Rozsudok – Incidenčné spory ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3ObdoK/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121203565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3121203565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej

a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: Scania Finance
Slovak Republic s. r. o., Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43 874 746, zast. CEE Attorneys
Lišiak Martinák s. r. o., Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, proti žalovanému: B.T.
Transport s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, zast. advokátska kancelária agner &
partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 01 Bratislava, IČO: 36 722 758, o určenie popretej pohľadávky a o
dovolanížalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.8CoKR/10/2022-568zodňa28.06.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.
22Cbi/5/2021-481 zo dňa 27.06.2022 žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). Súčasne priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

určenia,žejeveriteľomvymáhateľnejpohľadávkyprotižalovanémuvsume320.475,94eura,prihlásenej
prihláškou pohľadávky v reštrukturalizácií žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 40R/2/2020 zo dňa 25.01.2021, v poradí ako iná pohľadávka, titulom nároku na náhradu škody
uplatnenom jednotlivými faktúrami.

3. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvy, ktorými dal
žalovanémudoprenájmuvozidlášpecifikovanévjednotlivýchzmluváchažalovanýsazaviazalžalobcovi

platiť dohodnuté nájomné podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu k uvedeným zmluvám.
Súčasťou zmlúv boli tiež Všeobecné zmluvné podmienky prenájmu dopravného prostriedku. V období
od roku 2017 do roku 2020 žalobca žalovanému prenajímal vozidlá, pričom v priebehu tejto obchodnej
spolupráce sa podľa žalobcu platobná disciplína žalovaného neustále zhoršovala a v polovici roka
2020 bol žalovaný v omeškaní s platením nájomného a iných platieb podľa uzatvorených zmlúv v
celkovej čiastke 202.995 eur. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom k nekorektnému prístupu žalovaného
a vzhľadom k značnému dlhu žalovaného na nájomnom a ostatných platbách podľa zmlúv, sa rozhodol

pristúpiť k ochrane svojho vlastníctva prostredníctvom odňatia vozidiel od žalovaného a následne k
vypovedaniu predmetných zmlúv. Výpovede boli žalovaným prevzaté dňa 20.07.2020, kedy sa zmluvný
vzťah založený predmetnými zmluvami skončil. Pri prevzatí vozidiel bola vykonaná ich obhliadka, priktorej bolo podľa žalobcu zistených veľké množstvo poškodení na jednotlivých vozidlách, ktoré si podľa
žalobcu vyžadovali opravy a následne náklady na tieto opravy fakturoval žalovanému.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín
č. k. 40R/2/2020 zo dňa 25.01.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 19/2021 dňa
29.01.2021, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka B.T. Transport s.r.o., so sídlom Piaristická 6,
Trenčín 911 01, IČO: 36 331 171 a do funkcie správcu bola ustanovená Ing. Katarína Roderová,
so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, IČO: 33 174 873, značka správcu: S1369.

Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní dlžníka prihlásil pohľadávky zo špecifikovaných faktúr celkovo
v sume 320.475,94 eura, ktoré správca zaevidoval ako pohľadávku pod poradovým číslom 53/S-2.
Žalovaný a správca popreli uvedené pohľadávky v sume 320.475,94 eura, pričom dôvody popretia boli
špecifikované v popretí zo dňa 30.04.2021.

5. Súd prvej inštancie primárne skúmal dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt na uplatnenie nároku

žalobcu na súde, pričom otázka dodržania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby bola zároveň otázkou
medzi stranami spornou.

6. Žalobca vo vzťahu k spornej otázke včasnosti podania prejednávanej žaloby o určenie popretej
pohľadávky vyjadril názor, že lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR, ako i lehota podľa § 121 ZKR sú lehotami

ustanovenými právnymi predpismi v súkromných vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, keďže sa s nimi spája právo na podanie prihlášky pohľadávky do reštrukturalizácie. Ani jedna
z týchto lehôt nemohla podľa žalobcu vo vzťahu k právu na podanie prihlášky do reštrukturalizácie
plynúť do 28.02.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie dlžníka
bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 29.01.2021, začala podľa žalobcu lehota podľa § 199

ods. 9 ZKR plynúť od 0,00 hod. dňa 01.03.2021. Pred týmto momentom nemohla podľa žalobcu začať
plynúť. Žalobca má s poukazom na uvedené za to, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie dlžníka
mu bolo doručené dňa 02.03.2021. Vychádzajúc z uvedeného dátumu začala podľa žalobcu lehota
na prihlasovanie pohľadávok plynúť dňa 03.03.2021 a uplynula dňa 01.04.2021. V súlade s § 124
ods. 4 ZKR uplynula podľa žalobcu lehota na popieranie pohľadávok v najbližší pracovný deň po dni

01.05.2021, a to dňa 03.05.2021. Nadväzne na uvedené uplynula podľa žalobcu lehota na podanie
žalobynaurčeniepopretejpohľadávkydňa02.06.2021.Žalobcamávzhľadomnanímuvádzanévýpočty
za to, že žaloba, ktorá bola súdu doručená elektronicky dňa 02.06.2021 bola podaná včas, v zákonom
stanovenej lehote.

