Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6720010448.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin
ublíženia na zdraví podľa 155 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 30.
januára 2024 o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen, proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/35/2020 z 26.04.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/35/2020 z 26.04.2023 bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.05.2019 v čase okolo 17.00 hod. v meste B., v byte C. X bytového domu na ulici B. B. XXXX,
fyzicky napadol druha svojej matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XXXX, F. G. a tak, že
vošiel do obývacej izby jeho bytu, kde D. E. sedel na gauči a pozeral televízor a povedal mu: „ ty budeš
biť moju mamu?", po čom D. E., ktorý už stál, udrel do tváre, následkom čoho D. E. spadol na zem, kde
ho A. B. dvakrát kopol do oblasti rebier a raz do tváre do oblasti oka, čím spôsobil D. E. zlomeninu krčka

ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov, sériovú zlomeninu rebier číslo 9,10 a 11 vpravo s posunom
úlomkov, zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu prednej steny čeľuste a čuchovej kosti
vľavo a pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 3 mesiace.

Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d),
§ 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 7 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods.

3 písm. d), § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému A. B.:
- trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/100/2019 zo dňa 20.12.2019, právoplatným dňa
12.02.2020, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia,
- trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/46/2019 zo dňa 09.10.2019, právoplatným

dňa 05.11.2019, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie v konaní
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/59/2019,- trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/59/2019 zo dňa 04.06.2019, právoplatným dňa
04.06.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ďalej vyslovil, že v ostatných častiach zostávajú trestné rozkazy

- Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/100/2019 zo dňa 20.12.2019, právoplatný dňa 12.02.2020,
- Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/46/2019 zo dňa 09.10.2019, právoplatný dňa 05.11.2019,
- Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/59/2019 zo dňa 04.06.2019, právoplatný dňa 04.06.2019,
nezmenené.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému DÔVERA

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, škodu titulom
liečebných nákladov vo výške 2.281,94 € (dvetisícdvestoosemdesiatjeden eur a deväťdesiatštyri
centov).

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podali odvolania okresný prokurátor

proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný proti všetkým výrokom napadnutého
rozsudku, ktoré dodatočne písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor písomným podaním zo dňa 26.6.2023 dodatočne písomne odôvodnil. V podanom
odvolaní uviedol, že pokiaľ ide výšku trestu má za to, že v danom prípade bol obžalovanému ukladaný

mierny trest, a to aj napriek tomu, že mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Vyslovil
názor, že za spáchaný skutok mal byť v danom prípade ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody
v podstatne vyššej výmere a to minimálne vo výške navrhovanej prokurátorom, pritom poukázal na
charakter skutku a spôsob jeho spáchania, keďže spáchaním skutku došlo k vážnym následkom na
zdraví poškodeného D. E.. Taktiež poukázal, že obžalovaný mal poškodeného jednak udrieť do tváre

a v bezbrannej polohe na zemi ho mal zároveň opakovane kopnúť do oblasti rebier a tváre s tým,
že došlo k spôsobeniu zranení v podobe zlomeniny krčka ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov,
sériovejzlomeninerebierčíslo9,10a11vpravosposunomúlomkov,zlomeninenosovejkostisposunom
úlomkov, zlomenine prednej steny čeľuste a čuchovej kosti vľavo a pomliaždeniu čelovej oblasti hlavy
vľavo. Rovnako pokiaľ ide o dobu liečenia, táto bola stanovená v trvaní 3 mesiacov. Vzhľadom na spôsob

spáchania skutku a s tým spojené následky na zdraví v podobe liečenia v trvaní 3 mesiacov možno
konštatovať, že ide o mimoriadne závažný skutok vysokej intenzity. V ďalšom poukázal na početné
odsúdenia obžalovaného pre rôzny druh trestnej činnosti s tým, že obžalovaný bol pred spáchaním
skutku celkovo 3 krát súdne potrestaný a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody. V súvislosti
s výškou ukladaného trestu súd aplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle ust. §

39 ods. 1 Trestného zákona, avšak s uvedeným postupom súdu nemôže súhlasiť, nakoľko má za to,
že v danom prípade neboli splnené podmienky na takýto postup a ani nebol daný dôvod k aplikácii
tohto ustanovenia. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu obžalovaného je toho názoru, že
neboli celkom naplnené zásady týkajúce sa ukladania trestov a dôvody k aplikácii ust. § 39 Trestného
zákona. V prípade obžalovaného je toho názoru, že súhrnný trest odňatia slobody v uloženej výške

