Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-10Csp/189/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522202113
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522202113.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava -
mestská časť Ružinov, proti žalovanej A. B., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/
XX, E. F. A., v konaní o zaplatenie 1 316,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 30. marca 2022 sa žalobca domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 316,01 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 104,02 eur od 23. júna 2021 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. júna 2021 bola
naňho zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "postupca," respektíve "právny predchodca žalobcu," prípadne

"banka") postúpená pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi postupcom
a žalovanou dňa 6. februára 2019 (ďalej v rozhodnutí aj len "Zmluva"), na základe ktorej postupca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Vo vzťahu k podmienkam čerpania peňažných prostriedkov,
podmienkam splácania peňažných prostriedkov, podmienkam pri neplnení zmluvných povinností
a ďalším náležitostiam žalobca odkázal na ich úpravu v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach postupcu v znení ich dodatkov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila
v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, následkom čoho postupca

vyhlásil k 3. marcu 2021 mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka z vyššie špecifikovanej Zmluvy v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok,
v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky,
predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1 316,01 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške
1 104,02 eur, z riadneho úroku vo výške 161,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 26,77 eur
a z poplatkov vo výške 24,00 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonala

žiadne úhrady. Dlžná suma tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 1 316,01 eur, pričom
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 104,02 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
161,22eur,zneuhradenéhoúrokuzomeškaniavovýške26,77eurazneuhradenýchpoplatkovvovýške24,00 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskehozákonníkapočnúcdňom23.júna2021,t.j.dňomnasledujúcimpodniúčinnostipostúpenia.

Žalobca pripojil k žalobe Špecifikáciu postúpenej pohľadávky s prehľadom žalovanou uskutočnených
úhrad splátok, z ktorej vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 1 500,00 eur, pričom uhradila sumu
vo výške 575,97 eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX

z 22. júna 2021 s Prílohou, Potvrdenie o uzatvorení zmluvy, vystavené dňa 6. februára 2019, Splátkový
kalendár, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1. januára 2015,
Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné
od 1. januára 2015, Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., Časť A) – Fyzické osoby nepodnikatelia,
účinný od 1. júla 2018, Výzvu z 30. januára 2021, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo 4. marca 2021 s fotokópiou doručenky, Výzvu z 18. marca 2021, Prehľad transakcií na účte č.

XXXXXXXXXX od 6. februára 2019 do 15. júna 2021, Výpis z úveru č. XXXXXXXXXX za účtovné
obdobie od 6. februára 2019 do 12. júla 2021, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 29. júna 2021
a Pokus o zmier z 12. novembra 2021 s Podacím hárkom č. G..

4. V reakcii na výzvu súdu z 25. apríla 2022 k platnosti zosplatnenia a postúpenia žalobou

uplatňovanej pohľadávky a predovšetkým na predloženie žalovanou podpísaného vyhotovenia
Zmluvy č. XXXXXXXXXX, obsahujúceho všetky ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvyžadovanénáležitosti,anapreukázaniežalobnéhotvrdenia,žedošlo(elektronicky)
k uzavretiu naposledy označenej zmluvy, žalobca dňa 17. mája 2022 predložil súdu (nad rámec listín

pripojených k žalobe) Podací hárok č. G. z 2. februára 2021 spolu s výpisom zo sledovania zásielky
z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s., preukazujúce odoslanie a doručenie Výzvy z 30. januára 2021,
ako aj Podací hárok č. G. z 22. marca 2021 spolu s výpisom zo sledovania zásielky z webovej stránky
Slovenskej pošty, a.s., preukazujúce odoslanie a doručenie Výzvy z 18. marca 2021.

V pripojenom vyjadrení zo 16. mája 2022 žalobca k otázke platnosti zosplatnenia úveru zdôraznil, že
jeho právny predchodca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v Zmluve o
úverevčl.I.ods.5písm.b),výzvouzo4.februára2019(pozn.súdu:takávýzvasúdunebolapredložená;
žalobca mal zrejme na mysli výzvu z 30. januára 2021) vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok
a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pričom z platobnej histórie je zrejmé,

že žalovaná sa dostala do omeškania už v októbri 2019 a v čase odoslania výzvy z 30. januára 2021 bola
v omeškaní s plnením splátok. Konštatoval, že výzva z 31. januára 2021 (pozn. súdu: taká výzva súdu
nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli výzvu z 30. januára 2021) bola v zmysle podacieho
hárku a potvrdenia Slovenskej pošty žalovanej doručená 4. februára 2021. Keďže žalovaná omeškané
splátky neuhradila, podaním zo 4. marca 2021 vyhlásil jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť

úveru. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade bola zachovaná aj 15-dňová lehota na plnenie
omeškaných splátok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť doručením výzvy
z 31. januára 2021 (pozn. súdu: taká výzva súdu nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli výzvu
z 30. januára 2021), teda 4. februára 2021, a uplynula 19. februára 2021. Vychádzajúc z uvedeného,
žalobca zastával názor, že v danom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

