Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 9, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/3214/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122483152
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122483152.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: P.. T.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. P. XXX, o vymoženie 190,34 EUR s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07
Bratislava,ktorýjuvediepod.zn.318EX570/22,onávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie,osťažnosti

povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp.
zn. 30Ek/3214/2022 zo dňa 25.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/3214/2022 zo dňa 25.04.2023
tak, že exekúciu z a s t a v u j e v č a s t i týkajúcej sa vymoženia 10,15 EUR.

II. Súd vo zvyšku sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 25.04.2023 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. Za použitia § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), posúdil návrh na zastavenie
exekúcie ako návrh podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý má odkladný účinok, no vyhodnotil

ho ako nedôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že exekučné konanie bolo začaté
predčasne a s vadami, keďže výška vymáhanej pohľadávky na základe výkazu nedoplatkov (ďalej i len
„VN“) č. 2261477013 zo dňa 20.04.2022, v ktorom nebolo zohľadnené obdobie rodičovskej dovolenky,
nezodpovedá faktickej výške dlžného poistného. Okrem toho, VN č. 2064599517 predpísanú sumu
nedoplatkov vo výške 15,56 EUR, povinný ešte dňa 26.11.2020 uhradil. Keďže exekúciu považoval z
predčasne a nesprávne vedenú, trovy exekúcie má podľa § 199c ods.1 Exekučného poriadku hradiť

oprávnený. V prípade zastavenia exekúcie žiadal o vrátenie sumy vo výške 320,94 Eur, ktorá bola ako
záloh dňa 16.01.2023 prevedená na účet exekútora. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil.

2/ Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník konštatoval, že
exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna

vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady
základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín
sp. zn.: 17CoE/52/2018, zo dňa 30.05.2018). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie
exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný titul
sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej

(res iudicata). Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací
súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučnýsúd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva.
V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá
slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.

Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu viazaný a nie
je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.
Vyhlásenie povinného o tom že exekučné konanie zo strany oprávneného bolo začaté predčasne a s
vadami nie je kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. Pod zákonný dôvod zastavenia

exekúcie, uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, možno zaradiť také
skutočnosti, ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí
exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné
konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie
exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom,
a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o

vykonateľné rozhodnutie orgánu, po materiálnej aj formálnej stránke. Pokiaľ úrad v základnom konaní
vydal rozhodnutia, ktorými zamietol námietky povinného, mohol povinný tieto nechať preskúmať vecne
a miestne príslušným súdom, o čom bol vo vydanom rozhodnutí poučený. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ani naprávať chyby a nedostatky
exekučného titulu. Tieto otázky rieši súd alebo orgán v základnom konaní, preto povinný mohol

skutočnosti,ktorénamietavpodanomnávrhunazastavenieexekúcie,uplatniťprostredníctvomriadneho
súdneho preskúmania pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Súdu
nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku.

3/ K námietke výšky a opodstatnenosti trov exekúcie, vyčíslenej v upovedomení o začatí exekúcie,

poukázal vyšší súdny úradník na rozsiahlu novelu Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 01.04.2017. Nová právna úprava v danom prípade neumožňuje povinnému vzniesť u exekútora
námietky proti trovám exekúcie uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie. Vyšší súdny úradník aj
napriek uvedenému preskúmal výšku trov exekúcie vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie a dospel
k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade so zákonom. Z upovedomenia o začatí exekúcie, je zrejmé,

že súdny exekútor pri ich vyčíslení vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.
z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Vyhlášky“), ktorá nadobudla účinnosť dňa
01.04.2017. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, t.j. zo
sumy (pohľadávky vo výške 190,34 EUR a jej príslušenstva vo výške 10 EUR) 200,34 EUR = 40,068

EUR. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý
má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie
t.j. zo sumy 200,34 EUR = 20,034 EUR. Pričom základom na jej určenie je výška vymoženého plnenia
(ustanovenie § 6 Vyhlášky). Popri odmene patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti aj
náhrada paušálnych výdavkov ako aj náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania

(ustanovenie § 21 Vyhlášky). Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych
výdavkov vo výške 60 EUR a v prípade splnenia vymáhaného nároku do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto
lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa
odseku 1 v rozsahu 50 %, zo sumy 60 EUR, t.j. 30 EUR. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor teda
trovy exekúcie vyčíslil správne. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh
povinného nie je dôvodný, nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o
zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti

exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v
spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

