Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622201258
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3622201258.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpeného: JUDr. Radoslava Vojtášová, advokátka, so
sídlom
Wolkrova 41, Bratislava, IČO: 42 266 998, proti žalovaným: 1/ E. F. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, B. H. a 2/ E. J. G.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomH.I.XX,B.H.,obajaprávnezastúpení:AdvokátskakanceláriaValach,Kišac,s.
r. o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. PE-6C/17/2022-115
zo dňa 9. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku
registra „C“ parcelné číslo XXX/XX - orná pôda o výmere
1728 m2, zapísanému Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie A. B., obec A. B., okres G.. Výrokom II. prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu novovytvorenú nehnuteľnosť - pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/XX o výmere 864 m2 -
orná pôda, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom číslo 87/2022 vyhotoveným Geo-group s.r.o. Nitra
dňa 21.06.2022, autorizačne overeným dňa 21.06.2022 E. A. K. a úradne overeným Okresným úradom
Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom G1-338/2022. Výrokom III. prikázal do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných
v 1. a v 2. rade novovytvorenú nehnuteľnosť - pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/XX

o výmere 864 m2 - orná pôda, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom číslo 87/2022 vyhotoveným
Geo-group s.r.o. Nitra dňa 21.06.2022, autorizačne overeným dňa 21.06.2022 E. A. K. a úradne
overeným Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom
G1-338/2022. Výrokom IV. rozhodol, že Geometrický plán číslo 87/2022 vyhotovený Geo-group s.r.o.
Nitra dňa 21.06.2022, autorizačne overený dňa 21.06.2022 E. A. K. a úradne overený Okresným úradom
Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom G1-338/2022 sa stáva neoddeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku. Výrokom V. žalovaným v 1. a v 2. rade priznal proti žalobcovi spoločne
a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnosti - pozemku registra „C“ parc.
č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1728 m2 zapísanému Okresným úradom Partizánske, katastrálnym

odborom na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., obec A. B., K. G.. (ďalej len „Pozemok“). Ako spôsob
vyporiadania navrhol prikázanie do svojho výlučného vlastníctva novovytvorený pozemok parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 1350 m2, ktorý vznikne odčlenením od Pozemku geometrickým plánom č.
103/2022, ktorý vypracoval geo.flex s.r.o. dňa 09.08.2022, autorizačne overil dňa 09.08.2022
E. L. M. a úradne overil Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor dňa 19.08.2022 č. G1 334/2022.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) žalovaných navrhol prikázať uvedeným
geometrickým plánom vytvorený pozemok
parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 378 m2. Na vyrovnanie podielov navrhol zaplatiť žalovaným sumu
972 Eur. Navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, že bude mať nárok na ich plnú náhradu.

1.3. Žalovaní navrhli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku reálnym rozdelením na
dva samostatné pozemky vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným dňa 21.06.2022, označeným
ako parc. registra „C“ č. XXX/XX vo výmere 864 m2 a parc. registra „C“ č. XXX/XX v rovnakej výmere.
Uplatnili si aj nárok na náhradu trov voči žalobcovi.
1.4. Súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadil na deň 09.08.2023 predbežné prejednanie sporu
v zmysle § 168 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä aby umožnil stranám dospieť k zmiernemu riešeniu sporu. Predvolal
naň strany a ich zástupcov. Žalovaná 2/ sa na predbežné prejedanie sporu neustanovila. Keďže boli
splnené podmienky § 168 ods. 2, § 180 CSP (bola riadne predvolaná, nežiadala z dôležitých dôvodov
o odročenie), súd prvej inštancie vec predbežne prejednal v jej neprítomnosti.

1.5. Súd prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a ako vec predbežne právne
posúdil. Uviedol, že z navrhnutých dôkazov nevykoná dôkaz označený žalobcom ako „detail Lesné
a pasienkové spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo A. B.“, pretože súdu prvej inštancie predložený
nebol, avšak jeho doplnenie nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci - dôkaz totiž

nepreukazoval žiadnu spornú skutočnosť
a jeho obstaranie a vykonanie by bolo nadbytočné.

1.6. Po pokuse o zmier prvoinštančný súd konštatoval, že k zmiernemu vyriešeniu sporu medzi stranami
nedošlo. Keďže podstata sporu spočíva v právnom posúdení skutkového stavu medzi stranami, ktorý v

podstatných otázkach sporný nebol a ako dôkazy boli navrhnuté len listinné dôkazy, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v súlade s § 171 ods. 2 CSP je možné vec prejednať a rozhodnúť o nej aj na
predbežnom prejednaní sporu.

