Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Dzúriková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202116
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6623202116.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci navrhovateľa T. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX X. X., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým,
advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanej 1/ T. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX Z. - T., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

UHAĽs.r.o.,sosídlom96001Zvolen,ŠtefanaMoyzesa9877/43,IČO:47236655ažalovanému2/T.W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX.XX.XXXX,. R. P. XXX/X, XXX XX P. W., o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 25C/2/2023-42 zo
dňa 07.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 25C/2/2023-42 zo dňa 07.07.2023 p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov
konania.
III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný
súd“) výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. súd vyslovil, že

žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
1.1. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia pred začatím konania vo veci samej sa navrhovateľ domáhal, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by navrhovateľovi zamedzili prechod cez nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ vedených na LV č. XXX pre k. ú. a obec U. L., ako pozemok EKN parc.
č. XXXX, orná pôda o výmere 3366 m2 a na LV č. XXX ako pozemok EKN parc. č.XXX/X, orná pôda

o výmere 5992 m2. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť umožniť
mu cez označené nehnuteľnosti prechod dopravnými prostriedkami aj pešo k nehnuteľnostiam, ktoré
sú v jeho vlastníctve v zmysle geometrického plánu zo dňa 18.04.2023 č. XXXXXXXX - XX/XXXX s
tým, že navrhol, aby neodkladná úprava trvala do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe o zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez označené nehnuteľnosti. V návrhu uviedol, že
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných slúžili dlhé roky ako príjazdová cesta k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve navrhovateľa, ktoré využíval a prechádzal cez nehnuteľnosti osobným motorovým vozidlom,
traktormi a nákladným vozidlom. Neznáme osoby na príjazdovej ceste umiestnili zábrany s kovovými
ostňami, čím mu uvedený stav bráni v prechode na svoje pozemky. Žalobca má za to, že žalovaní
1/, 2/ na zneprístupnenie poľnej cesty nemali právny základ, pretože nehnuteľnosť nebola rozdelená
dohodou ani súdnym rozhodnutím. Prejazd cez predmetné nehnuteľnosti vznikol pred rokom 1950,
odkedyjesúčasťoucesty,ktorávediestredomlazovasprístupňujenehnuteľnostijednotlivýchvlastníkov.

Predstavuje jedinú, spevnenú a celoročne udržiavanú cestu vedúcu rovinatým terénom. Alternatívny
prejazd cez pozemok EKN parc. č. XXXX/X bol zrušený a predstavuje svahovitý terén s rodinnýmdomom. Navrhol, aby súd upravil neodkladným opatrením pomery medzi účastníkmi s tým, že uvedená
úprava bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena na predmetných
nehnuteľnostiach.

1.2. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1,
2 CSP. Uviedol, že petitom navrhovaného neodkladného opatrenia bolo naplnené kritérium určitosti,
následne súd posudzoval splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v
tom zmysle, či nárok žalobcu bol osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu
rozhodujúcich skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ. Súd konštatoval, že medzi stranami, ktoré

sú vlastníkmi označených nehnuteľností existuje právny vzťah. Obsahom tohto vzťahu sú vzájomné
práva a povinnosti vlastníkov pozemkov. Meritórne usporiadanie obsahu právneho vzťahu vlastníkov, t.j.
vzájomných práv a povinností jednotlivých vlastníkov je predmetom sporu, o ktorom navrhovateľ mieni
zahájiť konanie vo veci samej. Súd vzhľadom na uvedené mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu a
zároveň nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľ nariadením neodkladného opatrenia dožadoval. Ďalej
súd návrh posudzujúc podľa § 325 ods. 1 CSP konštatoval, že podľa predloženej mapovej dokumentácie

je zistiteľné, že v lokalite katastra obce U. L. pri predmetných pozemkových nehnuteľnostiach je
situovaná poľná cesta vedúca vo vertikálnej línii stredom L. I.. L. snímkovania historickej ortofotomapy
Slovenska sa javí, že trajektória cesty vznikla pred rokom 1950. Na základe zákresu geodeta N. I.
zo dňa 21.04.2023 možno súhlasiť, že časť tejto trasy prelína predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 101 m2 a slúži aj k prejazdu na pozemok EKN parc. č.

