Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/89/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119379978
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6119379978.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: U. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, J. J. XXX, XXX XX J. J., zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, KOVAL & spol., advokátska
kancelária, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201 proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zast.
Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299,
o zaplatenie 1 411,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 9C/74/2019-265 zo dňa 11. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/74/2019-265 zo dňa 11. mája 2022, p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 411,62
Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01. 10. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 1 411,62 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa od 01. 10. 2019 do zaplatenia, s poukazom
na znenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. titulom náhrady škody vzniknutej žalobcovi na jeho
motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpoveďou strán, svedeckou výpoveďou W. O., X. O.,
stanoviskom spoločnosti Slovexperta s.r.o. zo dňa 17. 12. 2019, znaleckým posudkom znalca H.. O. č.
16/2021 vyjadrením spoločnosti Slovexperta k znaleckému posudku, záznamom o dopravnej nehode,
fotodokumentáciou k škodovej udalosti, faktúrou č. 201907/19 zo dňa 11. 03. 2019, korešpondenciou
strán.

5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 427 ods.
1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ , § 797 ods. 3 § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z..

6. Okresný súd zistil, že dňa 23. 01. 2019 došlo ku škodovej udalosti, keď zavineným konaním vodiča
motorového vozidla evidenčné číslo:S., ktorého vlastníkom je spoločnosť B.R.W. s.r.o., bola žalobcovi
spôsobená na jeho motorovom vozidle zn. KIA Sportage, EČV: XXXFRškoda.
Vlastník motorového vozidla, ktorý spôsobil vznik škody, mal ako poistník so žalovaným ako
poisťovateľom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.
Poškodené motorové vozidlo si dal žalobca opraviť u spoločnosti TPS, spol. s r. o. a táto spoločnosť mu
vystavila faktúru dňa 11. 03. 2019, splatnú 25. 03. 2019, na sumu 1 411,62 Eur s DPH.
Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 21. 05. 2019, že ukončil šetrenie škodovej udalosti s tým,
že mu poistné plnenie za jeho poškodené osobné motorové vozidlo nepriznáva, z dôvodu že žalobca
nepreukázal tvrdený priebeh vzniku poškodenia, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia na jeho
motorovom vozidle nie je možné vzájomne priradiť k tvaru zadnej časti vozidla spoločnosti B.R.W. s.r.o.

7. Spornou skutočnosťou v konaní bola otázka príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a
spôsobenou škodou, ktorej náhrady sa žalobca v konaní od žalovaného domáhal.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predpokladom vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa
motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je preukázanie, že škoda
bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom sa nevyžaduje preukázať
aj zavinené porušenie povinností na strane prevádzkovateľa.

9. Z výpovede účastníkov dopravnej nehody (žalobcu ako aj svedka K.) okresný súd zistil, že títo
zhodne popísali priebeh škodovej udalosti ako aj jeho miesto. Nebolo sporné, že vozidlo žalobcu
stálo a vozidlo poistenca žalovaného cúvalo, pričom pred miestom stretu sa nachádzal retardér, ktorý
sám o sebe mení výškové pomery vozidiel. Rovnako z tvrdení účastníkov dopravnej nehody ako
aj z fotodokumentácie žalovaného pri ohliadke motorového vozidla deň po vzniku škody, aj keď na
inom mieste, bolo preukázané, že sa jednalo o zimné obdobie, kde povrch zeme bol zasnežený.
Podľa výpovedí svedkov na mieste vzniku škody sa nachádzal aj ľad a rôzne terénne nerovnosti.
Miesto poškodenia motorového vozidla žalobcu na jeho motorovom vozidle svedčí o tom, že nedošlo k
priamemu stretu zadnej časti vozidla poistenca žalovaného a prednej časti vozidla žalobcu, ale vozidlá
boli natočené tak, že viac bola poškodená ľavá predná časť motorového vozidla žalobcu.

