Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121539544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121539544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. - A., A., so sídlom B.
C. XX, B. C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Bacík, advokát, Advokátska kancelária
Bacíková a spol., so sídlom Lazovná 45, Banská Bystrica, IČO: 42 187 788, proti žalovanej: D. E. F.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. C. XX, B. C., právne zastúpená: JUDr. František Vavráč, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, IČO: 51 157 187, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 8.143,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/2021 zo dňa 25.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/2021 zo dňa 25.04.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť žalobcovi vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 8.143,88 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok
I.). Súd návrh na prerušenie konania zamietol (výrok II.). Ďalším výrokom rozhodoval o nároku na

náhradu trov konania tak, že rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
vo výške 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu o výške trov konania.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zo žaloby žalobcu zistil, že ide
o spoločnosť s.r.o., ktorá bola založená v roku 2012 dvoma spoločníkmi, C. A. a D. E. F., žalovanou,
ktorí do apríla 2021 boli aj dvaja konatelia tejto spoločnosti tak, že v mene spoločnosti konajú a za
ňu podpisujú konatelia, a to vždy dvaja spoločne. Zároveň boli od roku 2001 partnermi v súkromí

a sú rodičmi syna A. G. A., nar. XX. XX. XXXX. Dlhotrvajúce nezhody medzi nimi, ktoré vyplývali
jednak z partnerského života ako aj z problémov pri spoločnom podnikaní viedli k tomu, že p. A.
dňa 16. 01. 2021 odišiel zo spoločnej domácnosti. O hĺbke a intenzite nezhôd medzi nimi svedčí
aj skutočnosť, že bol nariadený dohľad nad výchovou maloletého. Okresný úrad Banská Bystrica v
konaní sp. zn. 38P/22/2021 neodkladným opatrením umiestnil dieťa do diagnostického centra, kde
bolo niekoľko mesiacov. Podstatnou súčasťou problémov medzi spoločníkmi žalobcu bolo, že žalovaná
viedla účtovníctvo spoločnosti, o ktorom nemal p. A. prakticky žiadne informácie. Účtovníctvo viedla

z titulu postavenia konateľky zodpovednej za vedenie účtovníctva a v zmysle konkludentne uzavretej
zmluvy o vedení účtovníctva v rámci jej podnikateľskej činnosti ako SZČO. Za vedenie účtovníctva si
zo spoločnosti vyplácala odmenu ako to vyplýva z potvrdenia o platbe sumy 10 800 Eur zo dňa 29. 01.
2021 v prospech jej účtu ako odmenu za poskytovanie účtovných služieb v roku 2020 (12 x 900 Eur).Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8 143,88 Eur za tri posledné platby
dňa 21. 11. 2019, 09. 12. 2019 a dňa 31. 12. 2019 z dôvodu plynutia zákonnej premlčacej lehoty na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uvádzal, že si nie je vedomý existencie žiadnej zmluvy o

pôžičke so žalovanou. Žalovaná bola počas jej funkcie konateľky zodpovedná za ekonomické vedenie
spoločnosti a vedenie účtovníctva spoločnosti, za čo si vyplácala odmenu. Účtovné a iné doklady
odmieta vydať a žalobca nemá spätne ako skontrolovať, či zmluvu o pôžičke napríklad nepodpísala
sama žalovaná ako druhá konateľka spoločnosti, čím by prekročila oprávnenie konať za spoločnosť.
Výplaty pôžičky na jej účet považuje za fiktívne plnenie, na ktoré nemala žiadny právny dôvod.

Súd poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 8 143,88 Eur
za platby zo dňa 21. 11. 2019 vo výške 400 Eur - poznámka: vrátená pôžička, dňa 09. 12. 2019 vo výške
500 Eur - poznámka: vrátená pôžička a dňa 31. 12. 2020 vo výške 7 243,88 Eur - poznámka: vrátená
pôžička. Tieto sumy boli žalovanej vyplatené z titulu vrátenia pôžičky. Žalovaná vykonávala účtovníctvo
pre žalobcu ako aj pre živnosť C. A. - H.. Na základe vykonaného dokazovania súd v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že v konaní bolo sporné, či uvedené sumy, ktoré si žalovaná vyplatila s

