Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122211303
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122211303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, Damborského
1, 949 66 Nitra, proti žalovaným: 1/ Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie, so sídlom Hlavná 1,
951 35 Veľké Zálužie, IČO: 00 198 013, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o., so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, 2/ neznámi dedičia po
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, Búdkova 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/99/2022-72

zo dňa 16.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. D. E. XXX bol ku dňu svojej smrti v podiele 1/1 vlastníkom pozemkov označených
ako parcely registra „E“ č. XXXX/XX orná pôda o výmere 10696 m2, č. XXXX/XX orná pôda o výmere
6393 m2, č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3598 m2, č. XXXX/XX orná pôda o výmere

29978 m2, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre
kat. úz. C. D., obec C. D., okres Nitra. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkov vyššie označených nehnuteľností. Žalobu zdôvodnil
tým, že dňa 07.09.2017 uzatvoril F. C. ako predávajúci a žalované Poľnohospodárske družstvo Veľké
Zálužie ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné pozemky. Predávajúci F. C. však
nebol nikdy vlastníkom predávaných nehnuteľností, a preto platne nemohol svoje vlastnícke právo ani

na žalovaného previesť. F. C. pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným odvodzoval svoje vlastníctvo
zo zápisu v liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. C. D., ktorý dosiahol v rozpore so zákonom, na základe
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spísané do notárskej zápisnice G. H. I. č. N
471/2005 Nz 60661 /2005, NCRls 59890/2005 dňa 07.12.2005, ktoré získal trestným činom. Trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/112/2012 zo dňa 29.11.2012, právoplatným dňa 21.12.2012
bol F. C. uznaný vinným, že vyššie opísaným skutkom (vyhlásením o vydržaní vlastníckeho práva
do notárskej zápisnice) spáchal trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250

odsek 1. odsek 4 písmeno b) Trestného zákona. F. C. nemohol legálne nadobudnúť vlastnícke právo
k vyššie označeným pozemkom v kat. úz. C. D., keďže za vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva
do notárskej zápisnice bol právoplatne uznaný vinným. Vzhľadom na opísané skutočnosti je kúpna
zmluva zo dňa 07.09.2017, na základe ktorej malo žalované Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužienadobudnúť žalované nehnuteľnosti do vlastníctva od F. C., v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná z dôvodu, že odporuje zákonu, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť
viac práv než má sám. Predávajúci nebol vlastníkom predávaných nehnuteľností ku dňu uzavretia

kúpnej zmluvy so žalovaným družstvom z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva (§ 132 Občianskeho zákonníka), a preto nemohol nehnuteľnosti platne previesť
na žalovaného 1/. Ani žalovaný 1/ nemohol byť v dobrej viere ako kupujúci, keďže jeho štatutárny
zástupca - predseda družstva J. G. A. (podpísaný pod kúpnou zmluvou) bol v trestnom konaní, ktoré
skončilo právoplatným odsúdením predávajúceho F. C. vypočutý pred vyšetrovateľom ako svedok,

a to viackrát. Jednoznačne mal vedomosť o nezákonnom konaní predávajúceho ako aj o tom, že
predávajúci nemohol legálne nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (sám ho z toho usvedčoval) a
ani ho previesť na kupujúceho. Naviac na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. D., ktorým pri
uzatváraní kúpnej zmluvy F. C. preukazoval svoje vlastníctvo k prevádzaným pozemkom, je vyznačená
poznámka v znení: „Poznamenáva sa vydanie Uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra
č. k ČVS:KRP-89/0EK-NR-2006 za stíhanie obvineného, ktorý nezákonne nadobudol nehnuteľnosti reg.

E parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX podľa P 354/12-190/ 12“. Je preto odôvodnené sa
domnievať, že žalované družstvo ako kupujúci vedelo o nezákonnom spôsobe získania prevádzaných
pozemkov predávajúcim F. C. a napriek tomu kúpnu zmluvu uzavrelo. Preto v tomto prípade jeho dobrá
viera ako nadobúdateľa neprichádza do úvahy a požiadavka jeho právnej istoty je tiež bezpredmetná.

2. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že v prejednávanom prípade notárka
G. H. I. síce osvedčila vznik vlastníckeho práva F. C. k nehnuteľnostiam na základe vydržania, avšak
podmienky pre vydanie uvedeného osvedčenia splnené neboli. Z jednotlivých listinných dôkazov,
predovšetkým s poukazom na dokazovanie vykonané v trestnom konaní vedenom Okresným súdom
Nitra pod sp. zn. 21T/112/2012 mal súd preukázané, že F. C., v mene ktorého konal G. K. L., nikdy

nehnuteľnosti neužíval, a preto nemohol nadobudnúť presvedčenie o tom, že nehnuteľnosti mu patria
a v dôsledku toho bol aj právoplatne uznaný za vinného. F. C. tak nielenže pri užívaní nehnuteľností
nebol dobromyseľný, že nehnuteľnosti mu patria, ale držiteľom nehnuteľností nebol vôbec. Súd mal ďalej
preukázané, že G. H. I. osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva pánovi C. k sporným nehnuteľnostiam
vydala i napriek tomu, že k vydaniu osvedčenia o vydržaní nebolo doložené vyjadrenie Slovenského

pozemkového fondu o tom, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady (§ 63 písm. a) bod 3.
Notárskeho poriadku). Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho
práva vydané notárkou G. H. I. v prospech F. C. je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním F. C. nikdy nenadobudol. V konaní nebolo sporným, že
pred zápisom vlastníckeho práva žalovaného 1/ do katastra nehnuteľností svedčilo pôvodne vlastnícke

právo v prospech A. B.. Vzhľadom na to, že F. C. nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nemohol
tieto následne previesť na žalovaného. Ide tu o rozpor so základným princípom ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j.,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Súd zistil, že na LV č. XXXX, kat.
úz. C. D., bola podľa P 354/12-190/12 evidovaná poznámka o nezákonnom nadobudnutí nehnuteľností

registra „E“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a to až do 11.10.2016, kedy došlo k jej výmazu
podľa vyjadrenia správneho orgánu z dôvodu, že F. C. o výmaz tejto poznámky požiadal z dôvodu, že
bol účastný amnestie Prezidenta SR a bol mu odpustený trest odňatia slobody.

3. Súd mal preukázané, že k prevodu nehnuteľností z F. C. na žalovaného 1/ došlo v roku 2017, avšak

dobrá viera žalovaného 1/ ako nadobúdateľa hodnoverne preukázaná nebola. Vychádzajúc z okolností
tohto prípadu mal súd za to, že žalovaný 1/, resp. jeho štatutárni zástupcovia mali evidentne vedomosť
o tom, že sa viedlo trestné stíhanie voči F. C. ako aj o tom, že mal práve on nezákonne nadobudnúť
dotknuté nehnuteľnosti. Táto skutočnosť ohľadne nezákonného nadobudnutia nehnuteľností v kat.
úz. C. D. či už G. L. alebo F. C. bola žalovanému 1/ dobre známa už v roku 2006, keď odmietol

jednotlivým osobám, ktorým predtým vyplácal nájomné, toto vyplatiť z dôvodu, že podľa evidencie v
katastrinehnuteľnostíužnebolivlastníkmipozemkov.Žalovaný1/sapredsanemoholspoliehaťlennato,
že na liste vlastníctva je evidovaný ako vlastník F. C., proti ktorému sa viedlo trestné stíhanie pre trestný
čin podvodu s pozemkami v kat. úz. C. D.. Sám si musel byť vedomý toho, že ak v roku 2014 bola v čase
uzatvorenia zmluvy o nájme s pánom F. C. na listoch vlastníctva evidovaná poznámka o nezákonnom

