Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204750
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722204750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, v konaní
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, konajúci prostredníctvom JUDr. Ján Dolejš,
advokát a konateľ, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.,
adresa F. X, XXX XX E., o zaplatenie 585,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 15Csp/117/2022-79 zo dňa 08. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Csp/117/2022-79 zo dňa 08. 06. 2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
čiastky 585,25 Eur s príslušenstvom, a to 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 17.09.2022
do zaplatenia, zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi (výrok II.).
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podanou žalobou si žalobca uplatňoval

rozdiel medzi čerpanou čiastkou 1.098,08 Eur a úhradou, ktorú do postúpenia pohľadávky z pôvodného
veriteľa na žalobcu vykonal v sume 512,83 Eur. To znamená, že predmetom konania bol rozdiel 585,25
Eur a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa
spoločnosti G. H. D. na žalobcu. Súd poukázal na to, že aj napriek tomu, že predmetom konania bola len
čisto istina uplatňovaná ako rozdiel medzi čerpanou čiastkou a tým čo skutočne žalovaný uhradil, súd
je povinný posudzovať nárok žalobcu jednak v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže sa jedná o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, ako aj ustanovení občianskeho zákonníka.

V zmysle ustanovenia § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť. S poukazom na uvedené znenie pri vyhodnotení vzťahu medzi stranami sporu
ako spotrebiteľského vzťahu (čo v konečnom dôsledku žalobca ani nenamieta) súd dospel k záveru, že
nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní je premlčaný a to aj napriek vyjadreniu žalobcu s poukazom
na ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. a stanoviská žalobcu o posune premlčacej doby 76 kalendárnych
dní kedy premlčacia doba neplynula a premlčanie pohľadávky uplatňovaného žalobcom v konaní tak
pripadlo na deň 17.01.2023. Z listín doložených do spisu bolo preukázané, že pôvodný veriteľ zosplatnil

úver dňom 17.10.2019 a vyzval žalovaného na plnenie v lehote do 15-tich dní, t.j. do 02.11.2019.
Žaloba na súde bola podaná 11.11.2022. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Vzhľadom na
obranu žalobcu po predbežnom právnom posúdení žaloby zo strany súdu v zmysle ustanovenia § 138
súd uviedol, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 62/2020 Z.z., opatrenia prijaté týmto zákonommali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od
19.01.2021 do 28.02.2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu,
aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v

súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania.
Zákonodarca nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 27.03.2020 do
30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, ale mienil a aj upravil len neplynutie tých
premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020
a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul

v uvedenom čase. Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak ako to vykladá
žalobca, ale zákon č. 62/2020 Z.z. sa pri posudzovaní otázky premlčania aplikuje len v prípadoch kedy
premlčacie lehoty mali uplynúť, to znamená ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020
do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021. V žiadnom prípade nešlo o posun
premlčacej lehoty o 76 kalendárnych dní tak ako to vykladá žalobca. Keďže žaloba bola uplatnená na
súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby, súd s poukazom na ustanovenie § 54a OZ nárok žalobcu,

ktorý smeroval voči spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy ako premlčaný zamietol. Vec právne posúdil
podľa § 54a, § 101 Občianskeho zákonníka, § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi nepriznal, nakoľko v konaní žalovanému nevznikli žiadne trovy.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca namietajúc,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolaní poukázal
na to, že podľa žalobcu, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného písomným podaním zo dňa
17.10.2019 na zaplatenie dlhu, premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala
plynúť najskôr dňa 02.11.2019, t.j. po uplynutí 15 dňovej lehoty na úhradu. Žalobca má za to, že
nemožno považovať uplatnený nárok za premlčaný, pretože v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty

v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva v období od účinnosti tohto zákona
do 30.04.2020 neplynú, pričom poukázal na účinnosť zákona od 27.03.2020. Citoval ustanovenie § 1
písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. (ďalej „Zákona o mimoriadnych opatreniach“). Ďalej poukázal, že dňa
14.01.2021 bol schválený zákon č. 9/2021, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti
s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID s účinnosťou od 19.01.2021 (zákona č. 62/2020 Z.z.),