4/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces. Podotkol, že nenamietal pri VN č. 2261477013 jeho právoplatnosť a
vykonateľnosť, ale postupy oprávneného, ktorými dospel k uplatnenej výške nároku ako materiálnej
stránke vykonateľnosti. Tieto považoval za rozporné so zákonom na základe rozhodnutia Úradupre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 05.12.2022, s čím sa exekučný súd žiadnym
spôsobom nevysporiadal, a to vzhľadom na jeho deklarovaný právny názor o nemožnosti preskúmavať
exekučný titul. Súčasne, v prípade vymáhaného nároku oprávneného podľa VN č. 2261477013,

došlo k úhrade zdravotného poistenia vo výške 67,26 EUR dňa 24.01.2023, čo zodpovedá výške
stanovenej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako výške nedoplatku na poistnom
v RZ 2021. Táto skutočnosť však vzhľadom na právny názor exekučného súdu nebola absolútne
zohľadnená. Ak by exekučný súd dôsledne skúmal aj hmotnoprávnu stránku veci, resp. materiálnu
stránku vykonateľnosti, možno následnú úhradu považovať za okolnosť spôsobujúcu zánik vymáhaného

nároku. Pri namietanom VN č.2064599517 opätovne poukazoval na vecnú stránku, keď k splneniu
povinnosti (dňa 26.11.2020) došlo ešte v čase pred vznikom výkazu ako exekučného titulu, teda ešte
pred jeho vykonateľnosťou. V dôsledku uvedeného považoval tento výkaz za nespôsobilý exekučný titul.
Nakoľko zjavne došlo k administratívnej chybe a uhradenie tohto nároku nebolo evidované oprávneným,
a to aj napriek následne predloženému dôkazu zo strany povinného (výpis z účtu zo dňa 26.11.2020),
a ktorým sa súd nezaoberal z dôvodu svojho právneho názoru, nemožno to pripisovať v neprospech

povinného. Oba uvedené dôvody považoval za zákonné dôvody zastavenia exekúcie, pričom ním
predložené dôkazy - bankové výpisy a poštový poukaz, dostatočne hodnoverne preukazujú splnenie
odvodovej povinnosti. Z dôvodu právnej istoty dodatočne predložil aj úradne overené potvrdenia o
úhrade. V prípade oboch VN (č. 2261477013 a č.2064599517) považoval právny názor exekučného
súdu za rozporný so zákonom a ústavou. Nikde zo zákona totiž nevyplýva právo exekučného súdu

skúmať výhradne len procesnú stránku veci, teda len formálnu stránku vykonateľnosti a opomínať
hmotnoprávnu stránku veci teda materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd mal skúmať aj okolnosti, ktoré
boli podkladom pre vydanie výkazu ako exekučného titulu, ktoré povinný preukazoval Rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a výpismi z účtov potvrdzujúcich následne plnenie
vo výške určenej týmto úradom, a to pri VN č. 2261477013 a pri VN č. 2064599517 výpisom z účtu

o úhrade pred vykonateľnosťou tohto výkazu. Pri svojom právnom názore sa odvolával na judikát -
uznesenie Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp.zn. II. ÚS 545/2010-15, v zmysle ktorého je exekučný
súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodov, pre ktoré by bolo už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak

môže urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu. Exekučný súd je teda predovšetkým povinný skúmať
podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, či je
spôsobilým titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a to nielen po formálnej, ale aj materiálnej
stránke,tedahmotnoprávnej,alevichsúladeakomplexnosti,pričomtotoskúmaniejepovinnýrealizovať
v každom štádiu exekučného konania.

5/ Povinný mal za to, že ak boli pochybnosti namietané v štádiu podania návrhu na zastavenie
konania, exekučný súd sa mal v zmysle toho vysporiadať a skúmať zákonnosť výkazov komplexne,
v zmysle uplatnených námietok a nie preniesť kompetencie na skúmanie hmotnoprávnej stránky na
základný súd. Exekučný súd mal teda riadne skúmať či sú splnené materiálne podmienky pre vedenie

exekučného konania a teda zákonnosť výkazu nedoplatkov, čo do stanovenia výšky odvodov na
verejnom zdravotnom poistení, pričom povinný si následne svoju povinnosť dodatočne, po vzniku
exekučného titulu splnil dňa 24.03.2022, čím vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný
má za to, že teda neexistuje spôsobilý exekučný titul v prípade oboch výkazov. Naďalej trval na uplatnení
ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, kedy nesprávny výpočet uplatneného nároku možno

pričítať oprávnenému a súčasne chybe oprávneného pri administrácii a evidencii uhradeného poistného,
čobymalobyťdôvodomnazastavenieexekúcie.TotoustanovenieExekučnéhoporiadkujestáleúčinné,
pričom trovy by mali byť upravené v zmysle ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade VN č.
2064599517 podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, avšak hradené vždy oprávneným. Na základe
vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.

