Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/106/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121488431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6121488431.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Gubkom, advokátom so sídlom Partizánske, Hrnčírikova
1/B proti žalovanému D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. G. XXXX/X, o zaplatenie 500,- eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. mája
2022 č.k. 3C/45/2021-83, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 5. mája 2022 č.k. 3C/45/2021-83 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,- eur od 28.08.2021 do
zaplatenia a žalobcovi uložil vrátiť žalovanému motocykel PIAGGIO NRG PUREJET, rok výroby 2003,
VIN číslo: H., v stave, akom ho od žalovaného prevzal. O trovách konania rozhodol tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca so
žalovaným uzatvorili dňa 10.06.2021 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný predaj motocykla za
kúpnu cenu 500,- eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že od zmluvy odstúpil z dôvodu skrytej vady
motocykla. Žalovaný nesúhlasil a tvrdil, že všetky vady, ktoré predmet kúpy mal, boli uvedené v kúpnej
zmluve a žalobca bol s nimi oboznámený. Súd prvej inštancie vysvetľoval, ktorý hmotnoprávny predpis
považoval za rozhodný v danej veci. Dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
treba posúdiť v zmysle § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
pretože zmluvné strany (strany sporu - pozn. odvolacieho súdu) sa v čl. VII. kúpnej zmluvy dohodli, že sa
riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej zistil, že v zmluve boli ako vady uvedené
zlá spínacia skrinka a porucha palivového čerpadla a žalovaný vyhlásil, že žalobcovi nezamlčal žiadne
skryté vady, respektíve skutočnosti o technickom stave motocykla. Dňa 24.08.2021 listom žalobca
oznámil žalovanému, že odstupuje od kúpnej zmluvy z dôvodu skrytej vady – poruchu vstrekovacieho
systému. Zároveň uviedol, že žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť v zmysle čl. V. bod 3 zmluvy, keď
mu nepredložil malý technický preukaz k motocyklu, a vyzval ho na úhradu sumy 500 € do troch dní
odo dňa doručenia tejto výzvy. Zásielka bola žalobcovi dňa 14.09.2021 vrátená z dôvodu neprevzatia
v odbernej lehote. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané aj formou emailovej komunikácie
dňa 24.08.2021. Z potvrdenia žalobcu I. I. I. J. súdu prvej inštancie vyplynulo, že vada palivového
čerpadla bola odstránená, keďže došlo k výmene palivového čerpadla a motocykel napriek tomu funkčný
nebol. Ohľadom námietky žalovaného o nekompetentnosti vyššie uvedeného servisu súd prvej inštancie
konštatoval, že, keďže predmetom činnosti vyššie uvedeného servisu je oprava motorových vozidiel,
mal preukázanú riadnu výmenu a správne namontovanie nového palivového čerpadla. Ďalej hodnotil,

