Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ama Odalošová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/33/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6416209466.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcov:
1/ B.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, S. A. a 2/ B. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. XXX/XX, S. A., proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a.
s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, v konaní zastúpená Advokátskou
kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, IČO: 36 857 513 Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o určenie, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22C/292/2016-141 zo dňa 13. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22C/292/2016-141 zo dňa 13. 03. 2019 p o t
v r d z u j e.

II. Žalobca 2/ je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom:
I. Žalobu zamietol.
II. Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
III. Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 22C/292/2016 - 19 zo dňa 14.11.2016 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/136/2017 - 62 zo dňa 12.05.2017.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu dňa 14.10.2016 domáhali určenia, že nehnuteľnosti - byt č.P., na 1.p., vchod XX.XX.XXXX,
B. ul., v bytovom dome súpisné číslo: XXX na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere 290 m2
- zastavané plochy a nádvoria, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere 290 m2 - zastavané plochy a
nádvoria vo veľkosti 6237/118608-in (ďalej len „nehnuteľnosti“) nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovaného. Uviedli, že dňa 15.12.2009 uzavreli ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o
poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XX.XX.XXXX a dňa 15.12.2009 uzavreli žalobcovia ako záložcovia
a žalovaný ako záložný veriteľ Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX, na
základe ktorej vzniklo záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. V marci 2013 sa stala
zabezpečovaná pohľadávka žalovaného voči žalobcom z uvedenej zmluvy o úvere predčasne splatnou.
Dňa 22.09.2016 bolo v obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, termín dražby
bol stanovený na deň 20.10.2016. Žalovaný si voči žalobcom neuplatnil nároky zo Zmluvy o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ č. U M. žalobou a žalobcovia nikdy písomne neuznali svoj záväzok z takejto zmluvy.
Pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom je premlčaná k marcu 2016 a aj záložné právo.

Žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností majú naliehavý právny záujem
na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, keďže určujúci
rozsudok v navrhovanom znení bude spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako procesne neprípustnú v celom rozsahu. Žalobca 1/ nie je
(spolu)vlastníkom záložným právom zaťažených nehnuteľností, preto absentuje jeho aktívna vecná
legitimácia. Žaloba je neprípustná v zmysle § 137 písm. c), d) CSP. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva naliehavý právny záujem pre formulovaný žalobný návrh. Záložné právo premlčané nie
je, pretože žalovaný uskutočnil úkon výkonu záložného práva riadne a včas. Po vyhlásení splatnosti
úveru (03/2013) začal vykonávať úkony smerujúce k realizácii záložného práva. Nemohlo tak dôjsť k
premlčaniu záložného práva, nakoľko ho žalovaný začal vykonávať bez zbytočného odkladu zákonom
predvídaným spôsobom a postupom (prostredníctvom dobrovoľnej dražby); dané má podľa názoru
žalovaného následky v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka - premlčacia doba neplynula a neplynie.
Námietka premlčania je contra bonos mores, preto na ňu nie je možné v prípade premlčania záložného
práva prihliadať. Dobromyseľne žalovaný neľpel na okamžitom a bezvýhradnom vykonaní záložného
práva, ale poskytol opakovane ústretovo žalobcom dodatočný časový priestor. Z tohto pohľadu sa
žalovanému nejaví spravodlivé, ak v súčasnosti žalobcovia vznášajú námietku premlčania záložného
práva, keď k plynutiu času nie málo prispeli opakovanými žiadosťami o dodatočný časový priestor a
následnými nedodržanými prísľubmi o doplatení dlhu.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.12.2009 medzi žalovaným ako
záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami bola uzatvorená Zmluvu o zriadení záložného práva č.
Z H. k označenej nehnuteľnosti. Zmluvou o zriadení záložného práva bola zabezpečená pohľadávka
žalovaného zo zmluvy o poskytnutí HypoPôžičky zo dňa 15.12.2009, uzavretej medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcami ako spoludlžníkmi. Účastníci dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený predať
záloh na verejnej dražbe.

