Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. august 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204378
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3118204378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, 2/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46/276, IČO: 36 837 857, proti žalovaným: 1/ D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, obaja zastúpení D. E. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. – G., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 23C/23/2018-166 zo dňa 18. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcovia1/,2/sažaloboupodanoudňa14.05.2018domáhalirozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť odstrániť prekážky - oplotenie, bránku a prestrešenie

terasy umiestnené na pozemku parc. reg. C č. XXX/X k. ú. B., ako aj povinnosť umožniť žalobcom
neobmedzený vstup na pozemok parc. reg. C č. XXX/X k. ú. B.. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že sú
podielovými spoluvlastníkmi každý s podielom 1/2 nehnuteľností: pozemkov KN C parcela č. XXX/X o
výmere 272 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o výmere 141 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba - dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku KN
C parcela č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. B. (ďalej aj „nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov“). Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemkov KN

C parcela č. XXX/X o výmere 1045 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o
výmere354m2,druhpozemkuzáhrady,stavba-rodinnýdomsúpisnéčísloXXX,postavenýnapozemku
KN C parcela č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. B.. Vzhľadom k tomu, že
v minulosti dochádzalo k zásahom do vlastníckych práv žalobcov, bola vytýčená hranica v teréne, a to
vrátane hranice medzi parcelami č. XXX/X F. H. XXX/X. Žalovaný 1/ nemal k protokolu o
vytýčení hranice zo dňa 27.10.2005 žiadne výhrady. V žalobe ďalej uviedli, že žalovaní vytvorili prekážky
v podobe ohradenia pripevneného našraubovaním na dom žalobcov a vybudovania terasy

pri svojom dome, ktorej strešné prekrytie zasahuje až na pozemok žalobcov a konštrukciou sa dotýka
domu žalobcov, znemožňuje a úmyselne bránia žalobcom vo vstupe na pozemok parc. č. XXX/X, ktorý
sa nachádza za domom šírke cca od 45 cm do 50 cm. Žalobcovia sa opakovane snažili riešiť
tento stav, ale žalovaní nemajú žiadny záujem. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedli, žeoplotenie, bránka a terasa, ktorých odstránenia sa žalobcovia domáhajú, stoja na svojich miestach už
niekoľko rokov až desaťročí a nijakým spôsobom nenarúšali spolunažívanie strán. Súčasne predložili
kópiu z katastrálnej mapy, t. j. v súčasnosti platného právneho stavu, z ktorej je zrejmé,

že hranica medzi pozemkami žalobcov (parc. č. XXX/X F. XXX/X) a žalovaných (parc. č. XXX/X) vedie
zarovno s múrom rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/X, a teda tak bránka, oplotenie, ako aj
prestrešenie sa nachádzajú výlučne na pozemku žalovaných parc. č. XXX/X a žalovaní nijak nebránia
žalobcom vo vstupe na pozemok parc. č. XXX/X. Navyše vytyčovací návrh, ktorý priložili žalobcovia
k žalobe, je použiteľný len v prípadoch nesporných, čo vzhľadom na tento súdny spor, ako aj spory

v minulosti očividne nie je tento prípad. Obdobne sa vyjadril už Okresný súd Trenčín v uznesení sp.
zn. 20C/29/2017-82 zo dňa 12.12.2017, v zmysle ktorého len znalecké dokazovanie vykonané znalcom
geodetom môže byť relevantné v danom konaní. Žalovaní tak majú za to, že rozhodnutie ako také, aj
vzhľadom na žalobný petit je nevykonateľné. Ak aj po znaleckom dokazovaní vyjde najavo iný priebeh
hranice ako je v súčasnosti zapísaný na katastrálnej mape, tak centimetrové pásy časti pozemkov
žalobcov, tvoria ucelený dvor žalovaných, a ktoré by vznikli len modernizáciou metód zameriavania,

pričom desaťročia bolo užívanie podľa ucelených dvorov a oplotení podľa vedomostí predkov, sú súdmi
štandardne riešené zriadením vecných bremien. K časti petitu navrhovaného žalobcami o uložení práva
neobmedzeného vstupu na pozemok parc. C č. XXX/X, žalovaní uviedli, že na pozemku
žalobcov neexistujú podľa v súčasnosti platného právneho stavu žiadne prekážky, a preto tento petit
tiež nie je vykonateľný. Okresný súd Trenčín vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23C/23/2018-51 zo dňa

07.07.2020, ktorým žalobu zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením
č. k. 5Co/92/2020-77 zo dňa 10.02.2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť
žalobu žalobcov a rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne

zdôvodní.

3. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal výsluch
sporových strán, výsluch navrhnutých svedkov a oboznámenie listinných dôkazov. Na pojednávaní
dňa 03.06.2022 žalobcovia 1/, 2/ navrhli vykonať znalecké dokazovanie za účelom vytýčenia priebehu

hranice medzi pozemkami strán sporu. Na pojednávaní dňa 03.06.2022 žalovaní 1/, 2/
uviedli, že spornú časť pozemku vydržali. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 03.06.2022 uviedli, že ani
predložený vytyčovací náčrt zo strany žalobcov nemení nič na skutočnosti, že zo strany žalovaných
došlo k vydržaniu pôvodnej hranice ako daný priestor oni ako aj ich právni predchodcovia nerušenie
užívali. K uzavretiu kúpnej zmluvy na dom a pozemky žalovaných došlo dňa 01.02.1995,

pričom právni predchodcovia žalovaných sa stali vlastníkmi týchto nehnuteľností začiatkom roka 1986
po dedičskom konaní v roku 1985. Ako vyplýva z pozemkovoknižnej vložky listu vlastníctva č. XXX pre
k. ú. B., stavba domu žalobcov bola zapísaná v roku 1966, t. j. k výstavbe domu žalobcov na hranici
pozemkov došlo v 60.-tych rokoch 20.teho storočia. Ako vyplýva z výpisu z katastrálnej mapy zo dňa
23.08.2017, hranica medzi pozemkami XXX/X a XXX/X podľa katastrálnej mapy viedla zarovno domu

žalobcov ešte v roku 2017. K prvému spochybneniu hranice medzi pozemkami XXX/X a XXX/X vedúcej
zarovno domu žalobcov došlo vytyčovacím návrhom z októbra 2005. Ako vyplýva z prehlásenia I. J.
zo dňa 19.10.2020, sestry žalobkyne 1/, ktorá iniciovala vyhotovenie vytyčovacieho návrhu z októbra
2005, ako osoba znalá pomerov, žalovaní a ich predchodcovia viac ako 10 rokov nerušene užívali časť
pozemku až po stenu rodinného domu žalobcov ako vlastný. Z uvedeného vyplýva, že v októbri 2005,

kedy prvýkrát došlo k spochybneniu hranice medzi pozemkami strán sporu, samotní žalovaní od kúpy
domu začiatkom roka 1995 viac ako 10 rokov dobromyseľne a nerušene užívali dvor, ktorý aj v zmysle
katastrálnej mapy siahal až po stenu domu žalobcov, pričom spolu s právnymi predchodcami žalovaných
už od roku 1986, t. j. takmer 20 rokov túto spornú časť dvora užívali. Hranica historicky viedla pozdĺž
steny rodinného domu žalobcov a pokračuje oplotením. Podľa názoru žalovaných došlo k vydržaniu

hranice medzi pozemkami žalobcov 1/, 2/ a pozemkom vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/, teda od roku
1986 do roku 2005 a tým je daná aj dobromyseľnosť, lebo nie je a nemôže byť preukázané, že by boli
strany v spore a že by túto hranicu namietali pred rokom 2005 a že by túto hranicu riešil nejaký úrad,
teda došlo k vydržaniu hranice medzi pozemkami vedúcej popri stene domu žalobcov. Žalobcovia 1/, 2/
vo vyjadrení zo dňa 16.06.2022 uviedli, že je potrebné najprv poukázať na paradox týkajúci sa obrany

žalovaných, keď v konaní pred rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne svoju obranu založili na tom,
že hranica medzi pozemkami žalobcov – parc. č. XXX/X F. XXX/X a žalovaných – parc.
č. XXX/X kopíruje múr rodinného domu súp. č. XXX, a to bez akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k
inštitútu vydržania. Až na pojednávaní dňa 03.06.2022 prezentovali svoju obranu poukazujúc na inštitútvydržania a súčasným predložením listinných dôkazov týkajúcich sa vlastníctva, čestným prehlásením
I. J. a kópiou katastrálnej mapy v mierke 1 : 1000. Uviedli, že zastávajú názor, že v prípade
žalovaných nie sú splnené podmienky vydržania, a to predovšetkým vo vzťahu k

dobromyseľnosti žalovaných ako jednej z podmienok vydržania. Opätovne poukázali na postoj
žalovaných, resp. ich prejavy, ako napr. v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín o nariadení
neodkladného opatrenia sp. zn. 20C/29/2017, kde o. i. uvádzajú na str. 4 „bránka je však umiestnená
tak na pozemku žalovaných KN C č. XXX/X a len čiastočne zasahuje na parcelu žalobcov KN C č. XXX/
X“ a ďalej uvádzajú „rovnaká situácia sa týka oplotenia, ktoré časťou zasahuje na pozemok žalobcov,

no časťou ja na vlastnom pozemku žalovaných“. Rovnako tento postoj potvrdzuje aj skutočnosť, že
žalovaní vedomí si priebehu hranice medzi pozemkami odstránili ešte pred vytýčením pojednávania
vo veci časť prestrešenia terasy, ktorú žiadali žalobcovia žalobným návrhom odstrániť. Ďalej žalovaní
uviedli, že prehlásenie I. J. považujú za nepravdivé a zavádzajúce, a to z dôvodu značne
narušených rodinných vzťahov (p. J. je sestrou žalobkyne 1/), ktoré vyústili do súdneho sporu medzi
manželom p. J. a žalobcom 2/, ktoré je vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24C/53/2019 vo

veci o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy a tiež z dôvodu, že p. J. vyzvala
žalobcov na odstránenie plynovej prípojky nachádzajúcej sa na pozemku parcela č. XXX/
X, ktorá bola pre potreby rodinného domu súp. č. XXX ešte predchádzajúcimi vlastníkmi v roku 1992,
teda pred tým ako sa p. J. stala vlastníčkou uvedeného pozemku. K. J. sa v predloženom
prehlásení vyjadruje aj k spôsobe užívania nehnuteľností predchádzajúcich vlastníkov, o ktorom nemôže

mať vedomosť, nakoľko od roku 1984 do nadobudnutia vlastníctva domu súp. č. XXX bývala spolu s
manželom v Trenčíne. A v konečnom dôsledku poukazuje na dobromyseľnosť žalovaných uvádzanú
p. J., čo je absurdné, pretože dobromyseľnosť predstavuje vnútorné vnímanie, resp. pocit osoby, o
ktorej nemôže mať iná osoba vedomosť, resp. sa k takémuto pocitu vyjadrovať. Pôvodným vlastníkom
rodinného domu, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctva žalobcom, bol L. B.. Menovaný nadobudol

vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.1963. V tom čase na mieste rodinného domu stála
maštaľ (vyplýva z výkazu plôch a geometrického plánu z roku 1963), ktorá bola zbúraná a na jej
základoch menovaný spolu s manželkou postavili rodinný dom. Už predloženého geometrického plánu
z roku 1963 vyplýva odstup stavby od hranice pozemkov. Od tohto obdobia, ako aj počas doby, kedy
vlastnili rodinný dom a pozemky, ktoré sú v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovaných, bola rešpektovaná

rozloha pozemkov patriacich žalobcom, a to vrátane hranice medzi pozemkami. Z pohľadu od zadnej
strany rodinného domu (z pozemkov žalovaných) nebola na ľavej strane žiadna prekážka, ktorá by
bránila právnym predchodcom žalobcov vstupe na časť ich pozemku za domom. Z pravej strany bola
umiestnené pletivová bránka, ktorá tvorila zábranu pre hydinu. V takomto stave žalovaní nadobudli
nehnuteľnosti v roku 1995. Je preto možné konštatovať, že od roku 1963 boli rešpektované hranice

medzi pozemkami, predchádzajúci vlastníci nehnuteľností žalovaných nikdy právnym predchodcom
žalobcovžiadnymspôsobomnebránilivužívaníčastipozemkunachádzajúcehosazarodinnýmdomom.
Problémy nastali v okamihu, keď žalovaní umiestnili na rohoch rodinného domu prekážky znemožňujúce
vstup za rodinný dom. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 06.07.2022 uviedli, že žalovaní boli vo
svojich vyjadreniach konzistentní a ani raz v priebehu konania netvrdili, že k vydržaniu dôjsť nemalo.

