Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 30, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Ek/909/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123282566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123282566.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátkou, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X, XXX XX P., o vymoženie XXX,XX eur s prísl., o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

61Ek/909/2023 zo dňa 18.07.2023 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/909/2023 zo dňa
18.07.2023 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/909/2023 zo dňa 18.07.2023, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok

na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a

dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho
druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to
tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky

vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to
nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa
§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť,

alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

3. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považoval za
nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice, pri spísaní ktorej

za povinného konal a podpísal ju splnomocnený zástupca - advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v
plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň súhlasil s použitím notárskej zápisnice akoexekučného titulu. Spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili
oprávnenýapovinnýdňa10.05.2004.Povinnýbolvzmluveidentifikovanýmenom,priezviskom,adresou
trvaléhobytu,rodnýmčíslomačíslomobčianskehopreukazu.Pooboznámenísasobsahompredmetnej

zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatoval, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V širšom
kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto
zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky

iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012). V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená
zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje. Dlžník tak nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok
poskytnutia úveru, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie

návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe bolo známe, že poskytovanie úverov na
základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu
ustanoveniazaručujúcepovinnémuakospotrebiteľoviochranujehoprávapristúpilkposudzovaniutoho,
či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3

písm. h) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na tento postup nemalo vplyv,
že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

4. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 10.05.2004

zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 12.000,- Sk v prospech dlžníka, t. j. povinného.
Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z
úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre
exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zastúpenie povinného

advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere v čase, keď žiadny dlh
povinného neexistoval. Z predloženej notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná notárom JUDr. Jarmilou
Kováčovou dňa 23.10.2004, súd zistil, že za povinného konal a zápisnicu podpísal advokát Mgr. Tomáš
Kušnír. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25.601,- Sk, z toho úver a
poplatok predstavujú sumu 21.600,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške

0,25 % denne od 29.06.2004 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostával z istiny nesplateného
úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný v
notárskej zápisnici uznal uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky.
Splnomocnený zástupca ďalej vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku
z omeškania, splatí povinný v lehote do 02.11.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím

notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

5. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozpor záujmov povinného a „splnomocneného“ zástupcu. V
danomprípadebola„slobodnávoľba“povinnéhopri„výbere“advokátazastupujúcehozáujmypovinného
vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru

poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej
vykonateľnosťou (§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že
ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností boli záujmy
zástupcu (Mgr. Tomáša Kušníra) v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho
je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho

zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému.
Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť
dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým
tento advokát za povinnú udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov

exekučný súd dospel k záveru, že ak za týchto okolností Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici udelil
za povinného „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Predmetná notárska zápisnica
sp. zn. N3661/04, NZ77545/04 zo dňa 23.10.2004 bola spísaná len so zástupcom povinného, nie spovinným osobne. Na základe súdnej praxe je možné dôjsť k záveru, že notárska zápisnica obsahujúca
súhlas s jej vykonateľnosťou musí byť spísaná tak s povinnou, ako aj s oprávnenou osobou, v prípade
ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

(§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel
procesnej povahy (I. ÚS 5/2000). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno
vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej
vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb.

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je
predpísaná v ustanovení § 45 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami
notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej
zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú
listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom

vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní
notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka

notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako
zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený
za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať
za súhlas povinnej osoby.

6. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten,
záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho

zákonníka). Za konanie in fraudem legis sa považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový
subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení
a pod.) tak, že má vopred vytipovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého
sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy
zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Predložená notárska zápisnica

teda nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Rovnako tak dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a
Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná, a z tohto dôvodu
tu chýba ďalší predpoklad na to, aby predložená notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným
titulom. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti a záväzok v nej obsiahnutý
odporuje zákonu, súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1 prvá veta, § 45 ods. 2 písm. c), § 53 ods. 1,

§ 53 ods. 3 písm. h), § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a ods. 1, § 199b a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku
a § 22 ods. 1, § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v

postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 10.05.2004 zmluvu o úvere č. 1350135,
na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 398,33 eur. Zmluva
bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím

na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno
dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere
podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu
dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako kdanému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa
zmluvnéstranydohodlinatom,žeichvzťahysabudúspravovaťustanoveniamiObchodnéhozákonníka.
Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný

zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.

9. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho
zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník

nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na
osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi
nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola
povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho
záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy.

10.Oprávnenýsarovnakonestotožňujesprávnymnázoromsúdu,podľaktoréhoniejecitovanánotárska
zápisnicaspôsobilýmexekučnýmtitulomzdôvodu,žepovinnýplatnenesplnomocnilMgr.Kušnírasvojím
zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako
exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi
právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo

udelené Mgr. Kušnírovi je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon.
Oprávnený ďalej uvádza, že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti
právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo
súčasťou zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (povinný) splnomocnil Mgr.
Kušníra, aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve. Oprávnený má za to, že

splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v
predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah
udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom
mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal.

11. Oprávnený má za to, že konanie Mgr. Kušnír (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako
konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Ako bolo uvedené, vyššie povinný
dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy (neuhradil
ani poskytnutý úver vo výške istiny), v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči

oprávnenému sa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu
záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa
pohľadávka oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že substitučný splnomocnenec Mgr.
Kušnír konal v záujme dlžníka (povinného). Oprávnený uzavieral zmluvu v dobrej viere, že povinný
bude svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plniť a z tohto dôvodu mu aj poskytol úver. Konanie

povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev oprávneného a neplnenie záväzkov považuje oprávnený
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku.
Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada
„favor contractus“ - teória zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Podľa
§ 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu

alebo dohody o plnomocenstve, pričom dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a o jeho rozsahu. Oprávnený
má za to, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, a preto ju
nemožno považovať za absolútne neplatnú. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto zmluvu, v ktorej
je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi

zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým
spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere zmluvu uzavrel a povinnému úver poskytol.

12. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil, že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako
celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom), je v rozpore s právnymi

predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta
sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany
oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Vzhľadomna vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ustanovenia § 250 CSP v platnom
znení napadnuté uznesenie zrušil.

13. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

15. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

18. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

20. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa

navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

22. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne. Sudca rozhodujúci o
sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka vo výrokovej časti a v časti skutkových
zistení a na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré

nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovieť z dôvodu absolútnej neplatnosti
dohody o plnomocenstve majúcej za následok absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.

25. Zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde
k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo
predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebolavymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka
oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako
ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách §
9 ods. 2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr
jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom
exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe
opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu

zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu
súdnemu exekútorovi, t. j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo/164/1996). V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu
na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,
pričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou

posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).
Exekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či
možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie
súdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu
starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,

samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je
vyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,
ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii). Inak povedané, či už ZoUNEK alebo Exekučný

poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie
exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Konkrétne posúdiť notársku
zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, podľa
ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie, na podklade
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej

obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Účelom ZoUNEK-u bolo zastaviť
jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie
exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa
oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS 106/2022). Naopak exekučný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS
456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, prípadne z úradnej
povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

26. Sťažnostný súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka
konštatuje, že tento náležite vykonal prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný
titul a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít
(napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ECdo 12/2014, sp. zn. 3 CoE 6/2014,

sp. zn. 3 ECdo 223/2013, sp. zn. 3 CoE 92/2013, sp. zn. 3 ECdo 168/2013, sp. zn. 3 CoE 33/2013, sp.
zn. 1 ECdo 38/2014, sp. zn. 1 CoE 41/2014, sp. zn. 1 ECdo 61/2014, sp. zn. 2 Cdo 10/2013, sp. zn.
2 ECdo 302/2013, sp. zn. 2 CoE 110/2013, sp. zn. 4 ECdo 6/2013, sp. zn. 4 CoE 36/2013, sp. zn. 5
Cdo 10/2013, sp. zn. 5 Cdo 49/2013, sp. zn. 5 ECdo 100/2013, sp. zn. 8 ECdo 201/2014, sp. zn. 8 CoE
114/2014, sp. zn. 8 ECdo 203/2014 či sp. zn. 8 CoE 115/2014), v súlade s ktorou vyšší súdny úradník

dospel správne k právnemu záveru, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným
titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba zdôrazniť, že notárska zápisnica so
súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica
osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa

podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťounotárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici,
ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu
povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho

poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda
oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou
treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi.
Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s

rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky
orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP).
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000
z 13.07.2000 okrem iného do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie

vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie
platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v
prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska
zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí
má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť

obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom
v zmysle požiadavky ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je
potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

27. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí
rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto
súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebné
trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je

považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu
notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum
notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý
umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými

mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd
skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť
aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez
toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení
plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich

urobil v mene povinného. V uvedenej veci preto nedošlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec
určený Exekučným poriadkom.

28. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nie je sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica sp.
zn. N 3661/04, NZ 77545/04 zo dňa 23.10.2004 spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou s tým, že

za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe plnej moci, ktorá je
prílohou súčasťou notárskej zápisnice (ktorú však oprávnený v konaní nepredložil). Tento za povinného
uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25.601,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu
21.600,-Sk,pričomtátosumasamalaúročiťúrokomzomeškaniavovýške0,25%denneod29.06.2004
do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov

právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný v notárskej zápisnici uznáva
uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený
zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí
povinný v lehote do 02.11.2004 k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh povinného voči

oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1350135 uzatvorenej dňa 10.05.2004, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 12.000,- Sk.29. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym
záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že

uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený
zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a preto
sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti s námietkou oprávneného
v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami
zastúpeného - povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka explicitne

ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno opomenúť, že
Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Vzhľadom aj

na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta - povinného uznať pohľadávku
oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby, či vysloviť súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby bol nárok
oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak sťažnostný súd dospel k záveru, že tieto
úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech argumentácie

oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby
výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola
osoba splnomocnenca presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným
tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a
brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocnenej spoločnosti a

v jej mene splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. S obdobnou situáciou sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7ECdo 252/2014 zo dňa 27.10.2014
vysporiadal tak, že „bola „slobodná voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho záujmy
povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z
úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu

sjejvykonateľnosťou(§41ods.2písm.c/Exekučnéhoporiadku)„vybral“vopredveriteľ(oprávnený)tým,
že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací
súd súhlasí s názorom, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v
dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí

voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť
sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento
advokát za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“ Skutočnosť, že zástupca
(oprávnený) udelil v notárskej zápisnici súhlas s vykonateľnosťou za povinného, tým chýba notárskej

zápisnici podstatná náležitosť, ktorá spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Súčasne
je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či
spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
(oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok
voči dlžníkom spoločnosti. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť

rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorého zástupcom v zmysle § 31
Občianskeho zákonníka mal byť Mgr. Tomáš Kušnír.

30. Ďalej tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého
výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška
poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy

právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež
v texte splnomocnenia („Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej
zápisnice /notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone, a iné/“). Z plnej
moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahumá konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného
splnomocnenia. Súčasne sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať
dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností,

ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase
uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak teda v čase uzavretia
dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré

z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi
Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatný.

31. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej
obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohla udelené

plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom
prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože
možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V
nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci
vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný, ktorého konanie (ignorácia

existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

32. K námietke oprávneného, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, súd len v krátkosti dopĺňa,
že uvedená námietka rovnako nemá právnu relevanciu, pretože právne posúdenie vyššieho súdneho

úradníkanevychádzalozpremisy,ktorápredpokladáspotrebiteľskýcharaktervzťahumedzioprávneným
a povinným. Exekučný poriadok umožňuje prieskum akejkoľvek notárskej zápisnice bez ohľadu na to, či
tátonotárskazápisnicazachytávaprávneúkonyzospotrebiteľskéhoalebonespotrebiteľskéhoprávneho
vzťahu.Vnadväznostinauvedenétakprerozhodnutievovecinebolopotrebnésazaoberaťcharakterom
zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným.

33. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný súd
poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na
strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho
zákonníka so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento

záver sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne sťažnosťou napadnuté
uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá
je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou.
Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v rámci
zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich

vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom
mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.

34. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sťažnostného
súdu učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

35. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné
na záver dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prílohneponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a
sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

36. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na
základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie,
na základe ktorého Mgr. Tomáš Kušnír konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom

ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie o
súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 61Ek/909/2023 zo dňa 18.07.2023 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 5, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.