5. Vlastníkom predmetných nehnuteľností je v podiele 1/1 žalobkyňa 2/. V časti C listu vlastníctva č. XX
sa pod poradovým č. M. uvádza: Pod VXXX/XXXX sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti - byt č.
XXXX/XXXXXX na 1. p., vchod XX + podiel 6237/118608 na spoločných častiach a zariadeniach domu
v prospech oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.. Úver bol vyhlásený za splatný v celosti dňa
6.3.2013 v sume 35.995,73 eur. V poznámke na LV č. XXXX je oznámenie o začatí výkonu záložného
práva záložným veriteľom - žalovaným predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby v zmysle
ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (zapísané 07.06.2013). Ďalej sa na LV č. XXXX poznamenalo
oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby - v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. (dražobník
Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec).

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posudzoval podľa § 100 ods. 1 a 2, § 112 OZ, 137 CSP.
Okresný súd dospel k záveru, že na podaní žaloby, ktorá je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, t.j.
o určení, či tu právo je alebo nie je, existuje naliehavý právny záujem, pretože len takouto žalobou
žalobca môže odstrániť neistotu vzťahu strán sporu a vytvoriť tak pevný základ pre jeho usporiadanie
( Najvyšší súd Českej republiky rozsudok sp. zn. 21Cdo 2185/2009, sp.zn. 21Cdo 810/2013). V prípade
dôvodne vznesenej námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu, ktorým je v danom prípade
žalobkyňa 2/ žalobca sa môže úspešne domáhať určenia, že nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné právo
vzťahovalo, už nie sú záložným právom zaťažené, keďže je výlučnou vlastníčkou zálohu.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca 1/ nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby, pretože nie je vlastníkom (ani spoluvlastníkom) nehnuteľnosti, na ktorej viazne
záložné právo, preto žalobu žalobcu 1/ zamietol.

8. Okresný súd nesporne zistil, že v marci 2013 sa stala pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy voči
žalobcom 1/ a 2/ predčasne splatnou a žalovaný začal v súlade so zmluvou výkon záložného práva, čo
bolo zapísané na LV dňa 7.6.2013, formou predaja zálohu na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2002
Z.z.. Žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva. Vzhľadom na uvedené v čase začatia
výkonu záložného práva nebola premlčaná ani zabezpečená pohľadávka, a teda podľa cit. ust. § 100
ods. 2 OZ nemohlo byť premlčané ani záložné právo.

9. Okresný súd pokiaľ ide o premlčaciu lehotu aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, keďže daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu považoval za vzťah občiansko-právny,
keďže jeho účastníkmi sú spotrebitelia.

10. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý raz.
Žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 6.3.2013, že vyhlasuje splatnosť celého úveru jednorazovo
dňom 6.3.2013. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Najskôr dňom 7.3.2013
preto žalovaný mohol uplatniť svoje právo uspokojiť sa zo zálohu prvý krát. Keď bolo v katastri
nehnuteľností zapísané dňa 7.6.2013 začatie výkonu záložného práva, žalovaný toto svoje právo
uplatnil včas, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva a preto okresný súd žalobu zamietol.
Uplatnením práva sa podľa § 112 OZ plynutie premlčacej doby prerušuje (teda premlčacia doba
neplynie). Žalovaný si svoje právo riadne uplatnil a v jeho uplatnení pokračoval, následne bolo na
návrh žalobcom rozhodnutím súdu zo dňa 12.5.2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo
žalovanému zakázané nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, čo však nemôže byť v žiadnom prípade
na ujmu žalovanému.

11. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, právo
žalovaného z uvedených dôvodov nie je premlčané a preto žalobu zamietol.

12. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal
žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

13. Keďže žaloba bola zamietnutá, okresný súd podľa § 335 CSP neodkladné opatrenie nariadené
po začatí konania vo veci samej aj bez návrhu zrušil rozhodnutím, ktorým žalobu zamietol (nariadené
neodkladné opatrenie č.k. 22C/292/2016-19 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 14Co/136/2017-62 zo dňa 12.5.2017).

14. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v 2/ rade podľa § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s
§ 362 ods. 1 CSP, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, poukázala na procesné spoločenstvo žalobcov v súlade s § 77 ods. 1 CSP, navrhla
rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď
súd prvej inštancie, mal za to, že žalovaný uplatnil svoje právo proti žalobcom 1/ a 2/ včas „keďže bolo v
katastri nehnuteľností zapísané dňa 07. 06. 2013 začatie výkonu záložného práva“. Z ust. § 112 OZ ani §
402 Obchodného zákonníka resp. žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva záver, že začatie výkonu
záložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Uplatnením práva v súlade s
§ 112 OZ sa rozumie uplatnenie práva na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom
konaní. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/3762/2007, podľa ktorého „názor
dovolateľky, že začatím konania o predaji zálohu vo verejnej dražbe podľa zák. č. 26/2000 Zb. o
verejných dražbách, došlo podľa ust. § 402 Obch. zák. k prerušeniu plynutia premlčacej doby nie je
správny“, dražobník je podľa § 6 ods. 1 až 3 zák. č. 26/2000 Zb. podnikateľ, ktorý organizovanie
dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Z toho je
zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromnoprávneho charakteru (nejde
o výkon verejnej moci). Dražobník preto nie je orgánom verejnej moci a preto návrh na vykonanie dražby
podaný dražobníkovi nie je splnením hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 112 OZ a teda nie je iným
príslušným orgánom podľa tohto zákonného ustanovenia. Návrh na vykonanie dražby nemá za následok
spočívanie plynutia premlčacej doby. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona
poznámka o začatí výkonu záložného práva je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie
skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu, ktorý nemá vplyv na vznik
zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný vyhlásil splatnosť celej zabezpečenej
pohľadávky listom zo dňa 06. 03. 2013 je nesporné, že žalovaný mohol svoje právo uplatniť voči
žalobcom 1/ a 2/ najneskôr 07. 03. 2013 a preto premlčacia doba uplynula dňom 07. 03. 2016. Žalovaný
neuplatnil zabezpečenú pohľadávku proti žalobcom na súde, alebo u iného príslušného orgánu a preto
je zabezpečovaná pohľadávka voči žalobcom premlčaná. Z rovnakého dôvodu je premlčané aj záložné
právo, ktoré zabezpečuje premlčanú pohľadávku a zaťažuje nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a
zaviazať žalobkyňu 2/ na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podľa žalovaného pramení

jedine v neochote žalobcu akceptovať právny názor súdu prvej inštancie. Zotrval na svojej argumentácii
v prvoinštančnom konaní.

16. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ) svojim prvým rozhodnutím preskúmal vec v rozsahu
podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP,
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v súlade s § 388 CSP v napadnutej časti. Výrok I. zmenil vo
vzťahu k žalobcovi 2/ a určil, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZA.. Výrokom II. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu trov prvoinštančného konania. Zrušil rozhodnutie
vo výroku III, ktorým súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k.
22C/292/2016 - 19 zo dňa 14.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 14Co/136/2017 - 62 zo dňa 12.05.2017. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu
trov odvolacieho.

17. Odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí uviedol, že predmetom konania je určenie, že konkrétne
označené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Žalobcovia sa
určenia domáhali z dôvodu, že záložné právo vyznačené na liste vlastníctva a zabezpečená pohľadávka
sú premlčané. Odvolací súd v rozhodnutí dospel k záveru, že na podaní žaloby, ktorá je žalobou
podľa § 137 CSP, t. j. o určení, či tu právo je alebo nie je, existuje naliehavý právny záujem, pretože
len takouto žalobou žalobca môže odstrániť neistotu vzťahu strán sporu a vytvoriť tak pevný základ
pre jeho usporiadanie. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru, že žalobca nie je vecne
aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pretože nie je vlastníkom (ani spoluvlastníkom)
nehnuteľnosti, na ktoré viazne záložné právo, preto žalobu žalobcu 1/ zamietol. V danom prípade nejde
o procesné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP, tak ako to tvrdí odvolateľ v odvolaní. Odvolací súd vo
svojom prvom rozhodnutí uviedol, že v predmetnej veci bola zabezpečená záložným právom pohľadávka
zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu, ktorá sa stala platnou v celosti 6. marca 2013. Dňom 07.
03. 2013 preto začala plynúť trojročná premlčacia lehota zabezpečenej pohľadávky a tiež záložného
práva, ktorá skončila dňom 07. 03. 2016, keďže nebolo tvrdené, že by zabezpečená pohľadávka, alebo
uspokojenie zo zálohu boli priznané súdom, iným orgánom, resp. písomne uznané. Podľa ust. § 101
ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenom (§ 101 až § 110
OZ), nesporné bolo, že k vykonaniu záložného práv do 07. 03. 2016 nedošlo. Odvolací súd mal za to,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že záložné právo nie je premlčané,
mal za to, že zápisom výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností § 151l ods. 1, 2 OZ zákon spája
iné následky, nie následky, že v súlade s § 112 OZ premlčacia doba neplynie. Zápis výkonu záložného
práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe,
prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva nemožno považovať v súlade s § 112 OZ za
uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, keďže záložný veriteľ svoje právo na
zodpovedajúcom orgáne neuplatnil. Pod pojmom príslušným orgánom je treba rozumieť ten orgán, ktorý
je podľa verejnoprávnych predpisov príslušný na konanie a rozhodovanie o danej otázke, týmto orgánom
je spravidla súd a to či už v občianskoprávnom alebo trestnom konaní, alebo
aj orgán verejnej správy, napr. v priestupkovom konaní, rozhodcovský súd. Uplatnenie práva upravujú
aj osobitné predpisy, vplyv takéhoto uplatnenia na plynutie premlčacej doby je treba zisťovať z obsahu
týchto osobitných predpisov. V konaní nebolo tvrdené, že by žalovaný uplatnil svoje právo pred takýmto
subjektom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí dospel k záveru, že došlo
k premlčaniu záložného práva a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že označené
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, zároveň zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.