Dobromyseľnosť žalovaní tvrdia do roku 2005, t. j. do vypracovania vytyčovacieho náčrtu M. D. D.
v októbri 2005, kedy bola prvýkrát zakreslená iná hranica pozemkov, ako taká hranica, ktorá by viedla
po zadnej časti domu žalobcov. Časť prestrešenia bola odstránená ako prejav dobrej vôle žalovaných,
ktorý chceli umožniť žalobcom zatepliť zadnú časť domu, o čo ich žalobcovia požiadali. K prehláseniu
I. J. žalovaní 1/, 2/ uviedli, že nie sú zodpovední za rodinné vzťahy medzi žalobcami a I. J., avšak

ona je ako sused osobou, ktorá minimálne od roku 1995 vie o vzájomných vzťahoch medzi susedmi.
Žalovaní okrem nepriaznivých rodinných vzťahov neprodukujú žiadne dôkazy, pre ktoré by prehlásenie
malo byť nepravdivé tak, ako uvádzajú vo svojom vyjadrení. Žalovaní 1/, 2/ ďalej uviedli, že tvrdenie
žalobcov, podľa ktorého už z predloženého geometrického plánu z roku 1963 vyplýva odstup stavby,
na základoch ktorej žalobcovia postavili rodinný dom, od hranice pozemkov, nie je pravdou a žalovaní

predkladajú geometrický plán na zameranie domu parc. č. XXX/X a prístavby domu parc. č. XXX/X zo
dňa 13.11.2002 č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, z ktorého takisto vyplýva, že dom žalobcov bol postavený na
medzi podľa vtedajšieho priebehu hranice, pričom je v ňom zakreslená aj bývalá maštaľ (okolo bodov 10
– 14 GP), pričom obrysy budovy bývalej maštale sú vnorené do obrysov zakresleného rodinného domu
postavenéhonahranicipozemkov.Právenaopak,ajžalobcamipredloženýgeometrickýplánzroku1963

ukazuje na žalovanými tvrdené – domu žalovaných nebol postavený na hranici pozemkov, medzi ním
a pozemkom, ktorí nadobudli právni predchodcovia žalobcov bola plocha, ktorá však vlastnícky patrila
právnym predchodcom žalovaných. Právni predchodcovia žalovaných si následne postavili rodinný dom
na vtedajšej hranici pozemkov, čo vyplýva z Geometrického plánu na zameranie domu parc. č. XXX/Xz roku 2002, z ktorého vyplýva aj, že právni predchodcovia žalobcov rozšírili hranice bývalej maštale
až po hranicu pozemkov. Žalobcovia predložili vyhlásenia manželov B., ktoré majú potvrdzovať, že
pás za rodinným domom žalobcov mal vlastnícky patriť manželom B.. Nakoľko skutočnosti uvádzané

vo vyhláseniach boli pre žalovaných nepresné, zástupca žalovaných oslovil manželov B. so žiadosťou
o vysvetlenie skutočností tvrdených v ich vyhláseniach. Žalobca 2/ skutkový stav veci vysvetlil manželom
B. zvláštnym spôsobom a ich vyhlásenia sú tak k meritu veci nepresné. Žalovaní preto predkladajú
vyhlásenia manželov B., v ktorom uvádzajú veci na pravú mieru, najmä však, že ulička medzi ich
vtedajším domom vlastnícky patrila im, susedia B. mali umožnený cez tzv. mazierku prístup k tejto ich

strane rodinného domu za účelom údržby danej strany rodinného domu z dôvodu dobrých susedských
vzťahov a ústnej dohody, nakoľko si dom postavili až na hranicu pozemkov. Úzkym pásom pozemku,
resp. časťou pozemku vo vlastníctve B. vo vyhláseniach mysleli iný pás pozemku ako pás pozemku za
domom, ktorý je v zázname podrobného merania zmien M. D. z júna 1995, ktorý im bol predložený,
označený ako dom súp. č. XXX a za ním bol úzky pás prislúchajúci susedom B., to však nie je pás
tzv. mazierky na foto, ktorá vlastnícky patrila B.. V geometrickom pláne na zameranie domu parc. č.

XXX/X z roku 2002 sa táto časť pozemku nachádza medzi bodmi 13 a 15 GP. Na pojednávaní dňa
08.07.2022 žalobcovia 1/, 2/ potvrdili, že so B. podpísali listinu, ktorej text pripravili, avšak tento text
nakoncipovali podľa toho, čo im bolo B. povedané. Po dopytovaní B. sa dozvedeli, že títo predložený text
zo dňa 04.07.2022 ani nečítali, iba ho podpísali. Ďalej potvrdili skutočnosť, že parcely vznikli rozdelením
jednej veľkej parcely na 4 malé, každú o šírke 15,5 m. Skutočnosti vyplývajú aj zo záznamu podrobného

merania zmien zo dňa 24.06.1995, pričom hranica bola určená plotom a železnými
trubkami. V tom istom roku v auguste 1995 žalovaní kúpili nehnuteľnosť. Toto muselo byť zrejmé aj pani
J., teda musela jej byť zrejmá hranica medzi pozemkami. Samí žalovaní tvrdia, že hranica
pozemku je tvorená zadnou stenou domu, ktorej sú vlastníkmi a na druhej strane tvrdia, že vydržali úzky
pás pozemku za domom. Na strane žalovaných však neexistuje dobromyseľnosť. V roku 2018 prebiehali

rokovania o mimosúdnom vyriešení sporu, tieto rokovania stroskotali. Žalovaní súhlasili s oplotením
pozemku žalobcami, ale nesúhlasili s pletivovým plotom, žiadali nepriehľadný plechový plot. Z výsluchu
žalobkyne 1/ na pojednávaní dňa 08.07.2022 bolo zistené, že v roku 1995, keď sa to
zameriavalo boli o tom upovedomené všetky tri strany, aj žalovaní. Vtedy sa tam ukázala medzera za
domom, bolo to vykolíkované, chceli to používať na to, aby mohli chodiť za dom. Pred rokom 1995 im bol

vždy umožnený prístup, bolo to otvorené. V tom čase bývali na Juhu v Trenčíne, pri zameraní boli
prítomní, nakoľko išlo o zameranie pozemku rodičov, ktorí im ho potom darovali. Predmetom vytyčovania
bolo asi to, že to chceli rodičia prepísať. Bola to hranica medzi pozemkami jej rodičov a žalovaných.
Myslela tým záznam podrobného merania zmien z 24.06.1995, je to plán zamerania. Z výsluchu žalobcu
2/ na pojednávaní dňa 08.07.2022 bolo zistené, že nikto nespochybňoval hranicu pozemkov, ale jeho

dom bol postavený asi pol metra od hranice, nikto nezameriaval pozemky po rozdelení a nikto netvrdil,
že by jeho dom bol postavený na hranici. Pozemky rozdeľoval ešte dedo B. a nikto si nepamätá, kde
hraniceboli. Žalobcoviapotrebovalidomzatepliť,avšakžalovanýichnepustilkúdržbeichdomu.Kľudne
by si to mohol aj užívať, ale by to bolo v rámci priateľských susedských vzťahov. Aj v roku 2020 bolo
uskutočnené zameriavanie, kde sa geodeta 3x pýtal, ako je hranica a bolo zistené, že hranica je 59 cm

od steny domu žalobcov. Rodinný dom žalobcov bol postavený v roku 1962, pričom od svokrovcov a od
geodetov, ktorí zameriavali pozemok, má vedomosť, že hranica pozemku je 59 cm od steny rodinného
domu. Toto uviedol aj pán D. v roku 1995, ktorý uviedol, že je to 0,5 m. Zadávateľom geometrického
plánu zo dňa 13.11.2002 bola I. J., lebo jej žalovaný chodil po pozemku a dala tam mrežu, ktorú žalobca
odstránil, lebo sa žalovaný sťažoval, že sa nedostane na svoj pozemok. Garáž sa stavala dva roky.

Bola dokončená asi v roku 2002. Je zakreslená aj na geometrickom pláne z 25.11.2022 na par. č. XXX/
X bodmi 4 a 5. Geodet povedal, že to zakreslil ako to bolo postavené. Hranice nemeral. Z výsluchu
žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 08.07.2022 bolo zistené, že nehnuteľnosť nadobudli v roku 1995, vo
februári. Stále ho žalobcovia udávajú. Dňa 14.07.2018, keď si chcel opraviť strechu, prišla mu SMS od
žalobcu, že mu zakazuje vstup na svoj pozemok a ak chce, nech to rieši s jeho advokátom. Chcel sa so

žalobcom dohodnúť, ak by tam aj existoval kvázi pás pozemku, nech si tam spravia plot, ale nech má
už od nich pokoj. V roku 1995 ani nebol pozvaný na zameriavanie. Keď kupoval nehnuteľnosť, bolo mu
povedané, je to od steny po plot a hotovo. Keď sa snažil urobiť nejaké zameranie, vždy to stroskotalo
kvôli svokre žalobcu. Boli nejaké zamerania, aj značky, nebol pri zameraniach prítomný,
bol iba pri jednom, bola tam aj žalobkyňa 1/ a pani J., keď si delili medzi sebou pozemky. Geodet tam bol

aj pred rokom 2005, len mu volal, že bude zameriavanie, lebo to nie je právne vysporiadané.
Z výsluchu žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 04.10.2022 bolo zistené, že žalovaná 2/
potvrdila, že dom kúpili v roku 1995 od manželov B., potom ho rekonštruovali. Hranice si nevytyčovali
ani nezameriavali. Hranice boli od plota po múr. Takto to aj užívali. Pozemok bol vždy oplotený, lebomali psa. Jedna časť bola určená stenou domu a od ulice bola bránka pri konci domu. Stranu od domu
p. B. vydláždili a hnojovú jamu vyčistili a dali tam keramzit. Problémy začali až v roku 2017, dovtedy
sa vždy so susedmi dohodli. Žalobca chcel zatepľovať dom, ale v ten týždeň mali oslavu manželovej

50-tky, tak nechceli, aby sa to vtedy robilo. Kolíky z merania M. D. sú v záhrade a sú tam doteraz. Zo
svedeckej výpovede svedka K. B. na pojednávaní dňa 04.10.2022 bolo zistené, že v roku 1995 predali
s manželkou nehnuteľnosť. Prišiel za ním otec žalovaného 1/. Vie, že parcela bola široká 62
metrov. Táto sa rozdelila na 4 pásy po 15,5 metra. Pozemok bol od steny domu ku stene domu, takto
aj vždy užívali. Popri dome B. nechali mezierku, ale vždy to užívali obidvaja, kto to potreboval. Nikdy

hranice nemerali. So B. vychádzali. B. mu povedal, že dom J. je postavený na hranici a odtiaľ je ich 15,5
metra do šírky. C. J. už bola postavená na ich pozemku. Nevie sa už vyjadriť k podpisu listiny zo dňa
04.07.2022. Myslím si, že ju čítal. Už sa nepamätá. Zo svedeckej výpovede svedka L. B. na pojednávaní
dňa 04.10.2022 bolo zistené, že o pozemky sa nestarala. Býval tam jej syn, ktorý potom odišiel. O všetko
sa staral jej muž, ktorému to povedal jej otec. Nehnuteľnosť bola napísaná na ňu a na jej sestru. Jej
otec staval plot vpredu ako je záhradka, vzadu nevedela uviesť, kto staval plot. Žiadne spory medzi jej

otcom a L. B. neboli. Plot obaja akceptovali. Prehlásenie zo dňa 04.07.2022 čítala, čítala aj prehlásenie,
ktoré predložil žalobca 2/ dňa 08.06.2022, avšak nevie uviesť prečo podpísala dve prehlásenia, ktoré
si odporujú. Zo svedeckej výpovede svedka I. J. na pojednávaní dňa 04.10.2022
bolo zistené, že svoju nehnuteľnosť užíva od roku 1994. V roku 1995 sa robil geometrický plán, keď
sa rozdeľovali pozemky. Ide o pozemky XXX/X, XXX/X. Bolo to ohľadom prepisu domu na ňu. V roku

2005 sa urobilo vytýčenie hraníc medzi jej pozemkom a pozemkom žalovaných 1/, 2/. Nezaujímala sa,
či mali žalovaní 1/, 2 nezhody ohľadom hranice svojho pozemku. Nemá vedomosť o týchto nezhodách.
Tento vytyčovací návrh dala spraviť spolu so žalovanými. Námietky neboli žiadne. Pri vytyčovaní bola
prítomná aj so žalovanou 2/. Čo sa týka bránky, tá sa spravila z dôvodu, že susedia mali psa. Keď tam
bránka nebola, používala ju aj ona napr. na skrátenie cesty. Nepamätá sa kto postavil plot vzadu. Myslí

si, že to bolo tiež kvôli tomu, že susedia mali psa. Čo sa týka garáže, túto staval jej otec s jej synom.
Pomáhal mu celé leto, ale nestarala sa o to, čo na to potrebujú, aby to vybavili a ako je postavená, len
vie, že je napojená na dom. Spory medzi právnymi predchodcami ako si pamätá nikdy neboli. Aj dedko
zrejme N., chodil k nim. Dobre s ním vychádzali. Zo svedeckej výpovede svedka C. B., suseda, kamaráta
žalobcovajžalovaných,napojednávanídňa04.10.2022bolozistené,žedávalzámkovúdlažbunadvore

žalovaných. Na fotografii č. 1 je zobrazená zámková dlažba, ktorú pokladal až k stene domu žalobcov.
Na fotografii č. 2 je zobrazená zámková dlažba, ktorú pokladal pred garážou, pred dielňou vedľa p. A..
Keď tieto zámkové dlažby pokladal a ani potom nikto nemal voči tomu námietky, že boli až po stenu
rodinného domu, resp. dielne. Zo svedeckej výpovede svedka D. D. na pojednávaní dňa
18.10.2022 bolo zistené, že v dome B. bývala jej sesternica, za ktorou chodievala a opatrovala jej deti.