nadobudnutí nehnuteľností, mal postupovať obozretne a preveriť si dostatočným spôsobom skutočnosti
ohľadne akéhokoľvek nakladania s týmito nehnuteľnosťami od roku 2006. Súd považoval tvrdenia
žalovaného 1/ o tom, že sa spoliehal na hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností, za nedostačujúce
vo vzťahu k preukázaniu jeho dobrej vôle. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ obhospodarovalv danej lokalite pozemky, išlo o jednu z jeho podnikateľských činností. Z toho je možné vyvodiť logický
záver, že žalovaný 1/ vedel, resp. mal vedieť, prípadne mohol vedieť, že ak sa rieši v obci C. D.
nezákonnénadobudnutievlastníckehoprávacestouvydržaniavprospechtretíchosôbv42prípadoch,je

tu určitý problém, ktorý mal vziať do úvahy a nespoliehať sa len na posledný evidovaný zápis vlastníctva
v evidencii katastra. Tým, že žalovaný 1/ sám potvrdil, že sa snažil postupne nadobudnúť vlastníctvo k
pozemkom, ktoré užíval, mal si preveriť, akým spôsobom mohlo dôjsť k výmazu poznámky na listoch
vlastníctva, pričom sám mohol zistiť a vedieť, že táto poznámka tam bola evidovaná do 11.10.2016.
Podľa súdu sa nemohol spoliehať výhradne na údaje uvedené na liste vlastníctva. Podľa J. A. ako

zástupcu žalovaného 1/ pozemky pána C. mu ponúkol na predaj bývalý starosta obce M. N., ktorý
ako štatutárny zástupca obce mal tiež vedomosť o nezákonnom nadobudnutí pozemkov pánom C.
v roku 2006. Práve on bol osobou, ktorá v mene obce C. D. vo vyhlásení v roku 2005 potvrdila, že
obec nemá námietky k vzniku vlastníctva žiadateľa k osvedčovaným nehnuteľnostiam. V možnostiach
a schopnostiach žalovaného 1/ bolo podľa názoru súdu možné zistiť, akým spôsobom došlo k strate
vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov a tiež aj to, ako sa nehnuteľnosti dostali na list vlastníctva

prevodcu.Žalovaný1/simuselbyťodroku2006vedomýtoho,žeideonehnuteľnosti,oktorýchprebieha
trestné konanie. V čase podpisu nájomnej zmluvy v roku 2014 s pánom C. sa oboznámil aj s listom
vlastníctva, vedel teda aj o poznámke P 354/12-190/12. Na základe takto zistených skutočností súd
dospel k záveru, že žalovaný 1/ nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe dobrej
viery, z dôvodu čoho žalobe v celom rozsahu vyhovel a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam určil pre

pôvodného vlastníka tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

4. K námietke žalovaného 1/ ohľadne označenia žalovaného 2/ súd poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia NR SR, sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, pričom konštatoval, že označenie
žalovaného 2/ ako neznámi dedičia po A. B. spĺňa atribúty riadneho označenia žalovaného, a preto

nebol dôvod na odstraňovanie vád konania, resp. na zastavenie konania voči žalovanému 2/. Svoje
rozhodnutie oprel o ustanovenia § 39, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, § 5 ods. 3, § 38, § 39 ods. 3, § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam,
čl. 17, § 93 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť a voči žalovanému 2/ konanie zastaviť. Namietal,
že neboli splnené procesné podmienky, nesprávny procesný postup, nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP). Uviedol, že označenie

žalovaného 2/ nezodpovedá ustanoveniam § 61, § 132, § 133 CSP. Pokiaľ súd takéto označenie
akceptoval, vo veci konal a rozhodol, neboli splnené procesné podmienky a zároveň došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. Na žalovanej strane ide o nútené procesné spoločenstvo, kde pre
meritórne rozhodnutie vo veci je podmienkou účasť v konaní všetkých tých, ktorým svedčí pasívna
vecná legitimácia (žalovaní 1/ a všetci dedičia po A. B.). Poukázal na správu obce C. D. zo dňa