Vo vzťahu k platnosti postúpenia žalovanej pohľadávky mal žalobca taktiež za to, že jeho právny
predchodca dodržal všetky podmienky ustanovené § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zároveň považoval za preukázané, že žalovaná bola

jeho právnym predchodcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 a Výzvou z 18. marca 2021. Z citovaných rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, a 24. apríla 2018, sp.
zn. 1 Cdo 147/2017) žalobca vyvodzoval, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách je preukázateľná písomná výzva banky dlžníka na splnenie pohľadávky

a nepretržité, viac než 90-dňové omeškanie dlžníka s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy
na úhradu, majúc za to, že uvedené podmienky boli v danom prípade splnené.Napokon, v súvislosti s požiadavkou súdu na preukázanie tvrdenia, že došlo (elektronicky) k uzavretiu
Zmluvy č. XXXXXXXXXX, t.j. na predloženie žalovanou (akýmkoľvek spôsobom) podpísanej Zmluvy,
žalobca uviedol, že v danom prípade je potrebné vychádzať z úpravy zákona č. 102/2014 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 102/2014 Z. z."), ktorý v § 2 predpokladá možnosť uzavretia
zmluvy na diaľku. Žalobca tvrdil, že žalovaná prostredníctvom služby Internetbanking navrhla jeho
právnemu predchodcovi uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, pričom jeho právny predchodca tento

návrh žalovanej v znení, v akom mu bol doručený, dňa 6. februára 2019 akceptoval listom s názvom
Potvrdenieouzavretízmluvy.Malzato,ženazákladetýchtoprávnychskutočnostíbolamedzižalovanou
a jeho právnym predchodcom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 5154524336 prostredníctvom
diaľkovej komunikácie – teda prostredníctvom služby internetbanking. V zmysle danej Zmluvy bol
žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1 500,00 eur s fixnou úrokovou sadzbou 11,90 % ročne
a s výškou splátky 38,60 eur v počte splátok 48, splatných od 20. marca 2019 do 20. februára 2023.

Žalobca trval na tom, že predložením Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 20. marca 2018 (pozn.
súdu: taká listina súdu nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli Potvrdenie o uzatvorení zmluvy
zo 6. februára 2019) vyhovel výzve súdu na doloženie požadovaného listinného dôkazu, majúc za
to, že v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, čo sa v súdenom prípade podľa jeho názoru

skutočne stalo. Žalobca súčasne poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. 5154524336,
podľa ktorého je zmluva o spotrebiteľskom úvere v prípade absencie písomnej formy bezúročná a
bez poplatkov, a nie neplatná. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že aj v prípade, ak by mal súd za

to, že zmluva nebola uzavretá písomne, stále má nárok na rozdiel medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami a úhradami žalovanej.

5. Žalovaná nevyužila svoje právo a k žalobe ani jej prílohám, ktoré jej vrátane podania žalobcu zo 16.
mája 2022 boli doručené postupom podľa § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len "CSP") spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach i výzvou v zmysle § 167 ods.
2 CSP na vyjadrenie sa k podanej žalobe do vlastných rúk dňa 13. júna 2022, sa v súdom určenej lehote
ani po jej uplynutí nevyjadrila a v spore nepoužila ani žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Okresný súd Košice - okolie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 10Csp/189/2022-98 z 5.

septembra 2022, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal
(výrok II.).

Vychádzajúc z toho, že z dôvodu, že žalobca ako listinný dôkaz, ktorým malo byť uzavretie Zmluvy č.
XXXXXXXXXXpreukázané,predložilibaPotvrdenieouzatvorenízmluvyzo6.februára2019,podpísané

len zo strany banky, súd nemal za preukázané žalobné tvrdenie, že medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalovanou bola platne uzatvorená Zmluva č. 5154524336 ako zmluva o spotrebiteľskom úvere,
túto vyhodnotil v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
v čase vystavenia Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, t.j. do 30. novembra 2019 (ďalej
len "Občiansky zákonník"), v spojení s § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia o uzatvorení zmluvy
zo 6. februára 2019, t.j. do 31. decembra 2019 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), ako absolútne
neplatnú pre nedostatok písomnej formy. Poukázal pritom na to, že žalobca (a to aj napriek výslovnej
výzve súdu) nepredložil nielenže písomné vyhotovenie samotnej Zmluvy, ale ani len písomný návrh

žalovanej na uzavretie Zmluvy, ktorý by žalovaná preukázateľne, či už vlastnoručne alebo elektronicky,
podpísala, a ktorý by tak v spojení s predloženým Potvrdením o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019
mohol v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka postačovať pre naplnenie zákonom vyžadovanej
podmienky platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúcej v jej písomnej forme. Vzhľadom
na tieto závery súd usúdil, že v danom prípade by prichádzalo do úvahy posúdenie žalobou uplatneného

nároku ako bezdôvodného obohatenia, právo na vydanie ktorého sa však ku dňu podania žaloby už
premlčalo.7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca sa predovšetkým nestotožnil s právnym
názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého ak žalobca v konaní nepreukázal písomnú formu

zmluvy, je zmluva neplatne uzatvorená. Citujúc ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 1 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., považoval
za nepochybné, že sankciou za nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, a nie absolútne neplatnosť. V nadväznosti na uvedené sa žalobca
nestotožnil ani s právnym posúdením premlčania, pričom za nesprávne považoval aj ustálenie začiatku

plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby momentom poskytnutia úveru žalovanej. Zároveň
zotrval na tvrdení, že Zmluva bola uzatvorená.

8. Žalovaná sa nevyjadrila ani k odvolaniu žalobcu a v konaní ostala i naďalej nečinná.

9.KrajskýsúdvKošiciachvodvolacomkonaníprejednalodvolaniežalobcuprotinapadnutémurozsudku

a keďže dospel k záveru o jeho dôvodnosti, uznesením č. k. 6CoCsp/74/2022-136 z 31. októbra 2023
rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Súdu prvej inštancie vyčítal, že vec nesprávne právne posúdil tým, že ustanovenia, ktoré použil,

nesprávne vyložil a nesprávne ich aplikoval na vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, zároveň nepoužil
všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré na daný prípad dopadajú, konkrétne nepoužil ustanovenie
§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia o uzatvorení
zmluvy zo 6. februára 2019 (ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z."), ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a)

zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom tieto ustanovenia
sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, a v nadväznosti na uvedené použil pri posúdení premlčania
ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, ktoré nemalo byť použité. Vychádzajúc z uvedeného,
odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení
nezameral dokazovanie na zistenie relevantných skutočností, a teda jeho rozhodnutie je predčasné,