6/ Oprávnený uviedol, že VN č. 2261477013 zo dňa 20.4.2022 bol vystavený za obdobie od 2021/09 do
2022/02 na sumu 180,19 EUR a poplatok za vystavenie VN 10,00 EUR. Povinnému bol VN doručovaný
preukazným spôsobom - doporučene do vlastných rúk v zmysle § 17b zákona č. 580/2004 Z.z. a
bol prevzatý dňa 11.5.2022. V lehote 15 dní neboli podané námietky proti VN, VN tak nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.5.2022. Povinný doručil námietky elektronicky prostredníctvom
e-mailu voči VN po lehote a dňa 01.06.2022 oprávnený prijal ich originál v písomnej forme, na ktoré
oprávnený dňa 9.6.2022 zaslal povinnému vyjadrenie doporučene do vlastných rúk a ktoré povinná
prevzala dňa 20.6.2022. VN č. 2064599517 bol vystavený za obdobie od 2019/01 do 2019/12 na sumu15,56 Eur. VN bol doručovaný doporučene do vlastných rúk a bol prevzatý 26.11.2020. V lehote 15 dní
neboli podané námietky proti výkazu nedoplatkov, VN tak nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2020 a
vykonateľnosť dňa 27.1.2021. V návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vykonanie exekúcie

bola suma pohľadávky 15,56 EUR kompenzáciou s preplatkom z RZ 2020 vo výške 5,41 EUR ponížená
na sumu 10,15 EUR. VN 2263622017 bol postúpený na UDZS, ktorý potvrdil správnosť výpočtu RZ
2021. Celkový výsledok RZ 2021 je vo výške 187,07 EUR. Nakoľko už bol vydaný VN 2261477013,
ktorý zahŕňal aj obdobie 09/2021 - 12/2021 vo výške 119,81 EUR, uvedené bolo zohľadnené vo VN z
RZ 2021 a celkový výsledok vo VN z RZ 2021 bol upravený (ponížený) o už predpísaný nedoplatok v

13-tkovom VN, teda na sumu 67,26 EUR. Na základe vyjadrenia v Rozhodnutí UDZS: „Predsedníčka
úradu nespochybnila námietku platiteľa poistného, že počas poberania rodičovského príspevku, resp.
materskej dovolenky nie je povinný platiť poistné, nakoľko je poistencom štátu a pre upresnenie dodáva,
že v období od 16.03.2021 do 27.09.2021 za platiteľa poistného štát odvádzal preddavky na poistné.
Predsedníčka úradu dodáva, že na platiteľa poistného sa vzťahuje § 11 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.
z., z ktorého vyplýva, že poistenci štátu sú povinní z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b zákona

č. 580/2004 Z. z. platiť poistné podľa § 13, ktoré sa potom zúčtujú v ročnom zúčtovaní“, UDZS potvrdil
výpočet nedoplatku v RZ 2021, ktorý bol vypočítaný z príjmu uvedeného v daňovom priznaní, ktoré
platiteľka podala za rok 2021. Oprávnený k tvrdeniu povinnej, že došlo k úhrade zdravotného poistenia
vo výške 67,26 Eur dňa 24.01.2023 podľa VN č. 2261477013 uviedol, že dňa 24.01.2023 prijal platbu
poštovou poukážkou vo výške 67,26 EUR s VS 8353156185, ktorú priradil na VN č. 2263622017 zo

dňa 09.07.2022. Ďalej uviedol, že v zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 580/204 Z.z. Platiteľ poistného je
povinný pri platení poistného platbu identifikovať variabilným symbolom určeným zdravotnou poisťovňou
a pri platení preddavku na poistné po lehote splatnosti aj špecifickým symbolom; špecifický symbol je
číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení nedoplatku na
poistnom (ďalej len "nedoplatok") platiteľ poistného je povinný platbu identifikovať variabilným symbolom

a špecifickým symbolom určeným zdravotnou poisťovňou. Ak platiteľ poistného neidentifikuje platbu
podľa prvej vety alebo druhej vety, spôsob zaevidovania a priradenia platby k rozhodujúcemu obdobiu
určí zdravotná poisťovňa, ak nie je možná jej jednoznačná identifikácia. Povinná nedoložila žiadne
relevantné doklady, ktoré by menili výšku pohľadávky vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní a
neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná
a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11/ Podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v

časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného je len čiastočne dôvodná.