XXXX. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že medzi stranami došlo k narušeniu zaužívaných pomerov tým, že
neznáme osoby na príjazdovej ceste, ktorá prechádza cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 1/
a 2/ k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, ktorú navrhovateľ využíval na prechod a prejazd
motorovými vozidlami umiestnili kovové zábrany a uvedený stav mu zabraňuje prechodu na jeho
pozemky. Po preskúmaní obsahu návrhu a pripojených listín súd dospel k záveru, že nebolo osvedčené

konanie žalovanej 1/ ani konanie žalovaného 2/, ktoré by vyvolalo takýto protiprávny stav opísaný
navrhovateľom. Súd poukázal na to, že medzi rozhodujúce oprávnenia vlastníka patrí právo predmet
svojho vlastníctva držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vo všeobecnosti
platí, že vlastník pozemku nie je povinný svoj pozemok oplotiť. Oplotenie v zmysle zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je drobnou stavbou a na povolenie jej uskutočnenia

postačuje ohlásenie stavby. Žalovaní 1/ a 2/ konali podľa Staveného zákona. Dňa 15.08.2022 na
stavebnom úrade uskutočnili ohlásenie drobnej stavby „Oplotenie pozemkov“ a nadväzne pri realizácii
stavby sa riadili oznámením obce U. L. zo 17.08.2022. Stavebný úrad v súvislosti s ohlásením drobenej
stavby nevyslovil žiadne námietky k realizácii stavby na predmetných pozemkoch. Deklarovaný rozpor
tohto stanoviska obce s objektívnym stavom na mieste samom navrhovateľ neosvedčil. Zároveň z

fotodokumentácie pripojenej k návrhu je zistiteľné, že na mieste samom nedošlo k vybudovaniu bariéry
takého rázu, ktorá by neumožňovala prechod pešo alebo prejazd osobným motorovým vozidlom po
predmetných nehnuteľnostiach k pozemku EKN parc. č. XXXX. Zhotovené snímky dokumentujú, že do
časti poľnej cesty boli nainštalované oceľové zábrany a javí sa, že sú v patričnej vzájomnej vzdialenosti,
ktorá umožňuje prechod pešo alebo prejazd osobným motorovým vozidlom. V danej súvislosti je nutné

podotknúť, že navrhovateľ nedeklaroval a ani neosvedčil skutkové tvrdenia k tomu, že prejazd cez
predmetnénehnuteľnostivyužívalprenákladnémotorovévozidláaleboinéťažšiemechanizmyzdôvodu
výkonu poľnohospodárskej činnosti. Zo zhotovených mapových podkladov je zjavná existencia ďalšej
prístupovej alternatívy k pozemku EKN parc. č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa. Nehnuteľnosť vo
vlastníctvenavrhovateľajekonkrétnedostupnácezpozemkyCKNparc.č.XXXX/X,č.XXXX,č.XXXX/X,

č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a navrhovateľovi umožňuje priame napojenie na miestnu komunikáciu
na pozemku EKN parc. č. XXXX, fakticky rovnakým spôsobom, ale na inom mieste ako z príjazdovej
cesty, ktorej sa návrh týkal. Podľa údajov z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že vyššie uvedené
pozemkové nehnuteľnosti - parcely sú vo vlastníctve príbuzného navrhovateľa a predstavujú priechodnú
a udržiavanú trasu, ktorá je spôsobilá na prejazd osobným aj nákladným motorovým vozidlom, prípadne

inou technikou (traktorom). Neexistuje tým žiadne obmedzenie navrhovateľa pri využívaní prístupových
možností na svoje nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ nezvolí prístup po trase vedúcej cez predmetné
nehnuteľnosti osobným motorovým vozidlom alebo prechod pešo, má potom k dispozícii primerane
dostupnú trasu k svojím nehnuteľnostiam cez vyššie uvedené parcely. Konanie žalovaných 1/, 2/,
ktoré spočívalo vo vybudovaní drobnej stavby - oplotenia podľa súdu prvej inštancie nezasahuje

neprimeraným spôsobom do vlastníckych práv iných subjektov. Jedná sa o realizáciu vlastníckych
oprávnení žalovaných za účelom predchádzania vzniku škôd, ktorá je v súlade so zákonom. Súd preto
dospel k záveru, že zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Súd
preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako neopodstatnený.1.3. Keďže súd neuložil predmetným uznesením navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej,
môžeuvedenávecskončiťprávoplatnosťoupredmetnéhouznesenia.Pretosúdrozhodolionáhradetrov
konania. Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a