a súčasne, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, čím došlo k
naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP. Poukázal
na to, že súdna prax dlhodobo vychádza z úvahy, že pokiaľ ide o dodržanie písomnej formy právneho
úkonu v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z., treba v prípade zmluvy uzatvorenej na diaľku
ako lex specialis aplikovať zákon č. 266/2005 Z. z. v spojení s ustanovením § 40 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorých sa nevyžaduje, aby zmluva mala charakter listiny opatrenej vlastnoručnými
podpismi oboch zmluvných strán, ale stačí, ak je zmluva uzatvorená elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Konštatujúc,
že v prejednávanom prípade sa jedná o zmluvu uzatvorenú na diaľku (t.j. uzatvorenú výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie), nepovažoval odvolací súd za správne, ak súd

vyžadoval predloženie písomného návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy, ktorý by žalovaná podpísala.
Mal za to, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytuje spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom jeho internetbankingu, teda vyplnením a odoslaním ním
pripravených a tam sprístupnených elektronických formulárových žiadostí a ich následnou akceptáciou
vo forme ním vyhotovovaných potvrdení o uzatvorení takýchto zmlúv, nie je zrejmé, prečo súd

nepovažoval za dostatočný dôkaz žalobcom predložené Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo 6. februára
2019, vytýkajúc, že nie je podpísané žalovanou. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že v odôvodnení
rozsudku absentuje vyhodnotenie uzavretia zmluvy z pohľadu, či boli dodržané podmienky ustanovené
zákonom č. 266/2005 Z. z. v spojení s ustanovením § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ako dôvodnú
vyhodnotil aj námietku žalobcu o nesprávnom posúdení následkov nedostatku písomnej formy zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, keďže súd prvej inštancie neposudzoval túto otázku podľa § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., upravujúceho následok nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opakovane posúdiť platnosť uzatvorenej

zmluvy a následky nedostatku písomnej formy a prípadne, opakovane posúdiť aj včasnosť podanej
žaloby.10. Strany sporu na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré im bolo doručené, žiadnym spôsobom
nereagovali.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13. marca 2024. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom
svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súčasne uviedol, že nárok uplatnený podanou žalobou preukázal predloženými dôkazmi v celom
rozsahu, pričom medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je
potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti považovať v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné.

Osobitne zdôraznil, že žalovaná bola pred postúpením pohľadávky zo strany jeho právneho predchodcu
v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná. Súčasne uviedol, že jeho
právny predchodca v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou
preskúmal schopnosť spotrebiteľky splácať poskytnutý úver. S ohľadom na to navrhol, aby súd podanej
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Dodal, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu

žiadnu skutočnosť ako spornú ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako
sporné, v dôsledku čoho nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok
za dôvodný v celom jeho rozsahu, a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy. Zdôraznil,
že iné rozhodnutie ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu by za uvedeného stavu predstavovalo
prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Preto pokiaľ súd

nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, respektíve požaduje na preukázanie
žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších
tvrdení, žalobca žiadal o písomné vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a aj o odročenie
pojednávania, keďže doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako
sporných zo strany súdu. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná. S ohľadom na uvedené, súd,

vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, posúdil jeho podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

13. Z Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, vydaného a podpísaného Slovenskou
sporiteľňou, a.s. (ďalej v rozhodnutí aj len "Potvrdenie") (č. l. 16 spisu), vyplýva, že právny predchodca
žalobcu potvrdil žalovanej, že dňa 6. februára 2019 akceptáciou návrhu klienta (žalovanej) došlo k
uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý Splátkový úver číslo 5154524336.

Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebný úver na čokoľvek vo výške 1 500,00 eur
s jednorazovým poskytnutím, a to s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 11,90 % ročne v deň
uzatvorenia Zmluvy a po zohľadnení zľavy z úrokovej sadzby poskytnutej bankou vo výške 10,40 %
ročne v deň uzatvorenia Zmluvy. Výška splátky bola určená sumou 38,60 eur mesačne so splatnosťou
20. deň v kalendárnom mesiaci a poznámkou, že výška poslednej splátky je uvedená v Splátkovom

kalendári, pričom mesačne, ku dňu splatnosti splátky bola dohodnutá aj splatnosť úrokov. Z Prílohy
– Splátkového kalendára vyplýva, že výška poslednej splátky splatnej 20. februára 2023 mala byť
37,64 eur (č. l. 17 spisu). Počet splátok bol 48 s tým, že prvá splátka bola splatná 20. marca 2019
a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20. februára 2023. V Potvrdení bola ďalej uvedená ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") vo výške 11,06 %, vrátane predpokladov použitých

na výpočet RPMN a tiež údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom vo výške 1 851,84 eur; informácia
o tom, že bankou požadované ručenie alebo poistenie sa nevyžaduje, že spracovateľský poplatok
predstavuje 0,00 eur. Ako účet pre splácanie bol určený účet zhodný s účtom pre poskytnutie úveru,
t.j. účet č.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Spôsob splácania bol vymedzený odpísaním z účtu
presplácanie,akjevedenývbankeajehomajiteľomježalovaná,inakpríkazomnaúhradu.Vzáverečnej

časti Potvrdenia bolo uvedené, že Potvrdenie zahŕňa iba základné podmienky úveru, pričom ostatné
práva a povinnosti sú dohodnuté v Zmluve.

14. Žalobca v spore tvrdil, že k 3. marcu 2021 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
na dôkaz čoho predložil súdu Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 spolu

s fotokópiou doručenky (č. l. 18 spisu). V Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pôvodný veriteľ
žalovanejoznamoval,žezdôvoduuvedenéhovbode8.1písm.a)Produktovýchobchodnýchpodmienok
pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1. januára 2015 (ďalej len
"POP"), t.j. z dôvodu jej omeškania so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace, vyhlásil k 3. marcu2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy, a žalovanú zároveň vyzval na úhradu pohľadávky zo
Zmluvy vo výške 1 291,33 eur do 15 dní. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že zásielku
obsahujúcu predmetné Oznámenie žalovaná prevzala dňa 10. marca 2021.