7. Prvoinštančný súd v súvislosti so včasnosťou podanej žaloby uviedol, že žaloba bola na súde podaná
dňa 02.06.2021. Pre posúdenie včasnosti podania žaloby bolo rozhodné určenie medzi stranami spornej
otázky dátumu, ktorým nastali účinky zverejnenia, a teda i účinky doručenia uznesenia o povolení
reštrukturalizácie obchodnej spoločnosti B.T. Transport s.r.o. Sporným medzi sporovými stranami bol
zároveň dátum, od ktorého sa počítala lehota na prihlasovanie pohľadávok. Konajúci súd poukázal

na § 121 ods. 3 ZKR, v zmysle ktorého sa prihlášky do reštrukturalizácie podávajú u správcu, a to v
lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia dlžníka B.T. Transport s.r.o. bola
povolená uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40R/2/2020-859 zo dňa 25.01.2021, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 19/2021 dňa 29.01.2021. K povoleniu reštrukturalizácie došlo v období, na
ktoré sa vzťahoval zákon č. 62/2020 Z. z. Vychádzajúc zo znenia zákona č. 62/2020 Z. z. súd prvej

inštancie konštatoval, že podľa jeho právneho názoru súdu nie je možná aplikácia tohto zákona na
určeniedátumu,ktorýmnastaliúčinkydoručeniatak,akovosvojejprávnejargumentáciiuvádzažalobca.
Doručovanie uznesenia o povolení reštrukturalizácie jeho zverejnením v Obchodnom vestníku nebolo
zákonom č. 62/2020 Z. z. dotknuté. V zmysle § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. neplynuli lehoty do 28.02.2021,
resp. lehoty, ktoré do 31.12.2020 uplynuli, neskončili skôr než 30 dní nadobudnutia účinnosti tohto

zákona v prípadoch, ak išlo o lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovaniealebobránenieprávnasúde,uplynutímktorýchbydošlokpremlčaniualebokzánikupráva.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za lehotu, na ktorú sa citované zákonné ustanovenie vzťahuje, je
možné považovať lehotu na prihlasovanie pohľadávok. V danom prípade sa tak aplikácia citovaného
zákonného ustanovenia § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. vzťahovala na lehotu na podanie prihlášok do

reštrukturalizácie. Uvedené zákonné ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. však podľa názoru
prvoinštančného súdu nemalo vplyv na stanovenie dátumu, ktorým sa považuje uznesenie o povolení
reštrukturalizácie za doručené žalobcovi. Vychádzajúc z jeho znenia vymedzujúceho lehoty, ktorých
sa predmetné ustanovenie týka, nebolo možné citované zákonné ustanovenie aplikovať na stanoveniedátumu, ktorým nastali účinky zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom
vestníku.Zadeň,ktorýmnastaliúčinkyzverejneniauzneseniaopovoleníreštrukturalizácie,jetakmožné
považovaťvzmysle§199ods.9ZKRdeňnasledujúcipodni,vktorombolouzneseniezverejnené,ateda

deň 30.01.2021. Ako vyplýva z konkurzného spisu uvedený dátum, t. j. 30.01.2021 bol považovaný za
deň, ktorým nastali účinky povolenia reštrukturalizácie i v rámci reštrukturalizačného konania vedeného
na OS TN pod sp. zn. 40R/2/2020. Od stanovenia uvedeného dátumu sa následne odvíja i počítanie
ďalších lehôt s tým, že na lehotu na prihlasovanie pohľadávok sa aplikovalo ustanovenie § 8 zákona č.
62/2020 Z. z. a to tak, že táto lehota začala plynúť nie dňom 31.01.2021, ale s poukazom na § 8 písm. a)

aždňom01.03.2021.Lehotanaprihlasovaniepohľadávokuplynuladňom30.03.2021.Dňom31.03.2021
začala plynúť lehota na popieranie pohľadávok a táto skončila dňom 29.04.2021. Lehota na podanie
žaloby na určenie popretej pohľadávky, stanovená v § 124 ods. 4 ZKR na 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok, uplynula s poukazom na § 203a ods. 2 ZKR v prvý pracovný deň, a to dňa
31.05.2021. Žaloba, ktorá bola súdu doručená elektronicky dňa 02.06.2021, tak bola podaná po uplynutí
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, keď lehota na podanie prihlášok uplynula dňa 30.03.2021,

lehota na popretie pohľadávok správcom uplynula dňa 29.04.2021 a lehota na podanie žaloby uplynula
dňa 31.05.2021.

8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 8CoKR/10/2022-568 zo dňa
28.06.2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cbi/5/2021-481 zo dňa 27.06.2022. O

nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že
žaloba bola podaná po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, keď lehota na podanie prihlášok

uplynula dňa 30.03.2021, lehota na popretie pohľadávok správcom uplynula dňa 29.04.2021 a lehota na
podanie žaloby uplynula dňa 31.05.2021. Odvolací súd dôsledne zvažoval argumentáciu žalobcu, avšak
v závere musel konštatovať, že spôsob počítania lehôt uvádzaných v konaní žalobcom nie je správny
a s týmto sa nestotožnil. Súd prvej inštancie pri počítaní jednotlivých lehôt postupoval plne v súlade s
účelom a zmyslom zákona č. 62/2020 Z. z. v spojení so ZKR. Ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z.

sa totiž týkalo lehôt ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva a nie na účinky
doručenia písomnosti, či ich zverejnenia v obchodnom vestníku. Tento výklad súdu prvej inštancie (ani
odvolacieho súdu) nemožno označovať za reštriktívny, porušujúci Ústavu SR. Naopak výklad žalobcu je
extenzívnym výkladom, smerujúcim účelovo a bez právneho základu k odôvodneniu včasnosti podanej

žaloby.

10. Odvolací súd ďalej konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované
v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky
podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci a riadne sa v odôvodnení rozhodnutia

vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán sporu. Prvoinštančný súd jednoznačne a zrozumiteľne
v odôvodnení uviedol, z akých dôvodov považuje žalobu podanú po prekluzívnej lehote, pričom
dostatočným spôsobom odôvodnil počítanie jednotlivých lehôt a uviedol závery, pre ktoré dospel k
svojmu rozhodnutiu. Skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je stručný a vecný v tomto
prípade neznamená, že ho možno považovať za nepreskúmateľný. Zároveň odvolací súd zdôraznil, že

nie je povinnosťou súdov sa vo svojich rozhodnutiach podrobne zaoberať a o detailov každú skutkovú
či právnu argumentáciu strán sporu podľa ich predstáv a k ich plnej spokojnosti.

