Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6921010519.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M.,
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 30.
januára 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/132/2021 zo dňa 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/132/2021 zo dňa 07.12.2023 bol obžalovaný
A. B. v odsudzujúcej časti rozsudku uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od 27.06 2003 do 30.01.2013 a od 26.04 2013 do 30.06 2016 v Rimavskej Sobote, Slovenská
republika a všade inde, kde sa zdržiaval, si vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva
z § 62 odsek 3 a nasledovných Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola
uložená rozsudkom Okresného súdu v Žďári nad Sázavou v Českej republike, č.k. Nc 253/98-17 zo
dňa 04.03.1999, právoplatného a vykonateľného dňa 13.04.1999, a to prispievať výživným na svojho

maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX v Novom Měste na Moravě v Českej republike, do 30.06.2016
študenta, sumou vo výške po 700,-Kč mesačne najneskôr do každého 5.-teho dňa v mesiaci, do rúk
matky dieťaťa C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G., H. I. XXXX/XX, I. J., počas ktorého obdobia
nikde nepracoval, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi od príslušného Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Rimavská Sobota, vyjmúc obdobie od 01.08.2005 do 31.04.2008, nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, a to

aj napriek absencii príjmu, vyjmúc obdobie od 30.03.2011 do 28.12.2011, ale v období od 01.01.2007
do 31.12.2007 a od 01.02.2008 do 31.07.2008 poberal aktivačný príspevok a v prípade vykonávania
väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica v trvaní od
27.06.2003 do 25.06.2005 a výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v
Hrnčiarovciach nad Parnou v trvaní od 09.03.2010 do 09.11.2010 nenahlásil vyživovaciu povinnosť ako
prednostnú pohľadávku voči svojmu synovi maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom týmto konaním

matke dieťaťa C. D. spôsobil za uvedené obdobie od 27.06.2003 do 12.09.2015 dlh neplatením bežného
výživného v celkovej sume 3.492,60 eur a svojmu plnoletému synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobil
za obdobie od 13.09.2015 do 30.06.2016 dlh neplatením bežného výživného v celkovej sume 258,84
eur (prepočet podľa platného kurzu Národnej banky Slovenska k piatemu dňu toho ktorého mesiaca
jednotlivých mesačných splátok).

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

V ďalšej časti rozsudku Okresný súd Rimavská Sobota obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 02.11.2021, č. k. 2Pv/411/17/6609-78 pre
zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v bližšie nezistenom čase dňa 15.08.2008 na Sídlisku západ v Rimavskej Sobote zlákal poškodenú K.

H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. G., L. M. I. XXXX/X na robenie sôch v Taliansku, s čím poškodená
súhlasila a následne spolu s obžalovaným a osobami prezývanými A. a J. vycestovali na motorovom
vozidle obvineného Honda, ev. číslo J. do mesta Pordenone v Taliansku, kde následne obžalovaný nútil
poškodenú, aby vykonávala prostitúciu a zarobila pre neho sumu 300 eur, ktoré potreboval na vyplatenie
pokuty za zadržané auto, pričom ju aj udieral rukami po celom tele,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal intervenujúci prokurátor odvolanie proti výroku
v oslobodzujúcej časti rozsudku ku skutku kvalifikovaného ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179
ods. 1 Trestného zákona. Rozsudok v odsudzujúcej časti pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona nebol odvolaniami procesných strán napadnutý.

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil dňa 8.12.2023. V odôvodnení odvolania
uviedol, že s hodnotením vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa sa nestotožňuje. Vyslovil
názor, že výpoveď poškodenej v tomto smere možno z jej pohľadu hodnotiť ako konzistentnú, pričom

z hľadiska jej obsahu obžalovaného z trestnej činnosti ako priamy svedok usvedčuje. Pokiaľ súd
dospel k záveru, že obžaloba nepreukázala, že by obžalovaný poškodenú na žobranie či prostitúciu
zlákal, k uvedenému uvádza, že takéto hodnotenie vykonaného dokazovania je v priamom rozpore s
výpoveďoupoškodenejzprípravnéhokonania,ktoráprivýpovedidňa10.03.2009povzneseníobvinenia
len poukázala na obsah jej predchádzajúcej výpovede zo dňa 03.10.2008, avšak pri výpovedi zo dňa