15. Žalobca predložil aj Výzvu z 30. januára 2021 (č. l. 48 spisu) adresovanú žalovanej, ktorou
banka vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 391,43 eur a zároveň ju upovedomila,
že ak dlžnú sumu neuhradí v lehote 15 dní od doručenia predmetnej Výzvy, bude oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa tento stane splatným v celom rozsahu, žalovaná stratí výhodu

splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku. Zo žalobcom dodatočne predloženého poštového
Podacieho hárku č. EPH227182214 z 2. februára 2021 (č. l. 78 spisu) a výpisu zo sledovania zásielky
z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s. (č. l. 81 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú
Výzvu bola žalovanej odoslaná 2. februára 2021 a dňa 4. februára 2021 jej bola doručená.

16. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku zo Zmluvy voči žalovanej nadobudol na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 0471/2021/CE z 22. júna 2021, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorú súdu predložil spolu s jej Prílohou obsahujúcou
údaje týkajúce sa pohľadávky zo Zmluvy voči žalovanej. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0471/2021/CE z 22. júna 2021 a jej Prílohy vyplýva, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila
svoju pohľadávku, vyčíslenú ku dňu postúpenia vo výške 1 316,01 eur, z tzv. Úveru na Čokoľvek

cez Internetbanking zo 6. februára 2019, č. účtu 5154524336, poskytnutého vo výške 1 500,00 eur
a splatného 20. februára 2023, voči žalovanej na žalobcu. Z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok
zároveň vyplýva, že poslednú úhradu uskutočnila žalovaná 14. mája 2021 vo výške 3,20 eur (č. l. 6-15
spisu).

17. Žalobca zároveň predložil Výzvu z 18. marca 2021 (č. l. 47 spisu), adresovanú žalovanej, ktorou
banka oznámila žalovanej, že je viac ako tri mesiace v omeškaní so splácaním pohľadávky zo Zmluvy,
ktorá je splatná v celom rozsahu a ktorá ku dňu spísania tejto výzvy predstavuje sumu 1 290,90 eur.
Opätovne ju vyzvala k jej úhrade a zároveň ju upozornila, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí,
je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zo žalobcom dodatočne predloženého poštového

Podacieho hárku č. EPH233300048 z 22. marca 2021 (č. l. 79 spisu) a výpisu zo sledovania zásielky
z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s. (č. l. 80 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú
Výzvu bola žalovanej odoslaná 22. marca 2021 a dňa 24. marca 2021 jej bola doručená.

18.Listomz29.júna2021postupcaoznámilžalovanejpostúpeniepohľadávkyzoZmluvyč.5154524336

na žalobcu (č. l. 56 spisu).

19. Pokusom o zmier z 12. novembra 2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
žalovanú, aby mu najneskôr do 22. novembra 2021 uhradila dlžnú sumu vo výške 1 508,54 eur,
pozostávajúcu z neuhradeného úveru, zákonného / zmluvného úroku, riadneho úroku, úroku

z omeškania, zmluvného úroku, poplatkov a nákladov právneho zastúpenia, upozorniac ju, že v prípade,
ak v uvedenej lehote dlh neuhradí, bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na
príslušnom súde. V zmysle priloženého poštového Podacieho hárku č. EPH258442705 bol pokus o
zmier doručovaný žalovanej poštou doporučenou zásielkou druhej triedy (č. l. 57 spisu).

20. Z platobnej histórie – prehľadu transakcií na účte č. 5154524336 (č. l. 49-53 spisu) súd v zhode so
žalobcom predloženým prehľadom úhrad žalovanej (č. l. 58 p. v. spisu) zistil, že žalovaná od 20. marca
2019 do 14. mája 2021 uhradila celkom sumu 575,97 eur, ktorá bola vo výške 395,98 eur započítaná na
úhradu istiny, vo výške 171,99 eur na úhradu riadnych úrokov a vo výške 8,00 eur na úhradu poplatku
za upomienku, pričom jej bolo poskytnutých 1 500,00 eur.

21. Z Výpisu z úveru č. 5154524336, vyhotoveného dňa 12. júla 2021 za účtovné obdobie od 6. februára
2019 do 12. júla 2021 (č. l. 54-55 spisu), vyplýva, že dňa 6. februára 2019 bola na účet žalovanej č. H.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poskytnutá suma 1 500,00 eur. Následne boli z účtu žalovanej platené
mesačné splátky úveru od 20. marca 2019 do 14. mája 2021, pričom tieto boli hradené pravidelne v deň,

ktorý bol uvedený v Potvrdení ako deň splatnosti splátky, t.j. 20. deň v mesiaci, len v prvých mesiacoch,
následnebolihradenéomeškane,anievždyvurčenejvýške38,60eur.Podátume14.mája2021nebola
zo strany žalovanej evidovaná žiadna platba splátky úveru.22. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

23. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase

vystavenia Potvrdenia, t.j. do 30. júna 2019 (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho
častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o
otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy

o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovioprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie

nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

31. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

34. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

35. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať.

36. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie

najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

37. Podľa § 7 ods. 18 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém
poskytovania spotrebiteľských úverov.

38. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit

pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

39. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané

a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom internýchzdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

40. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

41. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

42. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

43. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

46.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

47. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon

urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

48. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

49. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.50. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

51. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

52. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

53. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

54. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia

Potvrdenia(ďalejlen"zákonč.102/2014Z.z.")tentozákonsanevzťahujenazmluvy,ktorýchpredmetom
je poskytovanie finančných služieb.