že vzhľadom na to, že vada, ktorá bola v zmluve uvedená a v ktorej dôsledku mal byť motocykel
nepojazdný, bola odstránená, mal motocykel po odstránení tejto vady fungovať, k čomu však nedošlo,
z čoho mu potom vyplýva, že motocykel má ďalšiu vadu. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané,
že by nepojazdnosť motocykla zapríčinil žalobca svojim konaním po odovzdaní motocykla žalovaným.
Žalovaný nepreukázal, že predmet kúpy nemal v čase odovzdania iné vady. Z uvedeného preto podľa
neho vyplýva, že motocykel mal inú vadu, pre ktorú bol nepojazdný už v čase odovzdania motocykla
žalobcovi zo strany žalovaného a táto nebola uvedená v kúpnej zmluve. Podľa ustanovenia § 425 ods.
1 Obchodného zákonníka žalovaný zodpovedá za vady, ktoré mal motocykel pri odovzdaní motocykla a
to aj napriek tomu, ak sa táto vada ukázala neskôr, v tomto prípade po výmene palivového čerpadla. Z
konania žalobcu vyplýva, že po zistení, že motocykel má ďalšie vady, žiadal od žalovaného nápravu, či
už v poskytnutí zľavy alebo odstúpením od zmluvy. Zároveň mal preukázanú vedomosť/predvídateľnosť
žalovaného, že v prípade ďalších vád by žalobca nemal o uzatvorenie kúpnej zmluvy záujem. Preto
dospel k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy zo strany žalovaného tým,
že predal žalobcovi motocykel s vadou, o ktorej žalobca nevedel. Keďže obe strany sporu zo zmluvy
pred odstúpením od zmluvy plnili, sú povinné si podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
navzájom vrátiť tieto plnenia (žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, a žalobca žalovanému
motocykel). Keďže žalovaný kúpnu cenu po odstúpení od zmluvy nevrátil žalobcovi v
poskytnutej trojdňovej lehote odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy, priznal súd prvej inštancie
žalobcovi popri vrátení kúpnej ceny aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nedostatočne zistenie skutkového
stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Potvrdenie servisu má podľa neho
nulovú výpovednú hodnotu pre správne zistenie skutkového stavu (nebolo vyhotovené na hlavičkovom
papieri predmetného servisu, ako miesto vydania potvrdenia je uvedené miesto Prievidza, aj keď sídlo
servisu je v Bojniciach, absentuje údaj, kto vlastne toto potvrdenie servisu vystavil atď., čím odôvodňoval
neschopnosť z jeho strany navrhnúť vykonanie dôkazu vypočutím svedka, príslušného mechanika).
Poukazoval, že súd mal z kúpnej zmluvy preukázané, že motocykel bol nepojazdný a mal ešte inú
vadu, vadu v spínacej skrinke, vytýkal, že nebolo zisťované, či aj táto vada bola v servise opravená,
vytýkal, že súd prvej inštancie pri zisťovaní činnosti, na ktoré je servis oprávnený, vychádzal z reklamy,
miesto zo živnostenského registra, ktoré on nemohol zistiť. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
príslušnej osoby zo servisu a vyžiadaním dokladov zo servisu: príjem motocykla do servisu, oprava,
diagnostika, faktúra za služby v servise, vyžiadanie si dokladov od žalobcu a identifikovanie mechanika,
ktorý pracoval s motocyklom, faktúru za čerpadlo. Je toho názoru, že žalobca mal povinnosť prezrieť
tovar bez zbytočného odkladu po prechode nebezpečenstva škody na tovare a zistiť, či predmetný tovar
nemá ďalšie vady - mal si zabezpečiť diagnostiku motocykla. Keďže si tovar neprezrel včas, nemôže
uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, nakoľko nepreukázal, že tieto vady
mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Dôkazné bremeno vo všetkých vyššie
spomínaných smeroch v tomto prípade podľa neho spočíva na žalobcovi a nie na žalovanom, ako to
mylne uvádza súd prvej inštancie. Nestotožňuje sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom
smere, že by malo ísť o podstatné porušenie zmluvy. Až po riadnej diagnostike žalobcom by boli zistené
konkrétne vady a po ich identifikácii by sa mohlo určiť, či ide o vadu podstatnú alebo nepodstatnú. Taktiež
podľa neho nebolo možné predvídať, že žalobca nebude mať záujem na plnení zmluvy, ak by sa vyskytli
ďalšie vady, nakoľko nie je zrejmé zo zmluvy, či motocykel kupoval na diely alebo za účelom opravy a
následného používania.

3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal, že žalovaný
neprodukoval v konaní žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by spochybnili pravosť alebo
obsahovú správnosť potvrdenia autoservisu. Žalovaný mal priestor podať návrh na vykonanie dôkazu
napr. dopytom na predmetný autoservis za účelom zistenia, kto predmetné potvrdenie vystavil a
následne mohol žiadať výsluch tohto svedka. Žalovaný však bol v konaní pasívny a nenavrhoval
vykonať žiaden dôkaz, obmedzil sa výlučne na skutkové tvrdenia, ktoré nijako nepreukázal. Pritom
v zmysle princípov CSP nemôže súd nahradiť procesnú pasivitu žalovaného a podávať návrhy na
vykonanie dôkazov namiesto žalovaného. Návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré žalovaný uvádza vo
svojom odvolaní, sú neprípustnými novotami v odvolacom konaní. Uviedol, že skutočnosť, že motocykel
kupoval za účelom jeho užívania v cestnej premávke, bola žalovanému známa už z predzmluvných

rokovaní a nie na účel predaja náhradných dielov, akoby išlo o vrak. Žalobca zdôraznil, že bezprostredne
po kúpe si splnil svoju povinnosť vykonať obhliadku predmetu kúpy a obratom po zistení vád tieto
notifikoval žalovanému, čo bolo preukázané e-mailovou komunikáciou.

