Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010071
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6424010071.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Ivany Datlovej, na neverejnom zasadnutí dňa 26. marca
2024 vo veci uloženia ochranného liečenia A. B., o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 1Nt/4/2024 zo dňa 29.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1Nt/4/2024 zo dňa 29.02.2024 samosudca podľa
§ 73 ods. 1 Trestného zákona uložil A. B. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Dňa 12.03.2024 bola okresnému súdu doručená sťažnosť proti uzneseniu od A. B.. V sťažnosti žiadal,
aby bola vypracovaná objektívna lekárska správa ohľadne jeho psychického stavu, nakoľko sa necíti byť

tak psychicky narušený, aby bol jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Má veľké výhrady
k prístupu a práci ustanoveného obhajcu, ktorý mu neposkytuje žiadnu právnu pomoc, je odkázaný sám
na seba a na pomoc okolia. Trvá na tom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu
a sám rozhodol tak, že vráti vec Okresnému súdu Žiar nad Hronom na nové prejednanie a rozhodnutie,
aby bol objektívne posúdený jeho duševný stav.

Proti uzneseniu podal sťažnosť aj obhajca A. B., podaním doručeným krajskému súdu dňa
25.03.2024. Argumentoval tým, že súd sa dostatočne nevysporiadal so zisteným skutkovým stavom,
so zabezpečenými dôkazmi a nevzal v potrebnom rozsahu do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti.
Podľajehonázorunebolisplnenépodmienkynauloženieliečeniaústavnouformou,súdsanedostatočne
vysporiadal s otázkou, či je vôbec na mieste ukladať ochranné liečenie, či vzhľadom na jeho dobrovoľnú
hospitalizáciu už nebol naplnený jeho účel, prípadne či by nebolo v tomto prípade vhodnejšie liečenie

ambulantnou formou. Poukázal na to, že znalecké posudky boli vypracované ešte pred zastavením
trestného stíhania voči jeho osobe a nie v čase rozhodovania o uložení ochranného liečenia. Mal za to,
že nebol dôvod na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, nakoľko sa pomerne
už dlho dobrovoľne podrobuje ústavnej liečbe a nie je zrejmé či už vzhľadom na toto obdobie nedošlo
k naplneniu účelu liečby, prípadne či by účel nesplnilo aj ambulantné liečenie za súčasného dodržiavania
predpísanej liečby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby orgán rozhodujúci o sťažnosti

zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1Nt/4/2024 zo dňa 29.02.2024
a vec mu vrátil aby ju znova prejednal a rozhodol, prípadne aby vo veci sám rozhodol tak, že návrh na
uloženie ochranného liečenia zamietne, prípadne rozhodne o uložení ochranného liečenia ambulantnou
formou.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce týmto výrokom.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený, zistil, že sťažnosť podal A. B. ako oprávnená osoba v
zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému A. B. podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť A. B. nie je dôvodná.

Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ Žiar nad Hronom, sp.
zn. ČVS:ORP-89/1-VYS-ZH-2023 zo dňa 24.02.2023 bolo vo veci začaté trestné stíhanie a súčasne

vznesené obvinenie A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm.
a), písm. b), písm. e), odsek 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a),
písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

na tom skutkovom základe, že od nezisteného času 2015 do dňa 22.02.2023 v C. na ulici D. E.
4/7 opakovane fyzicky a slovne napádal družku F. G., vulgárne jej nadával, počas hádok na ňu pľul,

zakazoval jej komunikovať s inými ľuďmi, zobral jej mobilný telefón a kontroloval ju čo robí, napriek tomu,
žesastaralaoapartmány,ktorébolivdome,kdežili,nemalapracovnúzmluvuaaniodnehonedostávala
peniaze ako zamestnanec, t. j. nemala vlastný príjem, všetky peniaze, aj za apartmán chodili na jeho
účet, chcel, aby sa starala len o neho, počas fyzických útokov jej dával zauchá, vykrúcal jej ruky dozadu
čo sa dialo najmä po tom, ako ho poškodená konfrontovala s nejakou situáciou, potajomky komunikovala