žalovaným 1/ a 2/ v konaní trovy nevznikli, súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu bez uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 Civilného

sporového poriadku. Uviedol, že je pozoruhodné, že súd bez toho, aby vykonal ohliadku uvádza
skutočnosti, ktoré mali byť príčinou zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú
z hľadiska posúdenia vierohodnosti rozhodnutia veľmi dôležité a bez verifikácie toho, čo súd uviedol,
je potom konštatovanie súdu nepresvedčivé a postavené len na úvahe bez podpory skutočností, ktoré
sú reálneho charakteru. Žalobca uviedol, že v prírode tieto nehnuteľnosti predstavujú tzv. lazy, ktoré
susedia s vojenským priestoromO., a kde táto oblasť je veľmi riedko obývaná, pričom medzi jednotlivými

usadlosťami boli vytvorené koridory ohľadne prístupu k týmto usadlostiam, a to v čase, keď neexistovali
presné zamerania hraníc medzi pozemkami, a teda sa mohlo stať, že časti komunikácií, cez ktoré
bol voľný prechod po dôkladnom meraní zasahujú do vlastníckeho práva iných osôb, resp. že pri
prechode cez takúto komunikáciu mohlo dôjsť k skráteniu takéhoto prístupu z hľadiska objektívnych
dôvodov. Tieto skutočnosti boli rešpektované všetkými občanmi, ktorí vlastnili predmetné nehnuteľnosti,

a to po dobu niekoľko desiatok rokov a až keď takéto nehnuteľnosti začal užívať L. T., hoci oficiálne
nepatria, tak došlo z rôznych dôvodov k narušeniu vzťahov a vyvolaniu konfliktu, čoho dôsledkom je
vytvorenie umelých zábran a prekážok vo vzťahu k prístupu k nehnuteľnostiam. Pokiaľ sa však na
pozemkoch pani T. nachádza cesta, tak jednoznačne táto plocha nemôže byť využívaná na žiadne
poľnohospodárske účely, tak ako uvádzali žalovaní a to sa týka i žalovaného W.. Žalobca je však

ochotný hradiť primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena. V prílohe odvolania navrhovateľ
predložil obrazovú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, akým spôsobom je riešený prístup k predmetným
nehnuteľnostiam s tým, že navrhovateľ je chovateľom včiel, o ktoré je potrebné sa starať a takýmto
spôsobom má znemožnený, resp. sťažený prístup k predmetným nehnuteľnostiam, pretože sa jedná o
riziko poškodenia motorových vozidiel, ktoré prichádzajú po predmetnej komunikácii. Žalobca poukázal

na iný obdobný prípad, ktorý sa týka synovca navrhovateľa G. L., ktorý je vlastníkom nehnuteľností v
susedstve, kde došlo vo vzťahu k prístupu jeho osoby k svojim nehnuteľnostiam k obdobnému konaniu a
Okresný súd vo Veľkom Krtíši, kde však rozhodoval iný zákonný sudca, nariadil neodkladné opatrenie,
ktoré je v súčasnosti vykonateľné, avšak nie je právoplatné.
2.1. Z fotografickej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že sa jedná o prístupovú komunikáciu, ktorá

vykazuje známky toho, že bola vybudovaná v minulých obdobiach s tým, že nemá spevnené krajnice,
a teda bol možný prístup po tejto komunikácii aj s motorovými vozidlami, ktoré presahovali šírku danej
komunikácie, pretože tam neboli žiadne prekážky a v 21. storočí by nemalo byť chránené zákonom to,
že niekto umiestni kovové zábrany zapustené do betónu na predmetnú komunikáciu a zamedzí prístup
vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ si dal vypracovať i geometrický plán, ktorým

korešponduje to, že sa snažil vec riešiť aj takým spôsobom, že by podal predmetnú žalobu na zriadenie
vecného bremena ohľadne práva prechodu, avšak momentálny stal je taký, že potrebuje neodkladne
zabezpečiť prístup k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca poukázal na to, že T. W. ako ďalší vlastník
nehnuteľnosti nenahlásil žiadnu drobnú stavbu a takéto zábrany sú aj na jeho pozemkoch. Týka sa
to parcely č. XXXX, kde takáto parcela nepatrí pani T.. Predmetné komunikácie pritom nevyužíva len