10. Okresný súd na spornú otázka v konaní, či vozidlo Citroën zapríčinilo vznik poškodení na motorovom
vozidle žalobcu, ktorých náhrady opravy sa žalobca domáhal nariadil znalecké dokazovanie znalcom
XX. I. O., z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave. Znalec
v znaleckom posudku č. 16/2021 zo dňa 30. 12. 2021 posudzoval technickú prijateľnosť deklarovaného
poškodenia vozidla žalobcu vozidlom Citroën Jumper vzhľadom na zdokumentované poškodenie vozidla
KIA Sportage. Znalec na znaleckú otázku odpovedal, že na základe posúdenia poškodení vozidiel a
posúdenia vo vzájomnej súvislosti je možné konštatovať, že poškodenia zdokumentované na oboch
vozidlách, t. j. na vozidle KIA Sportage a na vozidle Citroën Jumper, ktoré malo do odstaveného vozidla
KIA Sportage nacúvať, je možné hodnotiť ako možné a vzájomne technicky prijateľné za podmienky
vytvorenia vhodnej zmeny výškového usporiadania, ktoré nebolo priamo na mieste zamerané, ale
jeho prítomnosť bola možná, resp. nie je ju možné vylúčiť vzhľadom k prítomnosti spomaľovača s
výškou cca 5,5 cm a prítomnosti ľadovej vrstvy, ktoré vo vzájomnej korešpondencii s primeraným
umiestnením vozidiel mohli vytvoriť predpoklad pre vznik technicky primeraného výškového posunu v
zadnej časti vozidla Citroën Jumper voči prednej časti vozidla KIA Sportage. Žalovaný sa nestotožnil so
záverom znaleckého posudku odkázal na ním predložené odborné stanovisko k znaleckému posudku
vypracované spoločnosťou Slovexperta dňa 18. 02. 2022. V tomto vyjadrení spoločnosť Slovexperta
mala za to, že aj keď autor znaleckého posudku uvažoval len so zmenou výšky vozidla Citroën smerom
nahor, aj tak nie je možné stopy stotožniť s tvarom zadnej časti vozidla Citroën Jumper.
Znalec XX/XXXXO. sa k týmto námietkam vyjadril poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok č.
16/2021 vypracoval v rozsahu 37 strán a to na základe podkladov nachádzajúcich sa u žalovaného.
Tieto boli zdokumentované zástupcami žalovaného obhliadkou poškodeného vozidla v priestore pred
autoservisom jeden deň po deklarovanom vzniku poškodenia a následne na tom istom mieste po
odstrojení a zdokumentovaní deklarovaného poisteného vozidla. Obe vozidlá boli dokumentované na
zasneženej vozovke v krátkej dobe po vzniku poškodenia. Žalovaný však nezdokumentoval situáciu na
mieste deklarovaného vzniku poškodenia, hoci takúto možnosť po nahlásení škody mal. Vo vyjadreniach
k technickému posúdeniu sa potom žalovaný odvoláva na výškovú nekorešpondenciu, keď nevykonaním

zamerania a ohliadky deklarovaného miesta vzniku škody zo strany žalovaného zabránilo možnosti
posúdenia výškových pomerov a podmienok na mieste vzniku škody. Tiež poukázal vo vzťahu k
výškovému porovnaniu stôp, že sám svedok X O. (ktorý vypracoval odborné stanovisko na ktoré
poukazuje žalovaný) na pojednávaní uviedol u rozdielnych výšok poškodení na fotkách č. 1 a č. 2, že
je potrebné fotiť kolmo na meradlo na poškodené miesto tiež skresľuje aj tá skutočnosť, keď je meradlo
vo väčšom odstupe od meraného objektu ako v danom prípade. Podľa názoru znalca všetky fotografie
s výškovým meradlom, či už u poškodeného alebo poisteného vozidla, boli dokumentované žalovaným
nevhodným spôsobom, nepoužiteľným priamo pre výškové porovnanie, a preto v znaleckom posudku
použil porovnanie pomocou DXF obrázkov vozidiel v mierke s prihliadnutím na reálne odmeranú
výšku pri obhliadke vozidla. Pre posúdenie výškového usporiadania použil aj dokumentáciu zhotovenú
poškodeným pri oprave vozidla Citroën Jumper, kde je vidieť výškové usporiadanie pri statickom
postavení na ploche. V danom prípade znalec však zdôraznil, že v celom posúdení sa jedná o
posúdenie statické bez zohľadnenia dynamickej zmeny výšok v dôsledku pohybu, pričom na zmenu
výškových pomerov má vplyv aj postavenie jednotlivých kolies na nerovnostiach na mieste. Na výšku
zadnej časti vozidla Citroën majú vplyv aj faktory zaťaženia a podkladu, pričom v podkladoch sa
nenachádzali informácie o hmotnosti nachádzajúcej sa na ložnej ploche. Znalec zotrval na záveroch
svojho znaleckého posudku. Mal za to, že v súvislosti s argumentáciou k znaleckému posudku zo strany
spoločnosti Slovexperta, s.r.o., absentuje odborná argumentácia.

