Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722200702
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722200702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: I. E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytomXXXXXG.H.A.,doručovaciaadresa:A.I.XXX/X,XXXXXJ.,K.D.,aII.L.M.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX G. H. A., zast. JUDr. Ján Krnáč, advokát, so sídlom Nám. SNP 70/361, 960 01
Zvolen, IČO: 37 894 692, o zaplatenie 604,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/6/2022-316 zo dňa 30.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/6/2022-316 zo dňa 30.03.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej II. trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej II. zamietol
(výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej II. trovy
konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia prvej inštancie o výške náhrady
trov konania (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu (pôvodne žalobca A. B.,

so sídlom A. XX/X, C., IČO: XX XXX XXX), ktorou sa domáhal voči E. F., ako žalovanému I. a L.
M., ako žalovanej II., zaplatenia čiastky 604,11 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že pôvodný
veriteľ spoločnosť N. D., O. uzavrel so žalovanými dňa 10.12.2020 zmluvu o krátkodobom nájme
bytu nachádzajúceho sa v C. na P., G. XXXX/XX/X na dobu určitú od 10.12.2020 do 10.12.2021.
Žalovanej čiastky sa domáhal ako nájomného a zálohovej platby za mesiac marec 2021 vo výške
480,- Eur a nedoplatku zisteného vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu
za obdobie od 10.12.2020 do 31.12.2020, kde vznikol nedoplatok vo výške 124,11 Eur. Súd vo veci

rozhodol platobným rozkazom zo dňa 23.03.2022, ktorý voči žalovanému I. nadobudol právoplatnosť
dňom 26.08.2022. Z dôvodu, že žalovaná II. podala voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor,
súd ďalej v ďalšom konaní rozhodoval o uplatnenom nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej II. Súd z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 10.12.2020
so žalovanými zmluvu o krátkodobom nájme bytu. Právny predchodca žalobcu v čase uzatvorenia
zmluvného vzťahu so žalovanými disponoval oprávnením podnikať v predmete činnosti prenájom
nehnuteľností spojený s poskytovaním iných, než základných služieb spojených s prenájmom, teda

pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Naopak, obaja
žalovaní zmluvu uzatvorili ako fyzické osoby, nepodnikatelia. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o
krátkodobom nájme bytu uzatvorenú právnym predchodcom žalobcu so žalovanými posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú.Podľazmluvyokrátkodobomnájmebytu sažalovaníakonájomcoviazadočasnéužívaniebytuzaviazali
spoločne a nerozdielne platiť nájomné vo výške 300,- Eur mesačne a zálohové platby na plnenia
poskytované s užívaním bytu vo výške 180,- Eur mesačne, vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci počnúc

mesiacom január 2021.
Žalovaná II. v konaní tvrdila, že žalovaný nárok na úhradu nájomného a zálohových platieb za mesiac
marec 2021 vo výške 480,- Eur zaplatený bol. Právny predchodca žalobcu N. D., O., IČO: XX XXX XXX
jej doručil vyúčtovanie za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 za byt č. X na ulici G. XX B. C. zo dňa
31.07.2022, z ktorého obsahu vyplýva, že žalovaný I. a žalovaná II. ako nájomcovia zaplatili nájom a

zálohové platby za r. 2021 za mesiace január, február a marec 2021, nájom spolu vo výške 900,- Eur,
zálohové platby spolu vo výške 540,- Eur, za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 zaplatili kauciu
podľa zmluvy vo výške 400,- Eur. Tvrdenú skutočnosť preukázala listinným dôkazom (č. l. 212 súdneho
spisu). Vyjadrenie žalovanej II. s pripojenými listinnými dôkazmi súd žalobcovi doručil dňa 24.01.2023.
Súdzároveňvyzvalžalobcudňa09.03.2023nadoplnenieskutkovýchtvrdenípostupompodľa§150ods.
2 CSP vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti o zaplatení nájomného a zálohových platieb za mesiac marec

