Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-2C/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722200215
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2722200215.8

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Z. E., X.. E.D., E.. XX.XX.XXXX, trv, I. S. XXXX/XX, XXX
XX S., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Drdoš, s.r.o., Párovská 26, 949 01 Nitra, IČO: 50
231 456, proti žalovaným: 1/ P. T. E., X.. E., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. E. XXXX/XX, XXX XX G.,
práv. zast.: Mg. Ľubomír Karika, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 638/56, 907 01 Myjava, 2/ A. W.
S..X..F.., T. XXX, XXX XX T.C., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Potočná

169/85, 909 01 Skalica, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca a žalovaný 2/ nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanému 1/ súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50

%, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 25.02.2022, vedenou pod sp. zn.
2C/8/2022 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ o veľkosti 1/3 vzhľadom k celku
na nehnuteľnosti - pozemok parc. reg. „E“, parc. č. XXX, o výmere 11855 m2, druh pozemku: orná pôda,

nachádzajúcej sa v okrese Skalica, obci K., D..Ú.. K., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Skalica, katastrálnym odborom, a ktorej vklad bol povolený v konaní V-XXX/XXXX.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom podielu nehnuteľnosti o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/9 vzhľadom k celku, nachádzajúcej sa v okrese Skalica, obec K.Š.,
vedenej Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok

parc. reg. „E“ parc. č. XXX o výmere 11855 m2, druh pozemku orná pôda. Žalovaný 1/ bol podielovým
spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti v podiele 1/3 vzhľadom k celku. Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou
previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalovaného 2/. Žalovaný 1/ ako podielový
spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti nedal žalobcovi možnosť realizovať jeho zákonné predkupné
právo, čím porušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. K žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis
z listu vlastníctva č. 754, rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor o povolení vkladu

vlastníckeho práva, Kúpnu zmluvu.

3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že „priznáva svoj priestupok týkajúci
sa predkupného práva spoluvlastníka Petra Nováka“. Uviedol, že nepoznal svoju povinnosť zo zákona
- predkupné právo, za čo sa zároveň ospravedlnil. Uviedol však, že návrh žalobcu je premlčaný vo
všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že

navrhuje žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, keď predmetný právny úkon bol urobený dňa
06.02.2019. Uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že je bezpredmetné, že žalovaný
1/ o svojej ponukovej povinnosti v zmysle § 140 OZ vo vzťahu k žalobcovi vedomosť nemal, pretože

k porušeniu uvedenej povinnosti objektívne prišlo, čo sám žalovaný 1/ potvrdil a uznal. So vznesenou
námietkou žalovaného 1/ nesúhlasil, pretože premlčacia doba začala v predmetnej veci plynúť až dňom
právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti. Žaloba bola podaná včas.

5. Žalovaný 1/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
20.06.2022 uviedol, že podaná žaloba je nedôvodná, klient ( žalovaný 1/) pri uzatváraní kúpnej
zmluvy neporušil žiadnu zákonnú povinnosť. Predmetný právny úkon bol urobený dňa 06.02.2019,
právo domáhať sa súdnou cestou neplatnosti kúpnej zmluvy uplynulo dňa 06.02.2022, preto vzniesol
námietku premlčania a navrhol žalobu z dôvodu premlčania práva v celom rozsahu zamietnuť. V
danom prípade ide o určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., kedy je nevyhnutné preukázať

naliehavý právny záujem na podanej žalobe, čo však nebolo preukázané. Žalobca sa domáha len
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nedomáha sa nadobudnutia vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k
predmetným nehnuteľnostiam. Ak by bol žalobca aj úspešný v spore, malo by to za následok vrátenie
nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/. Žiadal preto žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

6. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
06.07.2022 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalovaný 2/ neporušil žiadnu zákonnú
povinnosť, uzatvorenú kúpnu zmluvu považuje za platnú a účinnú. Opätovne vzniesol námietku
premlčania. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného 1/ v jeho podaní zo dňa 20.06.2022, najmä v

súvislosti s absenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ust. § 137 písm.c)
CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

7. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 17.03.2022, vedenou pod

sp. zn. 2C/14/2022 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a
žalovaným2/,predmetomktorejbolprevodspoluvlastníckychpodielovžalovaného1/knehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. K.e, bližšie špecifikovaným v žalobe, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Skalica, katastrálnym odborom v konaní K.-XXX/XXXX.

8. Žalovaný 2/ sa k predmetnej žalobe vyjadril písomne dňa 16.05.2022, pričom uviedol, že celá
záležitosť je premlčaná v trojročnej premlčacej lehote.

9. Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. 2C/8/2022-42 zo dňa 22.06.2022 spojil na spoločné konanie
veci Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/8/2022 a sp. zn. 2C/14/2022, s tým, že spojené veci budú

vedené pod sp. zn. 2C/8/2022. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022.

10.Žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodaním zodňa19.05.2023vzalžalobuvcelom
rozsahu späť, z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ prišlo dňa 18.11.2022 k uzatvoreniu dohody
o urovnaní ( ďalej len „Dohoda“) a následne k uzatvoreniu zámennej zmluvy , a teda k mimosúdnemu

vyriešeniu sporu. Žalobca zároveň navrhol, aby súd v prípade zastavenia konania nepriznal žiadnej zo
strán sporu nárok na ich náhradu, keď strany sporu, žalobca a žalovaný 2/ si v Dohode upravili aj otázku
náhrady trov konania, a to tak, že sa dohodli, že si voči sebe nebudú uplatňovať náhradu trov konania.
Žalobca navrhla, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca zároveň pripojil Dohodu a Zámennú zmluvu.

11. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
24.5.2023 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí, žiadal, aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2023 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí,

náhradu trov konania si v zmysle Dohody neuplatnil.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2023 j vyjadreniu žalovaného
1/ k požadovanej náhrade trov konania uviedol, že s priznaním nároku žalovaného 1/ nesúhlasí ažiada, aby súd žiadnemu zo žalovaných nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v predmetnej veci
nepriznal. Uviedol, že žalobca procesne nezavinil zastavenie konania, a že v predmetnej veci existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keď postavenie žalovaného 1/ ako strany sporu bolo dané príslušnými

právnymi predpismi, keďže žalobca na to, aby mohol mať procesný úspech vo veci ( domáhanie sa
vyslovenia neplatnosti napadnutých právnych úkonov v zmysle § 40a OZ), musel podať žaloby voči
obom účastníkom napádaných právnych úkonov. Z uzatvorenej Dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/
jezrejmé,žeprimárnouaprecelékonanienastranežalovanýchpodstatnoubolžalovaný2/apostavenie
žalovaného1/bolovrámcivedeniakonaniaaajurovnaniacelejvecimimosúdnouDohodouibavedľajšie

avšak obligatórne. Žalovaný 1/ porušil ustanovenia príslušných právnych predpisov pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy, pričom v prípade, ak by prišlo k rozhodnutiu vo veci samej v predmetnej
veci, žalobca by bol úspešný, žalovaný 1/ by bol povinný vydať žalovanému 2/ kúpnu cenu, ktorú za
prevod jeho spoluvlastníckych podielov od žalovaného 2/ obdržal, a to z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný 1/ nebol účastníkom Dohody a právne sa nechal zastúpiť právnym zástupcom
v konaniach až po tom, čo uviedol všetky podstatné skutočnosti vo svojich vlastných vyjadreniach.

Jednotlivé úkony právnej služby tak považoval za neopodstatnené a pre vedenie konania neúčelné.

13. K písomnému vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.06.2023 sa vyjadril právny zástupca žalovaného 1/ dňa
26.06.2023 pričom uviedol, že priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému 1/, ako boli vyčíslené
zo strany právneho zástupcu, ktoré pozostávajú z uskutočnených právnych úkonov v zmysle vyhlášky

považuje za dôvodné, nakoľko v rámci sporu na obhajobu svojich práv sa dal zastupovať advokátom.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Keďže žalobca zobral obidve žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ( sp. zn. 2C 8/2022,

2C/14/2022), ktoré boli uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/8/2022 zo dňa 22.06.2022
spojené na spoločné konanie a vedené pod sp. zn. 2C/8/2022 späť, pričom žalovaní 1/ a 2/ so
späťvzatím súhlasili, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

20. K zastaveniu konania došlo na základe toho, že žalobca a žalovaný 2/ po začatí konania v danej
veci, dňa 18.11.2022, uzatvorili Dohodu o urovnaní a Zámennú zmluvu, keď v Dohode v čl. I. bod 2.
uviedli, že výslovne uznávajú, že skutočnosti opísané v bode 1. tohto článku ( žaloby podané na OS

Skalica o určenie neplatnosti právnych úkonov), na základe ktorých je na OS Skalica vedený spor, a ich
nároky z toho vyplývajúce predstavujú medzi nimi sporné skutočnosti, ktoré sa rozhodli vzájomne, touto
Dohodou, urovnať. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že zastavenie konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 2/ procesne nezavinila výlučne ani jedna z týchto strán sporu v zmysle § 256 ods.
1 CSP. Ustanovenia CSP takúto situáciu neriešia. Preto mal súd za to, že v zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 CSP

spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov čo do náhrady trov konania zodpovedá
taký záver, že v danom prípade by si mala trovy konania hradiť každá z uvedených strán sama, a preto
súd uvedeným stranám navzájom nárok na náhradu trov konania výrokom II. nepriznal. Uvedený výrok
o trovách zodpovedá aj dohode zmluvných strán v Dohode o urovnaní zo dňa 18.11.2022, podľa ktorej
si žiadna zo strán nebude uplatňovať právo na náhradu trov konania ( čl. II. bod 3.4.).