13/ Exekúcia sa vykonáva na podklade dvoch exekučných titulov: VN č. 2064599517 z 10.11.2020
a VN č. 2261477013 z 20.04.2022, ktoré vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. Povinný sa
bránil tvrdeniami, že exekučný súd mal skúmať nárok priznaný VN č. 2261477013 po materiálnej, resp.
hmotnoprávnej stránke, keďže výšku plnenia považoval za nesprávnu a v súvislosti s VN č. 2064599517

uviedol, že povinnosť splnil ešte dňa 26.11.2020, čo preukazoval výpisom z účtu zo dňa 26.11.2020.

14/ Ako dôvodnú súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa splnenia povinnosti uloženej VN č. 2064599517.
Povinný tvrdil, že dlh na poistnom vyrubený uvedeným VN splnil, keď ho dňa 26.11.2020 uhradil, čopreukazoval výpisom z účtu. Z výpisu súd zistil, že povinný dňa 26.11.2020 uhradil sumu 15,56 EUR,
pričom pri platbe uviedol nedoplatok na zdravotnom poistení bez uvedenia referencie platiteľa (VS).
Uvedenú platbu, vzhľadom k tomu, že nebola identifikovaná, hoci v zmysle § 15 ods. 5 zákona č.

580/2004 Z.z. bol povinný ako platiteľ povinný identifikovať ju variabilným symbolom, priradil oprávnený
na VN č. 2263622017 zo dňa 09.07.2022. Túto sumu tak nepovažoval za úhradu nároku priznaného
VN č. 2064599517. Od povinného si však v exekúcii neuplatňoval celú sumu 15,56 EUR, ale len vo
výške 10,15 EUR (po odpočítaní preplatku z RZ 2020 vo výške 5,41 EUR). Sudca však, vychádzajúc zo
znenia ustanovenia § 15 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z., posúdil, že oprávnený ako zdravotná poisťovňa

mohol v prípade nepriradenia variabilného a špecifického symbolu k platbe poistného platiteľom, sám
zaevidovať a priradiť platbu k rozhodujúcemu obdobiu len vtedy, ak nebola možná jej jednoznačná
identifikácia. Súd mal za to, že i napriek absencii údajov o VS a ŠS pri platbe poistného, bolo možné ju
jednoznačne identifikovať podľa výšky sumy, ktorá sa zhodovala s výškou dlžného nedoplatku určeného
VN č. 2064599517, poznámkou pri účele platby „nedoplatok na zdravotnom poistení“ a tej skutočnosti,
že platba predchádzala obdobiu, na ktoré oprávnený platbu priradil (povinný vykonal úhradu v novembri

2020 a priradené obdobie bolo obdobie roka 2021), t.j. v čase úhrady mohlo byť oprávnenému zrejmé,
že sa jedná o úhradu nedoplatku poistného, ktoré v tom čase evidoval (oprávnený netvrdil, že by v
novembri 2021 mal voči povinnému inú pohľadávku). Vzhľadom na uvedené tak súd vyhodnotil, že
povinný preukázal, že ešte pred začatím uhradil dlh vyplývajúci z VN č. 2064599517, ktorý si oprávnený
v exekúcii uplatnil v sume 10,15 EUR, čím bol naplnený dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1

písm. a/ Exekučného poriadku. Preto sudca sťažnosti čiastočne vyhovel a postupom podľa § 250 ods.
2 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu v časti 10,15 EUR zastavil.