11. Za nesprávnu považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie aj napriek tomu,
že dospel k záveru oneskorenom podaní žaloby, mal vec meritórne prejednať, vykonať navrhované

dôkazy a zabezpečiť tak právo sporových strán na spravodlivý proces a riadne prejednanie veci.
Hoci žalobca skutočne vyčerpávajúcim spôsobom predložil súdu prvej inštancie všetky argumenty
pre odôvodnenie svojich pohľadávok, pripojil veľké množstvo dôkazov, vrátane znaleckých posudkov,
bol správny procesný postup prvoinštančného súdu, keď neriešil vecnosť a správnosť argumentácie
žalobcu vo veci samej a nehodnotil predložené dôkazy, vzhľadom k tomu, že na výsledku sporu

by meritórne prejednanie veci, ani skúmanie dodržania iných lehôt než na podanie žaloby v tomto
spore, nič nezmenilo. Naviac by došlo k nehospodárnemu navýšeniu trov konania a k neefektívnemu
predĺženiu trvania sporu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu
žalobcu uvedenú v odvolaní v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Jeho argumentácia týkajúca savčasnostipopretiapohľadávkysprávcomnespĺňapodmienky§366CSP,keďnaviacrovnakovychádzala
z nesprávneho spôsobu výpočtu lehôt žalobcom, s ktorým spôsobom sa odvolací súd nestotožnil.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny, preto ho v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote žalobca dovolanie, ktorým sa domáhal, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca

prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Dovolateľ odôvodňoval porušenie práva na spravodlivý proces tým, že odvolací súd a prvoinštančný
súd namiesto uvedenia riadnej argumentácie rozporujúcej argumenty žalobcu svedčiacej o dodržaní
lehoty na uplatnenie práva na určenie popretej pohľadávky, redukoval svoju argumentáciu iba na
vyjadrenie v bodoch 48. až 50. odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu a argumentáciu v bode

18. dovolaním napadnutého rozsudku. Z predloženého odôvodnenia súdu nie je možné zistiť, ako súd
vykladá predmetné ustanovenia zákona a ani súvis tohto výkladu s argumentáciou žalobcu.

15. Žalobca má tiež za to, že prvoinštančný súd a odvolací súd porušili jeho právo na spravodlivý proces
tým, že sa nezaoberali meritom veci a nevykonali navrhované dôkazy s odkazom na potrebu zachovania

hospodárnosti konania a údajné nedodržanie lehoty na určenie popretej pohľadávky. Žalobca má za
to, že aj keby súd predložil argumenty pre údajné zmeškanie lehoty zo strany žalobcu (čo súd v
tomto prípade nespravil), tak mal vec prejednať a vykonať navrhované dôkazy, aby tak zabezpečil
právo sporových strán na spravodlivý proces a riadne prejednanie veci. Podľa názoru žalobcu za
stavu, kedy existujú právne argumenty pre prijatie záveru o včasnosti uplatnenia práva na určenie

popretej pohľadávky a argumenty proti včasnosti uplatnenia tohto práva, sa javí zamietnutie žaloby
bez meritórneho prejednania ako snaha o prenesenie povinnosti vysporiadať sa s vecou na súd vyššej
inštancie. Právo na spravodlivý proces nemôže byť podriadené zásade hospodárnosti konania v takej
miere, že súd neprejedná merito veci a nevykoná navrhnuté dôkazy a vec iba jednoducho zamietne,
keďže sa bez bližšieho zdôvodnenia domnieva, že žalobca uplatnil svoje právo na určenie popretej

pohľadávky oneskorene. Žalobca má za to, že aj keby súd predložil argumenty pre údajné zmeškanie
lehoty zo strany žalobcu, tak mal vec prejednať a vykonať navrhované dôkazy, aby zabezpečil právo
sporových strán na spravodlivý proces a riadne prejednanie veci.

16. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca uviedol, že považuje spôsob,

akým bol súdom aplikovaný zákon č. 62/2020 Z. z. na určenie doby zániku práva žalobcu na určenie
neplatnosti popretia pohľadávky evidovanej v reštrukturalizačnom konaní žalovaného pod poradovým
číslom 53/S-2 za nesprávny právny názor. Žalobca mal za to, že súd predmetný zákon aplikoval
reštriktívne a v rozpore s jeho účelom a významom, čo má za následok nesprávnosť právneho
posúdenia o márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva na určenie správcom popretej pohľadávky.

Reštrukturalizačné konanie žalovaného bolo poznačené právne bezprecedentným zákonom č. 62/2020
Z. z. Tento zákon bol prijatý za účelom zabránenia nepriaznivým vplyvom epidémie na súkromnoprávne
vzťahy, keďže uplatňovanie právneho režimu platiaceho za bežných okolností by mohlo mať za následok
významné hospodárske škody. Za účelom poskytnutia ochrany subjektom práva bolo zákonom č.
62/2020 Z. z. prijatých viacero modifikácii plynutia lehôt, ktoré sledovali ochranu pohľadávok veriteľov.

Medzi týmito boli najmä § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. Vo svojej povahe je zákon č. 62/2020 Z.
z. nutné považovať za lex specialis ku všetkým ostatným normám upravujúcim plynutie lehôt, keďže v
zmysle jeho znenia sa ním modifikuje plynutie všetkých právnych predpisov v špecifikovanom období.
Podľa mienky dovolateľa je potrebné ustanovenie § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. vykladať tak, že ak
sa s určitou lehotou určenou zákonom alebo súdom spája hmotnoprávny účinok hroziaci zánikom práva,

tak plynutie tejto lehoty sa vo vzťahu k lehotou ohrozeným právam bude počítať najskôr po 28.02.2021.
Inak povedané, lehota začne plynúť 01.03.2021 od 00:00 hod (ráno). Vo vzťahu k počítaniu lehôt ide
o obdobnú situáciu ako upravuje § 203a ZKR, v zmysle ktorého keď posledný deň lehoty pripadá na
sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V tomto prípade
je posunutý moment začiatku plynutia lehoty, ktorý pripadá na najbližší deň po 28.02.2021.