4. Žalovaný sa vyjadril a uviedol, že potvrdenie I. I. I. J. jeho vierohodnosť ale aj obsahovú stránku
spochybňoval už na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, s čím sa podľa neho súd náležite
nevysporiadal. Nenamietal absenciu osoby, ktorá vystavovala potvrdenie, prioritne z dôvodu, aby mohol
túto osobu predvolať, ale z dôvodu dokázania, že tento dôkaz je nepoužiteľný. Nežiadal, aby súd za
neho uplatňoval prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, avšak pri hodnotení
dôkazu musí zohľadniť obsah a náležitosti potvrdenia, ktoré tu absentujú. Je úlohou žalobcu preukázať,
že ním tvrdené konkrétne vady motocykel má v súčasnosti a mal ich v čase prechodu vlastníctva veci,
čo sa doposiaľ nestalo. Z emailovej komunikácie podľa neho vyplýva, že najskôr sa ho žalobca snažil
opraviť sám až potom ho zaniesol údajne do servisu, preto nemohol postupovať v zmysle Obchodného
zákonníka a vykonať včas odbornú prehliadku. Trval na tom, že nevie, za akým účelom žalobca
motocykel kupoval, pretože sa na to nepýtal. Nie je z povahy veci zrejmé, že ho mohol kupovať na jazdu
a nie na diely, keďže už v čase predaja bol nepojazdný a vzhľadom na vek aj opotrebovaný.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu
poukazuje.

7. Odvolateľ namieta predovšetkým nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku. K uvedenej námietke odvolací súd (v zhode s argumentom žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu)
uvádza, že v sporovom civilnom konaní, akým je toto konanie, zisťuje súd vždy skutkový stav, teda
stav získaný zásadne z tvrdení a dôkazov predložených a označených stranami sporu, nezisťuje
skutočný stav. Tomu zodpovedá základný princíp sporového konania a to princíp procesnej diligencie
(zodpovednosti) sporových strán za priebeh procesu a za výsledok konania. Strana je povinná tvrdiť
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné). Súd nie
je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak
dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých
súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak
strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné dôkazy označiť alebo predložiť,
nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto
následku došlo aj v prejednávanej veci.

8. Je pravdou, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe namietal voči listinnému dôkazu -potvrdeniu
I. I. I. J., namietal jeho vierohodnosť. Odvolací súd však rovnako ako súd prvej inštancie nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by listinný dôkaz spochybnili ako dôkaz nevierohodný, nepreskúmateľný alebo
nepoužiteľný, ako ho označoval žalovaný v odvolaní. Potvrdenie je písomným dôkazom o vyjadrení
odbornej osoby –podnikateľa k rozhodným skutočnostiam významným pre rozhodnutie vo veci, je
datované a podpísané spolu s odtlačkom pečiatky podnikateľa s uvedením jeho sídla i kontaktných
údajov (číslo telefónu, faxu) teda je zrejmé, kto a kedy sa vyjadril a v jeho obsahu je zrozumiteľne
i keď stručne uvedené, čoho sa týka, akej veci a aké skutočnosti preukazuje a z akých dôvodov za
akých okolností bolo vystavené (na žiadosť zákazníka). Daný dôkaz preto odvolací súd hodnotí ako
zrozumiteľný, preskúmateľný a v procese použiteľný. Treba však uviesť, že bolo vecou žalovaného, aby
predložil dôkaz o ním tvrdených iných skutočnostiach, ako sú skutočnosti vyplývajúce z predmetného
listinného dôkazu alebo aby predložil alebo označil dôkazy, ktorými by spochybnil hodnovernosť tohto
listinného dôkazu napr., že ho nevystavila daná osoba. K takejto aktivite mal k dispozícii potrebné
údaje (názov, sídlo, kontaktné údaje vystavovateľa potvrdenia). Do vyhlásenia uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo dokazovanie skončené, na pojednávaní dňa 05.05.2022 tak neurobil a po poučení

