Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:4122206180.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu:
Pomoc veriteľom, občianske združenie, so sídlom Handlovská 486/62, Ráztočno,
IČO: 42 022 991, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., t.č. F. G.
H. I. J. K. L. M., N. XXXX/X, K., 2/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto C., zastúpená: JUDr.
Pavel Babiakom, advokát so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza,
IČO: 42 147 298, o zaplatenie 553 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č. k. 19Csp/56/2022-132 zo dňa 24.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

III. Žalovanej 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, žalovanému 1/ nepriznal

nárok na náhradu trov konania a žalovanej 2/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného
dokazovania: Dňa 28.04.2021 bola uzavretá zmluva o prenájme hnuteľného majetku, ktorou mal právny
predchodca žalobcu v postavení prenajímateľa prenajať žalovanému 1/ a žalovanej 2/ ako nájomcom
osobné motorové vozidlo značky I. D., 1,6 L evidenčné číslo L. XXXXX (ďalej len „vozidlo“), a to

na dobu od 28.04.2021 14,00 hod. do 02.06.2021 14,00 hod., za dohodnutú sumu s DPH na 1 deň
zapožičania vozidla 25 eur, pri celkovej cene s DPH za 35 dní zapožičania 875 eur. V Zmluve je
uvedený stav kilometrov pri zapožičaní 50 914, dojazd kilometrov pri zapožičaní 170. V článku V
bod 5.2. bolo dohodnuté, že v prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu bez
upovedomenia prenajímateľa pred koncom doby nájmu hnuteľného majetku, sa používanie hnuteľného
majetku nájomcom berie ako neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť
prenajímateľovi nájom vo výške dvojnásobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú

hodinu (aj začatú) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny
rok (viď cenník platný od 17.04.2021 - pri predmetnom motorovom vozidle I. D. za 1 hodinu zapožičania
vozidla suma 7,90 eur - č.l. 5). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2022 postúpil
pôvodný veriteľ, M. E. - EUROCENTRUM, pohľadávku v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskehozákonníka (ďalej len ,,OZ“) na žalobcu. Právny zástupca žalovanej 2/ na pojednávaní okrem iného
uviedol, že žalobca žaloval jeho klientku na viacerých súdoch Slovenskej republiky, pričom ide stále o
tú istú vec. Osobitne poukázal na žalobu podanú na Okresný súd Košice I., ktorá má totožný obsah so

žalobou v danej veci. Namiesto cca.
850eurmajúžalovanízaplatiťcca.2.500eur,akbysúdyrozhodovalivprospechžalobcu.Žalobunavrhol
v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,
že na podanej žalobe trvajú, popierajú, že by nárok, ktorý je v tomto konaní uplatnený, žalovaní zaplatili,
resp. že by bol uplatňovaný v inom konaní. Poukázal na to, že v špecifikácii žaloby je presne uvedené,

za aké obdobie sa žalobca domáha nároku. Žaloby boli podané na rôzne súdy, aby sa žalobca skôr
dostal k exekučnému titulu
s poukazom na rozdielne zaťaženie a procesné postupy súdov.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 39, § 524 ods. 1,
2, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právny

predchodca žalobcu M. C. - K.O.T.I.A.N. (neskôr M. E. - EUROCENTRUM), uzavrela so žalovanými
zmluvu o prenájme hnuteľného majetku v čase, keď vykonávala podnikateľskú činnosť aj v týchto
predmetoch podnikania: Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - od 30.05.2017 a Prenájom hnuteľných vecí -
od 03.02.2020. Žalovaní boli fyzickými osobami v postavení nájomcov - nepodnikateľmi, a teda ide o

tzv. zmluvu spotrebiteľskú a obaja žalovaní požívajú v spore zvýšenú právnu ochranu. Nárok žalobcu je
potrebné prednostne posúdiť podľa noriem tzv. spotrebiteľského práva. Ďalej súd uviedol, že v siedmej
hlave Občianskeho zákonníka, v § 663 až § 723 je upravený inštitút nájomnej zmluvy. V ôsmom oddiele
tejto hlavy sú upravené osobitné ustanovenia
o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Takýto nájom môže vzniknúť len medzi podnikateľom (právny

