Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martina Trnavská

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/112/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121205106
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121205106.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/X, E. E., zastúpenej JUDr. Annamáriou Zátorskou, advokátkou so sídlom Štefánikovo nám. 5,
Spišská Nová Ves, IČO: 42 408 873, proti žalovaným 1/ F. D. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXX/X, E. E. a 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, E. E., obaja zastúpení JUDr. Katarínou
Martinkovou, so sídlom Štvrť SNP 143/58, Trenčianske Teplice, IČO: 42 151 147, o zaplatenie 4.830,-
eur s príslušenstvom, na odvolania žalobkyne a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 13. apríla 2022 č.k. 12C/21/2021-78 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. augusta 2022
č.k. 12C/21/2021-106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v rozsahu výrokov III. a IV. z r u š u j
e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v rozsahu
výroku II. o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v rozsahu výroku VI. p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13. apríla 2022 č.k. 12C/21/2021-78 vo výroku I. konanie
v časti o zaplatenie sumy 690,- eur ako nájomného za apríl 2020, zmluvnej pokuty vo výške 0,01, %
denne z tejto sumy 690,- eur od 16.04.2020 a 5% ročného úroku z omeškania zo
sumy 690,- eur od 16.04.2020 do zaplatenia, zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni
nájomné za 13 dní marca 2020 vo výške 299,- eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % denne z tejto
sumy 299,- eur od 16.03.2020 do zaplatenia, nájomné za mesiac október 2020 vo výške 690,- eur a
zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % z tejto sumy 690,- eur od 16.10.2020 do zaplatenia, nájomné za mesiac
január 2021 vo výške 690,- eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % z tejto sumy 690,- eur od 16.01.2021
do zaplatenia, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 299,- eur od 16.03.2020 do zaplatenia, 5% ročný
úrok z omeškania zo sumy 690,- eur od 16.10.2020 do zaplatenia, 5% ročný úrok z omeškania
zo sumy 690,- eur od 16.01.2021 do zaplatenia všetko do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti výrokom III. žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Výrokom IV. uložil žalobkyni zaplatiť
žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 30,48 % v lehote 2 mesiacov po právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka tamojšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená výška
náhrady trov konania. Výrokom V. konanie v časti žaloby v celom rozsahu proti žalovanej 2/ zastavil.
Výrokom VI. žalovanej 2/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy
4.830,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,01 % denne zo sumy 690,- eur od 16.03.2020 do zaplatenia, zo