2021 vo výške 480,- Eur žalovanou II. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, skutkové tvrdenia vo veci
nedoplnil,tvrdeniežalovanejII.nerozporoval.Zuvedenýchdôvodovmalsúdzato,žežalovanáII.účinne
poprela tvrdenie žalobcu o nezaplatení nájomného a zálohových platieb za prenajatý byt za mesiac
marec 2021 vo výške 480,- Eur a v tejto časti uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie nedoplatku vo výške 124,11 Eur, žalobca nárok preukazoval

vyúčtovaním za obdobie od 10.12.2020 do 31.12.2020 (č. l. 14 súdneho spisu). Žalobca pri vyúčtovaní
vychádzal zo skutočných nákladov za byt spracovaných spoločnosťou C., spol. s r.o. za obdobie
od 01.12. do 31.12.2020 v sume 169,02,- Eur (č. l. 4 súdneho spisu), teda aj za časové obdobie
pred vznikom nájomného zmluvného vzťahu, počas ktorého žalovaná II. nehnuteľnosť ešte neužívala.
Uvedenáskutočnosťspochybňujesprávnosťvýpočtu výškynedoplatku.Žalobcaprílohouč.1kuzmluve

o krátkodobom nájme bytu preukázal stav meračov tepla, vody, elektriny a plynu ku dňu prevzatia
bytu nájomcami, avšak tvrdený stav meračov tepla a vody v byte k 31.12.2020 v konaní žiadnym
spôsobom preukázaný nebol. Navyše nie je zrejmé, ako právny predchodca žalobcu použil zaplatené
kaucie vo výške 400,- Eur, ktoré podľa bodu 5.5 zmluvy mali slúžiť na úhradu prípadných nedoplatkov
za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa Zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzatvorenej medzi

prenajímateľom N. D., O., IČO: XX XXX XXX a nájomcami -žalovanými dňa 10. decembra 2020 bodu
5.5 peňažná záruka - kaucia za byt, ktorá mala byť nájomcami zaplatená vo výške 1.500,- Eur v 15
mesačných splátkach po 100,- Eur sa mala použiť na úhradu prípadných pohľadávok prenajímateľa
voči nájomcom z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
úhrad škôd vzniknutých na predmete nájmu a jeho zariadení mimo bežného opotrebenia spôsobených

nájomcami počas doby nájmu. Z vyúčtovania za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 za byt č. X na
ulici G. XX B. C. zo dňa 31.07.2022 vyplýva, že nájomcovia za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021
zaplatili kauciu podľa zmluvy vo výške 400,- Eur. Žalovaná II. do súdneho spisu predložila rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/8/2022 zo dňa 30.08.2022 (č. l. 275 súdneho spisu), ktorým
súd priznal žalobcovi A. B., IČO: XX XXX XXX voči žalovaným E. F., nar. XX.XX.XXXX a L. M., nar.

XX.XX.XXXX z dôvodu neplnenia záväzkov zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 10.12.2020
okrem iného aj nárok na zaplatenie štvrtej časti kaucie vo výške 100,- Eur, ktorá bola splatná 15.03.2021.
Pritom z vyúčtovania za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 vyhotoveného právnym predchodcom
žalobcu (č. l. 212 súdneho spisu) je zrejmé, že 4. časť kaucie musela byť nájomcami zaplatená, pretože
ku dňu vyhotovenia vyúčtovania pôvodný prenajímateľ uviedol, že nájomcovia zaplatili kauciu spolu vo

výške 400,- Eur, ktorú sa nájomcovia podľa bodu 5.5 zmluvy zaviazali platiť v splátkach po 100,- Eur
mesačne, pričom 1. splátka vo výške 100,- Eur mala byť zaplatená najneskôr do 18.12.2020, 2. splátka
vo výške 100,- Eur mala byť zaplatená dňa 15.01.2021, 3. a následné ďalšie splátky mali byť zaplatené
vždy najneskôr 15. deň v mesiaci počnúc mesiacom február 2021. Pokiaľ prenajímateľ vo vyúčtovaní
uviedol, že nájomcovia zaplatili kauciu vo výške 400,- Eur, zaplatili aj kauciu splatnú dňa 15.03.2021. Je

preto otázne z akých dôvodov si žalobca uplatnil nárok v súdnom konaní s tvrdením, že 4. časť kaucie
vo výške 100,- Eur splatná 15.03.2021 zaplatená nebola. Konanie žalobcu sa javí ako konanie nekalé.
Nemožno ani opomenúť tvrdenie žalovanej II., že žalobca v snahe znefunkčniť jej účinnú obranu proti
uplatňovaným nárokom z jednej a tej istej zmluvy podáva voči nej žaloby na rôznych okresných súdoch
mimo bydliska žalovanej II. Zjavné zneužitie práva podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku nepožíva

právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v zákone odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešne uplatnenie alebo
bránenie práva. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal nárok na zaplatenie nedoplatku vo
výške 124,11 Eur. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplývajú nezrovnalosti, keď žalobca privýpočte nedoplatku vychádzal zo sumy 169,02 Eur v časti skutočných nákladov na byt, ktoré vypočítal
za obdobie od 01.12-31.12.2020, teda aj za čas počas ktorého byt nájomcami užívaný ešte nebol, čo
dôvodne spochybňuje výšku uplatneného nároku. Nepreukázal skutočný stav meračov tepla a vody k