dostatočným spôsobom nezabezpečí ochranu spoločnosti zabránením obžalovanému v páchaní ďalšej
trestnejčinnostianevytvorípodmienkykjehoprevýchove.Záveromnavrhol,abykrajskýsúdrozhodujúci
o odvolaní napadnutý rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vo veci rozhodol sám, prípadne vec
vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 3.8.2023. Uviedol,
žesvydanýmrozsudkomnesúhlasíapretovočinemuzahlásilodvolanie,atoprotivýrokuovineavýroku
o treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Nestotožňuje sa so skutkovými a právnymi
závermi okresného súdu v tom smere, že by bola dokázaná jeho účasť na skutku, pričom vyslovil názor,
že zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ďalej uviedol, že zastáva opačný
názor ako súd prvého stupňa. Na základe vykonaného dokazovania výsluchmi viacerých svedkov a
oboznámením všetkých dôkazných prostriedkov v súlade s tým, ako to navrhol prokurátor, považuje
za jednoznačne preukázané, že sa skutok nestal tak ako je uvedený v rozsudku a že ho nespáchal.Je presvedčený, že právne posúdenie zisteného skutku je nesprávne, pretože nie sú naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu kladeného mu za vinu, kedy orgánmi činnými v trestnom konaní
a ani z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebola dostatočne objasnená a preukázaná jeho

vina. V súvislosti s predmetnou trestnou vecou poukazuje ako obžalovaný na to, že v priebehu celého
trestnéhokonaniasanevyskytolžiadenhodnovernýpriamyčinepriamyusvedčujúcidôkaz,preukazujúci
skutočnosť, že sa dopustil skutku tak, ako uviedol súd prvého stupňa vo výroku odsudzujúceho
rozsudku. V ďalšom spochybňuje zákonnosť vykonaných dôkazov. Poukázal, že záznam o podaní
oznámenia zo dňa 21.05.2019 bol prečítaný ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.04.2022, ktorého sa nezúčastnil a teda nebol prečítaný v jeho prítomnosti a nemal možnosť sa
k oznámeniu vyjadriť, a teda tento dôkaz nebol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
Trestného poriadku na to, aby mohol byť použiteľný pri uznaní jeho viny. Taktiež spochybňuje aj dôkaz
v podobe prepisu záznamu tiesňového volania na linku č. 158, z ktorého vyplýva, že dňa 21.05.2019
volal na tiesňovú linku polície D. E., pričom boli vyhotovené dva prepisy záznamu z DVD nosiča,
oba s dátumom 15.05.2020, pričom nie je zrejmé z akého dôvodu boli vyhotovené rôzne záznamy

a teda má za to, že aj hodnovernosť tohto dôkazu je spochybnená a je tento dôkaz nepoužiteľný.
Ďalej uviedol, že poškodený uviedol inú stranu, na ktorú mal byť kopnutý, ako mu vznikli zranenia
vyplývajúce zo znaleckého posudku. Ďalej poukázal, že poškodený na poslednom hlavnom pojednávaní
dňa 31.03.2023 sa vyjadril, že ho nepovažuje za osobu blízku, preto zastáva názor, že nie je naplnený
osobitný znak hmotného predmetu útoku kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedený v § 155 ods. 2 písm.

b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Na základe uvedeného zastáva názor, že úvahy a závery prvostupňového súdu prezentované v
napadnutom rozsudku boli nesprávne. Má za to, že vykonané dokazovanie nevyznieva jednoznačne v
jeho neprospech a nie je tu ani ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by bezpochyby

preukazovali jeho vinu. Poukazujúc na to, má za to, že súdu prvého stupňa sa nepodarilo zabezpečiť
úplnú reťaz priamych alebo aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver o
tom, že sa skutok stal tak ako mu je kladený za vinu. Preto apeluje na uplatnenie princípu „in dubio pro
reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321
ods. 1 písm. a), alebo písm. b), alebo písm. c), alebo písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vrátil vec na
ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní v neprítomnosti obžalovaného A. B., keďže
obžalovaný písomne ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a požiadal, aby súd vykonal

verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol vyhovieť odvolaniu
okresného prokurátora z dôvodov uvedených v podanom odvolaní. Odvolanie obžalovaného navrhol
zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 321
ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne, aby
odvolací súd vo veci rozhodol sám a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.
b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v

zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora
a obžalovaného nie sú dôvodné.Odvolací súd pripomína, že vo veci už rozhodoval na základe podaného odvolania prokurátorom, ktoré
podal proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/35/2020 z 25.04.2022, ktorým bol obžalovaný A.
B.podľa§285písm.a)TrestnéhoporiadkuoslobodenýspodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry

Zvolen č. k. 3 Pv 251/19 zo dňa 10.07.2020, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4
Trestného zákona, na tom istom skutkom základe, ako je to aj v prejednávanej veci. Tunajší krajský
súd uznesením sp. zn. 5To/77/2022 zo dňa 29. novembra 2022, podľa § 321 ods. 1 písm. a) písm.
b), písm. c) Trestného poriadku zrušil cit. rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného

poriadku, vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na
základe rozhodnutia krajského súdu Okresný súd Zvolen vo veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn.
2T/35/2020 z 26.04.2023, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania.

