Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/41/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5123201451.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyo, v právnej veci navrhovateľa:
R. B. DEVELOPMENT SK, s.r.o., so sídlom Bytčianska 499/130, 010 03 Žilina, IČO: 53 827 872, právne
zastúpeného Mgr. Michaelou Jakubcovou, advokátkou, so sídlom Q. XXX/XX, XXX XX M., IČO: 54 143
934, proti odporcovi: Y. M., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. XXXX/XX, XXX XX M., právne
zastúpenému Mgr. Pavlínou Jancovou, advokátkou, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO:
42 224 608, o nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 vo výrokoch I., IV. a V. zrušuje
a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

Odvolanie odporcu proti výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa
09.03.2023 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 09.03.2023 Okresný súd Martin pod č. k. 6C/13/2023-34
výrokom I. zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa
na nehnuteľnostiach, a to pozemok parcela C-KN č. 166/92 - orná pôda o výmere 847 m2
a pozemok parcela C-KN č. 166/93 - orná pôda o výmere 900 m2, zapísaných na LV č. XXX, vedeným
Okresným úradom J., katastrálny odbor, pre katastrálne územie X., obec X., okres J., za účelom
zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 81.764,50 eur s príslušenstvom. Výrokom
II. vo zvyšnej časti návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Výrokom III. návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Výrokom V. uložil navrhovateľovi, aby na Okresný súd Žilina podal proti odporcovi
žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 81.764,50 eur s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Podľa odôvodnenia označeného uznesenia navrhovateľ podal dňa 15.02.2023 Okresnému súdu
Žilina návrh, ktorým navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť
nenakladať so svojím právom previesť vlastnícke právo k pozemkom na tretiu osobu:
- pozemok parcela C-KN č. 166/92 - orná pôda o výmere 847 m2,
- pozemok parcela C-KN č. 166/93 - orná pôda o výmere 900 m2,
- pozemok parcela C-KN č. 166/94 - orná pôda o výmere 870 m2,
- pozemok parcela C-KN č. 166/95 - orná pôda o výmere 833 m2 a
- pozemok parcela C-KN č. 166/96 - orná pôda o výmere 796 m2, zapísaných na LV č. XXX,
vedených katastrálnym odborom Okresného úradu J. pre okres J., obec X., katastrálne územie X.
(ďalej len „nehnuteľnosti“), a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, alebo uložiť
odporcovi povinnosť zdržať sa konania prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, svojím právom

previesť vlastnícke právo k pozemkom - nehnuteľnostiam, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Odporcovi v rámci toho navrhol v oboch prípadoch uložiť povinnosť do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. Zároveň navrhol zriadiť
k nehnuteľnostiam zabezpečovacie opatrenie - záložné právo v prospech navrhovateľa, a to za
účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2022 vo výške 81.764,50 eur
s príslušenstvom. Odporcovi v rámci toho navrhol uložiť povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia o zriadení záložného práva podať žalobu vo veci samej.
Navrhovateľ poukázal na Kúpnu zmluvu zo dňa 10.10.2022, ktorú uzatvoril ako predávajúci s odporcom
ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností (ďalej aj len „kúpna zmluva“), pri dojednaní
povinnosti odporcu zložiť štvrtú časť kúpnej ceny
vo výške 81.764,50 eur do 31.01.2023 do notárskej úschovy. Túto povinnosť si odporca nesplnil.
Lustráciou v Katastri nehnuteľností navrhovateľ zistil, že na LV č. XXX je vyznačená plomba na
základe V-523/2023 (Kúpna zmluva), pričom ide o nový list vlastníctva po zápise vlastníckeho práva
navrhovateľa. Navrhovateľ má obavu, že pokiaľ by súd nerozhodol o neodkladnom opatrení, resp.
zabezpečovacom opatrení, mohlo by to ohroziť jeho pohľadávku 81.764,50 eur.