sumy 690,- eur od 16.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od 16.05.2020 do zaplatenia,
zo sumy 690,- eur od 16.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od 16.11.2020 do zaplatenia, zo
sumy 690,- eur od 16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od 16.01.2021 do zaplatenia, spolu
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 690,- eur od 16.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,-
eur od 16.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od 16.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur
od 16.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od 16.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od
16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 690,- eur od 16.01.2021 do zaplatenia a náhrady trovy konania
z titulu nezaplateného nájomného za užívanie nebytového priestoru v jej vlastníctve. Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a neb. D. D. - otcom
žalovaného 1/ a manželom žalovanej 2/ ako nájomcom bola uzavretá zmluva o nájme nebytových
priestorov (ďalej ako „nájomná zmluva“) v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov a § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka s dohodnutou výškou
mesačného nájomného 690,- eur so splatnosťou vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca s dohodnutou
(bod 3.6 zmluvy) zmluvnou pokutou vo výške 0,01% denne (t.j. 3,65% ročne) z dlžnej sumy za každý
deň omeškania so zaplatením akejkoľvek platby nájomcom. Doba nájmu bola dohodnutá od 01.05.2019.
Dňa 15.11.2019 prenajímateľ a nájomca uzavreli Dodatok č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve, ktorá v čl.
II. obsahovala dohodu, že „Nájomné za Predmet nájmu sa upravuje vo výške 500,- eur, a to v mesiacoch
november, december 2019 a následne január, február 2020, zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to od
15.11.2019 do 15.02.2020.“ Medzi stranami nebolo sporné, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a D. D.
zanikol zo zákona (§ 14 písm. b/ zák. č. 116/1990 Zb.) jeho smrťou dňa 28.12.2020, jeho dedičia nemali
záujem pokračovať v nájme, ale sa dohodli, že veci z prevádzky odsťahujú do konca januára 2021, čo
sa aj stalo. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti úhrady nájomného za mesiac
apríl 2020 včítane zmluvnej pokuty i úroku z omeškania so súhlasom žalovaných 1/, 2/, ako aj žalobu
proti žalovanej 2/, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 a § 146 C.s.p.
(Civilného sporového poriadku). Predmetom tohto sporu zostalo žalované nájomné s prísl. za
mesiace marec, máj, október, november, december 2020 a január 2021 po 690,- eur mesačne t.j. 6 x
690,- eur = 4.140,- eur len voči žalovanému 1/, jedinému dedičovi v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaní 1/ sa bránil tvrdením, že medzi žalobkyňou a neb. nájomcom D. D. došlo k ústnej
dohode, že v čase 1., 2. vlny pandémie na jar a jeseň 2020 nájomca nebude žalobkyni platiť nájomné,
uhradí jej iba za mesiac marec 2010 pomernú časť, a to za 13 dní (kedy bola prevádzka otvorená) sumu
299,- eur a za mesiac apríl, máj 2020 bude nájomné zo strany žalobkyne odpustené, čo mali neskôr
doriešiť ďalším písomným dodatkom. Čo sa týka mesiacov počnúc 10/2020 bolo sporné, či žalobkyňa
mala v súvislosti s 2. vlnou pandémie a opatreniami požiadať o tzv. „Dotáciu na nájomné“ a
nájomca nemal platiť žiadne nájomné. Z vykonaného dokazovania, a to z vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ a
návrhu Dohody o ukončení nájomného vzťahu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou
a neb. nájomcom D. D. došlo k dohode, podľa ktorej z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nájomca
zaplatí žalobkyni ako prenajímateľovi iba nájomné za 13 dní mesiaca marec 2020 vo výške 299,- eur a
za mesiac október 2020 vo výške 690,- eur. Ďalej uviedol, že okrem toho sa žalobkyňa so žalovanými
1/, 2/ dohodli, že žalovaní vypracú a priestor jej odovzdajú do konca januára 2021, pričom žalovaní 1/,
2/ boli v tom čase ochotní uhradiť žalobkyni aj nájomné 690,- eur za január 2021. Vzhľadom na tieto
podľa súdu preukázané skutočnosti zaviazal žalovaného 1/ ako jediného nadobúdateľa celého dedičstva
po neb. nájomcovi s čistou hodnotou vyššou ako žalovaná suma v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka k úhrade dlžného nájomného za 1 marca 2020 vo výške 299,- eur, október 2020 a január 2021
po 690,- eur za jednotlivý mesiac. Zároveň priznal žalobkyni aj dohodnutú zmluvnú pokutu k jednotlivým
úhradám a zákonný úrok z omeškania podľa vyššie cit. ustanovení. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako
nedôvodnú a priznal čiastočne úspešnému žalovanému 1/ proti čiastočne neúspešnej žalobkyni náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. určil dlhšiu lehotu na plnenie z dôvodu
zhoršenej ekonomickej situácie pre pandémiu ochorenia COVID-19. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne
nepriznal žalovanej 2/ náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v dôsledku zastavenia konania,
ktoré síce procesne zavinila žalobkyňa, avšak iba z nevedomosti o obsahu dedičského rozhodnutia po
neb. nájomcovi.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku VI. o trovách konania podala žalovaná 2/ včas odvolanie.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jej
prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietala nesprávne právne posúdenie trov súdom
prvej inštancie. Vytýkala, že zastavenie konania voči nej procesne zavinila žalobkyňa, ktorá ju v žalobe
nesprávne označila ako pasívne legitimovanú. Vytkla, že nemôže niesť ťarchu trov konania z dôvodu,
že po podaní žaloby, a po tom, ako bol dedičský spis pripojený, si žalobkyňa neoverila, kto sú dedičia