Napriek odvolacím námietkam obžalovaného A. B., odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr.

por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu
je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil,
keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Závery súdu
prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za

logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje
rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie
o vine boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ak súd prvého stupňa postupoval podľa cit.
ustanovenia, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade
totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R

53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie
isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.
Obžalovaný A. B. namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu
vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením
dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokové časti rozsudku súdu

prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k
nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria vymedzujúce zavinenie
obžalovaného A. B. boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal a odvolací súd
ich akceptuje. V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného k skutkovým okolnostiam odvolací súd
zdôrazňuje,žesiargumentáciusúdomprvéhostupňauvedenúvnapadnutomrozsudkuvplnomrozsahu

osvojil a ňu odkazuje a bolo by nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek tomu odvolací
súd k veci dodáva.

Obžalovaný A. B. popiera spáchanie žalovaného trestného činu, pričom uviedol, že nikomu nič neurobil.

Zo spáchania trestnej činnosti je však obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného D. E..
Poškodený síce, keď bol prvýkrát vypočutý na hlavnom pojednávaní neusvedčoval obžalovaného zo
spáchania skutku, keď uviedol, že sa lieči na schizofréniu, epilepsiu a nepamätá si niekedy ani aký je deň
ani týždeň a nevie ani povedať, kto spáchal ten skutok. Potom, čo bol prvý rozsudok okresného súdu
odvolacím súdom zrušený a vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 31.03.2023 okrem iného uviedol, že v deň skutku
si pamätá, že tam bol veľký krik, myslel si, že obžalovaného mama pije, vtedy zbliakol, ruku natiahol,
ale potom odišiel. Pozeral doma televízor, keď prišiel obžalovaný a dal mu kopačku do hlavy a už ďalej
nevie čo bolo, bola to riadna rana. Toto sa odohralo v jeho byte, pričom obžalovaný prišiel zo svojhobytu, ktorý je vedľa. Nevie, či mu obžalovaný aj niečo hovoril, lebo je trochu nahluchlý. V ten deň sa
trochu popilo, ale nie veľa. Mal zlomený nos, sánku, bedrový kĺb, rebrá. Obžalovaný úder smeroval do
hlavy, ranu dostal spredu na pravú stranu tváre, v oblasti pravého oka a líca.

Vzhľadom k tomu, že poškodený na poslednom hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa zmenil svoju
výpoveď, ktorou usvedčoval obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, bolo potrebné urobiť jej
analýzu v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti,
že okolnosti, ktoré tvoria žalovaný skutok poškodený popísal aj v zázname o podaní oznámenia zo dňa

21.5.2019 (č.l. 254). Krajský súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné oznámenie spadá procesne do
kategórie „všetkého“ v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku, lebo za dôkaz môže slúžiť všetko, čo
môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona vrátane „oznámenia“. Námietka obhajoby, že obžalovaný sa nemohol
vyjadriť k tomuto dôkazu, pretože nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, keď bol dôkaz oboznámený,
je irelevantná, pretože hlavné pojednávanie bolo vykonané v súlade s ust. § 252 ods. 2 Trestného

poriadku, a to za prítomnosti jeho obhajcu, ktorý sa mohol vyjadriť k uvedenému „oznámeniu“. Ďalšou
dôležitou skutočnosťou pri hodnotení výpovede poškodeného je aj dôkaz v podobe prepisu záznamu
tiesňového volania na linku č. 158, z ktorého vyplýva, že dňa 21.5.2019 volal na tiesňovú linku polície
D. E., kedy mal uviesť, že ho mal napadnúť „mladý A. B.“, pričom ide o jeho suseda a napadol ho v
jeho byte v kuchyni, kopal ho ako do lopty. To, že vo veci mali byť vypracované dva prepisy z uvedeného

záznamu je nepodstatné, podstatný je obsah záznamu, ktorý je jednoznačný. Taktiež na hodnotenie
dôkaznej situácie má vplyv aj lekárska správa zo dňa 5.6.2019, z ktorej vyplýva, že poškodený mal byť
napadnutý susedom.