3. Okresný súd Žilina návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia dňa 16.02.2023 s poukazom na úpravu podľa § 20 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa § 43 ods. 1 CSP postúpil Okresnému súdu Martin
ako súdu výlučne miestne príslušnému. Okresný súd Martin skonštatujúc, že zabezpečovacie opatrenie
má vždy prednosť pred neodkladným opatrením v tom zmysle, že sa neodkladné opatrenie uplatní,
pokiaľ sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zároveň vo vzťahu k tejto časti v bode 10. odôvodnenia svojho rozhodnutia
skonštatoval, že nebola relevantným spôsobom osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia
spočívajúceho v zákaze prevodu vlastníckeho práva a zdôraznil, že navrhovateľ sa mieni domôcť len
zaplatenia zvyšnej kúpnej ceny, teda peňažnej pohľadávky. Návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel sčasti a nariadil ho v rozsahu, ako vyplýva z výroku
I. a vo zvyšnej časti návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia výrokom II. zamietol.
Vo vzťahu k osvedčeniu existencie a trvania nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, teda pokiaľ ide o právo navrhovateľa na zaplatenie
peňažnej pohľadávky v sume 81.764,50 eur, ktorá zodpovedá 4. časti kúpnej ceny, vychádzal súd prvej
inštancie z obsahu kúpnej zmluvy, a to konkrétne z čl. IV. bod 2., 2.1. Uviedol, že odporca, hoci je na
základe kúpnej zmluvy vlastníkom nehnuteľností, uvedenú pohľadávku (4. časť kúpnej ceny vo výške
81.764,50 eur) neuhradil a vo vzťahu k nehnuteľnostiam je vyznačená plomba. Súd prvej inštancie
zohľadnil výšku zabezpečovanej pohľadávky a vyslovil, že za primerané považuje zabezpečenie len
prostredníctvom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia k dvom pozemkom. Zároveň však v tejto časti
prihliadal
na výšku celkovej kúpnej ceny v sume 233.530,- eur a skonštatoval, že dva pozemky sú dostatočné
na zabezpečenie pohľadávky, nakoľko v opačnom prípade by bolo neprimerane zasiahnuté do
majetkových práv odporcu, ktorý už uhradil 65 % kúpnej ceny a v nadväznosti na to návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odporca včas odvolanie, ktorým napadol všetky výroky
uznesenia. V obsahu odvolania tvrdí, že vo veci konal nepríslušný súd, nakoľko vecne a miestne
príslušným súdom je Okresný súd Žilina, v ktorej časti poukázal
na úpravu podľa § 13, § 14 CSP. Návrh bol podaný na Okresný súd Žilina, pričom konaním vo veci
samej je konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky, pre ktoré je daná všeobecná miestna príslušnosť
Okresného súdu Žilina podľa trvalého pobytu odporcu. Z návrhu nie je možné vyvodiť, že sa spor týka
vecného práva k nehnuteľnosti. Aj výrokom V. bola uložená povinnosť podať žalobu o zaplatenie sumy
81.764,50 eur na Okresný súd Žilina. Poukázal
na závery podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MObdo/3/2013 a Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 510/2012. Navrhol uznesenie zrušiť a konanie zastaviť s poukazom
na úpravu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a termínom zloženia 4. splátky kúpnej ceny sa odporca dozvedel,
že konateľ navrhovateľa je nedôveryhodný. Na základe toho uzatvoril dňa 03.02.2023 kúpnu zmluvu
so subjektom Bestnew, s.r.o., so sídlom Bratislava, na prevod predmetných nehnuteľností (katastrálne
konanie je prerušené).
Zriadením zabezpečovacieho opatrenia došlo k neprimeranému zásahu