Mala som asi 12 – 14 rokov. (pozn. svedkyňa narodená v roku 1935). Potom sa tam vydala jej sestra.
Na pozemku bola maštaľ a za ňou rad sliviek, napravo od maštale, asi tak 70 cm. Maštaľ bola asi 70 cm
od hranice. Tú potom zhodili a na tých základoch si postavili dom. O slivky sa starali dedko O. a p. B..
Zo svedeckej výpovede svedka M. D. D. na pojednávaní dňa 18.10.2022 bolo zistené, že v roku 2005
vyhotovil vytyčovací náčrt, ktorým boli vytýčené hranice medzi pozemkami par.č. XXX, XXX/X, XXX/X,

XXX/X, XXX/X, XXX/X. Tento náčrt bol vyhotovený na podklade pôvodných meračských náčrtov z roku
1939, ktoré sú dodnes platné. Bolo nabitých 5 kolíkov. Tie sú označené v tabuľke ako podrobné body.
Ku geometrickému plánu z roku 1995 uviedol, že vo všeobecnosti sa premeriavajú nehnuteľnosti, ploty
a vyznačené zmeny v teréne. O geometrickom pláne z roku 2002 uviedol, že išlo o zameranie domu
na parcele č.XXX/X, súradnice súhlasia. Sú rovnaké, avšak tento geometrický plán slúžil na zameranie

stavby a je tu chyba. Podľa súradníc vznikla pri dome medzera asi polmetrová, čo v geometrickom pláne
z roku 2002 je zle zakreslené. Chyba vznikla z dôvodu, že platila iná legislatíva. Merajú sa aj iné body.
Merali sa rohy domu súp. č. XXX, dva rohy domu súp. č. XXX a roh parcely č. XXX/X. Nemá šancu
porovnať hranice, ktoré boli určené v roku 1936. Na prvý pohľad sa javí, že dom súp. č. XXX je postavený
na hranici pozemku. K mape z roku 2017 uviedol, že laicky možno povedať, že dom súp. č. XXX leží

na hranici pozemku. Ďalej uviedol, že do roku 2007 alebo 2008 sa robili snímky z katastrálnej mapy do
systému ZGBIS a mnohé veci boli urobené skenovaním a preto sú mapky pre geodetov iba
obrázkami. Geodeti si musia všetko prepočítať. Ďalej uviedol, že ak je uvedené, že nové hranice určené
múrom, znamená to, že rohy domu sú dané ako vlastnícka hranica.

4. Z vytyčovacieho náčrtu č. XXX parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X F. XXX/X F. XXX/X zo dňa 04.11.2005 M.
D. D. v mierke 1 : 500 bolo zistené, že nové hranice boli v prírode označené drevenými kolíkmi a farbou.
Na náčrte bol zakreslený rodinný dom súp. č. XXX, hranica pozemkov parc. č. XXX F. XXX/X bola
zakreslená podrobnými bodmi 5, 4 a bod 2 na konci pozemku parc. č. XXX/X a prerušovanoučiarou bola zakreslená hranica bodmi X, XXXX, XXXX. Rukou je k prerušovanej čiare dopísaná hodnota
0,59.Zprotokoluovytýčeníhranicepozemkuzodňa27.10.2005bolozistené,žepredmetnévytyčovanie
hraníc pozemkov XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, XXX/X bolo uskutočnené na základe objednávky p. I. J.,

a to na podklade katastrálneho náčrtu, pričom z pôvodného náčrtu boli vypočítané súradnice lomových
bodov vytyčovanej hranice. Lomové body boli v teréne vytýčené polárnou metódou pomocou prístroja
B. B. 6 a vytýčené lomové body hranice pozemkov boli v prírode označené drevenými kolíkmi a farbou.
Vytýčenia hranice sa zúčastnil aj žalovaný 1/. Zúčastnené strany nemali k vytýčenej hranici
pripomienky. Z popisu predložených čiernobielych fotografií v papierovej podobe vyplýva, že sa jedná

o ľavú zadnú časť domu s inštalovanou prekážkou brániacou vo vstupe na pozemok žalobcov (čl. 7),
o pravú zadnú časť domu pri ktorej je umiestnená bránka (čl. 8) a o prvú zadnú časť domu – prestrešenie
terasy napojené na dom žalobcov (čl. 9). Zo zápisnice P. B. vo veci ochrany poskytnutej
obcou č. j. XXX/XXXX zo dňa 29.09.2015 podľa zákona o správnom konaní vyplýva,
že obec prejednala podanie D. B. a L. B., ktorý majú v dome súp. č. XXX patriaceho žalobcom právo
doživotného užívania a bývania, vo veci podnetu na porušovanie § 127 OZ o susedskom

spolunažívaní z dôvodov, ktoré sú uvedené v predmetnom podnete označenom ako sťažnosť, porušenia
sa mal dopustiť žalovaný 1/. Bolo zistené, že účastníci konania: D. B., L. B. a žalovaná 2/ sa dohodli
na lehote 30 dní, kedy sa uskutoční stretnutie medzi účastníkmi. Zo zápisnice Obce B. vo veci ochrany
poskytnutej obcou č.j. XXX/XXXX zo dňa 24.11.2015 bolo zistené, že účastníkmi konania boli: D. B., L.
B. a žalovaný 1/ neuzavreli zmier o predmete konania a boli odkázaní na súd. Na uvedenom stretnutí

sa žalobca 2/ vyjadril, že by si veľmi rád ohradil svoj pozemok na čo potrebuje odstrániť prístrešok.
Žalovaná 2/ uviedla, že nie je problém, keď bude žalobca 2/ zatepľovať dom, odstránia šindel. Starosta
obce Soblahov na pojednávaní skonštatoval, že medzi účastníkmi konania k zmieru o predmete konania
nedošlo, a preto odkazuje žiadateľa na súd. Výzvou zo dňa 16.5.2017 vyzval žalobca 2/
žalovaného 1/ na odstránenie bránky ako aj časti terasy v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy a to

s poukazom na závery vytyčovacieho náčrtu č. XXX ako aj protokolu o vytýčení hranice
pozemku zo dňa 27.10.2005. Z vyjadrenia zo dňa 25.5.2017 spísaného zástupcom žalovaných vyplýva,
že dňa 14.5.2017 žalobca telefonicky oslovil žalovanú 2/, kedy jej deň pred plánovanými stavebnými
prácami oznámil, že od pondelka, t. j. od 15.5.2017 idú zatepľovať stranu rodinného
domu od dvora žalovaných, aby teda uvoľnili priestor a otvorili bránku natrvalo tak, aby mohli žalobcovia

zatepľovať,načožalovaná2/povedala,žesamáozvaťpo20.5.2017sdanoupožiadavkou,nakoľkodňa
20.5.2017 bude mať žalovaný rodinnú oslavu na dvore zrovna došlo k vyčisteniu priestranstva dvora.
Žalobca však následne namiesto pochopenia situácie opäť len agresívne doslova ziapal na žalovanú
2/ a vyhrážal sa, že krompáčom rozbije bránku a že ho nebude nič zaujímať, na čo mu žalovaná 2/
zložila telefón. Vo svojom vyjadrení apeloval na žalobcu, aby sa ozval za účelom vyriešenia danej

situácie mimo právnych zástupcov. Uviedol, že nevidí problém v zrezaní časti terasy tak,
aby mohol žalobca stenu zatepliť, i keď terasa bola vybudovaná so súhlasom žalobcov. Nedovolí však
otvoriť bránku natrvalo, resp. nedá ju odstrániť, nakoľko by sa mu otvoril dvor, ktorý by zostal nestrážený
a voľne prístupný kedykoľvek, naviac bránka na svojom mieste stojí už dlho, ešte v čase, kedy žalobca
ani len netušil hranice pozemku. Z vyjadrenia žalovaných zo dňa 2.6.2017 spísaného ich zástupcom

vyplýva, že v správnom konaní č. j. XXX-XXX/XXXX/P. sťažovatelia žiadajú to isté ako v konaní vedenom
na obci pod sp. zn. 477/2015. Na základe uvedeného majú za to, že vzhľadom na res
iudicata by malo byť konanie zastavené. Zo zápisnice obce Soblahov zo dňa 06.06.2017 z
ústneho pojednávania podľa zákona o správnom konaní vyplýva, že sa prejednáva podanie
žalobcov, podľa ktorých zo strany žalovaných došlo k zásahu do ich vlastníckeho

práva, nakoľko žalovaní nerešpektujú vytýčené hranice pozemkov podľa protokolu z roku 2005. Pred
ústnym pojednávaním bola vykonaná obhliadka na mieste samom za účasti účastníkov konania, pričom
bolo zistené, že z ľavej strany domu je postavená zábrana z kovových konštrukcií, drevených konštrukcií
a maskovacej siete, ktoré sú len položené a opreté o priľahlé stavby a zrejme z dôvodu zabránenia
vstupu do pozemkov, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, sú poprikladané. Z pravej strany rodinného

domu pri čelnom postavení je realizovaná kovová bránka za ktorou sa nachádza drevená
konštrukcia. Z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. B. bolo zistené, že žalobcovia 1/, 2/ sú každý v podiele
1/2 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X– zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 a parc. č. XXX/X– zastavané plochy
a nádvoria o výmere 141 m2. V časti C – ťarchy je evidované vecné bremeno – bezplatné doživotné

bývanie a užívanie v prospech L. B. a D. B.. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva z roku 2003
a2004.Zlistuvlastníctvač.XXXprek.ú.B.bolozistené,žežalovaní1/,2/súbezpodielovíspoluvlastníci
nehnuteľností: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1045 m2 a parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 354m2 na základe kúpnej zmluvy V 5038/15 – vklad 215/95. Z listu vlastníctva (č. l. 104) vyplýva, že L.
B. a D. B. nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe dedenia v roku 1986. Zo zväčšenej mapy
parcely č. XXX/X vytlačenej z internetovej aplikácie Mapový klient ZBGIS zo dňa 7.9.2018 a predloženej

žalovanými vyplýva, že hranica medzi pozemkami žalobcov – parc. č. XXX/X F. XXX/X a žalovaných –
parc. č. XXX/X vedie zarovno s múrom rodinného domu žalobcov postaveného na parcele č. XXX/X.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.1995 (č. l. 100 spisu) bolo zistené, že túto zmluvu uzavreli L. B. a D. B.
(podielové spoluvlastníčky predávaných nehnuteľností) ako predávajúce a žalovaní 1/, 2/ ako kupujúci.
Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX

pre k. ú. B. ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1079 m2 a parc. č. XXX/X – záhrady o výmere 355 m2. Z poznámky na predmetnej
kúpnej zmluve bolo zistené, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. Q. dňa 07.02.1995.
Z kópie katastrálnej mapy vyhotovenej ku dňu 23.08.2017 v mierke 1 : 1000 pre obec B. (č. l. 113 spisu)
bolo zistené, že pri tejto mierke rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X (súp. č. XXX – dom žalobcov
1/, 2/) je postavený na hranici pozemkov par. č. XXX/X F. XXX/X. Z kúpnej zmluvy zo dňa

07.12.1963 (č. l. 118 spisu) bolo zistené, že túto zmluvu uzavreli D. R. Q. Q. B. ako predávajúci a L. B. s F.
B. ako kupujúci. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným vo
vložke č. XXX pozemkovej knihy, k. ú. B., parc. č. XX - dom, dvor podľa geometrického plánu strediska
geodézie pre okres E. číslo XX-XXX-XXX-XX zo dňa 18.04.1963 odčlenenú časť – dom a dvor o výmere
8 á 26m2 ako novoutvorenú parc. č. XX/X. Z výkazu plôch (č. l. 119, 120 spisu) ku geometrickému plánu

číslo XX-XXX-XXX-XX zo dňa 18.04.1963 bolo zistené, že parc. č. XX/X bola zapísaná do
katastra nehnuteľností ako par. č. XXX/X. Žalovaní 1/, 2/ predložili predmetný geometrický plán číslo XX-
XXX-XXX-XX zo dňa 18.04.1963 (č. l. 131 spisu), na ktorom vyznačili pôvodnú maštaľ, hranicu pozemku
XXX/X s pozemkom žalovaných a domom žalovaných, pričom vyznačili pozemok žalovaných medzi
pozemkom žalobcov a domom žalovaných. Zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX pre k. ú.

B. zo dňa 28.06.1995 vyhotoveného M. D. v mierke 1 : 500 (č. l. 132 spisu, originál farebná
kópia na č. l. 158 spisu) bolo zistené, že záznam bol vyhotovený za účelom rozdelenia parcely č. XXX/X,
nové hranice boli označené plotom a žel. trubkami, objednávateľom záznamu bol L. B.. Ide o zakreslenie
pozemkov parc. č. XXX/X s domom súp. č. XXX vo vlastníctve I. J. a pozemku par. č. XXX/X s domom
súp. č. XXX vo vlastníctve L. B.. Žalovaní 1/, 2/ predložili predmetný záznam (č. l. 133 spisu), na ktorom

vyznačili, že dom označený ako s. č. XXX je pôvodná maštaľ na pozemku žalovaných 1/, 2/, označili
hranicu pozemkov parc. č. XXX/X F. XXX, dom s. č. XXX je domom žalovaných 1/, 2/ za ktorým
sa k hranici nachádza ešte ich pozemok. Žalobca 1/ predložil súdu v originály (č. l. 138 spisu – prílohová
obálka) predmetný záznam podrobného merania, v ktorom má rukou dokreslený na parcele č. XXX/X
dom s vyznačením vzdialenosti od hranice pozemku s parc. č. XXX v hodnote 0,5. K záznamu

podrobného merania bol vyhotovený M. D. geometrický plán číslo zákazy XXXXXXXX-XXX-XX zo dňa
28.06.1995 (č. l. 157 spisu), podľa ktorého sa vytvorili z parcely č. XXX/X dve parcely č. XXX/X F. XXX/
X, čo je na geometrickom pláne aj zobrazené. Z geometrického plánu na zameranie domu parc. č. XXX/
X a prístavby domu parc. č. XXX/X č. XXXXXXXX-XXX/XXXX pre k. ú. B. vyhotovený dňa 13.11.2002
M. I. D. (č. l. 134 spisu) bolo zistené, že nové hranice boli v prírode označené múrom, pričom na pláne

je viditeľné, že dom žalobcov 1/, 2/ je zakreslený na hranici s pozemkom parc. č. XXX a stojí čiastočne
na mieste pôvodnej budovy. Žalovaní 1/, 2/ predložili predmetný geometrický plán (č. l. 134 spisu), na
ktorom vyznačili dom žalobcov 1/, 2/ na parc. č. XXX/X, ktorý stojí čiastočne na mieste pôvodnej maštale,
pričom dom žalobcov 1/, 2/ je postavený na hranici s pozemkom žalovaných 1/, 2/ parc. č. XXX, na tejto
parcele žalovaní vyznačili aj spornú časť tzv. mazierku, ktorá sa má nachádzať za rodinným domom

žalovaných 1/, 2/ na pozemku žalovaných 1/, 2/. Z kópie katastrálnej mapy pre k. ú. B. (podľa vyjadrenie
žalovaných 1/, 2/ pochádzajúcu z roku 1963 na č. l. 159 spisu) je zobrazená parcela č. XXX a parcela č.
XXX a pôvodná maštaľ na parc. č. XXX. Medzi domom žalovaných na parc. č. XXX a hranicou pozemku
je úzky pás (podľa vyjadrenie žalovaných tzv. mazierka vo vlastníctve žalovaných). Vo vyhlásení zo
dňa 08.06.2022 L. B. (č. l. 121 spisu) vyhlásila, že počas užívania nehnuteľností evidovaných na LV č.