31.12.2020, rovnako nie je zrejmé ako naložil so zaplatenými kauciami v sume 400,- Eur, ktoré mali
byť použité na úhradu prípadných nedoplatkov za plnenia poskytované s užívaním bytu. Z uvedených
dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti nároku na zaplatenie sumy 124,11 Eur.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Žalobcovi
ako neúspešnej strane spolu uložil povinnosť nahradiť žalovanej II. trovy konania v rozsahu 100

%. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.
Vec právne posúdil podľa § 2, § 3 ods. 1, 2 a 3, § 4 ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o
krátkodobom nájme bytu, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote pôvodný žalobca Práva veriteľov podal proti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolanie v celom rozsahu namietajúc, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V konkrétnostiach v odvolaní uviedol, že žalovaná II. v konaní namietala, že od januára 2021 byt
neužívala na základe dohody strán sporu, čo však nepreukázala a zánik nájomného vzťahu nezaniká

ukončením užívania bytu, ale písomnou formou výpovede. Žalobca má za to, že ukončenie nájmu
odsťahovaním sa jedného nájomcu aj v prípade, že by to bola pravda, čo v konaní preukázané nebolo,
nemôže žalovaná považovať za riadne ukončenie nájomného vzťahu. Žalovaná toto začala namietať
až vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2023. Na základe vykonanej ohliadky a dohodnutých podmienok
bola prenajímateľom vypracovaná zmluva o krátkodobom nájme bytu, ktorú si žalovaní I. a II. riadne

prečítali a na znak súhlasu ju podpísali. Tvrdenia žalovanej II. sú nepravdivé, účelové, špekulatívne.
Tvrdenie žalovanej II., že kontaktovala 06.- 07. januára 2020 Q. M. s tým, že mu oznámila, že z bytu
odišla a či toto má oznámiť a písomne, pričom Q. E. M. jej mal povedať, že je to v poriadku, že jej
manžel ostal v byte a záväzkový vzťah prechádza na neho, sa nezakladá na pravde. Žalovaná II.
prenajímateľovi nič neoznámila. Poukázal na to, že žalovaná nepreberala od prenajímateľa poštové

zásielky, konkrétne vyúčtovanie za obdobie od 10.12.2020 do 31.12.2020. Do dňa podania predmetnej
žaloby žalovaná II. nenamietala výšku ani výpočet spotreby energií v doručenom vyúčtovaní za obdobie
od 10.12.2020 do 31.12.2020. Naopak, chcela sa prostredníctvom právneho zástupcu E. R. mimosúdne
dohodnúť. Na výzvu súdu žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2022 presne uviedol ako a z čoho
vychádzal pôvodný veriteľ a ako dospel k žalovanej sume vo výške 124,11 Eur (vyúčtovanie nákladov

za služby spojené s užívaním bytu). V rozúčtovaní, ktoré prenajímateľovi doručil C. C. za obdobie, ktoré
je predmetom tohto konania (od 10.12.2020 do 31.12.2020) bolo uvedené obdobie od 01.12.2020 do
31.12.2020 z dôvodu, že predmetný byt v roku 2020 užívali traja odlišní nájomcovia, od 01.12.2020
do 11.12.2020 byt bol prázdny, nikto nespotreboval žiadnu vodu, elektrinu, plyn a ani teplo, preto tieto
dni, keď v byte nikto nebýval, dátumovo nechal pri rozúčtovaní C., ako keby byt užívali od 01.12.2020,

ale výpočet spotreby vychádzal stále len zo stavov meračov, kedy sa odovzdal byt žalovaným I. a
II. Nesprávne označenie v rozúčtovaní od 01.12.2020 do 31.12.2020 nemení výšku výpočtu, nakoľko
výpočetvychádzazospotreby,ktorúmaližalovanívI.aII.radezaobdobieod10.12.2020do31.12.2020.
Namietal postup súdu, keď súd vo výzve zo dňa 27.10.2022 konštatoval, že fotokópie podacích lístkov
nepreukazujú, že obsahom poštovej zásielky bolo vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním.

