Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010811
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.

a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD a JUDr. Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na
verejnomzasadnutídňa12.marca2024oodvolaníprokurátorkyOkresnejprokuratúryRimavskáSobota
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/151/2023 zo dňa 11.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 11T/151/2023 zo dňa 11. januára 2024 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B. C. D. E. F. E. , nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom G. A., t.č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/151/2023 zo dňa 11.01.2024 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného z prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 03.08.2023 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého plážového kúpaliska v Rimavskej Sobote sa

pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A., F. I. J. XXXX/
X, mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A., G. J. XXX/X, mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. A. - A., M. N. O. J. XXXX/XX a mal. P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. - A., M. N. O.
J. XXXX/XX, tak, že na všetkých kričal, že ich zabije, následne z miesta odišiel a v čase okolo 16.34hod. sa na miesto vrátil a opakovane tentoraz už so sekerou v ruke sa všetkým vyhrážal, že ich zabije,
že všetkým sekerou rozbije hlavy, začal ich všetkých naháňať a niekoľko krát pritom udrel sekerou do
tam stojaceho stromu.

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanému uložil trest prepadnutia veci,
ato–1kssekera(káľačka).Podľa§60ods.5Trestnéhozákonavlastníkomprepadnutejvecisastalštát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona samosudca obžalovanému uložil ochranné liečenie
protialkoholické a protitoxikomanické ústavnou formou.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry
Rimavská Sobota v neprospech obžalovaného proti výroku o treste, ktoré dodatočne písomne

zdôvodnila dňa 26.01.2024. V podanom odvolaní uviedla, že po vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní súd pri ukladaní trestu nevzal dôsledne do úvahy ustanovenie § 34 Trestného zákona
a nevyhodnotil správne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona. V
odôvodnení predmetného rozsudku súd uviedol, že u obžalovaného bola vzhliadnutá jedna poľahčujúca
okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu

a trestný čin úprimne oľutoval, na druhej strane nebola vzhliadnutá žiadna priťažujúca okolnosť, a
preto v tomto prípade podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona prevažuje u neho pomer poľahčujúcich
okolností, v dôsledku čoho sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3.
Súd takto postupoval napriek tomu, že z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol 3-
krát odsúdený, pričom v prípade odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn.

11T 211/2012 zo dňa 11.12.2012, právoplatného dňa 11.12.2012, ktorým bol obžalovaný odsúdený
za spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol následne 02.01.2013
odpustený amnestiou, nedošlo k zahladeniu predmetného odsúdenia. Z uvedených dôvodov mal súd
vziať do úvahy aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Poukázala, že súd

obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde
za spáchanie uvedeného trestného činu umožňuje Trestný zákon páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, čo je aj sadzba, ktorá mala byť v prípade obžalovaného
použitá pri správnom zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Prvostupňový súd

v danom prípade uložil trest odňatia slobody mierne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby, a to v trvaní 8 mesiacov, čo odôvodnil tým, že obvinený sa od počiatku trestného stíhania k
skutku priznal, na hlavnom pojednávaní skutok úprimne oľutoval a vyjadril sa, že je pripravený niesť
zodpovednosť za následky svojho konania. V súvislosti s dĺžkou trestu bolo zároveň zohľadnené aj
to, že v predmetnej trestnej veci je obžalovaný väzobne trestne stíhaný a je tak na osobnej slobode

obmedzený už od 03.08.2023 a že mu bol okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody ukladaný
aj trest prepadnutia veci a zároveň aj ochranné opatrenie - protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou. V tejto súvislosti poukázala na to, že súd obžalovaného uznal vinným zo
spáchania skutku, ktorým sa obžalovaný vyhrážal štyrom maloletým osobám zabitím za súčasného
použitia veľkej sekery - káľačky, čo možno považovať za použitie zbrane mimoriadne nebezpečnej.