predchodca žalobcu) a nájomcom ako podnikateľom alebo nepodnikateľom, ale predmetné ustanovenie
sa nemôže použiť na nájom dopravného prostriedku (teda aj osobného motorového vozidla), pretože
nájom dopravného prostriedku je upravený v § 630 až § 637 Obchodného zákonníka. Zmluva o nájme
dopravného prostriedku je relatívnym obchodom, keďže ustanoveniami Obchodného zákonníka sa
spravuje len v tom prípade, ak je uzavretá medzi podnikateľmi a ak je pri jej vzniku zrejmé, že sa týka

podnikateľskej činnosti účastníkov. Ak zmluva o nájme dopravného prostriedku nie je uzavretá medzi
podnikateľmi (žalovaní v čase uzavretia Zmluvy neboli podnikatelia), použijú sa na vzťah zmluvných
strán ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 661 až § 684). Uvedené riešenie
zodpovedátomu,ženájomdopravnéhoprostriedkujepravidelnýmprvkomnielenvzťahov,ktorévznikajú
v rámci podnikania, ale aj vzťahov vznikajúcich v rámci uspokojovania osobných potrieb spotrebiteľov.

Súd teda ohľadom nároku žalobcu vychádzal z ustanovení § 661 až § 684 Občianskeho zákonníka. Z
nesporných tvrdení strán sporu mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe zmluvy prevzali
žalovaní do užívania od právneho predchodcu žalobcu predmetné vozidlo, ktoré vrátili právnemu
predchodcovi žalobcu až po dohodnutej dobe. Keďže obaja žalovaní mali predmetné vozidlo vrátiť
02.06.2021 o 14.00 hodine, no vrátili ho až dňa 07.06.2021 o 8.00 hod. (čo žalovaní v tomto konaní

nepopierali), žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 553 eur
za „nájom auta v omeškaní“, za obdobie od 04.06.2021 12.00 hod. do 05.06.2021 23.00 hod., teda za
spolu 35 hodín podľa článku V bodu 5.2 Zmluvy, keď za každú, aj začatú hodinu si účtovali podľa svojho
cenníka sumu 15,80 eur (t.j. dvojnásobok výšky hodinovej sadzby nájmu za každú, aj začatú hodinu).
Podľa právneho názoru súdu ustanovenie bodu 5.2 čl. V Zmluvy sa netýka hlavného predmetu plnenia

a primeranosti ceny (tým bolo platenie nájomného vo výške 25 eur za každý deň nájmu predmetného
vozidla), a preto skúmal, či vyššie uvedené dojednanie zmluvy podľa § 53
ods. 1 OZ nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (žalovaných), resp. prioritne posudzoval, či uvedené zmluvné dojednanie
je platné. Článok V. 5.2. zmluvy znie: „V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného

automobilu bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu hnuteľného majetku sa používanie
hnuteľného majetku berie ako neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť
prenajímateľovi nájom vo výške 2-násobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu
(aj začatú) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok“.
Podľa názoru súdu uvedené dojednanie je neurčité, nezrozumiteľné a nejasné. Vrátenie vozidla pred

koncom nájmu hnuteľného majetku nemôže byť podľa názoru súdu oneskorené, a to či už s alebo bez
upovedomenia prenajímateľa. Ak v danej veci mal nájom končiť 02.06.2021 a v skutočnosti došlo k
vráteniu vozidla 07.06.2021, nešlo o situáciu upravenú v uvedenom článku, pretože nedošlo k vráteniu
vozidla pred koncom nájmu hnuteľného majetku. Žalobca zrejme uvedeným ustanovením chcel zmluvnepokryť oneskorené vrátenie vozidla po dátume dohodnutého konca nájmu, čomu zodpovedá aj jeho
argumentácia v konaní, avšak
z uvedeného článku uvedené nevyplýva. Súd preto podľa § 37 ods. 1 OZ v spojitosti s § 39 OZ považuje

