Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122207560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členov senátu: JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu:
Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94/27, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 00
314 099, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom Skalité 1374, 023 14
Skalité, IČO: 35 678 054, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX
XX G. D. O., právne zastúpená JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika
10, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 963, 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX G.
D. O., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023 vo vzťahu
k žalovanej v rade 1/ p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023
nedotknutý.

III. Žalobca m á voči žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023
uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt č. X, vo vchode č. XX
na prízemí, na ulici G. v G. D. O., v bytovom dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku
parcely registra „C“ č. 141/78 a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie
G. D. O., obec G. D. O., okres G. D. O. (ďalej len byt - poznámka odvolacieho súdu) a odovzdať ho
žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň súd prvej inštancie žalobcovi priznal
voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)

2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje
vlastníkovi nehnuteľnosti právna úprava proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho
práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR (čl. 20), ak aj dodatkovým protokolom
k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 1). Nebolo sporným, že
žalovaní v rade 1/ a 2/ majú ku dňu zániku nájomnej zmluvy, t. j. ku dňu 30.06.2022, ako aj ku
dňu rozhodovania súdu nedoplatok na nájomnom a vo vzťahu k žalobcovi nemajú z titulu užívania

predmetného bytu uhradené všetky záväzky, čo vyplynulo súdu z vyjadrení strán prítomných na
pojednávaní (žalovaná v rade 1/ túto skutočnosť nespochybňovala a žalovaný v rade 2/ sa pojednávania
nezúčastnil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania). Žalobcaako prenajímateľ uzatvoril so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako nájomcami dňa 16.07.2021 Zmluvu o nájme
bytu, pričom predmet nájmu im prenechal na dobu určitú
od 01.07.2021 do 30.06.2022. Nájomný pomer k bytu skončil uplynutím doby nájmu dňom 30.06.2022,

a teda súd prvej inštancie skonštatoval ako skutočnosť nespornú, že od uvedenej doby žalovaní užívajú
byt neoprávnene, resp. bez akéhokoľvek zmluvného alebo vecného práva. Súd prvej inštancie mal po
vykonanom dokazovaní za jednoznačne preukázané, že uplynutím doby nájmu, teda dňom 30.06.2022,
došlo k zániku nájmu. V konaní nebolo preukázané uzavretie novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovanými v rade 1/ a 2/

na predmetný byt. Žalovaní tiež nerozporovali, že riadne neuhrádzali platby spojené s užívaním bytu
a porušovali domový poriadok, ktorý zakazuje čo i len prechodné obývanie bytu osobami, ktoré nie sú
nahlásené, rovnako ako prenocovanie cudzích osôb s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v evidenčnom
liste bytu a sú súčasťou nájomnej zmluvy, keď umožnili v byte bývanie O. S. a opakovane hrubým
spôsobom narúšali pokojné bývanie ostatných nájomcov. V tejto časti súd prvej inštancie poukázal na
záznamy mestskej polície a petíciu nájomníkom zo dňa 22.05.2022 ako aj ona dôkazy produkované

žalobcom. Z týchto dôvodov nedošlo k opakovanému uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu. Žalovaní v
nadväznosti na to predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu a napriek výzve zo dňa 30.06.2022 byt
nevypratali. Súd prvej inštancie vyjadril názor, podľa ktorého došlo k platnému zániku nájmu bytu a po
objektívnom posúdení vo vzťahu k povinnostiam nájomcu, žalovanému v rade 1/ a 2/ právo na bytovú
náhradu ani nevzniklo, keďže neboli splnené podmienky podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. Žalovaní