Taktiež je potrebné v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť aj na osobu obžalovaného,
najmä jeho predchádzajúce odsúdenia - naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 11T/127/2021 zo dňa 29.10.2021, právoplatným dňa 06.12.2021 za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona, za fyzické napadnutie inej osoby bejzbalovou pálkou do oblasti hlavy a

ruky, kde sa po uplynutí skúšobnej doby osvedčil len dňa 20.06.2023 a už dňa 03.08.2023 sa znovu
dopustil obdobnej trestnej činnosti ešte závažnejšej povahy. Zároveň sa v minulosti viac krát dopustil
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, spočívajúcich vo vyhrážaní sa iným osobám fyzickým
násilím.Nazákladetohomázato,žeprenaplnenieúčelutrestnéhokonaniaaprespravodlivépotrestaniepáchateľovtrestnejčinnostisúdmalvjehoprípadeukladaťvyššítrest,nežtrestmiernenaddolnúhranicu
prípustnej trestnej sadzby. Zároveň mala zato, že odôvodnenie dĺžky uloženého trestu skutočnosťou,
že obžalovaný je väzobné trestne stíhaný a je tak na osobnej slobode obmedzený už od 03.08.2023,

nie je opodstatnené, vzhľadom k inštitútu započítania väzby. Pokiaľ ide o súčasné uloženie trestu
prepadnutia veci a ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou,
táto okolnosť taktiež neodôvodňuje uloženie neprimerane mierneho trestu, s prihliadnutím na spôsob
spáchania skutku a osobu obžalovaného. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd
zrušil v napadnutom rozsudku výrok o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8

mesiacov a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému A. B. uložil prísnejší
nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvo obhajcu vyjadril obžalovaný. Na úvod vyslovil názor, že súdom
uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov ako aj súdom uložené ochranné liečenia spolu

s trestom prepadnutia veci považuje za zákonné, spravodlivé a vecne správne. Prvostupňový súd
sa do všetkých dôsledkov a detailov vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami, ktoré
sú významné pre ukladanie výšky trestu a toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Vo svojom
rozhodnutí vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a to, že sa od
počiatku samotného trestného stíhania v plnom rozsahu priznal ku spáchanému skutku a tento jeho

trestný čin aj úprimne oľutoval a aj naďalej ľutuje, pričom je ochotný niesť následky za svoje konanie.
Poukázal, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Úprimne ľutuje čoho sa
dopustil, plne si uvedomuje nesprávnosť a následky svojho konania. Ak by nemal počas skutku v krvi
alkohol uvedeného protiprávneho konania by sa rozhodne nebol dopustil a preto sa chce lieči zo svojich

závislostí na psychoaktívnych látkach. Celé ho to veľmi mrzí a maloletým deťom sa aj takouto formou
ospravedlňuje. Ďalej poukázal, že už samotné trvanie väzobného stíhania keď bol obmedzený na svojej
osobnej slobode už od 03.08.2023 od 16.45 hod.(viac ako 6 mesiacov) pričom väzbu vykonáva v ÚVV
a ÚVTOS Banská Bystrica má na neho dostatočný prevýchovný účel a v dostatočnej miere napĺňa
individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Zo správy z ústavu pre výkon väzby vyplýva, že ústav hodnotí

jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni s tým, že dodržiava ústavný poriadok, stanovený
režim dňa, plní príkazy a nariadenia príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže. V styku s ostatnými
obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva, má osvojené zásady osobnej a kolektívnej hygieny, udržiava
čistotu a poriadok na cele, ako aj vo svojich osobných veciach, disciplinárne odmenený, ani potrestaný
nebol. Je toho názoru, že predovšetkým potrebuje lekársku intervenciu pričom prejavuje úprimnú snahu

sa vyliečiť zo svojich závislostí a súdom uložené ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie
bude v plnej miere dodržiavať tak ako to navrhol a odporučil aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia
– odvetvie psychiatria. Z vyššie uvedených dôvodov preto tresty ktoré mu prvostupňový súd uložil
považuje za zákonné, spravodlivé a primerané pričom uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov,
ktorý napáda vo svojom odvolaní dozorová prokurátorka neporušuje zásadu primeranosti trestu, ktorá

