Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/2117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122385075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122385075.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Marián E. - E., Q. XX, XXX XX Q., H.: XX
XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, Kuzmányho 57, 040 01 Košice - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 31 262 961, proti povinnému: Investičná Správcovská s.r.o., Popradská 56, 040
01 Košice, IČO: 44 484 011, o vymoženie 7 612,20 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Ing. Bohumil Husťák, Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 17 072 735, pod sp. zn. 64EX 685/2022,

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/2117/2022 zo dňa 13.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 157,43 eur,
ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.01.2023 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2 a ods. 5, § 61l ods. 3
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konštatoval, že
povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý ale nebol dôvodný. Uviedol,

že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku jednostranným
započítaním pohľadávok pred začatím exekúcie.

2/ Exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn.
31Cb/59/2019 zo dňa 06.9.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, č.k.4Cob/3/2022-248 zo dňa 17.05.2022. Žalobcovi bola exekučným titulom

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní oprávnenému) sumu vo výške 7 612,20 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 612,20 eur od 01.12.2018 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Vyšší súdy úradník v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Zánik
pohľadávky započítaním je upravený v § 580 OZ, pričom v § 61e Exekučného poriadku, v znení účinnom
od 01.04.2017, právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a

povinného, po začatí exekúcie obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na
pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t. j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného
voči oprávnenému. Inak povedané, § 61e Exekučného poriadku pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby
k započítaniu došlo „až po začatí exekúcie“, pričom „začatím exekúcie“ sa rozumie až „doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie exekútorovi“ v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a aby
povinný predložil vykonateľný exekučný titul, v ktorom je povinnému priznaná započítavaná pohľadávka.

Pokiaľ by k započítaciemu prejavu došlo „pred začatím exekúcie“, nemožno postupovať podľa §
61e Exekučného poriadku. Na započítací prejav, ktorý bol uskutočnený pred začatím exekúcie saustanovenie § 61e Exekučného poriadku nevzťahuje. Preto musí v takomto prípade exekučný súd
vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov na vymáhanú pohľadávku.
Vo vzťahu k započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného sa však vyžaduje, aby táto pohľadávka

oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa vymáha v exekúcii, bola dostatočne preukázaná. V dôsledku
uvedeného sa tak na povinného kladú vyššie nároky pri preukazovaní svojej pohľadávky tak, aby záver
o danosti pohľadávky povinného, ktorú uplatňuje k započítaniu, bol jednoznačný, pretože záver o tom,
že došlo k započítaniu má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 - 40 zo dňa 22. 06.2021).

3/ Preskúmaním spisového materiálu spolu s predloženými dôkazmi mal vyšší súdny úradník za
preukázané, že vymáhanú pohľadávku povinný mienil započítať úkonom - „Započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom zo dňa 14.03.2022“ voči svojej pohľadávke vo výške 45 367,52 eur,
titulom neuhradenej faktúry č. FV220005 so splatnosťou dňa 14.03.2022. S poukazom na uvedené
konštatoval, že k započítaciemu prejavu zo strany povinného došlo v čase pred vydaním rozsudku

odvolacieho súdu (Krajského súdu v Košiciach, č.k.4Cob/3/2022-248 zo dňa 17.05.2022). Dôvodom
podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho
vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre
pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné

(vyhľadávacie),vktoromsaposkytujeprocesnáochranaohrozenémualeboporušenémusubjektívnemu
právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné) konanie, v ktorom dochádza k
uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou
stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania
nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je

priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný
namieta vyššie uvedené a ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, tá mala byť zo
strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom
konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.

4/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol i ďalšie skutočnosti, ktoré mali preukazovať
nedôvodnosť priznaného nároku oprávneného (prehlásenie Ing. Kristana, že nebol oprávnený dielo
prevziať či odborné vyjadrenie k vadám diela), a ktoré majú byť prejednané v rámci dovolacieho konania.
Tieto námietky však vyšší súdny úradník neskúmal, keďže exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,

ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia
iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti
právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou
exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných
konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými

exekučnými titulmi. Pokiaľ ide o podanie dovolania tu súd poukazuje na Exekučný poriadok, ktorý síce
nešpecifikuje, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, avšak z dôvodovej
správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) či konštantnej judikatúry
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým
patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného

práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného
titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne
vykonateľné a pod.), a iné. S určitosťou medzi dôvody na zastavenie exekúcie nemožno zaradiť
dovolanie, ktoré nemá suspenzívny účinok, a teda skutočnosť, že povinný podal dovolanie nespôsobuje
nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu,

preto takéto podanie nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený.