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci poukázal na nedostatočnú argumentáciu záverov
odborného posúdenia predloženého žalovaným v porovnaní s rozsiahlym vykonaným znaleckým
dokazovaním ustanoveného znalca v konaní XX. O., ktoré našlo odraz v 37 stranách jeho znaleckého
posudku. Znalec sa zaoberal spornou otázkou nielen z hľadiska podkladov, ktoré mu boli dané k
dispozícii stranami, ale aj na mieste samom, hoci s odstupom dvoch rokov a vysporiadal sa dostatočne
rozsiahlym a fundovaným spôsobom s prihliadnutím aj na možné vonkajšie podmienky, ktoré mohli
mať nesporne vplyv na charakter a umiestnenie poškodení na motorovom vozidle žalobcu ako aj auta
poistenca žalovaného. Vypracovateľ odborného stanoviska nebol osobou, ktorá by ohliadla vozidlá a
miesto dopravnej nehody, ale vychádzal zo statického posúdenia vozidiel na základe fotodokumentácie
mimo miesta dopravnej nehody, ktorá bola navyše vykonaná aj podľa slov samotného vypracovateľa
odborného stanoviska H.. O. nesprávne. Na rozdiel od tohto posúdenia znalec H.. O. zohľadňoval aj
dynamickú zmenu výšok v dôsledku pohybu ako aj iné už spomínané faktory, pričom dospel k záveru, že
poškodenie motorového vozidla žalobcu a na vozidle Citroen Jumper je možné hodnotiť ako technicky
prijateľné.

12. Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov, zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia
okresný súd dospel k záveru, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k
dopravnej nehode a v jej súvislosti k poškodeniu jeho vozidla v rozsahu v akom sa domáhal jeho
náhrady. Žalovaný dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že nebola daná príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a dopravnou nehodou neuniesol.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd žalobe v časti istiny vyhovel.

14. Ohľadom úrokov z omeškania okresný súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi úroky z
omeškania od požadovaného dátumu, t. j. od podania žaloby na súd. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok. Z korešpondencie strán vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie dňom
16. 04. 2019. Následne žiadne iné okolnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie priebehu dopravnej
nehody a rozsahu škody neboli zistené a to ani v súdnom konaní. Sporná bola otázka posúdenia príčinnej
súvislosti dopravnej nehody so vzniknutou škodou, ktorá bola otázka právna, v súvislosti s vykonaným
znaleckým dokazovaním. Skutočnosť, že žalovaný nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný neznamená,
že by si ju žalobca riadne a včas neuplatnil a nemal obdržať riadne a včas zo strany žalovaného
plnenie. Účelové odmietnutie plnenia bez riadneho zdôvodnenia nemôže byť dôvodom, prečo by sa
nemal dostať žalovaný do omeškania a toto určite nebolo ani účelom právnej úpravy zákona 381/2001
Z. z.. Ustanovenie § 11 ods. 7 zákona 381/2001 Z. z. sa môže týkať len prípadov, keď predmetom sporu
je nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia alebo na nemajetkovú ujmu, ktorej výška závisí
od úvahy súdu.