Namietal, že tvrdenia žalovanej II., že žalovaný I. bol zamestnancom spoločnosti N. D., s.r.o. sú účelové
klamstvá, dôkazné bremeno, že žalovaní mali riadne uhradený nájom je na strane žalovaných, čo
nepreukázali. Sama žalovaná tvrdí, že bývalý manžel - žalovaný I. je alkoholik, neplatí jej alimenty, nedá
sa mu veriť. Priznala, že ona nezaplatila prenajímateľovi žiadne peniaze v súvislosti s nájmom bytu. Vo
vzťahu k vyúčtovaniu za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021, v ktorom vyúčtovaní je uvedené, že

nájomzamesiacfebruárjeuhradenýataktiežzamesiacmarec,ktorýjepredmetomtohtosúdnehosporu
uviedol, že z dôvodu, že N. D., O. postúpilo pohľadávku za nájom za mesiac marec 2021 žalobcovi na
základezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa08.02.2022,ktorúobajapostupnícipôvodnémuveriteľovi
uhradili, tak nájom prenajímateľ musí evidovať ako uhradený (nájom za mesiac február 2021 postúpila
spoločnosť N. D. O. postupníkovi Q. E. M.) vo vyúčtovaní služieb za obdobie, ktoré prenajímateľ musí na

základe zmluvy účtovať, musí prijaté platby zohľadniť vo vyúčtovaní, aj keď boli uhradené nie nájomcom,
ale tretími osobami. Pokiaľ súd uviedol, že žalobca nepreukázal skutočný stav meračov tepla a vody k
31.12.2020, protokoly o skutočných stavoch meračov tepla a vody medzi prenajímateľom a nájomcom
ku koncu každého roka sa nerobia, preto ani nemôžu existovať. Tieto stavy sa evidujú (elektronickyalebo fyzicky ich odpisujú) dodávatelia energií a nie prenajímateľ. Súd považuje priznaný nárok v štvrtej
časti kaucie vo výške 100,- Eur Okresným súdom Veľký Krtíš za zneužitie práva, pretože sa domnieva,
že túto časť kaucie nájomca zaplatil, pretože to vo vyúčtovaní uviedol prenajímateľ (N. D., O.). Nie je to

pravda, pretože žalovaní I. a II. žiadnu kauciu prenajímateľovi nezaplatili, ale túto časť kaucie zaplatila
tretia osoba (postupník) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Z tohto dôvodu žaloval žalobca aj
nárok na zaplatenie štvrtej časti kaucie na Okresnom súde Veľký Krtíš. Pokiaľ súd konštatuje, že nie je
zrejmé, ako naložil žalobca so zaplatenými kauciami v sume 400,- Eur, ktoré mali byť použité na úhradu
prípadných nedoplatkov za plnenia poskytované s užívaním bytu, nie je to pravda, pretože celá kaucia

vo výške 400,- Eur bola prenajímateľovi zaplatená postupníkmi a nie žalovanými v I. a II. rade. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Následne žalobca podaním zo dňa 14.06.2023 podal návrh na zmenu účastníka konania na strane
žalobcu z dôvodu, že žalobca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky predmetnú pohľadávku subjektu

A.B.,IČO:XXXXXXXX,C.XXX/XX,C..Zároveňuviedol,žesúčasnýveriteľpohľadávkyA.B.súhlasíso
vstupom na strane navrhovateľa. K návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2023,
pričom z obsahu listiny na č.l. 349 je zrejmé, že subjekt A. B. zastupuje S. M. - prezident, subjekt A. B.
zastupuje Q. E. M. - predseda. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/6/2022-355 zo dňa 26.06.2023
pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca A. B. a do

konanianajehomiestovstupujeakožalobcaA.B..Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa28.06.2023.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v odvolaní ponúka len
vlastnú izolovanú a zavádzajúcu interpretáciu veci a konania pred súdom prvého stupňa, tvrdené
odvolaciedôvodybližšiearelevantnenešpecifikuje.Skutkovézisteniaaprávneposúdenieveci ustálené