1/ a 2/ potom od 01.07.2022 užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú
do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v
zmysle
§ 126 Občianskeho zákonníka, teda vlastnícke právo žalobcu k predmetu nájmu, ktorý uplynutím
dohodnutej doby nájmu skončil a taktiež bolo preukázané, že žalovaní vec žalobcovi neprávom

zadržiavajú. Žalobcom uplatnené právo na vypratanie predmetného bytu je preto skutkovo o právne
dôvodné. S poukazom na úpravu § 232 ods. 2, 3 CSP sú prvej inštancie žalovaným v rade 1/ a 2/ určil
15-dňovú lehotu na splnenie povinnosti vypratať predmetný byt, a to s ohľadom na povahu uloženej
povinnosti zohľadniac časové aj technické hľadisko.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane sporu úspešnej v tomto konaní priznal voči žalovaným v rade
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná v rade 1/, a to listom, ktorý bol
podaný na poštovú prepravu dňa 12.04.2023. Podstatou jej odvolacej argumentácie je poukazovanie

na jej vôľu uhradiť dlh napriek zložitej životnej situácii.

4. Žalovaná v rade 1/ podala včas odvolanie i prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá jej bola
ustanovená Centrom právnej pomoci, podaním zo dňa 17.04.2023. Týmto odvolaním žalovaná v jeho
obsahu namietala súdom prvej inštancie uloženú povinnosť žalovanej v rade 1/ predmetný byt vypratať.

Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nesprávne s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Na pojednávanie vo veci sa dostavila v
úmysle sa so žalobcom dohodnúť na podmienkach uzavretia novej nájomnej zmluvy a rovnako žalobcu
požiadala o splátkový kalendár na zaplatenie dlžoby na nájomnom. Žalobca jej žiadosti však nevyhovel.
Žalovaná v rade 1/ popiera, že by ona nejakým spôsobom porušovala domový poriadok. Uviedla,

že to bol práve žalovaný v rade 2/, ktorý sa na pojednávanie ani nedostavil. Žalovaná v rade 1/ sa
snažila situáciu vyriešiť tým, že by dlh na nájomnom uhradila v celosti sama z požičaných prostriedkov,
aj keď by uvedené ohrozilo ju a uviedlo do situácie sociálnej núdze, kedy by nemala na základné
životné potreby. Navrhovala odročenie pojednávania za účelom uzatvorenia novej nájomnej zmluvy len
s ňou ako nájomníčkou, pričom by bola ochotná splatiť dlh jednorazovou splátkou. Uviedla, že súd

nezohľadnil jej osobné pomery, a to, že sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Súd prvej
inštancie nebral do úvahy skutočnosť podľa čl. 12 ods. 3, čl. 13 ods. 1 Dohovoru OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím, čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 145 ods. 4, čl. 2 Ústavy SR, čl. 6 a §
257 zákona č. 160/2015 Z. z. a v tejto súvislosti zdôraznila, že jej osobou zdravotne postihnutou s
osobitnými nárokmi na život a životné potreby. Nachádza sa v ťažkej sociálnej situácii, kedy jej invalidný

dôchodok predstavuje len sumu 350,- eur. Snažila sa zabezpečiť úhradu dlžoby voči žalobcovi a z
dôvodu, že na jej osobe dochádza k zneužívaniu rodinnými príslušníkmi, kedy žalovaný v rade 2/
žiadnym spôsobom neprispieva k úhrade nájomného a dokonca jej berie finančné prostriedky, nedošlo k
obnoveniu novej nájomnej zmluvy. Vyprataním by sa ocitla bez strechy nad hlavou, v nadväznosti na čotvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivé a je v rozpore s dobrými mravmi, aby osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím a bez zabezpečeného bývania s obmedzenými príjmovými možnosťami
bola z bytu vyprataná. Má 52 rokov, je zdravotne ťažko postihnutá,

bez schopnosti samostatnej komunikácie s úradmi, súdmi a v úradnom styku potrebuje pomoc.
Odvolanie podáva aj proti výroku o náhrade trov konania s poukazom na úpravu podľa § 257 CSP. V
súvislosti so svojou sociálnou situáciou poukázala na rozhodnutie CPP č. k. KaZa/20858/2022 zo dňa
02.11.2022,zktoréhovyplýva,žesanachádzavstavemateriálnejnúdze.Poberáleninvalidnýdôchodok
v sume 350,- eur mesačne, je osobou s obmedzeným vzdelaním a nesamostatnosťou, čo odôvodňuje

aplikáciu § 257 CSP.

