Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Greguš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822201922
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7822201922.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar.
XX.XX.XXXXbývajúcehovC.D.E.XXXzastúpenéhoJUDr.LadislavomCsákóomadvokátomsosídlom
advokátskej kancelárie v Rožňave na Hviezdoslavovej ulici č. 4 proti žalovanému F. G. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcom v H. I. F. E. XX zastúpenom JUDr. Alexandrom Milkom advokát so sídlom advokátskej

kancelárie v Rožňave na ulici Cyrila a Metoda č. 4 o určenie vlastníckeho práva o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
9C/42/2022-276 zo dňa 30.1.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému až do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9C/42/2022 o určenie vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu Volkswagen Passat, ev. č.: A. XXXXX, zelenej metalízy tmavej, VIN: J. zakázal akýmkoľvek
spôsobom nakladať (napr. predajom, prenajímaním, prevedením vlastníckeho práva, zaťažením
predmetu vlastníctva právami k cudzím veciam a pod.) s motorovým vozidlom a s právami súvisiacimi
s motorovým vozidlom a tiež povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania či prenechania užívania

predmetného motorového vozidla.

2. Návrhu právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 CSP. Jeho zamietnutie odôvodnil tým, že žalobca skutočnosťami uvedenými v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinami k nemu pripojenými neosvedčil oprávnenosť
navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva. Konštatoval, že

neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v
navrhnutom rozsahu. Uviedol, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobcu vyplýva z
možného konania žalovaného scudziť, prípadne inak nakladať s motorovým vozidlom, pričom vychádzal
z toho, že už v priebehu konania došlo k prevodu motorového vozidla z pôvodne žalovanej (dcéry
žalovaného) na terajšieho žalovaného a z predpokladu, že žalovaný vzhľadom na jeho povahové
vlastnosti je ovplyvniteľný, pričom na naliehanie svojej dcéry môže urobiť úkony smerujúce k scudzeniu,

prípadne inému nakladaniu s motorovým vozidlom, v záujme sťaženia postupu v prejednávanej veci.
Podľa súdu prvej inštancie však uvedené nevyplýva z predložených listinných dôkazov predložených
žalobcom, konkrétne zo zápisníc o výsluchu žalovaného a K. G., v postavení svedkov v inom
trestnom konaní, z obsahu ktorých vo vzťahu k predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva len to, že žalovaný aj K. G. v priebehu prípravného konania zmenili svoje výpovede.
Mal za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladne a autoritatívne zasiahnuť do správania sa

sporových strán nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný
realizoval konkrétne úkony smerujúce k prevodu, k prenajímaniu, k prenechaniu užívania predmetnéhomotorového vozidla inej osobe, alebo zaťaženiu motorového vozidla. Poukázal aj na to, že žalovaný je
vedený v evidencii motorových vozidiel ako držiteľ a vlastník predmetného motorového vozidla, preto nie
je dôvod vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v časti, v ktorej sa žalobca domáhal

uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa akéhokoľvek užívania motorového vozidla.

3.Protitomutorozhodnutiupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Podľa jeho názoru sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie ním
navrhovaného neodkladného opatrenia. Má za to, že jeho návrh bol zamietnutý bez bližšieho skúmania

jeho dôvodnosti, pričom napadnuté uznesenie nespĺňa kritéria náležite odôvodneného rozhodnutia,
čo predstavuje aj jeho odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že v prejednávanej veci bola pôvodne žalovanou stranou
dcéra terajšieho žalovaného. Z úradnej moci súdu má byť známe aj to, že dcéra žalovaného už aj
v minulosti konala spôsobom, že sa zbavovala svojho majetku (motorových vozidiel) a tieto si nechala
prepísať na terajšieho žalovaného, t. j. na svojho otca. Do pozornosti dal aj civilnú vec vedenú na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 11C/18/2022, kde bolo zistené, že žalovaný obdobným spôsobom
nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu od svojej dcéry. Taktiež v danom konaní bolo zistené
aj to, že žalovaný po nadobudnutí motorového vozidla značky HUMMER v krátkom čase sa tohto
motorového vozidla zbavil. Má za to, že v tejto veci sa jedná o obdobný prípad a je iba otázkou
času, kedy dôjde k tomu, že sa žalovaný zbaví aj predmetu tohto sporu. V tomto smere považuje

rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože konajúci súd iba formálne
skonštatoval neosvedčenie existencie ohrozeného práva a potreby bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu neodkladným opatrením, pričom je evidentný zámer žalovaného a jeho rodiny o to
viac, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dal súdu do pozornosti, že žalovaný
a jeho rodina vyvíja veľké úsilie o to, aby sa zbavili aj tohto motorového vozidla, ktoré je predmetom