so synom obvineného - H., pretože chcela aby bol pokoj a aby nevyvolával hádky, niekoľkokrát ju
vymkol alebo ju nechcel pustiť z domu, dňa 04.01.2022 počas hádky po tom, ako F. G. nevedela nájsť
svoj mobilný telefón a obvinený jej hovoril, že si ho zobrala a niekde schovala, bola už tak psychicky
vyčerpaná, že sa rozplakala a povedala že končí, na čo obvinený vytiahol bližšie nezistenú strelnú zbraň
(pištoľ) ktorú položil na stôl a povedal jej, aby si ju zobrala do ruky a aby sa zastrelila, ale že on odíde

z domu, aby to nebolo na neho a aby po ňom neostali stopy, povedala mu, že ona nechce zomrieť,
obvinený na to vytiahol zásobník, poškodená sa zľakla avšak vedela, že sa musí ukľudniť, aby túto
situáciu prežila a následne upokojila aj obvineného, ktorý sa dožadoval aby ho odprosila a potom jej
vrátil telefón, raz keď prišiel jeho syn H. z Nemecka domov, našiel ju s opuchnutou tvárou, pričom na jeho
dotaz či jej to spravil jeho otec, teda obvinený, iba prikývla, ďalej sa 09.05.2022 stalo, že keď sa pohádali,

tak do nej strčil a ona spadla, pričom sa zobudila v noci na zemi a išla jej krv z nosa, nevedela sa postaviť,
pri nádychu ju boleli rebrá, pričom keď sa spýtala obvineného, že prečo ju bolia rebrá tak jej povedal,
že večer spadla a nedýchala, dal jej prvú pomoc a odtiahol ju do spálne, nezavolal jej sanitku a keď išla
napokon k lekárovi, na RTG zistili, že má narazené rebrá a zlomený nos, v období od novembra 2021
do novembra 2022 sa agresivita obvineného voči poškodenej vyhrotila do takej miery, že ju minimálne

dva - trikrát do mesiaca ju zbil tak, že mala monokle, modriny a niekedy ju aj kopol, stalo sa aj také, že
sa na ňu zahnal nožom, čím obvinený svojim konaním voči F. G., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C., D. E.
X/X vyvolával u nej strach, nervozitu a neistotu, po čom F. G. zostala smutná a psychicky vyčerpaná.

Ďalej uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ Žiar nad Hronom, sp. zn. ČVS:ORP-89/1-VYS-ZH-2023 zo

dňa 01.03.2023 bolo vo veci začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie A. B. pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 4 písm. c)
Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek
2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v cit. uznesení.

V priebehu trestného konania boli na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Žiar
nadHronomsp.zn.5Tp/29/2023zodňa30.03.2023dokonaniapribratéznalkynezodvetviapsychológie
a psychiatrie za účelom vypracovania znaleckých posudkov vo veci duševného stavu A. B..

Na podklade vypracovaných znaleckých posudkov znalkýň MUDr. Zuzany Kašparovej č. 075/2022

a Mgr. Vladimíry Čekelovej č. 070/2023 zo dňa 13.12.2022 bolo uznesením prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2 Pv 60/23/6613-75 zo dňa 19.12.2023, právoplatným dňa
09.01.2024, podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku vyššie uvedené trestné stíhanie zastavené,
pretože bolo zistené, že obvinený A. B. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Podaním
doručeným okresnému súdu dňa 02.02.2024 prokurátorka okresnej prokuratúry navrhla, aby súd A. B.

uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré dopĺňajú systém trestnoprávnych
sankcií a zabezpečujú nielen ochranu spoločnosti pred duševne chorými alebo návykovo závislými
osobami, ale umožňujú páchateľom trestných činov liečiť sa poskytnutím odbornej lekárskej
starostlivosti. Trvanie ochranného liečenia závisí od splnenia jeho účelu a vykonáva sa ambulantnou

alebo ústavnou formou. Súd uloží ochranné liečenie v prípade, ak, okrem iného, páchateľ činu inak
trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a zároveň je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a ak možno
vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže
súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, ale iba vtom prípade, ak pobyt takejto osoby na slobode nie je
nebezpečný.