15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 355 ods. 1 CSP v lehote v súlade s
§ 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalovaný, z dôvodu, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, v súvislosti s čím nesprávne,
svojvoľne, nespravodlivo a nezákonne rozhodol vo veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že súd návrh zamietne. Dôkazné bremeno predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je
na žalobcovi, a preto je záver súdu vyjadrený v 47. bode odôvodnenia rozsudku nesprávny. Rozsah
jednotlivých poškodení a charakter deformácií nezodpovedá technickej prijateľnosti poškodenia vozidla
KIA vozidlom CITROËN. Všetky stopy po kontakte boli spôsobené horizontálne a sú od seba vzdialené
tak, že nie je možné ich stotožniť s tvarom zadnej časti vozidla CITROËN, a to pri strete s plným prekrytím
či už pravým alebo ľavým rohom. Zadný nárazník vozidla CITROËN je v celej šírke vozidla vysunutý a
zanechal by pri strete vozidiel výraznú stopu na prednej časti vozidla KIA. Poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia v bode 49. rozsudku na to, že nie je žalovanému zrejmé na základe čoho znalec a aj
prvoinštančný súd dospeli k presvedčeniu, že práve žalovaný a nie žalobca mal možnosť priamo na
mieste samom krátko po dopravnej nehode zdokumentovať dostatočným spôsobom jej miesto, aby
vyvrátil tvrdenie žalobcu, že nebol za retardérom, kde došlo k dopravnej nehode sneh, blato a že povrch
bol rovný. Pričom práve žalobca má povinnosť nárok preukázať, žalovaný takú povinnosť nemá.
Namietal tiež spôsob, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s obsahom odborného posúdenia od
spoločnosti Slovexperta, ktoré predložil žalovaný na preukázanie tvrdenia o nedôvodnosti nároku
uplatňovaného žalobcom, keď konštatuje nedostatočnú argumentáciu záverov odborného posúdenia
bez toho, aby vôbec vymedzil vo vzťahu k čomu sa mu javí argumentácia záverov ako nedostatočná,
keď žalovanému sa javí, že táto nedostatočnosť môže spočívať len z porovnania počtu strán, z ktorých
pozostáva odborné posúdenie a počtu strán, z ktorých pozostáva znalecký posudok G.. O.. Znalecký
posudok V. obsahuje a javí sa tak, že slúži účelu hypotetickými a nikým nepreukázanými skutočnosťami
(ohľadne miesta a podmienok, za ktorých mohla škodová udalosť, z ktorej sa domáha žalobca plnenia
nastať) postulovať hypoteticky prijateľné závery, ktoré potom súd prvej inštancie bez ďalšieho považuje
za fakty.
Poukázal na to, že pre posúdenie technickej prijateľnosti vzniku poškodení vozidiel, nie je potrebné
obhliadnuť motorové vozidlá, či miesto škodovej udalosti, postačuje, keď sa urobí fotodokumentácia aj
prostredníctvom tretej osoby. Skutočnosť, že znalec navštívil miesto škodovej udalosti neprispelo nijako
exaktne k preukázaniu, že v čase kedy ku škodovej udalosti malo dôjsť existovali na deklarovanom
mieste škodovej udalosti podmienky, za ktorých by mohli na vozidle KIA vzniknúť deklarované
poškodenia.
Odvolateľovi nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru (45.bod odôvodnenia rozhodnutia), že
dynamická zmena výšok v dôsledku pohybu, a tak isto aj súdom prvej inštancie bližšie nešpecifikované
„spomínané faktory“ mali akýkoľvek vplyv na to, že znalcovi sa v znaleckom posudku nepodarilo
dosiahnuť úplnú zhodu výšky poškodení, ktoré mali vzniknúť na vozidle KIA a ani zhodu vzájomného
rozostupu stôp dokumentovaných na vozidle KIA. Na základe uvedeného je zrejmé, že z technického
hľadiska nie je možné súhlasiť zo záverom znaleckého posudku, keďže rozsah poškodenia vozidla KIA
ako je uvedený, popísaný a zdokumentovaný v znaleckom posudku, nemohol byť spôsobený vozidlom
CITROËN a vytvorenie kontaktných stôp nie je v znaleckom posudku S. O. dostatočne preukázané a
ani spôsobenie akejkoľvek škody na vozidle KIA vozidlom CITROËN. Odvolateľ poukázal na odborné
stanovisko znaleckého posudku od spoločnosti Slovexperta, s. r. o., uviedol, že žalobca nepreukázal,
že by ním deklarovaná škoda vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že by došlo k nárazu, či stretu vozidla
CITROËN s jeho vozidlom KIA.
V odvolaní odvolateľ namietal tiež nesprávnosť rozhodnutia pokiaľ súd priznal žalobcovi úroky
z omeškania (poukázal na rozhodnutia NS SR 7Cdo/109/2018, 1Cdo/212/2017, 2Cdo 224/2013 a
rozhodnutia nižších stupňov). Podľa názoru žalovaného v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z., žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko žalovaný do troch
mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej udalosti skončil šetrenie a listom zo
dňa 16.04.2019 si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.
z.. Žalovaný sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia súdom právoplatne priznaného
nároku a uplynutia súdom určenej lehote. Zároveň odvolateľ k odvolaniu pripojil odborné stanovisko
k znaleckému posudku vypracované dňa 18. februára 2022 a list zo 16. 04. 2019 predložené už v
prvoinštančnom konaní.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Poukázal na závery znaleckého posudku č. 16/2021. Odborné vyjadrenie predložené žalovaným tak,
ako uviedol súd prvej inštancie, nemá ani dostatočnú argumentáciu záverov, pričom odborné vyjadrenie
vychádza len z vyhotovenej fotodokumentácie. Poukázal na to, že spoločnosť Slovexperta, s. r. o.,
ktorá vypracovala odborné vyjadrenie má dvoch spoločníkov, pričom jedným zo spoločníkov je práve
žalovaný, a teda odborné stanovisko zo strany tejto spoločnosti nemožno považovať za dôkaz, ale len
za skutkové tvrdenie žalovaného.
Zároveň žalobca poukázal na to, že námietka žalovaného, že nemá nárok na úrok z omeškania nie je
dôvodná. Spôsobená škoda nebola zo strany žalovaného riadne a včas uhradená, a preto si oprávnene
uplatnil zákonný úrok z omeškania.

18. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na odvolaní. Uviedol, že
pokiaľ ide o skutočnosť, že Slovexperta, s. r. o. a žalovaný sú majetkovo prepojený, túto skutočnosť
nepopiera, avšak má za to, že majetkové prepojenie žalovaného a spoločnosti Slovexperta, s. r. o., nijako
nepreukazuje posúdenie technickej prijateľnosti vzniku deklarovaných a dokumentovaných poškodení
na zúčastnených vozidlách pri škodovej udalosti. Odborné stanovisko spoločnosti Slovexperta treba
považovať za dôkaz. Podľa názoru žalovaného je odborné vyjadrenie H.. O. v súvislosti s poistnou
udalosťou vyargumentované, pričom XX.O. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 02. 09. 2020
vyčerpajúco vysvetlil, ako dospel k záveru o nemožnosti vzniku deklarovaných a dokumentovaných
poškodení na vozidle žalobcu pri škodovej udalosti.

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť,
nakoľko jeho nárok je opodstatnený.

20. Žiadne iné vyjadrenia podané neboli.

21. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti, ktorou
súd rozhodol o základe a výške nároku. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito
dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

25. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

27. Predmetom sporu bol nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody vzniknutej v dôsledku
dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného na motorovom vozidle žalobcu.

28. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, v
súvislosti s čím nesprávne, svojvoľne, nespravodlivo a nezákonne rozhodol.