pričom s účinnosťou od 19.01.2021 v zmysle ustanovenia § 8, lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by
došlo k premlčaniu alebo k zániku práva a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára
2021 neplynú. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď namietal
názor súdu, že zákonodarca nemienil ani neupravoval spočívanie všetkých premlčacích dôb v čase

od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, ale mienil a upravil
len neplynutie tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul v uvedenom čase, a teda v tomto
prípade nešlo o posun premlčacej doby o 76 kalendárnych dní. Má za to, že v rozpore s účelom
Zákona o mimoriadnych opatreniach ako aj vôľou zákonodarcu by sa neposkytla ochrana pred plynutím
premlčacích lehôt všetkým subjektom súkromnoprávnych vzťahov, ktorým by mala premlčacia doba

uplynúť, ale len tým, ktorým by premlčacia doba mala uplynúť počas obdobia 27.03.2020 až 30.04.2020,
resp. 19.01.2021 až 28.02.2021. Prijatím výkladu Zákona o mimoriadnych opatreniach aký prezentoval
okresný súd, by podľa žalobcu došlo k rozsiahlej diskriminácii účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,
ktorých by sa podľa názoru okresného súdu netýkala ochrana pred šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 oproti tým, ktorým by mala premlčacia doba uplynúť napr. dňa 30.04.2020

a u ktorých by aj podľa záverov súdu došlo k spočívaniu (teda predĺženiu) premlčacej doby o príslušné
kalendárne dni. Rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd
odmietolaplikovaťvyššieuvedenéustanoveniaZákonaomimoriadnychopatreniach.Akbysúduvedené
ustanovenia správne aplikoval, musel by s ohľadom na spočívanie premlčacej doby v období od
27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021 dospieť k záveru o včasnom podaní žaloby

(pred uplynutím premlčacej doby), nakoľko premlčacia doba začala plynúť od 02.11.2019 a žaloba bola
podaná na súde dňa 11.11.2022, t.j. s prihliadnutím k dobe spočívania premlčacej doby je zrejmé, že
bola podaná v čas, nakoľko aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia, by premlčacia doba uplynula až dňa
17.01.2023 (02.11.2022 + 76 dní). Rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci,keďže na prejednávaný prípad aplikoval nesprávny právny predpis, resp. odmietol na inštitút premlčania
aplikovať Zákon o mimoriadnych opatreniach a tým aj spočívanie premlčacej doby v obdobiach od
27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021 v dôsledku čoho dospel okresný súd

k nesprávnym právnym záverom ohľadom premlčania uplatnenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/28/2022, Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/23/2022,
13CoCsp/31/2022. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu
vyhovel, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobcom, proti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd, ako
súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalobcom voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu

podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy

vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť,
že žalobca, ako odvolateľ v podanom odvolaní, neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné

skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené
procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany
odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím
na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje,

že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné
a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za
vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne
posúdenie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je z dôvodu uplynutia premlčacej doby
s prihliadnutím na premlčanie, na ktoré bol súd prvej inštancie povinný prihliadať pri aplikácii ustanovenia

§ 54a Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie
sa správne vysporiadal aj s právnou úpravou v zmysle § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. Po preskúmaní
veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok.

8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, zároveň v podrobnostiach
odkazujenaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie.Nadrámecuvedenéhoodvolacísúdknámietke
žalobcu, keď namietal nesprávne posúdenie uplynutia premlčacej doby, majúc za to, že súd nesprávne
posúdil otázku uplynutia premlčacej doby, keď podľa žalobcu táto mala uplynúť až dňa 17.01.2023

s prihliadnutím na ustanovenie § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. (ďalej „Zákon
o mimoriadnych opatreniach“) a mal, s prihliadnutím k dobe spočívania premlčacej doby v období od
27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, dospieť k záveru o včasnom podaní žaloby,
uvádza, že táto námietka dôvodná nie je. Súd prvej inštancie správne konštatoval skutkový stav, žepôvodný veriteľ zosplatnil úver dňom 17.10.2019, vyzval žalovaného na plnenie v lehote do 15 dní, t.j.
do 02.11.2019, pričom žaloba na súde bola podaná dňa 11.11.2022, ktoré skutkové zistenia v odvolaní
odvolateľ ani nenamieta. Namieta, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 1 a § 8 Zákona