žalobca, ale v prípade potreby tieto komunikácie používajú hasiči, elektrikári, záchranné služby a pod.,
pričom v súčasnej dobe je počasie suché, avšak v prípade dažďov, resp. snehu, je nelogické, aby vedel
prejsť na tieto pozemky cez lúku ako mu navrhuje súd. Žalobca predložil súdu potvrdenie o centrálnej
evidencii hospodárskych zvierat, z ktorej vyplýva, je chovateľom včelstva, čo dokumentuje priloženou
fotografickou dokumentáciou. Samotný súd konštatoval, že petit neodkladného opatrenia je dostatočne

určitý, avšak konštatoval, že navrhovateľ bol povinný osvedčiť predložené skutkové tvrdenia podľa §
325 ods. 1, aby preukázal, že obava z ohrozenia jeho práv bola zjavná a reálna. Zároveň žalobca
zvýraznil, že nie je zrejmé z akých dôvodov obec U. L. vydala povolenie ohľadne ohlásenia stavby,
kde je i konštatované, že takéto oznámenie nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, súhlasy, vyjadrenia,
posúdenia, prípadne iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy, čo menovaná nevykonala,

nezdokladovala a ani nežiadala navrhovateľa o žiadny súhlas. Z priloženej fotodokumentácie je podľa
navrhovateľa taktiež zrejmé, že hrozí permanentné poškodzovanie motorových vozidiel. Nie je zrejmé,
ako mal navrhovateľ deklarovať prejazd nákladnými motorovými vozidlami, keď to nie je ani možné
a je zrejmé, že tento používa nákladné motorové vozidlá a iné mechanizmy z dôvodu vykonávaniapoľnohospodárskej činnosti. Pokiaľ súd konštatuje, že prechod k nehnuteľnostiam je možný cez
parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, sú to v podstate lúky a zastavané
plochy (dvor synovca navrhovateľa) využívané k poľnohospodárskej činnosti. Nie je tam vybudovaná

žiadna cesta a konštatovanie, že tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve príbuzného, a teda by mali
predstavovať priechodnú a udržiavanú trasu, sú špekulatívne a neurčité bez predloženia akýchkoľvek
reálnych skutočností, resp. súhlasu vlastníka nehnuteľností hlavne cez zimné mesiace a v prípade
nepriaznivého počasia hrozí permanentné poškodzovanie akýchkoľvek motorových vozidiel, pričom
žalobca je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, kde na tieto parcely je taktiež potrebné prichádzať

po predmetnej ceste, a to poľnohospodárskymi strojmi potrebnými na obhospodarovanie pôdy, kde
súčasťou odvolania je aj nosič CD, kde je uvedené situačné video o ceste a pozemkoch. Za uvedeným
konaním účastníkov konania je podľa žalobcu zámer Y. T. na zníženie ceny nehnuteľností, keďže tento
sám alebo prostredníctvom iných osôb má záujem o skupovanie nehnuteľností, kde iniciuje rôzne
konania s tým, že sa jedná o účelové konanie, kde jediná snaha menovaného je dosiahnuť zníženie
ceny pozemkov a odradiť iných záujemcov o kúpu nehnuteľností. Žalobca považuje rozhodnutie súdu

prvej inštancie za nejasné a nepreskúmateľné, a preto ho ako nezákonné a nedôvodné navrhol zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, na rozhodnutie o
odvolaní navrhovateľa dňa 11.08.2023.

4. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP doručil žalovanej 1/ a žalovanému 2/ návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 25C/2/2023 - 42 zo dňa
07.07.2023aodvolanienavrhovateľaaumožnilžalovaným1/,2/kuvedenýmsavyjadriťvlehote10dní.

5. Žalovaný 2/ sa v lehote určenej súdom k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie
nevyjadril.