03.10.2008 spôsob protiprávneho konania obžalovaného opísala, a to v zhode so skutočnosťami ňou
uvádzanými v trestnom oznámení. Má za to, že z uvedenej výpovede jednoznačne vyplýva, že to bol
práve obžalovaný, ktorý poškodenú dňa 15.08.2008 navštívil v jej bydlisku a navrhol jej, aby s ním
išla do Talianska robiť sochy, čo znamenalo, že si mala dať masku, pomaľuje sa a bude stáť na ulici.
Uvedené skutočnosti poškodená síce spontánne pri následnej výpovedi po vznesení obvinenia (pri

priznaní procesného postavenia obzvlášť zraniteľnej obete) dňa 16.01.2019 neuviedla, avšak výslovne
uviedla, že už v zahraničí začal po nej obžalovaný niečo špekulovať a začal jej vyčítať, že nezarobí
ani halier, pričom obžalovaný mal vedieť ako s poškodenou zarobiť peniaze. Poškodenej výslovne
uviedol, že peniaze chcel takto zarobiť z tela poškodenej. V závere výpovede (ktorá bola príslušným
procesným postupom na hlavnom pojednávaní prečítaná) poškodená vzhľadom na odstup času po

prečítaníjejpredchádzajúcejvýpovedezodňa03.10.2008uviedla,ževšetkojetak,akojetamnapísané.
Vyslovila názor, že z uvedeného dôvodu je potrebné pri posudzovaní preukázaných skutočností
prihliadnuť aj na skutočnosti uvádzané v prvotnej výpovedi poškodenej zo dňa 03.10.2008, nakoľko
poškodená pri výpovedi po vznesení obvinenia potvrdila, že skutočnosti uvádzané v tejto výpovedi
zodpovedajú pravde. Z písomného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že

súd uvedené vyjadrenie poškodenej zrejme nehodnotil a zrejme k nemu vôbec neprihliadol. Súd obsah
výpovede poškodenej ozrejmil v dvoch odsekoch rozsudku (str. 8, 9), pričom z odôvodnenia rozsudku
nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré súd opomenul zhodnotiť aj vyjadrenie poškodenej ohľadom
zotrvania na skutočnostiach uvádzaných v jej predchádzajúcom výsluchu, ktoré poškodená uviedla
v závere zápisnice o jej výsluchu (č.l. 65). Súd v tomto smere obsah vykonaného dokazovania vyhodnotil

v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pretože nehodnotil obsah vykonaného
dokazovania jednotlivo i vo vzájomnom súhrne. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede poškodenej, ktorá
je podľa záveru súdu rozporná, tak s takýmto hodnotením sa nestotožňuje. Záverom vyslovil názor, že
z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že obžalovaný naplnil všetky obligatórne znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona. Bolo

preukázané, že obžalovaný určitým spôsobom konal – teda poškodenú zlákal, prevzal, prepravoval,
prechovával, konal tak za vymedzeným účelom – za účelom žobrania, pričom pri konaní použil zákonom
predpokladaný prostriedok – podvod, lesť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie.K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný A. B.. Uviedol, že už
zo samotnej výpovede poškodenej K. H. zo dňa 16.01.2019 vyplýva, že ju žiadnym spôsobom ľstivo

nevylákal do zahraničia za účelom vykonávania prostitúcie, nakoľko toto poškodená nikdy vo svojich
výpovediach neuviedla a ako konštatovala samotná prokuratúra, vo svojom odvolaní, že konflikt medzí
ním a poškodenou mal nastať v súvislosti s jeho nedostatkom finančných prostriedkov po uložení mu
pokuty a zaistení jeho auta policajtami v Taliansku, pričom tento nedostatok finančných prostriedkov
mal chcieť riešiť prostitúciou poškodenej. Zo samotného konštatovania prokuratúry teda jednoznačne

vyplýva, že nikdy nemohol ľstivo - podvodne zlákať poškodenú na prostitúciu, či žobranie do zahraničia,
keď ako vyplýva z výpovedi poškodenej k prostitúcii ju mal nútiť až po tom ako mu zaistili auto v
Taliansku, čo rovnako zhodnotila aj prokuratúra. Má zato, že k dôveryhodnosti výpovedí svedkyne ja
potrebné uviesť, že ako sama povedala, tak do zahraničia odišla s nimi dobrovoľne, peniaze ktoré si
zarobila si nechala, nemusela mu odovzdať ani jeden cent, poškodená K. H. vo svojej výpovedi zo
dňa 16.01.2019 spontánne neuviedla nič k tomu, že by ju mal nútiť k prostitúcii, alebo žobrať, nikdy

mu neodovzdala ani svoj pas, odišla dobrovoľne sama a nikto ju nenútil ostať s ním. Ďalej poukázal,
že poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 16.01.2019 uvádza jeho protiprávne konanie až po tom, ako
jej vyšetrovateľ dal nahliadnuť do svojej predchádzajúcej výpovede zo dňa 03.10.2008, no i napriek
nahliadnutiu do svojej predchádzajúcej výpovedi, bola schopná uviesť len toľko, že všetko je pravda, čo
tam uviedla predtým dňa 03.10.2008 a to zrejme z dôvodu, že nebola schopná zreprodukovať niečo,

