Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/49/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107213171
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3107213171.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
- D. E., F. XXXX/X, zast. v konaní Mgr. Tonim Khurim, advokátom v Bratislave, Dlhé diely II/13,
IČO: 30789311, proti žalovanému: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - J., B. XXXX/XX, zast. v konaní
ANDELOVÁ & Co., s.r.o, so sídlom Bratislava, Tomášikova 15950/10H, IČO: 47506946, o zaplatenie
22.411,55 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom
č.k. 8C/20/2008-553 zo dňa 5. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III.
p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 19.061,74 EUR, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.230,77 Eur za dobu od 21.09.2006 do
zaplatenia a zo sumy 6.830,97 Eur za dobu od 13.09.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobkyni priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 70 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaného
zaviazal k zaplateniu sumy 675.170,50 Sk (22.411,55 EUR) a 9,5 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 238.295,50 Sk (7.909,96 EUR), za dobu od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 31.028,- Sk
(1.029,94 EUR) za dobu od 12.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 405.844,- Sk (13.471,55 EUR) za dobu
od 20.09.2006 do zaplatenia. Žiadala priznať trovy konania. V žalobe uviedla, že Okresný súd Bratislava
V pod sp. zn. 26Rob/68/2006 platobným rozkazom zo dňa 15.05.2006 uložil žalobkyni a žalovanému
zaplatiť obchodnej spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne sumu
477.872,70 Sk spolu s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy
31.386,90 Sk za dobu od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk za dobu od 03.04.2004 do
zaplatenia, zo sumy 47.908,40 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90 Sk za
dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 37.470,30 Sk za dobu od 07.04.2004 do zaplatenia, zo
sumy 69.996,- Sk za dobu od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70 Sk za dobu od 09.04.2004
do zaplatenia, zo sumy 23.337,90 Sk za dobu od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60 Sk
za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia,
trovy konania vo výške 28.668,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 23.295,- Sk. Žalobkyňa
na základe tohto titulu uhradila pomernú časť, teda jednu polovicu pohľadávky veriteľovi, pričom dňa

05.06.2006 uhradila 225.927,50 Sk, dňa 15.06.2006 uhradila 25.981,50 Sk a 79.175,30 Sk. Žalovaný
si svoju povinnosť nesplnil, preto sa veriteľ obrátil na exekútora, ktorý vymáhal nezaplatenú čiastku.
Žalobkyňa na základe výzvy exekútora požadované čiastky zaplatila. Poverený exekútor vydal žalobkyni
potvrdenie o prijatí platby vo výške 405.844,- Sk. Ďalej uviedla, že Okresný súd Bratislava V pod sp. zn.
7C/255/05 Rozsudkom zo dňa 02.05.2006 uložil žalobkyni
a žalovanému zaplatiť spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne
a nerozdielne sumu 309.213, Sk, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 382.699,- Sk od 27.11.2003 do
27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk za dobu od 27.09.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania 19.130,-
Sk a trovy právneho zastúpenia 39.200,- Sk. Žalobkyňa uhradila pomernú časť dňa 29.05.2006 vo výške
238.936,35 Sk. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto sa veriteľ obrátil na exekútora, ktorý vymáhal
nezaplatenú čiastku. Žalobkyňa na základe výzvy exekútora požadované čiastky zaplatila a exekútor
jej vydal potvrdenie o prijatí platby vo výške 141.615,50 Sk, ktorým sa preukazuje, že dňa 24.08.2006
plnila z titulu,
z ktorého bola zaviazaná spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným, a potvrdenie o prijatí platby vo
výške 31.028,- Sk, ktorým sa preukazuje, že dňa 12.09.2006 žalobkyňa plnila
z titulu, z ktorého bola zaviazaná spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným. Žalobkyňa rešpektovala
rozhodnutie súdu a svoju čiastku včas zaplatila. Žalovaný včas nezaplatil, čím narástli úroky a pripočítali
sa trovy spojené s exekúciou. Veriteľ sa rozhodol, že svoj nárok vymôže len od žalobkyne. Žalobkyňa
plnila za žalovaného celkovú sumu 675.170,50 Sk,
a preto má v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok voči žalovanému spočívajúci
v požadovaní náhrady od žalovaného vo výške celého plnenia, teda
675.170,50 Sk. Žalobkyňa je oprávnená požadovať okrem zaplatenia tejto istiny aj úroky
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 238.295,50 Sk, od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy
31.028,- SK od 12.09.2006 do zaplatenia a zo sumy 405.844,- Sk od 20.09.2006 do zaplatenia.
Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.09.2007
č.k. 21C/118/2007-25 súd žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že nárok považuje za neopodstatnený a nedôvodný. Uviedol, že obe pohľadávky
veriteľa boli pohľadávkami voči žalobkyni a žalovanému ako členom združenia "SCARABEUS" v zmysle
Zmluvy o združení osôb, kedy obaja v čase od 19.12.2001 do 31.12.2003 spoločne zabezpečovali
prevádzku verejnej lekárne SCARABEUS v Bratislave. Nakoľko združenie 31.12.2003 zaniklo a medzi
účastníkmi nedošlo k majetkovému vyporiadaniu, podal žalovaný 16.12.2005 na Okresný súd Bratislava
V návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto konanie ku dňu vydania platobného rozkazu a ku dňu
podania odporu nebolo skončené. Uviedol, že v rámci tohto konania sa vyporiadava všetok majetok,
ktorý účastníci nadobudli v rámci zabezpečovania účelu združenia, vrátane všetkých spoločných
záväzkov, teda aj záväzkov voči spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zariadenia, a.s. Navrhol preto,
aby súd konanie zastavil pre prekážku litispendencie. K podanému odporu žalobkyňa uviedla, že istina
675.170,50 Sk sa skladá
z troch položiek. Suma 238.295,50 Sk je suma vyúčtovania súdneho exekútora E. K.
v konaní L., pričom pozostáva z istiny 141.615,50 Sk, úrokov 87.503,33 Sk, súdneho poplatku za vydanie
poverenia 500,- Sk, overenia exekučného titulu 285,50 Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní 6.518,80 Sk a z nároku exekútora 1.872,37 Sk. Suma 405.844.00,- Sk je suma vyúčtovania
súdneho exekútora E. K. v konaní L., ktorá pozostáva z istiny 185.742,55 Sk, úrokov 168.428,55 Sk,
súdneho poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk, overenia exekučného titulu 98,- Sk, trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní 7.946,82 Sk, nároku exekútora 43.392,16 Sk. Súdny exekútor
E. K. v konaní L. potvrdil prijatie platby od žalobkyne, a to dňa 27.09.2006, ktorým žalobkyňa plnila
z titulu, z ktorého bola zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovaným. Uznesením tunajšieho súdu
zo dňa 15.02.2013 č.k. 8C/20/2008-140 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005. Uznesením zo dňa 30.04.2020
č.k. 8C/20/2008-241 súd rozhodol
o pokračovaní v konaní. Rozsudkom tunajšieho súdu pre zmeškanie zo dňa 27.05.2021
č.k. 8C/20/2008-460 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Tento rozsudok bol Uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.03.2022 č.k. 5Co/16/2022-498 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd vykonal dokazovanie podanou žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými
vyjadreniami strán, Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.05.2006 sp. zn.
26Rob/68/2006, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V