súdom výslovne uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Preto nie je absolútne dôvodná
ani jehonámietka o údajnej povinnosti súdu zisťovať náplň činnosti servisu zo živnostenského registra.
Živnostenský register je verejne prístupný zdroj, a to aj online, pravidelne aktualizovaný, z ktorého
potrebné údaje mohol žalovaný kedykoľvek získať, preto je nepochopiteľná jeho obrana, že nemohol
podľa neho potrebné údaje zo živnostenského registra zistiť. Naviac dokazovanie náplne práce servisu
z opisu činností na webovej stránke autoservisu považuje odvolací súd za adekvátne a dostatočné pre
zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie o námietke žalovaného voči potvrdeniu. Ak mal žalovaný
pochybnosti o takto zistenej činnosti, mal sám navrhnúť konkrétny dôkaz za účelom preukázania inej
ako súdom zistenej činnosti autoservisu, k tomu mal, ako bolo vyššie uvedené, všetky potrebné údaje.
Toho dôkazom je, že v odvolaní už návrhy na doplnenie dokazovania podáva.

9. K uvedeným návrhom žalovaného na doplnenie dokazovanie (výsluchom príslušnej osoby zo servisu
a vyžiadaním dokladov zo servisu: príjem motocykla do servisu, oprava, diagnostika, faktúra za služby
v servise, vyžiadanie si dokladov od žalobcu a identifikovanie mechanika, ktorý pracoval s motocyklom,
faktúru za čerpadlo) odvolací súd uvádza, že ide o tzv. novoty (nové dôkazy).
10. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. možno odvolanie odôvodniť tým, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. V § 366 sa v nadväznosti na to vymedzuje, za akých podmienok také
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , teda - povedané inak
- nové skutočnosti a nové dôkazy, sú oprávneným odvolacím dôvodom.

11. V našom civilnoprocesnom systéme sa uplatňuje systém neúplnej apelácie. Východiskom pre
použitie neúplnej apelácie v platnej právnej úprave je zásada, že súd prvej inštancie je inštanciou
skutkovou, t. j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne na jednom pojednávaní vykonané všetky stranami
navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných právne významných skutkových tvrdení. Za
účelom splnenia tejto zásady zákon ukladá stranám povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky
v tom čase existujúce pre vec právne významné skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné
dôkazy spôsobilé ich preukázať. Strany nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené povinnosti nesplnia
(bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné).

12. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Z odvolania vyplýva, že žalovaný navrhovanými dôkazmi nesleduje namietanie nedostatkov
podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu
uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c). Žalobca
v odvolaní neuviedol, prečo navrhované dôkazy (návrhy na doplnenie dokazovania) uplatňuje až
v odvolacom konaní a prečo ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z ich charakteru
vyplýva, že všetky údaje potrebné k ich uplatneniu mal k dispozícii. Skutočnosti, ktorých nezistenie
v odvolaní namieta, pričom ich označuje ako dôležité skutočnosti (napr. či si žalobca sám nemenil
čerpadlo, kde a ako bol motocykel uschovaný, skladovaný, ako sa sním zaobchádzalo, či z neho
niečo vymontoval a ďalšie), mohol zistiť jednoduchým položením otázok žalobcovi na pojednávaní pri
vykonávaní dôkazu výsluchom. Neurobil tak, zistenia týchto skutočností sa dovoláva až v odvolaní.
Neobstojí obrana žalovaného, že nepoznal meno konkrétneho mechanika opravujúceho motocykel
alebo vystavovateľa potvrdenia. Táto skutočnosť sa dala zistiť jednoduchým dopytom na servis, ktorého
kompletné identifikačné údaje i kontaktné údaje boli žalovanému známe z potvrdenia. K vykonaniu
tohto dopytu súdom bolo potrebné, aby takýto návrh na doplnenie dokazovania žalovaný pred
súdom podal a to včas, teda do vyhlásenia dokazovania za skončené, ako bol poučený súdom
prvej inštancie (zákonná koncentrácia konania). Strany sporu sú nútené konať starostlivo a predkladať
tvrdenia a dôkazné návrhy včas. Žalovaný tak nekonal, preto nemôže byť v odvolaní úspešný. Vzhľadom
na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových
skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p.

14. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zásady zákazu dôkazných novôt
v odvolacom konaní, a teda žalovaným predložená odvolacia námietka voči zistenému skutkovému

stavu a požiadavky na doplnenie dokazovania, je neprípustným odvolacím dôvodom, odvolací nemôže
tento odvolací dôvod prijať a použiť a nemôže dokazovanie v zmysle oneskorene podaných návrhov
žalovaného dopĺňať.