17. Dovolateľa ďalej poukázal na § 203a, § 118 ods. 1, § 121 a § 199 ods. 9 ZKR a uviedol,
že reštrukturalizácia sa v zmysle § 118 ods. 1 ZKR povoľuje uverejnením uznesenia o povolení
reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Moment povolenia reštrukturalizácie je mimoriadne dôležitý,keďže podľa § 121 ZKR sa s ním spája moment začatia plynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok.
Samotný § 121 ZKR je ale ešte ďalej modifikovaný § 199 ods. 9 ZKR, ktorý stanovuje, že hmotnoprávne
účinky uverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie nastávajú až deň nasledujúci po faktickom

uverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, keďže až týmto momentom
možno považovať uznesenie za doručené jeho adresátom. Spätosť § 121 ZKR s § 199 ods. 9 ZKR
vyjadruje už samotné znenie § 121 ZKR, ktoré odkazuje na povolenie reštrukturalizácie ako moment
tvoriaci súčasť tejto lehoty. Jedným z týchto účinkov doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie
je možnosť uplatnenia práva na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka.

18. Právna fikcia doručenia písomnosti podľa § 199 ods. 9 teda nastáva uplynutím času, od kedy došlo
k vykonaniu distribúcie Obchodného vestníka v elektronickej alebo písomnej podobe do konca dňa
kedy sa Obchodný vestník distribuoval. Takto definovaný časový úsek spĺňa definičné znaky zákonom
stanovenej lehoty, pričom v kontexte § 121 ZKR sa s touto lehotou spája hrozba zániku práva (resp.
lehota na vykonanie úkonu podania prihlášky pohľadávky). Dovolateľa ďalej uviedol, že pri uplatnení

práva na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie (podanie prihlášky pohľadávky správcovi) teda
platí, že právo na podanie prihlášky zanikne v prípade jeho neuplatnenia v lehote tvorenej:
a) Časovým úsekom od faktického uverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom
vestníku do nasledujúceho dňa a
b) Časovým úsekom 30 dní nasledujúcich po nasledujúcom dni podľa písm. a).

19. Dovolateľ prezentoval záver, že lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR ako aj lehota podľa 121
ZKR, sú lehotami ustanovenými právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, keďže sa s nimi spája právo na podanie prihlášky pohľadávky do
reštrukturalizácie. Ani jedna z týchto lehôt nemohla vo vzťahu k právu na podanie prihlášky do

reštrukturalizácie plynúť do 28.02.2021. Žalobca zdôraznil, že netvrdí, že do 28.02.2021 nemohlo dôjsť
k povoleniu reštrukturalizácie, keďže nemohlo nastať doručenie uznesenia podľa § 199 ods. 9 ZKR. Má
za to, že reštrukturalizácia mohla byť v danom čase povolená a povolená aj bola, avšak nemohla začať
plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok podľa § 121 ZKR, s ktorou sa neoddeliteľne spája lehota
podľa § 199 ods. 9 ZKR. Samotné ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. vyslovene uvádza, že platí

pre lehoty na uplatňovanie práv a bránenie práv na súde, ktorých uplynutím by došlo k premlčaniu alebo
zániku práva. Toto podľa názoru dovolateľa treba vykladať tak, že dochádza k predĺženiu iba vo vzťahu
k právu na uplatnenie práva alebo bránenie práva, nakoľko toto bolo účelom zákona č. 62/2020 Z. z. V
tomtosmerepodľanázorudovolateľaideibaointerpretačnýnedostatok§8a§9zákonač.62/2020Z.z.,
ktoré neodrážalo skutočnosť, že určité lehoty v právnom poriadku sú nie len viazané s možným zánikom

práv, ale aj inými účinkami. Tu sa zrejme prejavila skutočnosť, že samotný zákon č. 62/2020 Z. z. je
mimoriadnou a bezprecedentnou udalosťou v právnom poriadku a jeho formálne nedostatky je potrebné
preklenúť výkladom práva, ktorý bude v súlade so sledovaným účelom zachovania ohrozených práv.

20. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že § 121 ZKR (s ktorým sa priamo viaže § 199 ods. 9 ZKR)

určuje moment pre zánik práva na prihlásenie pohľadávky, nie moment vzniku práva na prihlásenie
pohľadávky (určuje, do kedy je potrebné doručiť prihlášku, nie, od kedy ju môže veriteľ doručiť). ZKR
moment vzniku práva na prihlásenie pohľadávky neurčuje. V podstate ide o právo každej osoby s
pohľadávkou proti úpadcovi, pričom toto právo si môže uplatniť vyplnením formulára na prihlásenie
pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie žalovaného bolo

v obchodnom vestníku uverejnené dňa 29.01.2021, začala lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR (časový
úsek od faktického uverejnenia do nasledujúceho dňa) plynúť od 00:00 hod dňa 01.03.2021. Pred
týmto momentom totiž nemohla lehota začať plynúť. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie teda bolo
doručené žalobcovi v súlade s § 199 ods. 9 ZKR až dňa 02.03.2021. Následná lehota na prihlasovanie
pohľadávoksanáslednepočítalaododňa02.03.2021,pričomtentodeňsaakorozhodujúcipodľa§203a

ods. 1 ZKR nezapočítava. V súlade s § 121 ZKR bol teda posledným dňom na prihlásenie pohľadávok
deň 01.04.2021.