č.k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006, výpismi z účtu žalobkyne o platbách žalobkyne, potvrdeniami
súdneho exekútora zo dňa 27.09.2006, 06.06.2006, 27.09.2006, spisom Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 24C/530/2005. Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.05.2006 sp. zn.
26Rob/68/2006 boli žalobkyňa a žalovaný zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
477.872,70 Sk spolu s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy
31.386,90 Sk za dobu od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk za dobu od 03.04.2004 do
zaplatenia, zo sumy 47.908,40 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90 Sk za
dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 37.470,30 Sk za dobu od 07.04.2004 do zaplatenia, zo
sumy 69.996,- Sk za dobu od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70 Sk za dobu od 09.04.2004
do zaplatenia, zo sumy 23.337,90 Sk za dobu od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60 Sk
za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia,
trovy konania vo výške 28.668,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 23.295,- Sk. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2006. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že táto uhradila z titulu
tohto platobného rozkazu dňa 05.06.2006 sumu 225.927,50 Sk, dňa 15.06.2006 sumu 25.981,50 Sk a
dňa 15.06.2006 sumu 79.175,30 Sk.
Z potvrdenia o prijatí platby zo dňa 27.09.2006 vydaného súdnym exekútorom H. H. K. vyplýva, že
exekútorský úrad prijal od žalobkyne 20.09.2006 sumu 405.844,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V č.k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006 uložil súd žalobkyni a žalovanému zaplatiť spoločnosti
PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne sumu 309.213, Sk, 10 % ročný úrok
z omeškania zo sumy
382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk za dobu od 27.09.2004 do zaplatenia,
ako aj trovy konania 19.130,- Sk a trovy právneho zastúpenia 39.200,- Sk. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 09.06.2006. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 25.05.2006 uhradila z tohto titulu
sumu 238.936,35 Sk. Z potvrdenia súdneho exekútora
E. K. zo dňa 06.09.2006 vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 24.08.2006 sumu 238.298,50 Sk vo veci L.
XXXX/XX. Z potvrdenia súdneho exekútora H. H. K. zo dňa 27.09.2006 vyplýva, že žalobkyňa uhradila
dňa 12.09.2006 sumu 31.028,- Sk vo veci
L. XXXX/XX.

4. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka litispendencie, resp. následne námietka res iudicata,
a to vzhľadom na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005.
Žalovaný poukazoval na to, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že predmetom konania na Okresnom
súde Bratislava V neboli pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania. Predmetom konania tam bol
spoločný majetok združenia SCARABEUS, pod ktorým rozumieme stav zásob lekárne, stav pokladne,
stav účtu a stav pohľadávok, pričom však predmetom tohto konania boli aj záväzky uvedeného
združenia. Zo záväzkov, ktoré boli vyčíslené, vyplývalo, že časť týchto bola uhradená ešte priamo
združením z jeho účtu a časť týchto záväzkov bola uhradená priamo žalobcom a žalovanou, ktorí v
tomto konaní vystupujú v opačnom postavení. Je teda zrejmé, že žalobkyňa si v konaní pred Okresným
súdom Bratislava V uplatňovala a vyčíslovala záväzky, ktoré uhradila za združenie z vlastných zdrojov
a voči týmto v predmetnom konaní uplatňovala regresný nárok voči žalobcovi.
K týmto záväzkom boli vypracované znalecké posudky, ktoré záväzky poňali do svojho obsahu a je
absolútne zrejmé, že sa jedná o totožné záväzky, ktoré sú predmetom tohto konania. Rovnako žalovaný
v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, vystupujúc ako žalobca, si v konaní uplatňoval záväzky
uhradené z jeho strany, pričom tieto mali tiež povahu regresného nároku voči žalovanej, v tomto konaní
vystupujúcej ako žalobkyni. Z odôvodnení rozsudkov na Okresnom súde Bratislava V vyplýva, že
hodnota záväzkov bola vyčíslená ako nulová, a to práve z dôvodu, že všetky záväzky boli uhradené, a
to či už žalobkyňou alebo žalovaným z ich vlastných zdrojov. Obsahom konania pred Okresným súdom
Bratislava V, tak ako to vyplýva aj z jeho odôvodnenia, naďalej zostali už len regresné nároky vyplývajúce
z ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sú predmetom tohto konania na tunajšom
súde, a to z hľadiska právnej kvalifikácie. Je pravdou, že konanie pred Okresným súdom Bratislava
V bolo ukončené, a to zamietnutím návrhu. Zamietnutie návrhu sa týkalo žalobcom uplatňovaného
regresného nároku prevyšujúceho regresné nároky, ktoré boli vzájomne započítané. I keď konanie
pred Okresným súdom Bratislava V bolo ukončené zamietnutím návrhu, neznamená to, že regresné
nároky, ktoré sú uplatňované v tomto konaní neboli predmetom uvedeného konania, keď súd tam síce
konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdenému regresnému nároku,
avšak len v prevyšujúcej časti, ktorú v konaní uplatňoval. V znaleckých posudkoch založených v spise
vedenom na Okresnom súde Bratislava V, bolo jednoznačne konštatované, že všetky záväzky združenia