06.05.2009, v ktorej obec identifikovala 8 právnych nástupcov po neb. A. B., z ktorých niektorí v čase
podania správy ešte žili. Ide o dôkaz, že zákonní dedičia po A. B. nie sú neznámi a žalobca mal
urobiť kroky na ich bližšiu identifikáciu na základe údajov o jeho dedičoch. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/20/2021 zo dňa 29.09.2022, podľa ktorého musia
byť stranou sporu aj dedičia po zomrelom A. B., a pokiaľ títo nie sú známi, mal by ním byť neznámy

vlastník zastúpený SPF. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol ako vlastník pozemkov vedený F. C. a na
listoch vlastníctva neboli žiadne obmedzenia pre vlastníka pokiaľ ide o nakladanie s nehnuteľnosťou.
S ponukou na odkúpenie pozemkov ho oslovil M. N., strýko F. C.. Do času kúpy pozemkov bol predseda
jeho predstavenstva J. A. vypočutý ako svedok pred orgánmi polície, účastníkom trestného konania
však nebol. Nemal preto ani vedomosť o podaní obžaloby. O nezákonnom spôsobe získania pozemkov

nevedel. Považuje sa za dobromyseľného vlastníka. V čase kúpy nebola na LV žiadna obmedzujúca
poznámka na nakladanie s nehnuteľnosťami, nemali žiadne vedomosti o trestnom konaní, o jeho
výsledku. Po ôsmich rokoch od posledného kontaktu s trestným konaním už dôvodne predpokladal, že
vecjedávnoskončená.Prinadobudnutínehnuteľnostíboldobromyseľný,čímsadostávajúdovzájomnej
kolízie dve ústavné hodnoty. Princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany

vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopnýsa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V tomto prípade nedbalého vlastníka dokonca
reprezentuje štát v podobe Slovenského pozemkového fondu, ktorý od roku 2006 nevykonal žiadne

úkony a správal sa ako ukážkový nedbalý vlastník.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasí,
že v žalobe nie je správne stanovený okruh strán sporu. Pre neho je relevantným dôkazom pre určenie
okruhu dedičov po zomrelom iba právoplatné dedičské rozhodnutie. Takéto rozhodnutie v tomto prípade

vydané nebolo, preto objektívne nemohol pristúpiť k označeniu dedičov tak, ako to žiada žalovaný
1/. V tomto smere vykonal šetrenie, ale zo správy Okresného súdu Nitra číslo IC zo dňa 03.11.2022
jednoznačne vyplýva, že súd neeviduje dedičské konanie osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX. Potreba ochrany vlastníckeho práva tzv. nezistených
vlastníkov, ako aj potreba, aby presné neidentifikovanie vlastníkov nebránilo usporiadaniu právnych
vzťahov tých vlastníkov, ktorí identifikovaní sú, má svoje legislatívne vyjadrenie v § 13 - § 20 zákona

č. 180/1995 Z. z. a v § 34 zákona č. 330/1991 Z. z., z ktorých vyplýva, že pozemkový fond pozemky
tzv. nezistených vlastníkov nie len spravuje a s týmito nakladá, ale aj zastupuje nezistených vlastníkov
v konaniach (a to aj v situáciách, ak je vlastnícke právo nezistených vlastníkov sporné) a svoju činnosť
realizuje vo verejnom záujme. Z formulácie § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorej
„Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených

v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je
sporné“, ako aj z formulácie § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorej „Ak je potrebné, fond
v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených
v odseku 1 písm. b) a c) (pozn. v prípade písm. b/ odseku 1 ide o tzv. nezistených vlastníkov);

obdobne postupuje správca“ potom možno dospieť k záveru, že uvedené osobitné právne predpisy v
spojení s § 61 časť vety za bodkočiarkou CSP (v čase prijímania týchto zákonov šlo o § 19 časť vety
za bodkočiarkou zákona č. 99/1963 Zb.) priznávajú procesnú subjektivitu tzv. nezisteným vlastníkom
(dedičom). K uvedenému záveru vedie nie len jazykový, ale aj logický a teleologický výklad vyššie
uvedených právnych predpisov. Ak by totiž uvedené osobitné právne predpisy oprávňovali Slovenský