18. V súlade s § 396 CSP odvolací súd, keďže vo vzťahu k žalobcovi 2/ zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že žalobe žalobcu 2/ vyhovel, priznal žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, rovnako mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a dôvodné a
rozhodnutím sp. zn. 4Cdo/41/2021 zo dňa 27.02.2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.
júna 2020 sp. zn. 13Co/136/2019-172 zrušil a vrátil mu vec mu na ďalšie konanie.

20. Dovolací súd uviedol, že v dovolaní riešil otázku dovolateľa, a to spočívania premlčacej doby pri
začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom postupom predpísaným zákonom (t.j. otázka výkladu
§ 112 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k začatiu výkonu záložného práva a plynutiu/spočívaniu
premlčacej doby, či spočíva premlčacia doba výkonu záložného práva v dôsledku začatia takého
výkonu? Spočíva vo vzťahu k výkonu záložného práva oznámením začatia výkonu záložného práva
príslušnému štátnemu orgánu na úseku katastru nehnuteľností ako príslušnému orgánu v zmysle §
112 Občianskeho zákonníka? V prípade výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti je dražobník tzv. iným príslušným orgánom v
zmysle § 112 Občianskeho zákonníka?

21. Dovolací súd v bode 17. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o posúdenie,
či premlčacia doba spočíva v dôsledku začatia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
a či je dražobník iným príslušným orgánom v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd
uviedol, že obdobnou otázkou sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutí (až) z 30. novembra 2022 sp.
zn. 5Cdo/64/2020, na ktoré v okolnostiach posudzovanej veci v celosti tiež poukazuje. „Dražobník
je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon
záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať
za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného
konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie. V tejto súvislosti však
treba zdôrazniť, že to neplatí vo vzťahu k pohľadávke záložným právom zabezpečenej. Vo vzťahu k
nej premlčacia doba plynie, pretože jej spočívanie v zmysle § 112 OZ môže nastať iba v prípade jej
uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú kompetenciu uložiť
povinnosť povinnej osobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže
oprávnený vykonať v exekúcii. Ako už bolo povedané, pre výkon záložného práva však exekučný titul
nie je potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná."

22. Dovolací súd uviedol, že premlčacia doba spočíva po celú dobu súdneho alebo obdobného konania
za predpokladu, že oprávnený v začatom súdnom alebo inom konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje
v konaní ten, „kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie
mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky
sp. zn. Cpj 35/78 zo dňa 24.10.1979, R 22/1979).

23. Dovolací súd následne dospel k záveru, že žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 6. marca 2013,
že vyhlasuje splatnosť celého úveru jednorazovo dňom 6. marca 2013. Premlčaniu podlieha záložné
právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu t.j. najskôr dňom 7. marca 2013, preto podľa názoru dovolacieho
súdu žalovaný mohol uplatniť svoje právo uspokojiť sa zo zálohu prvý krát. V katastri nehnuteľností
bolo zapísané dňa 7. júna 2013 začatie výkonu záložného práva, následne dňa 9. mája 2013 podal
žalovaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a oznámil začatie realizácie záložného práva 31. mája
2013. Uplatnením práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby sa prerušilo (teda
premlčacia doba neplynula).

24. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvoril, že
dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon
záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za
iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené potom začatie
dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie (spočíva).
Záložné právo v predmetnom prípade nie je premlčané, nakoľko splatnosť celého úveru nastala 6. marca
2013, premlčacia doba začala plynúť od 7. marca 2013 a žalovaný uskutočnil úkony výkonu záložného
práva riadne a včas a to návrhom na vykonanie dražby dražobníkovi 9. mája 2013.

25. Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo doručené stranám sporu.

26. Krajský súd, ak súd odvolací, opätovne po zrušení jeho rozhodnutia dovolacím súdom prejednal
odvolanie žalobcu 2/ proti rozsudku okresného súdu v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
v súlade s § 455 a rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil

27. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správe. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných
podmienok.

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak
urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu 2 nepoukazuje na žiadne také
dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

30. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody, udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu, skutkový stav podriadil pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

31. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, namietal právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého, keď bolo v katastri
nehnuteľnosti zapísané dňa 07.06.2013 začatie výkonu záložného práva, nemohlo dôjsť k premlčaniu
záložného práva, keďže podľa § 112 OZ plynutie premlčacej doby sa prerušuje (teda premlčacia doba
neplynie). Odvolateľ namietal, že z ustanovenia § 112 OZ, resp. zo žiadnej zákonného ustanovenia
nevyplýva záver, že začatie výkonu záložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej
doby. Poukázal na to, že dražobník nie je orgánom verejnej moci, návrh na vykonanie dražby nemá za
následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Podľa § 5, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., poznámka o
začatí výkonu záložného práva je úkon správy katastra, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv
k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný vyhlásil splatnosť celej zabezpečenej pohľadávky listom zo dňa 06.
marca 2013, podľa odvolateľa je nesporné, že žalovaný mohol svoje právo uplatniť voči žalobcom 1 a
2 najneskôr 07.03.2013 a preto premlčacia doba uplynula dňom 07. marca 2016. Zároveň v odvolaní
odvolateľ poukázal na procesné spoločenstvo žalobcov v súlade s § 77 ods. 1 CSP. Navrhol rozhodnutie
zmeniť a žalobe vyhovieť.

32. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho právnym
posúdením, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tejto veci, sp. zn. 4Cdo 41/2021
zo dňa 27. februára 2023, v ktorom okrem iného dovolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/64/2020 z 30.11.2022 podľa ktorého „Dražobník je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie
zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka
záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ.“

33. Dovolací súd v bode 19. odôvodnenia rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný oznámil žalobcom
listom zo dňa 6. marca 2013, že vyhlasuje splatnosť celého úveru jednorazovo dňom 6. marca 2013.
Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu t.j. najskôr dňom 7. marca 2013, preto
podľa názoru dovolacieho súdu žalovaný mohol svoje právo uspokojiť sa zo zálohu prvý krát. V katastri
nehnuteľností bolo zapísané dňa 7. júna 2013 začatie výkonu záložného práva, následne dňa 9. mája
2013 podal žalovaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a oznámil začatie realizácie záložného
práva 31. mája 2013. Uplatnením práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej
doby sa prerušilo (teda premlčacia doba neplynula). V bode 26. odôvodnenia dovolací súd po zhrnutí
významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na túto vec uzavrel, že dražobníka možno považovať za
iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené potom začatie
dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie (spočíva).
Záložné právo v predmetnom prípade nie je premlčané, nakoľko splatnosť celého úveru nastala 6. marca
2013, premlčacia doba začala plynúť od 7. marca 2013 a žalovaný uskutočnil úkony výkonu záložného
práva riadne a včas a to návrhom na vykonanie dražby dražobníkovi 9. mája 2013, teda uplatnením

práva sa podľa § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby prerušilo (teda premlčacia doba
neplynula).

34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v
závislých výrokoch, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správnych ustanovení zákona a tieto aj
správne aplikoval.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, §
453 ods. 1, 3 CSP, za použitia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca 2/ nebol v
odvolacom a dovolacom konaní úspešný. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, odvolací súd
priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, ako aj dovolacieho konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerov hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.