Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Novák
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/23/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010132
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6922010132.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci odsúdeného A. A.,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2024 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa 21.02.2024 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. A. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa 21.02.2024 samosudca Okresného súdu Rimavská
Sobota podľa § 420 Trestného poriadku s použitím § 419 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam a
§ 50 ods. 4 Trestného zákona nariadil odsúdenému A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX v Uzovskej Panici,
trvale bydliskom A. XX, XXX XX C., D. B. E., vykonať trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa
06.03.2022, právoplatným dňa 06.03.2022, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Podľa§50ods.8Trestnéhozákonaspoužitím§48ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonasamosudca
odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej
splnomocnenejobhajkynepísomnýmpodanímdoručenýmokresnémusúdudňa18.03.2024.Vsťažnosti
uviedol, že aj keď sa dopustil v skúšobnej dobe iného trestného činu, myslí si, že jeho spoločenská
nebezpečnosť nie je taká vysoká, aby za svoje konanie musel ísť do výkonu trestu odňatia slobody.
Toho času pracuje, má manželku a tri maloleté deti, manželka čaká ich štvrté dieťa. Podľa jeho
názoru konečne žije slušným životom. Z uvedených dôvodov prosí súd, aby mu umožnil napriek tomu,
že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, preukázať jeho nápravu uložením
akéhokoľvek primeraného obmedzenia a teda ponechať v platnosti jeho podmienečné odsúdenie.
V prípade jeho pobytu vo výkone trestu sa jeho manželka a ich deti ocitnú doslova v existenčných
problémoch. Rozhodnutie súdu považuje za prehnanú tvrdosť zákona. Je presvedčený, že na jeho
prevýchovu a nápravu nie je potrebný jeho pobyt vo výkone trestu. Prehlásil, že už nikdy sa nedopustí
nijakej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žiada aby Krajský súd v Banskej Bystrici
v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil ním napadnuté uznesenie
a rozhodol v súlade s jeho sťažnosťou.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného A. A.
nebola podaná dôvodne.
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa 06.03.2022 uznaný za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou
v trvaní 18 mesiacov. Odsúdenému bol zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu v trvaní 3 roky. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 06.03.2022, ktorá právna skutočnosť bola určujúcou pre začatie plynutia skúšobnej
doby, ktorá začala plynúť od 07.03.2022 a uplynula dňa 07.09.2023.
Následne bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/163/2022 zo dňa 31.07.2022,
právoplatným dňa 31.07.2022, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného
zákona, ktorého sa dopustil dňa 29.07.2022, teda práve počas plynutia vyššie uvedenej skúšobnej
doby. Za uvedenú trestnú činnosť mu bol uložený peňažný trest vo výmere 800 Eur. Taktiež bol
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/46/2022 zo dňa 27.10.2022, právoplatným dňa
12.11.2022, uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 13.03.2022, teda práve počas plynutia vyššie uvedenej
skúšobnej doby. Za uvedenú trestnú činnosť mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkého druhu v trvaní 6 rokov.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest
odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa §
51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne
tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom
na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a)ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b)primeranepredĺžiťskúšobnúdobu,nievšakviacakoodvaroky,pričomnesmieprekročiťhornúhranicu
skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Rozhodujúc vo veci krajský súd považoval procesné zákonné podmienky za dodržané a skutkové
zistenia okresného súdu za správne, dôkazne podložené, pričom správne bolo aj ich hodnotenie
z hľadiska vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe. Okresný súd preto dospel k správnym
právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil.
Dňa 21.02.2024 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a rozhodol, že trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov vykoná.
Jeho záveru krajský súd s poukazom na dokazovaním ozrejmené skutočnosti prisvedčil. Okresný súd
si vykonaným dokazovaním vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4
Trestného zákona, kedy mal náležité preukázané, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia opakovane dopustil ďalšej rôznorodej úmyselnej trestnej činnosti. Uvedené
vyplýva ako z napadnutého uznesenia, tak z odpisu registra trestov. Ďalej mal okresný súd z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky preukázané, že sa odsúdený
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil dvoch priestupkov proti majetku.
Okresný súd potom dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že odsúdený sa počas
plynutia skúšobnej doby opätovne dopustil ďalšej trestnej činnosti, v dôsledku ktorej skutočnosti jemožné konštatovať, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a boli preto
splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa
06.03.2022 vo výmere 6 mesiacov.
K uvádzaným súvislostiam považoval krajský súd za potrebné doplniť, že odsúdený, vedomý si
plynutia skúšobnej doby, a teda aj povinnosti viesť riadny život a preukázať tak, že sa napravil a že
nepodmienečný výkon uloženého trestu u neho nie je potrebný, na túto povinnosť rezignoval a nebol
ochotný korigovať svoje správanie spoločensky konformným spôsobom, keď sa aj počas skúšobnej
doby dva krát dopustil ďalšej trestnej činnosti a priestupkov proti majetku. Aj podľa názoru sťažnostného
súdu, konanie odsúdeného svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu spoločenských noriem a
ani dobrodenie súdu vo forme uloženia podmienečného trestu nebolo pre odsúdeného dostatočne
motivujúcim faktorom pre zmenu jeho správania.
Správne postupoval okresný súd aj v tom smere, keď pre výkon uloženého trestu zaradil odsúdeného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).
Neobstojí námietka odsúdeného, že premenu trestu považuje za prehnanú tvrdosť zákona a vzhľadom
k tomu, že má maloleté deti, postačuje ponechanie skúšobnej doby v platnosti a uloženie primeraných
povinností či obmedzení. Krajský súd dáva do pozornosti, že premena trestu podmienečného na trest
nepodmienečný nie je neprimerane prísna, ale je dôsledkom správania sa odsúdeného, ktorý vlastným
konaním naplnil zákonné podmienky pre nariadenie nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody,
keď v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdenému bola uložená dostatočne dlhá skúšobná doba
na to, aby preukázal, že podmienečné odsúdenie postačuje na jeho nápravu, že sa poučil, bude viesť
riadny život a správať sa spoločensky konformným spôsobom. Počas plynutia skúšobnej doby sa však
odsúdenýdvakrátdopustilrôznorodejtrestnejčinnosti,pričomjednéhoskutkusadopustilbezprostredne
v 6. deň plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Argumentácia odsúdeného, že rozhodnutie súdu podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona spôsobí
neprimeraný zásah do jeho rodinného života, je vo vzťahu k posúdeniu veci irelevantná. Predovšetkým
sťažnostné námietky odsúdeného nereflektujú jeho vlastnú absenciu dodržiavania právnych noriem a
morálnych princípov, ktoré normy a pevné zásady správania sa si mal uvedomiť pred tým, ako spáchal
trestnú činnosť.
Krajský súd dodáva, že u odsúdeného neprichádza do úvahy ani rozhodnutie o ponechaní podmienečné
odsúdenie v platnosti a predĺženie skúšobnej doby, keďže skúšobná doba podmienečného odsúdenia
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už neplynula.
S poukazom na uvedené závery, odsúdený vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky
pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona. Bolo preto
nevyhnutné stotožniť sa s právnym záverom okresného súdu, že pôvodne uloženým trestom na slobode
nebol u odsúdeného dosiahnutý sledovaný účel, a to, aby odsúdeného primäl k náprave, preto na ďalšiu
prevýchovu a nápravu odsúdeného je potrebné ďalej pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
Vzhľadom na uvedené preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.