Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12Csp/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220203088
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220203088.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlomvBratislave,Mýtna48,IČO:35831154,zastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,advokátomsosídlom
v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D., zastúpený JUDr.
Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, Košice, o zaplatenie 661 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding a.s., a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2020
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.728,17 eur s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne od 25.8.2017 do zaplatenia.

2.Žalobuvpodstatnomodôvodniltým,že dňa3.12.2014uzavrelprávnypredchodcažalobcuspoločnosť
Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 so žalovaným Zmluvu
o pôžičke č. 9003076/5610505156, na základe ktorej poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur, s počtom mesačných splátok 72, s výškou splátky
50,05 eur, pri celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 3.603,60 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť

splácať pôžičku v dojednaných splátkach, preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.6.2017
vyzval na úhradu dlžnej sumy a upozornil ho v lehote nie kratšej ako 30 dní na možnosť úver zosplatniť,
v prípade neuhradenia splátky splatnej v mesiaci 04/2017. Žalovaný ani v poskytnutej dodatočnej lehote
dlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.8.2017 oznámil žalovanému,
že došlo k okamžitému vyhláseniu splatnosti úveru ku dňu 18.8.2017. Žalovaný pred podaním žaloby
uhradil na predmetnom úvere sumu 1.339 eur, celkový dlh tak po započítaní jeho úhrad činí 1.728,17
eur (3.067,17 eur – úhrada 1339 eur). Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s.

zanikol zlúčením so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ktorá sa stala jeho právnym nástupcom.

3. Uznesením č.k. 12Csp84/2020-63 zo dňa 21.10.2020 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
namiesto žalobcu VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava vstúpil ako žalobca
obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá nadobudla ku dňu 25.9.2020 rámcovou zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 pohľadávku voči žalovanému. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.12.2020.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5610505156. Namietol, že
spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné obligatórne náležitosti, a to z dôvodu, že v zmluve uvedenáRPMN 24,15 % je nižšia ako ročná úroková sadzba 24.16 %, preto údaj o RPMN je celkom zjavne
nesprávny. Okrem toho do RPMN mali byť zahrnuté aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu-
poistenie. Preto aj celková čiastka , ktorú mal žalovaný uhradiť mala byť správne vo výške 3.708

eur (51,50 eur x 72 splátok) a nie vo výške 3.603,60 eur. Potom celkové náklady spotrebiteľa by
predstavovali 1.708 eur a nie sumu 163,60 eur uvedenú v zmluve. V zmluve tiež chýba uvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, ako aj uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru,
keď dátum splatnosti má byť uvedený presne a uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, čo má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej poukázal na to, že žalobca mu nedoručil

upomienku zo dňa 25.6.2017, ktorou mal upozorniť na možnosť úver zosplatniť, ak neuhradí splátku za
mesiac 4/2017, a to v lehote do 5.8.2017. Bola mu však doručená iná upomienka zo dňa 26.4.2017,
ktorou spoločnosť CFH, a.s. žalovaného vyzvala k úhrade splátky splatnej v mesiaci 2/2017 vo výške
154,50 eur, a to v lehote do 5.6.2017. Listom zo dňa 19.8.2017 spoločnosť CFH, a.s. zosplatnila úver
predčasne. Je zrejmé, že prvá nezaplatená splátka bola splatná 20.2.2017, k zosplatneniu došlo dňom
20.2.2017. Premlčacia doba ohľadne zosplateného úveru začala plynúť od 20.2.2017, a uplynula dňa

21.2.2020. Žaloba bola podaná na súde dňa 3.4.2020, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty.

5. Replikou žalobca reagoval tak, že dňa 1.12.2014 uzatvorili spoločnosť CFH, a.s. a žalovaný dodatok
k zmluve o spotrebiteľskom úvere, kde si dohodli fixnú ročnú úrokovú sadzbu 24,15 % a RPMN 24,15
%, nakoľko jedinou odplatou za poskytnutie úveru bol zmluvný úrok. Odplata RPMN je v rámci limitu

najvyššej prípustnej odplaty, nakoľko výška priemernej RPMN pre spotrebiteľské úvery od 1500 do
6500 eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov, zverejnená naposledy v čase pred uzavretím zmluvy (3.
štvrťrok 2014) so stavom ku dňu 30.9.2014 predstavovala 17,33 %. Dojednaná odplata tak neprevyšuje
2x tejto hodnoty, teda hodnotu 34,66 eur, preto je primeraná a v súlade so zákonom ( § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka) a dobrými mravmi. Zároveň RPMN bola vypočítaná podľa vzorca na výpočet