21. Žalovaný 1/ žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia. Vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby (uzatvorenie Dohody o urovnaní medzi žalobcom
a žalovaným 2/)) súd konštatuje, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému 1/.
Z uvedeného dôvodu žalovanému 1/ svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak súdskúmal, či v danej veci existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre ktoré by bolo možné uplatniť
použitie ustanovenia § 257 CSP.

22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je fixované moderačné právo súdu
zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon

nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským
výkladom Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania
(podľa § 256 ods. 1 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady
na aplikáciu § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä
na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto

ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhradetrovkonania,nežbyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Zákonvyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti

a dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám
sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (rozsudok ESĽP Čepek proti
Českej republike, nálezy ÚS ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15). Strana má teda právo

byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.

25. Súd vyzval právneho zástupcu žalovaného 1/, výzvou zo dňa 09.06.2023 aby sa súdu v lehote 7
dní písomne vyjadril k možnosti použitia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Právny
zástupcažalovanéhov1/ navýzvusúduodpovedalpodanímzodňa26.06.2023,avšaksvojestanovisko

k možnosti súdu uplatniť § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania nevyjadril.

26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 Civilného sporového
poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa
a 2.výnimočné okolnosti, ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax.

Ust.§ 257 Civilného sporového poriadku však nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo
voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto

často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd
pri aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v
konaní, plnenie si ich procesných povinností. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku teda slúži na to,
aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti

účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Čo sa týka
rozsahu, napriek doslovnému zneniu § 257 Civilného sporového poriadku, súd môže povinnosť nahradiť
trovy moderovať celkom alebo sčasti. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov
strana zaplatí v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí príslušným zlomkom, alebo percentom. Moderovať

možno aj trovy zastaveného konania ( Civilný sporový poriadok Komentár doc. JUDr. Marek Števček,
PhD. Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck.,
2016, strana 942, výklad k § 257 CSP a kol.)

27.Vpredmetnejvecisúdnárokžalovaného1/nanáhradutrovkonaniaposudzovalvzmysleustanovení

§ 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Zastavenie konania zavinil žalobca, avšak súd má za to, že je v
danom prípade na mieste prihliadnuť na procesnú situáciu, ktorá žalobcu viedla k tomu, že uplatnil svoje
dispozičné právo a zobral obidve žaloby v celom rozsahu späť.28. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že žalobca sa svojou žalobou sp. zn. 2C/8/2022 doručenou
súdu dňa 25.2.2022 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený v konaní V-323/2019 a žalobou sp. zn. 2C/14/2022 doručenou

súdu dňa 17.03.2022 sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený v konaní V-453/2019. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ pred
uzatvorením kúpnej zmluvy neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na predaj žalobcovi,
ktorý je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, čím prišlo k porušeniu ustanovenia
§140 Občianskeho zákonníka, s čím § 40a Občianskeho zákonníka spája relatívnu neplatnosť právneho

úkonu.

29. Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. 2C/8/2022-42 zo dňa 22.06.2022 spojil na spoločné konanie
veci Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/8/2022 a sp. zn. 2C/14/2022 s tým, že veci budú vedené pod
sp. zn. 2C/8/2022.

30. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe sp. zn. 2C/8/2022 uviedol, že priznáva
porušenie predkupného práva žalobcu, pretože nepoznal povinnosť zo zákona - predkupné právo, za
čo sa zároveň ospravedlnil. Súčasne však vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobou.

31. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe pôvodne vedenej pod sp. zn. 2C/14/2022

uviedol, že celá záležitosť je premlčaná v trojročnej premlčacej dobe.

32. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného sp. zn. 2C/8/2022, k uplatnenej
námietke premlčania uviedol, že bola vznesená nesprávne a nedôvodne. Uviedol, že sa nemal ako
dozvedieť o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovaný 1/ a žalovaným 2/ a že premlčacia doba v danom

prípade začala plynúť až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu českej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 33 Cdo 3371/2008 zo dňa 25.11. 2010 uviedol, že:
„ Trojročná premlčacia doba k uplatneniu práva podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo
bolo porušené, domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti

ponúkol ku kúpe, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do
katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené.“

33. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

34. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

36. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.37. Citované ustanovenie upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na
vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. To znamená, že dokiaľ oprávnená osoba
neuplatní svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný.