1.7. Vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP nasledovnými listinnými dôkazmi, list vlastníctva č.

XXXX pre katastrálne územie A. B. na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“ 10, osvedčenie o dedičstve na č.l.
27, výpis zo štatistického registra organizácií na č.l. 23, zoznam členov urbáru na č.l. 24, list vlastníctva č.
XXXXnač.l.11,žiadosťstránnaOkresnýúradPartizánskezodňa25.10.2020nač.l.31,mapapozemku
parc. č. XXX/XX na č.l. 7, podnájomná zmluva zo dňa 23.06.2022 na č.l. 32, uznesenie Okresného
súdu Partizánske zo dňa 22.03.2022 sp. zn. 5C/15/2021-113 na č.l. 29, potvrdenie obce A. B. zo dňa

13.07.2022 a zo dňa 27.07.2022 na č.l. 22 a 26, Geometrický plán č. 103/2022 na č.l. 8,
e-mailová komunikácia strán vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na č.l. 25,
Geometrický plán č. 87/2022 na č.l. 57, potvrdenie obce na č.l. 63, čiastočný výpis
z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 61, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 59, čiastočný výpis
z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 60, výpis zo štatistického registra organizácií na č.l. 62, list vlastníctva

č. XXXX na č.l. 75, list vlastníctva č. XXXX na č.l. 76, fotografia inzerátu na predaj budovy na č.l. 77,
náčrt rozdelenia pozemkov žalovanými na č.l. 78, návrh zmeny územného plánu obce + uznesenie č.
146/2022 na č.l. 79, 80.

1.8. Nevykonal dokazovanie žalobcom navrhnutým dôkazom - obhliadkou na mieste samom, ktorý bol

navrhnutý z dôvodu, aby sa súd prvej inštancie mohol oboznámiť
s miestnymi pomermi. Zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu odôvodnil súd prvej inštancie tým, že
žalobca tento dôkaz navrhol až na predbežnom prejednaní sporu, hoci mu nič nebránilo navrhnúť taký
dôkaz už v žalobe alebo v replike. Už totiž z vyjadrenia žalovaných vedel, akým spôsobom navrhujú
rozdeliť spoločný pozemok, pričom argument

o nerovnakej hodnote novovzniknutých pozemkov v prípade rozdelenia na polovicu v replike nepoužil.
Ak by súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel, musel by vo veci nariadiť pojednávanie. Skutkové
tvrdenie žalobcu o nerovnakej hodnote novovzniknutých pozemkovv prípade rozdelenia pozemku podľa geometrického plánu predloženého žalovanými bolo prednesené
prvýkrát až na predbežnom prejednaní sporu. Prvoinštančný súd v súlade s § 153 ods. 1 až ods. 3 CSP
uzavrel, že prostriedky procesného útoku a obrany žalobcu spočívajúce

v tvrdení, že jeho novovytvorený pozemok by mal nižšiu hodnotu ako novovytvorený pozemok
žalovaných a návrh na vykonanie dokazovania obhliadkou boli uplatnené neskoro
s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ich použitie v spore by si vyžiadalo nariadenie
pojednávania a vykonanie ďalších úkonov (obhliadka). Žalobcovi nič nebránilo tieto prostriedky použiť
už v replike k vyjadreniu žalovaných. Preto na tieto prostriedky neprihliadal. Pri použití sudcovskej

koncentrácie konania vo vzťahu k týmto návrhom žalobcu súd prvej inštancie prihliadal aj na to,
že sám žalobca v žalobe navrhol, že nadobudne do vlastníctva novovytvorený pozemok v „hornej“
časti spoločného pozemku z dôvodu kontinuity spôsobu užívania pozemku, o svahovitosti ním
nadobudnutého novovytvoreného pozemku však nič neuviedol. Takisto prvoinštančný súd prihliadal
na to, že žalobcom tvrdené zastavanie pozemku oplotením, ktoré vystaval žalovaný, nebolo sporným
tvrdením, na jeho preukázanie nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie (obhliadkou).

1.9. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nasledujúce právne predpisy:
§ 136 ods. 1, ods. 2 § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1,
4 Ústavy Slovenskej republiky.
1.10. Zo zisteného skutkového stavu uzavrel, že sú splnené všetky formálne aj materiálne predpoklady

pre zrušenie podielového spoluvlastníctva strán k predmetnej nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe strany sú podielovými spoluvlastníkmi
k pozemku, každá strana v podiele 1/2. Žiadna zo strán nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.
K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Žalobca ako jeden zo
spoluvlastníkov podal proti žalovaným ako zvyšným spoluvlastníkom žalobu o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. Tým boli splnené podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.11. Konštatoval, že medzi stranami nebol sporný ani spôsob vyporiadania spoločnej nehnuteľnosti.

Obe strany navrhli jej rozdelenie. Z predložených geometrických plánov vyplývalo, že rozdelenie možné
je. Zároveň rozdelenie nie je zákonom zakázané, pretože pozemok sa nachádza podľa vyjadrenia obce
A. B. v jej intraviláne. Jeho drobenie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom teda zakázané nie je.