RPMN zverejneného v prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. K nezohľadneniu poistného vo výpočte
RPMN žalobca uviedol, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne z článku IV-
Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky úveru je preukázané, že poistenie bolo dobrovoľné
a jeho uzatvorenie nebolo podmienkou pre získanie úveru. Zároveň termín konečnej splatnosti „12/2020“
je dostatočne určitý a zrozumiteľný, splatnosť prvej splátky v úverovej zmluvy bola dojednaná na deň

20.1.2015, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy pri počte 72 mesačných splátok by tak
za riadneho plnenia nastala 20.12.2020. Podotkol, že predžalobná upomienka zo dňa 25.6.2017 bola
žalovanému zasielaná doporučene, pričom žalovaný ju riadne prevzal, čo potvrdil aj vlastnoručným
podpisom na doručenke dňa 29.6.2017. Podľa žalobcu k premlčaniu nedošlo, nakoľko, žalovaný bol
upozornený na zaplatenie splátky 04/2017 v lehote nie kratšej ako 15 dní, za súčasného upozornenia

na možnosť úver predčasne zosplatniť. K zosplatneniu došlo po uplynutí 3 mesiaci pre splátku splatnú
04/2017, a to do splatnosti najbližšej splátky 18.8.2017, o čom žalobca informoval žalovaného listom zo
dňa 19.8.2017. Premlčacia doba začala plynúť od 21.4.2017 a uplynula dňa 20.4.2020, pričom žaloba
bola podaná skôr, a to dňa 3.4.2020, teda v rámci trojročnej premlčacej doby.

6. Žalovaný v duplike reagoval tak, že žalobca mohol vyhlásiť splatnosť už pre prvú omeškanú splátku
2/2017, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, preto zotrval na námietke premlčania nároku, ako aj
tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi patrí nárok na zaplatenie sumy 661 eur.

7. V podaní došlom súdu dňa 30.9.2022 žalovaný uviedol, že žalobca sa pri uzatváraní zmluvy zameral

len na zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. Spoločnosť
CFH, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 16.1.2014 Zmluvu o aktivácii pôžičkovej kreditnej karty Slovenská
požičovňa, s úverovým rámcom 900 eur, výškou mesačnej splátky 30 eur a úrokovej sadzbe 22,80
%. Tento nárok si žalobca uplatnil v konaní na Okresnom súde Košice II sp. zn. 41Csp/55/2020. Súd
konanie zastavil uznesením zo dňa 17.8.2020. V čl. II zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený len

čistý príjem žalovaného 651 eur, v časti mesačné finančné náklady je uvedené 99 eur, iné mesačné
výdavky 0 eur. Zároveň je uvedený aj počet vyživovacích povinností. Nie je však reálne, aby žalovaný
mal mesačné výdavky v hodnote 99 eur. Odborná starostlivosť veriteľa predpokladá overenie údajov,
ktoré dlžník uviedol, minimálne potvrdením zamestnávateľa, napokon sú aj verejne prístupné údaje, ako
štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a je potrebné tieto porovnávať so známymi

resp. od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o príjmoch a výdavkoch. žalobca mal
vedomosť, že žalovaný spláca aj ďalší úver, ktorý mu tiež poskytol žalobca. Už to malo mať za následok
zvýšenúpozornosťveriteľa,ktorémunemalopostačovaťneosvedčenétvrdeniežalovanéhoovýškejeho
výdajov. Žalobca neoveroval bonitu žalovaného z reportu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom SRBI.Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedný. Žalobca tak nepreukázal splnenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010. Keďže právny predchodca porušil svoju odbornú starostlivosť podľa § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť a zároveň ku dňu postúpenia

pohľadávky ešte nenastal termín končenej splatnosti úveru (v zmluve dohodnutý na 20.11.2020), potom
nie je zo strany žalobcu preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z.

8. Na predmetné podanie reagoval žalobca v tom zmysle, že žalovaný z titulu zamestnanca preukázal

dobu trvania pracovného pomeru, výšku mesačného príjmu, ako aj výšku mesačných výdavkov Preto
výšky mesačnej splátky sa javí ako primeraná. žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval právneho
predchodcu žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie úveru.
Zároveň uviedol, že si od žalovaného za účelom overenia jeho bonity vyžiadal súhlas s použitím jeho
osobných údajov na účely preverenia jeho histórie v nebankovom registri klientskych informácií.