Poukázal na to, že dôkazné bremeno predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je na žalobcovi,
a preto je záver súdu vyjadrený v 47. bode odôvodnenia rozsudku nesprávny, pokiaľ ide o rozsah
poškodenia, charakter deformácií poškodeného vozidla toto nezodpovedá technickej prijateľnosti.
Namietal tiež spôsob, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s obsahom odborného posúdenia od
spoločnosti Slovexperta, keď konštatuje nedostatočnú argumentáciu záverov odborného posúdenia
bez toho, aby vôbec vymedzil vo vzťahu k čomu sa mu javí argumentácia záverov ako nedostatočná.
Znalecký posudok G.O. obsahuje a javí sa tak, že slúži účelu hypotetickými a nikým nepreukázanými
skutočnosťami. Žalovanému nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru (45. bod odôvodnenia
rozhodnutia), že dynamická zmena výšok v dôsledku pohybu, a tak isto aj súdom prvej inštancie bližšie
nešpecifikované „spomínané faktory“ mali akýkoľvek vplyv na to, že znalcovi sa v znaleckom posudku
nepodarilo dosiahnuť úplnú zhodu výšky poškodení, ktoré mali vzniknúť na vozidle KIA a ani zhodu
vzájomného rozostupu stôp dokumentovaných na vozidle KIA, vytvorenie kontaktných stôp nie je v
znaleckom posudku H.. O. dostatočne preukázané a ani spôsobenie akejkoľvek škody na vozidle KIA
vozidlom CITROËN.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu v tomto
konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že došlo k dopravnej nehode, škode
spôsobenej druhým účastníkom dopravnej nehody, príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a
škodou na vozidle žalobcu ako aj rozsahu v akom sa domáha náhrady. Pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

30. V konaní súd prvej inštancie vychádzal správne z toho, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že
došlo k dopravnej nehode a v tej súvislosti (t.j. v príčinnej súvislosti) k poškodeniu vozidla žalobcu a
rozsahu v akom sa domáhal náhrady je na žalobcovi. Z bodu 46 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej
inštancie vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že žalobca uniesol v tomto dôkazné bremeno.

31. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že namieta nesprávne vyhodnotenie dôkazov
pokiaľ ide o vyhodnotenie znaleckého posudku a odvolateľom predloženého odborného stanoviska
vypracovaného spoločnosťou Slovexperta s.r.o..

32. Odvolací súd udáva, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený
jeho skutkový základ, čo môže byť spôsobené chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov,
nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o nedostatočnosť zistenia skutkového stavu
z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvorenia novotami, v konaní nebolo zistené, že by v súlade s §
366 písm. b) CSP, boli navrhované také novoty, ktoré by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie, čiže o takúto skutkovú vadu rozhodnutia nejde.

33. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pretože
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté
dôkazy, správne zisťoval existenciu škody, príčinnú súvislosť ako aj jej výšku, pričom príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti škodcu skúmal aj na základe výpovede žalobcu, svedka
XX. SúdO. (vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda), žalovaným predloženým
„odborným stanoviskom“ k vzniku poškodenia na MV žalobcu, znaleckým dokazovaním nariadeným
súdom za účelom zodpovedania otázky, či je vzhľadom na zdokumentované poškodenie vozidla žalobcu
a vozidla škodcu z technického hľadiska možné a prijateľné, aby poškodenie vozidla žalobcu bolo
spôsobené motorovým vozidlom škodcu.

34. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných
dôkazov okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho
dôležitosti (relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to aj z pohľadu jeho
získania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s

prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky. Odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil žiadne nesprávnosti,
hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to pokiaľ ide aj o namietanie záveru o existencii príčinnej
súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou na vozidle žalobcu nie je v rozpore s pravidlami formálnej
logiky.
Súd prvej inštancie z dôvodu spornej otázky príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a
spôsobenou škodou, ktorej náhrady sa žalobca v konaní od žalovaného domáhal nariadil znalecké
dokazovanie. Okresný súd postupoval v súlade s § 207 a nasl. CSP, z dôvodu, že bolo potrebné
vzhľadom na zložitosť posudzovanej odbornej otázky. Znalec v znaleckom posudku posudzoval
technickú prijateľnosť deklarovaného poškodenia vozidla žalobcu vozidlom Citroën Jumper vzhľadom
na zdokumentované poškodenie vozidla KIA Sportage.
Znalec na znaleckú otázku odpovedal, že na základe posúdenia poškodení vozidiel a posúdenia vo
vzájomnej súvislosti je možné konštatovať, že poškodenia zdokumentované na oboch vozidlách, t. j. na
vozidle KIA Sportage a na vozidle Citroën Jumper, ktoré malo do odstaveného vozidla KIA Sportage
nacúvať, je možné hodnotiť ako možné a vzájomne technicky prijateľné za podmienky vytvorenia
vhodnej zmeny výškového usporiadania, ktoré nebolo priamo na mieste zamerané, ale jeho prítomnosť
bola možná, resp. nie je ju možné vylúčiť vzhľadom k prítomnosti spomaľovača s výškou cca 5,5 cm a
prítomnosti ľadovej vrstvy, ktoré vo vzájomnej korešpondencii s primeraným umiestnením vozidiel mohli
vytvoriť predpoklad pre vznik technicky primeraného výškového posunu v zadnej časti vozidla Citroën
Jumper voči prednej časti vozidla KIA Sportage.
Znalec sa vyjadril tiež k námietkam žalovaného k ZP pričom zotrval na záveroch svojho znaleckého
posudku. Mal za to, že v súvislosti s argumentáciou k znaleckému posudku zo strany spoločnosti
Slovexperta absentuje odborná argumentácia. Žalovaný namietal výškovú nekorešpondenciu. Podľa
názoru znalca všetky fotografie s výškovým meradlom, či už u poškodeného alebo poisteného vozidla,
boli dokumentované žalovaným nevhodným spôsobom (čo potvrdil aj svedok P.O., vypracovateľ
odborného posúdenia), nepoužiteľným priamo pre výškové porovnanie, a preto v znaleckom posudku
použil porovnanie pomocou DXF obrázkov vozidiel v mierke s prihliadnutím na reálne odmeranú výšku
pri obhliadke vozidla. Žalovaný po vykonaní dokazovania zotrval na svojich tvrdeniach, nenavrhol žiadne
ďalšie dokazovanie.

35. Súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie tak, že obrana žalovaného založená výlučne na
odbornom posúdení spoločnosti Slovexperta, ktoré je v rozpore so záverom Znaleckého posudku H.. O.
je nedostatočná. Znalec sa v znaleckom posudku na rozdiel od stanoviska predloženého žalovaným
zaoberal spornou otázkou nielen z hľadiska podkladov, ktoré mu boli dané k dispozícii stranami,
ale aj na mieste samom, hoci s odstupom dvoch rokov a vysporiadal sa dostatočne
rozsiahlym a fundovaným spôsobom s prihliadnutím aj na možné vonkajšie podmienky, ktoré mohli
mať nesporne vplyv na charakter a umiestnenie poškodení na motorovom vozidle žalobcu ako aj auta
poistenca žalovaného. Znalec H.. O. zohľadňoval aj dynamickú zmenu výšok v dôsledku pohybu
ako aj iné už spomínané faktory, pričom znalec dospel k záveru, že poškodenie motorového vozidla
žalobcu a na vozidle Citroen Jumper je možné hodnotiť ako technicky prijateľné. Potreba zohľadnenie
dynamickej zmeny výšok znalcom v súvislosti s hodnotením príčinnej súvislosti jednoznačne vyplýva
vzhľadom k prítomnosti spomaľovača s výškou cca 5,5 cm a prítomnosť ľadovej vrstvy na mieste, kde
došlo k dopravnej nehode.
Súd prvej inštancie v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy v súvislosti s príčinou súvislosťou medzi
dopravnou nehodou a spôsobenou škodou a tieto vyhodnotil v súlade s § 191 CSP, žiadne ďalšie
návrhy v tejto súvislosti neboli v konaní navrhnuté.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.411, 62 Eur, keďže odvolateľom uvedené dôvody odvolania nemajú
vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietka
žalovaného, že záver uvedený v 47. bode odôvodnenia je nesprávny, pretože je v rozpore s tým, že
dôkazné bremeno ohľadne preukázania nároku, teda všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody je na žalobcovi, nie na žalovanom nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bodu 46. je zrejmé, že súd prvej inštancie
žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo
k dopravnej nehode a v jej súvislosti k poškodeniu jeho vozidla v rozsahu v akom sa domáhal jeho
náhrady. Žalobca v súvislosti s preukázaním príčinnej súvislosti navrhol v konaní znalecké dokazovanie.