poznámkou: vrátená pôžička boli pôžičkou, ktorú poskytla žalobcovi alebo aká je existencia dôvodu,
že si uvedenú sumu vyplatila na svoj účet. Žalovaná tvrdila, že viackrát vložila do spoločnosti žalobcu
finančné prostriedky vždy ako pôžičku spoločnosti s tým, že pôžičky v prospech spoločnosti vykonávala
bez existencie písomnej zmluvy o pôžičke, uzatvorenej štandardným spôsobom, čiže ani netvrdila, že by
existovali písomné zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom. Zároveň tvrdila, že tak ako aj ona aj druhý

spoločníkposkytlispoločnostipôžičkyvrôznejvýške,zktorýchbolitvorenékapitálovéfondyspoločnosti,
účtované pod kódom 413 a ostatné záväzky účtované pod kódom 365. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že
predmetné pôžičky tak ona, ako aj druhý spoločník, poskytovali žalobcovi na tvorenie kapitálových
fondov v konaní nepreukázala, že spoločnosť vytvárala kapitálové fondy s poukazom na ustanovenie
§ 217a zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia

spoločnosťmôževytvoriťkapitálovýfondzpríspevkovakcionárov,alejehovytvoreniemusíbyťupravené
v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách a ak ide o jeho vytvorenie za trvania spoločnosti musí
ho schváliť valné zhromaždenie. V prípade, že sa vytvára pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť
zakladateliaanasplateniepríspevkuakcionáradokapitálovéhofondusaprimeranepoužijúustanovenia
o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že išlo o

pôžičku pre tvorbu kapitálového fondu, takéto dôkazy neprodukovala, nepredložila a teda nepreukázala,
že spoločnosť, či už pri vzniku alebo za trvania vytvárala kapitálový fond, nepredložila schválenie
valného zhromaždenia alebo zakladateľov. Zároveň nepreukázala, či sa používal na prerozdelenie
medziakcionárovalebonazvýšeniezákladnéhoimania,čitakustanovovalazakladateľskázmluvaalebo
stanovy na základe rozhodnutia valného zhromaždenia a zároveň uvedené sa oznamovalo zverejnením.

Súd mal za to, že žalovaná nepreukázala, že poskytla pôžičku žalobcovi na tvorbu kapitálových fondov.
Pokiaľ tvrdila, že sa pôžička zaúčtovávala aj pod kódom 365 ako ostatné záväzky voči spoločníkom,
nepredložila do konania dôkaz na preukázanie, že spoločnosť mala voči nej záväzok titulom zmluvy
o pôžičke, v akej výške, kedy bola splatná. Súd mal za to, že ide len o účelové tvrdenia zo strany
žalovanej vzhľadom na podanú žalobu. Súd zároveň poukázal na to, že žalovaná napriek tomu, že bola

spoločníkomžalobcu,vykonávalapretútospoločnosťúčtovníctvo.Účtovníctvovykonávalaajpreživnosť
C. A. - H. a s poukazom na skutočnosť ako boli realizované platby z bankového účtu spoločnosti žalobcu,
uvedené pod bodom 18 rozsudku, ako boli prijímané platby na bankový účet spoločnosti žalobcu
uvedené pod bodom 19 rozsudku, k čomu boli predložené listinné dôkazy k týmto prevodom a ako boli
realizované platby, či už ako prijaté alebo debetné, uvedené pod bodom 20 a 21 rozsudku, čo vyplýva

aj z priložených listinných dôkazov, je zrejmé, že žalovaná poslala z účtu spoločnosti žalobcu na účet
C. A. - H. opakovane platby označené ako výplata dividend, následne dňa 26. 12. 2017 a 27. 12. 2017
ich z účtu C. A. - H. vybrala ako osobnú spotrebu, poslala ich na jej vlastný oddelený súkromný bankový
účet, aby ich následne dňa 28. 12. 2017 vložila na účet žalobcu. Preúčtovávanie platieb medzi závislými
osobami nie je možné realizovať len na základe interných dokladov v účtovníctve, je potrebné, aby k

tomu exitovala dokumentácia preukazujúca právny dôvod týchto transakcií, keď z účtu C. A. - H. vybrala
cca 80 000 Eur ako osobnú spotrebu, na ktorú vzhľadom na to, že išlo o živnosť C. A. nemala nárok;
tieto peniaze previedla na svoj osobný účet a následne vložila do spoločnosti žalobcu, čo je v rozpore
s právnymi predpismi. Pokiaľ sa žalovaná bránila, že finančné prostriedky boli vybraté so súhlasom
druhého konateľa a spoločníka C. A., keďže spolu žili a boli použité na bežnú spotrebu, k čomu on nemal