1.12.Súdprvejinštancienásledneposúdil návrhyžalobcuažalovanýchnarozdelenienehnuteľnostikeď
dospel k záveru, že návrh žalovaných v plnej miere zodpovedá súčasným spoluvlastníckym podielom
strán, spôsob vyporiadania pozemku rozdelením podľa návrhu žalovaných je možný a vzhľadom k
okolnostiamvhodnejšíakospôsobnavrhnutýžalobcom.Zároveňsúd prvejinštancienevidelakovhodnú
inú možnosť rozdelenia spoločného pozemku tak, aby nové pozemky boli účelne využiteľné oboma

stranami.

1.13.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1,2CSP.Pretoževplnomrozsahu
vyhovel návrhu žalovaných na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, uzavrel, že žalovaní
boli v konaní plne úspešní a preto im patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2.2. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a nezákonný, nakoľko súd prvej
inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz žalobcom a to ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom
na zistenie rozhodujúcich skutočností ohľadom polohy, umiestnenia, tvaru a hodnoty novovzniknutých
nehnuteľností a ich účelného využitia.

2.3. V odvolaní v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie pri predbežnom prejednaní sporu vyslovil
svoje predbežné právne posúdenie veci, v zmysle ktorého by rozdelenie spoločného pozemku v
zmysle návrhu žalobcu bolo v hrubom nepomere k súčasným spoluvlastníckym podielom strán a tedapre žalovaných nespravodlivé, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné rozdelenie pozemku striktne podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov. Keďže súd prvej inštancie nepovažoval prostriedky procesného
útoku uplatnené žalobcom za dostatočné, žalobca navrhol vykonať dôkaz obhliadky na mieste samom,

pretoželentakýmtospôsobomsaprvoinštančnýsúddokážeoboznámiťsmiestnymipomermi,faktickými
a kvalitatívnymi parametrami pozemku (poloha, tvar, umiestnenie) a jeho účelným využitím a následne
vyhodnotiť či žalobcom navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku je v hrubom nepomere
s veľkosťou spoluvlastníckych podielov strán a teda pre žalovaných nespravodlivý. Tým, že nevykonal
navrhnutý dôkaz, neúplne zistil skutkový stav a takto zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.

Už v podanej žalobe a replike žalobca tvrdil, že sporný pozemok resp. horná časť užívaná žalobcom je
bez inžinierskych sietí (v areáli JRD sa inžinierske siete nachádzajú), je to pasienok na výrobu sena,
prístupný cez spoločné nehnuteľnosti a má odlišné funkčné využitie ako „dolná" časť pozemku užívaná
žalovanými, nachádzajúca vo vnútri areálu bývalého JRD s inžinierskymi sieťami, prístupná z verejnej
asfaltovej cesty. Aj funkčné využitie toho ktorého novovytvoreného pozemku má vplyv na jeho hodnotu.
Pozemky vo vnútri výrobno-priemyselného areálu bývalého JRD sa využívajú na iný účel ako pozemky

(pasienky) mimo areálu, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie nepovažoval za
sporné, že časť spoločného pozemku užívaná žalobcom je využívaná na poľnohospodárske účely.
Žalobcasícevpísomnýchpodaniachvýslovneneuviedol,že„horná"časťpozemkujenižšejhodnotyako
„dolná" časť pozemku, uvedený skutkový záver však vyplýva z ďalších vyššie spomenutých skutkových
tvrdení žalobcu

o spornom pozemku. Žalobca v rámci svojho ústneho prednesu pri predbežnom prejednaní sporu
doplnil, že ak súd bude trvať na rozdelení pozemku striktne podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu,
uvedené rozdelenie bude preňho nespravodlivé keďže časť pozemku, ktorá by pripadla žalobcovi podľa
veľkostispoluvlastníckehopodielu,bymalanižšiuhodnotunakoľkojeajsvahovitá.Svahovitosťpozemku
ako aj ďalšie vyššie uvádzané okolnosti majú vplyv na hodnotu novovytvorených pozemkov. Argument

o svahovitosti „hornej" časti pozemku a jednoznačné tvrdenie o nerovnakej hodnote novovzniknutých
pozemkov podľa návrhu žalovaných žalobca síce uviedol až pri predbežnom prejednaní sporu, uvedené
skutkové tvrdenia však žalovaní nepopreli, preto sa považujú za nesporné
a súd prvej inštancie na ne mal pri rozhodnutí prihliadať. Je pravdou, že žalobca navrhoval nadobudnutie
novovytvoreného pozemku v hornej časti spoločného pozemku, avšak vo vyššej výmere, ako určil

prvoinštančný súd, čím by bola čiastočne kompenzovaná nižšia hodnota nadobudnutej svahovitej časti
novovytvoreného pasienku bez inžinierskych sietí a bez priameho prístupu z verejnej komunikácie.