6. Žalovaná 1/ sa v lehote určenej súdom k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vyjadrilapodanímzodňa06.09.2023,doručenýmodvolaciemusúdudňa07.09.2023.Úvodomuviedla,

že jej neboli doručené prílohy označené v odvolaní a to CD nosič. Zároveň priložená fotodokumentácia
je zrejme prekopírovaná, fotografie sú absolútne nepreskúmateľné, je možné identifikovať len najväčšie
zobrazené objekty. Rovnako jej nebol doručený geometrický plán, ktorým je špecifikovaná časť
pozemku v petite návrhu, preto žalovaná 1/ nevie, k čomu konkrétne sa má vyjadriť a žiada doručenie
navrhovateľom označených príloh.

K obsahu návrhu uviedla, že v ňom chýba uvedenie akéhokoľvek hmotnoprávneho ustanovenia, z
ktorého má nárok uplatnený návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývať. Právo na prístup
k nehnuteľnosti cez pozemky iných vlastníkov a to vo forme vecného bremena tak ako to v petite
svojhonávrhuuviedolžalobca,upravuje§151oods.3Občianskehozákonníka.Zákonvšakneumožňuje
zriaďovať vecné bremeno v prospech pozemku, ale len v prospech stavby. K uvedenému žalovaná

1/ poukázala na rozhodnutie NS SR 9Cdo/72/2022 a rozhodnutie krajských súdov. Ďalej uviedla, že
žalobca tvrdí, že sporné nehnuteľnosti dlhodobo využíval ako príjazdovú cestu. Žalobca však opomína,
že tento prístup je využívaný bez akéhokoľvek právneho základu a vznikol len svojvoľným výkonom
počas socializmu, keď vlastnícke právo súkromného vlastníka nepožívalo takmer žiadnu ochranu.
Užívanie cudzieho pozemku bez akéhokoľvek súhlasu je však len faktickým úkonom, ktorý k pozemku

žiadne právo nezakladá a nijakým spôsobom neodôvodňuje ani zriadenie práva cesty súdom. Rovnako
nie je zrejmé, aká potreba bezodkladne upraviť pomery, ktorá je na vydanie neodkladného opatrenia
nevyhnutná, môže existovať vo vzťahu k parcelám vo vlastníctve žalovanej, keď sa cez ne chce žalobca
napájať na údajne poľnú cestu, ktorá sama následne prechádza po pozemkoch ku ktorým žalobca nemá
žiadne právo prechodu. Žalovaná zvýraznila, že žiadna prístupová cesta cez parcelu v jej vlastníctve

neexistuje. Vyjazdený prechod cez parcely, na ktorých miestach s odhodeným štrkom, nepredstavuje
žiadnu miestnu komunikáciu alebo prístupovú cestu. Tento prechod vznikol bez akéhokoľvek právneho
základu jednoducho faktickým výkonom prejazdu najmú počas obdobia socializmu. Žiadny iný subjekt
okrem vlastníka nemá právo po uvedených prechádzať. V podanom odvolaní navrhovateľ navyše len
potvrdil, že jeho prístup k nehnuteľnosti nie je znemožnený, je len nepohodlný. Pokiaľ navrhovateľ

argumentuje, že je „chovateľom včiel“, uvedené jednak nijako nepreukázal a jednak je to pre vec
irelevantné. Vecné bremeno sa môže zriadiť v prospech nehnuteľnosti - stavby, nie v prospech
podnikateľskej činnosti. Z obsahu odvolania navrhovateľa tiež vyplýva akoby indikoval, že v skutočnosti
žiada a plánuje využívať prechod po parcele vo vlastníctve žalovanej v ešte väčšom rozsahu, ako tomubolo doteraz. Žalovaná 1 preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

7. V dôsledku odvolania navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade ustanovením § 329 ods. 1
CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci oboznámením sa s dosiaľ preukázaným a osvedčeným skutkovým
stavom, dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania navrhovateľa, s poukazom

na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd
prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne argumentačne i právne presvedčivo zdôvodnil, prečo
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci, s poukazom na konkrétne
dôvodyaprávneskutočnostipovažovalzanedôvodný. Dôvodyaprávneúvahyuvádzanévnapadnutom

uznesení sú vecne správne, dostatočné, argumentačne presvedčivé a správne právne posúdené a
vyhodnotené.