pozemkový fond (prípadne Lesy SR, š. p.) zastupovať tzv. nezistených vlastníkov, ktorými s poukazom
na § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z. z. sú aj osoby neznáme, ale zároveň by striktne procesné
predpisy upravujúce konanie pred súdmi trvali na tom, že každý subjekt konania musí byť presne
identifikovaný (u fyzickej osoby spôsobom vyplývajúcim z § 133 ods. 1 CSP), požiadavka presnej
identifikácie by zároveň vylúčila možnosť týchto neznámych vlastníkov v konaní vystupovať a Slovenský

pozemkový fond (prípadne Lesy SR) takéto subjekty zastupovať. Ak totiž dôjde k presnej identifikácii
vlastníka určitej nehnuteľnosti, je pojmovo vylúčené, aby tento zároveň spĺňal definičné znaky vlastníka
neznámeho, podľa už vyššie citovaného § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z. z. Vzhľadom
k uvedenému zastáva názor, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. ako subjekt
„sui generis“ je nositeľom procesnej subjektivity, a to až do okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného

vlastníka stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z. z., ktorá skutočnosť v prejednávanom prípade nenastala. Preto dôvody na odmietnutie
podania neexistovali. Pre zabezpečenie materiálnej stránky ochrany zákonnosti a prístupu strany k súdu
bolo zo strany súdu správne prikloniť sa k potrebe žalobu vecne prejednať a meritórne rozhodnúť v
prípadeakojetento,aksústranousporuosobynapĺňajúcecharakternezistenéhovlastníkaresp.dediča.

Žaloba je prejavom záujmu materiálneho právneho štátu nad dodržiavaním zákonnosti pri nakladaní
s vlastníckym právom a pri jej podaní vykonáva zákonom mu zverenú právomoc. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom žaloby je preukázanie, že žalovaný v prvom rade dôsledkom porušenia všeobecne
záväzného právneho predpisu nenadobudol riadne vlastníctvo k pozemkom označeným v žalobe.
Oprávnenie prokurátora podať žalobu podľa § 93 odsek 1 písmeno b/ CSP predstavuje prostriedok

ultima ratio na odstránenie nezákonného stavu tam, kde to "vlastníkovi" vyhovuje a tam, kde zároveň
absentuje záujem na odstránení tohto nezákonného stavu. Žiadne z ustanovení Civilného sporového
poriadku, ani aktuálna judikatúra nestanovuje ako procesnú podmienku konania o žalobe prokurátora
formálne presnú špecifikáciu dedičov po zomrelom vlastníkovi, keď týchto nie je možné spoľahlivo
identifikovať, keďže neprebehlo žiadne dedičské konanie a vyššie označené zákonné ustanovenia

umožňujú v civilnom sporovom konaní účasť neznámych vlastníkov (neznámych dedičov) zastúpených
Slovenským pozemkovým fondom. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v tejto
veci sp. zn. 9Co/90/2021 z 29.09.2022, v ktorom súd pripustil, že ak nie sú dedičia známi, tak stranou
sporu majú byť neznámi dedičia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Súd nestanovil povinnosťžalobcovi vykonať šetrenie za účelom zistiť a formálne presne špecifikovať dedičov po zomrelom
poslednom legálnom vlastníkovi pozemkov. Tiež samotný žalovaný 1/ v odvolaní konštatoval, že zo
správy obce C. D. nie je okruh všetkých zákonných dedičov ustálený, čím vlastne potvrdzuje jeho

argumentáciu, že jediným relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné identifikovať prvú
generáciu dedičov po zomrelom, je dedičské rozhodnutie, ktoré v tomto prípade neexistuje. Žalovaný
1/ v odvolaní neuvádza, na základe akého zákonného ustanovenia by mal mať povinnosť vykonať
šetrenie, keď v zmysle vyššie označených ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. a č. 330/1991 Zb. je
možné konať s neznámymi dedičmi zastúpenými SPF a nikoho procesné a ani hmotné práva nebudú