9. Súd v spore rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 661 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 661 eur od 25.8.2017
do zaplatenia (výrok I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II) a stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal (III výrok). Na základe odvolania podaného žalovaným, odvolací súd
zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto

zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesením odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie dôsledne a presvedčivo vysporiadať sa so všetkými relevantnými otázkami riešenými v konaní
a argumentmi sporových strán (včítane argumentácie o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru
a skrz toho neplatnosti postúpenia pohľadávky pre rozpor s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010. Zb.), ako aj
otázkou dôslednej interpretácie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého výklad by nemal byť príliš

formalistický, v dôsledku čoho by to v krajnostiach mohlo viesť až k situácii, kedy by bola so závažnejším
spôsobom porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou veriteľa paradoxne spojená menšia
sankcia,ergorozsahochranyposkytnutejspotrebiteľovi.Jetotižpotrebnémaťnazreteli,žezosplatnenie
úveru má pre spotrebiteľa obvykle väčší dopad než zaťaženie úrokmi a poplatkami, a preto ochranu
spotrebiteľa v stave platobnej neschopnosti, ktorá bola umocnená ľahkovážnym postojom veriteľa k

možnostiam dlžníkaplniťúverovýzáväzok,zrejmenebudemožnédosiahnuťlennastúpenímdomnienky
bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez zamedzenia možnosti veriteľa dosiahnuť mimoriadne zosplatnenie
celého úveru.

10. Predmetom konania tak po zrušení rozsudku zostal nárok na zaplatenie sumy 661 eur

s príslušenstvom.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili sporové strany ani ich právny zástupcovia.
Právny zástupca žalobcu podaním došlým súdu dňa 29.2.2024 ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní, nepožiadal o jeho odročenie. Rovnako tak právny zástupca žalovaného podaním došlým

súdu dňa 5.3.2024 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, nepožiadal o jeho odročenie. Súd
tak pojednával v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov podľa§ 180 CSP.

12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento
skutkový stav.

13. Právny predchodca žalobcu – Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok,
IČO: 35 923 130 uzavrel so žalovaným dňa 24.11.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5610505156
a dňa 1.12.2014 Dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 2.000 eur, druh úveru –bezúčelový spotrebiteľský úver, pri výške mesačnej splátky

50,05 eur, s počtom mesačných splátok 72, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 24,16 %, s termínom
konečnej splatnosti do splatenia všetkých jeho záväzkov podľa zmluvy, 11/2020, splatnosťou 1. splátky
20.12.2014, so splatnosťou splátok k 20. dňu v mesiaci, celkovej čiastke 3.603,60 eur, celkových
nákladoch spotrebiteľa 1.603,60 eur eur, RPMN 24,15 %, priemernej hodnote RPMN 17,33 %. Úver bol
poskytnutý jednorazovo bezhotovostne na účet žalovaného. Zo zmluvy vyplynulo, že žalovaný uviedol

ako mesačné finančné náklady 99 eur a iné mesačné výdavky 0 eur.14. Z Dodatku zo dňa 1.12.2014 k zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplynulo, že fixná úroková sadzba
bola dojednaná vo výške 24,15 %, splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.1.2015, termín konečnej
splatnosti bol stanovený 12/2020.

15. Z notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 mal súd preukázané, že
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla zlúčením so Všeobecnou úverovou bankou a.s.,
a.s., ako jej právnym nástupcom.

16. Z predžalobnej upomienky zo dňa 25.6.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej sume 206 eur a upozornil ho, že ak nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2017 v lehote do 5.8.2017, bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 29.6.2017, ako to vyplýva z priloženej doručenky.

17. Z listu - oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 19.8.2017 vyplýva, že právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. 5610505156 sa stal splatným
v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy.

18. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný na predmetnom úvere celkovo uhradil
sumu 1.339 eur.

19. Z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 41 Csp/55/2020-118 zo dňa 17.8.2020 mal súd
preukázané, že súd konanie o zaplatenie 1.861,21 eur vedené medzi totožnými sporovými stranami
zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.

20. Právny predchodca žalobcu VÚB a.s. listom zo dňa 30.9.2020, podaným na poštovú prepravu dňa
30.9.2020 (čl 265 spisu) oznámil žalovanému, že jeho pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere postúpil
žalobcovi dňa 25.9.2020.

21. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

22. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, žena požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako ZoSÚ), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

25. Podľa § 2 písm. g), h), i) k) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru

dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba

na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú ´

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa ust. § 9 ods. 2, ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie

istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné,spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými
poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky
môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením
splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi
známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri
takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej
možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane

informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj
o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom
gramatickom tvare.

28. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažnýchprostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budúplniťsvojepovinnostizapodmienokavlehotáchdohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve.(2)Odplata

podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za
rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

34. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a

pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

35. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely

tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

36. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

37. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40.Podľaust.§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vplatnomznení,výškaúrokovzomeškania
jeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky2)platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Podľa ust.§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

42. Podľa článku 12 bod 12.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spoločnosť je oprávnená v prípade
riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky
Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient
v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

43.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žezmluvauzatvorenámedziprávnym
predchodcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, titulom
ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku je spotrebiteľskou zmluvou s poukázaním na postavenie
subjektov, ktoré ju uzatvárali. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatváral Spotrebiteľskú zmluvu

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako dlžník je spotrebiteľom, ktorý nekonal pri
uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na uvedený právny
vzťah je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných pôžičkách ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľskýchzmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd uvedenú Zmluvu o úvere č. 8510502393 podrobil
sudcovskej kontrole s poukazom na ust. Zákona č. 129/2010 Z. z. účinným do 31.12.2017, kedy dospel
k záveru, že uzatvorená zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované predmetným zákonom.

44. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti súd poukazuje na závery Súdneho dvora Európskej
únie v rozsudku zo dňa 9.11.2016 vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, v
ktorom Súdny dvor skonštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí
a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedené je možné analogicky aplikovať aj na termín
konečnej splatnosti úveru s tým, že tento nemusí byť určený konkrétnym dátumom, ak veriteľ pri jeho
určení použije také kritériá, ktoré umožňujú spotrebiteľovi identifikovať termín konečnej splatnosti úveru.
V Dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere bol termín konečnej splatnosti uvedený ako ,,12/2020“.
Uvedená formulácia umožňuje spotrebiteľovi určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti, nakoľko

spotrebiteľovi je známy dátum poskytnutia úveru a splatnosť prvej splátky (20.1.2015), ako aj počet
mesačných splátok 72 a jednoduchým matematickým výpočtom je možné dospieť k dátumu konečnej
splatnosti úveru, ktorý by v prípade riadneho plnenia žalovaným bol 20.12.2020. Súd takto určený
termín konečnej splatnosti preto považuje za dostatočný, poskytujúci aj nevzdelanému priemernému
spotrebiteľovi relevantnú informáciu o tom, že úver bude splácať v mesačných splátkach splatných k 20.

dňu kalendárneho mesiaca do decembra 2020 a v súlade s § 9 ods. 2 ZoSÚ, z ktorého dôvodu potom
nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

45. VsúvislostisúdajnouabsencioupredpokladovpoužitýchprivýpočteRPMNsúduvádza,žezákladný
predpoklad, ktorý sa pri výpočte RPMN aplikuje je uvedený priamo v ustanovení § 19 ods. 3 zákona o

spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia sa pri výpočte RPMN vychádza z predpokladu,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Následne
v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený súbor desiatich dodatočných predpokladov.
Úlohou týchto predpokladov pre výpočet RPMN je určiť tie zložky, ktoré majú byť zahrnuté do celkových

nákladov spojených s úverom, čo je potrebné vtedy, keď tieto zložky nie sú známe alebo ich nie je možné
včasevýpočtuRPMNurčiťalebovprípade,žesamôžulíšiťvzávislostiodspôsobuuplatňovaniazmluvy
o úvere. Veriteľ v listine označenej ako „štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“ uviedol, že
RPMNvovýške24,15%jevypočítanáprevýškuúveru,početavýškusplátok uvedenýchvpredmetnom
dokumente, pričom zahŕňa všetky náklady. Predpoklad pre výpočet RPMN teda bol uvedený v listine,

ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a prevzatie ktorej potvrdil podpisom Dodatku k úverovej
zmluvy dňa 1.12.2014. Súd má za to, že v Dodatku k predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky
predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu,
počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo
zmluvy jednoznačne vyplývajú.

46. Napokon z Dodatku k zmluve zo dňa 1.12.2014 vyplýva, že RPMN je vo výše 24,15 % rovnako
ako aj fixná úroková sadzba 24,15 %, preto nemožno povedať, že by RPMN bolo uvedené nesprávne.
Sú napokon dojednanú odplatu vo výške 24,15 % považuje za primeranú, nakoľko neprevyšuje
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č.