XXX pre k. ú. B. so susedmi (vlastníkmi rodinného domu č. XXX) L. B. a jeho manželkou D. B. nameli
žiadne spory o hranicu medzi pozemkami. Rešpektovali skutočnosť, že za rodinným domom súp. č.
XXX existuje úzky pás patriaci k pozemku pod domom. Tento stav potvrdzuje aj skutočnosť, že z jednej
strany existovala jednoduchá bránka z pletiva (pre zamedzenie prístupu hydiny na pozemok) a z druhej
strany neexistovala žiadna prekážka, ktorá by susedom bránila v prístupe za rodinný dom. V uvedenom

stave bola nehnuteľnosť v roku 1995 predávaná žalovaným 1/, 2/. Vo vyhlásení zo dňa 08.06.2022 K.
B. (č.l. 122 spisu) vyhlásil, že počas užívania nehnuteľností nemali so susedmi L. B. a jeho manželkou
D. B. nikdy žiadne spory, ktoré by sa týkali nehnuteľností, či už z jednej alebo druhej strany. Susedia
mli voľný prístup za ich rodinný dom, kde sa nachádzala časť pozemku v ich vlastníctve. Vo prehlásenízo dňa 04.07.2022 L. B. a K. B. (č. l. 136 spisu) prehlásili, že sa v dňoch 01.07.2022 a 04.07.2022
stretli so zástupcom žalovaných 1/, 2/ a po riadnom oboznámení sa s vecou prehlasujú, že
žalobca 1/ im dal na stretnutí dňa 08.06.2022 podpísať vopred pripravený text, z uvedeného dôvodu

sa vyskytujú v ich vyjadreniach nepresnosti. Ďalej prehlásili, že v 50.-tych rokoch 20. storočia otec L.
B. rozdelil jednu veľkú parcelu o šírke 62 m2 na 4 malé parcely každú o šírke 15,5 m2, pričom dom,
ktorý je v súčasnosti vlastníctvom žalovaných 1/, 2/, stál necelý 1 meter od hranice pozemku na
parcele vo vlastníctve štátu (JRD Soblahov), ktorú L. a F. B. v 60.-tych rokoch 20. storočia odkúpili.
Po zbúraní starej budovy a výstavbe domu B. na hranici ich pozemkov tak vznikla ulička

medzi ich domom (oranžový na pripojenej fotografii), hnojovou jamou (teraz modrej farby) a domom
Scheryovcov (šedá stena), tzv. mazierka až po tmavozelenú prekážku naľavo od zeleného domu na
druhej foto (medzi bledým slnečníkom a šedou stenou domu) na fotografii, ktorá vlastnícky patrila B.,
susedia B. mali umožnený cez tzv. mazierku prístup k tejto ich strane rodinného domu za účelom údržby
danej strany rodinného domu z dôvodu dobrých susedských vzťahov a ústnej dohody so B., nakoľko si
dom postavili až na hranicu pozemkov. Úzkym pásom pozemku, resp. časťou pozemku vo vlastníctve B.

vo vyhláseniach mysleli iný pás pozemku povyše fotografiami vymedzeného úseku až za tmavozelenou
prekážkou naľavo od zeleného domu na druhej foto (medzi bledým slnečníkom a šedou stenou domu)
ako pás pozemku za domom, ktorý je v zázname podrobného merania zmien M. D. z júna 1995, ktorý
im bol predložený zástupcom žalovaných 1/, 2/, označený ako dom s. č. XXX a za ním
bol úzky pás prislúchajúci susedom B., to však nie je pás tzv. mazierky na foto, ktorá vlastnícky patrila

im – B.. Ďalej prehlásili, že počas vlastníctva domu súp. č. XXX sa nikdy nerieši akákoľvek hranica
pozemkov a rešpektovali sa dvory. Z odpovede – žiadosť o vydanie katastrálnej mapy Okresného
úradu Trenčín – katastrálny odbor zo dňa 27.09.2022 (č. l. 153 spisu) bolo zistené, že k vzniku parciel
C-KN č. XXX F. XXX/X katastrálny odbor uviedol, že parcela č. XXX bola vytvorená v 30.-tych rokoch
minulého storočia katastrálnym mapovaním podľa Návodu A nariadeným podľa zákona č.

177/1927 Zb. o pozemkovom katastri a jeho vedení. Priebeh hranice parcely č. XXX bol zmenený pri
komplexnej údržbe katastrálneho územia na poklade Poľného náčrtu č. 2 a č. 3 zo dňa 23.07.1964,
ktorým bola súčasne vytvorená parcela registra C-KN č. XXX/X. Poznamenal, že C-KN parcela č.
XXX bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným za účelom oddelenia pozemku
č. XXX/XX F. XXX/X rozdelená na parcely č. XXX/X F. H. XXX/X. Vyššie uvedený geometrický plán

bol technickým podkladom ku kúpnej zmluve V XXXX/XX, zapísanej do katastra nehnuteľností pod č.
zmeny XXX/XX dňa 12.10.2015. Spoločnosť N. E. B. v správe zo dňa 21.09.2022 uviedla, že vytyčovací
náčrt č. XXX/XXXX vyhotovený a overený odborne spôsobilou osobu M. D. D. dňa 04.11.2005 slúži
jednoznačne ako hlavný dôkaz o priebehu vlastníckej hranice. Z dôvodu sporu bol vyhotovený nový
VN č. XXXXXXXX-XX/XX overený odborne spôsobilou osobou M. R. S. dňa 10.08.2020. Oba

vytyčovacie návrh sa dopracovali k rovnakým súradniciam lomových bodov vlastníckej hranice. Z toho
vyplýva, že aj obe reálne vytýčenia v teréne sú zhodné. Oba VN sú zanesené a zaevidované v operáte
KN. Snímka z katastrálnej mapy – obrázok – neslúži v žiadnom prípade ako dôkaz o priebehu vlastníckej
hranice v teréne. Predmetný dom súp. č. XXX umiestnený na pozemku parc. č. XXX/X k. ú.
B. sa jednoznačne nenachádza na vlastníckej hranici a ani prípadné zateplenie domu nezasiahne do

vlastníctva vlastníkov pozemku parc. č. XXX/X. M. D. D. vo vyhlásení zo dňa 18.07.2022 uviedol, že
dňa 24.06.1995 zameral a dňa 28.06.1995 vyhotovil Geometrický plán na rozdelenie parcely č. XXX/X,
číslo zákazky XXXXXXXX-XXX-XX a dňa 27.10.2005 vyhotovil a dňa 04.11.2005 overil vytyčovací náčrt
p. č. XXX, XXX/X, XXX/X G. XXX/X, XXX/X, číslo objednávky XXXXXXXX-XXX-XX. K tomu uviedol, že
meranie v roku 1995 slúžilo len na rozdelenie parcely č. XXX/X, ktorá mala dva diely, na dve samostatné

parcely č. XXX/X F. XXX/X. Predmetným meraním sa určovala len hranica medzi týmito
dvoma parcelami a vzdialenosť od vlastníckej hranice s parcelou č. XXX F. XXX/X sa neurčovala, pričom
rozmery parcely č. XXX/X F. XXX/X boli prevzaté z Geometrického plánu z roku 1963. Vlastnícku hranicu
medzi pozemkami parc. č. XXX F. XXX/X vytyčoval v roku 2005 vyššie uvedeným vytyčovacím náčrtom.

5. Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ na zdržanie sa zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/. Vlastník má v zmysle Ústavy SR (čl. 20) a
Občianskeho zákonníka (§ 126) právo na ochranu voči tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje.
Jedným z prostriedkov ochrany je negatórna žaloba, ktorou sa vlastník domáha ochrany vlastníctva
voči tomu, kto ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckych práv iným spôsobom ako zadržiavaním

veci. Za zapieraciu žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj
toho, aby žalovaný odstránil následky už vykonaných rušivých zásahov. Táto žaloba je žalobou na
plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, podmienkou vyhovenia takejto žalobe je preukázanie neoprávneného
zásahu a takejto žalobe nemožno vyhovieť iba z dôvodu potreby deklarovať povinnosť zdržať sazásahov do budúcnosti, ak žalovaný nielen ku dňu rozhodnutia vo veci samej, ale už ku dňu začatia
konania žiadne aktívne opatrenia, ktoré by mali brániť žalobcom 1/, 2/ nevykonávajú. Po preskúmaní
žaloby a po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaným 1/, 2/ svedčí v prospech spornej
časti pozemku vlastnícke právo titulom vydržania. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal žalobcami 1/,
2/ navrhnutý dôkaz – znalecké dokazovanie za účelom vytýčenia priebehu hranice pozemku – ktorého
nevykonanieboloprocesnouchybousúduprirozhodnutívovecirozsudkomč.k.23C/23/2018-51zodňa
07.07.2020. Súd posúdil obranu žalovaných 1/, 2/ spočívajúcu v tvrdení vydržania predmetnej spornej

časti pozemku ako dôvodnú. Tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že obrana žalovaných 1/, 2/ spočívala v konaní
pred rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne na tom, že hranica medzi pozemkami žalobcov – parc.
č. XXX/X F. XXX/X a žalovaných – parc. č. XXX/X kopíruje múr rodinného domu súp. č. XXX, a to bez
akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k inštitútu vydržania a až na pojednávaní dňa 03.06.2022
prezentovali svoju obranu poukazujúc na inštitút vydržania a teda táto obrana bola prejavená v rozpore
so zásadou sudcovskej koncentrácie, podľa názoru súdu neobstojí. Žalovaní 1/, 2/ boli vo svojich

vyjadreniach podľa názoru súdu konzistentní, už vo vyjadrení k žalobe žalovaní 1/, 2/ tvrdili skutočnosti
nasvedčujúce vydržaniu, a to, že oplotenie, bránka a terasa, ktorých odstránenia sa žalobcovia
domáhajú, stoja na svojich miestach už niekoľko rokov až desaťročí a nijakým spôsobom nenarúšali
spolunažívanie strán, hranica medzi pozemkami žalobcov (parc. č. XXX/X F. XXX/X) a žalovaných (parc.
č. XXX/X) vedie zarovno s múrom rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/X a teda tak bránka,

oplotenie ako aj prestrešenie sa nachádzajú výlučne na pozemku žalovaných parc. č. XXX/
X a poukázali na to, že desaťročia bolo užívanie podľa ucelených dvorov a oplotení podľa vedomostí
predkov. Taktiež na prvom pojednávaní po zrušení rozsudku č. k. 23C/23/2018-51
zo dňa 07.07.2020 z dôvodu nesprávnej sudcovskej koncentrácie, nebola v konaní znovu uplatnená
sudcovská koncentrácie, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že jej uplatnenie sudcom je možnosťou,

nie povinnosťou sudcu a je na rozhodnutí sudcu kedy a či k uplatneniu sudcovskej koncentrácie pristúpi.

6. Na základe uvedených skutočností sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či svedčí
žalovaným 1/, 2/ nadobudnutie spornej časti pozemku vydržaním. Súd skúmal splnenie jednotlivých
predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku a ich splnenie posúdil

nasledovne: Čo sa týka spôsobilého predmetu vydržania, nepochybné je, že pozemok ako individuálne
určená nehnuteľná vec v zmysle §129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže byť predmetom držby.
Základnou podmienkou vydržania je ďalej držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Držiteľ
musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto
zmysle dobromyseľný. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na
všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je

potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) samotného účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 22 Cdo 1398/2000 zo
dňa 27.2.2002). Dobrá viera pri oprávnenej držbe zaniká vo chvíli, keď vlastník veci vážne
urobeným prejavom vôle oznámi držiteľovi, že vec nepatrí držiteľovi, ale jemu a uvedie k tomuto prejavu
dôkazy (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/31/2016 zo dňa 09.08.2017).