súdom prvej inštancie sú koherentné s výsledkami vykonaného dokazovania a majú spoľahlivú a
zákonnú oporu v tomto dokazovaní. Napádaný rozsudok považuje žalovaná II. za vecne správny,
zamietnutie žalobného návrhu za dôvodné, a to nie len z dôvodov uplatnených súdom prvej inštancie.
Žalovaná spochybnila a namietala vznik platne uzatvoreného nájomného vzťahu so žalobcom ako
prenajímateľom. Predmetný byt sa nenachádza na liste vlastníctva č. XXX, označený byt a bytový

dom sú zapísané na inom liste vlastníctva a to LV č. XXXX. Byt žalovaná užívala iba v období od
15.12.2020 do 31.12.2021, následne sa z bytu odsťahovala, ktorú skutočnosť oznámila prenajímateľovi,
s ktorým sa dohodla na opustení a neužívaní bytu. Žalovaná sa následne stala predmetom pochybného,
nekalého a šikanózneho atakovania a uplatňovania pochybných nárokov zo strany prenajímateľa, resp.
žalujúceho subjektu, ktoré sú v úzkom a blízkom prepojení. Poukázala na to, že žalujúce občianske

združenie vystupuje v postavení spoločníka spolu s N. D., O., ktorá je označená v zmluve o krátkodobom
nájme, ako prenajímateľ, pričom prokuristom v tejto spoločnosti je Q. E. M. a konateľkou jeho manželka
S. M., D. I.. S. M. súčasne vystupuje aj ako štatutárny orgán v občianskom združení A. B.. Medzi
uvedenými právnickými a fyzickými osobami dochádzalo a dochádza k postupnému, pochybnému,
špekulatívnemu a podozrivému prevádzaniu rôznorodých nárokov zo spornej nájomnej zmluvy, keď sú

jednotlivé tvrdené nároky postupne vzájomne prevádzané na Q. E. M., S. M. alebo občianske združenie
A. B.. Žalovanej II. sú okrem teraz posudzovanej veci predbežne známe 3 ďalšie civilné veci; vec
vedená Okresným súdom Lučenec sp. zn. 11Csp/40/2022, Okresný súd Nitra sp. zn. 18C/10/2022, vec
vedená Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. 3C/8/2022. Sporové veci vyplývajúce zo spornej nájomnej
zmluvy boli žalobcom podané vždy na súdoch mimo miestnej príslušnosti žalovanej, ktorá skutočnosť

vyvolala pochybnosti nad takýmto postupom žalobcu, ktorý sa zrejme okrem iného zámerne vyhýba
prejednaniu veci na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza, v obvode ktorého majú žalobca
i pôvodný prenajímateľ sídlo, resp. v obvode ktorého má žalovaná II. bydlisko a súčasne sa snaží
sťažiť účelovú a efektívnu obranu žalovanej II. Žalobca voči žalovanej súbežne postupne uplatňoval,
resp. uplatňuje nájomné za dobu po ukončení užívania bytu a okrem toho duplicitne i tzv. peňažnú

zábezpeku (kauciu) za rovnaké obdobia, ktorá mala slúžiť na úhradu pohľadávok z nezaplateného
nájomného. Tento postup žalobcu žalovaná II. namieta ako nekalý, nekorektný a neprípustný, odporujúci
skutkovému a právnemu stavu veci. Žalovaná II. relevantným a kvalifikovaným spôsobom spochybnila
tvrdenia a prílohy predložené žalobcom k návrhu na začatie konania, vrátane údajných vyúčtovaní
nájmu za december 2020, resp. 1. štvrťrok 2021. Vyúčtovanie za obdobie december 2020 nebolo

žalovanej II. pred podaním žalobného návrhu žalobcom doručené. Prisviedča odôvodneniu rozsudku
pod bodom 38., v zmysle ktorého žalovaná II. okrem ostatnej obrany účinne a kvalitne poprela skutkové
tvrdenia žalobcu, týkajúceho sa nájmu za mesiac marec 2021, pričom žalobca napriek výzve v zmysle
ustanovenia § 150 ods. 2 CSP na uvedenú obranu nereagoval, obranu žalovanej nerozporoval anevyvrátil, bez relevantného dôvodu sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, zostal pasívny aj v rámci
dôkazných oprávnení a možností. V podanom odvolaní žalobca konštruuje tvrdenie, že úhradu nájmu
za marec 2021 mal prenajímateľ evidovanú a vykázanú vo vyúčtovaní z toho dôvodu, že došlo k

