Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. august 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/53/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122386080
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122386080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu
DELTA-TRUCK s. r. o., IČO: 47314893, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Peter
Kubík, advokát, s.r.o., IČO: 36 869 295, so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, proti
žalovanému B.B.T.I.R., s.r.o., IČO: 36 719 706, so sídlom J. Cikkera 19/766, 962 31 Sliač, zast. Ulianko
& partners, s. r. o., IČO: 36 856 517, so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 14.567,20
Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Cb/22/2022-130 zo
dňa 14. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného proti výroku II., výroku IV. a výroku V. rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k.
19Cb/22/2022-130 zo dňa 14. marca 2023 o d m i e t a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 19Cb/22/2022-130 zo dňa 14. marca 2023 v napadnutom
výroku III. a výroku VII. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 40,-
Eur s prísl. a v časti o zaplatenie sumy 180,- Eur s prísl. zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.572,- Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo
sumy 2.280,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo
sumy 1.292,- Eur od 23.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku
III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.600,- Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.015,20
Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo sumy 648,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo sumy 367,20 Eur od 23.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur
z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku
VI. žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.160,- Eur zamietol. vo výroku VII. uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67,32 %, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 21.07.2022 sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy celkom 14.567,20 Eur s prísl.. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi žalobcom
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 28.05.2021 uzatvorená Zmluva o nájme

dopravného prostriedku (ďalej aj len ako „Zmluva o nájme návesu“), na základe ktorej mal žalovaný po
dobu 48 mesiacov užívať náves zn. Kögel s EČ O za dohodnuté nájomné vo výške 540,- Eur + DPH
na mesiac a dňa 08.02.2022 Zmluva o nájme dopravného prostriedku (ďalej aj len „Zmluva o nájme
nákladného vozidla“), na základe ktorej mal žalovaný po dobu 36 mesiacov užívať nákladné vozidlo zn.
Ford s EČ F za dohodnuté nájomné vo výške 1.900,- Eur + DPH na mesiac. Nákladné vozidlo a náves
užíval žalovaný do 17.06.2022, kedy ich protokolárne vrátil žalobcovi, pričom k ukončeniu zmlúv došlo
na základe odstúpenia od zmluvy, v dôsledku neuhradenia faktúr splatných dňa 17.05.2022. Z titulu
nájomného a nákladov spojených s nájmom za obdobie máj a jún 2022 žalobca vystavil žalovanému
faktúry č. 22NF1186 na sumu 648,- Eur splatná 17.05.2022, č. 22NF1187 na sumu 2.280,- Eur splatná
17.05.2022, č. 22NF1506 na sumu 648,- Eur (z toho alikvotná, neuhradená časť po odpočítaní 13
dní predstavuje 367,20 Eur), splatná 22.06.2022, č. 22NF1507 na sumu 2.280,- Eur (z toho alikvotná,
neuhradená časť po odpočítaní 13 dní predstavuje 1.292 Eur) splatná 22.06.2022, č. 22PI0547 na sumu
180,- Eur splatná 15.07.2022, č. 22PI0558 na sumu 40,- Eur splatná 16.07.2022. Žalobca tiež vystavil
žalovanému z titulu zmluvných pokút podľa bodu 7.6 Všeobecných zmluvných podmienok faktúru č.
22PI0551 na sumu 3.240,- Eur (z toho neuhradená časť 2.160,- Eur) splatná 15.07.2022 a č. 22PI0552
na sumu 11.400,- Eur (z toho neuhradená časť 7.600 Eur) splatná 15.07.2022. Zmluvné pokuty boli
dohodnuté vo výške zodpovedajúcej 6-im nájomným pre prípad, že z dôvodov na strane žalovaného
dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu skôr, ako bolo dohodnuté a v danom prípade mal nájomný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným v čase jeho ukončenia trvať ešte viac ako 24 mesiacov. Žalobca si
zmluvnou pokutou zabezpečil dodržanie zmluvy, čo znamená, že úhrada 36, resp. 48 mesačných nájom
je zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 6-mesačného nájomného, čo nie je v žiadnom prípade
možné považovať za neprimerané. Aplikácia § 301 Obchodného zákonníka nedáva ani zmysel, nakoľko
škoda, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného je vyššia, než požadovaná
zmluvná pokuta, keďže žalobcovi vznikla škoda z titulu ušlého zisku tým, že nedošlo k naplneniu
dohodnutej doby nájmu. V danom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala približne 15 % z celkového
nájomného.