2.4. Poukázal na to, že Krajský súd v Trnave sa explicitne vyjadril, že účinky sudcovskej koncentrácie
konania by podľa jeho názoru nemali nastať predtým, než sa strany sporu dozvedia, ako súd na

prejednávanú vec nazerá; jedine tak totiž môžu posúdiť, či sú nimi uplatnené prostriedky procesného
útoku, resp. obrany dostatočné a správne. (Uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 26.10.2018,
vydané pod sp. zn. 26Co/186/2017) Krajský súd
v Trnave konzistentne s rozriešením otázky závislosti sudcovskej koncentrácie konania na splnení
informačnej povinnosti súdu tvrdí, že jej nesplnenie je porušením práva na spravodlivý proces,

a teda legitímnym dôvodom pre úspešné odvolanie (Uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa
01.10.2019,vydané pod sp. zn. 24Co/161/2019).

2.5. Žalobca ďalej dôvodil, že až potom ako sa stranám nepodarilo zmierlivo urovnať spor a súd
pri predbežnom prejednaní sporu vyslovil svoj právny názor, žalobca navrhol ďalší dôkaz (obhliadka

nehnuteľnosti v spoluvlastníctve strán), ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konajúci
súd takýto dôkaz nevykonal s poukazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, ktorá bola
podľa nášho názoru uplatnená predčasne.
V danej veci sa uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, ktorého účelom je zmierlivé urovnanie
sporu a príprava prvého pojednávania. Žalobca predložil žalovaným návrh zmierlivého vysporiadania

zrušeného spoluvlastníctva, avšak žalovaní po vyslovení predbežného právneho názoru súdu v
prospech žalovaných pochopiteľne nemali záujem vec urovnať zmierlivo a trvali na rozhodnutí súdu vo
veci samej na predbežnom prejednaní sporu.

2.6. Žalobca namietal, že v tomto prípade súd prvej inštancie postupoval príliš tvrdo a formalisticky pri

aplikácii § 153 ods. 2 CSP, keď neakceptoval vykonanie úkonu (obhliadky spornej nehnuteľnosti) pred
prvým pojednávaním vo veci.Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Právne významná skutočnosťje v tomto prípade účelné využitie novovytvorených pozemkov, rozdielna hodnota novovytvorených
pozemkov (vzhľadom na ich polohu, tvar a umiestnenie) pri striktnom pridržiavaní sa spoluvlastníckych
podielov strán a hodnotenie „intenzity" záujmov žalobcu a žalovaných účelne využívať spornú

nehnuteľnosť, na ktoré žalobca poukazoval v priebehu celého súdneho konania.
O nevyhnutnosti vykonania navrhnutého dôkazu svedčí aj skutočnosť, že súd prvej inštancie hodnotil
sporný pozemok a jeho účelné využitie podľa fotomapy (bod 23. odôvodnenia), na základe ktorej
nedostatočne vyhodnotil stav, polohu a spôsob užívania sporného pozemku
a susediacich pozemkov, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom a tieto nesprávne

právne posúdil.

2.7. V ďalšom namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie o tom, že žalobca
pozemok užíval titulom uzavretej podnájomnej zmluvy a nie ako vlastník v bode 58. odôvodnenia,
ktorý nepovažoval za správny. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že
žalobca pozemok užíval titulom uzavretej podnájomnej zmluvy s Agro-Coop Klátová Nová ves, a.s., nie

ako vlastník (bod 58. odôvodnenia). Spoločnosť Agro-Coop Klátová Nová ves, a.s. pozemok prestala
užívať na prelome rokov 2010-2011, kedy pozemok nechal žalobca zamerať geodetom a začal ho sám
obhospodarovať (najprv ako syn vlastníka a následne po smrti svojho otca ako vlastník). Podnájomná
zmluva bola uzavretá až dňa 23.6.2022 z dôvodu zabezpečenia prístupu žalobcu k pozemku parc.č.
XXX/XX cez spoločnú nehnuteľnosť parc.č. XXX/X po schválení súdneho zmieru na Okresnom súde

Partizánske pod sp. zn. 5C/15/2021, predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie spoločných
pozemkov vo vnútri areálu bývalého JRD, cez ktoré žalobca pôvodne prechádzal k dotknutému
pozemku. Vzhľadom k tomu, že po vyporiadaní spoločných nehnuteľností
vo vnútri areálu žalobca viac nemohol k pozemku parc.č. XXX/XX prechádzať cez areál bývalého JRD
(prístupové pozemky pripadli do výlučného vlastníctva žalovaných),

s Agro-Coop Klátová Nová ves, a.s., ktorej boli okolité pozemky prenajaté, žalobca uzavrel podnájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo prioritne užívanie pozemku parc.č. XXX/X za účelom zabezpečenia
prístupu k pozemku parc.č. XXX/XX. Do podnájmu bola zahrnutá aj parc.č. XXX/XX a to z
dôvodu, že družstvo napriek uzavretej nájomnej zmluve predmetnú parcelu dlhodobo nevyužíva na
poľnohospodárske účely a preto ju prenechalo do podnájmu žalobcovi, ktorý parcelu fakticky užíval od