postúpeniu pohľadávky žalobcovi, ktorý zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku. Takéto dodatočné
tvrdenie po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa považuje žalovaná II. za účelové a irelevantné; odplata
za postúpenú pohľadávku nie je zhodný pojem ako vyrovnanie (zánik) samotnej pohľadávky titulom
nájomného, resp. jej splatením. Žalovaná II. odmieta ostatné žalobcove odvolacie tvrdenia týkajúcich sa
okolností súvisiacich s uzavretím spornej nájomnej zmluvy, ktorej obsah a podmienky pred podpisom

nemala možnosť vidieť a oboznámiť sa s nimi. Rovnako odmieta tvrdenie o tom, že žalovaný I. nikdy
nepracoval pre Q. E. M., resp. N. D., O., kde pracoval ako pomocný robotník. Skutočnosť, že tento
pomer nebol nahlásený na Sociálnej poisťovni znamená len to, že sa zrejme jednalo o neoficiálny
vzťah. Žalovaná II. neuznala a účinne poprela i žalobcom tvrdený nárok týkajúci sa nedoplatku na
službách spojených s bývaním a správou bytu za obdobie od 10.12.2020 do 31.12.2020 vo výške 124,11
Eur, pričom súd v bode 39. odôvodnenia rozsudku zrozumiteľne, logicky a presvedčivo vymedzil a

argumentačne podložil dôvody spochybňujúce danosť, opodstatnenosť a výšku jednotlivých položiek
a celého žalobcom tvrdeného nedoplatku. Uviedla, že žalobca, resp. jemu blízke subjekty pokračujú
v nekalom a nepoctivom konaní voči žalovanej II. V mieste bydliska, aj v mieste bydliska jej matky,
bola žalovaná II. opakovane objektom zastrašujúceho a nátlakového správania Q. E. M. a jeho blízkych
osôb. V spoločných priestoroch bytovky boli opakovane umiestnené a vyvesené písomnosti hanobiace

a poškodzujúce žalovanú II. Žalobca v podanom odvolaní síce produkuje formálne všeobecné tvrdenia
o tom, že súd neúplne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak tieto všeobecné tvrdenia žiadnym
bližším, určitým a kvalifikovaným spôsobom neozrejmuje, nekonkretizuje, nevymedzuje a nepreukazuje,
takže z obsahu odvolania nie je zrejmé, v akom konkrétnom pochybení má spočívať žalobcom tvrdená

neúplnosť a nesprávnosť skutkových zistení, resp. nesprávnosť právneho posúdenia. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca k písomnému vyjadreniu uviedol, že žalovaná II. preukázateľne klame a účelovo zavádza
súd tvrdením nových skutočností, pretože pôvodný navrhovateľ (A. B.) vo svojom návrhu na vydanie

platobného rozkazu všetky skutočnosti uviedol a doložil k nim dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise.
Poukázal na postupné postupovanie pohľadávky z veriteľa N. D., O. na A. B., pričom v návrhu pôvodný
veriteľ uviedol, že veriteľ (A. B.) zaplatil dňa 15.02.2022 pôvodnému veriteľovi N. D., O. pohľadávku za
neuhradený nájom za mesiac marec 2021 za predmetný byt vo výške 480,- Eur, dôkaz potvrdenie z T.
I. o odkúpení pohľadávky. Pôvodný žalobca A. B. uviedol, že pôvodný veriteľ (N. D., O. postúpil dňa

09.02.2022 podľa zmluvy o postúpení pohľadávky všetky práva z neuhradeného nedoplatku z ročného
vyúčtovania za byt proti žalovaným I. a II., zároveň v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol,
že veriteľ (A. B.) zaplatil dňa 15.02.2022 pôvodnému veriteľovi (N. D., O.) pohľadávku za neuhradený
nedoplatok z ročného vyúčtovania za byt v C. vo výške 124,11 Eur, dôkaz potvrdenie s T. I. o dokúpení
pohľadávky. Žalovaní v I. a II. rade nikdy nezaplatili prenajímateľovi (N. D., O.) a ani novému veriteľovi