5. Podaním, ktoré bolo na poštovú prepravu dané 14.06.2023, žalovaná v rade 1/ uviedla, že žiada
o zváženie jej ťažkej situácie, ktorú opätovne opísala a vyjadrila obavu, čo by s ňou bolo v prípade
vypratania. V závere uvedeného podania tvrdí, že nerobí nič zlé, pričom uviedla, že inde sa robia aj
horšie veci.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a v nadväznosti na odvolacie dôvody podľa § 380 CSP. Bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolaním napadnuté

výroky rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, ako vyplýva z výroku I. tohto
rozsudku. Výrokom II. vyslovil, že vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
42C/74/2022-104zodňa21.03.2023nedotknutý.Zároveňodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorú priznal žalobcovi voči
žalovanej v rade 1/ v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky relevantné otázky, ktoré boli odvolaním otvorené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z úpravy § 220 CSP. Odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie v jednotlivostiach poukazuje, v nadväznosti na čo sa obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1 CSP), ktoré však v odôvodnení svojho rozhodnutia
dopĺňa, ako vyplýva z nasledujúceho odôvodnenia.

8. Žalovaná v rade 1/ formulovala vo svojom odvolaní dva okruhy odvolacích námietok, a to jednak tie,

ktoré vyústili do odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda namietala, že súd prvej
inštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajednaknámietky,
ktoré vyústili do odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda namietala, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

9. Argumentácia žalovanej v rade 1/ o nespravodlivosti rozsudku súdu prvej inštancie, o jeho rozpore
s dobrými mravmi s ohľadom na uloženú povinnosť žalovanej v rade 1/ vypratať byt a jej osobné,
majetkové, sociálne pomery (príjem výlučne len z invalidného dôchodku vo výške 350 eur, ťažké
zdravotné postihnutie, nesamostatnosť pri komunikácii
so súdom, úradmi), vrátane skutočnosti jej statusu osoby v materiálnej núdzi v zmysle záverov

rozhodnutia Centra právnej pomoci Žilina č. k. KaZa/20858/2022 zo dňa 02.11.2022, ako aj s ohľadom
na prejavený záujem vyrovnať dlh na nájomnom a uzatvoriť so žalobcom novú nájomnú zmluvu
ohľadom predmetného bytu, nie sú podľa hodnotenia odvolacieho súdu (a to ani vo svojom súhrne)
spôsobilé zvrátiť vecne správne závery súdu prvej inštancie. V zhode so súdom prvej inštancie i odvolací
súd za určujúce považuje skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné a boli skutkovým

základom rozhodnutia vo veci. Konkrétne išlo k skutočnosť uplynutia doby nájmu dojednanej v nájomnej
zmluve, uzatvorenej medzi žalovanou v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ ako nájomcami a žalobcom ako
prenajímateľom zo dňa 16.02.2021, dňom 30.06.2022, skutočnosť realizácie zásahov Mestskej polície
Kysucké Nové Mesto zo dňa 22.05.2022, 25.05.2022, 20.07.2022, 09.08.2022 tak, ako tieto vyplývajú
z listinných dôkazov na strane 85 až 87 spisu, spísanie petície obyvateľov bytového domu na G. ulici

