Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2024

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122203680
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122203680.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava -mestská časť
Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXXX/X, E., právne zastúpenej: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10,
Bratislava, IČO: 36 867 209, o zaplatenie
4.653,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
26. januára 20203 č. k. 15Csp/27/2022-152 vydaného v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. júla
2023 č.k. 15Csp/27/2022-198, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. vyslovil, že
žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.653,62 Eur
s príslušenstvom, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.08.2021 uzatvorenou medzi
postupcom F. G. H., I. a žalobcom. Právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej
z uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 08.03.2019 pod číslom 40254 44650, ktorej súčasťou boli
všeobecné obchodné podmienky postupcu.

1.3. V záveroch odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo možné
úver predčasne zosplatniť v dôsledku čoho sa žalobca nestal veriteľom pohľadávky a v spore mu chýba
aktívna legitimácia. Z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Opravným uznesením zo dňa 04.07.2023 pod

číslom konania 15Csp/27/2022-198 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa zmeny
napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd vyhovie žalobe, respektíve rozsudok súdu prvej inštancie
zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zotrval na svojej právnej argumentácii v podanom odvolaní.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zotrvala na predchádzajúcej argumentácii.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.

1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací zistil, že na majetok dlžníka – žalovanej A. B., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. XXXX/X, XXX XX E. bol v priebehu odvolacieho konania uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn.
40OdK/303 /2023 zo dňa 08.09.2023 vyhlásený konkurz. Za správcu bola ustanovená

Mgr. Xénia Hofierková. Veritelia dlžníka boli vyzvaní, aby svoje pohľadávky prihlásili u správcu. Dlžník
bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Zároveň bolo
začaté hlavné insolvenčné konanie podľa článku ods. 31 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ)
2015/848 z 20. mája 2015

o insolvenčnom konaní. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 177/2023
zo dňa 18.09.2023.

8. Zo záznamu v Obchodnom vestníku č. 221/2023 zo dňa 21.11.2023 vyplýva, že po tom čo správca
zistil podľa ust. § 167v ods. 1 Zákona, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (ust. § 167t

ods. 1 Zákona), správca oznámil, že sa konkurz vyhlásený na majetok dlžníka A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C.. D. XXXX/X,
XXX XX E., J. K., končí a konkurz sa zrušuje.

9. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo

splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

10. V zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c),
len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred

kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň„).

11.Podľa§167aods.3ZKRvyhlásenímkonkurzusazačínakonkurz.Konkurzsapovažujezavyhlásený
zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

12. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich

zverejnení v Obchodnom vestníku.

13.Vzmysle§167eods.1ZKR,akbolvyhlásenýkonkurz,súdbezzbytočnéhoodkladuzastavíkonanie,
vktoromsauplatňujepohľadávka,ktorámôžebyťuspokojenáibavkonkurze(§166a)alebosapovažuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

14. Podľa § 167v ods. 1 a 4 ZKR správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo
po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že
konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia
lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2 ZKR, nie skôr,

ako takéto šetrenia uskutočnil. Zverejnením oznámenia (v Obchodnom vestníku) sa konkurz zrušuje.
Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods.
1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d ZKR. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nieje dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez
zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že v priebehu odvolacieho konania bol na majetok žalovanej
ako dlžníka vyhlásený konkurz a zároveň súd žalovanú ako dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

16. Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej nastali

účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovanej. Keďže žalobca si v
tomto konaní voči žalovanej uplatňuje pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok
dlžníka - žalovanej (§ 166a ods. 1 ZKR)
a žalovaná bola zároveň zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v uvedenom konkurze v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia, odvolací súd postupom v zmysle § 167e ods. 1 ZKR konanie zastavil.

17. Nebol však daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase
jeho vydania na majetok žalovanej konkurz ešte vyhlásený nebol, konanie pred súdom prvej inštancie
teda nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a na ktorú by v zmysle § 380 ods. 2
CSP odvolací súd bol prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná.