nikdy žiadnu výhradu, potom, ale uvedené vybraté finančné prostriedky nemohli predstavovať vrátenú
pôžičku, tak ako to zaúčtovala žalovaná do účtovníctva. Žalovaná si za vedenie účtovníctva vyplácala
odmenu, tak ako bolo vyššie uvedené, túto skutočnosť nenamietala. Povinnosťou žalovanej bolo viesť
účtovníctvotak,abybolpreukázanýprávnydôvodvykonaniakonkrétnychúčtovnýchtransakcií,nestačiainterné účtovné doklady a ich preukázanie je nevyhnutné z dôvodu, že išlo o tzv. kontrolované transakcie
podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j. transakcie realizované medzi
závislými osobami s poukazom na § 2 písm. n/ zákona. Súd žalobe žalobcu vyhovel. Mal za to, že

žalovaná sa podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu v žalovanej výške, ktorá
predstavuje sumy ako vrátené pôžičky zo dňa 21. 11. 2019 vo výške 400 Eur, dňa 09. 12. 2019 vo výške
500 Eur, dňa 31. 12. 2020 vo výške 7 243,80 Eur ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu vzhľadom na vyššie uvedené. Sama žalovaná, ktorá viedla účtovníctvo uvedené platby označila
ako vrátenie pôžičky, ale v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že dôvod výplaty bola

vrátená pôžička. Pokiaľ tvrdila, že išlo o ústne zmluvy o pôžičke, nepreukázala ani ich obsah v konaní
ani dôvod ich poskytnutia. Zároveň vzhľadom na v rozhodnutí uvedené rôzne bankové prevody z účtu
žalobcu,zúčtuživnostenskéhoC.A.azjejúčtujezrejmé,žedochádzalokrôznymprevodomfinančných
súm z uvedených účtov. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu podala
odvolanie žalovaná, pričom v podanom odvolaní špecifikovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku (CSP) a navrhla napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a c/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V konkrétnostiach

žalovaná v odôvodnení odvolania uvádzala vyjadrenia k bodu 22. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, predovšetkým s poukazom, že ona samostatne poslať nič nemohla, lebo transakcia sa
vykonala cez internetbanking, kde samostatne nemala ani prístup, ani možnosť schválenia platby cez
SMS notifikácie.
Ďalej v odvolaní k bodu 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že nie je pravdivá

skutočnosť, že druhý konateľ C. A. nemal vedomosť o bankových transakciách, lebo sa venoval
manuálnej práci pre spoločnosť. Nemôže to byť pravdivé, lebo každú bankovú transakciu do 08.12.2018
musel urobiť konateľ C. A. prostredníctvom žalovanej cez internetbanking (lebo to sám urobiť nevedel)
a sám musel žalovanej zadať všetky údaje, ktoré sa týkajú jeho osoby, aby transakcie prešli. Ona bez
jeho súhlasu a jeho dáta z internetbankingu nemohla urobiť žiadnu platbu.

Vovzťahukodôvodneniurozsudkuvbode27.,kdesatvrdí,žeplatbysapoukázalinatvorbukapitálových
fondov, a že toto nebolo možné týmto spôsobom vykonávať, je síce pravda, ale na druhej strane žalobca
ich napriek tomu účtoval aj v roku 2020 a 2021 a dnes je zistiteľné, že na účte „356/200 Ostatné záväzky
voči spoločníkom a členom“ je uvedená suma 3.400,- Eur, ktorá zodpovedá vyjadreniu z 10.03.2022 pod
bodom 2. ako 5. platba (vklad cez platobnú kartu). Je si už teraz vedomá, po vysvetlení súdu v rozsudku,

že z formálneho hľadiska a účtovných pravidiel, veci neprebehli tak, ako prebiehať mali na jednej strane,
ale na druhej strane išlo o reálne platby, ktoré znamenali právo na jej výber, ako vrátenie bezdôvodného
obohatenia,ktorétamžalovanávložilaazároveňsaúčtovalootýchtoplatbáchtak,akokebybolisprávne
aj vo vzťahu ku kapitálovým fondom. Konateľ C. A. si sám vybral sumu 40.000,- Eur ako to uviedla
žalovaná v písomnom vyjadrení pod bodom 9. Rovnako treba dispozície posudzovať u žalovanej ako aj