roku 2011. Dlhodobé užívanie pozemku
parc.č. XXX/XX bolo preukázané aj listinným dôkazom na čl. 31 (žiadosť strán na Okresný úrad
Partizánske zo dňa 25.10.2020), z ktorého súd prvej inštancie síce nezistil žiadne podstatné skutočnosti
pre toto súdneho konanie (bod 30. odôvodnenia), avšak žalobca týmto dôkazom preukazoval
skutočnosť, že žalovaní nikdy nepovažovali sporný pozemok parc.č. XXX/XX za spoločný pozemok

ale za pozemok žalobcu, ktorý žalobca užíval takmer 13 rokov (v žiadosti z 25.10.2020 je uvedené:
„Spevnené plochy užíva ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam A. B., už viac ako 10 rokov“) a
prechádzal k nemu cez spoločné pozemky vo vnútri areálu bývalého JRD.

2.8. Žalobca namietal, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní nemajú záujem

spoločný pozemok užívať na poľnohospodárske účely ale majú oň záujem výlučne
z prospechárskych dôvodov (s cieľom jeho ďalšieho predaja). Z vykonaného dokazovania nebolo
sporné, že pozemok v jeho takmer 2/3-novej výmere (za plotom bývalého JRD) užíval dlhodobo žalobca
na poľnohospodársku výrobu, ktorý pozemok nechal v roku 2011 zamerať geodetom a previesť v katastri
nehnuteľností z registra „E" do registra „C", pozemok zveľaďoval, čistil, kosil a podobne. Žalovaní o

časť pozemku za areálom bývalého JRD nikdy nejavili záujem, nepodieľali sa na úhrade nákladov pri
jeho údržbe, neinvestovali doň žiadne finančné prostriedky, ani ho nemajú záujem v budúcnosti užívať
na poľnohospodárske účely nakoľko žalovaný 1/ žiadnu poľnohospodársku výrobu nevykonáva ani v
súčasnosti. Žalovaní účinne nepopreli skutkové tvrdenie žalobcu, že spoluvlastnícky podiel na pozemku
nadobudli za súčasného porušenia predkupného práva spoluvlastníka pozemku - žalobcu a jeho otca.

Obecné zastupiteľstvo zamietlo návrh žalovaného 1/ na zmenu územného plánu obce, nakoľko obec
nesúhlasí so zmenou pôvodného funkčného využitia pozemkov vo vnútri výrobno-priemyselného areálu
bývalého JRD a trvá na zachovaní hraníc areálu bývalého JRD. Súd prvej inštancie na predmetné
skutočnosti neprihliadal. Predmetné pozemky (vymedzené hranicami areálu JRD) sa v uvedenom
rozsahu a výmere danej hranicami bývalého JRD užívajú od roku 1956. Na okresnom súde prebieha

ďalšie súdne konanie,
vo veci zriadenia vecného bremena práva cesty a o práve užívania pozemku,
sp. zn. 3C/178/2016, na ktoré poukazoval v podanej replike. Reálnym rozdelením pozemku
v zmysle žalobcovho návrhu by došlo k vyporiadaniu aspoň jedného z viacerých pozemkovv spoluvlastníctve viacerých osôb v záujme zachovania užívacích vzťahov od roku 1956.

2.9. Ako novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP žalobca predložil zápisnicu zo schôdze

obecného zastupiteľstva zo dňa 23.08.2023 vrátane príloh, kde v bode 4) (Uznesenie OcZ č. 37/2023)
obecného zastupiteľstvo neschválilo Zmeny a doplnky č. 1 Územného plánu obce a vzalo na vedomie
Stanovisko Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 24.04.2023, ktorý navrhol
obci upraviť návrh ZaD č. 1
v zmysle prijatého uznesenia č. 146/2022, čím sa zmení výmera poľnohospodárskej pôdy určenej na iné

využitie ako na poľnohospodársku výrobu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmena hraníc
bývalého areálu JRD a zmena funkčného využitia pozemkov vo vnútri bývalého areálu JRD by nebola
v súlade s platným územným plánom obce A. B. a ani s jeho prípadnými navrhovanými zmenami.

2.10. Súd prvej inštancie neprihliadal ani na tú podstatnú skutočnosť vyplývajúcu
z podnájomnej zmluvy zo dňa 23.06.2022, že aj po rozdelení spoločného pozemku v zmysle vydaného

súdneho rozhodnutia bude žalobca naďalej užívať celý pozemok mimo areálu bývalého JRD na
poľnohospodárske účely titulom nájmu a to až do vykonania pozemkových úprav, čím nie je naplnené
hľadiskoúčelnéhovyužitiavecivprospechžalovaných,ktorípredmetnúčasťpozemkuzaplotomnebudú
môcť užívať. Ak by žalovaní fakticky rozdelili pozemok zriadením oplotenia v súlade s rozhodnutím súdu,
znemožnili by žalobcovi užívať časť pozemku v zmysle podnájomnej zmluvy.