do majetkových práv odporcu, k zásahu, ktorý je neprimeraný sledovanému cieľu. Štvrtá časť kúpnej
ceny má byť podľa kúpnej zmluvy uvoľnená z notárskej úschovy až po splnení záväzku dobudovať
vodovod, osvetlenie a cestné teleso. Navrhovateľovi nehrozí žiadna bezprostredná ujma.
Odporca je slabšou stranou právneho vzťahu, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa § 2 písm. u)
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti na § 5 tohto právneho predpisu nie je
možné v zmluvných vzťahoch uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné údaje,
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku a služby. Taktiež v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa odporca uviedol, že nekalé praktiky sú zakázané.
Navrhovateľ koná s cieľom zneužiť svoje právo na súdnu ochranu, koná so snahou znevýhodniť druhú
stranu, a nie s cieľom ochrany vlastných hospodárskych záujmov. Súd mal prihliadať na čl. 5 CSP.
Odporca tvrdí, že dôvodná obava z ohrozenia exekúcie musí byť aspoň osvedčená a v nadväznosti na
závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/4/2019 zvýraznil princíp opodstatnenosti. Navrhovateľ
v návrhu dostatočne neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu z ohrozenia exekúcie a
neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.
Za predpokladu, že dlžník disponuje aj iným majetkom, neohrozuje exekúciu pohľadávky ani prevod
nehnuteľností.
Tým, že uvoľnenie štvrtej splátky je viazané na splnenie zmluvných povinností navrhovateľa, nie je
osvedčená bezprostredná hrozba ujmy na strane navrhovateľa. Uvedené vyhodnocuje odporca ako
nesprávne právne posúdenie, a teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zároveň uvedené
napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda predstavuje nesprávne skutkové zistenia,
ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov.
V napadnutom rozhodnutí absentuje riadne zdôvodnenie, čo zakladá porušenie práva odporcu
na spravodlivý proces. V rozhodnutí nie je zdôvodnené, prečo súd prvej inštancie vyhovel
zabezpečovaciemu opatreniu a nie neodkladnému opatrenia, nie je zdôvodnená danosť práva ani
potreba upravenia pomerov a rovnako ani primeranosť zabezpečovacieho opatrenia a obava zo
zmarenia exekúcie. Nie sú uvedené dôvody, prečo rozhodoval Okresný súd Martin. Postupy a
rozhodnutie súdu prvej inštancie sú nedôsledné a arbitrárne, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP rsp. podľa § 365 ods. 1, písm. d) CSP.

5. Podaním zo dňa 27.04.2023 sa k odvolaniu odporcu vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že konanie odporcu
sa prieči dobrým mravom. Poukázal na svoje zistenia z verejne dostupných zdrojov vo vzťahu k subjektu
Bestnew, s.r.o. ohľadom dlhov a nedoplatkov tohto subjektu.
K námietke nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin navrhovateľ vyslovil, že výlučná
príslušnosť v sporových veciach znamená zvoliť si namiesto všeobecného súdu odporcu súd príslušný
podľa § 20 CSP. To znamená, že na konanie bude miestne príslušný súd, v obvode ktorého je
nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej - v predmetnej veci to bude Okresný súd Martin.
Navrhovateľ pri uzatvorení zmluvy s odporcom nemal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

6. V podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 02.06.2023, odporca uviedol, že z verejne
dostupných zdrojov má vedomosť o tom, že v projekte IBV Tri Duby - X., teda v projekte navrhovateľa na
umiestnenie 87 rodinných domov s inžinierskymi sieťami a komunikáciami v k. ú. X., nebolo rozhodnuté
ani vo veci posudzovania vplyvu zámeru na životné prostredie (EIA) a navrhovateľ sa účelovo k
svojej schopnosti splniť záväzok dobudovať siete, osvetlenie a prístupovú cestu do 31.12.2023, nijako
nevyjadril. Odporca zdôraznil, že zostatok kúpnej ceny mal byť vyplatený až po vydaní stavebného
povolenia na verejný vodovod, cestné teleso (časť v sume 49.058,70 eur) a kolaudačného rozhodnutia
na vodovod, verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového lôžka cestnej komunikácie (časť v sume 32.705,80
eur). Poukázal na úpravu podľa § 560 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že má právo odoprieť plnenie
štvrtej časti kúpnej ceny až do doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie zo
strany navrhovateľa, pretože jeho zmluvné plnenie je ohrozené.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu, ktorý vyplýva z obsahu podaného odvolania v nadväznosti na úpravu § 379 CSP. Bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie zrušil vo
výrokoch I. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, vo výroku IV. podľa § 389 ods. 1, písm. d) CSP a
odmietol vo výrokoch II. a III. podľa § 386 písm. b) CSP.

8. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR: Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu
ustanoví zákon.

Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP: Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 343 ods. 1 CSP: Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 344 CSP: Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 36 ods. 1 CSP: Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

Podľa § 13 CSP: Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

Podľa § 14 CSP: Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.

Podľa § 41 CSP: Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri
prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania.

9. Odvolací súd primárne vyhodnocoval v odvolaní odporcu včas vznesenú námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Martin tak, ako je čo do jej podstatného obsahu zreprodukovaná v
bode 4. odsek prvý odôvodnenia tohto uznesenia. Odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Martin pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril a ktorým bolo jeho odvolanie proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023. Podstatou uvedenej námietky
odporcu bolo tvrdenie o splnení podmienok všeobecnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina na
konanie v tejto veci v nadväznosti na úpravu podľa § 13, § 14 CSP a o absencii podmienok výlučnej
miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin v nadväznosti na úpravu podľa § 20 písm. a) CSP.
Relevantnosť vecného vyhodnocovania uvedenej námietky odporcu vyplýva zo záverov žalovaným
označeného nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013, ktoré sú plne
aplikovateľné i v prejednávanej veci (nezávisle na skutočnosti ich prijatia v pomeroch rozhodovania
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy -
podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a podľa ktorých: Nedostatok procesnej
podmienky miestnej príslušnosti je v zásade podľa platnej právnej úpravy odstrániteľným nedostatkom
podmienok konania. Osobitnou kategóriou je však konanie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v prípadoch, v ktorých nie je daná miestna príslušnosť podľa § 88 Občianskeho súdneho
poriadku a v prípadoch, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach ako navrhovateľ, pričom odporca
v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatní. V uvedenej procesno-právnej situácii
treba nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania. Tento nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného
práva na zákonného sudcu. Pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu
práv a právom odporcu na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby
sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby
právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým
dôjde k úplnému popretiu práva odporcu na zákonného sudcu (mutatis mutandis II. ÚS 76/2011).
Odvolací súd vychádzal pri hodnotení vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Martin zo zohľadnenia účelu inštitútov neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
je zabezpečenie procesnej ochrany vo vzťahu k nároku, ktorému sa táto ochrana poskytuje. Neodkladné
opatrenie a zabezpečovacie opatrenie ako právne prostriedky procesného zabezpečenia so samotným
nárokom teda bezprostredne súvisia. Osvedčenie existencie a trvania nároku predstavuje jednu z

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom
vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu právna úprava podľa § 343 ods. 1 CSP normuje znak
zabezpečovaného nároku predstavovaný peňažnou povahou pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie
má týkať. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že pre ustálenie miestnej príslušnosti
súdu prvej inštancie pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia je určujúcim základ sporu vyplývajúci z ohrozenia alebo porušenia
subjektívneho práva (čl. 1 CSP), a to nezávisle na skutočnosti, či sa navrhovaná procesná ochrana
ohrozeného alebo porušeného práva týka vecných práv k nehnuteľnosti a tiež nezávisle na skutočnosti,
či je táto procesná ochrana uplatňovaná pred začatím konania vo veci samej (ako tomu bolo v
prejednávanej veci), počas konania vo veci samej alebo po skončení konania vo veci samej. Miestna
príslušnosť súdu prvej inštancie pre konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda určená podľa miestnej
príslušnosti súdu prvej inštancie, ktorý je miestne príslušný pre uplatnenie nároku, ktorý má byť týmito
procesnými prostriedkami ochrany zabezpečovaný, teda podľa miestnej príslušnosti na konanie vo veci
samej. Rovnaký právny názor uvádza i komentár k úprave neodkladného opatrenia podľa § 324 CSP
podľa: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, C., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1088 s.