konateľa C. A., lebo on ovládal žalobcu a on uplatňuje práva podľa takých pravidiel, ktoré sám nedodržal.
Takisto si ich vyplatil bez jej pôvodného konateľského súhlasu a preto by predpokladala, že bude voči
nej zachovaný rovnaký postup ako uplatňoval sám voči sebe. Ďalej uviedla, že konateľ C. A. vždy
odmietal čokoľvek podpísať, pokiaľ išlo o vzťah dovnútra spoločnosti, preto musela pracne dokazovať
cez interné doklady a prístup k účtom, že sa tak mohlo diať len a jedine na jeho pokyn, lebo žalovanej

samostatné svojvoľné dispozície tu boli vylúčené. Aj žalovanou uskutočnené výbery žalovaných súm
boli potvrdené SMS notifikáciou, čo už dodatočne zistiť nemôže, ale bolo to tak. Záverom uviedla, že
pokiaľ v iných konaniach bola žalovaná na vydanie dokladov, situácia sa už zmenila, v prevažnej časti
vydania dokladov bola žaloba zobratá späť, pretože tieto doklady sa nachádzali od samého počiatku
u žalobcu a išlo o žalobu šikanóznu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že pokiaľ ide o dôvody odvolania
uvedené s poukazom na body 22. a 23. napadnutého rozsudku, nepovažuje za nutné sa k tomuto
vyjadriť, nakoľko body 22. a 23. napadnutého rozsudku obsahujú len „prepis“ argumentácie žalobcu,
ktorá bola predmetom podania žalobcu zo dňa 25.07.2022 a nie je súčasťou právneho alebo skutkového

odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie, ktoré začínajú až od bodu 24. prvoinštančného rozsudku
(odvolacie dôvody k bodu 27. odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie). Pokiaľ žalovaná tvrdí, že
„z formálneho hľadiska a účtovných pravidiel veci neprebiehali tak, ako prebiehať mali na jednej strane,
ale na druhej strane išlo o reálne platby, ktoré znamenali právo na môj výber ako vrátenie bezdôvodnéhoobohatenia, ktoré som tam vložila a zároveň sa účtovalo o týchto platbách tak, ako keby boli správne
aj vo vzťahu ku kapitálovým fondom..“. Táto argumentácia žalovanej je len ťažko udržateľná, na jednej
strane tvrdí, že poskytovala do spoločnosti žalobcu pôžičky, ktoré boli určené na tvorbu kapitálových

fondov, ktoré sama internými operáciami vytvorila bez toho, aby rešpektovala právne predpisy, v danom
čase ustálenú prax pri tvorbe kapitálových fondov a bez toho, aby o tvorbe kapitálových fondov, okrem
interného zaúčtovania existoval akýkoľvek „hmotnoprávny“ podklad. Na druhej strane tvrdí, že dané
sumy si z účtu žalobcu vybrala ako bezdôvodné obohatenie, ktorého sa mal dopustiť žalobca na jej
úkor, hoci ona sama výbery z účtu žalobcu na jej účet označila ako výber pôžičky. Uvedený postup

nemá oporu v právnych predpisoch, ale ani v elementárnej logike, nakoľko ak žalovaná mienila vytvoriť
kapitálové fondy z pôžičky (a tak ich sama aj interne zaúčtovala), nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie
žalobcu. Žalobkyňa bez súhlasu a vedomia druhého spoločníka a konateľa (oprávnení konať len obaja
spoločne) realizovala účtovné operácie bez dodržania právnych predpisov. Ani pri jednej platbe, ktoré
žalovaná vkladala na účet v popise platby nie je uvedené, že daná platba by mala byť pôžičkou
žalovanej voči spoločnosti. V účtovníctve žalobcu ich zaúčtovala sama podľa vlastnej vôle bez opory

o akýkoľvek dokument, ktorý by zachytával právny dôvod konkrétnych účtovných operácií, pričom sama
v danom čase len dva z piatich interných dokladov označila ako pôžičku (doklad za mesiac marec
2019 na sumu 2.530,- Eur a mesiac apríl 2019 na sumu 2.000,- Eur, ostatné sú označené ako vklad
podnikateľa). Z účtu žalobcu si následne vybrala sumy v súhrne 8.143,88 Eur, ktoré sú predmetom
tohto konania výslovne ako vrátenie pôžičky, pričom právny pôvod výplaty uvedených súm na jej účet

je uvedený v samotnom popise platieb vo výpise z účtu. Pokiaľ žalovaná opakovane tvrdí v odvolaní,
že vykonávala všetko na základe pokynov pána A. ako druhého spoločníka a konateľa a bez jeho
súhlasu nemohla urobiť žiadnu platbu cez internetbanking, poukázal na konanie vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/19/2023 a výsluch svedkyne G. I., ktorá vypovedala, že podľa
toho ako pán A. ovládal počítače nepredpokladá, že by vedel zadať akékoľvek platby. Vypovedala, že