uvedené zmluvné dojednanie za neplatné. Takýto výklad zodpovedá aj pravidlu upravenému v § 54
ods. 2 OZ, podľa ktorého „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľapriaznivejší“.Súdprvejinštancievšakpreúplnosťdodal,ževzmluve,vbode5.2, dojednaná
sankcia, ktorým dojednaním sa žalovaní zaviazali v prípade oneskoreného vrátenia predmetného
vozidla bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu, zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške

dvojnásobku výšky hodinovej sadzby za každú, aj začatú hodinu (teda napríklad i pri omeškaní sa 1
sekundu) zapožičania osobného automobilu, podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok, čo v
danom prípade predstavovalo sumu 7,90 eur za aj začatú hodinu ohľadne predmetného vozidla, čo pri
jednom dni omeškania s vrátením predmetného vozidla predstavovalo sumu 395 eur /(2 x 7,9) x 24)/,
je dojednaním v rozpore so spotrebiteľským právom (§ 53 OZ), keďže spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, ktorý majú v zmluvnom vzťahu

s právnym predchodcom žalobcu postavenie spotrebiteľa, a ako také je toto dojednanie takisto v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka aj absolútne
neplatným právnym úkonom. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa názoru súdu takáto sankcia za oneskorené vrátenie vozidla je neprimeranou sankciou, preto je
takéto dojednanie neplatné. Súd prvej inštancie preto žalobcovi nepriznal žiadne plnenie z neplatného
zmluvného dojednania a žalobu
v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ náhradu trov konania nepožadoval, resp. tieto mu nevznikli,

preto mu náhradu trov konania nepriznal. Trovy konania však uplatnila žalovaná 2/, ktorá bola v konaní
plne úspešná, pretože žaloba bola voči nej zamietnutá. Z tohto dôvodu jej súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal porušenie princípov právnej istoty a
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Uviedol, že v konaní bol najskôr vydaný platobný rozkaz. Po jeho
zrušení však súd zmenil názor a nárok mu nepriznal. Súd sa ani len náznakom nezmienil o nezákonnosti

akejkoľvek podmienky v zmluve. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie bodu 5.2
čl. V zmluvy sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny netýka. V tomto ide priamo o hlavný
predmet plnenia a primeranosť ceny. V zmluve je jasne, určito
a zrozumiteľne uvedené, že nájomca si auto požičiava s tromi možnosťami nájmu, ktorý záleží iba od
nájomcu: 1/ prvá možnosť spočíva v tom, že auto si požičia na dobu dohodnutú vopred a za vopred

stanovenú cenu 25 eur za každý deň požičania, ktorú platí pri dohodnutom počte dní nájmu; 2/ druhá
možnosť spočíva v tom, že auto v čase vrátenia nájomca nevráti, ale predĺži si ho podľa svojej potreby,
čo riadne oznámi prenajímateľovi. Táto možnosť je uvedená v bode 5.1 čl. V zmluvy, čo znamená, že
okrem zaplatenia sumy uvedenej v čl. II zmluvy si nájomca auto požičiava s vedomím nájmu vo výške
1-násobku hodinovej sadzby. Táto možnosť je drahšia preto, že autopožičovňa má rezervácie podľa

plánovaných vracaní áut, a keď nájomca využije svoje právo a nájom si predĺži v čase očakávaného
vrátenia, tak autopožičovňa musí zrušiť nahlásenú rezerváciu, čo znamená pre autopožičovňu zvýšené
náklady, pretože ak autopožičovňa zruší rezerváciu na požičanie auta na 2 týždne (14 dní)
z dôvodu, že nájomca si predĺžil auto iba o 2 dni, tak škoda pre autopožičovňu predstavuje ušlý zisk
za 12 dní, ktoré mohla mať autopožičovňa auto požičané; 3/ tretia možnosť spočíva v tom, že auto

