Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/59/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823200819
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823200819.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. E. XXXX/X, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Trnava, Hlavná č. 31, IČO: 36 865 281, proti žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. E.
XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova ul.
č. 3, o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. marca 2023, č. k. 15C/9/2023-77, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 325 ods. 1, 2 písm. c)
C.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 03.03.2023
domáhal určenia, že darovacia zmluva s dohovorom o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti
uzavretá medzi A. B., D. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX/
X, XXX XX C., ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným vyhotovená dňa 22.10.2021 a uzavretá
dňa 25.10.2021, je neplatná. Žalobca ďalej navrhol určiť, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX,
kat. ú. C., obec C., okres F., ako byt. č. XX, vo vchode X, I. X. F. obytného domu súp. číslo XXXX
postaveného na parc.reg. „C“ č. XXX v celosti (podiel 1/1 k celku) a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a príslušenstva o veľkosti 656/24789-
ín patrí do dedičstva po zomrelej A. B., D. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy
bytom F. XXXX/X, XXX XX C.. Žalobca súčasne s podaním žaloby podal aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval, aby súd nariadil žalovanému, aby bez súhlasu
žalobcu nenakladal, a to najmä, aby nepreviedol odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažil
záložným právom alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom, nevložil do základného imania obchodnej
spoločnosti nehnuteľnosť evidovanú J. K. F., katastrálnym odborom, pre k. ú. C., ktorá je zapísaná na
LV. č. XXXX ako: byt č. XX, vo vchode X, I. X. F. obytného domu súp. číslo XXXX postaveného na parc.
reg. „C“ č. XXX v celosti (podiel 1/1 k celku) a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu a príslušenstva o veľkosti 656/24789-ín. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil najmä podstatou podanej žaloby. Dôvodil tým, že matka žalobcu a aj žalovaného
uzavrela dňa 25.10.2021 predmetnú darovaciu zmluvu a zároveň zmluvu o zriadení vecného bremena
in persona na byt, spočívajúce v práve poručiteľky doživotne a bezodplatne bývať v byte a v práve užívať
k bytu spoločné časti a spoločné zariadenia a príslušenstvo. Predmetná zmluva mala byť podľa žalobcu
podpísaná poručiteľkou prinútením žalovaného a to spôsobom, že mamu násilím odvliekol overiť podpis
na darovacej zmluve, aby nadobudol nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, hoci musel mať vedomosť
o neschopnosti poručiteľky daný úkon pochopiť, a takto úmyselne zneužil psychický stav poručiteľky
na prevod bytu. Po vyšetrení dňa 04.11.2021 (len 9 dní od uzavretia darovacej zmluvy) A. L. vzhľadom
na duševnú poruchu poručiteľky (demencia pri Alzheimer - ľahká-stredne ťažká s behaviorálnymi

poruchami) odporučila odbremeniť poručiteľku od rizikových úkonov, dohľad nad príjmom jedla, tekutín,
dávkovaním a užívaním liekov, celodenný dohľad a opatrovanie. Na záver poukázala na vhodnosť
prehodnotenia spôsobilosti poručiteľky na právne úkony za účelom jej právnej ochrany. Za účelom
preukázania prejavov ochorenia poručiteľky žalobca navrhol výsluch svedka A. F., ktorá bola susedou
poručiteľky. Žalobca ihneď po zistení vyššie uvedených skutočností podal dňa 10.12.2021 návrh na
obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, aby zabránil prípadnému ďalšiemu zneužitiu
duševnej choroby svojej mamy. J. M. F. rozsudkom zo dňa 05.05.2022, č. k. 15Ps/7/2021-59 (ďalej len
„rozhodnutie“) vyhovel návrhu žalobou a obmedzil spôsobilosť poručiteľky na právne úkony tak, že nie je
schopná nakladať s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať
závet, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s akoukoľvek hotovosťou,
nie je spôsobilá uzatvárať akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými ani