18. Skutočnosť, že následne po vyhlásení konkurzu došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu, nemá vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení dlžníka,
a teda ani na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania, keď v tomto konaní ani nebolo
preukázané, že by na základe rozhodnutia súdu došlo k zrušeniu oddlženia. Zverejnenie oznámenia o

zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu v Obchodnom vestníku
č. 221/2023 zo dňa 21.11.2023 v zmysle § 167v ods. 1 ZKR, ktorého zverejnením sa konkurz ex lege
zrušil, neviedlo automaticky
aj k zrušeniu oddlženia (§ 167e ods. 1 ZKR) z tohto dôvodu. Podľa § 167v ods. 4 ZKR zrušením konkurzu
zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov a zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2, 3 a

§ 167d ZKR. Výkladom tohto ustanovenia a contrario účinok konkurzu uvedený v § 167e ZKR nezanikol.

19. Na podporu svojej argumentácie poukazuje odvolací súd na Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
5Cdo/97/2019 zo dňa 29. októbra 2019, podľa ktorého „Skutočnosť, že následne došlo k zrušeniu
konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, nemá vplyv na rozhodnutie

konkurzného súdu oddlžením dlžníka, a teda ani na rozhodnutie dovolacieho súdu o zastavení konania“.
Rovnako Krajský súd Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. 16Co/172/2019 dospel k záveru,
že: „ Skutočnosť, že došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu, nemá vplyv na právne účinky rozhodnutia o oddlžení. V dôsledku právnych účinkov oddlženia
žalovaného na pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom konania, musí odvolací súd konanie zastaviť.“

20. Vzhľadom na právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni
odvolaciemu súdu o podanom odvolaní žalobcu vecne rozhodnúť, boli splnené predpoklady, na základe
ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie,
s poukazom na citované ustanovenie § 167e ods. 1 zákon č. 7/2005 Z.z., zastavil.

21. Pred rozhodnutím vo veci odvolací súd v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyzval strany sporu na
vyjadrenie sa k možnému použitiu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania.

22. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 16. februára 2024 uviedla, že nemá výhrady voči možnému

použitiu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania.

23.1. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2024 nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP
pri rozhodovaní o trovách konania. Argumentoval ustanoveniami čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
2 ods. 1, čl. 3 ods. 2, čl. 8, § 89 ods. 1, § 92 ods. 2, § 251, § 255

ods. 1 CSP a § 257 CSP. Dôvodil, že z vyššie citovaných ustanovení CSP o náhrade trov konania
vyplýva, že v sporových konaniach sa v súvislosti s náhradou trov konania uplatňuje tzv. zásada
úspechu. Úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu predstavujú náklady reálne
vynaložené výlučne za účelom uplatnenia práva v konaní pred súdom a sú nevyhnutne potrebné nadosiahnutie úspechu v tejto veci. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným
súdom je poskytnúť úspešnej sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej

a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Výnimky
z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Tieto výnimky sa musia
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou
výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). Žalobca mal za to, že citované ust. § 257 CSP sa má aplikovať

výnimočne, len v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
nemalo by odporovať dobrým mravom.

23.2. Dôvodil, že žalovaná už v čase nemožnosti uhradiť prvé splátky mohla podniknúť kroky, ktoré by

viedli k dohode medzi ním a žalobcom, resp. k dohode počas mimosúdneho konania so žalobcom, čo
mohlo predísť súdnemu sporu a teda vzniku trov konania. Zo strany súdu by mohlo byť podľa názoru
žalobcu zohľadnené, že zo strany žalobcu boli podniknuté viaceré kroky za účelom uspokojenia svojho
nárokuajpredpodanímžaloby(akonapr.výzva,upomienka,aďalejsnahaoďalšípísomnýčitelefonický
kontakt so žalovaným a pod.), kde bola žalovaná upozornená na existenciu dlhu a povinnosť plnenia,

okrem iného aj, že
v prípade neuhradenia svojich záväzkov bude žalobca nútený pristúpiť k ďalším úkonom, ako i k
súdnemu konaniu, čím sa budú zvyšovať trovy konania.

