu, že sám disponuje právnym oddelením, na ktorom pracujú odporne spôsobilí zamestnanci
s právnym vzdelaním.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v
prvostupňovom a odvolacom konaní v rozsahu 100%. Namietal, že súd neprihliadal na sociálne pomery
obidvoch strán sporu. Žalovaný je mesto, teda subjekt verejnej správy a je zrejmé a nepochybné, že
mestá nie sú v priaznivej ekonomickej situácii. Rovnako ako žalobca nemá príjem z podnikateľskej
činnosti. Jeho príjem je tvorený veľmi obdobne ako príjem žalobcu. Samotná zlá finančná situácia
žalobcu, teda konkrétne záporná hodnota v účtovnej závierke za rok 2020 nezakladá dôvody hodné
osobitného zreteľa. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vychádzal zo starých a neaktuálnych

údajov účtovnej závierky žalobcu za rok 2020, hoci mal k dispozícii aj aktuálnu účtovnú závierku za
rok 2021, v ktorej bol vykázaný značný zisk žalobcu. Z priloženej účtovnej závierky je podľa neho
nepochybné, že výsledok hospodárenia žalobcu po zdanení bol za rok 2021 +48.323,81 eur a len
hodnota dlhodobého hmotného majetku žalobcu je v sume 1.526.979,65 eur. Argumentoval, že s
ohľadom na majetkové pomery a finančnú situáciu žalobcu celkom isto nie je v prípade žalobcu možné
aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. Ďalej namietal, že v danom prípade žalovaný nárok
nebol len premlčaný, ale nebol ani vôbec daný, pričom rozoberal dôvodnosť nároku vo veci samej.
Ďalej k argumentom súdu prvej inštancie uviedol, že každá osoba má právo nechať sa v konaní pred
súdom zastupovať advokátom a toto právo nemôže byť žalovanému odňaté ani žiadnym spôsobom
obmedzované, a teda mu toto nemôže byť žiadnym spôsobom kladené za vinu či vykladané (tak, ako
to robí súd) na jeho ťarchu. Zdôraznil, že advokátom bol zastúpený aj žalobca.
3. Žalobca k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil a zároveň rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Uviedol, že nie je vôbec správne tvrdenie žalovaného o
tom, že majetkové pomery žalobcu (či už podľa účtovnej závierky za rok 2020 alebo 2021) boli jediným
dôvodom, pre ktorý súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Dôvodom nepriznania náhrady
trov konania žalovanému bol aj postoj strán sporu v konaní, kedy žaloba bola čo do základu dôvodná,
že nie je významná len samotná účtovná závierka, ale jeho celkový majetkový stav, ktorý je aj s
ohľadom na škodu spôsobenú žalobcovi zo strany žalovaného dlhodobo nepriaznivý. Podľa žalobcu
sú práve okolnosti konania a postoj strán sporu v konaní, rozhodujúcou skutočnosťou predstavujúcou
výnimočné okolnosti zakladajúce dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému (popri zohľadnení majetkových pomerov strán sporu z hľadiska následku rozhodnutia o
náhrade trov konania). Upozorňoval, že uplatnený nárok bol súdom posúdený na základe vznesenej
námietky premlčania ako premlčaný, čo teda znamená, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby,
pri zistení jej plnej dôvodnosti a opodstatnenosti, bolo vznesenie námietky premlčania zo strany
žalovaného, na ktorú musel súd prvej inštancie prihliadnuť, pričom bolo len vecou žalovaného, že proti
uplatnenému nároku žalobcu vzniesol aj námietku premlčania a pokiaľ by bol o správnosti svojich tvrdení
o zákonnosti jeho postupu v exekučnom konaní presvedčený, námietku premlčania by nevzniesol.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že z odôvodnenia uznesenia ods. 12 vyplýva,
že súd v uznesení prihliadal na majetkové pomery žalobcu. Skutočnosť, na základe ktorej bol súd prvej
inštancie toho názoru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia
§ 257 CSP je uvedená záporná hodnota v účtovnej závierke žalobcu za rok 2020. Poukázal, že žalobca
podal dňa 28.03.2023 účtovnú závierku a je zrejmé, že v roku 2022 mal zisk +67.066,73 eur a teda
žalobca má dostatok finančných prostriedkov na úhradu trov konania žalovanému. Niet pochýb o tom,
že úhrada trov konania vo výške 3.421,69 eur s DPH nepredstavuje pre žalobcu takú finančnú stratu,
ktorou by boli postihnuté konkrétne osoby. Práve naopak, v dôsledku neuhradenia predmetných trov
vznikne na strane žalovaného finančná strata, ktorá bude mať priame dopady na obyvateľov a občanov
mesta E. C. F..