fyzickými osobami, ani byť ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi,
orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá rozhodovať o akejkoľvek svojej
zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Súčasne bol poručiteľke ustanovený opatrovník, ktorým sa stal
žalobca. Podkladom pre rozhodnutie bol znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
psychiatria č. 23/2022, ktorý vypracoval znalec A. A. A.. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplynulo,
že poručiteľka trpí duševnou poruchou, zmiešanou demenciou stredne-ťažkého stupňa (vaskulárnej,
atrofickej etiológie), ktorá je trvalého a nezvratného charakteru. Vôľové funkcie poručiteľky sú výrazne
oslabené, prítomné je zlyhávanie v komplexných aktivitách (neschopnosť účelnej
manipulácie s finančnými prostriedkami a majetkom, neschopnosť vybavovania úradných záležitostí). V
závere znaleckého posudku znalec dospel k jednoznačnému záveru o tom, že u poručiteľky boli splnené
všetky predpoklady na obmedzenie poručiteľky na právne úkony v maximálnej možnej miere. Rovnako
už v tom čase poručiteľka nebola schopná vzhľadom na jej psychický stav vnímať priebeh súdneho
konania a pochopiť význam súdneho rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na to, že vzhľadom na osobu
žalovaného, ktorého pozná dlhé roky a má vedomosť o jeho úverovom zaťažení (čerpanie spotrebného
úveru vo N. O. v sume 20.200,- eur dňa 15.02.2021), existuje dôvodná obava, že byt zaťaží záložným
právom, prípadne ho predá tretej osobe, čo zjavne môže spôsobiť škodu. Okrem iného sa žalovaný
o matku nestaral, nezaujímal sa o ňu, všetky potreby poručiteľky musel zabezpečovať žalobca. Súd
prvej inštancie zo zistených skutočností nemal preukázané také okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Len samotná existencia dlhu na
strane žalovaného sama o sebe nezakladala dôvod na uloženie zákazu nakladať s nehnuteľnosťou.
Žalobca neosvedčil, že žalovaný svojím konaním robí kroky smerujúce k speňažovaniu svojho majetku,
zbavovaniu sa nehnuteľností, resp. že má konkrétne v úmysle nehnuteľnosť zaťažiť, resp. previesť
na inú osobu. Okolnosti ohľadom starostlivosti o matku žalobcu a žalovaného taktiež nepredstavovali
dôvody, pre ktoré by bolo nutné dočasne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť aspoň v nevyhnutnom rozsahu bola pritom jednoznačne na strane žalobcu, ktorý
navrhol nariadiť neodkladné opatrenie. Nakoniec sa žalovaný k žalobe vyjadril, že takýto úmysel nemá,
ide o rodinný majetok, o ktorý sa bude starať. Preto súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. V celom rozsahu nesúhlasil s uznesením súdu prvej
inštancie a považoval ho za nesprávne. Žalobca bol presvedčený, že návrh na vydanie neodkladného
opatrenia dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil skutočnosťami, pre ktoré by malo dôjsť zo strany súdu
prvej inštancie k bezodkladnej úprave pomerov medzi sporovými stranami. Podľa žalobcu súd prvej
inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutkové okolnosti, a to predovšetkým zdravotný stav matky
žalobcu a žalovaného (ďalej len „poručiteľka“), v ktorom sa nachádzala v čase prevodu nehnuteľnosti
na žalovaného ako predpoklad pre rozhodnutie vo veci samej, finančnú situáciu žalovaného a správanie
žalovaného. Názor súdu prvej inštancie o tom, že vyššie uvedené okolnosti nie sú dôvodmi na úpravu
pomerov medzi sporovými stranami, nebol podľa žalobcu správny. Dôvodnosť neodkladného opatrenia
bola preukázaná práve okolnosťami, ktoré sa postupne diali až do prevodu nehnuteľnosti na žalovaného
poručiteľkou. Bolo nepochybné, že v čase prevodu žalovaný vedel o zdravotnom stave poručiteľky, ktorý
sa v plnej miere prejavoval v jej správaní. Dané správanie nebolo zo strany žalovaného objektívne možné
prehliadať a napriek tomu, uvedomujúc si nespôsobilosť poručiteľky, žalovaný využil duševnú poruchu
poručiteľky s cieľom zabezpečenia podpisu poručiteľky na darovacej zmluve. Žalobca
dal do popredia samotný charakter žalovaného, keď uviedol do omylu (fakticky využil) svoju bezbrannú
mamu (poručiteľku) a nechal previesť nehnuteľnosť na seba. Z tohto správania (a samotného poznania

žalovaného ako nezodpovedného brata) pramenila obava žalobcu o prípadný predaj nehnuteľnosti.
Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou súdu prvej inštancie, kedy žalobca neosvedčil, že by žalovaný
uskutočňoval konkrétne kroky v súvislosti s nakladaním s nehnuteľnosťou, nakoľko to nie je
nevyhnutnou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca uviedol, že postačuje dôvodná
obava, že k daným krokom zo strany žalovaného príde, čo preukazovalo násilné správanie žalovaného.
V tejto súvislosti žalobca ešte uviedol, že ak by mal čakať na uskutočnenie prvých krokov žalovaného
smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťou, resp. na také kroky, ktoré by odôvodňovali
predpoklad, že žalovaný s predmetnou nehnuteľnosťou zamýšľa nakladať, neodkladné opatrenie by už
ani nebolo možné nariadiť, čím by sa takáto forma právnej ochrany stala pre žalobcu neefektívnou,
zbytočnou a oneskorenou. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/189/2019 zo
dňa 19.01.2019. K vyjadreniu žalovaného, v ktorom deklaroval, že vydaním neodkladného opatrenia,
ktorým by súd žalovanému dočasne zakázal nakladať s nehnuteľnosťou, by nezasiahlo významne do
jeho vlastníckych práv, keďže tento neplánuje predať alebo zaťažiť nehnuteľnosť, žalobca uviedol, že
zásah do vlastníckych práva žalovaného vydaním neodkladného opatrenia by bol len minimálne, avšak
naproti tomu obava žalobcu zo znehodnotenia nehnuteľnosti záložným právom a prípadne jej predajom
žalovaným bola oveľa reálnejšia a výrazným spôsobom by zasahovala do procesného postavenia
žalobcu, pričom fakticky môže zmariť súdne konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne a zákonné a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zhode s názorom súdu prvej inštancie zastával stanovisko, že
žalobca nepreukázal také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami nariadením neodkladného opatrenia. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že nebolo preukázané, že by z jeho strany hrozilo speňažovanie predmetnej nehnuteľnosti, jej
zaťaženie alebo iná dispozícia s nehnuteľnosťou, ktorá by ohrozila nárok žalobcu uplatnený žalobou.
Tak ako už uviedol vo vyjadrení k žalobe, darovanie nehnuteľnosti jeho matkou nebol úkon, ktorý by
bol neočakávaný, pretože celá naša rodina bola uzrozumená s tým, že rodinný majetok sa rozdelí tak,
že rodinný dom v C. bude prevedený do vlastníctva žalobcu, čo sa aj stalo a byt bude prevedený do
jeho vlastníctva. Medzi týmito úkonmi matky bol rozdiel tri roky, počas ktorých členovia rodiny vnímali
rodinnú dohodu tak, že očakávali jej naplnenie darovaním predmetného bytu do jeho vlastníctva. Preto
tvrdenie žalobcu o zneužití zdravotného stavu matky považoval za úplne nepravdivé. Žalobca si zrejme
neuvedomil, že on nadobudol darovaním do svojho vlastníctva majetkovú hodnotu od poručiteľky, ktorá
prevyšovala majetkovú hodnotu predmetného bytu a aj v prípade, ak by bol vo veci samej v tomto
konaní úspešný, bude z jeho strany vznesený nárok v zmysle § 484 vety druhej Občianskeho zákonníka,
aby sa do zákonného podielu dediča, v tomto prípade žalobcu započítalo to, čo za života poručiteľky
od nej bezplatne dostal, keďže darovanie rodinného domu s pozemkami v mesta C. v
hodnote cca 80.000,- eur nemožno považovať za obvyklé darovanie. Tvrdenie žalobcu, že by byt
speňažil, zaťažil záložným právom a pod. bolo ničím nepodloženým tvrdením. K zadlženiu uviedol, že
nie je zadlžený neprimerane k svojim a manželkiným možnostiam splácať úver. Poukázal tiež na to, že
v katastri nehnuteľností pre kat. ú. C. je v LV č. XXXX pri predmetnej nehnuteľnosti zapísaná
poznámka o podanej žalobe o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej A. B.. Podľa
jeho názoru aj táto skutočnosť vylučovala dôvodnosť obavy, že by mohol s nehnuteľnosťou nakladať
tak, aby to ohrozilo práva a nároky žalobcu, resp. tieto by nenariadením neodkladného opatrenia boli
zmarené. Považoval za potrebné poukázať aj na rozporné tvrdenie žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdil,
že žalovaný poznal zdravotný stav matky z psychiatrického hľadiska tak ako žalobca a na strane druhej
tvrdil, že sa o matku vôbec nestaral, že sa staral o ňu len žalobca. V prílohe priložil potvrdenie
zo zariadenia pre seniorov F. zo dňa 15.03.2023, z ktorého vyplynulo, že o mamu prejavoval záujem aj
potom ako sa jej zhoršil zdravotný stav a bývala v penzióne.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom
odvolaní. Zo samotnej podstaty tvrdenia žalovaného o vedomosti rodiny o dohode s prevodom
nehnuteľnosti (bytu) z nebohej matky na žalovaného vyplynula vysoká miera pochybnosti o existencii
akejkoľvek dohody medzi žalobcom, žalovaným a ich nebohou matkou, a to hneď z viacerých dôvodov.