porušené a už vôbec nie žalovaného 1/. On pri uplatňovaní právomocí podľa § 93 odsek 1 písmeno
b) CSP nekoná v mene žiadneho subjektu. Nemá právomoc zisťovať okruh dedičov, s týmito osobami
nemôže konať, nedovoľuje mu to jeho procesné postavenie vymedzené ustanoveniami § 19 odsek
1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a § 93 CSP. Ak by sa prijal právny názor žalovaného 1/
(došetrovať a presne špecifikovať celé generácie dedičov po poslednom legálnom zomrelom vlastníkovi,
keď po ňom neprebehlo dedičské konanie, de facto by sa tým prokurátorovi zamedzil prístup k súdu

a znemožnil by sa mu výkon zákonom mu zverenej právomoci podľa § 93 odsek 1 písmeno b) CSP.
Takýto postup súdu navrhovaný žalovaným 1/, by bol nelegálny a zakladal by dovolací dôvod podľa
§ 420 písmeno f) CSP. Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v
prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje od súdu, aby nevytváral také procesno-právne
podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, teda také, ktoré by marili výkon právomocí prokurátora

prostredníctvom súdu a neboli by odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a súčasne by nespĺňali
podmienku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom.
Inak takéto prekážky obmedzujú prístup k súdu v jeho podstate a treba ich považovať za nezákonné a
neústavné. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného 1/ uviedol, že všetky skutočnosti opísané v žalobe
a v konaní predložené listinné dôkazy preukazujú, že nemožno uvažovať o dobromyseľnej kúpe zo

strany žalovaného družstva a už vôbec nie o jej súdnej ochrane. Predseda družstva vedel o nezákonnom
nadobudnutí vlastníctva k pozemkom predávajúcim najmä z jeho výsluchov na polícii, z oznámenia
o užívaní pozemkov, ktoré poskytol polícii v rámci jeho súčinnosti v trestnom konaní, z listu vlastníctva
pri uzatváraní nájomnej zmluvy v roku 2014 ako aj z médií. Preto tvrdenie, že kúpnu zmluvu podpísal
dobromyseľne, je vyvrátené. Žalované družstvo ako kupujúci malo vedomosť o nezákonnom spôsobe

získania prevádzaných pozemkov F. C. trestným činom podvodu, a napriek tomu s ním kúpnu zmluvu
uzavrelo. Preto v tomto prípade dobrá viera žalovaného družstva ako nadobúdateľa neprichádza do
úvahy a požiadavka jeho právnej istoty je tiež bezpredmetná. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 50/2010-11 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/107/2011, v zmysle ktorých
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval rovnaké argumenty vo vzťahu k označeniu
žalovaného 2/ ako v odvolaní, keď uviedol, že zákonní dedičia po zomrelom A. B. nie sú neznámi, čo

vyplýva z oznámenia obce C. D..

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.

3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
nepovažuje za potrebné opätovne poukazovať na rovnaké dôvody, ktoré už uviedol súd vo svojom
odôvodnení, avšak viazaný dôvodmi odvolania sa snažil zodpovedať predovšetkým námietky vznesené
odvolateľom v odvolaní. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávne označenie žalovaného 2/, keďže

obec C. D. v správe zo dňa 06.05.2009 identifikovala 8 právnych nástupcov po neb. A. B., čo svedčí
podľa neho o tom, že dedičia po neb. A. B. nie sú neznámi.10. S uvedeným názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožnil. Zo správy obce, na ktorú žalovaný 1/
poukázal, je zrejmý len okruh dedičov po neb. A. B.. Informácie o potenciálnych dedičoch obci poskytla
pani A. B.. Z ôsmich detí neb. A. B. v čase spísania správy dňa 06.05.2009 žili len dve, pričom aj tie