Námietka žalovaného, že v súlade s § 15 ods. 1 druhá veta zák. č.381/2001 Z.z. žalobca a nie žalovaný
má povinnosť uplatnený nárok preukázať, a teda nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného ak táto
povinnosť nie je splnená tak ako to uviedol okresný súd v bode 49. odôvodnenia nespôsobuje vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedené nebolo dôvodom na priznanie nároku žalobcovi.
Je však treba konštatovať, že povinnosť žalovaného zo zákona je bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

37. Odvolací súd v ďalšom vzhľadom na odvolanie žalovaného preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej
sumy od 01.10.2019. Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti, z dôvodu, že v zmysle
ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania, nakoľko žalovaný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej
udalosti skončil šetrenie a listom zo dňa 16.04.2019 si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v
ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.. Odvolateľ uviedol, že sa môže dostať do omeškania až
v prípade nevyplatenia súdom právoplatne priznaného nároku žalobcovi a uplynutím súdom určenej
lehoty. Odvolateľ poukázal na rozhodnutia NS SR 7Cdo/109/2018, 1Cdo/212/2017, 2Cdo 224/2013 a
rozhodnutia nižších stupňov.

38. Odvolací súd na podporu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým priznal
žalobcovi úrok z omeškania zo žalovanej sumy zdôrazňuje, že v danom prípade žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistenec žalovaného.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči poisťovni (nie škodcovi) v súlade so zákonom.
Odvolací súd poukazuje na novšie rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022
odkazujúce na rozhodnutie ÚS SR, podľa ktorého pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy
výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovňa bola poškodeným priamo
žalovaná, tak na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa
dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na
náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na
šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru,
že ak súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania z právneho
názoru, podľa ktorého patrí žalobkyni (poškodenej) príslušenstvo z priznanej pohľadávky až od momentu
právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, tento právny názor
nemožno považovať za správny.

39. Odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedené považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie,
keď v súlade so žalobným návrhom priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie po uplynutí troch
mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu poistného plnenia.

40. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu, že v zmysle
ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania, nakoľko žalovaný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej
udalosti skončil šetrenie a listom zo dňa 16.04.2019 si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. §
11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. odvolací súd udáva, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z. je upravená sankcia za nesplnenie konkrétnej inej povinnosti žalovaného, nie však povinnosti v
súlade s § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

41. Z obsahu ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že zákonodarca, pokiaľ ide
o uloženie povinnosti poskytnúť poistné plnenie upravuje dve situácie. V danom prípade žalovaný
skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie,
a teda mu vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania.
Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých zo
zodpovednosti za škodu na poistné plnenie sledoval znevýhodnenie poškodeného. Účelom ZoPZP je
zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný
nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad predmetných ustanovení
prezentovaný žalovaným v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky
z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.

Uvedený názor žalovaného je v rozpore s rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022,
ktoré bolo vydané vzhľadom na rozhodnutie ÚS SR.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanému právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2CSP)
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie
právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 8. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.