2.11. S prihliadnutím na hľadisko účelného využitia novovytvorených pozemkov, na ich umiestnenie,
šírku a polohu, a pri hodnotení „intenzity" záujmov žalobcu a žalovaných účelne využívať novovytvorené
nehnuteľnosti súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že reálnym rozdelením pozemku podľa
návrhu žalobcu by boli značne znevýhodnení žalovaní, ktorí pozemok za plotom areálu neužívajú,

neudržiavajú a bezpochyby má tento pozemok pre žalobcu väčší význam. Ani argument o striktnom
dodržiavaní spoluvlastníckych podielov neobstojí, nakoľko žalobca navrhol kombinovaný spôsob
vyporiadania v rámci ktorého zákon pripúšťa poskytnutie finančnej náhrady. Finančná náhrada v sume
2,- Eur za 1m2, ktorú žalobca navrhol vyplatiť žalovaným, prevyšuje hodnotu poľnohospodárskeho
pozemku

v danej lokalite. Hodnota pôdy podľa bonity v kat. úz. A. B. je 0,5430 Eur/1m2. Žalovaní účinne
nepopreli navrhovanú sumu finančnej náhrady za 1 m2, z uvedeného dôvodu mal za to, že zmenšenie
výmerynadobudnutéhopozemkužalovanýmibybolodostatočnekompenzovanéposkytnutoufinančnou
náhradou. Rozdelením pozemku v zmysle návrhu žalobcu by nevznikli nefunkčné veci a pomer
rozdelených vecí by s prihliadnutím na všetky vyššie uvádzané okolnosti nebol vo výraznom nepomere k

veľkostipôvodnýchspoluvlastníckychpodielov.Zákonanisúdnapraxbližšienešpecifikuječosarozumie
výrazný nepomer veľkosti novovzniknutých pozemkov k veľkosti súčasných podielov strán. Zvýšenie
podielu žalobcu o 28 % pri súčasne nižšej hodnote novovytvoreného pozemku (svahovitý pasienok
bez inžinierskych sietí, neoplotený, prístupný z verejnej komunikácie cez urbárske spoločné pozemky)
nemožno s poukazom na všetky spomínané okolnosti kvalifikovať ako neprimerané. Z týchto dôvodov

žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci.

2.12. Žalobca namietal, aj nesprávne rozhodnutie o trovách konania a domáhal sa aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP.

3.1. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Dôvodili, že rozsudok obsahuje logické, jasné a zrozumiteľné
odôvodnenie a súd prvej inštancie dostatočne jasne uviedol dôvody, na základe, ktorých založil svoje
rozhodnutie.

3.2. Postup žalobcu považovali za účelový, nekonzistentný a vzájomne si protirečiaci. Zdôraznili, že nie
je relevantné ako budúcnosti chcú nakladať s predmetným pozemkom. Pri žalobcom navrhovanom
rozdelení pozemku by žalovaní prišli o výraznú časť svojho vlastníckeho práva k pozemku a táto strata
by bola na úrovni nedôvodného vyvlastnenia žalovaných. Uvedený postup by bol v rozpore s článkom
20 Ústavy slovenskej republiky.

3.3. Tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní a predložené dôkazy a to zápisnicu zo schôdze obecného
zastupiteľstva zo dňa 23.08.2023 považovali za neprípustné novoty v odvolacom konaní.3.4.Nesúhlasilisnázoromžalobcuonesprávnostirozhodnutiaotrováchkonania.Zdôraznili,ževkonaní
boli v plnom rozsahu úspešní a preto majú nárok na náhradu trov konania.

3.5. Žalovaní uvádzali, že základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na
súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty

a ďalej tiež z čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, čo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/29/2018 zo dňa 18.12.2018. Preto bol správny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodol na predbežnom prejednaní sporu.

4.1. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
argumentujúc, že žalovaní vytrhávajú z kontextu tvrdenia žalobcu a tieto svojvoľne a účelovo interpretujú
bez snahy porozumieť písanému textu. Zdôraznil, že vo svojich tvrdeniach je konzistentný.

4.2. Mal za to, že pri rozhodovaní o trovách boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257

Civilného sporového poriadku.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2023 zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
keď zdôraznili, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec právne správne posúdil. Za správne považovali aj rozhodnutie

o trovách konania.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací

súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť v zmysle § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie
v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b/CSPjevosvojejpodstateporušením

základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Podľa § 153 ods. 1 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

10. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

11. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné
prejednanie sporu.13. Podľa § 168 ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu
ustanovenia o pojednávaní.

14. Podľa § 170 ods. 1 CSP (Priebeh predbežného prejednania sporu), na predbežnom prejednaní
sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov.