10. Z tvrdení navrhovateľa v tejto veci jednoznačne vyplýva, že nárokom, ktorému má byť navrhovaným
neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením poskytnutá procesná ochrana, je právo
navrhovateľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky zodpovedajúcej štvrtej časti kúpnej ceny podľa Kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 10.10.2022 vo výške 81.764,50 eur (i
ďalej len kúpna zmluva). Ide teda o peňažnú pohľadávku navrhovateľa ako veriteľa voči odporcovi
ako dlžníkovi, ktorá vyplýva výlučne z ich záväzkovo-právneho vzťahu založeného označenou kúpnou
zmluvou. Pre uplatnenie tejto pohľadávky je s ohľadom na všeobecný súd odporcu podľa § 13, §
14 CSP daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina. Rovnaká miestna príslušnosť súdu prvej
inštancie je potom vzhľadom na závery uvedené podľa predchádzajúceho bodu tohto odôvodnenia daná
i pre rozhodovanie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné si uvedomiť, že správne ustálenie príslušnosti
súdu prvej inštancie, vrátane miestnej príslušnosti, je primárnou podmienkou správneho ustálenia osoby
zákonného sudcu. Iba sudca príslušného súdu, vrátane miestne príslušného súdu prvej inštancie, určený
rozvrhom práce takto príslušného súdu, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 Ústavy SR a nezávislým a
nestranným v zmysle čl. 6, ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (II. ÚS 283/09).
V pomeroch prejednávanej veci uvedené závery vyúsťujú do konštatovania odvolacieho súdu o miestnej
príslušnosti súdu prvej inštancie - Okresného súdu Žilina. Námietku odporcu o nedostatku miestnej
príslušnosti Okresného súdu Martin, vznesenú odporcom v odvolaní, vyhodnotil odvolací súd preto
ako dôvodnú. Tento záver vo vzťahu k výrokom I. a V. napadnutého uznesenia (výrok o zriadení
zabezpečovacieho opatrenia a výrok o uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej) potom napĺňa
dôvod pre ich zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, teda pre nesplnenie podmienok konania.
Právny rámec rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení výroku IV. napadnutého rozhodnutia (závislý
výrok o náhrade trov konania) predstavuje úprava podľa § 389 ods. 1, písm. d) CSP. Odvolací
súd na tomto mieste uvádza, že na rozhodnutie o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pri súčasnom uložení žalobnej
povinnosti navrhovateľovi vo vzťahu k osvedčovanému nároku, neexistoval dôvod, pretože išlo o
rozhodnutie len určitého štádia konania o nároku. Pre toto rozhodnutie je zákonný priestor podľa § 262
ods. 1 CSP až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rsp. pri rozhodovaní podľa § 336 ods. 3, 4 CSP.

11. Odvolanie odporcu proti výrokom II. a III. napadnutého uznesenia odvolací súd odmietol podľa §
386 písm. b) CSP. Na podanie odvolania proti výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a o zamietnutí návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti, v ktorej súd prvej
inštancie tomuto návrhu nevyhovel, nebol odporca oprávnenou osobou na podanie takéhoto odvolania,
a to z dôvodu absencie jeho subjektívnej procesnej legitimácie. Výrokmi II. a III. súd prvej inštancie
nerozhodol v jeho neprospech. Odvolací súd poznamenáva, že posudzovanie dôvodov odmietnutia
odvolania, teda podmienok prípustnosti odvolania podľa úpravy § 386 písm. b) CSP (ako aj v
nadväznosti na všetky ďalšie dôvody odmietnutia odvolania v zmysle úpravy § 386 CSP), predchádzalo
posudzovaniu splnenia procesných podmienok konania. Pokiaľ teda odvolací súd zistil dôvod pre
odmietnutie odvolania, resp. pre odmietnutie odvolania vo vzťahu k niektorému z výrokov napadnutého
rozhodnutia, ďalšie odvolacie dôvody (ako ani skutočnosti, ktoré sú relevantné mimo rozsah odvolania