21. Dovolateľa tiež poznamenal, že pokiaľ by nebol prijatý zákon č. 62/2020 Z. z., tak by veriteľ pri
výpočte lehoty na uplatnenie svojho práva postupoval presne tak, že najprv by vypočítal lehotu podľa §

199 ods. 9 ZKR (deň doručenia uznesenia) a následne by počítal lehotu podľa § 121 ZKR, na základe
tohto výpočtu by vedel, dokedy je potrebné uplatniť jeho právo. Zákon č. 62/2020 Z. z. ako mimoriadny
zákonvniesoldovzťahovsožalovanýmnovýprvok,ktorýnemáobdobu,avšakbolzameranýnaochranu
práv žalobcu ako osoby znášajúcej riziko zániku jej práv. Výklad § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. v tomtovyjadrení je jednoznačne v súlade s legitímnymi očakávaniami veriteľov, ktorý pri uplatňovaní svojich
práv vychádzajú zo spôsobu výpočtu lehôt, aký platil pred prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. Bolo by v
rozpore s účelom zákona č. 62/2020 Z. z., ak by bol pripustený taký výklad zákona č. 62/2020 Z. z.,

ktorý by umožnil na ťarchu veriteľa preskočenie lehoty podľa § 199 ods. 9 ZKR, viažucej sa na právo
prihlásiť si pohľadávku do reštrukturalizácie a určujúcej dokedy môže veriteľ uplatniť svoju pohľadávku.

22. Podľa názoru žalobcu je potrebné, aby súd vykladal § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. tak, že,
nakoľko jej lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR lehotou určujúcou plynutie lehôt na zánik práva, nebolo

prípustné, aby začala plynúť pred 28.02.2021. V ponímaní žalobcu je § 199 ods. 9 ZKR lehotou, ktorá
priamo určuje časový úsek pre uplatnenie práva na prihlásenie pohľadávky podľa § 121 ZKR. nakoľko
prvoinštančný súd a odvolací súd nesprávne vyhodnotili moment uplynutia lehoty určenej na uplatnenie
práva na prihlásenie pohľadávky, tak aj výpočet ostatných nadväzujúcich lehôt, ktoré prvoinštančný súd
vo svojom rozsudku uvádza v bodoch 50. až 54. odôvodnenia je nesprávny. V súlade s § 124 ods. 2
ZKR začala lehota 30 dní na popretia prihlásených pohľadávok plynúť dňom 01.04.2021, pričom tento

deň sa ako rozhodujúci deň súlade s § 203a ods. 1 ZKR nezapočítava do plynutia lehoty. Posledný deň
lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 124 ods. 2 ZKR pripadal na 01.05.2021, ktorým bola sobota.
V súlade s § 203a ods. 2 ZKR bol preto posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok najbližší
pracovný deň, teda 03.05.2021. V súlade s § 124 ods. 4 ZKR začala lehota 30 dní na podanie žaloby
na určenie popretých pohľadávok plynúť dňom 03.05.2021, pričom tento deň sa ako rozhodujúci deň do

plynutia lehoty nezapočítava. Posledný deň lehoty na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok
tak pripadal na deň 02.06.2021, kedy žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky.

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 23.10.2023 uviedol, že dovolanie žalobcu
považuje v celom rozsahu za nedôvodné, neopodstatnené a tvrdenia v ňom uvedené považuje v celom

rozsahu za nesprávne a účelové.

24. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že z obsahu dovolania
nevyplýva konkrétna právna otázka, ktorá nebola dovolacím súdom riešená, a preto podľa jeho názoru
dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť len na domnienkach. Prezentoval názor, v zmysle

ktorého žalobca vyjadril len polemiku s právnymi názormi odvolacieho súdu ako aj prvoinštančného súdu
a kritiku toho, ako súdy pristupovali k riešeniu právnej otázky, čo nezodpovedá kritériu uvedenému v
paragrafe 421 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný na rozdiel od žalobcu súhlasí s právnym posúdením a
spôsobom aplikácie zákona č. 62/2020 Z. z., ktorý v § 8 upravil plynutie lehôt a v § 9 konkretizoval, že
sa aplikuje aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v

konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní.

25. Podľa názoru žalovaného však žalobca chybne aplikoval citované ustanovenia ZKR a spojil dva
rôzne momenty, a to moment, kedy sa považuje uznesenie o povolení reštrukturalizácie za doručené
a moment začiatku plynutia lehoty na podávanie prihlášok. Zákon č. 62/2020 Z. z. totiž neobsahoval

žiadnu úpravu ani posunutí momentu doručenia uznesení, ktoré sa zverejňujú v Obchodnom vestníku,
akurát len úpravu týkajúcu sa pozastavenia plynutie lehôt. Konkrétne v tomto prípade sa aplikácia
zákona č. 62/2020 Z. z. prejavila tak, že uznesenie, ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalovaného,
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 19/2021 dňa 29.01.2021. Nakoľko zákon č. 62/2020 Z.
z. neobsahoval osobitnú úpravu týkajúcu sa momentu doručenia, ktorá by mala za následok jeho

posunutie, právne účinky povolenia reštrukturalizácie žalovaného nastali súlade s § 199 ods. 9 ZKR dňa
30.01.2021, a to vo vzťahu ku všetkým tretím osobám. Nebyť zákona č. 62/2020 Z. z., tak by lehota
na podanie prihlášky začala plynúť dňa 31.01.2021. Zákon č. 62/2020 Z. z. však obsahoval právnu
úpravu začiatku plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, a preto od momentu, kedy sa považovalo
uznesenieopovoleníreštrukturalizáciezadoručené,t.j.ododňa30.01.2021lehotanapodanieprihlášky

neplynula a v kontexte § 8 písm. a) začala plynúť dňa 01.03.2021 o 00.00 hod. Deň 01.03.2021 bol
teda prvým dňom na podanie prihlášky a posledným dňom lehoty na prihlasovanie pohľadávok bol deň
30.03.2021. § 199 ods. 9 ZKR neustanovuje žiadnu lehotu, ktorá by mala byť dôsledku prijatia zákona
č. 62/2020 Z. z. posunutá ako mylne uvádza žalobca.

26. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že z prvoinštančného a
odvolacieho rozsudku je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali,
z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich
posudzovalodvolacísúdčo,akézáveryzaujalkjehoprávnemuposúdeniu.Žalovanýsavplnomrozsahustotožňuje s procesným postupom odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a to, že v súlade so
zásadou hospodárnosti nevykonal navrhované dôkazy a neprejednal vec v merite. Stranou sporu nie
je totiž len žalobca, ale aj žalovaný a nie je oprávnený dôvod, aby žalovanému vznikli ďalšie náklady

spojené s prejednaním veci v merite, pokiaľ nie je vyriešená ani prvotná otázka, a to či žaloba bola
podaná včas.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, podľa § 35 CSP, po zistení, že dovolanie
podal včas žalobca zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

prípustné, avšak nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť.