10. Vychádzajúc z ust. § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Tak ako už súd prvej inštancie uviedol vo svojom uznesení, účelom inštitútu neodkladného opatrenia
je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej, v štádiu
pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení, a to za predpokladu, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil žalovanej 1/ a žalovanému 2/ povinnosť
„zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by zamedzili navrhovateľovi prechod“ cez nehnuteľnosti, ktoré
sú vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ a aby žalovaní 1/, 2/ „umožnili prechod dopravnými prostriedkami

a pešo po predmetných nehnuteľnostiach navrhovateľovi k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve
navrhovateľa“ v zmysle geometrického plánu vypracovanéhoXX. I., dňa 18. 04. 2023 č. XXXXXXXX -
XX/XXXX. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby žalovaní 1/,
2/ umožnili navrhovateľovi prechod dopravnými prostriedkami a pešo po nehnuteľnostiach- pozemkoch,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ - parc. registra „E“ č. XXXX/X o výmere 5992 m2 -

orná pôda a žalovaného 2/ - parc. registra „E“ č. XXXX o výmere 3366 m2 - orná pôda. Preto
prípadne nariadené neodkladné opatrenie by prestavovalo zásah vo výkonu vlastníckeho práva, resp. ,
obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej 1/ a žalovaného 2/, a bolo tak nutné skúmať i zásadu
proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia a následku v podobe zásahu do práva tretích
osôb - žalovanej 1/ a žalovaného 2/.

15. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil a konštatoval, že po nehnuteľnostiach
žalovaných - pozemkoch, cca. od roku 1950 vedie „zvyková“ prístupová poľná cesta, ktorá vedie
stredom L.. Je však nutné konštatovať, že uvedená poľná cesta nemá charakter miestnej či
účelovej komunikácie; v takáto okolnosť nebola ani tvrdená, ani osvedčená a z listinných podkladov

zadovážených v rámci konania o neodkladnom opatrení charakter časti pozemkov ako účelovej
komunikácie nevyplýva. Zároveň z aktuálnych listov vlastníctva vyplýva, že k pozemkom žalovanej 1/
a žalovaného 2/, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, nie je dosiaľ zriadené
vecné právo, alebo akékoľvek užívacie právo tretích osôb. Navrhovateľ sa tak návrhom na nariadenieneodkladného opatrenia domáha poskytnutia ochrany faktického výkonu práva prechodu a prejazdu po
nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalovaným.

16. Odvolací súd je v zhode so záverom súdu prvej inštancie v tej časti, že pokiaľ sa žalovaní 1/,
2/ rozhodli na nehnuteľnostiach, vlastnícky im patriacich, umiestniť drobnú stavbu v podobe oplotenia
pozemkov osadením kovových zábran či stĺpikov, žalovaní 1/, 2/ postupovali v súlade so zákonom, kedy
drobnú stavbu ohlásili Obci U. L., ako stavebnému úradu. Z predloženého spisového materiálu vyplýva
(č. l. 8), že dňa 15.08.2022 T. T. ohlásila drobnú stavbu „oplotenie pozemkov na pozemkoch CKN parc. č.

XXXX,XXXX/XX,XXXX/X,C.-(pozemkyEKNparc.č.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X)katastrálneúzemieL..
Z oznámenia Obce XX. L. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 17. 08. 2022 vyplýva, že proti uskutočneniu
drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá Obec U. L. podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zbierky o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
žiadne námietky. Z uvedeného tak možno konštatovať, že pokiaľ žalovaná 1/ na pozemku vo výlučnom
vlastníctve umiestnila drobnú stavbu - „oplotenie pozemkov“, uvedeným nepostupovala protiprávne,

nenavodila protiprávny stav a uvedené konanie predstavuje výkon triády vlastníckych oprávnení v rámci
vlastníckeho práva.

17. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v podanom odvolaní navrhovateľ nepreukázal,
a ani neosvedčil, že by žalovaný 2/ umiestnenie drobnej stavby realizoval v rozpore so zákonom,

alebo žalovaná 1/ v rozpore s ohlásením stavby žalovanou 1/ voči ktorému obec U. L. nemala
žiadne námietky. Samotná skutočnosť, že konaním žalovaných 1/, 2/ spočívajúcom v umiestnení
oplotenia na pozemkoch, im vlastnícky patriacim, došlo k zamedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam
navrhovateľa, ktoré v samotnom žalobnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
ani neidentifikoval, nie je samo o sebe dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého

zákonným predpokladom je preukázanie, resp. minimálne osvedčenie naliehavej potreby okamžitého
zásahu súdu v podobe nariadeného neodkladného opatrenia. Uvedenú potrebu v podobe hroziaceho
nebezpečenstva navrhovateľ vo svojom návrhu ani v podanom odvolaní neosvedčil. Neodkladným
opatrením sa navrhovateľ snaží dosiahnuť zabezpečenie prístupu na nehnuteľnosti - pozemky vo
vlastníctve navrhovateľa, pričom v návrhu nešpecifikuje, či na uvedených pozemkoch sa nachádza i

stavba vo vlastníctve navrhovateľa. Zabezpečenie prístupu k žalobcom špecifikovanej nehnuteľnosti
je však možné dosiahnuť žalobou vo veci samej o zriadenie vecného bremena, v ktorom konaní
by sa na základe vykonaného dokazovania vyhodnotila dôvodnosť zriadenia vecného bremena k
nehnuteľnostiam žalovaných (keďže vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu možno zriadiť
len na zabezpečenie prístupu k stavbe) a tiež predmetom dokazovania by bola zároveň i možnosť

(i iného) prístupu k nehnuteľnostiam navrhovateľa. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o
návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia však žalobca žalobu o zriadenie vecného
bremena neinicioval. Zároveň navrhovateľ neosvedčil bezodkladnú a naliehavú potrebu okamžite
nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Odvolací súd je zároveň v zhode so záverom súdu prvej inštancie o tom, že i po osadení zábran
majúcich charakter oplotenia pozemkov v podobe kovových stĺpikov, je možné cez pozemky žalovaných
1/, 2/ reálne prechádzať pešo, ako i osobnými motorovými prostriedkami, pričom samotný navrhovateľ
sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť umožniť
mu prechod „dopravnými prostriedkami a pešo“ po predmetných nehnuteľnostiach. Je nutné uviesť,

že i po osadení kovových zábran je cez uvedené nehnuteľnosti možný peší prechod a rovnako je
možný i prechod osobnými motorovými vozidlami, ktorá skutočnosť vyplýva i z fotodokumentácie
predloženejvrámciodvolaciehokonanianavrhovateľom.Jenutnépripustiť,ževdôsledkurealizovaného
oplotenia po uvedených parcelách v mieste existujúcej poľnej cesty sa javí, že nie je možný prejazd
nákladnými motorovými vozidlami. Navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani neosvedčil, že je

daná odôvodnená potreba prístupu k jeho nehnuteľnostiam poľnohospodárskymi strojmi, nákladnými
motorovýmivozidlamialeboinejtechnikyzaúčelomvýkonu poľnohospodárskejaleboinej hospodárskej
činnosti navrhovateľa. V samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
špecificky nedomáhal umožnenia prístupu cez pozemky žalovaných 1/, 2/ nákladnými motorovými
vozidlami, alebo inou väčšou technikou.

19. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil
zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil
potrebu okamžitého zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá úprava v podobezásahu do vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/, by nezniesla odklad do rozhodnutia súdu vo veci
samej o žalobe o zriadenie vecného bremena. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd
vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho

vecnej správnosti v meritórnom výroku I., potvrdil ako vecne správne.

20. Ako výrok závislý, preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd vyslovil, že
žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva a v odôvodnení uviedol, že
žalovaným žiadne trovy v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil ako vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku II., keďže je potrebné žalovaných 1/, 2/ vyhodnotiť ako procesne úspešnú stranu sporu v konaní o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,avšaktýmtovpredmetnomkonanížiadnetrovynevznikli.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP, keď rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu, ktorým bol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania zamietnutý, predstavuje rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Odvolaniu navrhovateľa vyhovené nebolo ani čiastočne, a preto procesný úspech v
odvolacom konaní prináleží žalovanej 1/ a žalovanému 2/. Keďže k odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila
len žalovaná 1/ a to prostredníctvom právneho zástupcu v lehote, ktorú jej určil odvolací súd, žalovanej
1/ preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním trovy vznikli. Preto odvolací súd uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
Žalovaný 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadril, v súvislosti s
odvolacím konaním mu preukázateľne trovy nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému 2/
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.