3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že faktúry žalobcu na zmluvné pokuty a na úhradu nákladov vo výške
180,- Eur za údajné vrátenie vozidla nespôsobilého na prevádzku z dôvodu chýbajúcej STK považuje
za nedôvodné. Výška uplatnených nárokov je nesprávna, keď faktúra č. 22PI0558 je uhradená a bol
k nej vystavený dobropis; faktúra č. 22PI0547 je nedôvodná, nakoľko k skončeniu Zmluvy o nájme
návesu došlo dňa 13.06.2022, teda skôr, ako vôbec mohla byť STK/EK vykonaná. Žalovaný uplatnené
zmluvné pokuty považoval za neprimerane vysoké a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
s tým, že neprimerane vysoké zmluvné pokuty môže súd v zmysle § 301 Obchodného zákonníka znížiť.
Žalovaný namietal, že vo Všeobecných obchodných podmienkach absentuje možnosť odstúpenia od
zmluvy a v odstúpení od zmluvy nie je ani uvedený dôvod odstúpenia od zmluvy a žalobca nepreukázal
Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorých fakturoval zmluvnú pokutu zo Zmluvy o nájme
návesu z 28.05.2021.

4. Súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 40,- Eur s prísl. (z faktúry č. 22PI0558) a v časti o zaplatenie sumy 180,- Eur s prísl. (z faktúry
č. 22PI0547) a po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 4.807,20 Eur z titulu neuhradeného nájomného za náves a nákladné vozidlo za obdobie máj a jún
2022, úrokov z omeškania v miere 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm nájomného za tieto mesiace,
zmluvných pokút v celkovej sume 9.760 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že Zmluva o nájme
nákladného vozidla, na ktorej sa pri podpisoch strán nenachádzal dátum, bola uzavretá dňa 15.09.2021.
Žalovaný neuhradil žalobcovi v lehotách splatnosti podľa vystavených faktúr nájomné vo výške 2.280,-
Eur za mesiac máj 2022 a alikvotné nájomné (od 01.06.2022 do 17.06.2022) v sume 1.292,- Eur za
mesiac jún 2022, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania, na základe čoho žalobcovi okrem
nároku na zaplatenie dlžného nájomného celkom v sume 3.572,- Eur vznikol aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v miere 9 % z dlžných súm nájomného, a to od prvého dňa omeškania (18.05.2022,
resp. 23.06.2022) až do zaplatenia (výrok II.) a vzniklo mu aj právo požadovať paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur (výrok V.).

6. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že úkon odstúpenia od zmluvy žalobcom zo dňa 17.06.2022
je platným právnym úkonom, keď dôvodom odstúpenia bola existencia pohľadávky žalobcu vo výške
2.928,- Eur po lehote splatnosti a podľa bodu 7.1 písm. d) Všeobecných podmienok zmluva zanikala
aj z ďalších dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných v SR a v
danom prípade došlo evidentne k ukončeniu zmluvy v zmysle § 344 a § 345 Obchodného zákonníka
odstúpením pre omeškanie dlžníka (žalovaného), ktoré bolo podstatným porušením jeho zmluvných
povinností platiť riadne a včas nájomné a keď nezaplatenie nájomného o viac ako 20 dní žalobca
i žalovaný považovali nepochybne za podstatné porušenie Zmluvy o nájme nákladného vozidla, čo
vyplýva pri aplikácii pravidiel o výklade prejavu vôle z bodu 7.4 písm. (iii) Všeobecných zmluvných
podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021, pričom súd prvej inštancie poukázal i na
následné správanie strán, keď žalovaný ešte v ten istý deň (17.06.2022) nákladné vozidlo (aj náves)
protokolárne žalobcovi odovzdal.

7. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným podľa bodu 7.6 Všeobecných
zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021 bola dojednaná povinnosť
žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade takého porušenia jeho povinnosti, ktorá môže mať za
následok mimoriadnu výpoveď zo strany žalobcu ako prenajímateľa. Žalobca mal podľa bodu 7.4
písm. (iii) Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021 právo
zmluvu mimoriadne vypovedať v prípade, že žalovaný ako nájomca bol v omeškaní so splnením jeho
peňažného záväzku zo zmluvy o viac ako 20 dní a keďže, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), bolo v súdenej veci bez právneho významu, že žalobca dňa 17.06.2022 neoznačil svoj
právny úkon ako „mimoriadna výpoveď, ale ako „odstúpenie od zmluvy“, pretože podstatné bolo, že
nastala samotná skutočnosť predpokladaná zmluvnými stranami pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorou je omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku o viac ako 20 dní a
teda nevyžadovalo sa nevyhnutne, aby fakticky aj k ukončeniu zmluvy mimoriadnou výpoveďou došlo.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že výška zmluvnej pokuty bola upravená v závislosti od toho, koľko
mesiacov mala nájomná zmluva v čase jej zániku ešte trvať. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo
výške šesťnásobku mesačného nájomného v zmysle bodu 7.6 písm. (iv) Všeobecných zmluvných
podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021 a to na základe toho, že v čase zániku
nájomnej zmluvy (17.06.2022) mala zmluva trvať viac ako 24 mesiacov, a teda žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške šesťmesačného nájomného, teda v sume 11.400,- Eur (6 x
1.900,- Eur bez DPH). Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že si zmluvnou pokutou
nezabezpečil prípadný nedoplatok na nájomnom, ale dodržanie zmluvy, čo znamená, že úhrada 36
mesačných nájmov je zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške šesťmesačného nájomného, a teda
zmluvná pokuta predstavovala 16,67 % z celkovej výšky nájomného, čo nie je v žiadnom prípade možné
považovať za neprimerané a podľa názoru súdu prvej inštancie ani v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Taktiež sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu, že aplikácia §
301 Obchodného zákonníka neprichádzala do úvahy ani preto, že škoda (ušlý zisk na nájomnom za
minimálne 27 mesiacov), ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného je vyššia,
než požadovaná zmluvná pokuta (vo výške 6 nájomných). Súd prvej inštancie poukázal i na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 20.01.2009, sp. zn. 29 Cdo 359/2007, podľa ktorého „Korektív zásadami
poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch
zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku
javilo ako krajne nespravodlivé...Citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného
práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodnoprávnej rovine možno podľa
okolností považovať aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako
nemravné... Normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú.“.
Podľa predmetného ustanovenia § 301 Obch. Z. sa neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty posudzuje s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia, porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Pretože žalovaným zloženú kauciu vo výške 3.800,- Eur žalobca započítal so svojou pohľadávkou z titulu
zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie vyhodnotiť, že si žalobca dôvodne od žalovaného uplatnil zvyšnú
časť zmluvnej pokuty vo výške 7.600,- Eur (výrok III.)

9. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný aj nárok žalobcu titulom nájomného podľa Zmluvy o nájme
návesu zo dňa 28.05.2021, a to nájomné vo výške 648,- Eur za mesiac máj 2022 a alikvotné nájomné
(od 01.06.2022 do 17.06.2022) za mesiac jún 2022 vo výške 367,20 Eur a keďže žalovaný neuhradil
nájomné v lehotách splatnosti (do 17.05.2022 za mesiac máj 2022 a do 22.06.2022 za mesiac jún 2022),
v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s plnením jeho záväzkov platiť riadne a včas nájomné,
na základe čoho žalobcovi okrem nároku na zaplatenie dlžného nájomného za Náves celkom v sume
1.015,20 Eur vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v miere 9 % z dlžných súm nájomného,
a to od prvého dňa omeškania (18.05.2022 resp. 23.06.2022) až do zaplatenia (výrok IV.).

10. Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobca nepredložil listinný dôkaz, z ktorého by
vyplývalo dojednanie žalobcu a žalovaného na zmluvnej pokute pre prípad omeškania žalovaného s
platením nájomného za náves, a to v písomnej forme, ktorú pod sankciou neplatnosti (§ 40 ods. 1 a §
46 Občianskeho zákonníka) vyžaduje ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka a pretože k platnej
dohode na zmluvnej pokute nedošlo, žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 2.160,- Eur
nebol dôvodný (výrok VI.).

11. Súd prvej inštancie o trovách konania podľa pomeru úspechu rozhodoval tak, že žalobca mal v
spore úspech v miere 83,66%, žalovaný mal úspech v miere 16,34%, a teda pomerný úspech žalobcu
predstavoval mieru 67,32 % (83,66 mínus 16,34).

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku
II., výroku III., výroku IV., výroku V. a výroku VII. odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. h), f), d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v časti uplatnených nárokov na zaplatenie istiny spolu vo
výške 4.587,20 Eur s príslušenstvom, v časti nároku na úhradu paušálnej náhrady trov konania vo výške
40,- Eur a v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.600,- Eur zamietne a
prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, eventuálne
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že naďalej považuje nároky uplatnené žalobcom za sporné a
nedôvodné, a to z dôvodov, ktoré uviedol už v priebehu konania na upomínacom súde, ako aj neskôr na
súde prvej inštancie. V prvom rade žalovaný považuje za nespravodlivé a nesprávne rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti uplatnenej zmluvnej pokuty (výrok III.). Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, keď nevzhliadol dôvod na moderáciu výšky zmluvnej pokuty a stotožnil sa s argumentáciou
žalobcu, že aplikácia § 301 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy ani preto, že škoda, ktorú
mal žalobca utrpieť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, je vyššia, než žalobcom požadovaná
zmluvná pokuta vo výške 6 nájomných a žalovaný naďalej zotrváva na tvrdení, že nároky žalobcu
titulom zmluvnej pokuty sú nedôvodné a výška zmluvnej pokuty je vo vzťahu k porušeniu záväzku
neprimeraná. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 6-násobku mesačného nájomného v zmysle
bodu 7.6 písm. iv) Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021,
čo zdôvodnil tým, že v čase zániku Nájomnej zmluvy nákladného vozidla mal nájom tohto vozidla
trvať viac ako 24 mesiacov. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že v tomto smere v celom rozsahu
sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý tvrdil, že si zmluvnou pokutou nezabezpečoval prípadný
nedoplatok na nájomnom, ale len dodržanie Nájomnej zmluvy nákladného vozidla, t. j. časové obdobie
nájmu na obdobie 36 mesiacov. Dohodnutá (predpokladaná) úhrada 36 mesačných nájmov bola teda
zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 6-mesačného nájmu, čo predstavuje 1/6 predpokladaného
nájomného uhradeného za dohodnuté obdobie nájmu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie žalovaný
považuje takúto výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú a v rozpore so základnými zásadami poctivého
obchodného styku. V čase, kedy podľa žalobcu malo dôjsť k zániku Nájomnej zmluvy, pritom zostávalo
do ukončenia nájmu necelých 27 mesiacov, tzn. zmluvná pokuta v čase tvrdeného zániku zmluvy
predstavovala až približne 2/9 zabezpečovanej sumy. V zmysle ustálenej právnej praxe pritom platí, že
pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu je
rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.
Tieto skutočnosti však zo strany súdu prvej inštancie vôbec neboli zohľadnené a nedošlo k správnemu
právnemu posúdeniu tejto veci, keďže súd prvej inštancie mal podľa žalovaného postupovať tak, že