boli uhradené a ich hodnota ku dňu vysporiadania sa rovná nule. Znalci konštatovali, že je absolútne
nevyhnutné zobrať do úvahy vysporiadanie spoločných záväzkov, kto ich uhradil,
z akých zdrojov, pričom tieto záväzky je potrebné následne v rámci regresných nárokov vysporiadať. Z
vykonaného dokazovania vyplývalo, že záväzky, ktoré zostali neuhradené
a ktorých istina nebola vysporiadaná procesnými stranami v pomere 1:1 žalobca v konaní na Okresnom
súde Bratislava V zaplatil sumu 3.846.850,20 Sk a žalovaná sumu
1.245.191,10 Sk. Z uvedeného je zrejmé, že práve suma, ktorá bola určená ako záväzky uhradené
žalovanou zodpovedá nárokom uplatňovaným žalobkyňou v tomto konaní. Práve
z dôvodu, že nárok žalobcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava V prevyšoval nárok žalovanej,
predmetom uvedeného konania zostalo vysporiadanie už len tohto rozdielu. Pani B. teda zaplatila zo
svojich vlastných finančných prostriedkov spoločné záväzky celkom v sume 1.245.191,10 Sk a pán
I. zaplatil sumu 3.846.850,20 Sk. Keďže sa nároky vzájomne v časti stretli, predmetom rozsudku
Okresného súdu Bratislava V už naďalej zostal len predmetný rozdiel. Skutočnosť, že Okresný súd
Bratislava V žalobu vo vzťahu
k predmetnému rozdielu uplatňovanému pánom I. zamietol, neznamená, že nárok pani B. nebol
predmetom a obsahom uvedeného konania a neznamená, že nároky do výšky, v ktorých sa vzájomne
stretli boli medzi stranami vysporiadané. Je absurdné, že by mohol nastať stav, že jeden z účastníkov
združenia nemá záujem na komplexnom vysporiadaní združenia, to znamená aj na vysporiadaní zásob,
pokladne, účtov, pohľadávok
a záväzkov, nakoľko v tomto smere je zrejmé, že si privlastnil viac, než mu patrilo, a zároveň by sa
mohol osobitnou žalobou domáhať regresného nároku len vo vzťahu k časti predmetu združenia, ktorá
mu vyhovuje. Ak by rovnakú žalobu ako pani B. podal pán I., uplatňoval by si osobitnou žalobou proti
pani B. regresný nárok z titulu ním uhradených záväzkov, t.j. 50 % z hodnoty 3.846.850,20 Sk. V takom
prípade, ak by jeden
z nich podal tiež žalobu na zrušenie a vyporiadanie združenia Scarabeus, bolo by zrejmé, že konania,
predmetom ktorých sú len regresné nároky sú konania, ktoré sú vlastne len čiastkovými konaniami, a
to napriek tomu, že ich obsahom sú totožné nároky, ako sa riešili pri celkovom vysporiadaní majetku
združenia. V tomto prípade pani B. postupovala účelovo, keď sa týmto osobitným konaním snažila
domôcť svojich pohľadávok, ktoré však boli predmetom celkového vysporiadania združenia. Z toho
dôvodu pán I. už v úvode konania vzniesol námietku litispendencie a z právnej opatrnosti si v tomto
konaní započítacím prejavom uplatnil znovu len totožné pohľadávky, ktoré boli predmetom konania pred
Okresným súdom Bratislava V. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V je zrejmé, že zamietnutie
návrhu sa týkalo len prevyšujúcej časti regresného nároku. Ak by pani B. bola v opačnej situácii, t.j.
záväzky, ktoré by uhradila by uhradila vo väčšom rozsahu než pán I., je nepochybné, že obsahom jej
návrhu v konaní pred Okresným súdom Bratislava V by bolo, aby jej súd priznal opäť len prevyšujúcu
časť ňou uhradených záväzkov oproti záväzkom uhradeným zo strany pána I.. Nemôže byť na škodu
pána I., že za záväzky združenia uhradil väčšiu časť a združenie ako celok sa snažil vysporiadať jedným
konaním. Ak by súd v konaní pred Okresným súdom Bratislava V žalobe pána I. vyhovel a priznal by mu
voči pani B. nárok v prevyšujúcej časti, išlo by tiež o prekážku res iudicata, pretože práve prevyšujúca
časť by znamenala, že nároky pani B. boli vysporiadané do výšky, v ktorej by sa vzájomne kryli a v tomto
konaní by nebolo možné pokračovať.

5. Vychádzajúc z právneho názoru žalovaného sa súd oboznámil s obsahom uvádzaného spisu
Okresného súdu Bratislava V. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018 č.k.
24C/530/2005-1147 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018 č.k.
6Co148/2018-1174 vyplýva, že bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca G. H. I. proti žalovanej A.
B. domáhal zaplatenia 158.606,72 EUR z titulu vysporiadania majetku získaného činnosťou združenia
založeného v zmysle § 829
a nasl. Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia vyplýva, že strany 19.12.2001 založili združenie
SCARABEUS, ktoré zaniklo ku dňu 31.12.2003. V rámci konania bol vypracovaný znalecký posudok
Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP, ktorý posúdil účtovný stav združenia ku dňu jeho zániku z
hľadiska určenia reálnej finančnej hodnoty združenia, hodnoty finančných prostriedkov nachádzajúcich
sa v pokladni, finančnej hodnoty zásob tovaru, hodnoty pohľadávok a záväzkov združenia voči iným
subjektom, určenia hodnoty HIM
a DHIM, zohľadnil daňové priznania z hľadiska plnenia daňových povinností za združenie.
V konaní bolo zistené, že žiadny z obchodných partnerov nepotvrdil, že eviduje voči združeniu
neuhradené záväzky. Znalecký ústav konštatoval, že všetky pohľadávky boli združeniu uhradené a
ich hodnota sa rovnala nule, pričom pre korektné vysporiadanie združenia znalecký ústav pokladal