5/ V prípade, že by dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), taká skutočnosť by mala

za následok vydanie upovedomenia o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku súdnym exekútorom. Súdu však nebolo preukázané rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade
vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý by odôvodňoval postup podľa § 61h Exekučného poriadku,
teda odklad exekúcie do času, kým nebude rozhodnuté o samotnom dovolaní. Tak ako podaniedovolania, tak aj prípadné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nie je prekážkou
vo vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. exekučných titulov, a preto súd nepovažuje tento dôvod
povinného na zastavenie exekúcie za opodstatnený. Nad rámec uvedeného súd dopĺňa, že povinný ani

len nepreukázal podanie dovolania.

6/ Vyšší súdny úradník po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a
návrhom povinného na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie
si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia

a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani
o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie
exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany
povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd
preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

7/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, nakoľko nesúhlasil so záverom súdu, že nepreukázal zánik
vymáhanej pohľadávky. Zopakoval, že k započítaniu jeho pohľadávky došlo jednostranným právnym
úkonom 14.3.2022, teda pred začatím exekúcie a preto nie je možné v danom prípade dotknuté
ustanovenie § 61e Exekučného poriadku aplikovať. Mal za to, že došlo k splneniu všetkých náležitosti

a právne účinky započítania nastali, a to ešte pred začatím exekučného konania, keď sa pohľadávky
stretli a súčasne boli splnené všetky predpoklady pre započítanie: vzájomnosť pohľadávok, plnenie
rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu (z jeho
obsahu bolo zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej
pohľadávke veriteľa). Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

20.12.2011, sp. zn. 6 M Cdo 12/2010, podľa ktorého povinný má právo po doručení upovedomenia o
začatí exekúcie podať na súd v stanovenej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých môže okrem iného
uvádzaťajto,žepozačatíexekúciedošlokzánikuvymáhanéhonároku.Zánikjudikovanéhoprávamôže
nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Povinný
teda môže namietať, že zánik vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky s

vymáhanou. Poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo 3799/2007 z 24.02.2010:
„Námietka započítania je adresný jednostranný (prípadne dvojstranný) hmotnoprávny úkon ktorým ten,
kto takýto úkon vykonal, prejavil vôľu k započítaniu svojej pohľadávky voči pohľadávke toho, komu
je úkon adresovaný. Forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné
náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká

pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Zánik započítaných
pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, nastane okamihom, keď sa stretli.“, a na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.04.2006, sp. zn. 1Obdo V 13/2005, podľa ktorého nemožno súhlasiť s
právnymnázoromodvolaciehosúdu,žespornápohľadávkasastanepohľadávkouažrozhodnutímsúdu.
Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu

alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový
vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká
spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie
až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už
existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie

odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).

8/ Na základe uvedeného mal za to, že zánik pohľadávky jednoznačne preukázal započítacím úkonom
zo dňa 14.3.2022. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť potom, keď sa

pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy
dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa tieto navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 11/2008 zo dňa 26.05.2010). Napriek podrobnej úprave započítania
je použitie započítania častokrát v praxi spojené s jeho nepochopením zo strany podnikateľov. Častým

omylom je domnienka, že započítanie je možné len so súhlasom druhej strany, alebo, že započítanie
v súdnom spore, či dokonca už v prebiehajúcom exekučnom konaní nie je možné. Preto navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a zastavil exekúciu, pretože pohľadávka
oprávneného zanikla.9/ Oprávnený navrhol sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania za
vyjadrenie k sťažnosti. Povinný podľa neho celkom odvážne tvrdí, že nemožno súhlasiť s právnym

názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Zvyšok
odôvodnenia sťažnosti predstavovala právna teória upravujúca predpoklady započítania, vrátane
judikatúry slovenských i českých súdov, ktorá však vo vzťahu k dotknutému exekučnému konaniu nie
je relevantná. Oprávnený preto považoval celú sťažnosť povinného za vecne prázdnu, bez náležitého
argumentačného a racionálneho základu s absenciou v jeho prospech stojaceho práva. Mal naďalej za

to, že žalovanému, žiadna pohľadávka titulom zmluvnej pokuty s omeškaním odovzdania diela nikdy
nevznikla. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj rozhodnutia, ktoré v konaní predložil ako exekučný titul
(rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 31Cb/59/2019 zo dňa 6.9.2021 a rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, zo dňa 17.5.2022, sp. zn. 4Cob/3/2022). Obe zhodne uviedli, že k omeškaniu s dodaním
diela nedošlo a toto bolo dodané včas, a to tak ako to bolo v predzmluvnom vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným objednávkou dohodnuté. Žalovaný si teda započítal neexistujúcu pohľadávku bez právneho