o mimoriadnych opatreniach a doby od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021,
počas ktorej doby spočívala premlčacia doba, nepripočítal k zákonom stanovenej trojročnej lehote, keď
podľa žalobcu by v takom prípade premlčacia doba uplynula až dňa 17.01.2023. Žalobca mal teda za to,
že súd dospel k nesprávnym právnym záverom ohľadom premlčania uplatnenej pohľadávky. Odvolací
súd k tejto odvolacej námietke žalobcu uvádza, že názor žalobcu, že na premlčanie uplatneného

nároku je potrebné vzťahovať ustanovenia § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z., týkajúce sa plynutia lehôt,
v zmysle ktorých premlčacia doba žalobcovi nemala plynúť v špecifikovaných obdobiach a celkovo
by sa premlčacia lehota predĺžila o 76 dní, správny nie je . Podľa § 1 písm. a/ cit. zákona, lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv
na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona, t.j. od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynú; podľa § 8 písm. a/ cit. zákona v znení novely č.

9/2021Z.z.lehotyustanovenéprávnymipredpismivsúkromnoprávnychvzťahochnauplatňovaniealebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo
dňa účinnosti zákona, t.j. od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynú. Odvolací súd je v zhode s názorom
súdu prvej inštancie, že uvedené zákonné ustanovenia v predmetnej veci nemožno aplikovať a tieto
na plynutie a koniec premlčacej doby v súdenej veci vplyv nemajú. Zákonnou podmienkou aplikácie

predmetných ustanovení je len skutočnosť, že by uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu práva,
t.j. koniec premlčacej doby by musel pripadnúť do jedného z rozhodujúcich období, teda do obdobia
od 27.03.2020 do 30.04.2020 v zmysle ustanovenia § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. alebo do
obdobia od 19.01.2021 do 28.02.2021 v zmysle § 8 písm. a/ cit. zákona. Právna úprava zákona č.
62/2020 (§ 1 písm. a/, § 8 písm. a/) sa vzťahuje len na tie premlčacie doby, ktorých koniec by v zákonne

vymedzených obdobiach uplynul. Tento právny názor konštantne zaujíma Krajský súd v Banskej Bystrici
v rozhodnutiach napr. sp. zn. 14Co/10/2022, 17CoCsp/8/2022, 43CoCsp/16/2022, 43CoCsp/19/2022,
17CoCsp/32/2022, 17CoCsp/44/2023.

9. Odvolací súd má vedomosť o rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn.

2Cdo/220/2021,4Cdo/197/2020,2Obdo/67/2020,nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS289/2021,sp.
zn. I. ÚS 51/2023, ktoré rozhodnutia sa vzťahovali na plynutie procesných lehôt ustanovených zákonom
alebo určených súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom, účastníkom konania
a stranám sporu podľa § 2 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020. Odvolací súd nemá vedomosť
o existencii rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, v ktorom rozhodnutí by bola riešená ako otázka

zásadného právneho významu otázka, či sa podľa § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z.
predlžujú všetky premlčacie a prekluzívne lehoty bez ohľadu na to, či ich koniec pripadá do jedného
z rozhodujúcich období, ktoré sú vymedzené zákonom č. 62/2020, teda do obdobia od 27.03.2020 do
30.04.2020 v zmysle § 1 písm. a/ cit. zákona, resp. do obdobia od 19.01.2021 do 28.02.2021 v zmysle
§ 8 písm. a/ cit. zákona.

