Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Sninský

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011701
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121011701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.02.2024 v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, o
odvolaní poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/84/2021 zo dňa 17.10.2023,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému A. B. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
A. XX, okr. D.

u k l a d á :

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť nahradiť poškodenému E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G., D. XXX/X, okr. D., škodu vo výške 912,- /deväťsto dvanásť/ eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 21. 10. 2019 asi o 21.00 hod. v obci G., na ulici H., na príjazdovej komunikácií k pozemku

za rodinným domom s popisným číslom XXX/X najprv verbálne napadol poškodeného E. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. XXX/X, G., okr. D. a následne pristúpil k nemu, kde ho fyzicky napadol a
to tak, že ho pravou rukou zovretou v päsť udrel do oblasti pravého oka, pričom týmto úderom zasiahol
aj prst - malíček jeho pravej ruky, s ktorou si bránil tvár, následne ho udrel druhýkrát rukou zovretou v
päsť do ľavej strany tváre v časti spánku, na čo poškodený sa bránil tým, že obvineného od seba odsotil,
ten následne k nemu opäť pristúpil a chytil ho pravou rukou za oblečenie v oblasti hrudníka a ľavou
rukou ho držal za jeho ľavú ruku za prsty, obvinený vtedy prudko trhol poškodeného za malíček pravej

ruky a potiahol ho smerom k zemi, následkom čoho poškodený spadol na zem na chrbát a obvinený ho
priľahol celým telom, kde sa ho snažil škrtiť a udierať päsťami do oblasti tváre, pričom poškodený sa ho
snažil od seba odsotiť v čom mu pomáhali aj jeho syn J. E. F. ml. a jeho brat J. K. F., ktorí obvineného
odtiahli od poškodeného a ten sa v tom momente postavil na nohy, kde následne naďalej verbálneútočil na poškodeného a taktiež na jeho syna J. E. F. ml. a brata J. K. F., čím týmto konaním spôsobil
poškodenému E. F. st. podľa znaleckého posudku od E. E. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia
zranenia a to pomliaždenie v lícovej oblasti obojstranne, pomliaždenie v okolí ľavej očnice a zlomenina

spodiny druhého článku malíčka pravej ruky s dobou liečenia 38-40 dní (od 21.10.2019 do 28.11.2019),

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, 3
Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona
a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona

úhrnný peňažný trest vo výške 400,- (štyristo) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného poriadku pre prípad,
žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil okresný súd obžalovanému náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona okresný súd
povolil obžalovanému zaplatiť peňažný trest v mesačných splátkach po 100,- (sto) eur, vždy do 15-tého
dňa v mesiaci počínajúc nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku. Podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku okresný súd poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., D. XXX/X, L. D., s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o náhrade škody, podal priamo do zápisnice
odvolanie poškodený E. F., ktoré následne prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu písomne
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku umožňujúce poškodenému, aby

v rámci trestného konania, v medziach tzv. adhézneho konania, dosiahol prisúdenie nároku na náhradu
škody. Zo súdneho spisu, podľa názoru odvolateľa, nepochybne vyplýva, že v adhéznom konaní si ako
poškodený náležite uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúci v bolestnom za spôsobené zranenie
vyčíslené v znaleckom posudku znalca E. E. G., I. XXX/XXXX za spôsobené zranenia pomliaždenie
v lícovej oblasti obojstranne 10 bodov, pomliaždenie v okolí ľavej očnice 5 bodov, zlomenina spodiny

druhého článku malička pravej ruky 30 bodov, spolu 45 bodov. V danom prípade tak výška odškodnenia
za bolesť pri úraze predstavuje sumu 912,- eur. Odvolateľ poukázal na doterajšiu súdnu prax, že ak
si v adhéznom konaní poškodený náležite uplatnil nárok na náhradu škody, je súd povinný, ak sú
nato dostatočné podklady, zároveň s výrokom o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu
spôsobenej škody a neodkazovať poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach (R 34/1963).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolateľ za to, že z jeho strany v adhéznom konaní
bol nárok uplatnený riadne a včas, výška náhrady škody bola riadne preukázaná a vyčíslená súdnym
znalcom E. E. G. a je toho názoru, že okresný súd tento dôkaz mohol vykonať bez značných ťažkostí
priamo na hlavnom pojednávaní. O výške náhrady škody, podľa názoru odvolateľa, nebolo potrebné
vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania. Odvolateľ zdôraznil, že