(A. B.) nájom za mesiac marec 2021 a ani za vyúčtovanie. N. D., O. (prenajímateľ) eviduje zaplatený
nájom a vyúčtovanie nie preto, že ho zaplatili žalovaní v I. a II. rade, ale preto, že ho zaplatil nový veriteľ.
Práve preto žalovaná II. rade vo vyúčtovaní má uvedené, že má zaplatený nájom za mesiac marec 2021
vo výške 480,- Eur. Zmluva o krátkodobom nájme bola platne uzavretá a žalovaná II. nikdy neskončila
nájom predčasne podľa dohody o ukončení nájmu písomným spôsobom. Žalovaná II. začala účelovo

namietať rôzne nezákonnosti a pochybnosti v súvislosti so zmluvou o krátkodobom nájme bytu až vtedy,
keď sa veriteľ začal na súde domáhať svojich práv za nezaplatené nájmy. Žalovaní nepodpisovali zmluvu
o krátkodobom nájme za prítomnosti Q. E. M., ale dňa 10.12.2020 za prítomnosti S. I., ktorá im byt aj
odovzdala.

6. Žalovaná II. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca sa v podanom vyjadrení
v zásade zameriava na účelovú interpretáciu vyjadrenia žalovanej II. zo dňa 25.06.2023 a tvrdí, že
žalovaná II. má vo vyúčtovaní uvedené, že má zaplatený nájom za marec 2021 vo výške 180,- Eur
(správne má byť 480,- Eur), pretože tento nájom miesto žalovaných cez zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 24.02.2022 zaplatil nový veriteľ. V ďalšom texte vyjadrenia uvádzala skutočnosti v podstate

zhodné s predchádzajúcim písomným vyjadrením s tým, že na predchádzajúcich vyjadreniach trvá.

7. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd
odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vec preskúmalv medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného
odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku
súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a
v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy

vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť,
že žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné

skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené
procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany
odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na

základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu dôvodné nie je a nemožno mu
vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil, žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa
týkali procesných podmienok.
11. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, zároveň
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného
odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že súd prvej inštancie vzhľadom na zistený
skutkový stav tak ako vyplýva z obsahu spisu a aký skutkový stav bol zistený na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutkový stav uviedol správne, a to konkrétne v

bodoch 14., 15., 16., 17., 18., 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a správne dospel k záveru,
že žalovaná II. účinne poprela tvrdenie žalobcu o nezaplatení nájomného za mesiac marec 2021 vo
výške 480,- Eur, keď v konaní pred súdom tvrdila, že žalovaný nárok na úhradu nájomného a zálohových
platieb za mesiac marec 2021 vo výške spolu 480,- Eur bol zaplatený poukazujúc na vyúčtovanie za
obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 vo vzťahu k bytu č. X H. P. G. XX B. C., z ktorého vyplýva, že

žalovaný I. a žalovaná II. ako nájomcovia zaplatili nájom a zálohové platby za rok 2021, a to konkrétne
za mesiace január, február a marec 2021, spolu vo výške 900,- Eur, zálohové platby spolu vo výške
540,- Eur; za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 zaplatili kauciu podľa zmluvy vo výške 400,- Eur,
ktorú skutočnosť preukázala aj listinným dôkazom, pričom žalobca za výzvu súdu zo dňa 09.03.2023,
ktorá mu bola doručená 10.03.2023, a ktorou ho súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení postupom

podľa § 150 ods. 2 CSP vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti o zaplatení nájomného a zálohových platieb
za mesiac marec 2021 vo výške 480,- Eur žalobca žiadnym spôsobom nereagoval, skutkové tvrdenia
vo veci nedoplnil a toto tvrdenie žalovanej II. nerozporoval. Pokiaľ žalobca až v odvolaní namietal,
že vo vyúčtovaní je uvedený údaj o úhrade nájomného a zálohy za služby za mesiac marec 2021
z dôvodu, že túto sumu (čiastku 480,- Eur) uhradil postupník s tvrdením, že toto má preukazovať aj

dôkaz, ktorý predložil k žalobe, odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenie žalobcu v štádiu odvolacieho
konania neobstojí s prihliadnutím na predložený písomný doklad žalovanou II. v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že spoločnosť N. D., O. vypracovala vyúčtovanie za obdobie
od 01.01.2021 do 30.04.2021 za byt č. X na ulici G. XX B. C., v ktorom vyúčtovaní sú uvedení ako
nájomcovia F. E. a F. L., z ktorého vyúčtovania vyplýva úhrada jednak kaucie 400,- Eur ako aj zaplatenie