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

6. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že z použitých slov v ods. 12 odôvodnenia
uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že za rozhodujúcu okolnosť napĺňajúcu podmienku nepriznania
náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p., teda dôvod hodný osobitného zreteľa, resp. výnimočnú
okolnosť prípadu, považoval súd prvej inštancie majetkové pomery žalobcu a to zápornú hodnotu v
účtovnej závierke žalobcu za rok 2020. Žalovanému sa však podarilo nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že
majetkové pomery žalobcu aktuálne v roku 2023 i v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o veci samej
v roku 2022 nie sú vôbec zlé (výsledok hospodárenia žalobcu po zdanení bol za rok 2021 +48.323,81
eur, v roku 2022 +67.066,73 eur, dlhodobý hmotný majetok v sume 1.526.979,65 eur). K uvedeným
zisteným majetkovým pomerom žalobca nič nenamietal, tieto vo vyjadrení k odvolaniu nespochybnil, ani
nevyvracal. Uviedol len, že významná nie len samotná účtovná závierka, ale jeho celkový majetkový
stav, ktorý označil ako „dlhodobo nepriaznivý“. Toto svoje tvrdenie však bližšie neodôvodnil, a už

vôbec nepreukázal. Pritom je treba zdôrazniť, že u oboch strán sporu ide o subjekty verejnej správy
(orgán územnej a záujmovej samosprávy), oba subjekty nevykonávajú podnikateľskú činnosť za účelom
dosiahnutia zisku a príjem dosahujú obdobným spôsobom. Zo zistených skutočností tak vyplýva
nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o zlých majetkových pomeroch žalobcu nepostačujúcich ani
na úhradu trov konania žalovanému. Je tak zrejmé, že súdom prvej inštancie uvádzaný rozhodný dôvod
výnimočného nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. nebol daný.

8. Pokiaľ ide o ďalšiu okolnosť, na ktorú súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol, a síce, že žaloba
bola čo do základu dôvodná, ale nárok bol posúdený na základe vznesenej námietky ako premlčaný, túto
okolnosť odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania je rozhodujúca
zásada zodpovednosti za výsledok alebo zásada úspechu. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný má vo
veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. V danej veci bola žaloba zamietnutá,
žalovaný mal plný úspech v konaní. Zo spisu vyplynulo, že žalovaný bol v spore úspešný, pretože
súd posúdil jeho námietku premlčania ako dôvodnú, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku hneď vo svojom prvom podaní vo veci (v odpore proti platobnému rozkazu). Žalobca
napriek tomu v konaní pokračoval a namietané premlčanie spochybňoval. Napokon však súd prvej
inštancie rozhodol, že námietka premlčania bola dôvodná, žalovaný v konaní uspel. Za tejto situácie nie
je možné potom v tých istých okolnostiach, ktoré uplatňoval žalovaný ako obranu proti tvrdeným nárokom
žalobcu a ktoré boli vyhodnotené ako dôvodné, nachádzať existenciu výnimočných okolností, ktoré by
mohli viesť k aplikácii § 257 C.s.p. a k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný môže,
má právo za konania uplatniť svoje práva voči žalobcovi, ktoré mu sporový poriadok priznáva na účely
obrany jeho práv a oprávnených záujmov. Námietku premlčania v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je potrebné kvalifikovať ako jeden z prostriedkov obrany proti žalobe. Vznesenie premlčacej
námietky nemožno preto považovať za dôvod osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 C.s.p.

9. Odvolací súd súhlasí aj s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k súdom prvej inštancie
zohľadňovanému zastúpeniu žalovaného v spore advokátom napriek tomu, že disponuje odborne
spôsobilými zamestnancami. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo 17. augusta
2016, sp. zn. I. ÚS 264/2016, podľa ktorého zo žiadnych ustanovení Ústavy SR ani Občianskeho
súdneho poriadku (teraz Civilného sporového poriadku) nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi
konania (teraz strane sporu), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí
zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v
súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne
na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä
v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali
kvalifikovať ako vynaložené účelne. V tomto prípade situácia zneužitia práva nenastala, ani to nebolo
žalobcom tvrdené. Napokon aj žalobca ako právnická osoba bol zastúpený v spore advokátom.

10. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o nesprávnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia a neprávnej aplikácie § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania. V danej veci
malo byť o trovách konania rozhodnuté podľa základnej zásady úspechu v konaní upravenej v § 255
ods. 1 C.s.p.

11. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Z týchto dôvodov podľa § 388 C.s.p. odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že
plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 8. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.