55.Podľa§1zákonač.266/2005Z.z.tentozákonupravujeochranuspotrebiteľaprifinančnýchslužbách
poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na

diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

56. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

57. Podľa § 2 písm. b) bod 4. zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie finančnou
službou služba poskytovaná bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky.

58. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania

zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na
základe zmluvy na diaľku.

59. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná

v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

60. Podľa § 12 zákona č. 266/2005 Z. z. povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov
podľa osobitných predpisov.

61. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku
a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

62. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

63. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.64. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

65. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

66. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

67. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

68. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

69. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia, t.j. do 28. februára 2019 (ďalej len "zákon
o bankách"), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

70. Súd dospel k nasledujúcemu právnemu záveru:

71. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, bolo v konaní
nepochybné a žalobca to ani nepopieral, že pri uzatváraní Zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje
v konaní nárok voči žalovanej, a následnom poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 1 500,00 eur
postupoval jeho právny predchodca v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba uspokojujúca
svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, čo je zrejmé aj z jej označenia v Potvrdení menom, priezviskom,
rodným číslom, adresou trvalého pobytu. V prejednávanej veci ide preto o spotrebiteľský vzťah, ktorý
bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, t.j.podľa ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj podľa relevantných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z.

72. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi jeho právnym predchodcom – spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. – a žalovanou bola dňa 6. februára 2019 uzatvorená na diaľku Zmluva č. 5154524336, a to formou
internetbankingu. K tomu súd primárne uvádza, že hoci žalobca v súvislosti so spôsobom uzatvorenia
Zmluvy tvrdil, že v tomto smere je potrebné vychádzať z úpravy obsiahnutej v zákone č. 102/2014 Z.
z., z jeho vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) je zrejmé, že Zmluva, z ktorej žalobca

odvodzuje svoj nárok, je z pôsobnosti uvedeného zákona vylúčená. Z odkazu k uvedenému ustanoveniu
zákona č. 102/2014 Z. z., a napokon, i zo samotného znenia citovaných ustanovení § 1 a § 2 zákona
č. 266/2005 Z. z. vyplýva, že Zmluva, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
uzavretá, spadá pod režim naposledy označeného zákona.

73. Žalobca teda žalobou uplatnený nárok založil na platnom uzatvorení Zmluvy č. 5154524336

medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, trvajúc na tom, že keďže právny predchodca žalobcu
akceptoval návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, uskutočnený prostredníctvom
internetbankingu, došlo k platnému uzavretiu Zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na
to, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z.
musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v písomnej forme, pričom, ako to uviedol odvolací

súd, ktorého názorom je súd prvej inštancie viazaný, v prípade, že nie je dodržaná písomná forma,
nenastáva následok v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd ex offo prihliada na
absolútnu neplatnosť takejto zmluvy, ale následok predvídaný § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z., a teda poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc
z uvedeného, súd dospel k záveru, že hoci Zmluva je platná, veriteľ (právny predchodca žalobcu) nemal

nárok na úroky a poplatky z (na jej základe poskytnutého) spotrebiteľského úveru. V tomto kontexte
neobstojí námietka žalobcu, že uzavretie Zmluvy sa považuje za nespornú skutočnosť a súd sa ňou
nemá zaoberať. Samotné uzavretie Zmluvy žalovaná nespochybnila, avšak predmetom preskúmania
súdu bolo, či spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v predpísanej písomnej forme. Žalobca počas celého
konania trval na tom, že k uzavretiu Zmluvy došlo v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z., t.j. tzv. na

diaľku, keď žalovaná prostredníctvom služby internetbanking zaslala banke návrh na uzavretie zmluvy
o splátkovom úvere. Žalobca však tento návrh súdu nepredložil. Na preukázanie uzavretia Zmluvy
žalobca predložil súdu iba Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, podpísané len zo
strany banky. V Potvrdení boli uvedené základné parametre zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne
aj odkaz na samotnú Zmluvu, kde mali byť dohodnuté všetky ostatné práva a povinnosti. Samotná

Zmluva však súdu taktiež (rovnako ako návrh žalovanej) predložená nebola. Súd nespochybňuje,
že v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. právny predchodca žalobcu a žalovaná mali možnosť uzavrieť
takúto zmluvu, t.j. zmluvu o splátkovom úvere ako druhu spotrebiteľského úveru, aj v takejto forme, t.j.
prostredníctvom internetbankingu právneho predchodcu žalobcu, avšak to zároveň nemôže znamenať
(a s ohľadom na znenie ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. to ani neznamená), že

na diaľku uzavretá zmluva nemusí spĺňať aj (iným) zákonom vyžadované náležitosti pre daný typ
zmluvy. Práve naopak, s ohľadom na formu a spôsob uzavretia takejto zmluvy možno od veriteľa,
ktorý v takom vzťahu vystupuje ako profesionál, dôvodne o to skôr očakávať, že v rámci konania
s odbornou starostlivosťou bude o to viac dbať na potrebu a možnosť jednak overenia a preukázania
totožnosti druhej zmluvnej strany a jednak preukázania, že k uzavretiu zmluvy došlo spôsobom

súladným s (kogentnými) zákonnými ustanoveniami. Je pritom nepopierateľné, že aj pri uzatváraní
zmlúv na diaľku majú veritelia, a to obzvlášť banky, pomerne široké možnosti ako zabezpečiť spoľahlivú
identifikáciu druhej zmluvnej strany i autentifikáciu jej podpisu, a to či už formou SMS kľúča, Grid kartou,
elektronickým osobným kľúčom, prípadne inými bezpečnostnými predmetmi. Súd taktiež nepopiera,
že pri finančných službách je uzatváranie zmlúv na diaľku v súčasnej dobe bežným a obvyklým

spôsobom, a preto, majúc na zreteli ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, z ktorého (ako
to v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil i odvolací súd) vyplýva, že sa nevyžaduje, aby zmluva
mala charakter listiny opatrenej vlastnoručnými podpismi oboch zmluvných strán, pokiaľ elektronické
prostriedky, prostredníctvom ktorých bola uzatvorená, umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a určenie osoby, ktorá úkon urobila, od žalobcu v skutočnosti ani nežiadal predloženie vyhotovenia