po nebohom manželovi a kto teda nesie prípadnú zodpovednosť za jeho dlhy a na sa musela zúčastniť
pojednávania. V neposlednom rade poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa má vysokoškolské
právnické vzdelanie 2.stupňa.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II., III., IV. podala žalobkyňa včas odvolanie.
Napadnutý rozsudok označila za nesprávny, nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý, prekvapivý.
Súd prvej inštancie sa podľa nej dostatočne nezaoberal samotnou zmenou obsahu záväzkoprávneho
vzťahu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, neprihliadal na znenie zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 26.04.2019 a na spôsob, ktorý zmluva stanovovala zmenu
záväzkoprávneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o nájme nebytového priestoru. Žalobkyňa sa
nestotožňuje so záverom, že medzi ňou ako prenajímateľom a otcom žalovaného ako nájomcom malo
dôjsť k dohode. Poukázala, že v odpore žalovaný 1/ uvádza, že malo dôjsť k odpusteniu nájomného
za časť mesiaca marec, apríl a máj roka 2020, no mesiace október, november, december 2020
neboli ani podľa neho predmetom odpustenia, ale tieto mesiace mali byť podľa jeho tvrdení predmetom
žiadosti o poskytnutie dotácie, čo však neznamená, že ho to zbavuje povinnosti platiť zmluvne
dohodnuté nájomné. Poprela, že by nájomné za mesiace apríl a máj roka 2020 mali byť predmetom
odpustenia. Zároveň uviedla, že o možnosti žiadať dotácie ju otec žalovaného upovedomil, no ďalej
nezaťažoval, a teda bol povinný platiť výšku nájomného tak, ako predpokladala nájomná zmluva. Jediný
mesiac, ktorý uznala, bol mesiac marec roka 2020, avšak ani tu napokon nedošlo k dohode, tak ako to
predpokladala samotná nájomná zmluva v čl. X. bode 10.2, na základe súhlasného prejavu oboch
Zmluvných strán potvrdeného formou písomného dodatku k Zmluve podpísaného oboma zmluvnými
stranami. V čase, kedy mala záujem urobiť ústupok v podobe dohody o ukončení, absentovala vôľa
druhej strany. V čase odovzdávania priestorov už absentovala jej vôľa, čo vyplýva z
podania zo dňa 25.01.2021 - prihlásenie pohľadávky do dedičského konania. Tvrdenia svedkyne, že
ústne malo dôjsť k súhlasu ohľadom týchto mesiacov, označila za nepravdivé. Napokon dôkazy (podanie
zo dňa 25.01.2021, nepodpísaná dohoda o ukončení) preukazujú opak. Jediné, čo preukazuje dohoda
o ukončení zmluvného vzťahu, je a bola jej prvotná snaha o ústupok voči pozostalej rodine nájomcu
(viz. označenie zmluvných strán).

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej 2/ a navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu výroku
VI. ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa uviedla, že v čase podania žaloby nemala inú možnosť ako
zažalovať obidvoch žalovaných ako predpokladaných dedičov po poručiteľovi. O skutočnosti dedenia
majetku iba žalovaným 1/ sa dozvedela na pojednávaní dňa 13.04.2022, na čo okamžite zareagovala
a zobrala so súhlasom druhej strany sporu žalobu späť, preto jej nemožno pričítať na ťarchu procesnú
chybu súdu ani procesnú pasivitu na strane oboch žalovaných, ktorí ju o tejto skutočnosti neupovedomili.
Poukazovala, že na pojednávaní došlo zo strany súdu k nahliadnutiu do elektronického súdneho spisu,
pričom uznesenie o dedičstve sa tam nenachádzalo, čo napokon konštatoval aj súd prvej inštancie.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných
podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v rozsahu výrokov III. a IV. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušiť z
nasledujúcich dôvodov:

6. Odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevyporiadania sa súdu prvej inštancie s argumentmi
a tvrdeniami žalobkyne, a z toho plynúceho nedostatočného a teda nesprávneho skutkového zistenia
a chýbajúceho právneho posúdenia veci.

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o čiastočnom vyhovení i zamietnutí žaloby proti žalovanému
1/ zdôvodnil stručne v ods. 22 odôvodnenia svojimi skutkovým zistením z hodnotenia dôkazov -
návrhu dohody o ukončení nájomného vzťahu, výpovede svedkyne - príbuznej žalovaných 1/ a 2/
a z vyjadrení žalovaných 1/ a 2/. Z týchto označených dôkazov (bez vyporiadania sa s vyjadreniami
žalobkyne a ostatnými dôkazmi) dospel k záveru o existencii akejsi dohody medzi žalobkyňou a nebohým
nájomcom - poručiteľom o zaplatení „iba“ nájomného za 13 dní mesiaca marec 2020 a za mesiac október
2020, na ktorej postavil svoj záver o zamietnutí žaloby vo zvyšku, a k záveru o existencii dohody medzi
žalobkyňou a žalovanými 1/ aj 2/ (dedičmi nájomcu) o „ich ochote“ uhradiť žalobkyni nájomné za január
2021. Odvolací súd však na tomto mieste poukazuje, že žalovaný 1/ voči rozhodnutiu o vyhovení žaloby