objednávky zadávala D. F.. Spoločnosť vo vzťahu k zadávaniu platieb cez internetové bankovníctvo dlhé
roky, vrátane obdobia rozhodujúceho pre toto konanie, fungovala tak, že všetky objednávky zadávala
žalovaná, vyhotovovala všetky faktúry, zadávala úhrady všetkých platieb. Je pravdou, že na autorizáciu
platiebbolovminulostinutnépoužitietelefónu,praktickytovšakfungovalotak,žekeďžalovanázadávala
platbu, vypýtala si od pána A. mobilný telefón, tento jej ho odovzdal, ďalej sa venoval manuálnej práci

na firme a D. F. realizovala všetky platby ako sama uznala za vhodné. Predmetom konania je vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mala dopustiť žalovaná výplatou súm spolu vo výške 8.143,88,-
Eur, ktoré si vyplatila s výslovným označením ako vrátenie pôžičky. Žalovaná v priebehu celého konania
nepreukázala, že by žalobcovi reálne poskytla pôžičku, nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke ani
aké boli prípadné konkrétne zmluvné dojednania daného zmluvného vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené v petite odvolania. Uviedla, že v odvolaní sa z hľadiska existujúcich dôkazov snažili
pri právnom posúdení odôvodniť, že žalovaný nárok bol vybratý dôvodne, a to s plnou súčinnosťou

žalobcu (prostredníctvom jeho konateľa p. A.). Je marginálnou otázkou, či z dokazovania vyplýva záver,
či chcela urobiť písomné zmluvy o pôžičke alebo nie, keď žalobca prostredníctvom svojho konateľa
vždy nátlakom rozhodoval, ako sa bude robiť, čo sa bude robiť a ona vždy vykonala taký postup, ktorý
jej bol umožnený, ale nikdy nekonala svojvoľne, lebo na každú dispozíciu a transakciu bola implicitne
existujúcadohodasožalobcom,lebobezjehosúčinnostisažiadnyvýberurobiťnemohol.Pokiaľžalobca

odôvodňuje nárok tam uvedenými skutkovým tvrdeniami a právne ho posudzuje podľa jeho predstáv,
tak tento skutkový a právny stav žalovaná svojimi tvrdeniami o jedine možnom postupe dispozícií so
súčinnosťou žalobcu uviedla na pravú mieru, a preto toto považuje za kľúčové pri právnom posúdení
nároku. Ak uplatňované nároky vyžadovali aktívne konanie zo strany žalovanej ako účtovníčky, tak tieto
objektívne nemohli byť vykonávané svojvoľne, lebo vždy záležali od takej miery súčinnosti, obsahom

ktorej bola úplná vedomosť o danom postupe a pokiaľ by žalobca spochybnil takýto postup, tak ho
mohol zablokovať tým, že súčinnosť by neumožnil. Autorizácia v celej šírke potrebná na zadávanie
úhrad a všetkých dispozícií bola kľúčovou otázkou a vo všetkých prípadoch bola prítomná. Celý problém
vyplývajúci zo zhoršeného vzťahu sa týkal konateľa žalobcu a osoby žalovanej. V období pred týmito
transakciami, všetky transakcie boli akceptované. Až keď sa vzťahy medzi nimi v osobnej rovine zhoršili

a následne sa stali neudržateľnými, tak sa v celom rade hľadali pochybenia na jej strane. V odvolaní
vysvetlila, že ten postup, ktorý je ako nezákonný vytýkaný žalovanej, mohol byť formálne nesprávny,
ale podľa neho sa postupovalo aj v rokoch, keď už nemala vplyv na vedenie účtovníctva, resp. v čase,
keď tento vplyv mohla mať a mala, tak sa rovnakým postupom účtovalo aj vo vzťahu k osobe konateľažalobcu. O všetkých postupoch vo vzťahu k osobe konateľa, ktoré sú totožné s postupmi voči žalovanej,
sa mlčí, hoci sú rovnaké. Akurát, že sú násobne tieto dispozície vo väčších výškach. Toto vyjadrenie
má len vysvetľujúcu funkciu k existencii nesúrodých vzťahov medzi žalobcom, resp. jeho konateľom