15.Podľa§170ods.2CSP,akjetomožnéaúčelné,súdsapokúsiovyriešeniesporuzmierom,prípadne

stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.

16. Podľa § 171 ods. 1 CSP , ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti
potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a

predpokladaný termín pojednávania.

17. Podľa § 171 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť
vo veci samej.

18. Za podstatné a dôvodné odvolacie námietky žalobcu v tomto štádiu konania považoval
odvolací súd jeho argumentáciu, že súd prvej inštancie pri predbežnom prejednaní sporu postupoval
príliš formalisticky pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania, keď po vyslovenom predbežnom
právnom posúdení na predbežnom prejednaní sporu, nepripustil dôkaz navrhnutý žalobcom, ktorý bol
bezprostrednou reakciou žalobcu na vyslovené predbežné právne posúdenie.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil nasledovné. Súd prvej inštancie dňa 26. mája 2023 uznesením
č. k. 6C/17/2022-97 nariadil predbežné prejednanie sporu na deň 9. augusta 2023 o 10.00 hodine
na Okresnom súde Prievidza, pracovisko Partizánske. Uznesenie bolo riadne doručené obom stranám
sporu. Zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 09.08.2023 vyplýva, že žalobca a jeho

právny zástupca sa dostavili osobne, žalovaný 1/ a jeho právny zástupca sa dostavili osobne, žalovaná
2/ sa nedostavila. Na predbežnom prejednaní sporu sa súd prvej inštancie pokúsil doviesť strany
k zmiernemu riešeniu sporu, k uzavretiu zmieru však nedošlo. Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a vec predbežne
právne posúdil.

V predbežnom právnom posúdení uviedol dôvody pre, ktoré sa mu javí ako vhodnejšie vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán rozdelením podľa návrhu žalovaných. Po predbežnom právnom
posúdení veci konštatoval, že vzhľadom k tomu, že medzi stranami nedošlo k zmiernemu vyriešeniu
sporu a vzhľadom k tomu, že podstata sporu spočíva v právnom posúdení skutkového stavu
medzi stranami, ako aj s prihliadnutím k tomu, že v spore sa navrhujú vykonať len listinné dôkazy, ktoré

boli stranám navzájom doručené, je v súlade s § 171 ods. 2 Civilného sporového poriadku možné vo veci
rozhodnúť. Následne vykonal dokazovanie v zápisnici uvedenými listinnými dôkazmi založenými v spise
a po ich vykonaní položil stranám sporu otázku či sú návrhy na doplnenie dokazovania, respektíve
na zabezpečenie ďalších dôkazov vo veci. Právny zástupca žalobcu uviedol, že má návrh na vykonanie
dokazovania ohliadkou na mieste, aby sa súd prvej inštancie mohol oboznámiť s miestnymi pomermi.

Urobil tak s tvrdením, že polovica pozemku, ktorý by nadobudol, by mala nižšiu hodnotu ako tá časť
pozemku, ktorú by nadobudli žalovaní, nakoľko je viac svahovitá. Právny zástupca žalobcu zdôraznil,
že návrh na vykonanie tohto dôkazu
podávazdôvoduvyslovenéhopredbežnéhoprávnehoposúdeniasúdomprvejinštancieakoajzdôvodu,
že pozemok je zastavaný oplotením, ktoré vystaval žalovaný. Právny zástupca žalovaných s vykonaním

tohto dôkazu nesúhlasil a mal ho za účelový. Následne súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým
návrh na doplnenie dokazovania zamietol a po výzve obom stranám sporu, aby zhrnuli svoje návrhy,
vyjadrilisakdokazovaniuakprávnejstránkevecivyhlásiluznesenie,žeďalšiedokazovanienenariaďuje
a vyhlasuje dokazovanie za skončené. Po krátkom prerušení predbežného prejednania veci vyhlásil
rozsudok v mene Slovenskej republiky tak ako je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia.

20.VychádzajúczvyššieuvedenýchustanoveníCSPakoaj zkomentáraCivilnéhosporovéhoporiadku,
nakladateľstva CH Beck - Veľké komentáre, autori Števček a spol., rok vydania 2016 , účelom a cieľom
predbežného prejednania sporu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie procesných možností,vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Zmyslom a účelom normovania predbežného
prejednania sporu je predovšetkým vyjasnenie sporných bodov prejednávanej veci, ako aj diskusia
súdu a sporových strán o právnej argumentácii v prejednávanom prípade a rovnako, aby čo možno

najvyššie percento
prípadov bolo ukončené zmierom. K tomu má súd efektívne pôsobiť predovšetkým
jasným formulovaním a prezentovaním svojho právneho názoru na prejednávanú vec,
ako aj prediktabilitou prípadného ďalšieho procesného postupu. V prípade, ak mediačné pôsobenie
súdu v rámci prvej fázy predbežného prejednania sporu zlyhá, prikročí súd k príprave budúceho