28. Z § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,
že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie
nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu dovolacieho

súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú
alebo nie sú splnené zákonné predpoklady, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do
výlučnej právomoci dovolacieho súdu (III. ÚS 474/2017 a I. ÚS 438/2017).

K namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP

29. Dovolací súd uvádza, že pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a pre
uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných
znakov, ktorými sú i) nesprávny procesný postup súdu, ii) tento nesprávny procesný postup znemožnil
strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň iii) intenzita tohto zásahu dosahovala takú

mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Dovolateľ v dovolaní namietal, že prvoinštančný a odvolací súd porušili žalobcovo právo na
spravodlivý proces najmä tým, že: „namiesto uvedenia riadnej argumentácie rozporujúcej argumenty
žalobcu svedčiacej o dodržaní lehoty na uplatnenie práva na určenie popretej pohľadávky, redukoval

svoju argumentáciu iba na vyjadrenie v bodoch 48. až 50. odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu
a argumentáciu v bode 18. dovolaním napadnutého rozsudku. Z predloženého odôvodnenia súdu nie je
možné zistiť, ako súd vykladá predmetné ustanovenia zákona a ani súvis tohto výkladu s argumentáciou
žalobcu“.

31.Preskúmanímodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštanciezpohľadunamietanejvadyzmätočnosti
dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalobcu predostretými
v konaní súvisiacimi s aplikáciou zákona č. 62/2020 Z. z. na posudzovaný prípad. Konajúci súd v
bode 45. svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že „podľa jeho právneho názoru nie je možná
aplikácia tohto zákona na určenie dátumu, ktorým nastali účinky doručenia tak, ako vo svojej právnej

argumentácii uvádza žalobca. Doručovanie uznesenia o povolení reštrukturalizácie jeho zverejnením
v Obchodnom vestníku nebolo zákonom č. 62/2020 Z. z. dotknuté. V zmysle § 8 zákona č. 62/2020
Z. z. neplynuli lehoty do 28.02.2021, resp. lehoty, ktoré do 31.12.2020 uplynuli, neskončili skôr než 30
dní nadobudnutia účinnosti tohto zákona v prípadoch, ak išlo o lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by

došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. Súd prvej inštancie uviedol, že za lehotu, na ktorú sa citované
zákonné ustanovenie vzťahuje, je možné považovať lehotu na prihlasovanie pohľadávok. V danom
prípade sa tak aplikácia citovaného zákonného ustanovenia § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. vzťahovala
na lehotu na podanie prihlášok do reštrukturalizácie“. Ďalej konajúci súd ďalej v bodoch 48. až 53.
uviedol relevantné dátumy a lehoty, ktoré súviseli s uplatneným nárokom žalobcu. Takisto odvolací

súd v bode 15. svojho rozhodnutia zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že: „žaloba bola
podaná po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, keď lehota na podanie prihlášok uplynula dňa
30.03.2021, lehota na popretie pohľadávok správcom uplynula dňa 29.04.2021 a lehota na podanie
žalobyuplynuladňa31.05.2021.Odvolacísúddôslednezvažovalargumentáciužalobcu,avšakvzávere
musel konštatovať, že spôsob počítania lehôt uvádzaných v konaní žalobcom nie je správny a s týmto

sa nestotožnil. Súd prvej inštancie pri počítaní jednotlivých lehôt postupoval plne v súlade s účelom a
zmyslom zákona č. 62/2020 Z. z. v spojení so ZKR. Ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. sa totiž
týkalo lehôt ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva, a nie na účinkydoručenia písomnosti či ich zverejnenia v obchodnom vestníku. Tento výklad súdu prvej inštancie (ani
odvolacieho súdu) nemožno označovať za reštriktívny, porušujúci Ústavu SR. Naopak výklad žalobcu je
extenzívnym výkladom, smerujúcim účelovo a bez právneho základu k odôvodneniu včasnosti podanej

žaloby“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci
zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
opierajúc sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. Podľa názoru dovolacieho súdu neobstojí námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, pretože z rozhodnutia prvoinštančného súdu a z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré tvoria
jednotu, vyplýva, že súdy citovali príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili
svoje právne závery a tiež vysvetlili dôvody, so zreteľom, na ktoré považovali za nedôvodné námietky
žalobcu. Súdy zhodne uviedli, že aplikácia zákona č. 62/2020 Z. z. vzhľadom na jeho právnu úpravu nie
je možná na určenie dátumu, ktorým nastali účinky doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie.
Súčasne uviedli, že § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. sa vzťahoval na lehotu na podanie prihlášok do

reštrukturalizácie, pričom uviedli lehoty a dátumy, na základe ktorých dospeli k záveru, že žaloba žalobcu
bola podaná po prekluzívnej lehote. S poukazom na uvedené možno mať za to, že v tejto časti nebol
naplnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.

33. Žalobca mal ďalej za to, že prvoinštančný súd a odvolací súd porušili jeho právo na spravodlivý

proces tým, že: „sa nezaoberali meritom veci a nevykonali navrhované dôkazy s odkazom na potrebu
zachovania hospodárnosti konania a údajné nedodržanie lehoty na určenie popretej pohľadávky“.