V prípade, ak by takáto existencia dohody o rozdelení majetku existovala, nič nebránilo nebohej matke
v čase, keď prevádzala nehnuteľnosť žalobcovi, previesť nehnuteľnosť (byt) darovacou zmluvou na
žalovaného. Navyše ani po dobu troch rokov odo dňa darovania nehnuteľnosti žalobcovi nedošlo k
prevodu nehnuteľnosti z nebohej matky na žalovaného. Bolo teda zrejmé, že žiadna
dohoda o rozdelení majetku neexistovala, a to práve z dôvodu, že žalovaný neviedol usporiadaný život,

nemal dobré vzťahy s matkou, nestaral sa o ňu a neprejavoval vážny záujem o jej zdravotný stav. Vo
vzťahu k možnosti započítania daru uviedol, že táto skutočnosť je vo vzťahu k predmetu konania
irelevantná. Navyše žalovaný si môže započítať len výšku podielu, nie celú cenu nehnuteľnosti, pričom
cena darovanej nehnuteľnosti nie je určená. To, že žalovaný nedostal žiadny iný dar (ako sám uviedol
vo vyjadrení) len potvrdzovalo zlý vzťah medzi ním a nebohou matkou. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal svoju solventnosť potvrdením o príjme, ktoré priložil do konania. Rovnako žalovaný vôbec
neuviedol, či išlo z jeho strany o jediný úver, nakoľko predmetný úver je spotrebný. V prípade, ak žalovaný
chcel preukázať svoju solventnosť, bolo jeho povinnosťou riadne vydokladovať všetky svoje náklady.
Vzhľadom na to, že žalovaný nedokladoval svoje majetkové pomery, nemohlo toto tvrdenie zmierniť
obavy žalobcu s predajom sporného bytu. Samotná existencia poznámky na liste
vlastníctva sama o sebe nevylučuje (ne)možnosť nakladania s nehnuteľnosťou. V danom prípade ide
poznámku, ktorá má len informatívny charakter, čo znamená, že žiadnym spôsobom nebráni nakladaniu
so sporným bytom. V prípade, ak by tomu tak bolo, žalobca by sa nedomáhal nariadenia neodkladného
opatrenia. Z toho dôvodu ani tento argument neobstojí, keďže v tomto prípade ide o efektívnu ochranu
práv žalobcu. Vo vzťahu k starostlivosti a prejavovaniu záujmu o nebohú matku si dovolil
zdôrazniť, že netvrdil, že v období krátko pred podpisom darovacej zmluvy sa žalovaný nezaujímal o
svoju nebohú matku. Práve naopak, v tom čase sa začal účelovo zaujímať o potreby svojej nebohej
matky, aby následne využil jej zdravotné ťažkosti k prevodu bytu. Samotné potvrdenie, ktoré vystavila
riaditeľka, žiadnym spôsobom nepreukazovalo, v akom rozsahu (kvantifikáciu) sa zaujímal žalovaný o
svoju nebohú matku. Navyše sa vzťahovalo výlučne len na obdobie, kedy sa nebohá matka nachádzala
v zariadení pre seniorov. V období predtým však žalovaný nemal ako preukázať vzťah k matke.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote
strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 C.s.p., proti rozhodnutiu,
proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d) C.s.p.), že spĺňa popri všeobecných
náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 C.s.p. aj náležitosti podľa § 363 C.s.p., vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p. (a contrario).

7. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti voči
žalovanému, aby bez súhlasu žalobcu nenakladal, a to najmä, aby nepreviedol odplatne alebo
bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažil záložným právom alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom,
nevložil do základného imania obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť evidovanú J. K. F., katastrálnym
odborom, pre k. ú. C., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, byt. č. XX, vo vchode X, I. X. F. obytného
domu súp. číslo XXXX postaveného na parc. reg. „C“ č. XXX v celosti (podiel 1/1 k celku) a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a príslušenstva o veľkosti 656/24789-
ín. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa vzťahuje k žalobe žalobcu vo veci samej, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti darovacej zmluvy a určenia, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke A. B., matke žalobcu a žalovaného z dôvodu, že žalovaný
aj napriek vedomosti o zlom psychickom stave ich matky - poručiteľky ju donútil k uzavretiu darovacej
zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu z ich matky - poručiteľky na
žalovaného. V opise skutkového stavu uviedol, že vzhľadom na osobu žalovaného ako jeho brata a o
jeho vedomosti o úveroch žalovaného a nezáujmu žalovaného o poručiteľku existuje dôvodná obava,
že žalovaný prevedie vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, alebo inak zaťaží.

8. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z
dôvodu, že žalobca nepreukázal potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil tvrdené skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie
i náležite odôvodnil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi, ako aj s právnym posúdením
veci v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti výroku napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods.1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň
má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.
Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie
návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa C.s.p. je kontradiktórnym konaním.
Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a
naliehavá, nemôže obstáť.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje
riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, teda situácie, ktoré neznesú odklad do
skončenia konania vo veci samej, čo v danom prípade splnené nie je.

18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tento vychádza zo základu, že
nehnuteľnosť v k .ú. C. (byt) žalovaný nadobudol na základe neplatného právneho úkonu a táto
skutočnosť ho neoprávňuje na prípadné ďalšie dispozície s nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie
svoje vecne správne rozhodnutie podložil argumentáciou vzťahujúcou sa na konanie vo veci samej
konštatovaním o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a o neosvedčení
tvrdení žalobcu. Odvolací súd k úvahe súdu prvej inštancie naviac konštatuje, že splnenie zákonom
vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bez
jeho preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom len z jeho hypotetických úvah o
možnom nakladaní s nehnuteľnosťou žalovaného (vlastníkom vedeného v katastri nehnuteľnosti) a
z obáv žalobcu o možnom vzniku škody (ktorej nie je vlastníkom). Táto obava by v posudzovanom
prípade (berúc v úvahu znenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia) musela vychádzať
z konkrétneho konania žalovaného, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by
jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca
musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, s vyznačenou
plombou, ktorá deklaruje budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj uvedenej
nehnuteľnosti a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckeho práva žalovaného zasiahnuť
a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným
prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie.

19. V danej veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mal žalovaný záujem
predmetnú nehnuteľnosť predať, resp. že realizuje jej prevod akýmkoľvek spôsobom. Žalobca potrebu
neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil len všeobecne tým, že je dané riziko, že žalovaný bude ďalej
prevádzať vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd poukázal na žalobcom predložené
dôkazy, nachádzajúce sa v súdnom spise, ktoré potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom
a žalovaným neodôvodňujú. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia ako prílohu predložil list vlastníctva č. XXXX, darovaciu zmluvu s dohovorom o zriadení
vecného bremena k nehnuteľnosti zo dňa 22.10.2021, potvrdenie o čerpaní úveru zo dňa 18.03.2023,
úmrtný list poručiteľky zo dňa 31.01.2023, potvrdenie z pohrebnej služby zo dňa 20.02.2023, potvrdenie
zo zariadenia pre seniorov zo dňa 16.02.2023, rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti poručiteľky na
právne úkony zo dňa 05.05.2022, lekárske správy a znalecký posudok. Tieto listiny osvedčujú skutkový
stav, a to, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný, ktorý túto nadobudol na základe
darovacej zmluvy s dohovorom o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti zo dňa 22.10.2021, pričom
z rozhodnutia J. K. F., katastrálny odbor č. N. XXXX/XXXX zo dňa 04.01.2022
vyplýva, že príslušný orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej
nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti však neosvedčujú, že by sa žalobcovi mala poskytnúť neodkladná
ochrana nariadením neodkladného opatrenia alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z
okolností prípadu nevyplýva, že by sa žalovaný počas prebiehajúceho konania o neplatnosti darovacej
zmluvy snažil byt predať, darovať, prenajať alebo ho zaťažiť zriadením záložného práva, a podobne, keď
ani približne 2 roky od uzavretia darovacej zmluvy (dňa 25.10.2021) nie sú zrejmé žiadne úkony
žalovaného smerujúce k dispozícii s nehnuteľnosťou. Predovšetkým tvrdenie žalobcu, že k prevodu
nehnuteľnosti z poručiteľky na žalovaného došlo zo strany žalovaného násilným spôsobom, ktorý
zneužil jej duševnú poruchu, nemôže predstavovať úmysel (hrozbu) žalovaného s touto nehnuteľnosťou
nakladať (teda jeho vôľu), pričom k uvedenému došlo ešte v roku 2021 (t.j. cca rok a pol pred podaním
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto ani tvrdenie žalobcu, že úmysel žalovaného
previesť, príp. zaťažiť predmetnú nehnuteľnosť má vyplývať z toho, že žalovaný je úverovo
zaťažený, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.