15/ V súvislosti s VN č. 2261477013 sa povinný domáhal takej ochrany, ktorú mu exekučný súd
nemôže poskytnúť. Jeho požiadavka, aby sa exekučný súd zaoberal aj skutočnosťami, ktoré vznikli

pred vydaním exekučného titulu, súd považoval za nesprávnu a v rozpore so zákonom a zaužívanou
súdnou praxou (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, R 9/1950, rozhodnutie Ústavného súdu SR,
č.k. III. ÚS 41/2011-31 z 03.05.2011, a pod.). Exekučný totiž nie je oprávnený preskúmavať vecnú
(hmotnoprávnu) správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych
záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Pokiaľ povinný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu

SR, sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 09.12.2010, ani z neho nemožno vyvodiť také závery. Povinný si nesprávne
zamieňa pojmy hmotnoprávny prieskum a prieskum materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Kým na hmotnoprávny (vecný) prieskum exekučného titulu nie je exekučný súd oprávnený, prieskum
materiálnej stránky vykonateľnosti je naopak povinný vykonať, a na takúto právomoc exekučného súdu
odkazovalo i uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu

predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného,
povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a
jeho rozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (rozhodnutie NS SR,
sp. zn. 4Cdo 95/2010). Inak povedané, exekučný súd mohol skúmať len to, či účastníci označení
v rozhodnutí skutočne existujú, či sú dostatočne individualizovaní, pričom tieto náležitosti exekučný

titul spĺňal, rovnako ako spĺňal ďalšie predpoklady materiálnej vykonateľnosti - presné stanovenie
rozsahu a obsahu povinností (povinnosť povinného uhradiť sumu 190,19 EUR, z toho 180,19 EUR
ako suma preddavkov na poistné a 10 EUR ako poplatok). Z uvedeného vyplýva, že do prieskumu
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nepatrí posudzovanie správnosti výšky plnenia, ktoré bolo
exekučným titulom priznané, inak by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť

opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné
pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v
základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Osvedčený právny stav nemôže

byť v exekúcii prehodnotený. Či je výška plnenia v právoplatnom rozhodnutí správna alebo nie, je
pre exekučné konanie bezpredmetné (nie je dôvodom zastavenia exekúcie ani podľa § 61k ods. 1
písm. d/ Exekučného poriadku; zákon i súdna prax za také dôvody považuje premlčanie, nedostatok
hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, neexistencia exekučného titulu,
exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne

vykonateľné a pod.). Obranu vo vzťahu k výške nedoplatku mohol povinný využiť len v nachádzacom
konaní (v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul). Povinný síce podal voči VN č. 2261477013
námietky, avšak podal ich oneskorene, čo v exekučnom konaní ani nepopieral. Povinný tak po doručení
výkazu nedoplatkov nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria lenbdelým“ (pozorným ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane
využitia možnosti podania opravných prostriedkov. Ak povinný podal voči inému výkazu nedoplatkov
(VN č. 2263622017 zo dňa 09.07.2022, ktorý však nie je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní) námietky a Úrad pre dohľad im vyhovel, neznamená, to, že také rozhodnutie má vplyv na iné,

už právoplatné rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní.
Vzhľadom na uvedené sa vyšší súdny úradník nemohol v napadnutom uznesení zaoberať správnosťou
výšky vymáhanej pohľadávky, priznanej VN č. 2261477013.

16/ Plneniami povinného po začatí exekúcie (úhrada zo dňa 24.03.2022), sa súd nezaoberal, nakoľko
také plnenia nepredstavujú dôvod zastavenia exekúcie. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/

Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného
titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu
musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje
ukončenieexekúcieipsofacto,pričomexekučnýsúdztohtodôvoduuznesenieozastaveníexekúcie(ani
čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o

vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie podľa, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a
žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. V prípade splnenia celého vymáhaného nároku súdny
exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku. Nakoľko povinný
plnil sumu priznanú exekučným titulom až po začatí exekúcie, také plnenie nebolo dôvodom zastavenia
exekúcie súdom, ale považuje sa za plnenie v rámci exekučného konania (výkon exekúcie), za ktoré

patrí súdnemu exekútorovi odmena (§ 61f ods. 1 v spojení s § 199c ods. 4 Exekučného poriadku),
ktorú platí povinný podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku. Keďže nedošlo k zastaveniu exekúcie (v
celosti), exekúcia je vedená dôvodne a povinný má povinnosť uhradiť aj trovy exekútora.

17/ Keďže súd exekúciu zastavil len čo do sumy 10,15 EUR, vo zvyšnej časti sťažnosť v súvislosti

s obranou, ktorou povinný namietal skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu a
skutočnosti týkajúce sa úhrad, ktoré vykonal po začatí exekúcie, ktorá nemohla byť z vyššie uvedených
dôvodov súdom posúdená ako relevantná v zmysle ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
nepovažoval za dôvodnú a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol, tak ako je uvedené vo výroku
II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 5, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.