sporu. Navyše súd neúplne vyhodnotil dôkaz priložený k návrhu, pretože zápisnica z trestného konania
svedčí nie len o tom, že žalovaný a jeho dcéra zmenili svoje výpovede, ale aj o ich osobnostných
črtách zavádzať a robiť obštrukcie. Tieto skutočnosti v podstate predstavujú aj odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pretože súd nesprávne rozhodol o zamietnutí návrhu, teda dospel
knesprávnymskutkovýmzisteniamnazákladevykonanýchdôkazovanazákladetýchtodôkazovdospel

aj k nesprávnemu právnemu záveru o zamietnutí návrhu. Má za to, že bezodkladnosť úpravy pomerov
nemusí nevyhnutne vyplývať z konkrétneho správania, t.j. z konania alebo nekonania ale z dostatočného
a kvalifikovaného podozrenia konať určitým nežiadúcim spôsobom a z iných individuálnych okolností
prípadu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému návrhu
v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho.

Alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu
prvej inštancie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Iné podania do spisu predložené neboli.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§
359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadeniapojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk
odvolanímuplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.b),f)ah)CSPasprihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Neodkladným opatrením sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide

o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov, nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná
obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, e) jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či
je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z
povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné

skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu
argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je
dôvodný a trvá. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto
dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len

na základe listín predložených navrhovateľom, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne
dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z
obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ
opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu,
a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

13. V posudzovanom prípade žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôbdomáhaťsasvojichprávnanestrannomsúdeavkonaníprednímvyužívaťvšetkyprávneinštitútya
zárukyposkytovanéprávnymporiadkom.Obsahtohtoprávajepomerneširoký.Medzijehozložkymožno

zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nestranný a nezávislý súd, právo na zákonného
sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, ale aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí
byť hodnotené v kontexte celého konania. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny procesnevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom

a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim
prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také

skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,
kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán
sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

15.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo
skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym
právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii

práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu
normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval
správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež
správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, v skutkových
okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúceho v porušení práva na spravodlivý proces tým,
že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje uznesenie, keďže sa vzhľadom na svoje právne
posúdenie veci vysporiadal v podstatnom s tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali otázky (ne)osvedčenia

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca svoj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia postavil na tom, ako v minulosti konala dcéra žalovaného,
ako aj na domnienke, ako by mohol byť žalovaný v budúcnosti ovplyvnený svojou dcérou a asi
ako bude konať. Poukázal pritom na iné súdne konanie vedené na Okresnom súde Rožňava
a na zápisnice o vypočutí žalovaného a jeho dcéry v trestnom konaní. V tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že konanie dcéry žalovaného je pri rozhodovaní o splnení zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mala byť uložená určitá povinnosť žalovanému právne
irelevantné, keďže nie je účastníčkou konania, a ani jej nemá byť uložená žiadna povinnosť. Na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia bol
žalobca povinný preukázať, resp. osvedčiť také konkrétne konanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo

neodkladné autoritatívne zakročenie súdu. V spise však takéto osvedčenie konania žalovaného chýba,
čo v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne konštatoval aj súd prvej
inštancie. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie náležite
neodôvodnil svoje rozhodnutie a tým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nastolil ako predmet odvolacieho prieskumu tiež správnosť právneho
posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia či nesplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného nariadenia. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, pri rozhodovaní o nariadení

neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených žalobcom,
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných aodôvodnenýchprípadoch(§329CSP).Riadnedokazovanievzmysleust.§185anasl.CSPnevykonáva
a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy a ani žiadnym spôsobom neosvedčil
skutočnosť, že rodina žalovaného vyvíja veľké úsilie na to, aby žalovaný predmetné vozidlo predal,
teda, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Súd prvej inštancie
preto na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise dospel logicky k správnemu skutkovému záveru,

že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jeho právam tým, že by žalovaný
akýmkoľvek spôsobom prejavil úmysel nakladať s predmetom vlastníctva, čím neosvedčil jednu zo
základných zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nemohlo byť vyhovené. Odvolací súd poukazuje na to, že
domnienky, podozrenia, fikcie, ale ani povahové vlastnosti žalovaného nie sú zákonnými predpokladmi
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

19. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti zdržať
sa akéhokoľvek užívania, či prenechania užívania predmetného motorového vozidla, odvolací súd
konštatuje, že žalobca vo vzťahu k tomu výroku uznesenia v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne
námietky, a ani v návrhu netvrdil žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal ohrozenie jeho práv.

20. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom
neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva tak, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, na základe predložených dôkazov a (ne)osvedčených skutočností dospel
k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho záveru. Z

uvedených dôvodov potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

21. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení odvolací súd nerozhodol, nakoľko o nich (vrátane

trov tohto odvolacieho konania) v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodne súd prvej inštancie v
rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
b) desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.