pojednávania (ktoré môže nasledovať bezprostredne po fáze predbežného prejednania sporu). V
tejto fáze predbežného prejednania sporu je súdu obligatórne uložená povinnosť predniesť svoje
predbežné právne posúdenie v prejednávanej veci. Ide o základnú procesnú povinnosť súdu v rámci tzv.
predvídateľnosti súdneho rozhodovania, v rámci, ktorého súd určí, ako sa mu na základe doterajšieho
priebehu konania (predovšetkým so zreteľom na vyjadrenia podľa § 167 CSP) javí doterajší priebeh
sporu. Podľa § 171 ods. 2 CSP nie je vylúčené, že predbežné prejednanie sporu môže prejsť do fázy

pojednávania a nie je vylúčené, aby súd meritórne t.j. rozsudkom rozhodol i vo fáze predbežného
prejednania sporu bez nariadenia pojednávania. Tento procesný postup je však ojedinelým, keďže sa
preferuje skončení konania v tejto fáze zmierom, a v prípade nemožnosti vyriešenia sporu zmierom
je pravdepodobné, že predbežné prejednanie sporu buď kontinuálne prejde vyhlásením uznesenia
o otvorení pojednávania vo veci samej do fázy pojednávania, alebo súd oznámi termín riadneho

pojednávania, ktorý bude odlišný od termínu predbežného prejednania sporu.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a priebehu predbežného prejednania
sporu zaznamenaného v zápisnici z predbežného prejednania sporu zo dňa 09.08.2023
konštatuje, že súd prvej inštancie napriek tomu, že pri príprave predbežného prejednania sporu

postupovalukážkovopodľaustanovenia§167CSPoprípravepojednávania,prisamotnompredbežnom
prejednaní sporu nedodržal procesný postup stanovený Civilným sporovým poriadkom. Po predbežnom
právnom posúdení, v ktorom uviedol, že sa mu javí ako vhodnejšie vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa návrhu žalovaných, už neposkytol priestor žalobcovi na doplnenie dokazovania
a jeho návrh na doplnenie dokazovania ohliadkou na mieste samom zamietol s argumentáciou, že takýto

návrh mohol urobiť už pred samotným nariadením predbežného prejednania sporu. Uvedený postup
považuje odvolací súd za príliš formalisticky nespĺňajúci účel predbežného prejednania sporu najmä
v tom smere, že inštitút predbežného prejednania sporu slúži v prvom rade k vyjasneniu sporných bodov
prejednávanej veci, diskusii súdu a sporových strán o právnej argumentácii v prejednávanom prípade,
v snahe doviesť strany sporu k uzavretiu zmieru. Pokiaľ je účelom a zmyslom nariadenia predbežného

prejednaniasporupovinnosťsúduposkytnúťstranámsporupredbežnéprávneposúdeniepredovšetkým
jasným formulovaním a prezentovaním právneho názoru súdu na prejednávanú vec a určenie ďalšieho
procesného postupu, je potom procesne kontraproduktívny postup súdu prvej inštancie v súdenej veci,
keď po vyslovení predbežného právneho názoru zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, ktorým
žalobca reagoval na vyslovený právny názor súdom. V ďalšom súd prvej inštancie procesne pochybil

v tom smere, že pokiaľ chcel aplikovať ustanovenie § 171 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vo veci
rozhodnúť, mal vyhlásiť uznesenie o otvorení pojednávania vo veci samej a vec meritórne prejednať.

22. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že v súdenej veci bolo nariadené predbežné prejednanie sporu, ktoré je svojím účelom
a zmyslom odlišné od samotného pojednávania, najmä v tom smere, že predbežné prejednanie sporu
má predchádzať pred samotným nariadením pojednávania. Účinky sudcovskej koncentrácie konania
by preto, a to najmä vo fáze predbežného prejednania sporu, nemali nastať predtým, než sa strany

sporu dozvedia, ako súd na danú prejednávanú vec nazerá; jedine tak totiž môžu posúdiť či sú nimi
uplatnené prostriedky procesného útoku, respektíve obranu obrany dostatočné a správne. Z uvedeného
dôvodu je preto nutné prisvedčiť argumentácii žalobcu v podanom odvolaní keď namietal porušenie
svojich procesných práv a prílišný formalizmus procesného postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
na nariadenom predbežnom právnom posúdení veci.

23. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku z procesných dôvodov sa odvolací súd nezaoberal
ostatnou argumentáciou strán sporu vo veci samej, ani prípustnosťou tzv. novôt v odvolacom konaní.24.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahu podľa§389ods.
1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 CSP. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe

súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni
v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Súd prvej inštancie vo veci nariadi pojednávanie, na ktoré riadne
predvolá strany sporu a bude postupovať v zmysle procesných predpisov. Dôsledne sa vysporiada
s argumentáciou oboch strán v zmysle už ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Po vykonanom
dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä

presvedčivo odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

25. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako výrok viazaný
k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.