za nevyhnutné vziať do úvahy vysporiadanie spoločných záväzkov, kto ich uhradil, z akých zdrojov,
či výška úhrad bola realizovaná v súlade so zmluvnými podmienkami a či súvisela s obdobím roku
2003. Podľa prehľadu záväzkov, pri ktorých bola istina uhradená každým z účastníkov v pomere 1:1
z vlastných prostriedkov po zrušení združenia, uhradil pán I. sumu 3.067.167,30 Sk a pani B. sumu
2.156.850,- Sk. Podľa prehľadu vzájomného vyrovnania záväzkov po zrušení združenia, ktoré zostali
neuhradené a ktorých istina nebola vysporiadaná účastníkmi v pomere 1:1 zaplatil pán I. 3.846.850,20
Sk a pani B. 1.245.191,10 Sk. Pri posudzovaní zaplatenia istiny súdnych trov, exekučných poplatkov
súvisiacich s úhradou záväzkov voči tretím osobám hradených každým účastníkom z vlastných
finančných prostriedkov znalecký ústav ustálil vyrovnávajúci podiel vo výške 1.240.607,03 Sk v prospech
pána I.. V rámci konania Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.09.2013 súd pripustil zmenu
žalobného petitu tak, aby pani B. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158.606,72 EUR.
Súd z tohto skutkového stavu vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, a to vzhľadom na námietku
premlčania uplatňovaného nároku pána I. vznesenú pani B.. Súd požadoval zo strany žalobcu presnú
špecifikáciu tých záväzkov vzniknutých v súvislosti so združením SCARABEUS, ktoré pán I. uhradil
sám, teda vo väčšom rozsahu než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2. Súd uviedol,
že oprávnenosť vznesenej námietky premlčania uplatňovaného nároku mohol posúdiť len na základe
presne špecifikovaných dôkazov procesného útoku, a to konkrétnych záväzkov vyplývajúcich
z činnosti združenia zaplatených pánom I. nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Preto bolo
potrebné, aby pán I. v konaní uviedol výšku každého takéhoto záväzku
a dátum, kedy bol záväzok uhradený. Po pripustení zmeny žalobného petitu tak už predmetom konania
zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán vyplývajúcich z činnosti združenia, ktoré
mal pán I. pre prípad svojho úspechu v konaní konkretizovať tak, aby sa súd mohol zaoberať vznesenou
námietkou premlčania, a to v súvislosti s dátumom zaplatenia toho ktorého záväzku pánom I. a
dátumom zmeny žalovaného návrhu pri uplatňovaní trojročnej zákonnej premlčacej lehoty. Nakoľko
sa pán I. odvolával len na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku, pričom záväzky ním
zaplatené vo väčšom rozsahu, než aký zodpovedal jeho spoluvlastníckemu podielu nešpecifikoval,
súd žalobu zamietol. K samotnému posúdeniu, či je niektorý záväzok premlčaný nedošlo vinou pána
I., ktorý neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v konkretizovaní záväzkov zaplatených zo strany
pána I. vo väčšom rozsahu ako bol jeho spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd poukázal na skutočnosť,
že ktorýkoľvek z účastníkov združenia sa mohol domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a
vykonania vyporiadania na súde, pričom nie je v rozpore
s § 841, resp. § 142 Občianskeho zákonníka, ak sa účastník združenia domáha zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva iba k niektorému majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti.
Vlastnému vyporiadaniu však musí prechádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov združenia
dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva, nemožno vyhovieť žalobe
na zaplatenie žalovanej sumy z titulu vyporiadania. Nemá však zmysel argumentovať inštitútom
podielového spoluvlastníctva pri vyporiadaní spoločných záväzkov združenia (dlhy nemožno "vlastniť").
O týchto záväzkoch platí, že člen združenia, ktorý v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uhradil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, je oprávnený požadovať od
ostatných členov združenia náhradu toho, čo za nich podľa ich podielov plnil (tzv. následný regres).
Zákonu neodporuje postup, v rámci ktorého sa účastník zaniknutého združenia domáha iba vyporiadania
záväzkov združenia, ktoré podielové spoluvlastníctvo netvoria. Zo znaleckého posudku vypracovaného
v tomto konaní pritom vyplývalo, že hodnota pohľadávok združenia sa rovnala nule. Pôvodne sa žalobou
pán I. domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva
a jeho vyporiadania, avšak následne zmenou žalobného petitu už žiadal uloženie povinnosti zaplatiť
mu sumu 158.606,72 EUR z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom sám uviedol,
že nespochybňuje, že majetok združenia už nemusí existovať a ani nežiada, aby bol prikázaný
do vlastníctva niektorého z účastníkov, ale žiada vyporiadať finančnú hodnotu tohto majetku. Po
zmene žaloby teda predmetom konania zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán.
Predmetom konania tak už nebolo vyporiadenie podielového spoluvlastníctva. Žiadne podielové
spoluvlastníctvo strán, ktoré by bolo možné vyporiadať, už neexistovalo. Pani B. uplatnila námietku
premlčania voči nároku pána I., pričom nároky pána I. zo spoločných záväzkov účastníkov združenia
sa premlčujú v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe od momentu uhradenia záväzku vo väčšom
rozsahu, než zodpovedalo jeho podielu na dlhu. Záväzky boli uhradené a nebolo ich možné vyporiadať
ani mimo podielového spoluvlastníctva. Bolo by ich možné vyporiadať iba za predpokladu, že by
doposiaľ existovali. Ak teda pán I. v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom
viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za
ňu plnil podľa jej podielu. Tento nárok však nesúvisí s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva vzniknutého pri výkone spoločnej činnosti združenia. Odvolací súd tiež zdôraznil, že
účastníkovi združenia nič nebráni, aby sa žalobou na súde domáhal vyporiadania záväzkov združenia,
ale musí ísť o existujúce záväzky a nie o záväzky, ktoré boli v minulosti uhradené. Existoval iba
prípadný nárok pána I. proti pani B. vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý však pán
I. nepreukázal.

6. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je
sčasti dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný boli členmi združenia,
ktoré vzniklo na základe Zmluvy o združení osôb zo dňa 19.12.2001. V tomto združení fungovali do
31.12.2003, kedy združenie zaniklo. Z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 24C/530/2005 vyplýva, že na základe návrhu žalovaného sa pôvodne na súde viedlo konanie
o vyporiadanie majetku získaného činnosťou združenia, avšak následne na základe zmeny žaloby sa
viedlo konanie o zaplatenie sumy 158.606,72 EUR, čo mala byť v zásade pohľadávka žalovaného
voči žalobkyni z titulu vyporiadania vzájomných záväzkov sporových strán, kedy žalovaný vychádzal
zo skutočnosti, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania, že zaplatil za záväzky združenia viac ako
žalobkyňa. Súd skonštatoval v danom konaní, že p. I. bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu
toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu, teda mohol mu byť priznaný nárok vyplývajúci z § 511 ods. 3
Občianskeho zákonníka, tento však nepreukázal. Odvolací súd v tomto konaní tiež konštatoval, že ak
pán I. v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom združenia viac než zodpovedalo
jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu.
Zo záverov uvedeného konania vyplýva, že pán I. v konaní nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky
účastníkov združenia, teda, že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal
jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. V tomto smere podľa názoru Okresného súdu Bratislava V
neuniesol dôkazné bremeno. Zo záverov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V tak možno
ustáliť, že nároky žalovaného voči žalobkyni (v opačnom procesnom postavení) boli v tomto konaní
zamietnuté z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný teda mal nároky z titulu uhradenia
záväzkov
z vlastných prostriedkov voči žalobkyni, avšak nepreukázal, o aké záväzky sa jednalo. Nepochybné však
je, že predmetom konania takéto záväzky boli, o nich sa konalo.
O nárokoch žalobcu sa však v predmetnom konaní spor neviedol, žalobca si v uvedenom konaní svoje
nároky voči žalovanému neuplatňoval, i keď sa to na prvý pohľad môže tak javiť, a to s ohľadom na
vykonané znalecké dokazovanie v uvedenom konaní, kde sa zohľadňovali plnenia žalobcu a žalovaného
v rámci vyporiadavania záväzkov združenia.
V danom prípade však tieto neboli následne predmetom konania po tom, čo došlo
k pripusteniu zmeny žaloby. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného o tom, že uvedený Rozsudok
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018 č.k. 24C/530/2005-1147 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018 č.k. 6Co148/2018-1174 predstavuje vo vzťahu k
tomuto konaniu prekážku veci rozhodnutej. Prekážku veci rozhodnutej v danom prípade predstavuje
uvedené rozhodnutie pre pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne
voči žalovanému. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V boli vysporiadané iba údajné
pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne. Pokiaľ teda Okresný súd Bratislava V
predmetom konaní zamietol žalobu žalovaného (v postavení žalobcu), zamietol jeho nároky a o nich
rozhodol. Ako uviedol Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co/148/2018-1174 v bode 12,
existuje prípadný nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
však p. I. nepreukázal. Rovnako, ako v danom prípade existoval nárok p. I. z titulu úhrady záväzkov za
p. B., existoval aj nárok p. B. z titulu uhradenia dlhov iba ňou, hoci túto povinnosť mali obaja účastníci
splniť spoločne
a nerozdielne. V danom prípade žalobkyňa preukázala, že plnila za žalovaného na základe dvoch
právnych titulov výlučne sama.