XXX/XX, G. D. O.
zo dňa 22.05.2022, ako i existencia dlhu na nájomnom za užívanie predmetného bytu. Je potrebné si
uvedomiť, že žalovaná v rade 1/ uzatvorila predmetnú nájomnú zmluvu s dojednaním doby nájmu -
na dobu určitú od 01.07.2021 do 30.06.2022. Bezpochyby mala teda vedomosť o tom, že uplynutímdojednanej doby nájmu nájom končí. Rovnako mala už pri uzatvorení predmetnej nájomnej zmluvy
vedomosť o podmienkach opätovného nájmu podľa čl. IX. „Podmienky opakovaného uzavretia zmluvy“,
vrátane bodu 1. písm. a) (Podmienka opakovaného uzavretia zmluvy, podľa ktorej nájomca nie je voči

prenajímateľovi v omeškaní so zaplatením akýchkoľvek peňažných záväzkov) a vrátane bodu 1. písm.
d) (Podmienka opakovaného uzavretia zmluvy, podľa ktorej sa v byte počas nájmu nezdržiavali, hoci
iba na prechodnú dobu, iné osoby okrem tých, ktoré sú uvedené v zozname osôb žijúcich v byte spolu
s nájomcom).
Nesporné boli konkrétne porušenia zmluvných povinností i samotnou žalovanou v rade 1/ (konkrétne jej

povinnosti riadne, teda v dohodnutej výške a včas tak, ako vyplýva z predmetnej nájomnej zmluvy v čl. V.
bod4.,5.,platiťnájomnéaúhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytu,dodržiavaťpodmienkunájmu
podľa čl. VIII. bod 1. písm. b), podľa ktorej opakované zdržiavanie sa neprihlásených osôb v pridelenom
byte sa bude považovať za hrubé porušovanie nájomnej zmluvy a s nájomcom už nebude v takomto
prípade opätovne uzatvorená nájomná zmluva a bude trvale vyradený zo zoznamu žiadateľov o byt.
V nadväznosti na to nie je dôvodné, aby na základe aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi,
boli žalovanou tvrdené skutočnosti, týkajúce sa jej osobných, majetkových, sociálnych pomerov, statusu
osobyzdravotneťažkopostihnutejaosobyvhmotnejnúdzivzmyslerozhodnutiaCentraprávnejpomoci,
zohľadnené ako dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu bola

ochrana jeho práva (práva domáhať sa vypratania bytu) dočasne odopretá. Odvolací súd na tomto
mieste poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 26Cdo/2791/2014, podľa ktorých: Podľa
ustálenej súdnej praxe rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky
na uplatnenie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nutné urobiť (najmä v prípade, že
sa strana sporu tohto ustanovenia výslovne dovoláva) po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť

zvážené ako dôvody, pre ktoré sa použitie citovaného ustanovenia dožaduje (tu môže ísť napríklad
o jeho rodinu a sociálne pomery a podobne), tak všetky rozhodné okolnosti na strane toho, kto sa
vypratania bytu domáha (porovnaj odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 3942/12).
Takýmito okolnosťami sú tie, ktoré môžu ovplyvniť odpoveď na otázku, či možno od žalobcu spravodlivo
požadovať, aby mu bola ochrana jeho práva domáhať sa vypratania bytu, dočasne odopretá. Rovnaké

závery dopadajú i na primárne odvolacím súdom ako všeobecnú hodnotenú argumentáciu žalovanej v
rade 1/ o absencii zohľadnenia úpravy podľa v odvolaní označených článkov Dohovoru OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím a Ústavy SR. Odvolací súd práve s ohľadom na všeobecnú formuláciu
odvolacejargumentáciežalovanejvrade1/vtejtočastizvýrazňujeprincipiálnuzodpovednosťodvolateľa
za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi

(§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú
aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na
základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolací súd
poznamenáva, že len samotné vymenovanie článkov Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím a Ústavy SR bez konkrétneho prepojenia obsahu tejto právnej úpravy s

rozhodnými okolnosťami prejednávanej veci nevytvára pre odvolací súd priestor
na zaujatie podrobnejšieho záveru. Taktiež nie je spôsobilé vyvrátiť logické a vecne správne závery súdu
prvej inštancie.