Zmluvy či návrhu žalovanej v listinnej forme, ale len preukázanie dodržania písomnej formy návrhu na
uzavretie danej Zmluvy, a to práve s ohľadom na následky, s ktorými zákon [v § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z.] nedodržanie zákonom (v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) predpísanej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája. Navyše, ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. zukladá, aby každá zmluvná strana obdržala najmenej jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Súd považuje za
potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobcu nevyzval na doloženie konkrétne listinnej podoby Zmluvy; bolo

na ňom, ako preukáže písomnosť Zmluvy. Zákon č. 266/2005 Z. z. totiž ani pri zmluvách uzatvorených na
diaľku nijako nemodifikuje, ani neupúšťa od povinnosti písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
len upravuje právny rámec poskytovania finančných služieb takouto formou s dôrazom na ochranu práv
spotrebiteľa. Súd poznamenáva, že pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu sa v zmysle § 40
ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje podpis konajúcou osobou. Občiansky zákonník v ustanovení

§ 40 reaguje v ods. 4, následne aj v ods. 5 na úpravu písomnej formy právneho úkonu, ktorý je urobený
elektronickými prostriedkami, tak, ako to bolo aj v prejednávanom prípade. Žalobca teda mohol a mal
preukázať písomnú formu Zmluvy tak, aby súd mohol posúdiť obsah právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Keďže však žalobca žiaden takýto dôkaz súdu neposkytol, súd, majúc za
ustálené, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy, musel súčasne konštatovať, že žalobca nepreukázal
dodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z., a teda prihliadnuť na ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. určený následok
a na základe Zmluvy poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

74. Záverom k uvedenému považuje súd, aj s ohľadom na obsah písomného ospravedlnenia neúčasti
žalobcu na pojednávaní, za žiaduce poznamenať, že bolo na žalobcovi, aby preukázal dodržanie

zákonom požadovanej formy právneho úkonu – Zmluvy, z ktorého pre seba vyvodzoval priaznivé
dôsledky spočívajúce v zaplatení sumy 1 316,01 eur s príslušenstvom. Navrhovanie dôkazov v prísne
kontradiktórnom civilnom sporovom konaní (so zákonnými výnimkami v prípade sporov s ochranou
slabšej strany) má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Cieľom
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné

bremeno spočíva na strane konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu
konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú
stranu konania, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Len pre úplnosť súd aj na tomto mieste
opakovane poznamenáva, že v konaní nebolo možné vychádzať z toho, že uzavretie Zmluvy nebolo
žalovanou namietané, pretože v spotrebiteľskom spore môže súd v zmysle § 295 CSP vykonať aj tie

dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takým dôkazom, ktorý
súd (v rozpore s tvrdením žalobcu v ospravedlnení jeho neúčasti na pojednávaní) úplne jednoznačne
vyžadoval, bol dôkaz o uzavretí Zmluvy v písomnej forme.

75. V nadväznosti na ustálenie záveru o platnom uzavretí Zmluvy sa základnou otázkou pre rozhodnutie,

ktorú bolo (ex offo) nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku
a jeho súdnej vymáhateľnosti, stala, a to s ohľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaná
uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, nebol žalobca, ale
banka – Slovenská sporiteľňa, a.s. – a tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola
postúpená, otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4 Cdo 162/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 pod č. 6 ako R 6/2022).

76. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu –
žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiadna sporová strana nenamieta (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

77. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými dôkazmi nebola preukázaná
jeho aktívna vecná legitimácia, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

78. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone o bankách, ale aj v zákone č. 129/2010 Z. z.
a vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
predstavuje osobitnú úpravu (lex specialis). Postúpenie pohľadávky (cesia), všeobecne upravené v §
524 Občianskeho zákonníka, spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšiehoveriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník) na základe medzi nimi uzavretej zmluvy. Postúpením
pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník, ktorý
tak nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

79.Zákonnépredpokladypreplatnépostúpeniepohľadávkybankyzozmluvyospotrebiteľskomúveresú
vymedzené vo vyššie citovanom § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorých
vyplýva, že pre platné postúpenie takejto pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky tam
upravené podmienky, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2021), a až po predchádzajúcej
písomnej výzve banky, a ak je klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi
pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase jej postúpenia. Postúpenie

pohľadávky v rozpore s uvedeným má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 24. apríla 2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, zverejnený v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 60/2018, ktorý
nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017,

v zmysle ktorého nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie s tým, že na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky.

80. Na vysvetlenie súd dopĺňa, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe

má väzbu nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj
obsah právneho vzťahu medzi (novým) veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom
medzi (pôvodným) veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná
neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,

voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napríklad
kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a
postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné
oznámenie postupcu v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení
pohľadávky banky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2022, sp. zn.
7 Cdo 86/2021).

81. Z uvedeného a z označených zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách, ale aj podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba
taká pohľadávka banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy nasledujúcej po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie pohľadávky a zároveň kvalifikovaná výzva dlžníkovi

upozorňujúca ho na nesplnenie jeho zmluvných povinností s možnosťou okamžitého zosplatnenia
pohľadávky a jej postúpenia na iný subjekt.

82. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace

skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch
dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 CSP, lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca
v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného

deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť
za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy
vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že vspotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť
tvrdenia (porovnaj R 6/2022).

83. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, prvou z podmienok postúpenia pohľadávky (banky) zo
spotrebiteľskéhoúveruje,žesapostupujepohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, t.j. taká, pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa § 565 v spojení s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní preukazoval účinné zosplatnenie pohľadávky

listinnými dôkazmi, a to Výzvou z 30. januára 2021 a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo 4. marca 2021. V zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ
pristúpiť k zosplatneniu úveru za predpokladu, že takéto oprávnenie veriteľa bolo zmluvnými stranami
dohodnuté, že spotrebiteľ bol na uplatnenie tohto práva upozornený v lehote nie kratšej ako 15
dní a že od omeškania so zaplatením splátky uplynuli tri mesiace. K uvedeným podmienkam
pre zosplatnenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy pristupuje v prejednávanom prípade požiadavka,

osobitne vyplývajúca pre pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. a contrario v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a spočívajúca v hodnovernom preukázaní
[§ 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.], že veriteľ vynaložil odbornú starostlivosť pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver [§ 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.]
v rozsahu a kvalite predpísanej ustanovením § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z.

84. Prvým a základným predpokladom pre zosplatnenie úveru je v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
dohoda strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok. Vo vyjadrení zo
16. mája 2022 žalobca v reakcii na výzvu súdu k platnosti zosplatnenia úveru uviedol, že jeho právny
predchodca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v Zmluve o úvere v čl. I.

ods. 5 písm. b). Ako už súd konštatoval vyššie, žalobca Zmluvu, na ktorú aj v tejto súvislosti odkazoval,
v konaní súdu nepredložil, trvajúc na tom, že na preukázanie uzatvorenia Zmluvy postačuje predloženie
Potvrdenia. V Potvrdení sa však ustanovenie, ktoré by (či už označením alebo obsahom) zodpovedalo
skutkovému tvrdeniu žalobcu o dohode na možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nenachádza.
Hoci to žalobca v tejto súvislosti (v rozpore s § 132 ods. 2 CSP) neuviedol, súd z vykonaného

dokazovania zistil, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 odkazuje na
ustanovenie POP, obsahom ktorého je dojednanie oprávnenia banky (pôvodného veriteľa) v prípade
omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení
o mimoriadnej splatnosti. Avšak súd mal za to, že jediný odkaz na POP, obsiahnutý v Potvrdení

a ustanovujúci, že zmeny údajov uvedených v Základných podmienkach Zmluvy sa riadia Zmluvou,
POP a VOP, nemožno, obzvlášť v situácii, keď v konaní nebol preukázaný obsah návrhu žalovanej na
uzavretie Zmluvy, a teda ani jej vôľa byť viazaná aj POP a VOP, t.j. účinná inkorporácia POP a VOP do
Zmluvy ako do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považovať, a to so zreteľom nielen na nedostatok formy,
ale aj nejasnosť jeho obsahu, za dohodu na oprávnení veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky

tak, ako ju má na mysli § 565 Občianskeho zákonníka.

85. Navyše, žalobca, hoci v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní také skutkové tvrdenie
predniesol, v konaní nepreukázal ani, že jeho právny predchodca disponoval týmto oprávnením aj
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Z ustanovenia § 11 ods. 2, prvej vety zákona č. 129/2010 Z.

z. a contrario totiž vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru len za predpokladu, že konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
uvedeného zákona, ktorou sa vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi ako banke rozumie v zmysle § 7 ods.
17 písm. b) označeného zákona posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých zákonom určených registrov, a to spôsobom

vyplývajúcim z § 7 ods. 27 citovaného zákona.

86. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu
nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nedodržal zákonom predpokladaný postup. Žalobca totiž v konaní, a to ani v reakcii na výzvu súdu,

smerujúcukplatnostizosplatneniaanáslednéhopostúpeniapohľadávky,nepreukázal,žebyjehoprávny
predchodca konal v súlade s naposledy označenými zákonnými ustanoveniami. Pritom v zmysle §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platí, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7
ods. 1 citovaného zákona, nielenže nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splateniespotrebiteľského úveru, ale v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného
zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s tým, že za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, ako aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 uvedeného zákona. Z toho vyplýva,
že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posudzuje veriteľ predovšetkým na základe
údajov o príjmoch a výdavkoch. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer

medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi po vynaložení bežných výdavkov
zostane mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Zo zákona č. 129/2010 Z. z. pritom,
a to obzvlášť vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi ako banke, vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
veriteľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to v spolupráci
so žiadateľom o úver, ako aj vyžiadaním údajov z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overovať, pričom za dostatočné možno považovať iba také informácie,

z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ potom veriteľ
uvedeným spôsobom nepostupuje, dopúšťa sa v zmysle zákona (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z.) hrubého porušenia povinnosti definovanej v § 7 ods. 1 uvedeného zákona, ktoré zákon č. 129/2010
Z. z. v ustanovení § 11 ods. 2 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takýmto veriteľom
poskytnutého úveru.

87. V prejednávanej veci žalobca v konaní nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že by jeho právny
predchodca akýmkoľvek spôsobom posúdil schopnosť žalovanej splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver.
Rovnako,anizPotvrdeniaaostatnýchpriloženýchlistín,ktorýmižalobcavsporepreukazovalsvojnárok,
nevyplýva,žebyjehoprávnypredchodcaakoveriteľakýmkoľvekspôsobom(žiadosťouvzmysle§7ods.

2 zákona č. 129/2010 Z. z. nevynímajúc) zisťoval a posudzoval bonitu žalovanej. Žalobca síce v podaní
zo 7. marca 2024 tvrdil, že jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou
preskúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, avšak na podporu svojho tvrdenia nepredložil
ani neoznačil žiaden dôkaz. S ohľadom na to musel potom súd konštatovať, že uvedené zistenia je
nevyhnutné vyhodnotiť ako hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu konať s odbornou

starostlivosťou. Vykonané dokazovanie neumožnilo súdu dospieť k inému záveru než k tomu, že k
posúdeniu bonity žalovanej vôbec nedošlo, a to napriek žalobcom dodatočne (v podaní zo 7. marca
2024) doplneného tvrdenia o opaku, ktoré súd bez jeho náležitého preukázania nemohol vyhodnotiť inak
ako účelové.