20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Prievidza, obec
C., k.ú. C. vyplýva, že k predmetnej nehnuteľnosti je zapísaná poznámka o tom, že na J. M. F. prebieha
konanie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. A. B. pod sp. zn. 15C/9/2023. Uvedená
poznámka má charakter informatívnej poznámky, ktorá informuje vlastníka nehnuteľnosti ako aj všetky
ďalšie dotknuté osoby, prípadne súdy, notárov, exekútorov, realitný trh a ostatné osoby o
skutočnosti, ktorá sa týka nehnuteľnosti, a to o prebiehajúcom súdnom konaní, ktoré môže mať následne
vplyv na zápis vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. I keď priamo uvedená poznámka
neobmedzuje vlastníka v práve nakladať s nehnuteľnosťou (nejde o poznámku
obmedzujúcu), Civilný sporový poriadok cez inštitút subjektívnej záväznosti rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti, ktorý je v zmysle § 228 ods. 2 záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní v spojení s ustanovením § 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), priamo poskytuje ochranu toho subjektu, v prospech ktorého by
v zmysle rozsudku bolo určené vecné právo k nehnuteľnosti, a to tým, že okresný úrad
by vyznačil stav pred týmto právnym úkonom, čo zároveň platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou. Teda aj v prípade, ak by žalovaný previedol predmetnú nehnuteľnosť
na tretiu osobu a následne by rozsudok súdu vo veci samej týkajúci sa vecného práva bol v prospech
žalobcu, správa katastra by v katastri nehnuteľností vyznačila stav pred týmto prevodom na ďalšiu
osobu. Neodkladné opatrenie by preto len v danej veci duplovalo právnu ochranu, ktorá je žalobcovi už
poskytnutá zo zákona. Aj táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý v danej veci nebola na základe tvrdení
a dotazov žalobcu preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery strán a z dôvodu ktorého je návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný.

21. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neuniesol bremeno osvedčenia tvrdeného
skutkového stavu ani bremeno tvrdenia a dokázania existencie potreby okamžitej dočasnej úpravy
pomerov, resp. obavy z konania žalovaného, ktoré by osvedčovalo nehnuteľnosť predať, prenajať,
zaťažiť, dať do užívania inej osobe alebo inak scudziť.

22. Zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

23. Odvolací súd k námietkam odvolateľa, ktoré sa týkali veci samej ( zdravotného stavu matky,
finančnej situácie žalovaného, správania žalovaného) uvádza, že v rozhodnutí o
nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu skutkovo, ani právne hodnotiť existenciu
a danosť právneho nároku žalobcu vo veci samej (existencia odvolateľom namietanej neplatnosti
darovacej zmluvy a určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva), o ktorom bude úlohou súdu meritórne
rozhodnúť po náležitom dokazovaní a právnom vyhodnotení dôvodnosti podanej žaloby. Odvolací súd
poznamenáva, že dôvody odvolania žalobcu smerujú skôr k spochybneniu
samotného právneho základu uplatneného nároku žalobcu, uvádza skutkové a právne okolnosti, ktoré
však presahujú rámec konania o neodkladnom opatrení a sú/budú relevantné v rámci dokazovania
a právneho posúdenia v meritórnom konaní vo veci samej v zmysle petitu žaloby. Úlohou súdu v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nebolo odvolacím súdom zistené. Zamietnutím návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia súd nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo
veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade
nemal preukázané, že pomery strán je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.