10. Pokiaľ ide o argumentáciu spojenú s úpravou podľa § 257 CSP, uplatnenú žalovanou v rade 1/ v

odvolaní v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd túto odvolaciu argumentáciu hodnotí
ako nedôvodnú. Úprava podľa § 257 CSP predstavuje procesnú úpravu, ktorá sa uplatní výlučne
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a pri splnení podmienok z nej vyplývajúcich. Jej
aplikácia pri právnom posúdení žalobcom uplatneného hmotnoprávneho nároku vo veci samej - nároku
na vypratanie predmetného bytu, do úvahy neprichádza. Naviac, uplatnenie argumentácie žalovanej

v rade 1/ viažucej sa k úprave podľa § 257 CSP v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, ako aj
v súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, bola prvýkrát vznesená až v podaní
odvolania. Krajský súd v nadväznosti na to považuje za potrebné upriamiť pozornosť na neprípustnosť
takéhoto použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní, ktoré CSP
pri predkladaní súdu až v odvolacom konaní bez ich vznesenia v konaní pred súdom prvej inštancie

súhrnne označuje ako „novoty v odvolacom konaní“. Pozitívny výpočet výnimiek z nemožnosti použitia
novôt v odvolacom konaní je uvedený v úprave podľa § 366 CSP. V prejednávanom prípade nebola
splnená ani jedna z týchto výnimiek, na základe čoho sa odvolací súd obsahom predmetných odvolacíchnovôt ako neprípustného prostriedku procesnej obrany nemohol ani zaoberať. Odvolací súd pre úplnosť
dopĺňa, že výnimkou
pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v

odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP, z ktorého vyplýva, že
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) týkajú sa procesných podmienok, b)
týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie.

11.Vovzťahukčl.6ods.2CSP,ktorýžalovanávrade1/ taktiežuviedlavovýpočtepredpisov,nazáklade
ktorých by podľa jej odvolacej argumentácie malo byť zohľadnené, že je osobou zdravotne ťažko
postihnutou s osobitnými nárokmi na život a životné potreby odvolací súd uvádza, že ide o ustanovenie

zabezpečujúce zohľadnenie skutočností (napríklad i zdravotného stavu), ktoré môžu mať vplyv na
realizáciu procesných práv. Čl. 6 ods. 2 CSP, teda nevytvára priestor pre zohľadnenie uvedených
skutočností v súvislosti s meritórnym rozhodovaním o uplatnenom hmotnoprávnom nároku. Odvolací
súd poznamenáva, že súčasťou obsahu spisového materiálu nie sú (a ani k momentu rozhodnutia
súdu prvej inštancie neboli) žiadne dôkazy svedčiace o statuse žalovanej ako osoby zdravotne ťažko

postihnutej a ako o osobe v materiálnej núdzi, s výnimkou rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn.
KaZa/20858/2022 zo dňa 02.11.2022, v odôvodnení ktorého je centrom
na základe predložených dokladov skonštatovaný záver o splnení podmienky stave materiálnej núdze
s finančnou účasťou.

12. Rovnako aj žalovanou v rade 1/ označené články Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím (v zbierke zákonov po Oznámením Ministerstva zahraničných vecí č.
317/2010 Z.z.), a to čl. 12 ods. 3 (Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám
so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej
spôsobilosti) a čl. 13 ods. 1 (Zmluvné strany zabezpečia

pre osoby so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe
s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie
ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov, vrátane úlohy svedkov,
vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania), sú úpravou
výlučne procesných záruk prihliadajúcich na potreby osôb so zdravotným postihnutím.

13. Odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v rade 1/ podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP
neboli odvolacím súdom vzhľadom na závery o nedôvodnosti odvolacích námietok žalovanej v rade 1/
naplnené, v nadväznosti na čo odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v
rade 1/ potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP tak, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.

Odvolací súd zároveň nezistil žiadnu vadu, ktorá by sa týkala procesných podmienok a na ktorú by
prihliadal aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená (§ 380 ods. 2 CSP). Zároveň výrokom II.
vyslovil, že vo zvyšku zostáva označený rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane sporu úspešnej v odvolacom konaní v
celom rozsahu voči žalovanej v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.