predstavuje mantinel pri trestaní. Takto súdom uložený trest dostatočne zabezpečí výchovný účinok na
jeho osobu a následne prevýchovu jeho osoby pričom trest má predovšetkým zabezpečiť prevýchovu
páchateľanariadnehoobčanaanemôžeprerastaťdoneprimeranéhorepresívnehopôsobenianaosobu
páchateľa. Na záver navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie prokurátorky podľa § 319
Trestného poriadku zamietol, nakoľko nie je dôvodné.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na podanom
odvolaní, poukázala na to, že v danom prípade je možné obžalovanému uložiť trest až do 3 rokov na
základe výmery trestu, tiež poukázala na nebezpečenstvo konania obžalovaného, ktorý sa vyhrážal
4 deťom, a to so zbraňou. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a aby odvolací súd

obžalovanému uložil prísnejší trest, a to vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že zotrváva na písomnom
stanovisku, ktoré bolo podané vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora, napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie

prokurátora podľa § 319 trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu. Dodal, že ľutuje čo
spravil, následky svojho konania nevie vziať späť.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku V tejto
súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom
dňa 11.01.2024 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti
byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, dodal, že skutok spáchal. Následne súd v
súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm.

c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo
vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle §
317 ods.1 Trestného poriadku len výrok o uloženom treste.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak,
ako vyplývajú z ustanovení § 34 Trestného zákona, pretože uložený trest je vzhľadom na osobu
obžalovaného a okolnosti prípadu mierny a preto výrok o treste odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov

zrušil a rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal u osoby obžalovaného do

úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej
činnosti doznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na strane druhej, nebola zistená žiadna priťažujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera
trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 359 ods. 2 Trestného zákona vzťahujúcim sa na trestný
skutok umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Keďže

u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, tak v takom prípade sa podľa § 38 ods.
3 Trestného zákona znižuje horná hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na
základe modifikovanej trestnej sadzby (§ 38 ods. 3 Trestného zákona) potom obžalovanému hrozil trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace. Po zhodnotení všetkých skutočností,
majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska

individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného je potrebné vplývať trestom odňatia
slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby (ktorá je pri osobe obžalovaného a okolnostiach
konkrétneho prípadu primeraná), tak ako to v podanom odvolaní navrhuje prokurátorka, vo výmere
12 mesiacov. Pri výmere trestu odvolací súd musel vziať do úvahy, že protiprávne konanie, ktorého
sa obžalovaný dopustil, smerovalo voči 4 maloletým deťom, keď sa im so sekerou v ruke vyhrážal

smrťou a ťažkou ujmou na zdraví. Navyše v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu. Nemožno
opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti niekoľko krát priestupkovo postihnutý a to
najmä na úseku občianskeho spolunažívania. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho zaradil podľa §48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu
účelu trestu tak, ako to je to vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Prokurátorka vo svojom odvolaní namietala, že okresný súd nevzal do úvahy aj priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keď obžalovaný bol uznaným vinným rozsudkom Okresného
súdu Rimavská sobota sp. zn. 11T 211/2012 zo dňa 11.12.2012, právoplatným dňa 11.12.2012, zo
spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol následne 02.01.2013 odpustený
amnestiou a nedošlo k zahladeniu predmetného odsúdenia. Krajský súd v zhode s okresným súdom na
tútoskutočnosťtaktiežneprihliadal,keďžepodľa§92ods.5Trestnéhozákonaodsúdeniesazahladzuje,
ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti
alebo amnestie. Obžalovanému bol podľa článku II Rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2.
januára 2013 o amnestii odpustený nevykonaný trest odňatia slobody, s účinkom, že sa na páchateľa

hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preto, na základe vyššie uvedeného, krajský súd túto skutočnosť
nemohol vziať do úvahy pri určovaní výmery trestu.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.