Spornou časťou pozemku v predmetnom konaní je časť pozemku vedľa rodinného domu žalobcov 1/,
2/ - súp. č. XXX, postavený na par.č. XXX/X. Žalobcovia 1/, 2/ tvrdia, že hranica pozemku par. č. XXX/X
a pozemku žalovaných 1/, 2/ parc. č. XXX/X je cca 0,5 m vedľa rodinného domu žalobcov 1/, 2/ a teda
rodinný dom žalobcov 1/, 2/ nie je postavený na hranici pozemkov parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X. Túto skutočnosť preukazujú vytyčovacím náčrtom zo dňa 04.11.2005 vyhotoveným

M. D. D.. Žalovaní 1/, 2/ v konaní tvrdia, že podľa vyjadrenia ich právnych predchodcov bol rodinný
dom žalobcov 1/, 2/ postavený na hranici uvedených pozemkov a ak by sa aj preukázal opak z dôvodu
vykonania presnejšieho merania modernejšími technikami a prístrojmi, tento pás pozemku žalovaní 1/,
2/ odôvodňujúc svojou dobromyseľnou nepretržitou držbou spolu s oprávnenou držbou ich právnych
predchodcov po zákonom stanovenú dobu vydržali. Žalovaní 1/, 2/ sa stali vlastníkmi nehnuteľností

(v bezpodielovom spoluvlastníctve) evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. B., a to: rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1045 m2 a parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 354 m2, na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.1995 (č. l. 100 spisu), ktorú uzavreli s podielovými vlastníčkamitýchto nehnuteľností L. B. a D. B., ktoré nadobudli tieto nehnuteľnosti v roku 1986. Vklad vlastníckeho
práva žalovaných 1/, 2/ do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. Q. dňa 07.02.1995. Žalovaní 1/,
2/ vo svojej obrane odôvodňujú vydržanie spornej časti pozemku jej dobromyseľnou držbou od roku

1995, resp. 1986 (pričom odvodzujú svoje vydržanie aj od oprávnenej držby sporného
pásu pozemku ich právnymi predchodcami) minimálne do roku 2005. V konaní bolo preukázané, že
k prvým skutočnostiam, ktoré boli spôsobilé narušiť dobromyseľnú držbu žalovaných 1/, 2/, došlo v roku
2005, a to vyhotovením vytyčovacieho náčrtu č. XXX Ing. Matzom dňa 04.11.2005. Výsluchmi strán
sporu bolo preukázané, že problémy začali až v roku 2017, keď žalobcovia 1/, 2/ chceli

zatepľovať svoj rodinný dom, avšak z dôvodu rodinnej oslavy im žalovaní 1/, 2/ nevyhoveli. Do tejto
doby bol predmetný sporný pás pozemku užívaný bez problémov, žalobcovia 1/, 2/ mali prístup k svojmu
rodinnému domu z pravej strany v rámci dobrých susedských vzťahov. Súd pri stanovení zániku dobrej
viery žalovaných 1/, 2/ predmetného pásu pozemku vychádzal z dátumu 04.11.2005, kedy boli vytýčené
hranice predmetných pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, pričom žalovaný 1/ nemal
podľa protokolu o vytýčení hranice pozemku žiadne námietky. Súd však pri tomto dôkaze uvádza, že

primárnou objednávkou na vytýčenie hranice pozemku bolo vytýčenie hranice pozemkov vlastníčky I.
J. parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X (v danom čase) so susednými parcelami č. XXX/X (vo vlastníctve
žalovaných 1/, 2/) a parcelou parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ a teda nie vytýčenie hraníc
pozemkov žalobcov a žalovaných na objednávku žalobcov 1/, 2/. Avšak je to dôkaz preukazujúci inú
hranicu pozemkov ako tvrdia žalovaní 1/, 2/, o ktorej sa žalovaný 1/ dozvedel. Pri tejto skutočnosti je

potrebné poukázať aj na konanie žalobcov 1/, 2/, ktorý ak sa odvolávajú na predmetný
vytyčovací náčrt z roku 2005, nevykonali až do roku 2017 žiadne kroky voči žalovaným 1/, 2/, kedy
im zaslali výzvu zo dňa 16.05.2017 (podľa zápisníc P. B. boli riešení spory iba ohľadom plotu v roku
2015). Táto skutočnosť podľa názoru súdu tiež preukazuje predchádzajúce dobré vzťahy (do tej doby
trvajúce) žalobcov a žalovaných a teda aj skutočnosť, že dobrá viera žalovaných 1/, 2/ pri oprávnenej

držbe nebola žiadnym spôsobom narušovaná, a to zrejme až do roku 2017. V konaní neboli preukázané
žiadne nezhody, spory pred touto dobou a ani vytyčovania hraníc na základe objednávky žalobcov 1/,
2/, prípadne ich právnych predchodcov, keďže žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam až v roku 2003 a 2004 na základe darovacej zmluvy. Žalobcovia 1/, 2/ poukazovali
aj na záznam podrobného merania zmien vyhotovený M. D. dňa 28.06.1995, avšak v tomto zázname

v spojení s geometrickým plánom nebol zakreslený rodinný dom žalobcov 1/, 2/, iba pôvodná mašťaľ,
nakoľko predmetom zamerania boli pozemky parc.č. XXX/X F. XXX/X, nie rodinný dom žalobcov 1/,
2/. Tento bol prvýkrát zakreslený až v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX M. D. zo dňa
13.11.2002 (č. l. 134 spisu) a to na hranici pozemkov vyhotovenom na podnet právnych predchodcov
žalobcov 1/, 2/ a následne vo vytyčovacom náčrte č. XXX zo dňa 04.11.2005 mimo hranice pozemkov.

Ak teda súd vychádza z dátumu 04.11.2005 ako dátumu zániku dobrej viery pri oprávnenej držbe
žalovanými 1/, 2/ (pričom svoje práva začali žalobcovia 1/, 2/ uplatňovať voči žalovaným 1/, 2/ až v roku
2017) a z dátumu 07.02.1995 ako dňa vzniku dobrej viery pri oprávnenej držbe sporného pásu pozemku
žalovanými 1/, 2/, ktorý je dátumom zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je splnená
podmienka vydržania po zákonom stanovenú dobu 10 rokov. Toto vydržanie svedčí žalovaným 1/, 2/

aj bez prípadného započítania doby užívania ich právnymi predchodcami. Dobrá viera žalovaných 1/,
2/ spočívajúca v tom, že užívajú pás pozemku, ktorý patrí im, bola v konaní preukázaná aj výpoveďami
svedkov.IdeosvedeckúvýpoveďC.B.,ktorývroku2002pokladalzámkovúdlažbuažkstenerodinného
domu žalobcov 1/, 2/ až k stene garáže žalobcov 1/, 2/ bez námietok žalobcov 1/, 2/. Aj svedkyňa I. J.
vypovedala, že sporný pás pozemku, kým na nej nebola umiestnená bránka, používala aj ona,

napr. na skrátenie si cesty. K výpovedi svedkyne D. D., vypočutou na návrh žalobcov 1/,
2/, súd uviedol, že touto výpoveďou chceli žalobcovia preukázať, že sa ich rodinný dom súp. č. XXX
postavil na základoch na mieste pôvodnej maštale, teda nie na hranici pozemkov parc. č. XXX/X F. H.
XXX/X, avšak súd túto výpoveď hodnotí ako výpoveď, ktorá s vecou časovo nesúvisí, nakoľko pani D.
D. chodievala na predmetný pozemok v 40.-tych rokoch a rodinný dom žalobcov 1/, 2/ bol postavený až

v roku 1962. Dobrá viera žalovaných 1/, 2/ pri držbe sporného pásu pozemku bola v konaní preukázaná
aj výpoveďami manželov Staňákovcov. Pani L. B. nadobudla nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX
pre k. ú. B., t. j. aj pozemok parc. č. XXX/X v roku 1986 dedením so svojou sestrou D. S.. Na predmetnom
pozemku v rodinnom dome súp. č. XXX žila so svojimi rodičmi a neskôr manželom K. B.. Obaja súdu
vypovedali, že otec L. B. rozdelil jednu veľkú parcelu o šírke 62 m na malé parcely každú o šírke 15,5

m. Potvrdili, že hranice pozemkov neboli nikdy vytyčované a premeriavané, so susedmi, ktorými bola
rodina Scheryová (právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/) vychádzali, a pozemok užívali od steny domu
Scheryových (teraz žalobcov 1/, 2/) ku stene domu Šedivých (pričom ich rína bola postavená už na
pozemku žalovaných 1/, 2/). Potvrdili, že popri dome Scheryovcov (teraz žalobcov 1/, 2/) bola vynechanátzv. mazierka medzi hnojovou jamou a domom žalobcov 1/, 2/ ako na fotografii na č. l. 136, ktorú mohli
B. ako právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ používať za účelom údržby danej strany svojho rodinného
domu. Týmito výpoveďami na pojednávaní pod následkom krivej výpovede boli odstránené rozpory

medzi písomnými vyhláseniami týchto svedkov zo dňa 08.06.2022 a 04.07.2022. Bolo teda preukázané,
že žalovaní 1/, 2/ užívali predmetný pozemok parc. č. XXX/X rovnako ako ich právna predchodkyňa L. B.
a to od steny domu žalobcov 1/, 2/, pričom išlo držbu, ktorá nebola žalobcami 1/, 2/ (a ani ich právnymi
predchodcami) rušená. Súd nemá vedomosť o tom, v akom časovom období bol predmetný pozemok
užívaný druhou právna predchodkyňa žalovaných 1/, 2/ D. S., sestrou L. B. od zdedenia v roku 1986 do

predaja v roku 1995, nakoľko na kúpnej zmluve má uvedený pobyt v H. republike. Taktiež žalovaní 1/, 2/
pri laickom nazeraní na geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX (č.l. 134 spisu) mohli vychádzať zo
skutočnosti, že žalobcov 1/, 2/ je postavený na hranici pozemkov žalobcov 1/, 2/ a žalovaných
1/, 2/ (potvrdzuje to aj skutočnosť, že je uvedené, že nové hranice pozemkov sú označené múrom),
čo potvrdil aj M. D. pri svojej výpovedi. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v zmysle judikatúry pri
hodnotení dobrej viery držiteľa pozemku je pri posudzovaní pomeru nadobudnutej a skutočne držanej

plochy pozemku potrebné vychádzať nielen z parcelnej výmery nadobudnutého pozemku, ale
z celkovej výmery pozemku, ktorý tvorí prirodzený funkčný celok, aj keď neodpovedá geometrickému
či parcelnému stvárneniu príslušného katastrálneho operátu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22 Cdo 2004/2004 zo dňa 18.11.2004). Vychádzajúc zo všetkých vyššie
uvedených skutočností súd preto uzavrel, že žaloba žalobcov je nedôvodná pre objektívnu skutočnosť,

ktorou je konštatovanie vydržania sporného pásu pozemku žalovanými 1/, 2/ a tak vlastnícke právo
k predmetnému pásu pozemku od steny domu žalobcov 1/, 2/ svedčí žalovaným 1/, 2/. Na základe
uvedených skutočností súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, nakoľko z dôvodu, žalovaným 1/, 2/ svedčí
vlastnícke právo k predmetnému pásu pozemku od steny domu žalobcov 1/, 2/, prekážky, ktorých
odstránenia sa žalobcovia 1/, 2/ žalobou domáhali sú umiestené na pozemku žalovaných 1/, 2/, a tým

nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 255 CSP a žalovaným 1/, 2/ ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/, 2/ ako strane
sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Uviedli, že súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu
stavby žalobcov. Súd dospel k skutkovému zisteniu v bode 40. odôvodnenia rozhodnutia napriek tomu,
že z vyjadrenia spoločnosti Geometria a. s., ktoré žalobcovia založili do súdneho spisu, ale aj z výsluchu

geodeta M. D. je jednoznačné, že žiadnu formu vytlačenej mapy (bez ohľadu na mierku mapy) nie je
možné použiť ako prostriedok na určenie alebo posudzovanie vlastníckej hranice medzi dvoma
parcelami alebo ustanovenie stavieb na parcelách. Jediným relevantným dokumentom je zameranie
hranice,stavieb,geodetom.Vrekapituláciivykonanýchdôkazovnieje,vovzťahukskutkovýmtvrdeniam
týkajúcichsaumiestneniarodinnéhodomu,uvedenývytyčovacínávrhp.S. z04.08.2020.Zbodu

2 odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovia tento dôkaz predložili v súdnom konaní, avšak z
ostatných bodov odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevplýva ako tento dôkaz vyhodnotil, prečo na neho
neprihliadol pri posudzovaní umiestnenia rodinného domu na pozemku... Práve z dôvodu odstránenia
akýchkoľvek pochybností (nakoľko podľa žalobcov je naďalej po objektívnom a riadnom hodnotení
všetkých predložených dôkazov zrejmé, že rodinný dom nebol postavený na hranici) žalobcovia

navrhovali v konaní vykonať znalecké dokazovanie za účelom vytýčenia priebehu hranice pozemku. Súd
tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pričom v bode 64. odôvodnenia
rozsudku uvádza, že tak spravil z dôvodu, že žalovaní v konaní preukázali splnenie podmienok pre
vydržanie vlastníckeho práva. V kontexte ďalších nižšie uvedených pochybení a nesprávnosti sa javí
tento postup súdu ako nezákonný a nesprávny z pohľadu dokazovania. Najmä odôvodnenie, pre ktoré

súd nevykonal dôkaz, nie je podľa žalobcov dostatočné a ani logické. Podstatná časť odôvodnenia
súdneho rozhodnutia sa nachádza v bodoch 64 a nasledujúce odôvodnenia. V nich súd postupne
popisuje, že dôvodom pre zamietnutie žaloby je ten, že žalovaní v súdnom konaní preukázali
vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Celé odôvodnenie rozhodnutia súdu je akousi
obhajobou dôvodov a podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva z pohľadu žalovaných. Procesná

obrana žalovaných týkajúca sa vydržania je založená výlučne na ich subjektívnych vykonštruovaných
tvrdeniach, ktoré podporili iba nepresvedčivými výpoveďami svedkov B. (ktorí neuvádzali počas svojho
výsluchu pravdivé tvrdenia) a výpoveďou svedkyne J., ktorá je sama v spore so žalobcami. Na základe
tohto je potom rozhodnutie a odôvodnenie úspešnej procesnej obrany žalovaných ich obhajobou a nierozhodnutím nestranného a nezávislého súdu. Od začiatku súdneho konania po vrátení veci krajským
súdom po prvom rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia poukazovali na to, že v poradí druhá
procesná obrana žalovaných je účelová a vykonštruovaná. Žalovaní vydržanie vlastníckeho práva k

spornej časti pozemku prvýkrát uviedli až vo vyjadrení k odvolaniu. Pritom samotní súd sa
snaží v bode 64 tvrdiť, že žalovaní už vo vyjadrení k žalobe uvádzali skutočnosti týkajúce sa
vydržania. Žalovaní však túto procesnú obranu použili až vo vyjadrení k odvolaniu. Súd sa týmto snaží
vytvoriť neexistujúcu konzistentnosť v procesnej obrane žalovaných. Žalovaní svoje údajné vydržanie
vlastníckeho práva spornej časti pozemku založili výlučne na svojom subjektívnom vnímaní miestnych