opodstatnenosť jeho nároku na náhradu škody v uplatnenej výške bola v plnom rozsahu preukázaná,
pričom spôsobenie škody a jej výška je súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o
náhrade škody zrušil a obžalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť jemu ako poškodenému škodu vo
výške 912,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 288 ods. 1, veta prvá Trestného poriadku, súd odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na

náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku,
žejevinný,anáslednekladneodpovedalnaotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/,h/Trestného
poriadku. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s
tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.Vo vzťahu k výroku o náhrade škody vykonal okresný súd dokazovanie prečítaním znaleckého posudku
E. E. G. vypracovaného v rámci prípravného konania. Okresný súd následne na základe vyhlásenia o
vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaných trestných činov, za čo mu uložil peňažný trest

vo výške 400,- eur a poškodeného E. F. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade škody, tento okresný súd vzhľadom na postup podľa § 172 ods.
2 Trestného poriadku neodôvodnil, keďže sa prokurátor a obžalovaný vzdali práva podať odvolanie.

Krajský súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poškodený si nárok na náhradu
škody uplatnil v rámci prípravného dňa 04.03.2021 pri záverečnom preštudovaní spisu, kde ho vyčíslil
na sumu 912,- eur a na takto vyčíslenom nároku zotrval aj na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2023.

Krajský súd tak konštatuje, že okresný súd mal k dispozícii všetky podklady umožňujúce mu o nároku
poškodeného rozhodnúť a pre takéto rozhodnutie už nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie

vykonať v časti týkajúcej sa bolestného.

Bodové ohodnotenie zranenia a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 912,- eur vyplýva zo
záverov znaleckého posudku č. 038/2012 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súde lekárstvo E. E. G., ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní prečítal.

Situácia predpokladaná citovaným ustanovením § 288 ods. 1, veta prvá, Trestného poriadku, teda pokiaľ
ide o škodu z titulu bolestného, nenastala, a preto podľa názoru krajského súdu ani nebol dôvod, aby
súd prvého stupňa o nároku na náhradu škody poškodeného v tejto časti rozhodol tak, že ho odkázal
s jeho nárokom na civilné konanie.

Obžalovaný vyhlásením viny zo skutku, ktorý jasne definoval nárok poškodeného na náhradu škody,
uznal i nárok poškodeného, ktorý bol navyše riadne preukázaný. Nebol žiaden dôvod na odkázanie
poškodeného na civilný proces, pretože nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy než tie, ktoré
boli súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Krajský súd dospel k záveru, že výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému E. F. bol v rozpore so
zákonom, predovšetkým s § 287 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že ak súd odsudzuje
obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného poriadku,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Ako už bolo vyššie uvedené, poškodený si svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil.
Odvolanie poškodeného E. F. tak bolo plne opodstatnené, preto krajskému súd nezostávalo nič iné,
len toto pochybenie okresného súdu napraviť a o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody
rozhodnúť.

Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a po uznaní viny obžalovaného
zo skutku v zmysle odsudzujúceho rozsudku rozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu
škody vo vzťahu k obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ktorému uložil povinnosť
nahradiť poškodenému škodu vo výške 912,- eur.

Záverom krajský súd konštatuje nesprávny procesný postup okresného súdu pri čítaní znaleckého
posudku, keď zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.10.2023 vyplýva, že pri jeho čítaní
postupoval podľa § 269 Trestného poriadku a nie podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Vzhľadom
k tomu, že zo strany okresného súdu bol dodržaný procesný postup v zmysle ustanovenia § 268 ods.

2 Trestného poriadku, kedy k prečítaniu znaleckého posudku došlo až po súhlase s takýmto postupom
zo strany obžalovaného a prokurátora, krajský súd konštatuje, že nebolo potrebné tento dôkaz vykonať
nanovo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.