23.3. Žalobca zdôraznil, že aplikácia ust. § 257 CSP pripadá do úvahy len veľmi výnimočne, pričom súd

nemá brať na zreteľ iba nepriaznivé majetkové alebo sociálne pomery strán konania, ale významným
z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia musia byť tiež okolnosti za akých bol nárok uplatnený na súde,
postoj strán k veci, spôsob akým pristupovali
v priebehu konania k plneniu procesných povinností strany civilného sporového konania, prípadne
akou mierou zavinenia prispeli k vzniku trov konania. Žalobca v súdenom prípade využil všetky

dostupné prostriedky a možnosti k uspokojeniu svojho nároku tak, aby vôbec nedošlo k súdnemu
konaniu a následnému vzniku trov konania alebo ich zbytočnému navyšovaniu. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
3M Cdo/2006: „Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže
tak urobiť podľa ust § 150 OSP, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí

súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať

z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

23.4. Žalobca uvádzal, že v zmysle právnej teórie možno toto ustanovenie použiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: -

neprimeraná tvrdosť, - podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, - povaha a okolnosti sporu, -
zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, - zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
- osobné pomery strany sporu, - nízky príjem. Mal za to, že v prejednávanej veci neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania ust. § 257 CSP. Zároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že ust. § 257 CSP dovoľuje súdu

aplikovať aj tzv. čiastočnú moderáciu, t. j. umožňuje súdu pri vzhliadnutí dôvodov hodných osobitného
zreteľa určiť podiel z trov konania, ktoré je strana povinná druhej strane nahradiť (tak ako to bolo v tomto
prípade). Je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak súd neprizná úspešnej strane nárok na náhradu trov
konania vôbec, a to napriek skutočnosti, že spor vznikol výhradne v dôsledku konania (resp. nekonania)
žalovanej, ktorá dobrovoľne neuhradila žalobcovu pohľadávku, v dôsledku čoho bol žalobca nútený

splnomocniťnasvojezastúpenieadvokátaauplatniťsisvojeprávosúdnoucestou,čímmuvznikliajtrovy
konania. Pokiaľ by odvolací súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa nepriaznivú finančnú
situáciu žalovanej, k tomu žalobca poznamenal, že tieto dôvody nemôžu byť na ťarchu žalobcu.23.5. V závere vyjadrenia poukázal na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a odvolaciemu súdu navrhol, aby postupoval v zmysle zákonných ustanovení.

24. Po dôslednom preskúmaní obsahu spisu ako aj vyjadrení strán sporu k možnému použitiu
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania, rozhodol odvolací súd
o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP a s poukazom na ustanovenie § 257 CSP a náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v

ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej
zo strán sporu na zastavení konania. Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na špecifickú situáciu,
kedy bolo zo zákona konanie zastavené, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na
danú vec aplikovať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania preto odvolací súd aplikoval ustanovenie
§ 257 CSP
a vyslovil, že žiadnej zo strán sporu náhradu konania nepriznáva a to vzhľadom na konkrétne

okolnosti danej veci a dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací
súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej
skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia či pričinenia niektorej zo strán
sporu, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a ani
ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Zo záznamu v Obchodnom vestníku č.

221/2023 zo dňa 21.11.2023 vyplýva, že žalovaná nevlastní ani taký majetok, ktorý by pokryl náklady
konkurzu. Z uvedeného možno vyvodiť, že je nemajetná, čo je jeden z dôvodov, ktorý odvolací súd
zohľadnil pri rozhodovaní o aplikácii ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania.
K argumentácii žalobcu uvedenej v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2024, v ktorej sa domáhal
rozhodnutia o trovách konania podľa úspechu v konaní, považuje odvolací súd len na okraj za potrebné

uviesť, že napadnutým rozsudkom bola žaloba žalobcu zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie
v spore, teda v konaní do jeho zastavenia (z obligatórnych dôvodov) úspešný nebol.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 4, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.