Pri zisťovaní, či je pobyt páchateľa činu inak trestného na slobode nebezpečný, musí súd zhodnotiť
všetky dôkazy prichádzajúce do úvahy, a to najmä znalecký dôkaz vykonaný vyšetrením duševného
stavu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že všetky skutočnosti zistené v doterajšom
konaní nasvedčujú tomu, že A. B. bolo potrebné uložiť ochranné psychiatrické ústavné liečenie. Pokiaľ
ide o výsledky znaleckých dokazovaní, je potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že u menovaného
je prítomnosť endogénnej duševnej poruchy v užšom zmysle slova – schizofrénnej psychózy, ktorá
prakticky ovplyvňuje jeho konanie, a ktorá viedla v čase posudzovanej trestnej činnosti k vymiznutiu

jeho ovládacích aj rozpoznávacích schopností. U obvineného pretrváva autisticko dereistické myslenie,
má poruchy konania, emotivity, chýba mu náhľad na zistenú duševnú poruchu. A. B. vzhľadom na
svoj duševný stav nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a nemohol ani toto svoje konanie
ovládať. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska považuje znalkyňa za nebezpečný pre
spoločnosť, v súvislosti s čím znalkyňa navrhla absolvovanie ústavnej ochrannej psychiatrickej liečby.

Krajský súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov znaleckých posudkov, preto v tomto
smere sťažnostné námietky menovaného považoval za nedôvodné a v tomto smere ani nevzhliadol
relevantný dôvod na doplnenia dokazovania.

Neobstojí ani argumentácia A. B. spočívajúcej v tom, že sa nechal dobrovoľne hospitalizovať

v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici. Krajský súd má zo spisového materiálu
jednoznačne preukázané, že to nebolo tak, ako tvrdí A. B., ale po zastavení trestného stíhania bol
prepustený z väzby a zároveň bol preeskortovaný do Psychiatrickej nemocnici v Kremnici príslušníkmi
OO PZ v Žiari nad Hronom.

Krajský súd prisvedčil názoru okresného súdu na potrebu uloženia ochranného liečenia stanovenou
formou a sám dospel k záveru, že A. B. bolo nevyhnutné uložiť príslušné ochranné liečenie ústavnou
formou, pretože práve spôsob jeho výkonu v ústavnom zariadení je nevyhnutný na dosiahnutie
samotného účelu ochranného liečenia, a síce terapeutického účinku špecializovaného liečenia na jeho
osobu, a zároveň za účelom ochrany spoločnosti. Podkladom rozhodnutia súdu v tomto rozsahu bol

predovšetkým znalecký posudok súdneho znalca a závery z neho vyplývajúce, kedy aj znalec, ktorý
ako osoba na to povolaná, vie najlepšie zhodnotiť zdravotný stav skúmanej osoby a na to nadväzujúcu
potrebu ochranného liečenia, považoval za nevyhnutné, aby A. B. vykonal ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou. V tejto súvislosti sťažnostný súd pripomína, že súd pri ukladaní ochranného
liečenia neurčuje dobu jeho trvania, dĺžka trvania ochranného liečenia tak nie je časovo obmedzená.

Ochranné liečenie trvá tak dlho, dokiaľ to vyžaduje jeho účel daný zlepšením zdravotného stavu, teda
pokiaľ je ochranné liečenie potrebné na dosiahnutie jeho účelu (§ 74 ods. 2 Tr. por.). V prípade, ak
sa v priebehu liečby zistí, že si stav liečenej osoby, ktorej bolo nariadené ústavné liečenie už nebude
vyžadovať takúto formu liečby, pretože nebezpečenstvo, ktoré od liečenej osoby hrozí, je odstránené
alebo aspoň zásadne obmedzené môže príslušný súd ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade
boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 Trestného zákona na
uloženie ochranného psychiatrického ústavného liečenia. Nemožno totiž opomenúť, že sťažovateľ samal dopustiť vyššie uvedenej trestnej činnosti, a len z dôvodu jeho nepríčetnosti v dôsledku duševnej
choroby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo, ale došlo k jeho zastaveniu.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť A. B. v súlade
s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.