Jedným z dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu je i nerešpektovanie zákonného predkupného
právaspoluvlastníkovpriprevodespoluvlastníckehopodielunainénežblízkeosoby(§140Občianskeho
zákonníka). Relatívna neplatnosti pritom pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá.
Oprávneným účastníkom sú jednak dotknutí účastníci zmluvy, ale aj tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto
úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté alebo opomenuté. Oprávnený sa môže

dovolať neplatnosti právneho úkonu mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným ostatným
účastníkom právneho vzťahu. Právne účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného
dôjde ostatným účastníkom právneho úkonu. Oprávnený sa môže dovolať relatívnej neplatnosti i v
občianskom súdnom konaní. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 101 OZ. Podľa tohto ustanovenia premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Citované ustanovenie

neupravuje, na rozdiel odpráva na náhradu škody či práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
osobitne plynutie subjektívnej a osobitne plynutie objektívnej premlčacej doby. Trojročná všeobecná
premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu, a to odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený
právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24

Co/16/2019 z 19.06.2019)

38. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Cdo 37/2007 zo dňa 30.01.2008 vyplýva záver, že
nárok uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým
bolo porušené predkupné právo žalobkyne možno v lehote 3 rokov od uzavretia zmluvy, ktorým toto

právo bolo porušené, tzn. už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo
vtedy vznikol právny dôvod - titulus, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy
došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý
má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký). Z tohto dôvodu

je v týchto prípadoch aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej všeobecná
trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom,
kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že trojročná
premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do
katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 3371/2008 zo dňa

25.11.2010 tento nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v uvedenom konaní išlo o nárok uplatnený
podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a nie o žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

39. Zo spisového materiálu súd zistil, že kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca dovolával v

konaní vedenom pod sp. zn. 2C/8/2022 bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená dňa
6.2.2019, pričom žaloba bola podaná na súd po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, dňa
25.2.2022 a kúpna zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca dovolával v konaní pôvodne vedenom pod sp.
zn. 2C/14/2022 bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená dňa 20.2.2019, pričom žaloba
bola podaná na súd po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, dňa 17.3.2019. Vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania žalovaným 1/, súd na túto musel prihliadnuť a aj bez toho, aby takto
učinila aj druhá strana zmluvy. Keďže žalobca podal obidve žaloby na súd až po uplynutí všeobecnej
premlčacej doby, jeho nároky sú premlčané.

40. Súd má za to, že v danom prípade, vzhľadom na okolnosti danej veci, ktoré sú podľa názoru

súdu hodné osobitného zreteľa by nebolo v súlade s dobrými mravmi, ak by súd priznal žalovanému
1/ plnú náhradu trov konania. Z písomného vyjadrenia žalovaného 1/k žalobe mal súd preukázané, že
tento si „priznal svoj priestupok týkajúci sa predkupného práva žalobcu a za tento sa ospravedlnil.“ Z
obsahu vyjadrenia žalovaného 1/ možno vyvodiť, že žalovaný 1/ v podstate uznal svoje pochybenie,
keď nerešpektoval predkupné právo žalobcu.

41. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ boli podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, tak ako sú špecifikované v žalobách, pričom žalovaný 1/ nerešpektoval
predkupné právo žalobcu a svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach predalžalovanému 2/. Žalovaný 1/ tak porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 140
Občianskeho zákonníka, čím mu je možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania. Žalobca
využil svoje zákonné právo a namietal neplatnosť kúpnych zmlúv. Jedným z dôvodov relatívnej

neplatnosti právneho úkonu je i nerešpektovanie zákonného predkupného práva spoluvlastníkov pri
prevode spoluvlastníckeho podielu na iné než blízke osoby (§140 Občianskeho zákonníka). Relatívna
neplatnosťpritompôsobíažodokamihu,keďsajejoprávnenýúčastníkdovolá.Oprávnenýmúčastníkom
sú jednak dotknutí účastníci zmluvy, ale aj tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto úkonu vo svojich právach
a oprávnených záujmoch dotknuté alebo opomenuté. Žalobca preto musel v žalobe označiť ako stranu

sporu žalovaného 1/, ktorý bol účastníkom kúpnych zmlúv v postavení predávajúceho. Žalovaný 2/
si uvedomil pochybenie žalovaného 1/, ktorý nerešpektoval predkupné právo žalobcu a pre zmierne
riešenie tejto situácie uzatvoril so žalobcom Dohodu o urovnaní, ktorou sa vzájomne dohodli ich sporné
nároky vzájomne urovnať. Keďže došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, žaloba vzal žalobu v celom
rozsahu späť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a s poukazom na preukázané dôvody hodné
osobitného zreteľa, súd využijúc svoje moderačné právo žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262
ods.2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.