čo si predtým vymyslela a čo sa nikdy nestalo. Záverom vyslovil názor, že počas trestného konania
nebolo preukázané, žeby sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a v žiadnom prípade
sa žiadnym spôsobom nepreukázalo, že naplnil všetky obligatórne znaky objektívnej stránky skutkovej
podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona, ba práve bol preukázaný
opak, čo vyplýva aj zo samotného odvolania príslušnej prokuratúry.

Obžalovaný A. B. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, upovedomenie o
tomto procesnom úkone prevzal v zákonom predpísanej lehote (10.1.2024), pričom svoju neúčasť na
verejnom zasadnutí písomnou formou ospravedlnil a požiadal, aby sa verejného zasadnutia vykonalo
v jeho neprítomnosti. Verejné zasadnutie sa potom konalo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia

podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnila s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu Okresného
prokurátora v Rimavskej Sobote.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby bolo odvolanie okresného prokurátora
zamietnuté, pretože tento skutok sa nestal.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné.

I.

Pokiaľ ide o odsudzujúcu časť odvolaním napadnutého rozsudku, ktorou bol obžalovaný A. B. uznaný

za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného
zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona, tak táto výroková časť nebola
odvolaním napadnutá, preto ju odvolací súd nepreskúmaval.II.

K oslobodzujúcej časti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por.
Z jeho dôvodov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ prokurátor namieta
hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej
trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri

hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivoivichsúhrneavzájomnýchsúvislostiachapokiaľurobillogickyodôvodnenéskutkovézistenia,
nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým
záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy
vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému

záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o
ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám prokurátora, riadne vyhodnotil a vysporiadal

sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a postupoval v
dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku. Dôkazy o ktoré opieral súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v
smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce
vykonaným dôkazom.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora k skutkovým okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že si v
celom rozsahu argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu
osvojilanaňuodkazujeabolobynadbytočnéjunatomtomiesteznovuopakovať,napriek tomuodvolací
súd k veci dodáva.

Obžaloba kladie A. B. za vinu, že nútil poškodenú, aby vykonávala prostitúciu a zarobila pre neho sumu
300 eur, ktoré potreboval na vyplatenie pokuty za zadržané auto, pričom ju aj udieral rukami po celom
tele.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia k tejto časti rozsudku, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na
hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel spáchanie skutku, obžalobou kvalifikovaného ako zločin
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa prokurátora má byť obžalovaný usvedčovaný trestným oznámením poškodenej K. H.

a jej následnými výpoveďami. Keďže okresný prokurátor založil obžalobu a následne i odvolanie
predovšetkým na výpovedi poškodenej K. H., preto bolo nevyhnutné sa zaoberať kvalitou výpovede
poškodenej. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že „samotná poškodená si pri
výsluchu zo dňa 16.01.2019 (prvá výpoveď obžalovanej po vznesení obvinenia) protirečí, pretože v ňom
uviedla, že s obžalovaným nemala žiadny konflikt, že s ním išla dobrovoľne do Talianska, aby tam

robila živé sochy, žiadnu prostitúciu v Taliansku nevykonávala a peniaze, ktoré si zarobila, si nechala
pre vlastnú potrebu. Naproti tomu zároveň pri tomto výsluchu uviedla, že obžalovaný jej povedal, že
chce z jej tela vyrobiť peniaze, na čo od neho ušla a on ju naháňal a mal kričať aby stála, že ju hodí
pod koľajnice. Nič neuviedla o žiadnom fyzickom útoku na jej osobu zo strany obžalovaného a až na
doplňujúce otázky ohľadom jeho správania k nej uviedla, že bol agresívny, lebo keď pila kávu, on bol