v časti „nájomného“ za január 2021 nepodal odvolanie, preto odvolací súd skutkové zistenie o dohode
medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ aj 2/ nepodrobil a ani nemohol podrobiť prieskumu správnosti.
Na základe odvolania žalobkyne sa však zoberal správnosťou záveru o zamietnutí žaloby na základe
dohody medzi žalobkyňou a nebohým nájomcom.

8. Aj keby súd prvej inštancie správne zistil existenciu takejto „dohody“ (s ktorým skutkovým zistením
odvolací súd po hodnotení všetkých dôkazov v spise nesúhlasí), takúto dohodu súd prvej inštancie
nepodrobil právnej kvalifikácii.

9. Odvolací súd podrobil tvrdenú dohodu (o ktorej existencii však pochybuje), predbežnej právnej
kvalifikácii. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie použitého slovného spojenia v súvislosti s tvrdenou
dohodou medzi žalobkyňou a nebohým nájomcom cit. „dohodli sa, že zaplatí... iba nájomné“, možno
dospieť k záveru, že malo ísť o dohodu o odpustení časti dlhu prípadne vzdaní sa práva na nájomné,
ktorá spôsobuje zánik záväzku, samozrejme za predpokladu, že je platná. Takúto dohodu Občiansky
zákonník ako rozhodný právny predpis v danej veci pozná a upravuje v § 574. Podľa § 574 ods. 1
Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh
odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

10. Súd prvej inštancie nekonštatoval a ani v spise sa nenachádza žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že
existuje písomná dohoda medzi žalobkyňou a nebohým nájomcom o odpustení nájomného za žalované
mesiace. Napokon žalobkyňa v odvolaní poukazuje, že v minulosti, keď došlo k odpusteniu nájomného
alebo vzdaniu sa nájomného, udialo sa tak písomne formou písomného dodatku č. 1 k nájomnej zmluve
s podpismi oboch zmluvných strán, o čom na dôkaz tento písomný dodatok predložila a to spolu so
žalobou (teda v čase kedy nepoznala obranu žalovaných). Práve pre túto prax odvolací súd pochybuje
aj o existencii akejkoľvek ústnej dohody o odpustení dlhu. Návrh na uzavretie dohody o ukončení
nájomného vzťahu touto dohodou nie je. Jednak dohoda nebola uzavretá, žalovaní odmietli návrh
dohody koncipovaný žalobkyňou prijať, odkázali ju s uplatňovanými pohľadávkami na dedičské konanie,
jednak podľa obsahu návrhu dohody spolu s odpoveďou žalobkyne na pojednávaní na otázku súdu,
prečo navrhovala uzavretie tejto dohody (cit. „aby nemuselo dochádzať k súdnym sporom“), vyplýva, že
žalobkyňa mala záujem o pokonávku s dedičom nájomcu, o uzavretie dohody o urovnaní v zmysle §
585 Občianskeho zákonníka, kde za cenu poskytnutia zabezpečenia formou uznania dlhu na nájomnom
za označené mesiace žalovaným 1/, mu časť dlhu na nájomnom odpustila. Preto z návrhu dohody so
žalovaným 1/ podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dedukovať existenciu akejkoľvek (ani ústnej)
minulej dohody s nájomcom - poručiteľom žalovaného 1 /o odpustení dlhu resp. vzdaní sa práva.

11. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

12. Aj keby takáto dohoda o odpustení dlhu resp. vzdaní sa práva v ústnej forme existovala, nevyvolala
by žiadne právne účinky, pretože by pre nedostatok formy bola neplatná. Nebolo preto možné zohľadniť
uvedenú obranu žalovaných, a nebolo možné nároku žalobkyne z tohto dôvodu nepriznať právnu
ochranu a žalobu sčasti zamietnuť.