87/41995 Z.z.. Odplata RPMN je v rámci limitu najvyššej prípustnej odplaty, nakoľko výška priemernej
RPMN pre spotrebiteľské úvery od 1500 do 6500 eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov, zverejnená
naposledy v čase pred uzavretím zmluvy (3. štvrťrok 2014) so stavom ku dňu 30.9.2014 predstavovala
17,33%.Dojednanáodplatatakneprevyšuje2xtejtohodnoty,tedahodnotu34,66eur,pretojeprimeraná
a v súlade so zákonom ( § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka).

47. Zároveň je súd názoru, že spotrebiteľ mal možnosť dojednať si poistenie a aj uzatvoriť zmluvu bez
poistenia,tedavtomtoprípadepoistenienevstupujedovýpočtuRPMN,pretojenázoru,že výškaRPMN
bola správne stanovená. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ po riadnom oboznámení sa s obsahom
zmluvy si musel byť vedomý toho, že poistenie môže v rámci zmluvy o úvere dojednať, ale zároveň

tak urobiť nemusí, keďže uzavretie poistenia nebolo podmienkou dojednania zmluvy o úvere. (k tomu
viď Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 9CoCsp/4/2021). Preto sa poistné nezahŕňa do
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, a v zmluve uvedené celkové náklady 1.603,60 eur sú uvedené
správne, rovnako tak celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 3.603,60 eur.48. Súd ďalej skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Pri
posúdení premlčania súd vychádzal z toho, že splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť nastala dňa 20.4.2017. Trojročná premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565
Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie
dlhu, t.j. dňa 21.7.2017, premlčacia doba uplynula dňom 21.7.2020. Žaloba bola na súd podaná
dňa 2.4.2020, teda v lehote troch rokov. Rovnako nepremlčanými sú splátky splatné dňa 20.4.2017,

20.5.2017 a 20.6.2017, u ktorých plynie premlčacia doba samostatne. Súd v tomto smere poukazuje
na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo prijaté
k otázke začiatku plynutia premlčacej doby, na ktoré poukázal aj Krajský súd v Košiciach napr. sp. zn.
11Co/153/2019 zo dňa 10.6.2020.

49. V ďalšom sa súd v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal otázkou,

či právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postupoval v súlade s § 7
ZoSÚ, teda či s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu spotrebiteľa (jeho schopnosť splácať predmetný
spotrebiteľský úver).

50. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

51. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

52. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (účinného v čase postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

53. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

54. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a

na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť,
že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je

zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovejschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

55. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od

spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania
zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol
bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak

stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp16/2021/2021,
rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp

80/2020).

56. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

57. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer

Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

58. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z
25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před
negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale prostředkovaně také společnost jako celek, neboť

předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob
na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při

posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na
tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem

§ 9 odst. 1 zákona o sotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace
získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.
objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. B., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele

využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatnědovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

59. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz
o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z
dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“

logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je
možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov
vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
(právny predchodca žalobcu) ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity
žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2

druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Právny
predchodca žalobcu si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej
schopnosti žalovaného, keď síce si obstaral údaje o príjme žalovaného a časti výdavkov spočívajúcich
v splátkach úverov, lízingov (a pod.) vo výške 99 eur, avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie,
potraviny,liekyapod.),užžalovanýpostupovalnedostatočne,keďakceptáciouvýdavku0,-Eurmesačne

uvedených žalovaným, si právny predchodca žalobcu bez náležitého zistenia skutočných výdavkov
žalovaného, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalovaného, potrebnej
pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy.“

60. Nakoľko právny predchodca žalobcu porušil povinnosť riadne posúdiť bonitu spotrebiteľa-

žalovaného, tak ako to má na mysli § 7 UoSÚ, nebol oprávnený úver zosplatniť (§ 11 ods. 1 ZoSU),
nakoľko v čase postúpenia pohľadávky 25.9.2020 z VUB, a.s. (ako právneho nástupcu CFH, a..s) § 17
ZoSU ustanovoval, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať

spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1
písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

61. V čase postúpenia pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy nenastala konečná splatnosť úveru
a žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť, preto nedošlo k platnému postúpeniu podľa § 17 ZoSÚ,
právny úkon postúpenia pohľadávky je tak podľa § 39 OZ neplatný. Nakoľko nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľksom úvere, žalobca nemá aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, preto neostávalo iné, než žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 a § 396

ods. 3 CSP, tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže konanie na súde prvej inštancie a konanie na
odvolacom súde predstavuje jeden celok, nárok na náhradu trov zahŕňa tak trovy konania žalovaného
na súde prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať
splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.