34. Súd prvej inštancie v súvislosti s neprejednaním veci v merite a nevykonaním navrhnutých dôkazov
konštatoval, že: „nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehote,

nebolo možné žalobe vyhovieť a bolo potrebné ju zamietnuť bez vecného prejednania. Súd z dôvodu
zachovania zásady hospodárnosti konania nevykonal navrhované dôkazy zamerané na meritórne
prejednanie sporu“. Odvolací súd takisto považoval za nesprávnu argumentáciu žalobcu, že súd prvej
inštancie mal aj napriek tomu, že dospel záveru o oneskorenom podaní žaloby vec meritórne prejednať
a vykonať navrhované dôkazy. Odvolací súd vyhodnotil za správny procesný postup prvoinštančného

súdu, keď: „neriešil vecnosť a správnosť argumentácie žalobcu vo veci samej a nehodnotil predložené
dôkazy, vzhľadom k tomu, že na výsledku sporu by meritórne prejednanie veci, ani skúmanie iných lehôt
než na podanie žaloby v tomto spore nič nezmenilo. Naviac by došlo k nehospodárnemu navýšeniu trov
konania a k neefektívnemu predĺženiu trvania sporu“.

35. Podľa názoru dovolacieho súdu vyššie uvedeným procesným postupom konajúcich súdov, keď
nevykonali dokazovanie a meritórne neprejednali vec za situácie, že dospeli k záveru o oneskorenom
uplatnení nároku na súde, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Nevykonanie
dokazovania, ktoré nemá preukazovať skutočnosti relevantné pre rozhodnutie veci, nie je možné
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces (a contrario nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019). Podľa mienky dovolacieho súdu nevykonanie
dokazovania na preukázanie skutkového stavu za situácie, keď bola zamietnutá z dôvodu podania na
súde po uplynutí prekluzívnej lehoty, je v súlade so zásadou hospodárnosti podľa čl. 17 CSP.

36. S poukazom na body 30. až 35. nedošlo podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej veci

procesným postupom súdov oboch inštancií k tomu, že by súdy znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva, dôsledkom čoho by bolo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 420 písm. f) CSP.

37. Dovolací súd záverom zdôrazňuje, že skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutiami

(výrokmi) súdov oboch inštancií a názormi v nich vyjadrenými, neznamená, že sa jedná o nedostatočne
odôvodnené, resp. arbitrárne rozhodnutia súdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Rovnako právo na súdnu ochranu nemožno
stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd uvádza, že vo vzťahu k uplatnenému
dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ neuviedol taký nesprávny procesný postup

súdu, ktorý mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces, teda v posudzovanom prípade nedošlo k vade zmätočnosti v zmysle citovaného
ustanovenia.K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 421 CSP

38. Dovolateľ ďalej založil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je

dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Z § 432 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že
dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

39. Z dovolanie vyplýva, že dovolateľ právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená, dovolateľ explicitne neformuloval. Keďže právna otázka podľa § 421 CSP a
dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP sú spojené nádoby, najvyšší súd z
textu dovolania ako celku bez toho, aby dotváral vec na úkor procesnej protistrany, vyabstrahoval právnu

otázku, ktorá bola rozhodná pre vyriešenie veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 336/2019, sp. zn. III. ÚS 580/2021).

40. Dovolateľ v dovolaní namietal právne posúdenie, v zmysle ktorého právna fikcia doručenia
písomnosti podľa § 199 ods. 9 teda nastáva uplynutím času, od kedy došlo k vykonaniu distribúcie

Obchodného vestníka v elektronickej alebo písomnej podobe do konca dňa, kedy sa Obchodný vestník
distribuoval. Takto definovaný časový úsek spĺňa definičné znaky zákonom stanovenej lehoty, pričom
v kontexte § 121 ZKR sa s touto lehotou spája hrozba zániku práva (resp. lehota na vykonanie
úkonu podania prihlášky pohľadávky). Dovolateľa ďalej uviedol, že pri uplatnení práva na prihlásenie
pohľadávky do reštrukturalizácie (podanie prihlášky pohľadávky správcovi) teda platí, že právo na

podanie prihlášky zanikne v prípade jeho neuplatnenia v lehote tvorenej:
a) Časovým úsekom od faktického uverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom
vestníku do nasledujúceho dňa a
b) Časovým úsekom 30 dní nasledujúcich po nasledujúcom dni podľa písm. a).

41. Dovolateľ prezentoval záver, že lehota podľa § 199 ods. 9 ZKR, ako aj lehota podľa 121
ZKR, sú lehotami ustanovenými právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, keďže sa s nimi spája právo na podanie prihlášky pohľadávky do
reštrukturalizácie. Ani jedna z týchto lehôt nemohla vo vzťahu k právu na podanie prihlášky do
reštrukturalizácie plynúť do 28.02.2021. Žalobca zdôraznil, že netvrdí, že do 28.02.2021 nemohlo dôjsť

k povoleniu reštrukturalizácie, keďže nemohlo nastať doručenie uznesenia podľa § 199 ods. 9 ZKR. Má
za to, že reštrukturalizácia mohla byť v danom čase povolená a povolená aj bola, avšak nemohla začať
plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok podľa § 121 ZKR, s ktorou sa neoddeliteľne spája lehota
podľa § 199 ods. 9 ZKR. Samotné ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. vyslovene uvádza, že platí
pre lehoty na uplatňovanie práv a bránenie práv na súde, ktorých uplynutím by došlo k premlčaniu alebo

zániku práva. Toto podľa názoru dovolateľa treba vykladať tak, že dochádza k predĺženiu iba vo vzťahu
k právu na uplatnenie práva alebo bránenie práva, nakoľko toto bolo účelom zákona č. 62/2020 Z. z.
V tomto smere podľa názoru dovolateľa ide iba o interpretačný nedostatok § 8 a 9 zákona č. 62/2020
Z. z., ktoré neodrážalo skutočnosť, že určité lehoty v právnom poriadku sú nie len viazané s možným
zánikom práv, ale aj inými účinkami.

42. Z takéhoto vymedzenia dovolacieho dôvodu najvyšší súd vyvodil relevantnú právnu otázku: vzťahuje
sa ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. na zverejnenie a doručenie uznesenia o povolení
reštrukturalizácie podľa § 199 ods. 9 ZKR?