a žalovanou a uplatňovanie takýchto nárokov považuje za šikanózne, lebo to, čo je vytýkané jej, presne
voväčšomrozsahurobilkonateľžalobcu,ktorýžalobcuovládaajakospoločník.Pretovtýchtointenciách
považuje za kľúčové hodnotiť existujúci stav dôkazov a tento stav má vplyv aj na také právne posúdenie,
ktoré si dovolila predstaviť žalovaná.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná opakovane tvrdí vo
vyjadrení defacto totožné tvrdenia ako v odvolaní. Opakovane tvrdí: „... že žalobca prostredníctvom
svojho konateľa vždy nátlakom rozhodoval, ako sa bude robiť, čo sa bude robiť a ja som vždy vykonala
taký postup, aký mi bol umožnený, ale nikdy som nekonala svojvoľne, lebo na každú dispozíciu
a transakciu bola implicitne existujúca dohoda so žalobcom, lebo bez jeho súčinnosti sa žiadny výber
urobiť nemohol.“ Opomína znova, že v rozhodujúcom období (t.j. platby v dňoch 21.11.2019, 09.12.2019

a 31.12.2020) bola konateľkou aj žalovaná, pričom konanie v spoločnosti bolo dohodnuté spoločne, a to
bezrozdielu.Žalobcaodpodaniažalobytvrdí,ženiesijevedomýexistencieakejkoľvekzmluvyopôžičke
so žalovanou, či už ústnej alebo písomnej. Žalovaná počas jej funkcie konateľky bola zodpovednou za
ekonomické vedenie spoločnosti a za vedenie účtovníctva spoločnosti, za čo si vyplácala aj odmenu.
V priebehu konania neprodukovala jediný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že žalobca a žalovaná by

uzatvorili akúkoľvek zmluvu o pôžičke, z ktorej by bolo jasné, že zmluva bola na strane žalobcu
podpísaná, resp. odsúhlasená oboma konateľmi. Žalovaná síce tvrdí, že „...že žalobca prostredníctvom
svojho konateľa vždy nátlakom rozhodoval, ako sa bude robiť,...“, v priebehu konania neprodukovala
žiadny dôkaz ohľadom toho, akým spôsobom by mal byť akýkoľvek nátlak na ňu vykonávaný a v tomto
smere do dnešného dňa nenavrhla vykonať, čo i len jediný dôkaz. Žalobca opätovne poukázal na

svedeckú výpoveď svedkyne D. G. I. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
68Cb/19/2023. K obsahu bodu 4. vyjadrenia žalovanej žalobca uviedol, že podstatou zhoršenia vzťahov
medzi pánom A. a D. F. je dôvod, že druhý konateľ spoločnosti pán A. jednoducho nemal o ekonomickom
stave spoločnosti žalobcu žiadne informácie, opakovane sa dožadoval informácie o ekonomickom stave
spoločnosti (tak za žalobcu, ako aj C. A. ako SZČO), rovnako aj odovzdania účtovníctiev, čo žalovaná

opakovane odmietala, čoho dôsledkom bolo práve zhoršenie vzájomných vzťahov, a to na všetkých
úrovniach. Až po tom, ako bola v apríli 2021 D. F. odvolaná z funkcie konateľky žalobcu sa postupne
pán A. oboznamoval s ekonomickým stavom firmy. Po rekonštrukcii účtovníctva D. I., po spätnom
kontrolovaní bankových výpisov účtov žalobcu, začal pán A. vnímať ekonomickú podstatu spoločnosti
aidentifikovaťjednotlivéproblémy,ktorézasebouD.F.zanechala.Jednýmzidentifikovanýchproblémov

boli aj výplaty pôžičiek v prospech D. F., o ktorej pán A. ako druhý konateľ nemal žiadne vedomosti až
do momentu spätnej lustrácie v niekoľko rokov starých bankových výpisoch. Ak žalovaná vo vyjadrení
tvrdí, že: „O všetkých postupoch vo vzťahu k osobe konateľa, ktoré sú totožné s postupmi voči mojej
osobe, sa mlčí, hoci sú rovnaké. Akurát, že sú násobne tieto dispozície vo väčších výškach“, o tomto
znovu nepredkladá žiadny dôkaz. K písomnému vyjadreniu žalobca predložil ako prílohy zápisnicu zo

dňa 12.07.2023 v konaní OS BB sp. zn. 68Cb/19/2023 a doklady, ktoré sú v spise zažurnalizované na
č.l. 187 až 200, č.l. 206 až 209, zápisnica o pojednávaní na č.l. 201 až 205.