podľa § 379 CSP) neposudzoval. Tento záver nie je preto v rozpore s úpravou podľa § 161 ods. 1
CSP, podľa ktorej: Ak tento zákon (má sa na mysli CSP - poznámka odvolacieho súdu) neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (ďalej len „podmienky konania“). Z citovaného ustanovenia vyplýva zadefinovanie procesných
podmienok ako podmienok, pri nesplnení ktorých nemôže súd konať a rozhodnúť. Úprava podmienok
prípustnosti odvolania, teda dôvodov odmietnutia odvolania podľa § 386 CSP, tieto dôvody pri ich
naplnení s možnosťou/nemožnosťou súdu konať a rozhodnúť nespája.

12. Pri zohľadnení ustálených dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, ako vyplýva z vyššie uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd len pre úplnosť upriamuje pozornosť na potrebu osvedčenia existencie a
trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť procesná ochrana.
Tým je v zmysle tvrdení navrhovateľa jeho právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 81.764,50
eur, zodpovedajúcej štvrtej časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy. Táto mala byť podľa čl. IV. bod 2.,
2.1 kúpnej zmluvy odporcom zložená do 31.01.2023 do notárskej úschovy k čomu nesporne nedošlo
a podľa ďalšieho obsahu tohto zmluvného článku má byť v sume 49.058,70,- eur uvoľnená z notárskej
úschovy pre navrhovateľa bezprostredne po doručení stavebného povolenia na verejný vodovod a
cestné teleso a v sume 32.705,80 eur bezprostredne po doručení vydaného kolaudačného rozhodnutia
na vodovod, verejné osvetlenie a zhotovenie štrkového lôžka cestnej komunikácie. Z označeného
obsahu kúpnej zmluvy teda vyplýva, že právo na uvoľnenie peňažných prostriedkov pre žalobcu v sume
81.764,50 eur z notárskej úschovy je v zmysle dohody zmluvných strán viazané v dvoch častiach na
doručenie jednak vydaného stavebného povolenia na označené stavebné konštrukcie (suma 49.058,70
eur) a jednak na doručenie vydaného kolaudačného rozhodnutia na označené stavebné konštrukcie
(suma 32.705,80 eur). Takúto dohodu zmluvné strany slobodne uzatvorili a zmena tejto dohody nebola
ani tvrdená, ani osvedčená. Preto je potrebné vychádzať z uvedeného obsahu kúpnej zmluvy a v
nadväznosti na to dôsledne venovať pozornosť vyhodnoteniu predpokladu procesného zabezpečenia
zabezpečovacím opatrením pokiaľ ide o otázku osvedčenia existencie a trvania nároku, ktorému má
navrhovaná procesná ochrana slúžiť. Konkrétne to v pomeroch prejednávanej veci znamená vyhodnotiť,
či porušenie zmluvnej povinnosti odporcu vymedzené tvrdeniami navrhovateľa (nezloženie štvrtej časti
kúpnej ceny v dohodnutej lehote do notárskej úschovy) zodpovedá právu na zaplatenie peňažnej
pohľadávky navrhovateľovi v sume 81.764,50 eur, vo vzťahu ku ktorému nároku navrhovateľ navrhol v
tejto veci procesnú ochranu zabezpečovacím opatrením.

13. Úlohou Okresného súdu Martin bude vo vzťahu k ostávajúcemu predmetu konania (pri zohľadnení
odmietnutia odvolania odporcu voči výrokom II. a III. napadnutého rozhodnutia), rešpektovať záväzný
právny názor odvolacieho súdu o vyhodnotení námietky nedostatku miestnej príslušnosti Okresného
súdu Martin vznesenej odporcom v odvolaní ako dôvodnej (§ 391 ods. 2 CSP) a postupovať v
nadväznosti na to podľa 43 ods. 2, veta prvá CSP, podľa ktorého: Ak súd, ktorému bol spor postúpený,
s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému
súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu.

14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.