by pre rozpor výšky uplatnenej zmluvnej pokuty so zásadami poctivého obchodného styku pristúpil k
aplikácii moderačného práva.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si nie je istý, či súdom prvej inštancie doručené
odvolanie je úplné, a to z dôvodu, že doručená listina podpísaná elektronicky má tri strany a je ukončená
na tretej strane bez interpunkčného znamienka. Preto žalobca sa bude vyjadrovať k podanému odvolaniu
v rozsahu vyplývajúcom z nemu doručenej listiny. Žalobca potom zdôraznil, že ako to vyplýva aj z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, zmluvnou pokutou nebol zabezpečený peňažný nárok
uplatnený v tomto konaní, t.j. nezaplatené nájomné, ale zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie toho,
že žalovaný zotrvá v nájomnom vzťahu so žalobcom po celú pôvodne dohodnutú dobu. Na celkovú
sumu zmluvnej pokuty je potrebné preto hľadieť cez túto optiku. Celková výška zmluvnej pokuty je
teda viazaná na pôvodné obdobie trvania zmluvy o nájme. Celková hodnota kontraktu zabezpečeného
zmluvnou pokutou pre žalobcu tak bola v sume 68.400,- Eur (36 x mesačné nájomné bez DPH 1.900,-
Eur), toľko by získal žalobca, ak by žalovaný riadne a včas splnil svoje záväzky zo zmluvy. Tento záujem
bol chránený v konkrétnom prípade zmluvnou pokutou v sume 11.400,- Eur. Ide o približne 16 % zmluvnú
pokutu za obdobie 3 rokov trvania zmluvy, čo nie je možné považovať za neprimerané. V obchodnom
styku je bežné dojednanie zmluvnej pokuty aj vo výške 100 % hodnoty kontraktu. Treba si uvedomiť, že
čím dlhšie trvá nájomný vzťah, o to je schopný žalobca ponúknuť pre nájomcu lepšie podmienky nájmu,
vrátane finančných. Dlhšie trvajúci nájomný vzťah zabezpečuje žalobcovi istotu využitia prostriedkov a
návratnosti investícií. Preto, ak dôjde k predčasnému ukončeniu nájmu z dôvodov na strane nájomcu,
uvedené znamená stratu očakávaných príjmov a tým pádom aj istoty na strane žalobcu. Tento výpadok
je aspoň čiastočne kompenzovaný zmluvnou pokutou. V tomto prípade zmluvná pokuta bola vo výške
6-násobku mesačného nájomného vzhľadom na pôvodne plánované trvanie nájomného vzťahu (36
mesiacov), čo nie je možné považovať za neprimerané. Dokonca aplikácia § 301 Obchodného zákonníka
ani nedáva zmysel, nakoľko škoda, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného
nezotrvať v zmluvnom vzťahu, je vyššia než požadovaná zmluvná pokuta, keď žalovaný nielenže
nezaplatil nájomné za obdobie trvania nájmu a užívania predmetu nájmu (3.572,- Eur), ale spôsobil
žalobcovi aj ušlý zisk tým, že nedošlo k naplneniu pôvodne dohodnutej doby nájmu. Vzhľadom na
uvedené žalobca považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhuje, aby ho
odvolací súd ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

15. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených pred
súdom ako aj v podanom odvolaní.

16. Žalobca možnosť podať odvolaciu dupliku neuplatnil.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.08.2023,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

18. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

19. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 28.05.2021 bola medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme návesu, na základe ktorej mal
žalovaný po dobu 48 mesiacov užívať náves za dohodnuté nájomné vo výške 540,- Eur + DPH (spolu
648,- Eur) na mesiac, pričom na základe predmetnej zmluvy žalovaný zložil (zaplatil) žalobcovi aj kauciu
vo výške 1.080 Eur.

20. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená aj Zmluva o
nájme nákladného vozidla, na základe ktorej mal žalovaný po dobu 36 mesiacov užívať Nákladné vozidlo
za dohodnuté nájomné vo výške 1 900 Eur + DPH (spolu 2 280 Eur) na mesiac, pričom na základe
predmetnej zmluvy žalovaný zložil (zaplatil) žalobcovi kauciu vo výške 3.800,- Eur.

21. Dňa 17.06.2022 žalobca odoslal emailom žalovanému Odstúpenie od zmluvy datované na
13.06.2022.

22. Dňa 17.06.2022 žalovaný žalobcovi protokolárne odovzdal Náves ako aj Nákladné vozidlo.

23. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

24. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

26. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

27. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

28. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl..

29. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach
strany sporu. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný preskúmať i to, či odvolanie obsahuje
náležitosti v zmysle § 363 CSP. Zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP je aj
uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie
odvolacích dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž podlieha prieskumu odvolacím súdom len z
dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len
na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom
konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa
§ 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu
prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne
prihliadať. Odvolanie pritom možno odôvodniť len skutočnosťami a okolnosťami taxatívne upravenými
v ustanovení § 365 ods. 1, 2 CSP.

30. Žalovaný ako dôvody, z akých považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu, t.j. v rozsahu výroku II., výroku III., výroku IV., výroku V. a výroku VII., uviedol,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda uviedol
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)

CSP a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda
uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

31. V obsahovom vymedzení odvolania žalovaný prioritne považoval za nespravodlivé a nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty, t.j. obsah rozhodnutia
vyslovený vo výroku III. napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že nevzhliadol dôvod na moderáciu zmluvnej pokuty, žalovaný považoval zmluvnú pokutu za
neprimeranú a v rozpore so základnými zásadami poctivého obchodného styku a mal za to, že súd prvej
inštancie mal pristúpiť k aplikácii moderačného práva.

32. K ostatným napádaným výrokom vo veci samej, a teda k obsahu rozhodnutia vysloveného súdom
prvej inštancie vo výroku II., výroku IV. a výroku V., však žalovaný v odvolaní žiadne obsahové
vymedzenie tvrdených odvolacích dôvodov neuviedol. Žalovaný teda v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne tvrdenia a argumenty, ktoré by v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. umožnili
odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zo žalovaným tvrdených
dôvodov. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody pritom znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétnu
odvolaciu argumentáciu pre ním tvrdené odvolacie dôvody. Účelom odvolacieho konania totiž nie je
posúdenie tvrdení a argumentov strán uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom
odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

33. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, ustanovenie § 373 ods. 1 veta prvá CSP ukladá súdu
prvej inštancie povinnosť vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, avšak podľa výslovného
zákonného príkazu upraveného v ustanovení § 371 ods. 1 in fine CSP súd nevyzýva odvolateľa
na doplnenie odvolacích dôvodov. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP
neumožňuje súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania
neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj argumentáciu tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo.

34. Odvolanie žalovaného obsahovalo všetky zákonné náležitosti podľa § 363 CSP, vrátane odvolacích
dôvodov, t.j. dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, avšak v rozsahu napadnutého výroku II.,
výroku IV. a výroku V., žalovaný odvolacie dôvody obsahovo nevymedzil tak, aby umožnil odvolaciemu
súdu preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II., výroku IV.
a výroku V.. Preto, ak žalovaný v odvolaní neuviedol také konkrétne tvrdenia a argumenty a nepoukázal
na také konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali existenciu ním uvádzaných dôvodov nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V., nešlo o
vady odvolania, na odstránenie ktorých by mali súdy žalovaného vyzvať, ale šlo o skutočnosť, ktorá
viedla odvolací súd k záveru, že odvolanie v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. nemá požadované
zákonné náležitosti, pričom pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní v rozsahu výroku
II., výroku IV. a výroku V. pokračovať.

35. Odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu z 05.11.2019, sp. zn.
IV. ÚS 90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je
postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená
zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“.
Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti
odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane
sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie
odvolania.“.