titulu. Preto sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou exekučného súdu v napadnutom uznesení
a poukázal i na argumentáciu súdu (vyššieho súdneho úradníka) v (inom) exekučnom konaní, sp.
zn.14Ek/2192/2022, resp. 64EX 874/22, kde exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Košice
II, sp. zn. 31Cb/59/2019-266 zo dňa 2.8.2022, ktorým súd rozhodol o výške trov konania, a ktoré
sa predmetného exekučného konania bezprostredne týka. Exekučný súd vo svojom rozsiahlom

odôvodnení k tvrdenia povinného, okrem iného uviedol: „„Predpokladom pre kvalifikované uplatnenie
inštitútu započítania pohľadávky povinným je existencia pohľadávky priznanej, judikovanej súdom,
prípadne pohľadávky uznanej dohodou účastníkov právneho vzťahu, prípadne iným uznaním takejto
pohľadávky, alebo ak túto pohľadávku druhá strana nepopiera. V uvedenom prípade nemohlo dôjsť k
platnému jednostrannému započítaniu pohľadávky, nakoľko existuje dôvodná pochybnosť o výške ako

aj o samotnej existencii pohľadávky uplatnenej povinným voči oprávnenému, pohľadávka povinného
nebola priznaná súdom, resp. nebola ako záväzok uznaná oprávneným, čoho právnym následkom je
skutočnosť, že nespôsobilú pohľadávku nie je možné prostredníctvom započítacieho prejavu použiť ako
okolnosť spôsobujúcu zánik vymáhaného nároku. Súd konštatuje, že k zániku pohľadávky oprávneného
jednostranným započítaním nedošlo, a exekúcia je naďalej dôvodná.“ Oprávnený považuje predmetné

rozhodnutie za zákonné a správne. Oprávnený si zároveň v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku,
uplatňuje ďalšie trovy exekúcie, ktoré mu v spojení s podaním návrhu na zastavenie exekúcie zo strany
povinného v konaní vznikli.

10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
zaporušeniečinerešpektovaniejehopráv.Pretonapodporusprávnostinapadnutéhorozhodnutiasudca
už len dopĺňa nižšie uvedené.

16/ Povinný v sťažnosti opakovane tvrdil, že došlo k zániku vymáhanej pohľadávky na základe
jednostranného započítania, vykonaného započítacím úkonom dňa 14.03.2022. Svoje tvrdenia zakladal
na právnej teórii týkajúcej sa predpokladov jednostranného započítania a rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR (ale i rozsudok NS ČR). V prvom rade súd uvádza, že námietka povinného o nemožnosti
použitia ustanovenia § 61e Exekučného poriadku na prejednávanú vec, nie je namieste, nakoľko

rozhodnutievyššiehosúdnehoúradníkanebolonatomtoustanovenízaložené(nebolonosnýmdôvodom
zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie). Naopak, vyšší súdny úradník poukázal, že námietka
jednostranného započítania je možná, ak k nemu došlo ešte pred začatím exekučného konania, avšak
posudzovanietakéhozapočítaniasariadiprísnejšíminárokminapovinného,ktorýmusípreukázaťnielen
vykonanie započítacieho úkonu, ale najmä nespornú existenciu svojej započítavanej pohľadávky. Je

tomu tak preto, že záver exekučného súdu, voči ktorého rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok, o tom, že došlo k započítaniu a teda k zániku pohľadávky oprávneného, má závažný
dopad práve na oprávneného, ktorý na rozdiel od povinného disponuje exekučným titulom, t.j. jeho
pohľadávka bola judikovaná súdom (jej existencia a výška bola súdom aprobovaná, deklarovaná).
Exekučný súd nemá vytvorený priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania, a to i z dôvodu,

že v exekučnom konaní sa neuplatňujú ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného útoku, ani o
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii (§ 200 Exekučného poriadku). Exekučný
súd preto neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky v sporných prípadoch,
ktorým je i táto exekučná vec, pretože oprávnený popiera existenciu pohľadávky, ktorú povinný započítal
na judikovanú pohľadávku oprávneného. Vyšší súdny úradník správne poukázal na to, že exekučný

súd prihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky najmä vtedy, ak nejudikovanú
pohľadávku protistrana uzná, resp. ak ju nepopiera alebo ak ide o nesporné prípady, keď nejudikovaná
pohľadávka je v konaní preukázaná s dostatočnou istotou oproti judikovanej pohľadávke, čo vychádza
i z aktuálne platnej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 359/2020 zo dňa 22.06.2021).