43. Ustanovenie § 199 ZKR upravuje doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných
písomností. Podľa tohto ustanovenia sa za deň doručenia uznesenia alebo inej písomnosti súdu
považuje nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Od nasledujúceho dňa po tomto dni
(od doručenia) plynie, napr. lehota na podanie odvolania alebo prihlášky, prípadne nastanú účinky, ktoré
spája zákon o konkurze a reštrukturalizácii s doručením rozhodnutia alebo inej písomnosti súdu. Na

začiatok plynutia lehôt nemá vplyv tá skutočnosť, že dňom doručenia nie je pracovný deň, čo prichádza
do úvahy vtedy, keď dňom zverejnenia v Obchodnom vestníku je, napr. piatok a k doručeniu tým pádom
dochádza v sobotu. K takejto situácii dôjde aj vtedy, keď po zverejnení rozhodnutia alebo inej písomnosti
súdu nasledujú dni pracovného pokoja.44. Zákon č. 7/2005 Z. z. v ustanovení § 199 ods. 9 explicitne žiadnu lehotu nestanovuje. V citovanom
ustanovení odlišuje moment zverejnenia a doručenia, keď ustanovuje, že za deň doručenia rozhodnutia

alebo inej písomnosti súdu sa považuje nasledujúci deň po zverejnení rozhodnutia alebo inej písomnosti
súdu v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9). Časová postupnosť je taká, že rozhodnutie súdu sa
najskôr zverejní a nasledujúci deň nastanú účinky doručenia. Ustanovenie § 199 ods. 9 ZKR však
zároveň konštatuje, že písomnosti, ktoré sa zverejňujú v Obchodnom vestníku (zákon nerozlišuje, či
ide o rozhodnutia alebo len iné písomnosti súdu, alebo aj o písomnosti iného procesného subjektu), sa

považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Uvedeným chcel zrejme zákonodarca povedať, že právne účinky zverejnenia nastanú nasledujúci deň
po jeho zverejnení. Určenie momentu zverejnenia má závažné právne dôsledky, pretože pri povolení
reštrukturalizácie od zverejnenia príslušného rozhodnutia súdu začína plynúť lehota na prihlasovanie
pohľadávok a od skončenia tejto lehoty začína plynúť lehota na ich popieranie a od skončenia tejto lehoty
zase lehota na podanie žaloby o určenie pohľadávky atď.

45. Ustanovenie § 121 ZKR určuje lehotu, v rámci ktorej musí byť podaná prihláška u správcu,
inak sa na ňu nebude prihliadať, a to lehotu 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Ustanovenie §
118 ods. 1 ZKR zakotvuje, že reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o
povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Ustanovenie § 199 ods. 9 ZKR stanovuje, že za

deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Súčasne stanovuje, že
písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto
zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

46. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 199 ods. 9 ZKR vyplýva časový úsek, na konci ktorého
nastáva fikcia doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie, teda plynutie času, od kedy došlo k
vykonaniu distribúcie Obchodného vestníka v elektronickej alebo písomnej podobe do konca dňa, kedy
sa Obchodný vestník distribuoval a tento časový úsek považuje v kontexte § 121 ZKR za lehotu, s ktorou
sa spája hrozba zániku práva.

47. Ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. upravuje, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
Časový úsek, ktorý má na mysli žalobca, teda úsek od kedy došlo k vykonaniu distribúcie Obchodného

vestníka do konca dňa, kedy sa Obchodný vestník distribuoval, nespĺňa definičné znaky ustanovenia § 8
citovaného zákona. Nejedná sa o lehotu, ktorú by právny predpis ustanovil na uplatnenie práva na súde
alebo bránenie práva. Takouto lehotou je lehota zakotvená v § 121 ZKR, v zmysle ktorého prihláška
sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie.

48. Optikou žalobcu by sa obdobne muselo považovať za správne, ak by sa zákon č. 62/2020 Z.
z. aplikoval aj na doručovanie súdneho rozhodnutia podľa Civilného sporového poriadku. Aplikujúc
argumentáciu žalobcu by sa na časový úsek medzi odoslaním rozhodnutia zo súdu a doručením strane
sporu mal aplikovať § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. Takýto názor nemožno považovať za správny, ak sa aj

doručovanievykonávavurčitomčasovomrozpätí,nejdevžiadnomprípadeolehotustanovenúprávnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, uplynutím
ktorej by došlo k premlčaniu alebo zániku práva. Takouto lehotou by v tomto prípade bola lehota určená
na podanie opravného prostriedku, ktorej začiatok je určený na moment doručenia.

49. Súdy prvej a druhej inštancie správne konštatovali, že: „doručovanie uznesenia o povolení
reštrukturalizácie jeho zverejnením v Obchodnom vestníku nebolo zákonom č. 62/2020 Z. z. dotknuté.
V zmysle § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. neplynuli lehoty do 28.02.2021, resp. lehoty, ktoré do 31.12.2020
uplynuli, neskončili skôr než 30 dní nadobudnutia účinnosti tohto zákona v prípadoch, ak išlo o lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na

súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. Súd prvej inštancie uviedol, že za
lehotu, na ktorú sa citované zákonné ustanovenie vzťahuje, je možné považovať lehotu na prihlasovanie
pohľadávok.Vdanomprípadesatakaplikáciacitovanéhozákonnéhoustanovenia§8zákonač.62/2020
Z. z. vzťahovala na lehotu na podanie prihlášok do reštrukturalizácie“.50. Na základe uvedeného možno na nastolenú právnu otázku vzťahuje sa ustanovenie § 8 zákona č.
62/2020 Z. z. na zverejnenie a doručenie uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 199 ods. 9

ZKR odpovedať tak, že ustanovenie § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa na zverejnenie a doručenie uznesenia
o povolení reštrukturalizácie podľa § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
nevzťahuje, pretože § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. neupravuje lehotu ustanovenú právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, uplynutím

ktorej by došlo k premlčaniu alebo zániku práva.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že žalobca nedôvodne vytýkal
odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie a jeho dovolanie smeruje proti vecne správnemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 448 CSP ako nedôvodné
zamietol.

52. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3, druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.