v čase vrátenia nájomca nevráti, používa ho naďalej a neoznámi to prenajímateľovi. Táto možnosť je
uvedená v bode 5.2, čl. V zmluvy, čo znamená, že okrem zaplatenia sumy uvedenej v čl. II zmluvy
si nájomca auto požičiava s vedomím nájmu vo výške 2-násobku hodinovej sadzby. Táto možnosť je
najdrahšia, lebo autopožičovňa má nielen náklady so zrušením rezervácie, ale hlavne celé obdobie
používania požičaného auta nájomcom požičané auto nie je kryté žiadnym poistením (ani zákonným,

ani havarijným), pretože nájomca toto auto používa neoprávnene (čo má aj uvedené v bode 5.2, čl. V,
zmluvy - bez súhlasu nájomcu), čo má každá poisťovňa stanovené vo svojich obchodných podmienkach,
že auto používané bez súhlasu prenajímateľa nie je kryté zákonným a ani havarijným poistením, nakoľko
na toto konanie nájomcu (neoprávnené používanie auta) sa vzťahuje výluka, podobne ako pri jazdenájomcu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Podľa neho je tretia možnosť predmetom tohto
konania. Keby nájomcovia nabúrali do iného auta a spôsobili totálnu škodu na aute autopožičovne a aj
na aute oproti idúcom, tak by autopožičovňa nedostala poistné plnenie nielen z havarijného poistenia za

svoje vlastné auto, ale poisťovňa by zo zákonného poistenia nezaplatila ani škodu oproti idúcemu autu
a autopožičovňa by ju musela najprv zaplatiť sama a až následne by sa mohla domáhať regresného
plnenia od nájomcu, ktorý v čase nájmu bez súhlasu autopožičovne šoféroval požičané auto. Takto by
bola škoda spôsobená na aute autopožičovne vo výške 15.000 eur
a na aute oproti idúcom možno aj viac, čo by záležalo od jeho hodnoty. Práve kvôli tomuto každá

jedna minúta nájmu bez povolenia autopožičovne znamená pre autopožičovňu obrovské riziko, preto je
odmena za takýto nájom vo výške 2-násobku hodinovej sadzby. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej
inštancie, že dojednanie zmluvy, obsiahnuté v článku V bod 5.2 zmluvy je neurčité, nezrozumiteľné
a nejasné. Časť dojednania "...pred koncom nájmu hnuteľného majetku...“ sa neviaže na začiatok
ustanovenia „ V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu...“, ale na časť „ ...
bez upovedomenia prenajímateľa“. To znamená, že ak nájomca skôr, ako skončí zmluvne dohodnutý

nájom, neoznámi prenajímateľovi, že si chce auto ponechať v nájme, tak sa po čase zmluvne
dohodnutého vrátenia auta toto používanie považuje za neoprávnené používanie auta a ani poisťovňa
takéto používanie auta nájomcom nekryje poistením a v prípade škody nezaplatí prenajímateľovi žiadne
plnenie z poistky. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol
tak, že žalobe vyhovie aj vo zvyšnej časti, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na opätovné konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 1/ písomne nevyjadril; žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

15. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej
inštancie, a podľa názoru odvolacieho súdu po preskúmaní veci nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza odvolací súd nasledovné:

17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty
a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že vydanie platobného rozkazu, ktorý je
následne zo zákonom predpokladaného dôvodu zrušený (prípadne zrušený len vo vzťahu k jednému
žalovanému, ako tomu bolo aj v danom prípade), neprejudikuje ďalší priebeh a výsledok konania. Preto

je možné aj celkom opačné rozhodnutie, teda zamietnutie žaloby. Nejestvuje žiadne ustanovenie CSP,
ktoré by túto tézu spochybňovalo. Nejde pritom
o žiadny neštandardný postup v konaní (teda najskôr vydanie platobného rozkazu, podanie odporu,
riadne dokazovanie a zamietnutie žaloby). Vydanie platobného rozkazu totiž prebieha bez účasti
žalovaného,pričompopodaníodporumôžežalovanýužpriebehkonaniaovplyvniťadosiahnuťvýsledok

vo svoj prospech.