pomerov bez toho, aby ich hodnotili objektívne. V súlade s nižšie uvedenými námietkami, ktorými sa
súd v konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal, boli v čase kúpy nehnuteľnosti žalovanými v
roku 1995 objektívne dané najmenej dve skutočnosti, z ktorých každému pri dodržaní minimálnej miery
opatrnosti a logického uvažovania muselo by zrejmé, že sporná časť pozemku za domom žalobcov
nemôže byť v ich vlastníctve a nemôže im prináležať. Sú to najmä vybudované oplotenie, ktoré nie je
postavené súbežne s domom a plynová prípojka, ktorá je zriadená bez z toho, aby bolo na LV zriadené

vecné bremeno Už len z toho muselo byť žalovaným zrejmé, že táto sporná časť pozemku im nepatrí.
K inému výkladu a posudzovanie veci (t. j. že si žalovaní mysleli, že im táto
sporná časť pozemku patrí) môže ktokoľvek dospieť iba ignorovaním skutočností, ktoré boli v roku 1995
objektívne dané.
Poukázali na R 8/1991, rozhodnutie NS SR 3 Cdo 211/2006 zo dňa 29. 04. 2008. Okrem vyššie

uvedeného sa súd absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcov, ktoré po tom,
ako žalovaní zmenili svoju procesnú obranu, uvádzali v kontexte posudzovania prípadného vydržania
vlastníckeho práva k spornému pozemku. Ide o tieto námietky, s ktorými sa súd prvej
inštancie žiadny spôsobom vysporiadal pri svojich úvahách pri posudzovaní procesnej
obrany žalovaných: 1/ v roku 1995, kedy žalovaní kupovali svoju nehnuteľnosť neexistovala drobná

stavba dielne (vyhne) žalovaného v 1/rade. V dôsledku toho bolo jasne viditeľné a zreteľné oplotenie
zadnej časti pozemkov strán sporu. Toto oplotenie je približne 50-60 cm od domu žalobcov. Zo všetkých
predkladaných máp (či starých alebo nových zameraní) je pritom zrejmé, že hranica medzi spornými
pozemkami bola vždy rovná, bez prerušenia, resp. akéhosi výklenku, ktorý na začiatku sporu tvrdili
žalovaní. Ak by dali za pravdu súdu ohľadom vydržania a dobromyseľnosti žalovaných, znamenalo by

to, že toto oplotenie je postavené na ich pozemku. V opačnom prípade by totiž každému muselo byť
zrejmé, že ak oplotenie nie je postavené súbežne s domom (najmä nie v jednej rovinu s múrom domu),
potom ani vlastnícka hranica nemôže viesť tak, ako tvrdia žalovaní. K tomu je dokonca potrebné
uviesť, že predmetné oplotenie v časti záhrady kedysi s jej nebohým manželom L. B. staval svedok
p. B.. Aj jemu teda muselo byť zrejmé, že dom nie je postavený na hranici, ak sa oplotenie stavia

50-60 cm od domu smerom na k ich pozemku. 2/ v minulosti strany sporu takmer dospeli k dohode
o vybudovaní oplotenia za rodinným domom žalobcov. K uzavretiu dohody nedošlo iba v dôsledku
toho, že žalovaní požadovali od žalobcov vybudovanie nepriehľadného betónového oplotenia. Toto
všakžalobcovianeakceptovali,nakoľkovdôsledkutakéhooploteniabydochádzalo kvlhnutiu
ich stavby. Sami žalovaní už v minulosti svojim konaním preukázali, že so spornou časťou pozemku

nenakladajú ako s vlastnou, boli si vedomí, že im nepatrí. 3/ V roku 1990 keď prebiehala plynofikácia,
právni predchodcovia žalovaných neudelili na vybudovanie plynovodu žiadny súhlas, a ani nebolo
zriadené vecné bremeno, nakoľko to nebolo potrebné. Plynovod je v spornej časti postavení výlučne na
pozemku žalobcov, a preto nebolo nutné zabezpečovať takého súhlasy alebo zriaďovať vecné bremeno.
Pritom v týchto rokoch boli vlastníkmi nehnuteľností žalovaných svedkyňa p. B. a jej sestra. Napriek

tomu, v rozpore s uvedeným, svedkyňa B. uviedla, že vždy užívali túto časť pozemku ako svoju
a ich pozemok mal byť od domu k domu. S tými námietkami žalobcov vo vzťahu k údajnej
dobromyseľnosti žalovaných pri užívaní ich nehnuteľnosti sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a
vôbec tieto námietky ani nespomenul vo svojom odôvodnení rozhodnutia. Prakticky celú podstatnú časť
odôvodnenia rozhodnutia je možné vnímať ako obhajobu a hľadanie dôvodov, pre ktoré boli žalovaní

pri užívaní spornej časti pozemku dobromyseľní a boli teda naplnené podmienky pre vyhotovenie ich
procesnej obrane týkajúcej sa vydržania vlastníckeho páva k spornej časti pozemku. Faktom je, že súd
síce nie je povinný dať v písomnom vyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky,
avšak je povinný vysporiadať sa dostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou,
k čomu však nedošlo. Platí teda, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa ani základné

zákonné kritéria na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. V súvislosti s vyššie uvedenými
skutočnosťami a rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (k tomu napr. nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I US 117/07 zo dňa 04. 02. 2009 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1 US 114/08 zo dňa
12. 06. 2008) možno skonštatovať, že právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdnehorozhodnutia je nevyhnutou súčasťou práva na spravodlivý proces. Preto pri zásadných nedostatkoch
odôvodnenísúdnychrozhodnutísúčasnedochádzakporušeniuprávanaspravodlivýproces,čojesamo
o sebe odvolacím dôvodom. V zmysle čl.2 základných princípov v spojení s § 220 ods. 3 CSP platí, že

pokiaľ sa súd v rámci rozhodovania v konkrétnej veci chce odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe,
odôvodnenie takéhoto rozsudku musí obsahovať aj dôkladné odôvodnenie odklonu. Uvedené zákonné
kritérium odôvodnenia rozsudku však v danom prípade nie je splnené, nakoľko celé odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vo vzťahu k vydržaniu je odôvodnené iba subjektívnym posudzovaním okolností zo
strany žalovaných a súd vyššie uvedené námietky žalobcov a objektívny stav veci ignoroval. Poukázali

na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 zo dňa 04. 02. 2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I.US114/08zodňa12.06.2008.Navyšemajúzato,žesúdvtomtokonaníajednoznačnýmvyhlásením,
že žalovaní vydržali vlastnícke právo k spornej časti pozemku, mohol prekročiť svoje právomoci, nakoľko
vtomtoprípadenešloorozhodovanieovydržanípodľaustanovení§§359aanasl.CMP.Pretosúdnemal
a nemohol jednoznačne konštatovať, že žalovaní vydržali vlastnícke právo k spornej časti pozemku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že žalobe
vyhovie.

8. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie
za spravodlivé, úplne a vyčerpávajúco zdôvodnené. Odvolanie žalobcov je koncipované všeobecne,

vytýkajúc súdu, že sa dopodrobna nezaoberal vyhodnoteniu všetkých dôkazov, na druhej strane však
sami žalobcovia konštatujú, že súd nie je povinný dať v písomnom vyhotovení rozsudku
odpovede na všetky sporné otázky a opätovne len poukazujú na svoju argumentáciu učinenú v priebehu
konania na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd už v rámci odôvodnenia rozsudku
vyporiadaval. Žalovaní napríklad nevidia dôvod bližšieho rozoberania vytyčovacieho návrhu zo dňa

04.08.2020, žalovaní však niekoľkokrát v konaní zdôraznili, že k vydržaniu došlo na základe dlhodobej
dobromyseľnej držby pôvodnej hranice pozemku do roku 2005. Súd ponechal procesným stranám
dostatočný priestor na to, aby strany v konaní mohli odargumentovať svoje prostriedky procesného
útoku, resp. procesnej obrany a veľmi vnímavo súd sám iniciatívne kládol doplňujúce otázky účastníkom
konania ako aj svedkom, viditeľne mal na vysokej úrovni naštudované jednotlivé predkladané listinné

dôkazy a nepochybne tak pri vynesení rozhodnutia zvážil všetky okolnosti sporu. Žalobcami v odvolaní
vytýkané vady rozhodnutia tak žalovaní považujú len za pre účely odvolania vykonštruované dôvody, s
ktorými sa súd pri rozhodnutí zaoberal a vyhodnotil ich komplexne s ostatnou argumentáciou
procesných strán. Žalovaní zdôrazňujú, že v rámci ich procesnej obrany sa zamerali najmä na objektívne
dôkazy, ktoré preukazujú správnosť vydaného rozhodnutia, a to najmä: 1.) Geometrický plánom z roku

1963 predloženým žalobcami – medzi hranicou pozemku žalobcov a rodinným domom žalovaných
viditeľná plocha prináležiaca vlastníkovi domu žalovaných; 2.) Záznam podrobného merania zmien M.
D. z júna 1995 (mierka 1:500) - medzi hranicou pozemku žalobcov a rodinným domom žalovaných
viditeľná plocha prináležiaca vlastníkovi domu žalovaných; 3.) Geometrický plánom na
zameranie domu parc. č. XXX/X a prístavby domu parc. č. XXX/X zo dňa 13.11.2002 č. XXXXXXXX-

XXX/XXXX (mierka 1:500) – najjednoznačnejší dôkaz o tom, že dom žalobcov bol postavený na hranici
pozemkov, dali si vyhotoviť právni predchodcovia žalobcov a v ňom sa jednoznačne uvádza, že hranica
je určená múrom; M. D., ktorého predvolali žalobcovia, potvrdil, že to znamená, že rohy domu sú dané
akovlastníckahranica;4.)Výpiszkatastrálnejmapyzodňa23.08.2017,hranicamedzipozemkamiXXX/
X F. XXX/X podľa katastrálnej mapy viedla zarovno domu žalobcov ešte v roku 2017 – M. D., ktorého

predvolali žalobcovia po predložení predmetnej mapy z roku 2017 a po výzve, aby sa vyjadril, či
možno laicky povedať, že dom súp. č. XXX leží na hranici pozemku, M. D. uviedol, že áno. Rovnako tak
svedeckévýpovedeI.J.amanželovB.potvrdilihranicupozemkuažpomúrrodinnéhodomu,t.j.potvrdili
to, čo je objektívne zistiteľné z geometrického plánu zo dňa 13.11.2002, žalovaní predkladali mnoho
iných listinných dôkazov aj s vysvetlivkami, ktoré zreteľne preukazujú, že hranica pozemkov historicky

viedla po múre rodinného domu žalobcov, svedok C. B. potvrdil, že zámkovú dlažbu kládli
až po múr rodinného domu na dvore žalovaných a žalobcovia ani jedným dôkazom nevyvrátili tvrdenie
žalovaných, že nie je a nemôže byť preukázané, že by boli účastníci v spore a že by táto hranica vedúca
po múre rodinného domu žalobcov bola kýmkoľvek namietaná pred rokom 2005 (nebol ani dôvod, keďže
aj evidenčne viedla pozdĺž rodinného domu žalobcov) a že by bol túto hranicu riešil nejaký úrad, teda

došlo k dobromyseľnému vydržaniu hranice medzi pozemkami vedúcej po stene
domu žalobcov, odklon od ktorej sa zistil až po spresnení geodetických zameriavaní, prvýkrát v danom
prípade zachytené až v roku 2005, teda až v októbri 2005 došlo spresnením geodetických zameraní k
zisteniu, že hranica pozemkov parc. č. XXX/X F. XXX/X nevedie aj pozdĺž domu žalobcov a k ukončeniudobromyseľnosti žalovaných a ich právnych predchodcov, ktorí boli v dobrej viere v tom, že hranica
pozemkov vedie tak, ako je táto zakreslená v Geometrickom pláne z roku 1963, v Zázname podrobného
merania zmien M. D. z júna 1995 a v Geometrickom pláne na zameranie domu parc.