6. Následne žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v konaní a odvolaní preukazovali žalobcovu
vedomosť o úplnej dispozícii s účtom na základe objektívne existujúcich vzťahov, z ktorých vyplynulo, že

bez súhlasu a akceptácie žalobcu nemohla urobiť žiadnu dispozíciu. Podstatou vyjadrenia žalobcu je,
že chce preukázať, že konateľ žalobcu p. A. o ničom nevedel, zaoberal sa len výkonom podnikateľskej
činnosti a administratívno-účtovné operácie vykonávala žalovaná bez jeho akejkoľvek súčinnosti. Takéto
tvrdenia sú bez reálneho základu. K dôkazu výsluchu p. I. v konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod
č.k. 68Cb/19/2023 uviedla, že ide o spor medzi fyzickou osobu – podnikateľom (IČO D. F.) a fyzickou

osobou – podnikateľom (IČO p. A.). Ide o dva odlišné spory s odlišným okruhom účastníkov. Výsluch
menovanej je problematický v tom, že sa vyjadruje k niektorým podstatným otázkam napriek tomu, že
ako uviedla táto svedkyňa, ona účtovníctvo ani jedno neviedla. Pokiaľ k vyjadreniu žalobcu boli priložené
aj nejaké prílohy, tieto si účelovo vyberá a priraďuje podľa toho, ako mu ktorá z tých príloh vyhovuje,
ale ani jedna z tvrdených príloh nemôže vyvrátiť plnú súčinnosť konateľa p. A. v predmetnej veci ako

osobu spôsobilú vykonávať konateľské oprávnenia nielen v technickej časti podnikania, ale aj v účtovno-
administratívnych úkonoch, ktoré by sa bez jeho aktívnej činnosti nedali realizovať.7. V dôsledku odvolania podaného žalovanou proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako
súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade

s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu

podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, ktorými je
odvolací súd viazaný, odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu
predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania
v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods.
2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná, ako odvolateľka, v podanom odvolaní neuviedla žiadne
nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, nežiadala ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384 ods. 2 a 3

CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli bez jej viny byť prezentované v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať
odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením
§ 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a aj odvolacie dôvody uvedené v jej

odvolaní,odvolacísúdkonštatuje,ženazákladepreskúmaniavecidospelkzáveru,žepodanéodvolanie
žalovanej dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady
konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

11. S poukazom na ustanovenie § 387 ods., 2 odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, zároveň
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného
odvolací súd k odvolacím námietkam žalovanej uvádza: pokiaľ žalovaná v odvolaní, a to v bode 2. až
4. odvolania, kde uvádzala tvrdenia k bodom 22. a 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, zo

znenia odvolania v tejto časti nie je zrejmé, v čom žalovaná napáda nesprávnosť rozsudku súdu prvej
inštancie, keďže z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to konkrétne čo sa týka bodov 22. a 23.
je zrejmé, že sa nejedná zo strany súdu o vyhodnotenie skutkového stavu, resp. právne posúdenie veci
súdom, ale ide o vyjadrenie žalobcu v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ sa v ďalšej časti odvolania (bod 5. odvolania) žalovaná vyjadruje k časti odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie, a to konkrétne k bodu 27., v tejto časti odvolania žalovaná neuvádza žiadne
odvolacie dôvody, ktoré by sa týkali a mali spochybniť správnosť úvahy súdu prvej inštancie, ktoré
súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia uviedol, keď poukázal na to, že: „Pokiaľ žalovaná tvrdila,
že predmetné pôžičky tak ona ako aj druhý spoločník poskytovali žalobcovi na tvorenie kapitálových
fondov v konaní nepreukázala, že spoločnosť vytvárala kapitálové fondy s poukazom na ustanovenie

§ 217a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
spoločnosťmôževytvoriťkapitálovýfondzpríspevkovakcionárov,alejehovytvoreniemusíbyťupravené
v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách a ak ide o jeho vytvorenie za trvania spoločnosti musí
ho schváliť valné zhromaždenie. V prípade, že sa vytvára pri vzniku spoločnosti musia ho schváliť
zakladateliaanasplateniepríspevkuakcionáradokapitálovéhofondusaprimeranepoužijúustanovenia

o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že išlo o
pôžičku pre tvorbu kapitálového fondu, takéto dôkazy neprodukovala, nepredložila a teda nepreukázala,
že spoločnosť, či už pri vzniku alebo za trvania vytvárala kapitálový fond, nepredložila schválenie
valného zhromaždenia alebo zakladateľov. Zároveň nepreukázala, či sa používal na prerozdeleniemedziakcionárovalebonazvýšeniezákladnéhoimania,čitakustanovovalazakladateľskázmluvaalebo
stanovy na základe rozhodnutia valného zhromaždenia a zároveň uvedené sa oznamovalo zverejnením.
Súd mal za to, že žalovaná nepreukázala, že poskytla pôžičku žalobcovi na tvorbu kapitálových fondov.