13. Súd prvej inštancie sa právnej kvalifikácii svojich stručných skutkových záverov ani v rámci
citácie rozhodných aplikovaných zákonných ustanovení v ods. 17 až 21 odôvodnenia, ani v rámci
samotného odôvodnenia v ods. 22 nevenoval, vôbec sa nezaoberal splnením jej náležitostí podľa
neho existujúcej dohody (resp. oboch dohôd), jej platnosťou a teda ani právnemu posúdeniu nároku
(citoval len ustanovenia týkajúce sa dedenia a ustanovenia o zániku nájmu smrťou nájomcu). Jeho
odôvodnenie je neúplné a nedostatočné a odvolací súd dáva za pravdu námietke odvolateľky. Absencia
nosnej právne kvalifikovanej úvahy znemožňuje vykonanie odvolacieho prieskumu, predstavuje chybu v
právnom posúdení veci a zároveň zaťažuje konanie vadou, pretože postupom súdu bolo porušené právo
strán sporu na spravodlivý proces. Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. patrí
taký postup súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z čl. 1, čl. 7 a čl.
154c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na
spravodlivý súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

14. Súd prvej inštancie bol povinný posúdiť vec úplne a vybrať správnu právnu normu na vyriešenie
sporu. Keďže súd prvej inštancie vec právne neposúdil, obmedzil sa len na strohé konštatovanie
svojho skutkového záveru opierajúceho sa len o hodnotenie dôkazov v prospech žalovaného 1/ (bez
zohľadnenia a najmä dôsledného vyporiadania sa s dôkazmi protiobrany žalobkyne), bol naplnený
zrušovací dôvod predpokladaný v § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., podľa ktorého odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a zároveň zrušovací
dôvod predpokladaný v § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., pretože sa dopustil nesprávneho resp. žiadneho
právneho posúdenia uplatneného nároku, ktorého prejavom bolo, že na vec neaplikoval rozhodné
právne normy.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov III. o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ vo zvyšnej
časti a IV. v závislom výroku o trovách konania proti žalovanému 1/ a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu
spor v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať vo veci v súlade s procesnými
návrhmi strán sporu, vykonať dokazovanie potrebné na preukázanie skutočností predvídaných
rozhodnou právnou normou, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotiť podľa zásad uvedených v § 191 ods.
1 C.s.p., vysporiadať sa so všetkými námietkami produkovanými stranami a tiež uvedenými v odvolaní,
vec riadne a úplne právne posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

17. Žalobkyňa uviedla v odvolaní, že napáda aj výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie jej
žalobe sčasti vyhovel a uložil žalovanému 1/ povinnosť na plnenie. Bolo teda rozhodnuté v prospech
odvolateľky.

18. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podmienkou
subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu
je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia
napadnutého odvolaním.

19. Rozhodnutím o vyhovení žaloby nebola žalobkyni spôsobená ujma. Za tejto situácie odvolací súd
odvolanie žalobkyne voči rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. bez vecného prejednania
ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol.

20. Žalovaná 2/ podala odvolanie proti rozsudku v rozsahu výroku VI. o trovách konania. Nesúhlasila
s použitím § 257 C.s.p. na vec.

21. Odvolací súd po preskúmaní tejto časti rozsudku dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku v
odvolaním napadnutom výroku VI., a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

22. Odvolací súd súhlasí s dôvodmi tohto rozhodnutia a rovnako ako súd prvej inštancie vidí
výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej 2/ v dôvodoch späťvzatia žaloby voči nej
(ako do úvahy prichádzajúca dedička po zomrelom nájomcovi - manželka napokon podľa uznesenia
nededila) a v jej správaní v priebehu konania a to procesnej pasivite, keď napriek niekoľkonásobným
výzvam na vyjadrenie sa k žalobe, k platobnému rozkazu, k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 09.12.2021, túto
skutočnosť (o tom, že nie je dedičkou) žalobkyni do pojednávania neuviedla, preto k späťvzatiu žaloby
voči nej došlo až na pojednávaní, kedy sa žalovaná 2/ po prvýkrát k veci vyjadrila. Takéto procesné
správanie žalovanej 2/ považuje odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za výnimočný dôvod
pre nepriznanie náhrady trov konania a pre aplikáciu § 257 C.s.p.

23. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.) neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov
medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel,
znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností

súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami
uplatnenia nároku a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011).

24. Žalovanou 2/ uplatnené dôvody odvolania preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

25. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku VI. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

27. O trovách odvolacieho konania žalobkyne proti žalovanej 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v
odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.