nervózny a tak sa káva na ňu vyliala. Uviedla aj to, že si nepamätá, či jej dal facku, len sa jej marí, že ju
udrel, ale nevie ako sa to stalo“. Poškodená K. H. vo svojej výpovedi zo dňa 3.10. 2008 (pred vznesením
obvinenia) uviedla, že obžalovaný jej navrhol, aby s ním išla do Talianska robiť tzv. sochy, s čím ona
súhlasila. Do Talianska cestovali na B. aute, pričom s nimi išli aj J. a A.. A. B. jej povedal, že potrebuje
rýchlo peniaze, aby mohol vyplatiť policajtom za auto a tiež jej povedal, že jej zoženie zákazníkov, aby

robila prostitútku a takto zarobila peniaze na to auto. Ona s týmto nechcela súhlasiť a povedala mu, že
ona robiť prostitútku nebude. Začal na ňu kričať, že to musím robiť a aj ju tam na ulici niekoľkokrát udrel
rukami po celom tele, ešte aj tí dvaja, A. a J. mu povedali, že čo to robí.Svedkovia N. K. a O. D., ktorí cestovali do Talianska s obžalovaným, vo svojich výpovediach, nepotvrdili
tvrdenia poškodenej, že by boli prítomný pri tom, keď ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť. Taktiež
nepotvrdili, že by sa bavili o prostitúcii.

Okrem výpovede poškodenej, ďalší priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo žalovaného
skutku nebol vo veci produkovaný. Z výpovede brata poškodenej svedka A. H. vyplýva, že jeho sestra
bola v Taliansku, kde robila živé sochy a telefonovala mu domov, že má problémy s obžalovaným a aby
pre ňu prišiel na aute. Bližšie sa k tomu nevedel vyjadriť, k akým veciam ju nútil, len uviedol, že sestra

od neho ušla, lebo sa bála, tak pre ňu išiel. Keď prišiel pre ňu, tak na sebe modriny nemala. Potvrdil,
že poškodená išla do Talianska robiť živé sochy, aby si zarobila peniaze. Svedok P. J., bývalý partner
poškodenej K. H. uviedol, že od poškodenej sa dozvedel, že obžalovaný po nej chcel aby robila na ulici
a mal ju zbiť. V danom prípade sa však jedná iba o výpovede na základe sprostredkovaných informácii
od poškodenej, ktoré nie je možné inými dôkazmi verifikovať.

Za daného stavu aj keď poškodená usvedčuje obžalovaného A. B. zo spáchania skutku, za danej
dôkaznejsituácie,všakideotvrdenieprotitvrdeniuažiadneďalšiedôkazyvinuobžalovanéhoobjektívne
nepreukazujú,pričomsvedkoviaN.K. aO.D.nepotvrdilivýpoveďpoškodenej.Odvolacísúdzatakéhoto
stavu,pretopovažujezapotrebnéuviesť,žesamotnávýpoveďpoškodenejnepostačujenato,abymohol
byť obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného skutku, a to aj za situácie, keď výpoveď poškodenej

nie je jednoznačná a je spochybnená výpoveďami svedkov N. K. a O. D..

V prejedávanom prípade vykonané dôkazy vylučujú spoľahlivý záver o vine obžalovaného. Vo veci
boli vykonané všetky dostupné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu, ale tieto nestačili pre
uznanie viny obžalovaného a v súčasnosti už nie je možné vykonať iné dôkazy za účelom vyvrátiť

dôvodné pochybnosti. V danom prípade neboli produkované žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by
potvrdzovali, že obžalovaný nútil poškodenú k prostitúcii a úž vonkoncom k žobraniu.

Odvolací súd pripomína, že vina ako aj právna kvalifikácia skutku musí vychádzať z objektívne
preukázaných skutočností, pritom vina musí byť preukázaná bez rozumných pochybností. Odvolací súd

v danom prípade dospel k jednoznačnému záveru, že dôkazy, na ktoré okresný prokurátor poukazuje
v odôvodnení svojho odvolania vo svojom súhrne netvoria ucelenú, logickú a ničím nespochybniteľnú
reťaz takých dôkazov, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
ustáliť vinu obžalované zo žalovaného trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1
Trestného zákona. V danom prípade totižto absentujú relevantné dôkazy o tom, že obžalovaný konal

voči poškodenej spôsobom ako je to popísané v skutku.

Odvolací súd dodáva, že okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 285 písm. a) Tr. por., pretože
z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nemožno spoľahlivo (bez
rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný A. B. stíhaný,

preto súd prvého stupňa správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.