36. Pretože žalovaný do uplynutia lehoty na podanie odvolania v rozsahu výroku II., výroku IV. a
výroku V. neuviedol odvolacie dôvody tak, aby v okolnostiach súdenej veci bolo zrejmé z akých
konkrétnych dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu za nesprávne, malo
odvolanie vadu, pre ktorú nebolo možné v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. v odvolacom
konaní pokračovať, pričom súčasne šlo o vadu odvolania, na doplnenie ktorej súd odvolateľa v zmysle

kogentného ustanovenia § 373 ods. 1 in fine CSP nevyzýva, preto odvolací súd musel odvolanie
žalovaného v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť.

37. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že žalovaný odvolanie obsahovo nevymedzil ani vo vzťahu
k napadnutému výroku VII., šlo však o závislý výrok o trovách konania, a pretože žalovaný odvolaním
napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej aj v rozsahu výroku III., ktorého vecnú správnosť
odvolací súd bude vyhodnocovať, na závislý výrok VII. o trovách konania sa dôvod pre odmietnutie
odvolania nevzťahoval.

38. Pre úplnosť veci odvolací súd tiež udáva, že tak ako vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca,
aj odvolací súd je toho názoru, že odvolanie žalovaného nie je úplné, keďže listina odvolania má tri
strany a je ukončená na tretej strane bez interpunkčného znamienka, a teda je zrejmé, že žalovaný
odvolanie nepodal v celom jeho textovom znení a obsahovom vymedzení tak, ako to mienil, avšak
okolnosť, že pochybením žalovaného nebolo odvolanie podané úplne, nepredstavuje dôvod, aby súdy
žalovaného vyzývali na odstránenie vád odvolania. Odvolanie žalovaného bolo urobené v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)),
a teda žalovaný si mal byť vedomý v akom textovom rozsahu odvolanie podáva a podpisuje a naviac,
súdy by museli žalovaného vyzvať, resp. žalovaný by mal doplniť odvolaciu argumentáciu, t.j. obsahové
vymedzenie ním tvrdených odvolacích dôvodov, čo ako už odvolací súd uviedol, v zmysle § 373 ods.
1 in fine CSP je neprípustné.

39. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V.
odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal a ani sa nemal na základe akých odvolateľom tvrdených dôvodov
zaoberať vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu, preto odvolací súd
následne preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu výroku III., a to výlučne z dôvodov
uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 7.600,- Eur žalobe vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd
nezistil inú vadu konania a nezistil ani vady procesných podmienok.

40. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v rozsahu výroku III. v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia v rozsahu výroku III. a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania
žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody.

41. Žalovaný zotrval v odvolaní na tvrdení, že výšku zmluvnej pokuty považuje za neprimeranú a
v rozpore so základnými zásadami poctivého obchodného styku a mal za to, že pre rozpor výšky
uplatnenej zmluvnej pokuty so základnými zásadami poctivého obchodného styku mal súd prvej
inštancie pristúpiť k aplikácii moderačného práva.

42. Obchodný zákonník v ustanovení § 301 umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. V
tomto zákonnom ustanovení je teda upravená možnosť, nie povinnosť súdu zmluvnú pokutu moderovať,
a preto toto zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak, že sám súd má nájsť dôvody pre moderáciu
zmluvnej povinnosti, ale je na tej strane sporu, ktorá má povinnosť zmluvnú pokutu platiť, aby sa
moderácie zmluvnej pokuty domáhala. Keďže súd nemôže uplatniť moderačné právo len zo svojej
iniciatívy (obdobne v totožnej právnej otázke za totožnej právnej úpravy rozsudok Vrchného súdu v
Prahe sp. zn. 5Cno/320/2004 zo dňa 26.10.2004), ak súd má pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, z
hľadiska procesného práva je zároveň potrebné, aby strana, ktorá má sa moderácie zmluvnej pokuty
domáha, splnila si k takémuto nároku povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť tak, ako to vyplýva z čl. 8
CSP. Každý má totiž v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo
zánik jeho povinností a súd môže rozhodovať len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti strán, a preto aj moderačné právo môže súd uplatniť len v rozsahu tvrdení a dôkazov tej
strany sporu, ktorá má povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

43. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie na konkretizáciu požadovaného dôvodu na moderáciu
zmluvnej pokuty uviedol len to, že by malo byť súdom prvej inštancie preskúmané a posúdené, či
peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty nie je v zrejmom nepomere k výške zabezpečeného záväzku.
Súd prvej inštancie následne v konaní vyhodnocoval obranu žalovaného vo vzťahu k právu súdu
moderovať zmluvnú pokutu, pričom dospel k záveru, že zmluvná pokuta zabezpečovala dodržanie
trvania zmluvy a v konkrétnych okolnostiach súdenej veci zmluvná pokuta predstavovala 16,67% z
celkovej výšky nájomného, čo nie je možné považovať za neprimerané, ani v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a súčasne súd prvej inštancie dospel k záveru, že moderácia zmluvnej
pokuty neprichádza do úvahy ani preto, že škoda, ktorú v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného
utrpel žalobca, je vyššia, než zmluvná pokuta.

44. Žalovaný síce v odvolaní považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu zmluvnej pokuty
za nespravodlivé a nesprávne, avšak k zisteniam a záverom, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a
ktoré boli dôvodom, že súd prvej inštancie zmluvnú pokutu nemoderoval, žalovaný v odvolaní konkrétne
výhrady a námietky neuviedol. Žalovaný totiž v odvolaní len inými slovami zopakoval tvrdenia uvedené v
konaní na súde prvej inštancie s tým, že zmluvná pokuta v čase tvrdeného zániku zmluvy predstavovala
až približne 2/9 zabezpečovanej sumy, a preto výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a mala byť
súdom prvej inštancie moderovaná. Žalovaný teda v odvolaní len zotrval na tvrdeniach a argumentoch
uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie bez toho, aby konkrétne uviedol, prečo je nesprávny postup
a záver súdu prvej inštancie o nemoderovaní zmluvnej pokuty.

45. Žalovaný pritom v konaní na súde prvej inštancie, okrem námietky, že pri posúdení (ne)primeranosti
uplatňovanej zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z porovnania výšky zmluvnej pokuty k výške
zabezpečovaného záväzku, neuviedol žiadne iné tvrdenia a argumenty, pre ktoré by súd prvej inštancie
zmluvnú pokutu mal moderovať, i keď v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít
(čl. 2 ods. 2 CSP), vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019
zo dňa 17.07.2019, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R/43/2019,
platí, že celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre
ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť. Preto, ak okrem
námietky, že peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty vzhľadom k výške zabezpečeného záväzku
je neprimerane vysoké a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalovaný ako strana
povinná na zaplatenie zmluvnej pokuty neuviedol v konaní na súde prvej inštancie žiadne iné tvrdenia a
argumenty podopreté dôkazmi, nemôže obstáť odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie
mal postupovať tak, že by pre rozpor výšky zmluvnej pokuty zo zásadami poctivého obchodného styku
pristúpil k aplikácii moderačného práva.

46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní zdôraznil, že pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska
uplatnenia moderačného práva súdu je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia
povinnosti druhou zmluvnou stranou a že ani túto skutočnosť súd prvej inštancie nezobral do úvahy,
odhliadnuc od toho, že tieto tvrdenia a argumenty žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ako dôvod
pre moderáciu zmluvnej pokuty neuvádzal, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako táto argumentácia
mala mať vplyv na uplatnenie moderačného práva, keďže v súdenej veci zmluvná pokuta bola určená
pevnou sumou, a teda zmluvná pokuta mala rovnakú výšku tak v čase porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaného, ako aj v čase doručenia žaloby (začatia tohto civilného sporového konania podľa § 156
CSP) a následne aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
III. vo veci samej, ako aj v závislom výroku VII. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie
rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.