Pokiaľ tvrdila, že sa pôžička zaúčtovávala aj pod kódom 365 ako ostatné záväzky voči spoločníkom,
nepredložila do konania dôkaz na preukázanie, že spoločnosť mala voči nej záväzok titulom zmluvy
o pôžičke, v akej výške, kedy bola splatná. Súd mal za to, že ide len o účelové tvrdenia zo strany
žalovanej vzhľadom na podanú žalobu.“ Rovnako v ďalšom texte odvolania, a to konkrétne bod 6.
odvolania, neuvádza žalovaná žiadne relevantné dôvody a skutočnosti, ktoré by mali zakladať odvolací

dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, tak ako tento špecifikovala s poukazom na predmetné
ustanovenie v odvolaní, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že pri preskúmaní veci je viazaný odvolacími
dôvodmi a vec nemôže preskúmavať nad rámec odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolací
súd po preskúmaní veci sa plne stotožňuje so závermi, ktoré súd prvej inštancie uviedol v bodoch
25. až 29. odôvodnenia a v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel s prihliadnutím na zistený
skutkový stav k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila vo výške 8.143,88

Eur, keď bolo v konaní nepochybne preukázané, že túto sumu, a to v troch platbách dňa 21.11.2019
vo výške 400,- Eur, dňa 09.12.2019 vo výške 500,- Eur a dňa 31.12.2020 vo výške 7.243,88 Eur,
v rámci vedenia účtovníctva u žalobcu previedla na svoj účet, pričom hoci sama žalovaná, ktorá pre
žalobcu účtovníctvo viedla označila predmetné platby ako vrátenie pôžičky, neuniesla dôkazné bremeno
a v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že by sa malo jednať o výplatu vrátenej pôžičky.

Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že išlo o ústne zmluvy o pôžičke,
nepreukázala ani ich obsah a ani dôvod ich poskytnutia, pričom nepochybne z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že boli vykonávané rôzne bankové prevody z účtu žalobcu aj z účtu C. A. ako SZČO
azúčtužalovanej,pričomnepochybneprávežalovanábolaosobou,ktorávykonávalaúčtovníctvonielen
pre žalobcu, ale aj pre živnosť C. A.. Odvolací súd však zdôrazňuje, že nosné posúdenie uplatneného

nároku predmetnou žalobou súdom spočívalo v neunesení dôkazného bremena o poskytnutí pôžičky
žalovanou v prospech žalobcu tak, ako to žalovaná v konaní tvrdila, pričom dôvod výplaty jednotlivých
súm na účet žalovanej bol v poznámke k účtovnej operácii, ktorú vykonávala žalovaná uvedený „vrátená
pôžička“. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel
k záveru, že žalovaná nepreukázala poskytnutie pôžičky žalobcovi a preto súd prvej inštancie dôvodne

žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
8.143,88 Eur. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu jeho
vecnej správnosti postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Odvolací súd ešte na záver konštatuje, že žalovaná podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie
v celom rozsahu, avšak neuviedla žiadne odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej

inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, pričom však je zrejmé, že ani súd prvej inštancie
nevenoval osobitnú pozornosť zdôvodneniu rozhodnutia, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania,
čo však nemá zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z týchto dôvodov preto aj odvolací súd
pristúpil k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
Vo vzťahu k závislému výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol

s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a úspešnej strane sporu – žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, pričom výška trov konania bude
špecifikovaná v samostatnom uznesení súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Odvolacísúdvovzťahuklistinám,ktoréžalobcapredložilkostatnémupísomnémuvyjadreniuuvádza,že
na tieto nemohol prihliadať vzhľadom k tomu, že tieto listiny, ktorými žalobca zrejme mienil preukazovať

svoje tvrdenia v rámci odvolania, neboli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie do skončenia
dokazovania,pričomodvolacísúdnezistil,žebysamohlojednaťoprípustnénovotyvzmysle§366CSP.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, pri aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bol žalobca v plnom

rozsahu, preto odvolací súd uložil povinnosť žalovanej, ktorá bola neúspešnou stranou sporu
v odvolacom konaní, zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.