18. V danej veci podstata odvolacieho konania spočíva v posúdení namietaných záverov súdu prvej
inštancie, na základe ktorých zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 553 eur s príslušenstvom.
Tento nárok žalobca odvodzuje od čl. V, bodu 5.2. zmluvy, ktorý znie:

„V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu bez upovedomenia prenajímateľa
pred koncom nájmu hnuteľného majetku sa používanie hnuteľného majetku nájomcom berie ako
neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške 2-
násobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu (aj začatú) zapožičania osobného
automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok“. Žalobca tvrdil, že žalovaní vrátili

požičané vozidlo oneskorene, čím mu vznikol podľa zmluvy nárok na úhradu žalovanej sumy, ako 2-
násobok hodinovej sadzby za požičanie rovnakého vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné
dojednanie v čl. V, bode 5.2 je neurčité, nezrozumiteľné a nejasné a z toho dôvodu neplatné. Súd prvej
inštancie ďalej považoval toto dojednanie za neplatné z dôvodu, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku a taktiež, že je toto dojednanie rozporné s dobrými mravmi, nakoľko

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tým, že za omeškané
nájomné požaduje sumu vo výške presahujúcej 15,8 -násobok denného nájomného dojednaného za
jeden deň (25 eur).

19. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že bol správny záver súdu prvej inštancie o

neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), a teda
jeho neplatnosti.20. Na úvod treba uviesť, že odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považuje námietku
žalobcu, že toto ustanovenie sa týka predmetu plnenia a primeranosti ceny, za nedôvodnú. Uvedené
zmluvné dojednanie sa týka oneskoreného vrátenia vozidla a stanovuje sankciu, spojenú s nesplnením

záväzku vrátiť vozidlo včas, v dojednanej dobe. Takéto zmluvné dojednanie sa teda celkom zjavne
netýka predmetu plnenia (predmetom zmluvy bol nájom vozidla), ani primeranosti ceny (cena nájmu za
prenájom vozidla, teda nájomné).

21. Súd prvej inštancie správne odkázal na ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Sankcia, stanovená sporným zmluvným dojednaním, prekračuje
15,8-násobne dojednané denné nájomné, čo aj podľa odvolacieho súdu je celkom zjavne neprimeraná
sankcia.

22. Pokiaľ žalobca uvádza, že v prípade oneskoreného vrátenia vozidla mu vznikajú náklady so
zrušením ďalšej rezervácie na toto vozidlo, tieto nešpecifikoval a neuviedol, prečo je potrebné, aby
boli kryté až takouto neprimeranou sankciou, definovanou v spornom ustanovení zmluvy. Za hlavný
argument, prečo táto sankcia bola stanovená na 2-násobok hodinovej sadzby, považoval žalobca to, že
za čas oneskoreného vrátenia vozidla nie je toto vozidlo kryté žiadnym poistením (ani zákonným, ani

havarijným). Odvolací súd však má za to, že tento predpoklad žalobcu je nesprávny. Rozsah poistenia
zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je obmedzený tým, že k poistnej udalosti dôjde v čase,
keď skončil dohodnutý nájom vozidla (viď § 4 a § 5 tohto zákona). Pri havarijnom poistení je síce
situácia individuálna, keďže závisí od poistnej zmluvy, avšak je v moci prenajímateľa zabezpečiť si

havarijné poistenie vozidla zmluvne aj po období skončenia dohodnutej doby nájmu. Rovnako neobstojí
ani tvrdenie žalobcu o možnom spôsobení škody nájomcami vozidlom. Existencia povinného zmluvného
poistenia vyvracia správnosť záverov žalobcu ohľadom toho, že by prípadne ani oproti idúcemu vozidlu
nebolauhradenáškoda.Pokiaľideoškodunaprenajatomvozidle,tubyvprípadeexistenciespôsobenia
škody nájomcami, bol daný zodpovednostný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcami. Preto ani tieto

tvrdenia nemajú vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

23. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku žalovaných na náhradu trov konania s poukazom
na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

25.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

25.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.3Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.4 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25.5 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

25.6 Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní plne úspešní. Žalovanému 1/ však žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto mu odvolací súd náhradu nepriznal. Žalovanej 2/ priznal s poukazom na
princíp úspechu v spore nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému

žalobcovi.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.