10. V súdenej veci súd prvej inštancie posudzoval plynutie hmotnoprávnej lehoty – premlčacej doby
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd prvej
inštancie správne ustálil, že pôvodný veriteľ zosplatnil úver dňom 17.10.2019 a žalovaný bol pôvodným

veriteľom vyzvaný na plnenie v lehote do 15 dní, t.j. do 02.11.2019 a keďže žaloba bola na súde podaná
dňa 11.11.2022, dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba bola žalobcom uplatnená na súde po
uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, keď s prihliadnutím na ustanovenia § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ nedošlo
k spočívaniu všetkých premlčacích lehôt v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od
19.01.2021 do 28.02.2021, ale len tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul v uvedenom čase,

ktorá zákonná podmienky v súdenej veci splnená nebola. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, na beh
hmotnoprávnej premlčacej doby sa zákon č. 62/2020 Z.z. aplikuje len v prípade, ak koniec premlčacej
doby pripadne do jedného z rozhodujúcich období podľa § 1 písm. a/ alebo podľa § 8 písm. a/ cit.
zákona, pretože len takýto výklad zodpovedá cieľu a zmyslu zákona č. 62/2020 Z.z., ktorý bol opakovane
vyjadrený v dôvodovej správe k pôvodnému zneniu zákona č. 62/2020 Z.z. ako aj v dôvodovej správe

k zákonu č. 9/2021 Z.z., ktorým bol novelizovaní zákon č. 62/2020 Z.z. a sledoval cieľ, aby v čase
vyhlásenia zákazu pohybu na území Slovenskej republiky z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19,
občania a podnikatelia nemuseli vykonávať úkony potrebné na uplatňovanie svojich práv z obavy, že by
o ne prišli v dôsledku premlčania práva alebo preklúzie práva. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonč. 62/2020 Z.z. rozlišuje plynutie hmotnoprávnych lehôt a plynutie procesnoprávnych lehôt, čo vyplýva
z osobitnej úpravy plynutia hmotnoprávnych lehôt v § 1 a v § 8 cit. zákona a procesnoprávnych lehôt v
§ 2 a § 9 cit. zákona. Za situácie, že zákaz pohybu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 žiadnym

spôsobom nemohol ohroziť právo vymáhateľné na súde v dostatočne dlhej premlčacej dobe, tak ako
v súdenej veci, nie je dôvod na predĺženie premlčacej doby, ktorej primárnym cieľom je nútiť oprávnenú
osobu k uplatňovaniu svojich práv na súde v primeranej lehote. Žalobcu v súdenej veci pri uplatnení
práva na zaplatenie žalovanej sumy, ktoré vzniklo 02.11.2019, zákaz pohybu v období od 27.03.2020
do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021 žiadnym spôsobom neobmedzoval. Premlčacia doba

plynula až do 02.11.2022, avšak žalobca v rozpore so zásadou „právo patrí bdelým“ nekonal a svoje
nároky si žalobou na súde neuplatnil včas. Súd prvej inštancie správne, pri aplikácii § 54a v spojení
s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku
v spotrebiteľskej zmluve zamietol. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v nesprávnom právnom
posúdení veci preto dôvodná nie je.

11. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol aj ďalšie odvolacie námietky, a to že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom
súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že žalobca ako odvolateľ v podanom
odvolaní žiadnym spôsobom nezdôvodnil tieto odvolacie námietky, z týchto dôvodov preto nemožno

tieto odvolacie dôvody považovať za riadne uplatnenie odvolacích dôvodov. Z dôvodu, že odvolateľ
tieto odvolacie dôvody žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, nemohol sa odvolací súd (nad
rozsah skúmania splnenia procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP) nimi zaoberať, keďže nie je zrejmé,
na základe ktorých vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie dospieť k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež nie je zrejmé, v čom odvolateľ namietal nesprávny procesný postup súdu prvej

inštancie,ktorýbymuznemožniluskutočňovaniejemupatriacichprocesnýchprávvtakejmiere,žedošlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 90/2019, podľa ktorého iba citácia odvolacích dôvodov podľa zákona pre riadne uplatnenie
odvolacích dôvodov nepostačuje.

12. Keďže žiadna z odvolacích námietok uplatnených žalobcom v podanom odvolaní nebola uplatnená
dôvodne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

13.Odvolacísúdposúdilakozávislývýrokajvýrokotrováchkonania,pričomsúdprvejinštanciesprávne

rozhodol, keď žalovanému, hoci úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Hoci žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preskúmaním veci odvolací súd zistil,

že žalovanému v rámci odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli a preto rozhodol, že žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.