nájmu a zálohových platieb za rok 2021 nájomcami E. F. a L. F. (M., poznámka odvolacieho súdu) za
trojizbový byt v C. H. G. P. XXXX/XX/X, kde je výslovne uvedené, že bol uhradený nájom 300,- Eur a
zálohové platby 180,- Eur za mesiac marec 2021. Súd vytvoril žalobcovi procesný priestor na vyvrátenie
skutkového tvrdenia žalovanej II. práve výzvou súdu zo dňa 09.03.2023, na ktorú výzvu však žalobcazostal nečinný, preto súd prvej inštancie správne s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k
záveru, že žalovaná II. účinne poprela tvrdenie žalobcu o nezaplatení nájomného a zálohových platieb
za mesiac marec 2021 vo výške 480,- Eur, preto dospel k záveru o nedôvodnosti tohto uplatneného

nároku žalobcom. Rovnako možno za správny považovať záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k
uplatnenému nároku na zaplatenie nedoplatku za vyúčtovanie služieb vo výške 124,11 Eur za obdobie
od 10.12.2020 do 31.12.2020 vypracovaným právnym predchodcom žalobcu. Hoci žalobca v písomnom
vyjadrení zo dňa 07.11.2022 tvrdil, že je pravdou, že faktúry od dodávateľov energií sú za obdobie
od 01.01.2020 do 31.12.2020, majiteľom predmetného bytu - spoločnosť N. D., O. bolo vyúčtovanie

vyhotovené na základe spotreby žalovaných I. a II. za obdobie od 10.12.2020 do 31.12.2020, čo však
z predmetného vyúčtovania nevyplýva; predovšetkým z vyúčtovania nevyplýva spotreba jednotlivých
energií dodávateľmi za sporné obdobie, t. j. za obdobie od 10.12.2020 do 31.12.2020, vrátane výpočtu
skutočných nákladov za jednotlivé položky uvedené vo vyúčtovaní, preto súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že s prihliadnutím k tomu, že žalobca vo vyúčtovaní vychádzal zo skutočných nákladov
zabytspracovanýchspoločnosťouC.,O.zaobdobieod01.12.2020do31.12.2020,užajtátoskutočnosť

spochybňuje správnosť výpočtu výšky nedoplatku. Rovnako súd správne poukázal na tú skutočnosť, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdený stav meračov tepla a vody v byte ku dňu 31.12.2020 a
ani zistenie tohto stavu žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako správne súd poukázal na okolnosť
úhrady kaucie 400,- Eur (ktorá skutočnosť vyplýva z vyúčtovania za nasledujúce obdobie od 01.01.2021
do 30.04.2021) a spôsob, akým žalobca naložil s touto uhradenou kauciou, keďže podľa zmluvy kaucia

mala byť použitá práve na úhradu nedoplatkov za plnenia poskytované s užívaním bytu, teda aj na
prípadný nedoplatok, ktorý by vznikol vyúčtovaním vo vzťahu k dodávaniu služieb do predmetného bytu.
Odvolací súd uvádza, rovnako ako vo vzťahu k zaplateniu nájmu a preddavku za služby za mesiac
marec 2021, že z vyúčtovania za obdobie od 01.01.2021 do 30.04.2021 vyplýva úhrada kaucie vo výške
400,- Eur vo vzťahu k predmetnému bytu žalovanými I. a II. Z týchto dôvodov preto nemožno odvolacie

námietkyžalobcupovažovaťzadôvodnéataké,ktorébyodôvodňovalizáveronesprávnostirozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol, s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s
prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý bol zistený v konaní pred súdom prvej inštancie a ktorým
zisteným skutkovým stavom je odvolací súd viazaný. Vzhľadom už na vyššie uvedené, odvolací súd

dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho postupom v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v celom rozsahu; teda aj vo veci samej aj vo vzťahu k závislému výroku
o trovách konania, keď súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
a úspešnej strane sporu - žalovanej II. priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane
sporu, teda voči žalobcovi.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaná II. bola v plnom rozsahu úspešnou stranou
sporu, preto odvolací súd uložil žalobcovi, ktorý bol neúspešnou stranou sporu v odvolacom konaní
zaplatiť žalovanej II. trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd
prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.