88. Vychádzajúc z uvedeného, dospel súd k záveru, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by jeho
právny predchodca náležite skúmal a vyhodnotil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 129/2010 Z. z. v kontexte s ustanovením § 7 ods.
1 uvedeného zákona, považuje sa poskytnutý úver (aj z tohto dôvodu) za bezúročný a bez poplatkov.
Konštatované zároveň (argumentum a maiori ad minus) znamená, že žalobca nebol v zmysle § 11 ods.

2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. oprávnený vyžadovať od žalovanej ani jednorazové splatenie
predmetného spotrebiteľského úveru. To znamená, že nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru.

89. V zmysle Potvrdenia konečná splatnosť úveru mala nastať 20. februára 2023, a teda v prejednávanej
veci ku dňu postúpenia pohľadávky (k 22. júnu 2021) ešte nenastal konečný termín splatnosti

spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc zo súdom konštatovanej neúčinnosti zosplatnenia úveru, to potom
znamená, že podmienka splatnosti pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovaná
§ 92 ods. 8 zákona o bankách i § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. pre platné postúpenie takejto pohľadávky,
teda nebola naplnená, respektíve že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej
postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž
možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t.j. po vyhlásení mimoriadnej
(predčasnej) splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

90. V kontexte daného prípadu to potom znamená, že žalobca v spore nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou
na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia§ 92 ods. 8 zákona o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka vylúčené, a teda následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej
povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za
následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania.

91. Vzhľadom na uvedené súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,

spôsobeného neplatnosťou zosplatnenia úveru a z tohto dôvodu i neplatnosťou následného postúpenia
pohľadávky, keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, nebola podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách a § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobilá na postúpenie, zamietol.

92. K tomu sa žiada dodať, že žalobcovi nebolo možné priznať nárok ani len na sumu zodpovedajúcu
tým splátkam, ktoré už boli splatné pred postúpením pohľadávky. Zo znenia § 17 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. totiž vyplýva, že zákon vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky, aby pohľadávka ako
celok bola po konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti.
Podstatným pre naplnenie tejto podmienky je teda skúmanie, kedy došlo alebo malo dôjsť k termínu
konečnej splatnosti poskytnutého úveru ako celku, nielen jeho jednotlivých splátok.

93. Nad rámec uvedeného považuje konajúci súd za potrebné vyjadriť sa k písomnému podaniu
žalobcu zo 7. marca 2024, v ktorom žalobca v rozpore so skutočnosťou opätovne uviedol, že súd
v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú ani ho nevyzval
na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné. Súčasne, pre prípad, že by súd nepovažoval
uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, respektíve by na preukázanie žalobcom

uplatneného nároku a tvrdených skutočností požadoval ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších
tvrdení, žalobca žiadal o písomné vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a aj o odročenie
pojednávania, keďže doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností
ako sporných zo strany súdu. Súd k tomu uvádza, že uvedené tvrdenie (zrejme z dôvodu, že je
súčasťou formulárového podania predkladaného žalobcom paušálne v takmer každom súdnom konaní)

nezodpovedá skutočnosti, keďže žalobcu, ako už bolo opakovane uvedené, súd explicitne vyzval
(okrem iného aj) na predloženie písomnej (nie nevyhnutne listinnej) Zmluvy či preukázanie platnosti
zosplatnenia a postúpenia pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného, žiada sa poznamenať, že zo strany
žalobcu (respektíve jeho právneho zástupcu) ide (okrem celkom očividného zavádzania) aj a najmä
o nepochopenie základných procesných povinností žalobcu ako sporovej strany, ako aj nepochopenie

úlohy súdu v civilnom sporovom konaní. Sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa
priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať
všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať.
Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho
úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však

neznamená,žepasivitažalovanejmôžemaťzanásledok(aplikáciou§151ods.1,ods.2CSP)povinnosť
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania
procesnej povinnosti žalovanej poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť
tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. júna 2019, sp. zn.
I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto

postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac,
ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v
tomto prípade žalovanej) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol
zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej
odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 CSP). Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca

ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle §
181 ods. 2 CSP zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci.
Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu;
v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí, a to v prejednávanej

veci o to menej, že o názore súdu, že v danom prípade neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné
bremeno, žalobca mohol a musel vedieť z výzvy súdu. Tým, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil,
vzdal sa možnosti reagovať na uvedené predbežné právne posúdenie veci a predkladať súdu prípadne
ďalšie dôkazy. Súd nebol povinný pojednávanie odročiť a o uvedenom žalobcu upovedomiť písomne,keďže postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP sa realizuje práve na pojednávaní. Skutočnosť, že sa žalobca
ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, preto musí ísť na ťarchu žalobcu. Nebol preto daný
dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto

postup by bol v kontexte prejednávanej veci v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t.j. z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení.

94. Vychádzajúc z uvedeného, musel súd konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno

svojho tvrdenia o jeho aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby v posudzovanej veci, ktorou otázkou
bol súd ex offo povinný sa zaoberať, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

95. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

96. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

98. Keďže v danom prípade súd rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bol povinný rozhodnúť
aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255
ods. 1 CSP s poukazom na § 396 ods. 3 CSP. Kým žalobca nedosiahol v konaní žiadny materiálne
merateľný úspech, žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a teda má voči žalobcovi

nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, avšak vzhľadom na skutočnosť,
že v tomto konaní jej doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a zároveň si žiadne trovy (prvoinštančného
ani odvolacieho) konania ani neuplatnila, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov
konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovanej

nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana sporu nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.