15. Ďalej žalovaný namietal voči právnemu posúdeniu skutkového stavu, domáhal sa aplikácie § 427
ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa
prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných
pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu
nebezpečenstva škody na tovare. Odvolací súd v tejto súvislosti súhlasí so zistením súdu prvej inštancie,
že žalobca riadne a včas prezrel kúpený tovar a nesúhlasí s argumentom žalovaného, že prezretie pri
miestnom odovzdaní motocykla vyžaduje okamžité vykonanie diagnostiky. Podľa názoru odvolacieho
súdu postačovalo prezretie tovaru ohliadkou. K tomu porovnaj komentár k § 427 ods. 3 Obchodného
zákonníka in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2022, s. 1427, podľa ktorého z charakteru tejto kontroly vyplýva, že jej účelom je zistenie hlavne zjavných
vád, ktoré sú zistiteľné a zrejmé pri tejto prehliadke tovaru. Z povahy skrytých vád vyplýva, že tieto
spravidla pri tejto kontrole zistené nebudú a prejavia sa neskôr (napr. pri zavedení tovaru do prevádzky
a pod.).

16. Keďže šlo o nepojazdný motocykel, nebolo možné fyzicky pri prezretí ohliadkou zistiť všetky vady,
najmä nie skryté. V danom prípade však ide o skrytú vadu, ktorá spôsobila, že motocykel je i po
odstránení vád, na ktoré žalovaný v kúpnej zmluve žalobcu upozornil, nepojazdný, pričom nejde
o nezanedbateľnú vadu, žalobca uviedol, že po návšteve servisu zistil, že ide o vadu vstrekovacieho
systému. Nejde teda o vadu zistiteľnú pri prezretí požadovanom zákonom v čase prechodu
nebezpečenstva škody na tovare. Preto nie je možné použiť a postupovať v zmysle § 427 ods. 3
Obchodného zákonníka, ktorého použitia sa žalovaný dovoláva, a uplatňovať u žalobcu sankciu tam
ustanovenú pre prípad nevykonania prehliadky tovaru.

17. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením veci podľa 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako
vykonal súd prvej inštancie, keď dodanie motocykla so skrytými vadami označil za podstatné porušenie
zmluvy a správne vyhodnotil, že zo správania žalobcu, ktorý už v prípade vedomých vád chcel zaplatiť
nižšiu kúpnu cenu, muselo byť žalovanému jasné, že v prípade, ak by žalobca vedel o ďalšej vade
motocykla, kúpnu zmluvu za danú cenu by neuzatvoril.

18. Žalovaného protiargumenty o tom, že nevedel, či žalobca kupuje motocykel na diely alebo na
jazdenie, pretože sa o to nezaujímal, sú nepodstatné. Bola uzavretá kúpna zmluva na motorové vozidlo -
motocykel, nikde v zmluve sa neuvádza, že sa tak stalo za iným ako bežne a prirodzene predpokladaným
účelom, teda na vozenie. Naviac tieto argumenty, ktoré žalovaný prekladá až v odvolaní, vyznievajú vo
svetle predchádzajúcich obranných tvrdení žalovaného (že žalobca podanou žalobou len špekuluje,
pretože cena opravy palivového čerpadla presiahla ním očakávanú sumu) a vo svetle dôkazu emailovej
komunikácie predloženej žalovaným, účelovo, pretože z týchto je zrejmé, že žalobca prejavoval pred
žalovaným záujem o výmenu vadného palivového čerpadla za bezvadné, ktorá vada bola spomenutá
v inzeráte i v kúpnej zmluve, z čoho nebolo možné usudzovať na iný účel kúpy vozidla žalobcom ako
na vozenie.

19. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

20. Odvolací súd na záver dodáva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok podľa § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka, teda, že v dôsledku zrušenia zmluvy, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( tzv. synalagmatické záväzky) a vo výroku túto vzájomnosť
podmienených plnení vyjadril tým, že doplnil povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému motocykel oproti
povinnosti vrátiť kúpnu cenu, hoci technicky správnejšie by bolo použiť vo výroku rozsudku doložku
vyjadrujúcu synalagmaticitu („oproti“). t. j. že žalobca je povinný plniť žalovanému oproti povinnosti
žalovaného plniť žalobcovi. V odôvodnení však uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností
strán sporu súd prvej inštancie vyjadril.

21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 10. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.