Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202374
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122202374.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B. C. D., so sídlom E. F., XXX
XX G., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom J. F., D. X/XX, o
zaplatenie 689,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 7. septembra 2022 č.k. 14C/20/2022–42, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 7. septembra 2022 č.k. 14C/20/2022–42 súd prvej inštancie uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 689,80 Eur, poštovné náklady vo výške 1,85 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaná bola v období od 01.04.2008
do 30.11.2021 platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti ako
odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste D. X K. J. F.. K obrane žalovanej uviedol, že nebolo
zistené, že by bola žalovaná oslobodená od úhrady, resp. že by bola evidovaná dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach. Uviedol, že len ak by
oba inkasné lístky na odberných miestach o odbere elektrickej energie, ktoré predložila žalovaná, boli
evidované na meno H. I., len vtedy by sa na ňu vzťahovala povinnosť platiť úhradu len za jedno odberné
miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) /
§ 6 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti/. Vec posúdil podľa § 6 ods. 1, 2
zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa
odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1. Tieto skutočnosti však
žalovaná nepreukázala. Výška mesačnej úhrady je zo zákona 4,64 Eur. Z nespochybneného tvrdenia
žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb bolo preukázané, že celková dlžná
suma úhrad za uvedené obdobie predstavuje 672,80 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania
so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za
služby verejnosti právo na pokutu vo výške 17,- Eur. V súvislosti so zaslaním výzvy vznikli žalobcovi
náklady vo výške 1,85 Eur predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná
potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanej.
Nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobcovi i
poštové výdavky vo výške 1,85 Eur. Vzhľadom na uvedené súd považuje žalobu za dôvodnú v celom
rozsahu a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 689,80 Eur (súčet dlžných úhrad v

celkovej výške 672,80 Eur a pokuty vo výške 17,- Eur), ako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
vo výške 1,85 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe nevyhovie. Namietala, že výpismi z listov vlastníctva
dokladovala, že od XX.XX.XXXX je manželkou L. I.. Od roku 1992 bývajú na súčasnej adrese, pri
nadobudnutí bytu do BSM boli energie napísané na jej meno. Keď v roku 1996 kupovali do BSM dom so
záhradou, bola zmluva uzatvorená na meno manžela. Až od roku 2017 im začali chodiť „dvojité platby
RTVS“, ktoré spočiatku platili, a až po zistení a zaslaní oznámenia RTVS, že ide o podvojný odber,
prestali. Tvrdila, že už od prvej upomienky komunikovali s RTVS a oznamovali im „písomne, telefonicky,
mailom, že druhé odberné miesto, je viacnásobný odber.“ Podali aj žiadosť o opravu a zmenu zmlúv s
SPP, ktoré dodnes neupravili. K odvolaniu predložili zmluvy s dodávateľom energie SPP a staršie faktúry
s dodávateľom ZSE. Požadovanú dlžnú sumu 689,80 Eur považuje za duplicitnú a neopodstatnenú.

3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že žalovaná neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na nárok žalobcu a žalovanú sumu, preto zotrváva
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil.

6. Na úvod odvolací súd uvádza, že právny predpis, podľa ktorého súd prvej inštancie vec právne
posudzoval (zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), stratil účinnosť
k 01.07.2023.

7. Podľa § 27b zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady
podľa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom
k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli
na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa
zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska a sú určené na
finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.

8. Citované ustanovenie upravuje použiteľnosť už zrušeného právneho predpisu - zákona č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, aj v súčasnosti. Preto
odvolací súd posudzoval právnu vec podľa citovaného zákona.

9. Odvolateľka sa od počiatku sporu bránila tvrdením, že žalovaná suma predstavuje sumu žiadanú
žalobcom v rozpore so zákonom, duplicitne, pretože je spolu s manželom odberateľkou energie v dvoch
odberných miestach (uvádzala byt na adrese D. XX/X, J. F. a rodinný dom v Beluši), a domáhala sa
aplikácie § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi
úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

10. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že by splnila podmienky citovaného
ustanovenia pre priznanie práva na úhradu len za jedno odberné miesto. Jednak nepreukázala, že by
bola evidovaná dodávateľom elektriny (SPP) v evidencii odberateľov elektriny vo viacerých odberných
miestach, čo v podaní v konaní pred súdom prvej inštancie (v odpore proti platobnému rozkazu)
vysvetľovala ako administratívnu chybu, pretože odbery elektriny v nehnuteľnostiach (byt a rodinný
dom), ktoré vlastní spolu s manželom, neboli zapísané na toto istého manžela a bránila sa tým, že minulý
rok (r. 2021-pozn. odvolacieho súdu) požiadala SPP o zmenu a vyhotovenie nových zmlúv na jedného
odberateľa, ktoré sa doposiaľ neuskutočnilo. Uvedená obrana žalovanej neobstojí. Žalovaná potvrdila
v odvolaní, že najneskôr v roku 2017 sa dozvedela o povinnosti uhrádzať žalované koncesionárske
poplatky, no podľa jej tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu kontaktovala dodávateľa elektriny s
požiadavkou o nápravu až v roku 2021, ktorá sa doposiaľ neuskutočnila. Žalovaná tak bola pasívna
a napriek vedomosti o uplatňovaných nárokoch žalobcu nepodnikla včas a riadne kroky k náprave.

11. Predovšetkým však žalovaná nepreukázala, že túto skutočnosť (že ide o viacnásobný odber
elektriny) oznámila a preukázala žalobcovi. Do spisu ako dôkaz predložila len emailovú komunikáciu
s SPP (dodávateľom elektriny), nepredložila ani neoznačila však žiaden dôkaz o oznámení tejto
skutočnosti žalobcovi (RTVS). Žalobca nepotvrdil, že by ho o tejto skutočnosti žalovaná informovala.

12. K podstatnej a rozhodujúcej odvolacej námietke odvolateľky resp. presnejšie k jej návrhu na
vykonanie ďalších dôkazov, ktoré predložila v odvolacom konaní (v odvolaní a najmä v doplnení
odvolania po výzve súdu: zmluva o prevode vlastníctva bytu, výpis z LV č. XXX, čestné vyhlásenie,
faktúry SSE, zmluvy o združenej dodávke elektriny s SPP) odvolací súd poukazuje na charakter
odvolacieho konania ako apelačného konania. V našom civilno-procesnom systéme sa uplatňuje systém
neúplnej apelácie. Východiskom pre použitie neúplnej apelácie v platnej právnej úprave je zásada,
že súd prvej inštancie je inštanciou skutkovou, t.j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne na jednom
pojednávaní vykonané všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných
právne významných skutkových tvrdení. Za účelom splnenia tejto zásady zákon ukladá stranám
povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky v tom čase existujúce pre vec právne významné
skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné dôkazy spôsobilé ich preukázať. Strany sú povinné
tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti (čl. 8, § 150 ods. 1) a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (čl. 8, § 132 ods. 1, § 151) a nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené
povinnosti nesplnia (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné).

13. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaná odvolateľka vo svojom prvom podaní vo veci (v odpore
proti platobnému rozkazu) uvedené dôkazy nepredložila ani neoznačila napriek tomu, že jej spolu
s platobným rozkazom súd doručil písomné poučenie o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany
včas najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná napriek výzve súdu
nereagovala ani na súdom prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k jej odporu (dňa 31.05.2022),
ktorý označil jej odpor ako neoprávnený a poukazoval na variabilné symboly a evidovaných odberateľov .

14. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Z odvolania vyplýva, že žalovaná nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu
a zároveň nejde o dôkazy, ktoré by mali preukázať, že v konaní došlo k vadám konania (ide o dôkazy na
preukázanie nesprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci). Nie je teda splnená žiadna z
výnimiek zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm.
a), b), c). Žalovaná v odvolaní neuviedla žiaden ospravedlniteľný dôvod, prečo tieto dôkazy nemohla
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie
je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p.

16. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt,
a teda žalovanou navrhované nové dôkazy, ktoré predložila až v odvolacom konaní (zmluva o prevode

vlastníctva bytu, výpis z LV č. XXX, čestné vyhlásenie, faktúry SSE, zmluvy o združenej dodávke
elektriny s SPP), nie sú akceptovateľným, prípustným odvolacím dôvodom.

17. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za prípustné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 C.s.p., preto
odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.