boli narodené v roku 1923 a 1927, a vzhľadom na dátumy ich narodení by uvedení potomkovia mali
v súčasnosti 100 a 96 rokov. Podstatné však v danom prípade je, že po neb. A. B., zomr. XX.XX.XXXX
sa neviedlo žiadne dedičské konanie. Z uvedeného dôvodu žalobca nemal k dispozícii relevantné
informácie o dedičoch neb. A. B., ktorých by mohol označiť ako známych. Odvolací súd nevidel priestor
aninazisťovaniededičovvyvolanímdedičskéhokonaniaonovoobjavenommajetkupozomrelom,keďže

sa práve touto žalobou žalobca domáha určenia vlastníckeho práva v prospech nebohého, konkrétne
určenia, že neb. A. B. bol ku dňu smrti vlastníkom už vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

11. Uvedeným označením žalovaného 2/ nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces
žalovaného 1/ ako namietal žalovaný v odvolaní. Nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivý proces
žalovaného 2/, keďže dedičské konanie po neb. A. B. sa neviedlo, a preto neboli známi ani jeho dedičia,

ktorých by žalobca mohol označiť ako známu stranu v spore. Na základe toho preto správne žalobca ako
stranu sporu označil neznámych dedičov po zomrelom A. B., ktorých zastupuje Slovenský pozemkový
fond. Aj Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. 9Co/90/2021-307 zo dňa 29.09.2022 uviedol, že pokiaľ
dedičia po neb. A. B. nie sú známi, mali by byť stranou sporu neznámi vlastníci zastúpení SPF. Žalobca
preto v označení žalovaných postupoval podľa pokynov rozhodnutia krajského súdu. Navyše podanou

žalobou žalobca v konečnom dôsledku koná aj v záujme dedičov po zomrelom A. B., keďže predmetom
žaloby je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ku dňu smrti poručiteľa dedičov, ktorými sú
práve žalovaní 2/.

12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľa o jeho konaní v dobrej viere pri nadobudnutí

vlastníctva k sporným pozemkom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej
inštancieuvedenúnajmävbodoch40.a41.odôvodnenia,ktorousúdlogicky,presvedčivoazohľadňujúc
skutkovýstavdanejvecivyvraciatvrdeniežalovaného1/ojehodobrejvierepriuzatvoreníkúpnejzmluvy.
Vo vzťahu k tejto námietke postupoval odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže sa s uvedeným
odôvodnením súdu prvej inštancie stotožnil, považuje ho za správne, a preto považuje za nadbytočné

opakovať tie isté dôvody, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku.

13. Bez ohľadu na dobromyseľnosť nadobúdateľa však podľa najnovšej judikatúry platí, že nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má. Odvolací súd záverom poukazuje na rozhodnutie veľkého
senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021,

ktorý prijal záver, že „na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť
vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného
viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného

právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa,
žehnuteľnúalebonehnuteľnúvecnadobúdaodvlastníka,mávplyvnanadobudnutievlastníckehopráva,
len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom
na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata
nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá
výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ Rovnaké závery vyplynuli aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/278/2019 zo dňa 29.06.2021, ktorý poukázal práve na právne závery

vyslovené veľkým senátom vo vyššie uvedenom uznesení.

14. Vychádzajúc zo všetkých horeuvedených skutočností musel odvolací súd konštatovať, že žalobca
preukázal, že neb. A. B., zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom vyššie označených
pozemkov, keďže osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva vydané notárkou G. H. I. bolo neplatným

právnym úkonom, na základe ktorého preto F. C. nikdy nenadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam a z tohto dôvodu ho ani nemohol ďalej previesť na žalovaného 1/.15. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného 1/ posúdil ako neopodstatnené, stotožnil sa so závermi
súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Vo všeobecnosti v odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez

rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z
akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti
a spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia zakotvené v § 220 ods. 2 CSP. Preto dovolací súd rozhodnutie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí
v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa
§ 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.