7. V prípade Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa
15.05.2006 pripadala na žalovaného istina vo výške 238.936,35 EUR (t.j. 7.931,23 EUR) a následne
alikvotná časť žalovaného úroku z omeškania vo výške 15,5 % z ročne zo sumy 31.386,90 Sk za dobu
od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk za dobu od 03.04.2004 do zaplatenia, zo sumy
47.908,40 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90 Sk za dobu od 04.04.2004 do
zaplatenia, zo sumy 37.470,30 Sk za dobu od 07.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 69.996,- Sk za dobu
od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70 Sk za dobu od 09.04.2004 do zaplatenia, zo sumy
23.337,90 Sk za dobu od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60 Sk za dobu od 14.04.2004 do

zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, alikvotná časť trov konania a
trov právneho zastúpenia vo výške 1/2-ice. Žalobkyňa uhradila ihneď po vydaní platobného rozkazu a
pred nadobudnutím právoplatnosti tohto Platobného rozkazu celkom sumu 331.084,30 Sk a následne
už v rámci exekučného konania 405.844,-Sk, celkom teda sumu 736.928,30 Sk (24.461,54 EUR). Z tejto
sumy pripadá na žalovaného suma 12.230,77 EUR. V prípade Rozsudku Okresného súdu Bratislava
V č.k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006 pripadala na žalovaného istina vo výške 154.606,50 Sk (t.j.
5.131,99 EUR) a následne alikvotná časť žalovaného úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk za dobu od 27.09.2004 do zaplatenia,
ako aj alikvotná časť trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1/2-ice. Žalobkyňa uhradila dňa
29.05.2006 sumu 238.936,35 Sk a následne už v rámci exekučného konania sumu 141.615,50 Sk a
sumu 31.028,-Sk. Spolu teda uhradila sumu 411.579,85 Sk. Z tejto sumy pripadá na žalovaného suma
205.789,93 Sk, t.j. 6.830,97 EUR.

8. Pokiaľ si žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na započítanie pohľadávky, a to titulom
regresného nároku vo výške 3.867,99 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.09.2004 tým, že dňa 23.09.2004
uhradil pohľadávku veriteľa DRUGIMPEX Bratislava, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom
regresného nároku vo výške 542,70 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa 24.09.2004
uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX,
titulom regresného nároku vo výške 2.113,82 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa
24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č.
XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.219,64 EUR, ktorý mu vznikol dňa 27.09.2004 tým, že
dňa 27.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady
faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 3101,27 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004
tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady
DPH, titulom regresného nároku vo výške
34,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový
úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,42 EUR, ktorý
mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto
nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa
23.12.2004 tým, že dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady
faktúry
č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 36,23 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.12.2004 tým, že
dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX,
titulom regresného nároku vo výške 1.042,97 EUR, ktorý mu vznikol dňa 14.03.2005 tým, že dňa
14.03.2005 uhradil pohľadávku veriteľa
JUVAMED, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.801,88
EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s.,
titulom regresného nároku vo výške 252,19 EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa
Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry (neuvedené číslo), titulom regresného
nároku vo výške 11.396,12 EUR, ktorý mu vznikol dňa 07.11.2007 tým, že dňa 07.11.2007 uhradil
pohľadávku veriteľa FARMAWORLD, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXX, je potrebné uviesť, že
nároky žalovaného boli uplatňované už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V
a súd už uviedol, že
v prípade týchto nárokov by išlo o vec rozhodnutú. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, teda vo väčšom
rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. Preto nebolo možné
započítanie vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne akceptovať. Súd na základe týchto skutočností zaviazal
žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 19.061,74 EUR. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia trov exekúcie v plnej výške, je potrebné uviesť, že tieto trovy sú spoločnými trovami strán,
nakoľko bolo povinnosťou každej zo strán zaplatiť celý dlh v stanovenej lehote. Ak k tomu nedošlo,
obe strany zodpovedajú za zvýšenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky cestou exekútora.
Žalobca bol v omeškaní dňom nasledujúcim po zaplatení dlžnej sumy zo strany žalobkyne. Súd preto
žalobkyni priznal úrok z omeškania -zo sumy 12.230,77 EUR za dobu od 21.09.2006 do zaplatenia
(dňom 20.09.2006 bola posledná časť záväzku žalobkyňou uhradená) vo výške 9 % ročne (diskontná
sadzba k tomuto dňu bola vo výške 4,5 % ročne) -zo sumy 6.830,97 EUR za dobu od 13.09.2006 do
zaplatenia (dňom 12.09.2006 bola uhradená posledná časť záväzku žalovanou) vo výške 9 % ročne
(diskontná sadzba k tomuto dňu bola vo výške 4,5 % ročne). V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
priznania istiny nad sumu 19.061,74 EUR s úrokom