č. XXX/X a prístavby domu parc. č. XXX/X zo dňa 13.11.2002. Žalovaní už len na margo uvedeného
poznamenali, že ďalších 10 rokov po roku 2005 žalobcovia nevzniesli svoje vlastnícke nároky na pár
desiatok centimetrový pás pozemku za ich domom voči žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené majú
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci je právne perfektné, vyčerpávajúco
odôvodnené a najmä spravodlivé a navrhovali, aby odvolací súd odvolanie žalobcov zamietol

a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

9. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
tvrdeníadôkazovuvedenýchvpodanomodvolaní.Predmetomsúdnehosporubolozdržaniesazásahov
žalovaných do vlastníckych práv žalobcu a nie určenie vlastníckeho práva žalovaných k časti parcely,
ktorá je jednoznačne vo vlastníctve žalobcov a kde žalovaní svojim svojvoľným konaním

zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov najmä tým, že z jednej strany, od cesty, žalovaní zabudovali
bránu tak, že žalobcovia nemajú prístup k ich pozemku, ktorý je za ich domom vo výmere 17m x
0,60 cm. Tento pozemok nemôžu užívať, pretože sa z jednej strany k pozemku nemôžu cez bránu
dostať a z druhej strany žalovaní vytvorili zátarasu, čím sa k svojmu pozemku nachádzajúcemu sa
po celej dĺžke ich domu taktiež nemôžu dostať. Nie je možné aby si v takomto stave zateplili múr

domu, nemôžu ho omaľovať a ani nijakým spôsobom udržiavať. Tiež po pozemku majú vedené plynové
potrubie, ku ktorému im žalovaní zabraňujú prístup. Strecha domu je nad ich pozemkom, rovnako aj
zvod vody - rína zasahuje do ich pozemku, pričom žalovaní tvrdia, že pozemok je ich
a požadujú odstránenie strechy, ktorá bola vybudovaná ešte v 60-tych rokoch. S predchádzajúcimi
vlastníkmi nehnuteľnosti nemali žiadne problémy. Pozemok nemali ani ohradený. Problémy začali po

tom, čo nadobudli nehnuteľnosti do svojho vlastníctva žalovaní v roku 1995. Odvety majú neustále spory,
ktoré boli riešené P. B., o čom majú vedomosť všetci občania tejto obce. Žalovaní nikdy tento pozemok
nemali vo vlastníctve, neustále sa s nimi sporili a vznikali časté susedské hádky. Vyvrcholilo to tým,
že žalovaní odstránili bránku, ktorá bola ich vlastníctvom a cez ktorú chodili do svojej nehnuteľnosti a
nahradili ju zátarasou v roku 2000. Je absurdné tvrdenie žalovaných, že predmetnú

časť pozemku vydržali, pretože sa od roku 2000 neustále hádali. Napokon podali žalobu o zdržanie sa
zásahovdoichvlastníckehopráva,pretoženemôžuudržiavaťsvojmajetok.Pozemokjeichvlastníctvom
a chcú, aby žalovaní odstránili bránu a zátarasu tak, aby mohli predmet svojho vlastníctva užívať,
čo im žalovaní bránia. K tvrdeniam žalovaných uvedených v bodoch 1-4 ich vyjadrenia uviedli, že
vychádzajú z nesprávneho posúdenia geometrických plánov. Geometrické plány sa dali zhotovovať za

účelom zamerania novostavby rodinného domu žalobcov a nie za účelom stanovenia hraníc pozemku.
Náčrt, ktorí predložili žalovaní a v ktorom uviedli, že za domom sa nachádza sporná časť pozemku,
je zavádzajúci. Táto časť pozemku nikdy nebola vyčlenená z parc. č. XXX/X žiadnym geometrickým
plánom a je stále súčasťou parc. č. XXX/X, ku ktorej im žalovaní zabraňujú prístup. Skutočnosť, že
žalobcovia sú vlastníkmi pozemku je nesporná, vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č.XXX Úradu

geodézie, kartografie a katastra SR, kde rodinný dom sa nachádza na parc.
č. XXX/X o výmere 141 m2 a k domu patria parc. č. XXX/X o výmere 259 m2 a parc. č.
XXX/X o výmere 13 m2. „Sporná“ časť parcely je vlastníctvom žalobcov a je súčasťou parc. č. XXX/X,
ku ktorej žalovaní zabraňujú prístup a jej užívanie žalobcami. Uvedené vyplýva aj z posúdenia spornej
otázky, či kópia katastrálnej mapy vydaná príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom môže

slúžiť ako dôkaz k určeniu hranice v teréne, a akú váhu dôkazu má vytýčenie vlastníckej hranice v
teréne a vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu overeného autorizovaným geodetom a vloženého v zmysle
katastrálneho zákona do evidencie nehnuteľností, ktoré stanovisko ako dôkaz predložili žalobcovia v
tomtokonaníasktorýmdôkazomsasúdprvejinštancievôbecnezaoberal. Kuvedenýmtvrdeniam
považujú za nevyhnutné dať súdu do pozornosti právnu úpravu katastra nehnuteľností, spočívajúcu na

zásadách, ktoré vychádzajú z požiadaviek zabezpečiť istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam.
Cieľom úpravy je dosahovať súlad stavu uvedeného v katastri nehnuteľností so skutočným právnym
stavom. Jednou z týchto zásad je i zásada hodnovernosti, ktorá je vyjadrená v § 70 Katastrálneho
zákona, podľa ktorého údaje katastra obsiahnuté v § 7 sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže
opak. To znamená, že sa chráni dôvera každého v správnosť údajov v katastri uvedených v §

7. Význam tejto zásady sa prejaví vtedy, keď sa zápis v katastri odchyľuje od skutočného stavu. Vtedy
sa uplatní domnienka, že údaje evidované v katastri sú v súlade so skutočným stavom. To znamená,
že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra je založená na záväznej domnienke, ktorá platí dovtedy,
kým sa jednoznačne nepreukáže opak. Žalobcovia sú vlastníkmi pozemku a táto skutočnosť musela byťžalovaným známa aj z verejne dostupných zdrojov najmä z výpisu listu vlastníctva a preto z ich
strany neprichádza do úvahy naplnenie podmienok ktoré predpokladá inštitút vydržania. Skutočnosť, že
žalobcovia sú vlastníkmi predmetného pozemku nesporne vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č.XXX

Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Stanovisko vypracovala autorizovaná geodetka
spoločnosti GEOMETRA Trenčín, s.r.o., M. R. S. a z neho jednoznačne vyplýva, že nie je možné použiť
ako dôkaz alebo pri rozhodovaní vychádzať zo zväčšenej mapy parc. č. XXX/X vytlačenej z
internetovej aplikácie Mapový klient ZBGIS zo dňa 07.09.2018 a dom s. č. XXX umiestnený na pozemku
parc. č. XXX/X k. ú. B. sa jednoznačne nenachádza na vlastníckej hranici a ani prípadné

zateplenie domu nezasiahne do vlastníctva vlastníkov pozemku p. č. XXX/X. K vyjadrenie
žalovaných, že ďalších 10 rokov po roku 2005 žalobcovia nevzniesli svoje vlastnícke nároky na pár
desiatok centimetrový pás pozemku za ich domom voči žalovaným uviedli, že vlastnícke právo žalobcov
je stále zachované, vydržania sa žalovaní domáhajú až v tomto konaní a samotné ich tvrdenie ani názor
súdu prvej inštancie im nezakladá vlastnícke právo, preto na základe nepotvrdeného vlastníckeho práva
žalovaných súd prvej inštancie nesprávne rozhodol tak, že žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že

domnelé vydržanie vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať právnu ochranu.

10. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že žalobcovia vo
svojom vyjadrení len znova opakujú tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd v celom rozsahu vysporiadal a na ktoré žalovaní reagovali v rámci procesnej obrany. V

rámci svedeckých výpovedí bolo preukázané, že žalobcovia bez akejkoľvek reakcie žalovaných uložili
zámkovú dlažbu až po stenu rodinného domu žalobcov, rovnako tak prístrešok, aj keď to už v súčasnosti
nevediapreukázať,uvedenésarealizovalososúhlasomsusedov.Vyjadreniežalobcovneprinášažiadne
skutočnosti, s ktorými sa žalovaní v rámci svojich prednesov a súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia už
nevyporiadavali. Žalovaní si len dovoľujú zopakovať, že súd ponechal procesným stranám dostatočný

priestor na to, aby strany v konaní mohli odargumentovať svoje prostriedky procesného
útoku, resp. procesnej obrany a veľmi vnímavo súd sám iniciatívne kládol doplňujúce otázky účastníkom
konania ako aj svedkom, viditeľne mal na vysokej úrovni naštudované jednotlivé predkladané listinné
dôkazy a nepochybne tak pri vynesení rozhodnutia zvážil všetky okolnosti sporu. Vzhľadom na vyššie
uvedené majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci je právne perfektné, vyčerpávajúco

odôvodnené a najmä spravodlivé. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd odvolanie zamietol.

11. Žalobcovia v písomnom podaní doplnili svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných, v ktorom uviedli,
že od podania vyjadrenie nastali nové okolnosti, ktoré preukazujú hrubý zásah do ich vlastníckych
práv. Krajsky sud v Trenčíne ich vyzval, aby sa ako žalovaní vyjadrili v konaní vedenom pod sp. zn.:

19C/73/2022-26 žalobcu T. J. proti nim, ako žalovaným, o odstránenie plynovej prípojky na rodinnom
dome 474, ktorá vedie do rodinného domu č. XXX, v ktorom dome v tomto konaní v postavení
žalovaných bývajú. Prístup k plynovej prípojke im znemožňujú práve žalovaní v tomto konaní D. D. a D.
D.. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca tvrdí, že ich plynová prípojka je nebezpečná, vedie po obvode
rodinného domu XXX a domáha sa jej odstránenia. Ony sa o prípojku v rámci možností starajú tak, aby

bola bezpečná, ale prístup k nej a zadnej časti ich rodinného domu č. XXX im bránia žalovaní
D. D. a D. D., napriek skutočnosti, že sú vlastníkom časti pozemku. Žiadali súd, aby v odvolacom konaní
posúdil všetky namietané skutočnosti a vyhovel ich návrhu v zmysle podaného odvolania.

12. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že nielen z pohľadu

udalostí, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale aj tým, že bola voči nim žalobcom podaná
žaloba o odstránenie plynovej prípojky zo strany žalobcu T. J., skutočnosti ktoré sú obsahom doplnenia
vyjadrenia zo dňa 30.03.2023, je nespochybniteľné, že hrubé zásahy do ich vlastníckych práv, ktorých
zdržania sa žalobou domáhali spôsobujú, že sa nevedia dostať k ich nehnuteľnosti zo zadnej strany tak,
aby mohli riadne zabezpečovať jej opravy, údržbu a zveľaďovanie. Krajský súd v Trenčíne ich vyzval,

aby sa ako žalovaní vyjadrili v konaní vedenom pod sp. zn.: 19C/73/2022-26 žalobcu T. J., proti nim ako
žalovaným, o odstránenie plynovej prípojky na rodinnom dome č. XXX, ktorá vedie do rodinného
domu č. XXX, v ktorom dome v tomto konaní v postavení žalovaných bývajú. Prístup k plynovej prípojke
im znemožňujú práve žalovaní v tomto konaní - D. D. a D. D.. Z podanej žaloby o odstránenie plynovej
prípojky vyplýva, že žalobca T. J. tvrdí, že ich plynová prípojka je nebezpečná, vedie po obvode

rodinného domu č. XXX a domáha sa jej odstránenia. Ony sa o prípojku v rámci možností starajú tak,
aby bola bezpečná, ale v prístupe k nej a k zadnej časti ich rodinného domu č. XXX im bránia žalovaní -
D. D. a D. D., napriek skutočnosti, že sú vlastníkom časti pozemku za zadnou časťou rodinného domu, v
ktorom bývajú. Nemajú možnosť zabezpečiť si zateplenie domu, riadnu starostlivosť o prípojku, prístupk časti pozemku, ktorého sú vlastníkom a ktorý tvorí chodník okolo zadnej časti domu. Názor súdu, že
uvedená časť pozemku je vlastníctvom žalovaných titulom vydržania neobstojí, je v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi nadobudnutie vlastníckeho práva a

tým súd prvej inštancie zrejme pochybil.

13. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že spor vedený na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn.: 19C/73/2022 o odstránenie plynovej prípojky žiadnym spôsobom nesúvisí
s meritom veci v tomto konaní. T. J., žalobca v konaní o odstránenie plynovej prípojky, im poskytol

informáciu o predmetnom konaní, v zmysle ktorej je predmetom konania výlučne odstránenie plynovej
prípojky vedenej po pozemku v jeho vlastníctve ( viď. Mapka ako súčasť prílohy k tomuto podaniu,
plynová prípojka vyznačená červenou farbou) a dôvodom podania žaloby sú závery Odbornej prehliadky
a odbornej skúšky plynového zariadenia, v zmysle ktorých je táto plynová prípojka vedená v rozpore
s STN normami a nie je zabezpečená proti poškodeniu/vedené v prístupovej komunikácii na pozemku
T. J.. Podľa tvrdenia žalobcov žalovaní v tomto konaní bránia v prístupe k prípojke, ktorá vedie cez

pozemok T. J. a ktorej odstránenia sa domáha v inom konaní, čo je očividná nepravda.
Rovnako tvrdenie žalobcov, že nastali nové skutočnosti sú nepravdivé, susedia vyzvali žalobcov na
odstránenie prípojky už v januári 2022 t. j. počas prvostupňového konania pred vydaním rozhodnutia
v tejto veci. Žalobcovia nikdy neprejavili záujem o údržbu plynovej prípojky, žalovaní im tak nemali ako
brániť v akejkoľvek starostlivosti a ide opakovane o účelové a zavádzajúce tvrdenia žalobcov. Je pritom

zaujímavé, že v zmysle prílohy podania žalobcov – vyjadrenie ku konaniu vedenom na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp. zn. 17Co/24/2023 títo tvrdia, že sa o prípojku riadne starajú, v tomto konaní už tvrdia,
že im žalovaní majú brániť v prístupe k nej.

14. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na
vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

15. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa

preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si
odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

16. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil

z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sa
podanou žalobou domáhali rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť odstrániť
prekážky - oplotenie, bránku a prestrešenie terasy umiestnené na pozemku parc. reg. C č. XXX/X

k. ú. B. ako aj povinnosť umožniť žalobcom neobmedzený vstup na pozemok parc. reg. C č. XXX/X
k. ú. B.. Teda predmetom konania bolo uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ na zdržanie sa zásahu
do vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/. Po preskúmaní žaloby a po vykonaní dokazovania súd prvej
inštanciedospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,nakoľkovykonanýmdokazovanímbolopreukázané,
že žalovaným 1/, 2/ svedčí v prospech spornej časti pozemku vlastnícke právo titulom vydržania.

Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevykonal žalobcami 1/, 2/ navrhnutý dôkaz – znalecké
dokazovanie za účelom vytýčenia priebehu hranice pozemku – ktorého nevykonanie bolo procesnou
chybou súdu prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci rozsudkom č. k. 23C/23/2018-51 zo dňa 07.07.2020.
Odvolací súd v tejto súvislosti k námietke žalobcov uvádza, že keďže súd prvej inštancie posúdil obranu
žalovaných 1/, 2/ spočívajúcu v tvrdení vydržania predmetnej spornej časti pozemku ako dôvodnú

a hranica pozemkov bola ustálená vytyčovacím náčrtom č. 490 M. D. zo dňa 04.11.2005, nebolo ani
podľa odvolacieho súdu v tomto štádiu konania opodstatnené vykonávať znalecké dokazovanie za
účelom vytýčenia priebehu hranice pozemku. Tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že obrana žalovaných 1/,
2/ spočívala v konaní pred rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne na tom, že hranica medzi pozemkamižalobcov – parc. č. XXX/X F. XXX/X a žalovaných – parc. č. XXX/X kopíruje múr rodinného domu súp.
č. XXX, a to bez akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k inštitútu vydržania a až na pojednávaní
dňa 03.06.2022 prezentovali svoju obranu poukazujúc na inštitút vydržania a teda táto obrana bola

prejavená v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie, ani podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí.
Súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ boli vo svojich vyjadreniach
konzistentní, už vo vyjadrení k žalobe žalovaní 1/, 2/ tvrdili skutočnosti nasvedčujúce vydržaniu, a to,
že oplotenie, bránka a terasa, ktorých odstránenia sa žalobcovia domáhajú, stoja na svojich miestach
už niekoľko rokov až desaťročí a nijakým spôsobom nenarúšali spolunažívanie strán, hranica medzi

pozemkami žalobcov (parc. č. XXX/X F. XXX/X) a žalovaných (parc. č. XXX/X) vedie
zarovno s múrom rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/X a teda tak bránka, oplotenie
ako aj prestrešenie sa nachádzajú výlučne na pozemku žalovaných parc. č. XXX/X a poukázali na to,
že desaťročia bolo užívanie podľa ucelených dvorov a oplotení podľa vedomostí predkov. Taktiež na
prvom pojednávaní po zrušení rozsudku č. k. 23C/23/2018-51 zo dňa 07.07.2020 z dôvodu nesprávnej
sudcovskej koncentrácie, súd prvej inštancie v konaní znovu už sudcovskú koncentráciu neuplatnil,

pričom jej uplatnenie sudcom je možnosťou, nie povinnosťou sudcu a je teda na rozhodnutí sudcu kedy
a či k uplatneniu sudcovskej koncentrácie pristúpi. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie
potom správne v prvom rade zaoberal otázkou, či svedčí žalovaným 1/, 2/ nadobudnutie spornej
časti pozemku vydržaním. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie jednotlivých predpokladov pre
vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Čo sa týka spôsobilého predmetu vydržania, je

nepochybné, že pozemok ako individuálne určená nehnuteľná vec v zmysle § 129 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, môže byť predmetom držby. Základnou podmienkou vydržania je ďalej držba veci, pričom
môže ísť len o oprávnenú držbu. Držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
vec patrí. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že spornou časťou pozemku
vpredmetnomkonaníječasťpozemkuvedľarodinnéhodomužalobcov1/,2/-súp.č.XXX,postavenýna

par. č. XXX/X, pričom žalobcovia 1/, 2/ tvrdili, že hranica pozemku pač. XXX/X a pozemku žalovaných
1/, 2/ parc. č. XXX/X je cca 0,5 m vedľa rodinného domu žalobcov 1/, 2/ a teda rodinný dom žalobcov 1/,
2/ nie je postavený na hranici pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Túto skutočnosť preukazovali
vytyčovacím náčrtom zo dňa 04.11.2005 vyhotoveným M. D. D. ako i vytyčovacím náčrtom p. S. z 04.
08. 2020. Žalovaní 1/, 2/ v konaní tvrdili, že podľa vyjadrenia ich právnych predchodcov bol rodinný

dom žalobcov 1/, 2/ postavený na hranici uvedených pozemkov a ak by sa aj preukázal opak z dôvodu
vykonania presnejšieho merania modernejšími technikami a prístrojmi, tento pás pozemku žalovaní 1/,
2/ odôvodňujúc svojou dobromyseľnou nepretržitou držbou spolu s oprávnenou držbou ich právnych
predchodcov po zákonom stanovenú dobu vydržali. Žalovaní 1/, 2/ sa stali vlastníkmi nehnuteľností (v
bezpodielovom spoluvlastníctve) evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. B., a to: rodinný dom

súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere
1045 m2 a parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 354 m2, na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.1995, ktorú uzavreli s podielovými vlastníčkami týchto nehnuteľností L.
B. a D. B., ktoré nadobudli tieto nehnuteľnosti v roku 1986. Vklad vlastníckeho práva žalovaných 1/,
2/ do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. Q. dňa 07.02.1995. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej obrane

odôvodňovali vydržanie spornej časti pozemku jej dobromyseľnou držbou od roku 1995, resp. 1986
(pričom odvodzovali svoje vydržanie aj od oprávnenej držby sporného pásu pozemku ich právnymi
predchodcami)minimálnedoroku2005.Vkonanípredsúdomprvejinštanciepritombolopreukázané,že
k prvým skutočnostiam, ktoré boli spôsobilé narušiť dobromyseľnú držbu žalovaných 1/, 2/, došlo v roku
2005, a to vyhotovením vytyčovacieho náčrtu č. 490 M. D. dňa 04.11.2005. Výsluchmi strán sporu bolo

preukázané, že problémy začali až v roku 2017, keď žalobcovia 1/, 2/ chceli zatepľovať svoj
rodinný dom, avšak z dôvodu rodinnej oslavy im žalovaní 1/, 2/ nevyhoveli. Do tejto doby bol predmetný
sporný pás pozemku užívaný bez problémov, žalobcovia 1/, 2/ mali prístup k svojmu rodinnému domu
z pravej strany v rámci dobrých susedských vzťahov. Súd prvej inštancie teda pri stanovení zániku
dobrej viery žalovaných 1/, 2/ predmetného pásu pozemku vychádzal správne z dátumu 04.11.2005,

kedy boli vytýčené hranice predmetných pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, pričom žalovaný
1/ nemal podľa protokolu o vytýčení hranice pozemku žiadne námietky. Pri tejto skutočnosti súd prvej
inštancie správne poukázal aj na konanie žalobcov 1/, 2/, ktorý ak sa odvolávajú na predmetný
vytyčovací náčrt z roku 2005, nevykonali až do roku 2017 žiadne kroky voči žalovaným 1/, 2/, kedy
im zaslali výzvu zo dňa 16.05.2017 (podľa zápisníc P. B. boli riešené spory iba ohľadom plotu v roku

2015). Táto skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu tiež preukazuje predchádzajúce dobré vzťahy
(do tej doby trvajúce) žalobcov a žalovaných a teda aj skutočnosť, že dobrá viera žalovaných 1/, 2/ pri
oprávnenej držbe nebola žiadnym spôsobom narušovaná, a to zrejme až do roku 2017. V konaní pred
súdom prvej inštancie neboli preukázané žiadne nezhody, spory pred touto dobou a ani vytyčovaniahraníc na základe objednávky žalobcov 1/, 2/, prípadne ich právnych predchodcov, keďže žalobcovia
nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam až v roku 2003 a 2004 na základe darovacej
zmluvy. Žalobcovia 1/, 2/ poukazovali aj na záznam podrobného merania zmien vyhotovený M. D. dňa

28.06.1995, avšak v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne uviedol, že v tomto zázname
v spojení s geometrickým plánom nebol zakreslený rodinný dom žalobcov 1/, 2/, iba pôvodná mašťaľ,
nakoľko predmetom zamerania boli pozemky parc. č. XXX/X F. XXX/X, nie rodinný dom žalobcov 1/, 2/,
pričom tento bol prvýkrát zakreslený až v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX M. D. zo dňa
13.11.2002 a to na hranici pozemkov vyhotovenom na podnet právnych predchodcov žalobcov 1/, 2/

a následne vo vytyčovacom náčrte č. XXX zo dňa 04.11.2005 mimo hranice pozemkov. Ak
teda súd prvej inštancie vychádzal z dátumu 04.11.2005 ako dátumu zániku dobrej viery pri oprávnenej
držbe žalovanými 1/, 2/ (pričom svoje práva začali žalobcovia 1/, 2/ uplatňovať voči žalovaným 1/, 2/
až v roku 2017) a z dátumu 07.02.1995 ako dňa vzniku dobrej viery pri oprávnenej držbe
sporného pásu pozemku žalovanými 1/, 2/, ktorý je dátumom zápisu ich vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, správne konštatoval, že je splnená podmienka vydržania po zákonom stanovenú dobu

10 rokov. Dobrá viera žalovaných 1/, 2/ spočívajúca v tom, že užívajú pás pozemku, ktorý patrí im, bola
v konaní pred súdom prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu preukázaná aj výpoveďami
svedkov, a to výpoveďou svedka C. B., ktorý v roku 2002 pokladal zámkovú dlažbu až k stene rodinného
domu žalobcov 1/, 2/, až k stene garáže žalobcov 1/, 2/ bez námietok žalobcov 1/, 2/. Aj svedkyňa I.
J. vypovedala, že sporný pás pozemku, kým na nej nebola umiestnená bránka, používala aj ona, napr.

na skrátenie si cesty. Dobrá viera žalovaných 1/, 2/ pri držbe sporného pásu pozemku bola aj podľa
odvolacieho súdu v konaní ďalej preukázaná aj výpoveďami manželov B.. Pani L. B. nadobudla
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k. ú. B., t. j. aj pozemok parc. č. XXX/X v roku 1986 dedením
so svojou sestrou D. S.. Na predmetnom pozemku v rodinnom dome súp. č. XXX žila so svojimi rodičmi
a neskôr manželom K. B.. Obaja pred súdom prvej inštancie vypovedali, že otec L. B. rozdelil jednu

veľkú parcelu o šírke 62 m na malé parcely každú o šírke 15,5 m, pričom potvrdili, že hranice pozemkov
neboli nikdy vytyčované a premeriavané, so susedmi, ktorými bola rodina B. (právni predchodcovia
žalobcov 1/, 2/) vychádzali, a pozemok užívali od steny domu B. (teraz žalobcov 1/, 2/) ku stene domu
Šedivých (pričom ich rína bola postavená už na pozemku žalovaných 1/, 2/). Potvrdili, že popri dome
B. (teraz žalobcov 1/, 2/) bola vynechaná tzv. mazierka medzi hnojovou jamou a domom žalobcov 1/, 2/

ako na fotografii na č. l. 136, ktorú mohli B. ako právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ používať za účelom
údržby danej strany svojho rodinného domu. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo
teda aj podľa odvolacieho súdu preukázané, že žalovaní 1/, 2/ užívali predmetný pozemok parc. č.
XXX/X rovnako ako ich právna predchodkyňa L. B. a to od steny domu žalobcov 1/, 2/, pričom išlo držbu,
ktorá nebola žalobcami 1/, 2/ (a ani ich právnymi predchodcami) rušená. Taktiež súd prvej inštancie

správne konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ pri laickom nazeraní na geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/
XXXX mohli vychádzať zo skutočnosti, že žalobcov dom je postavený na hranici pozemkov žalobcov 1/,
2/ a žalovaných 1/, 2/ (potvrdzuje to aj skutočnosť, že je uvedené, že nové hranice pozemkov
sú označené múrom), čo potvrdil aj M. D. pri svojej výpovedi. Čo sa týka námietky žalobcov uvádzanej
v odvolaní, že v čase kúpy nehnuteľnosti žalovanými v roku 1995 boli objektívne dané najmenej dve

skutočnosti, z ktorých každému pri dodržaní minimálnej miery opatrnosti a logického uvažovania muselo
by zrejmé, že sporná časť pozemku za domom žalobcov nemôže byť v ich vlastníctve a nemôže
im prináležať, sú to najmä vybudované oplotenie, ktoré nie je postavené súbežne s domom a
plynová prípojka, ktorá je zriadená bez z toho, aby bolo na LV zriadené vecné bremeno, a teda
už len z toho muselo byť žalovaným zrejmé, že táto sporná časť pozemku im nepatrí, odvolací súd túto

nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie
bolo preukázané, že už v čase keď žalovaní 1/, 2/ kupovali rodinný dom, tak už vtedy na zadnej strane
domu žalobcov ( z pravej strany ) bola umiestnená pletivová bránka, ktorá tvorila zábranu pre hydinu,
teda už v tom čase nebol plot v spornej časti vybudovaný 50 cm od steny domu žalobcov, ale zátarasa
bola na zadnej strane domu žalobcov, čo oni akceptovali, teda žalovaní sa mohli reálne domnievať, že

im patrí pozemok po stenu domu žalobcov, tak ako im povedali predávajúci, a takto aj ucelený dvor
v dobrej viere užívali. Čo sa týka námietky žalobcov, že v roku 1990 keď prebiehala plynofikácia, právni
predchodcovia žalovaných neudelili na vybudovanie plynovodu žiadny súhlas, a ani nebolo zriadené
vecné bremeno, nakoľko to nebolo potrebné keďže plynovod je v spornej časti postavení výlučne na
pozemku žalobcov, a preto nebolo nutné zabezpečovať takéto súhlasy alebo zriaďovať vecné bremeno,

odvolací súd rovnako ani túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako vyplýva aj z podania
žalobcov v odvolaní, plynová prípojka sa nachádza aj na pozemku pána J., ktorý sa v inom
konaní domáha jej odstránenia, pričom rovnako ako u žalovaných, tak ani jeho právni predchodcovia
nedávali žiadny súhlas a rovnako z podania nevyplýva, že by bolo na LV jeho pozemku zapísané vecnébremeno, teda je viac ako pravdepodobné, že vzhľadom v tom čase na dobré susedské vzťahy sa takéto
súhlasy nevyžadovali, tak to vyplýva aj z priloženého stavebného povolenia žalobcami, kde dokonca
nie je uvedené ani číslo parcely na ktorej sa má plynofikácia rodinného domu vykonať. Vzhľadom na

vyššie uvedené súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a správne
žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko z dôvodu, že žalovaným 1/, 2/ svedčí vlastnícke
právo k predmetnému pásu pozemku od steny domu žalobcov 1/, 2/, prekážky, ktorých odstránenia
sa žalobcovia 1/, 2/ žalobou domáhali sú umiestené na pozemku žalovaných 1/, 2/ a tým nedochádza
k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/.

17. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací

súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.