Výpoveď poškodeného je verifikovaná aj znaleckým posudkom. K mechanizmu vzniku zranení znalec

uviedol, že vznik zlomenín rebier je možný buď pri páde na hrudník s kompresiou hrudníka alebo
značným násilím – úderom priamo na oblasť hrudníka. Znalec zároveň uviedol, že nepredpokladá vznik
zlomenín rebier vpravo pri páde, keďže poškodený spadol na ľavý bok. Všetky utrpené zranenia mohol
poškodený utrpieť pri predmetnom napadnutí, ako to opísal pri podaní oznámenia dňa 21.05.2019.
Vzhľadom na rozsah poškodenia tvárových kostí išlo o veľmi silný úder smerujúci do oblasti ľavej

očnice. Veľmi pravdepodobne išlo o kopnutie do tváre s náprahom. Zlomenina stehennej kosti vzniká
pri akcelerovanom páde. Pokiaľ aj poškodený uviedol inú stranu, do ktorej bol kopnutý, nie na ktorej
mu vznikli zranenia vyplývajúce zo znaleckého posudku, tak takéto vyjadrenie poškodeného je potrebné
posudzovať aj rozsahom jeho zranení, a preto je možné akceptovať, že poškodený si nemusel detailne
pamätať všetky skutočnosti, a to aj za situácie, keď poškodený uviedol, že obžalovaný mu dal kopačku

do hlavy a už ďalej nevie čo bolo.

Pokiaľ obhajoba poukazuje na vyjadrenie poškodeného, že obžalovaného nepovažuje za osobu blízku,
tak táto skutočnosťou je otázkou právnou a nie je vecou hodnotenia procesnej strany. Blízkou osobou
sa na účely Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec

a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len
vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkou osobou
naúčelytrestnýchčinovsarozumieajosoba,ktorásapodieľalanavýchovepáchateľa,atoajvminulosti.
V danom prípade bol podstatný vzťah v čase spáchania skutku a nie po skutku. Poškodený v čase
skutku žil s matkou obžalovaného, obžalovaného vnímal ako syna, staral sa o neho, čo poškodený

potvrdil v prípravnom konaní. Taktiež sám obžalovaný vo výpovedi dňa 27.2.2020 uviedol, že poškodený
pomáhal s jeho výchovou, aj sa o neho staral. Na základe uvedeného preto odvolací súd neakceptoval
argumentáciu obhajoby.

Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal aj s dôkazmi, ktoré boli

v prospech obžalovaného. Odvolací súd si v tomto smere osvojil argumentáciu okresného súdu a preto
v ďalšom na ňu odkazuje.

Na základe uvedeného odvolací súd neakceptoval obhajobu obžalovaného prezentovanú v podanom
odvolaní. Z prevedeného dokazovania totižto bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a spáchal

ho obžalovaný A. B.. Okresný súd po právnej stránke správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zák., pretože inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý
verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že okresný súd prihliadol na všetky
skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania,
a to spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Odvolací

súd pripomína, že nemenej dôležitá je zásada individualizácie trestu, obsiahnutá v rámci § 34 ods.
4 Trestného zákona, ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť
na konkrétne okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery
páchateľa a možnosti jeho sociálnej reintegrácie. Za zákonný a správny potom považoval odvolací súd,
čo do druhu trestu a jeho výmery, aj výrok o treste v napadnutom rozsudku.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že trest ukladaný v modifikovanej trestnej sadzbe by bol neprimerane
prísny a plnil by len represívnu funkciu a nie aj výchovnú funkciu, preto v prejednávanej veci sú splnené
podmienky na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., za použitia
obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd nesmie uložiť trest odňatia
slobodykratšíakodvaroky.Vdanomprípadenaprieknámietkamprokurátorabolisplnenépodmienkyna

aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, ktoré spočívajú
v jeho mladom veku (v čase spáchania skutku mal obžalovaný 18 rokov a 1 mesiac) a tým súvisiacej
jeho emočnej nevyrovnanosti. Pokiaľ okresný súd obžalovanému vymeral trest odňatia slobody vo
výmere štyri roky a šesť mesiacov, odvolací súd ho považuje za adekvátny. Odvolací súd konštatuje,
že trest navrhovaný prokurátorom by plnil len represívnu funkciu a nie aj preventívnu, čo je v rozpore so

zásadami ukladania trestov. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil súhrnný trest,
keďže prejednávanú trestnú činnosť spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok (trestné rozkazy) za iné jeho trestný činy, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku
okresného súdu. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho okresný súd správne zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zák. na výkon trestu odňatia slobody, do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku, ktorým okresný súd obžalovanému uložil povinnosť
uhradiť spôsobenú škodu poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 2.281,94 Eur, titulom
náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť u poškodeného D. E., pretože si poškodený

náhradu riadne a včas uplatnil, a táto bola verifikovaná listinnými dôkazmi.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. v zmysle ustanovenia § 319
ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.