z omeškania a tiež v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania bola žaloba zamietnutá.
V danom prípade bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 85 % (žalovaná suma 22.411,55 EUR, priznaná
suma 19.061,74 EUR) a žalovaný v rozsahu 15 %. Súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 70 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I. a III. podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že v
dôsledku nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia rozsudku pre absenciu náležitostí odôvodnenia
vyplývajúcich z ust. § 220 ods. 2 CSP, je rozsudok nepreskúmateľný (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003).
Z rozsudku vyplýva, že súd právo účastníkov konania na súdnu ochranu garantované im Ústavou SR
nerešpektoval, keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jasné ani výstižné vysvetlenie ako súd posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ani
z ktorých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal a ako ich vyhodnotil, a naopak ktoré dôkazy
nepovažoval pre svoje rozhodnutie za podstatné. Súd v odôvodnení rozsudku
v rozpore s princípom rovnosti strán arbitrárne neakceptoval započítanie vykonané žalovaným s
odôvodnením, že žalovaným započítané nároky boli uplatňované v pôvodnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V a išlo by o vec rozhodnutú, avšak námietku žalobkyne k res iudicata vo
vzťahu k nárokom žalobkyne nepovažoval za dôvodnú. Argumentácia súdu uvedená v bode 24 rozsudku
– prekážku veci rozhodnutej v danom prípade predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému – je potrebné považovať
za absolútne arbitrárne a porušujúce práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Nie je právne
možné, aby jedno rozhodnutie predstavovalo pre jednu procesnú stranu res iudicata, v tomto prípade
pre žalovaného, avšak pre druhú stranu už nie, v tomto prípade pre žalobkyňu. S ohľadom na uvedené
je zrejmé, že takýto rozsudok súdu prvej inštancie nemôže spĺňať náležitosti vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.
Z uvedeného je zároveň zrejmé, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). V druhom rade nie je možné súhlasiť
s argumentáciou súdu týkajúcej sa prekážky res iudicata. V konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V boli vysporiadané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne.
Vychádzajúc z právnej literatúry a judikatúry, má však za to, že otázku
res iudicata je potrebné posudzovať nielen podľa žalobného nároku (petitu), ale ako žalobný nárok spolu
so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný nárok vyplývať. Prekážka rozsúdenej veci (res
iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je
žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je
daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade,
ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. V konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 sa žalobca G. H. I. (po úprave petitu) domáhal
voči žalovanej A. B. zaplatenia sumy 158.606,72 EUR (4.778.186,11 Sk) ako vyrovnacieho podielu
z titulu zániku združenia SCARABEUS (vyporiadania majetku združenia – aktív a pasív). Uplatnený
nárok predstavoval sumu, o ktorú žalobca G. H. I. oproti žalovanej A. B. uhradil veriteľom väčší rozsah
záväzkov než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2, t. j. uplatňovaný nárok predstavoval iba
prevyšujúcu časť úhrad žalobcu G. H. I.. Konkrétne uplatnený nárok pozostával z položiek uvedených v
tabuľke č. 8 Znaleckého posudku č. 2/2011 vypracovaného Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP
(ďalej len „Znalecký posudok“).
V rámci výpočtu žalovaného nároku pritom boli zohľadnené o. i. záväzky žalobkyne A. B. a žalovaného
G. H. I., ktoré neuhradili v pomere 1:1 (v tabuľke ako záväzky – nevyrovnané, zvýraznené červenou)

a ktoré boli uvedené v tabuľke č. 11B Znaleckého posudku. Táto tabuľka verifikovaná znalcom podľa
účtovného stavu
a predložených listinných dôkazov, obsahovala, ktoré záväzky a v akej výške uhrádzal jednotlivý účastník
konania sp. zn. 24C/530/2005, pričom úhrady boli delené na istiny
a následné úroky z omeškania, súdne poplatky, trovy konania, trovy právneho zastúpenia
a trovy exekúcie. Z tabuľky je zrejmé, že predmetom konania boli ako nároky žalovaného G. H. I.
(pozn. nároky, ktoré si žalovaný započítal v konaní sú zvýraznené červenou), tak aj nároky žalobkyne
A. B., ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8C/20/2008 (pozn. zvýraznené
zelenou). Pre úplnosť uvádza, že aj keď si žalovaná A. B. (v tomto konaní žalobkyňa) v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 priamo neuplatňovala uvedené nároky, tieto
nároky mali v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 povahu
kompenzačnej námietky, t. j. znižovali uplatňovaný nárok žalobcu G. H. I. (v tomto konaní žalovaného)
a v rámci konania 24C/530/2005 na ne bolo prihliadané. Predmet konania v konaní 24C/530/2005 a v
tomto konaní 8C/20/2008 vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých si nárok jednotliví
účastníci uplatnili, t. j. úhrada záväzkov vo väčšom rozsahu, než zodpovedalo ich spoluvlastníckemu
podielu 1/2 a následný nárok na vrátenie sumy, o ktorú uhradili viac (t.j. regresné nároky). Žalovaný G.
H. I. už priamo v podanom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (konanie
24C/530/2005) uviedol aj pohľadávku žalobkyne A. B. uplatňovanú v tomto konaní, keď táto pohľadávka
bola v konaní 24C/530/2005 zohľadňovaná a uplatňovaná tým, že o túto sumu žalovaný G. H. I. znížil
svoj uplatnený nárok (viď tiež regresné nároky z konania 7C/255/2005
a z platobného rozkazu sp. zn. 26Rob/68/2006). Nakoľko v konaní 24C/530/2005 vystupovali rovnakí
účastníci (žalobkyňa a žalovaný v opačných procesných postaveniach) a ohľadne rovnakého predmetu
konania (regresný nárok), je zrejmé, že konanie 24C/530/2005 vytvára prekážku res iudicata pre toto
súdne konanie 8C/20/2008. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP). V treťom rade nemožno súhlasiť
s neakceptovaním započítania vykonaného žalovaným vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne, keď
je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd započítanie neuznal s tým, že vo vzťahu k nárokom
žalovaného považoval námietku res judicata za dôvodnú, avšak rovnakú námietku nepovažoval za
dôvodnú vo vzťahu k nárokom žalobkyne. Opätovne dal do pozornosti, že v konaní 24C/530/2005 boli
zamietnuté iba tie nároky, ktoré žalobca
G. H. I. uhradil nad rozsah svojho podielu so zohľadnením úhrad žalobkyne A. B. nad rozsah jej podielu.
Záväzky nevyrovnané tvorili časť 42.993,29 Eur
z celkovej hodnoty sporu 158.606,72 EUR. Suma 42.993,29 EUR (1.295.215,77 Sk) tvorila rozdiel medzi
sumou 3.846.849,70 Sk, ktorú uhradil výlučne žalobca G. H. I.
a sumou 1.256.418,15 Sk, ktorú uhradila výlučne žalovaná A. B.. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie
žaloby v konaní 24C/530/2005 sa nedotýkalo nárokov do tejto výšky, t. j. do sumy 1.256.418,15
Sk (výška istiny a úrokov uhradených výlučne žalobkyňou A. B. a v rovnakej hodnote pohľadávky
žalovaného G. H. I.). V prípade, ak by sa konanie týkalo všetkých nárokov žalovaného, muselo by sa
týkať zároveň aj nárokov žalobkyne, nakoľko nároky žalovaného boli o nároky žalobkyne znižované a
uplatňovaný bol iba rozdiel. V takomto prípade by rovnako bola daná prekážka res iudicata. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že zo Znaleckého posudku vyplýva vyrovnávajúci podiel (pre záväzky nevyrovnané)
v hodnote 1.295.045,55 Sk. Súd vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, a to vzhľadom na premlčanie
uplatňovaného nároku žalobcu G. H. I. vznesenú žalovanou A. B., a to s prihliadnutím na zmenu žaloby
pripustenú na pojednávaní dňa 25.09.2013. Uvedené zamietnutie žaloby neznamená (s prihliadnutím
na námietku premlčania), že by žalovaný G. H. I. nemal žiadne nároky voči žalobkyni A. B., naopak
Znaleckým posudkom boli preukázané jeho nároky, ktoré však neboli priznané. Aj v prípade, ak by bola
žaloba v konaní 24C/530/2005 zamietnutá z dôvodu vznesenia námietky premlčania, uvedené stále
nebráni tomu, aby tieto pohľadávky boli započítané s pohľadávkami, s ktorými sa stretli v čase, keď
ešte premlčané neboli. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka
sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na
to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník
uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu,
ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov
(§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje
existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr.
povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho

rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní). Žalovaný môže účinne započítať akúkoľvek
pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom, t. j. môže ísť o judikovanú pohľadávku, uznanú
pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania, pohľadávku, ktorú žalovaný na súde
neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobcu popiera a pod.. Navyše platná právna úprava zakotvuje aj inštitút
jednostranného započítania pohľadávky. V žiadnom prípade nemôže a priori odmietnuť započítací prejav
bez náležitého preskúmania existencie a dôvodnosti pohľadávky. Je povinnosťou súdu prejudiciálne
posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie,
či táto pohľadávka existuje alebo nie (oprávnenosť pohľadávky/právna existencia pohľadávky). Súd
v rozpore s vyššie uvedeným odmietol započítací prejav žalovaného bez preskúmania existencie a
dôvodnosti pohľadávok. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vo
výške
100 %.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s
predmetným rozsudkom a má za to, že rozhodnutie je správne a že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a preto rozhodol tak ako je uvedené. Nesúhlasí s dôvodmi
odvolania žalovaného pretože súd v odôvodnení svojho rozsudku odpovedal na všetky námietky
žalovaného, ktoré boli prednesené súdu počas celého súdneho konania. Poukázala na jej vyjadrenie
zo dňa 17.01.2023, v ktorom poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislave zo dňa 25.07.2018,
č.k. 6Co/148/2018-1174, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn.
24C/530/2005, ktorým bola žaloba žalovaného v postavení žalobcu zamietnutá v celom rozsahu.
Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave v bodoch 3, 11 a 12 je odpoveďou na všetky
námietky žalovaného a na celú jeho procesnú obranu. Znalecký posudok č. 2/2011 vypracovaný
Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP na ktoré poukazuje žalovaný v odôvodnení svojho odvolania
bol dôkaz, ktorý zabezpečoval konajúci súd a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 24C/530/2005. Teda nešlo o úkon, ktorý urobil žalovaný v postavení žalobcu v uvedenom súdnom
konaní a preto nie je možné hľadieť na tento úkon ako na úkon smerujúci k započítaniu pohľadávok voči
žalobcovi v postavení žalovaného v pôvodnom konaní. (viď bod 11 rozsudku Krajského súdu Bratislava).
Okresný súd Bratislava V ani Krajský súd Bratislava neuviedli v odôvodnení svojich rozsudkov, že údaje
uvedené v uvedenom znaleckom posudku sú pravdivé a správne. Znalecký posudok mal slúžiť ako
technický dôkaz k návrhu žalovaného v postavení žalobcu na základe jeho podanej žaloby o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k majetku združenia SCRABEUS teda ešte pred zmenou petitu. Samotný
znalecký posudok nie je dôkazom o tom, kto komu koľko dlhuje, ale je to technický podklad, na základe
ktorého môže súd rozhodnúť. Žaloba žalovaného v postavení žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoju žalobu neodôvodnil a svoje nároky podľa predošlého
rozsudku krajského súdu nešpecifikoval. Žalobkyňa nemôže zaplatiť za chybu žalovaného, a to že
žalovaný podal nekvalifikovanú žalobu na Okresný súd Bratislava V. To, že žalovaný v svojej nesprávnej
a nekvalifikovanej žalobe uviedol a označil svoje údajné pohľadávky voči žalovanej a uviedol a
označil údajné pohľadávky žalovanej voči nemu neznamená, že o nároku žalobkyne bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu Bratislava. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa sa svojho
nároku kvalifikovane a včas domáhala a preto súd mohol len vyhovieť jej žalobe. Žalobkyňa v postavení
žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 nikdy neuznala
žiaden nárok žalovaného v postavení žalobcu
a vždy žiadala, aby bol návrh zamietnutý v celom rozsahu, čo sa napokon aj stalo skutočnosťou. Na
základe vyššie uvedeného a predložených listinných dôkazov má za to, že rozhodnutie súdu je správne
a že odvolanie žalovaného nie je odôvodnené a dôvody odvolania sa nezakladajú na pravde. Z vyššie
uvedených dôvodov žiadala, aby odvolanie žalovaného bolo zamietnuté a aby rozsudok okresného súdu
bol potvrdený.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne
uvedenými vo vyjadrení nemožno súhlasiť. Znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, nemožno považovať za čisto
technický podklad ako sa snaží tvrdiť žalobkyňa, ktorým by neboli preukázané vzájomné pohľadávky
a záväzky, keď opak vyplýva priamo z jeho charakteru ako dôkazného prostriedku, ktorý mal práve aj
tieto pohľadávky a záväzky verifikovať. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 24C/530/2005 znalecký posudok č. X/XXXX nespochybňovala a údaje z tohto znaleckého
posudku ani nevyvrátila. Tvrdenie žalobkyne, že súdy neuviedli v odôvodnení svojich rozsudkov, že
údaje uvedené v predmetnom znaleckom posudku sú pravdivé a správne, považuje za irelevantné.

Naopak prvostupňový súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005
a následne ani odvolací súd predmetný znalecký posudok nespochybňovali a práve naopak, vychádzali
z údajov v ňom uvedených.
K tvrdeniam týkajúcim sa res iudicata a neoznačení pohľadávok poukázal na obsah jeho vyjadrenia zo
dňa 19.12.2022, ktoré založil do spisu a v tomto poukazoval na skutočnosť, že za tú istú vec treba v
novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten
istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Je toho názoru, že žalobkyňa ako aj súd
prvej inštancie nesprávne posudzujú, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
24C/530/2005 nepredstavuje pre konanie vedené na tunajšom súde res iudicata. Opätovne poukázal na
skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 žalovaným
uplatnený nárok predstavoval sumu, o ktorú žalovaný G. H. I. oproti žalobkyni A. B. uhradil veriteľom
väčší rozsah záväzkov než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2, t. j. uplatňovaný nárok
predstavoval iba prevyšujúcu časť úhrad žalobcu G. H. I.. V konaní 24C/530/2005 tak boli zamietnuté iba
tie nároky, ktoré žalovaný G. H. I. uhradil nad rozsah svojho podielu so zohľadnením úhrad žalobkyne
A. B. nad rozsah jej podielu. V uvedenom konaní tak nebolo rozhodnuté o nárokoch žalovaného, ktoré
sa kryli s nárokmi žalobkyne (sumy
1.256.418,15 Sk) (výška istiny a úrokov uhradených výlučne žalobkyňou A. B.
a v rovnakej hodnote pohľadávky žalovaného G. H. I.), nakoľko tieto boli vzájomne započítane a tejto
časti sa netýkalo zamietnutie žaloby. Opätovne dal do pozornosti tabuľku č. 11B Znaleckého posudku
č. 2/2011, z ktorej je zrejmé, že predmetom konania boli ako nároky žalovaného G. H. I., tak aj nároky
žalobkyne A. B., ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8C/20/2008. S
ohľadom na túto skutočnosť je rovnako chybný aj záver súdu, že nemohol akceptovať započítanie zo
strany žalovaného. V ostatnom sa pridržiava tvrdení uvedených v odvolaní. Vzhľadom
k vyššie uvedenému žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom
v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
žalobkyňa a žalovaný boli členmi združenia, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o združení osôb zo dňa
19.12.2001, pričom toto združenie zaniklo 31.12.2003. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby
súd žalovaného zaviazal
k zaplateniu sumy 675.170,50 Sk (22.411,55 EUR) a 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
238.295,50 Sk (7.909,96 EUR), za dobu od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy
31.028,- Sk (1.029,94 EUR) za dobu od 12.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 405.844,- Sk
(13.471,55 EUR) za dobu od 20.09.2006 do zaplatenia, a to na základe toho, že žalobkyňa plnila
za žalovaného celkovú sumu 675.170,50 Sk, a preto má v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka regresný nárok voči žalovanému spočívajúci v požadovaní náhrady od žalovaného vo výške
celého plnenia, teda 675.170,50 Sk. Ďalej bolo dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie

osvedčené, a to z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, že
na základe návrhu žalovaného sa pôvodne na súde viedlo konanie o vyporiadanie majetku získaného
činnosťou združenia, avšak následne na základe zmeny žaloby sa viedlo konanie o zaplatenie sumy
158.606,72 EUR, čo mala byť v zásade pohľadávka žalovaného voči žalobkyni z titulu vyporiadania
vzájomných záväzkov sporových strán, kedy žalovaný vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula zo
znaleckého dokazovania, že zaplatil za záväzky združenia viac ako žalobkyňa. Súd skonštatoval v
danom konaní, že p. I. bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej
podielu, teda mohol mu byť priznaný nárok vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento
však nepreukázal. Odvolací súd v tomto konaní tiež konštatoval, že ak pán I. v režime § 835 ods.
2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu,
bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Zo záverov
uvedeného konania ďalej vyplýva, že pán I. v konaní nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky
účastníkov združenia, teda, že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal
jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. V tomto smere podľa názoru Okresného súdu Bratislava
V neuniesol dôkazné bremeno. Zo záverov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V tak
možno aj podľa odvolacieho súdu ustáliť, že nároky žalovaného voči žalobkyni (v opačnom procesnom
postavení) boli v tomto konaní zamietnuté z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný teda
mal nároky z titulu uhradenia záväzkov z vlastných prostriedkov voči žalobkyni, avšak nepreukázal,
o aké záväzky sa jednalo. Nepochybné však je aj podľa odvolacieho súdu, že predmetom konania
takéto záväzky boli, o nich sa konalo. O nárokoch žalobkyne sa však ani podľa odvolacieho súdu v
predmetnom konaní spor neviedol, žalobkyňa si v uvedenom konaní svoje nároky voči žalovanému
neuplatňovala, i keď ako správne konštatoval už súd prvej inštancie, sa to na prvý pohľad môže tak
javiť, a to s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie v uvedenom konaní, kde sa zohľadňovali
plnenia žalobcu a žalovaného v rámci vyporiadavania záväzkov združenia. V danom prípade však, ako
to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/530/2005, tieto neboli následne
predmetom konania po tom, čo došlo k pripusteniu zmeny žaloby, preto ani podľa odvolacieho súdu
neobstojí tvrdenie žalovaného uvádzané pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, že
uvedený Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018 č.k. 24C/530/2005-1147 v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018 č.k. 6Co148/2018-1174 predstavuje vo
vzťahu k tomuto konaniu prekážku veci rozhodnutej. Prekážku veci rozhodnutej v danom prípade aj
podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky žalovaného voči žalobkyni,
nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V boli vysporiadávané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne.
Pokiaľ teda Okresný súd Bratislava V v predmetnom konaní zamietol žalobu žalovaného (v postavení
žalobcu), zamietol jeho nároky a o nich rozhodol, nakoľko ako uviedol Krajský súd Bratislava vo
svojom rozhodnutí č.k. 6Co/148/2018-1174 v bode 12, existuje prípadný nárok žalobcu proti žalovanej
vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý však p. I. nepreukázal. Rovnako, ako v danom
prípade existoval nárok p. I. z titulu úhrady záväzkov za
p. B., existoval aj podľa odvolacieho súdu nárok p. B. z titulu uhradenia dlhov iba ňou, hoci túto povinnosť
mali obaja účastníci splniť spoločne a nerozdielne. V danom prípade žalobkyňa aj podľa odvolacieho
súdu preukázala, že plnila za žalovaného na základe dvoch právnych titulov výlučne sama.

16. Pokiaľ si žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na započítanie pohľadávky, a to titulom
regresného nároku vo výške 3.867,99 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.09.2004 tým, že dňa 23.09.2004
uhradil pohľadávku veriteľa DRUGIMPEX Bratislava, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom
regresného nároku vo výške 542,70 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa 24.09.2004
uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX,
titulom regresného nároku vo výške 2.113,82 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa
24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č.
XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.219,64 EUR, ktorý mu vznikol dňa 27.09.2004 tým, že
dňa 27.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady
faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 3101,27 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004
tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady
DPH, titulom regresného nároku vo výške
34,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový
úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,42 EUR, ktorý
mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto
nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa

23.12.2004 tým, že dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady
faktúry
č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 36,23 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.12.2004 tým, že
dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX,
titulom regresného nároku vo výške 1.042,97 EUR, ktorý mu vznikol dňa 14.03.2005 tým, že dňa
14.03.2005 uhradil pohľadávku veriteľa
JUVAMED, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.801,88
EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom
regresného nároku vo výške 252,19 EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides
zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry (neuvedené číslo), titulom regresného nároku
vo výške 11.396,12 EUR, ktorý mu vznikol dňa 07.11.2007 tým, že dňa 07.11.2007 uhradil pohľadávku
veriteľa FARMAWORLD, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXX, súd prvej inštancie správne uviedol,
že nároky žalovaného boli uplatňované už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V a v prípade týchto nárokov by išlo o vec rozhodnutú. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pritom nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, teda vo väčšom
rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu, preto nebolo možné
započítanie vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne akceptovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej
inštancie správne zaviazal žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 19.061,74 EUR s príslušenstvom.

17. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu
odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania
a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez
znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, pričom dostatočne sa
vysporiadal i s námietkami uvádzanými žalovaným v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky
žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.