17/ Započítavaná pohľadávka povinného mala vzniknúť z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie s
odovzdaním diela, na ktorú vystavil faktúru č. FV220005 zo dňa 28.02.2022. K existencii nároku
na zmluvnú pokutu zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie predložil prehlásenie Ing. Kristana
preukazujúce, že nebol oprávnený dielo prevziať a odborné vyjadrenie k vadám vykonaného diela. K
tomu oprávnený uviedol, že povinnému nikdy žiadna pohľadávka titulom zmluvnej pokuty s omeškaním

odovzdania diela nevznikla, čo potvrdzujú aj rozhodnutia, ktoré sú v tejto veci exekučným titulom.
Súd nahliadnutím do rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 31Cb/59/2019 zo dňa 06.09.2021 a
rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/3/2022 z 17.05.2022, na podklade ktorých sa vedie
toto exekučné konanie zistil, že súdy sa zaoberali práve otázkami riadneho ukončenia a odovzdania
diela. Pritom prijali záver, že povinný (v postavení žalovaného v základnom konaní) neuniesol dôkazné

bremeno, že Ing. Kristan nebol za žalovaného oprávnený prevziať dielo a tiež nepreukázal, že dielo
nezodpovedalo projektovej dokumentácii, ani že malo vady (pričom súdy sa v základnom konaní
vysporiadali i s odborným vyjadrením, ktoré žalovaný predložil, tak, že na neho pri vyhodnocovaní
dôkazov vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania neprihliadli).

18/ Možno preto uzavrieť, že o existencii pohľadávky na zmluvnú pokutu, ktorú si povinný jednostranne
voči pohľadávke oprávneného započítal, existujú vážne pochybnosti, a to i s poukazom na obsah
rozhodnutí, ktoré sú v tejto veci exekučným titulom. Keďže je už samotná existencia pohľadávky
povinného na zmluvnú pokutu sporná, pre zánik pohľadávky jednostranným započítaním, na ktoré by
exekučný súd prihliadol, nepostačovali tvrdenia povinného, že sa pohľadávky stretli a boli splnené všetky

predpokladynazapočítanie(vzájomnosťpohľadávok,plnenierovnakéhodruhu,spôsobilosťpohľadávok
na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu), a to ani s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp, zn. 6MCdo 12/2010, 1MCdo 11/2008 a ani rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo
3799/2007.Uvedenérozhodnutianepojednávalio(jednostrannom)započítanípohľadávokvexekučnomkonaní, ktoré sa vedie podľa predpisov účinných od 01.04.2017 (rozhodnutie sp. zn. 6MCdo 12/2010
sa týkalo exekučného konania vedeného podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ktoré sa
riadi odlišnými pravidlami ako toto exekučné konanie; ostatné rozhodnutia boli vydané v nachádzacom

konaní). Preto exekučný súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by mala za následok zánik vymáhaného
nárokupodľa§61kods.1písm.a/Exekučnéhoporiadku,úkonjednostrannéhozapočítanianespôsobilej
pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť ešte pred začatím exekučného konania. Tvrdeniu povinného, že jeho
pohľadávka na zmluvnú pokutu existuje aj keď nebola priznaná rozsudkom (pretože rozsudky majú len
deklaratórnu povahu k čomu odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Obdo V 13/2005), musí

súd oponovať, pretože rozsudok súdu môže deklarovať i to, že žalovaná pohľadávka (či už jej výška
alebo nárok na ňu) nie je daná (neexistuje), v prípade zamietnutia žaloby. Ak povinný má i naďalej za to,
že jeho pohľadávka existuje, prípadne, že pohľadávka oprávneného zanikla jednostranným započítaním
s pohľadávkou povinného, na ktoré exekučný súd neprihliadol, môže povinný uplatniť svoj nárok v
osobitnom konaní pred všeobecným súdom.

19/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP
zamietol sťažnosť povinného ako nedôvodnú.

20/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie

exekúcie.

23/ Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si v rámci vyjadrenia k
sťažnosti povinného uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinného. Exekučný
poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v

exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na
jehozastupovanie.Ustanovenie§199dods.1Exekučnéhoporiadkuďalejupravujepravidláichnáhrady.
Keďže si ich oprávnený nevyčíslil, súd mu na základe zásady úspechu priznal nárok na náhradu trov
vyplývajúci zo spisu. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 7 612,20 eur), priznal sudca oprávnenému
podľa § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo
výške 118,67 eur a 12,52 eur ako režijný paušál za rok 2023 + 20% DPH, t.j. 26,24 eur. Trovy exekúcie
oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 157,43 eur priznané mu týmto rozhodnutím
budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po

právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 5, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.